Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/179/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu M. V., bývajúceho

v P., zastúpeného JUDr. P. S., advokátom so sídlom v K., proti žalovanému T. F., A., K.,

o 5 875,31 eur (177 000,-- Sk) s príslušenstvom, vedenej ma Okresnom súde Košice I pod

sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach

z 10. apríla 2008, sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 10. apríla

2008, sp. zn. z r u š u j e vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice I rozsudkom (v poradí druhým) z 27. júna 2006 č. k.

-165, určil, že odstúpenie žalobcu od kúpnopredajnej zmluvy, predmetom ktorej

bolo motorové vozidlo zn. F., ŠPZ X., uzavretej medzi účastníkmi dňa 20. júla 1998, je

platné. Žalovaného zaviazal na povinnosť vrátiť žalobcovi 177 000,-- Sk s 17,6 % úrokom

z omeškania od 1. augusta 1998 do zaplatenia a žalobcu na povinnosť vrátiť

motorové vozidlo zn. Škoda F., ŠPZ X., do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaného

zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania 59 602,-- Sk na účet jeho právneho

zástupcu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Opravným uznesením zo dňa 15. augusta

2007 č. k. -181, opravil tretí výrok svojho rozsudku tak, že uložil povinnosť

žalobcovi vrátiť žalovanému motorové vozidlo zn. Š. F. ŠPZ X. do 15 dní od právoplatnosti

rozsudku. Po vykonanom dokazovaní, v intenciách zrušujúceho uznesenia Krajského súdu

v Košiciach zo dňa 9. novembra 2005 sp. zn. , mal opätovne za preukázané, že

žalobca pri kúpe motorového vozidla nebol žalovaným upozornený na vady motorového

vozidla – „únik paliva“, ktoré hneď po kúpe a pri prvom použití vozidla žalobcom,

spôsobili jeho požiar. Jednalo sa o vadu, ktorá bola neodstrániteľná a bránila tomu, aby

sa motorové vozidlo mohlo užívať. Žalobca preto účinne odstúpil od uzavretej

kúpnopredajnej zmluvy a dôvodne sa domáhal vrátenia kúpnej ceny vozidla oproti svojej

povinnosti vrátiť žalovanému motorové vozidlo zn. Š. F.. O trovách konania rozhodol podľa

Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalovaného rozsudkom z 10. apríla 2008

sp. zn. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením

z 15. augusta 2007 č. k. -181 tak, že žalobu zamietol. Samostatným uznesením

z 30. apríla 2008 sp. zn. zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému náhradu trov

konania 1 000,-- Sk do troch dní. Mal za to, že právny záver súdu prvého stupňa, že došlo

k účinnému odstúpeniu od zmluvy, pretože motorové vozidlo, ktoré žalobca od žalovaného

odkúpil, malo neodstrániteľnú vadu, ktorou mal byť „únik paliva“, nie je správny. Podľa

odvolacieho súdu z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa žiadnym spôsobom

nevyplynulo, že by vada „únik paliva“ bola vadou neodstrániteľnou, v podstate ani

v písomnom odstúpení od zmluvy to žalobca výslovne neuviedol, považoval túto vadu

za neodstrániteľnú len v dôsledku toho, že vzhľadom na rozsah poškodenia vozidla pri

požiari, ku ktorému došlo na ceste medzi K. a P., v deň uzavretia kúpnej zmluvy, považoval

žalobca za dôvodný predpoklad, že zľava z kúpnej ceny spolu s náhradou škody neprichádza

do úvahy, vzhľadom na rozsah poškodenia časovú hodnotu predmetu kúpy. Takýto záver

nevyplynul ani zo znaleckého posudku Ing. M. V., ktorý bol prílohou písomného odstúpenia

od zmluvy. Z vykonaného dokazovania podľa názoru odvolacieho súdu naopak vyplynulo,

že v čase uzatvárania kúpnopredajnej zmluvy motorové vozidlo malo vadu – „únik paliva“,

pričom predmetná vada sama osebe nie je neodstrániteľná. Neodstrániteľnou sa stala táto

vada až následne (i keď v ten istý deň) a to v dôsledku udalosti – požiaru motorového

vozidla, pri ktorom došlo k takému poškodeniu jednotlivých častí motorového vozidla, že

túto vadu už nebolo možné odstrániť. Podľa názoru odvolacieho súdu preto neboli splnené

podmienky . O náhrade trov konania rozhodol podľa §

142 ods. 1 a

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca, ktorý žiadal rozsudok

krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Svoje dovolanie odôvodnil

v zmysle , keď vytýkal odvolaciemu súdu, že jeho rozhodnutie

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Uviedol, že z konania a argumentácie

žalovaného v celom konaní, ktorý účelovo menil svoje dôvody a vo výpovediach si

odporoval, však bolo zrejmé, že si je vedomý svojej zodpovednosti za vady predávanej veci

a táto otázka nebola medzi účastníkmi sporná. Spornou otázkou bola dôvodnosť odstúpenia

od zmluvy a nevedomosť žalobcu o vadách predávanej veci. Nevedomosť žalobcu

o prítomnosti vady motorového vozidla spôsobila to, že použil vozidlo ako bezvadné

a spôsobilé na jazdu. Vzniknutým požiarom došlo k takému rozsahu poškodenia, že sa stalo

nepoužiteľným a daná vada neodstrániteľnou. Namietal preto nesprávny záver odvolacieho

súdu, že v danom prípade išlo o odstrániteľnú vadu, pretože takýto záver je v rozpore

s vykonaným dokazovaním a zisteným skutkovým stavom. Ďalej uviedol, že nie je

povinnosťou žalobcu právne kvalifikovať uplatnený nárok, a odvolací súd, vzhľadom

na zistený skutkový stav, mohol posúdiť nárok na peňažné plnenie ako nárok na náhradu

škody vzniknutej z titulu zodpovednosti za škodu a v tomto smere posúdiť dôvodnosť

uplatneného nároku.

