Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/421/2012

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu M.T. K., nar. X.X.XXXX, bytom B. XXX, zast. JUDr. Štefanom Kamenickým, advokátom, Spišská Nová Ves, Hviezdoslavova 7, proti žalovaným: 1. Š. B. a 2. V. B., obom bytom B. XXX, o odstránenie neoprávneného zásahu do vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku -138 z 9.11.2012 Okresného súdu Spišská Nová Ves

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zdržať sa konania, ktoré by spôsobovalo pretekanie vody z parciel č. XXX P. XXX zapísaných na LV č. XXX M. katastrálnom území B. do základov rodinného domu žalobcu súp. č. 101 a prináležiacich stavieb na parc. č. XXX a XXX zapísaných na LV č. XXX v katastrálnom území B., a na svoje náklady urobiť na parcelách č. XXX a XXX zapísaných na LV č. XXX v kat. území Studenec nasledujúce opatrenia na odstránenie prieniku vody: - vodovodnú časť kanalizácie uložiť do nezamrzlej hĺbky, resp. vykonať opatrenia proti možnému zamrznutiu vody vo vodorovnej časti dažďovej kanalizácie, - pevné prepojenie betónovej vpuste a dažďového zvodu (pevné napojenie vodorovnej kanalizácie a dažďový zvod rúrou) bez možnosti manipulácie s vytekajúcou zrážkovou vodou, v lehote do 40 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh žalobcu vylúčil na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté aj o trovách tohto konania.

V odôvodnení rozsudku súd uviedol skutočnosti, ktoré mu vyplynuli z obsahu žaloby, vyjadrenia žalovaných, výpovede svedka Petra Zeleného a zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného znalcom z odboru stavebníctva, odhad hodnoty nehnuteľností a poruchy stavieb J.. F. N., a opísal opatrenia, ktoré v znaleckom posudku znalec navrhol na odstránenie prieniku vody na pozemky žalobcov zapísané na LV č. XXX v kat. území B.. Po citácii ust. ods. X a (ďalej len „“) konštatoval, že zákon poskytuje vlastníkom súdnu ochranu vlastníckeho práva k hnuteľným veciam i k nehnuteľnostiam proti tomu, kto neoprávnene zasahuje do ich vlastníckeho práva, preto sa vlastník veci zapieracou žalobou domáha ochrany proti tomu, kto ho neoprávnene ruší a zasahuje do výkonu jeho vlastníckeho práva iným spôsobom ako zadržiavaním veci. V právnej úprave susedských vzťahov je premietnutá zásada vzájomnosti spočívajúca v tom, že ochrana, ktorá sa poskytuje právom vlastníka jednej veci, nesmie byť v nepomere k spravodlivej ochrane práv vlastníka druhej veci, a vlastník každej veci, nehnuteľnej i hnuteľnej, sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného a vážne ohrozoval výkon jeho práv. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že došlo k neoprávneným zásahom do práv žalobcu ako vlastníka veci, a to popísaným spôsobom odvádzania zrážkovej vody, a preto vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku, ktorý účastníci akceptovali, uložil žalovaným povinnosti, ktoré priamo smerujú na odstránenie neoprávnených zásahov do práv vlastníka, uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Žalobu v prevyšujúcej časti, v ktorej sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovaným odstrániť časť plota bezprostredne osadenú k

rodinnému domu žalobcu súp. č. XXX z parc. č. XXX v kat. území B., súd podľa vylúčil na samostatné konanie, v ktorom bude nariadené znalecké dokazovanie z odboru geodézie a v ktorom rozhodne aj o trovách konania.

Rozsudok napadli včas podaným odvolaním žalovaní v 1. a 2. rade (ďalej len „žalovaní“), navrhli ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, lebo rozhodnutie považovali za nezákonné a boli toho názoru, že postupom súdu im bola odňatá možnosť konať pred súdom. Vytýkali súdu prvého stupňa, že žiadnu argumentáciu o dôvodoch úspechu žalobcov a prečo niektoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil, v rozhodnutí absentuje aj jasné vysvetlenie, ako vôbec súd vyhodnotil znalecký posudok Ing. Nemeša. Tvrdili, že súd nemohol a nemal rozhodovať bez výsluchu znalca a závery znaleckého posudku č. 27/2012 prispôsobiť zmenenej časti žaloby zo 6.11.2012 (doručenej priamo do rúk na pojednávaní dňa 9.11.2012), kde boli poškodené ich práva ako účastníkov konania. V dôsledku uvedeného považovali rozsudok za nepreskúmateľný, a okrem toho mali za to, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav z dôvodu, že znalec vo veci vôbec nebol vypočutý, t.j. uplatnili odvolacie dôvody podľa , a a ods. 1 písm. b/ Poukázali na ust. veta druhá , podľa ktorého súd znalca vyslúchne, a uviedli, že znalecký dôkaz je len jeden z dôkazných prostriedkov, ktoré súd hodnotí podľa a ak dospeje k záveru, že nie je dostatočne presvedčivý, môže ho dať preskúmať inému znalcovi. Vytýkali súdu prvého stupňa, že dňa 9.11.2012 po zistení prítomnosti účastníkov na pojednávaní doručil im krátkou cestou upresnenie návrhu a hneď na to za 10 minút, keď nemohli vecne argumentovať, rozhodol vo veci rozsudkom, ktorým sa návrhu vyhovelo, a to iba s poukazom na odpoveď znalca na 4. otázku, ktorú formuláciu si tak žalobca ako aj súd vybral do výroku rozsudku. Nemožno vôbec akceptovať rozhodnutie súdu z dôvodu, že žiadny právny záver, resp. právne posúdenie súd nevykonal pre nedostatok argumentácie. Na základe uvedených skutočností mali za to, že postupom súdu došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania podľa a k porušeniu a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, lebo boli vylúčení z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a bolo im odňaté právo na riadne odôvodnené rozhodnutie súdu. Toto konštatuje aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, napr. Ruiz Torija vs. Španielsko, 1994 a Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. z 12.5.2004 a ďalšie, keď nemožno za spravodlivé súdne konanie považovať nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Súd nepostupoval podľa , v odôvodnení rozsudku nevysvetlil a nevysporiadal sa s námietkami účastníka, minimálne na strane žalovaných, čím sa žalovaným pri porušení a upretí ich práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia zvoleným spôsobom, odňala možnosť náležite, skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia riadneho opravného prostriedku. Tento nezákonný postup súdu prvého stupňa, keď jedna veta mala odôvodniť záver znaleckého posudku a zásah do vlastníckeho práva žalovanými, spôsobila prekvapivé rozhodnutie vo veci samej a absenciu myšlienkového postupu súdu po prijatí právnych závero. Účelom odôvodnenia rozsudku je aj podľa rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia, a zároveň preukázať správnosť rozsudku tak, aby bol preskúmateľný (uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , a ). Napokon uviedol, že na pojednávaní 9.11.2012 bol žalobca zastúpený advokátom a bez povšimnutia súdu upresňoval návrh, avšak podľa ich názoru ide o čiastočné späťvzatie návrhu z hľadiska súladnosti žaloby z 29.3.2011 a upresnenia petitu, keď súd mal postupovať podľa 96 ods. 1 o čiastočnom späťvzatí návrhu, teda čiastočne zastaviť konanie, ktoré rozhodnutie má výrazný vplyv na výsledok sporu a výrok o trovách konania. Záverom k aplikácii ust. poukázali tiež na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č. R 45/86 a R 3/1988.

Žalobcovia sa k odvolaniu žalovaných nevyjadrili.

Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania ( ) v rozsahu vyplývajúcom z , a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a zistil, že v konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a postupom súdu prvého stupňa bola účastníkom (žalovaným) odňatá možnosť konať pred súdom, preto odvolací súd podľa zrušil rozsudok vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené, a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa po skutkovej a právnej stránke môže účastník spochybniť z dôvodov uvedených v ust. , okrem iného tiež vtedy, ak konanie, v ktorom bolo vydané rozhodnutie, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád, ktoré mali alebo mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie. O takú vadu ide aj vtedy, keď postupom súdu bola účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom a bolo porušené právo účastníka na spravodlivý súdny proces zaručené SR (odvolací dôvod podľa ), a tiež v prípade iných vád konania podľa , ktorými sú vady spočívajúce v chybnom postupe súdu napr. pri dokazovaní (ak pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ustanoveniami ), pri posudzovaní procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), v chybnom poučovaní účastníkov a v ďalších nedostatkoch jeho činnosti, ku ktorým došlo počas konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom tieto vady nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušenia predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Porušenie procesných práv účastníka, v dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, je takou vadou konania, ktorá má vždy za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom (odvolací dôvod podľa v spojení s ) treba vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým znemožní účastníkovi vykonať v priebehu konania procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen postupom súdu, ktorý rozhodnutiu predchádza, ale aj rozhodnutím samým. Takýmto rozhodnutím je aj rozsudok, ktorý je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec správne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia je súčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia. V súlade s cit. ustanovením je povinnosťou súdu v rozhodnutí uviesť dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých je založené, tak po skutkovej, ako i právnej stránke veci. Z odôvodnenia rozsudku musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej, ktoré musia byť v súlade so skutkovými zisteniami. Odôvodnenie musí byť úplné v tom zmysle, že sa vyporiada so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami súvisiacimi s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. ) vyplýva, že ak sa súd nedostatočným (neúplným) spôsobom vyporiada s argumentáciou účastníka týkajúcou sa skutkovej a právnej stránky rozhodovanej veci, takým postupom vo svojich dôsledkoch odníma účastníkovi právo konať pred súdom a porušuje jeho právo na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces podľa , čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný ) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, keďže v takom prípade účastník objektívne nemá možnosť posúdiť správnosť, resp. nesprávnosť rozhodnutia, príp. postupu súdu, a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť, ktorým odvolacím dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný.

O nepreskúmateľný rozsudok ide, ak dôvody neobsahuje alebo sú nezrozumiteľne podané, alebo ak z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej, resp. keď sú právne závery v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú.

Ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo neobsahuje žiadne alebo nedostatočné, príp. nezrozumiteľné dôvody, prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu na ďalšie konanie.

Odôvodnenie napadnutého rozsudku spočívajúce v konštatovaní záveru (zistenia), že došlo k neoprávneným zásahom do práv žalobcov popísaným spôsobom odvádzania zrážkovej vody, a preto boli žalovaným uložené povinnosti na odstránenie neoprávnených zásahov uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia, nezodpovedá požiadavkám riadneho odôvodnenia a presvedčivého rozhodnutia vyplývajúcim z a uvedených zásad. V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa neuviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých je rozhodnutie založené, na základe akých skutkových zistení dospel k uvedenému záveru, aký majú skutkové zistenia význam z hľadiska hmotného práva, akými úvahami sa riadil pri hodnotení vykonaných dôkazov, z odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej o právach a povinnostiach účastníkov, ktoré vyvodil z podradenia zisteného skutkového stavu pod použité právne normy (ust. a ). Nie je preto vôbec zrejmé, z akých dôvodov súd považoval žalobu za dôvodnú, čo má za následok nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

Okrem toho odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa nepostupoval v konaní ani v súlade s , podľa ktorého súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť niečo iné alebo viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi. O taký prípad však v prejednávanej veci nejde. Napadnutým rozsudkom súd rozhodol o nároku, ktorého sa žalobca podanou žalobou (po pripustení zmeny návrhu uznesením vyhláseným na pojednávaní 9.11.2012) nedomáhal (o uložení povinnosti žalovaným na svoje náklady urobiť na pozemku konkrétne opatrenia na odstránenie prieniku vody ...), čím prekročil návrh žalobcov v rozpore s cit. ust., ktoré súdu zakazuje, aby žalobcovi priznal iné než požadované plnenie, teda aby žalovanému uložil inú než žalobcom navrhovanú povinnosť.

Odvolanie žalovaných z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/ a b/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ je preto opodstatnené.

Procesné pochybenie súdu prvého stupňa pri posúdení otázky predmetu konania a viazanosti súdu návrhom podľa zakladá vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a nedostatok dôvodov rozhodnutia neumožňuje odvolaciemu súdu preskúmanie vecnej správnosti napadnutého rozsudku z hľadiska skutočností uvedených v odvolaní, a súčasne znamená odňatie možnosti účastníkom (žalovaným) konať pred súdom a porušenie ich práva na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces podľa , čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný ) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Z uvedených dôvodov musel byť rozsudok v napadnutom výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené, zrušený a v zrušenom rozsahu bola vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom bude jeho povinnosťou zistiť a vyhodnotiť všetky skutočnosti, ktoré sú relevantné (právne významné) pre rozhodnutie o uplatnenom nároku a opätovne o žalobe v súlade so zákonom a pri rešpektovaní ust. a procesných práv účastníkov rozhodnúť. Svoje rozhodnutie bude súd povinný riadne odôvodniť v súlade s uvedením skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré neboli preukázané, z akých konkrétnych dôkazov vychádzal, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov, aký urobil záver o skutkovom stave a ako vec právne posúdil (aké právne závery vyvodil zo skutkových zistení) tak, aby rozhodnutie bolo zrozumiteľné, presvedčivé a preskúmateľné, a aby sa pritom dôsledne vyporiadalo so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami riešenými v konaní, ako aj so skutočnosťami a námietkami žalovaných uvedenými v odvolaní.

V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania ( ).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0 ( v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.