Žalovaný sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ) proti rozhodnutiu, proti

ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), preskúmal napadnutý

rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), v rozsahu

vyplývajúcom z ustanovenia a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je

podané opodstatnene.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie je tiež prípustné proti

rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej

( ).

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ

označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie

v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/

(t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti

účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad

nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,

prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Žiadna z týchto vád nevyšla najavo v dovolacom

konaní.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je

v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej

základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom

súdnom konaní.

Základné právo na súdnu ochranu podľa

zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky.

Z ustanovenia vyplýva, že každý má právo,

aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa

mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má

právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu

celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej

bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo

ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne

nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť

na ujmu záujmom spoločnosti.

Podľa upravuje postup súdu a účastníkov

v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv

a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné

plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

Právo na súdnu ochranu, okrem (), Listiny

základných práv a slobôd (čl. 36 ods. 1) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (čl. 6 ods. 1), zabezpečujú a vykonávajú aj jednotlivé ustanovenia Občianskeho

súdneho poriadku.

Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane

ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa ( ).

Podľa dokazovanie vykonáva súd na pojednávaní, ak neboli

splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.

Z ustanovenia vyplýva, že za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky,

ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy

a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch

účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Z ustanovenia vyplýva, že odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvého

stupňa, ak nie sú splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 219), ani jeho zrušenie (§ 221

ods. 1).

Podľa odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil

súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 až 4.

Ak má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám

( ).

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladom toho, aby odvolací súd

mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, že súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, je opakovanie

dokazovania v potrebnom rozsahu odvolacím súdom. Podmienkou zmeny rozhodnutia

v takomto prípade je teda skutočnosť, že odvolací súd sám opakuje v potrebnom rozsahu

dokazovanie, na základe ktorého dospeje k skutkovému stavu, odlišnému od skutkového stavu

zisteného prvostupňovým súdom, tvoriacemu podklad pre rozhodnutie v danej veci.

Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom

prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové a na ich základe aj právne závery, ako súd prvého

stupňa, bez toho, aby vo veci vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie (zopakovanie alebo

doplnenie).

Ak sa však odvolací súd chcel odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa

na základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle § 213

ods. 3 sám v potrebnom rozsahu opakovať a zadovážiť si tak rovnocenný podklad pre

odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle Len takýto postup je aj v súlade so zásadou

priamosti a ústnosti občianskoprávneho konania. Je neprípustné, aby odvolací súd ku svojim

odlišným skutkovým zisteniam, vedúcim k záveru o neopodstatnenosti návrhu a jeho

zamietnutiu v celom rozsahu, dospel iba na základe prehodnotenia dôkazov vykonaných

súdom prvého stupňa.

Z obsahu zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom zo dňa 10. apríla 2008,

na ktorom bolo aj meritórne rozhodnuté, totiž vyplýva, že krajský súd na tomto pojednávaní

okrem oboznámenia zápisnice o stave motorového vozidla a určenie ceny z 29. júna 1998

žiadne ďalšie dokazovanie nevykonal. Nezopakoval ani dôkazy vykonané súdom prvého

stupňa, napriek tomu, že žalobca poukazoval na rozpory vo výpovedi žalovaného, pričom

z nich vyvodil opačné závery, ako súd prvého stupňa. Bez toho, aby v odvolacom konaní sám

podrobne vypočul účastníkov, a tým zabezpečil bezprostrednosť vykonania tohto dôkazu pred

svojím rozhodnutím, k skutočnostiam, ktoré prehodnotil v odôvodnení svojho rozhodnutia,

ponechal na odvolacom pojednávaní len priestor na prednes právneho zástupcu žalobcu, ktorý

sa však k priebehu skutočností, rozhodujúcich pre záver o dôvodnosti návrhu, mohol vyjadriť

len sprostredkovane.

V tejto súvislosti považuje dovolací súd za potrebné uviesť, že podanie správy

predsedom senátu alebo povereným členom senátu o doterajšom priebehu konania, ktorá

povinnosť vyplýva odvolaciemu súdu z ustanovenia , nie je zopakovaním

dokazovania v zmysle a nasledujúcich

Odvolací súd si tak nezadovážil rovnocenný zákonný procesný podklad pre odlišné

hodnotenie dôkazov v zmysle , a preto sú jeho skutkové a na ne nadväzujúce

právne závery zatiaľ predčasné a dovolaciemu súdu neprislúcha v súčasnom štádiu konania

oprávnenie na ich hodnotenie.

Pokiaľ dovolateľ namietal, že zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ), treba uviesť, že

právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne

posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd

nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,

nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne

právne závery. Dovolateľom napadnutý rozsudok nebolo možné v dovolacom konaní

podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov, lebo skutkové zistenia

odvolacieho súdu vyplývajúce zo spisu nedávajú (vzhľadom na už spomenutú tzv. inú vadu

konania) pre toto posúdenie dostatočný podklad.

Z uvedeného vyplýva, že konanie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou, majúcou

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). K takejto vade bol

dovolací súd povinný prihliadnuť, i keď by nebola uplatnená ako dôvod prípustného

dovolania ( druhá veta ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie v zmysle ustanovenia

V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu aj o trovách pôvodného a dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. januára 2010

JUDr. Vladimír M a g u r a, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová