Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/104/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu S., so sídlom v B., proti

ţalovaným 1/ M. L., bývajúcemu v S., 2/ S.O., 3/ A. V., bývajúcej X., 4/ S. L., bývajúcej

v S., všetci zastúpení JUDr. J. F., advokátom v T., o určenie, že žalovaní nie sú vlastníkmi

nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde Trebišov pod sp. zn. , o dovolaní

ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo 17. februára 2011 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo 17. februára 2011 sp. zn.

v časti, v ktorej potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí

ţaloby a vo výroku o trovách štátu a rozsudok Okresného súdu Trebišov z 30. júna 2010 č.k.

-660 okrem výroku o náhrade trov konania a vec v rozsahu zrušenia vracia

Okresnému súdu Trebišov na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trebišov rozsudkom z 30. mája 2003 č.k. -223 ţalobu

zamietol. Ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovaným trovy konania 87 858,-- Sk na účet

právneho zástupcu ţalovaných v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie

odôvodnil poukazom na Uviedol, ţe ţalobca nie je v konaní aktívne

legitimovaný a teda nie je daný naliehavý právny záujem na poţadovanom určení. O trovách

konania súd rozhodol podľa

Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 22. júna 2004 sp. zn. potvrdil

rozsudok súdu prvého stupňa. Ţalobcu zaviazal zaplatiť ţalovaným trovy odvolacieho

konania 6 340,-- Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu

ţalovaných. Vo výroku rozsudku pripustil dovolanie. Za otázku zásadného právneho

2

významu povaţoval otázku, či doručením výpisu z katastra nehnuteľností vzhľadom na § 20

o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom je

Slovenský pozemkový fond oprávnený (aktívne legitimovaný) na podanie ţaloby podľa

o určenie, ţe ţalovaní nie sú vlastníkmi takých nehnuteľností, o ktorých

ţalobca tvrdí, ţe boli pozemkami neznámych vlastníkov. O trovách odvolacieho konania

rozhodol odvolací súd podľa a

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 27. októbra 2005 sp. zn.

rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe zákonodarca mienil odňať ţalobcovi obsah práv taxatívnym

výpočtom uvedeným v V ţiadnom prípade jeho zámerom

nebolo, aby Slovenský pozemkový fond v pochybnostiach nemohol podať negatórnu ţalobu

o určenie, ţe ţalovaní nie sú vlastníkmi nehnuteľností, o ktorých tvrdí, ţe boli pozemkami

neznámych vlastníkov. Vyplýva to napokon i z citácie § 16 ods. 1 písm. c/ tohto zákona. Ak

by tomu tak nebolo, odňal by mu v podstate jediné esenciálne právo podať takúto ţalobu

v pochybnostiach v prospech neznámych vlastníkov. V prípade, ţe sú pochybnosti o spôsobe

nadobudnutia vlastníckeho práva toho, kto je v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník,

môţe ten, kto má naliehavý právny záujem podať na príslušný súd určovaciu ţalobu (§ 80

písm. c/ ). Tým, ţe Slovenský pozemkový fond je aktívne legitimovaný na podávanie

vyššie uvedenej určovacej ţaloby, bráni sa neoprávneným zásahom do vlastníckeho práva

neznámych vlastníkov, v dôsledku ktorého došlo k zmene vlastníctva pozemkov (§ 20 zákona

č. ).

Následne Krajský súd v Košiciach uznesením z 11. januára 2006 sp. zn.

zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Okresný súd Trebišov rozsudkom z 30. júna 2010 č.k. -660 ţalobu

zamietol. Ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovaným trovy konania 2 187,71 € na účet

právneho zástupcu ţalovaných v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, ţe štát

nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil poukazom na § 80 písm. c/

Uviedol, ţe predmetom konania je ţaloba o určenie, ţe ţalovaní nie sú vlastníkmi

nehnuteľností. Súd dospel k záveru, ţe ţalobca (Slovenský pozemkový fond) nemôţe mať

naliehavý právny záujem na takejto určovacej ţalobe, pretoţe naliehavý právny záujem

na určení neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľností nie je daný, ak sa vlastníckeho práva

3

k nehnuteľnostiam dotýka ďalšia právna zmena [

o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny

zákon) po novele ]. Ani vyhovením ţalobe sa postavenie ţalobcu,

resp. pozemnokniţných vlastníkov, ktorých záujmy ţalobca zastupuje v tomto konaní

nezmení. Keďţe nebol preukázaný naliehavý právny záujem, bolo nadbytočné a v rozpore

s hospodárnosťou konania zaoberať sa hmotnoprávnou stránkou veci. O trovách konania súd

rozhodol podľa ods. l a o trovách štátu podľa

Okresný súd Trebišov rozsudkom z 12. júla 2010 č.k. -671 doplnil vyššie

uvedený rozsudok z 30. júna 2010 č.k. -660 vo výrokovej časti o výrok:

2

Konanie sa zastavuje ohľadom nehnuteľností, parc. č. X. - orná pôda vo výmere X. ma parc.

2

č. X. - orná pôda vo výmere X. m, zapísaných na LV č. X. k. ú. S.. Dopĺňacím rozsudkom

rozhodol súd podľa ods. l , keďţe ţalobca na poslednom pojednávaní v uvedenej

časti zobral ţalobu späť.

Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo 17. februára 2011 sp. zn.

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí ţaloby a vo výroku o trovách

štátu. V časti trov konania rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia

vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe ţalobca v odvolaní namietal

znemoţnenie realizácie jeho procesných práv a to práva na zmenu ţaloby. Odvolací súd

poukázal na to, ţe skutočnosť, ţe súd prvého stupňa nepripustil zmenu ţalobného návrhu,

nemôţe zakladať nesprávnosť rozhodnutia vo veci samej podľa a nemôţe

byť ani dôvodom odňatia moţnosti konať účastníkovi pred súdom. Ďalej ţalobca v odvolaní

namietal, ţe súd prvého stupňa napriek návrhu ţalobcu nevykonal dokazovanie za účelom

jednoznačného identifikovania pôvodných pozemnokniţných vlastníkov. Odvolací súd

uviedol, ţe neúplnosť zistenia skutkového stavu je v sporovom konaní odvolacím dôvodom

len za predpokladu, ţe príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, ţe súd prvého

stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú

skutočnosť. Účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť

dôkaz, ktorý hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti,

ktoré hoci boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval, najmä preto, ţe ich nepovaţoval

za právne významné. Z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov nepovaţoval odvolací súd

odvolanie ţalobcu vo veci samej za dôvodné. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem uviedol,

ţe ţalovaní, ktorí sú v súčasnosti zapísaní ako vlastníci sporných nehnuteľností, nadobudli

tieto buď od pôvodného ţalovaného J. S. alebo od jeho právnych nástupcov. Teda sú v poradí

druhí, prípadne tretí vlastníci sporných nehnuteľností. Záver súdu prvého stupňa o tom, ţe

ţalobca nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujmu na predmetnej určovacej

ţalobe, pretoţe by nedošlo k zmene postavenia ţalobcu, resp. pozemnokniţných vlastníkov

(ktorých záujmy ţalobca zastupuje) povaţoval za správny. Predmetné rozhodnutie by nebolo

záväzné pre pôvodného vlastníka (J. S.). V časti výroku o trovách konania odvolací súd

rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa , zrušil a vec mu v rozsahu

zrušenia vrátil na ďalšie konanie.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu vo výroku, ktorým bol rozsudok súdu prvého

stupňa o zamietnutí ţaloby potvrdený, podal ţalobca dovolanie. Navrhol rozsudok

odvolacieho súdu v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť

dovolania vyvodzoval z Túto vadu videl dovolateľ v nesprávnom

právnom posúdení veci. Poukázal na to, ţe ţalobca chcel zmeniť petit ţaloby, čo mu však

nebolo umoţnené, pretoţe pristúpiť k tomu mohol aţ po vykonaní dôkazov, ktoré navrhoval.

Tieto však vykonané neboli a súd ţalobu napriek tomu zamietol. Navyše zmenu ţaloby

na kladný určovací petit súd uznesením nepripustil. Má za to, ţe ţalobca má na poţadovanom

určení naliehavý právny záujem.

Ţalovaní 1/ aţ 4/ v písomnom vyjadrení k dovolaniu uviedli, ţe dovolanie pokladajú

za nedôvodné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ) skúmal bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) najskôr to, či tento opravný prostriedok

smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním.

V zmysle dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu

prvého stupňa vo veci samej. Dovolanie je tieţ prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

veci ( ). Podľa dovolanie je prípustné tieţ proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd

vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

Rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky ţiadneho z vyššie uvedených

rozsudkov. Prípustnosť dovolania preto z ustanovení aţ 3 vyvodiť

nemoţno.

Vzhľadom na obsah dovolania ako aj na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnutý

rozsudok nebol vydaný v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237

( ), zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie nie je postihnuté

niektorou z vád vymenovaných v V zmysle je dovolanie prípustné

proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d) v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv

začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g) rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Dovolateľ vady v zmysle aţ e/, nenamietal a tieto nezistil ani

dovolací súd.

Dovolateľ namietal vadu v zmysle , ktorú dovolateľ videl

v nevykonaní navrhovaných dôkazov, resp. v nepripustení zmeny ţaloby ako aj v nesprávnom

právnom posúdení veci.

K tomuto dovolací súd uvádza, ţe dáva ţalobcovi moţnosť zmeniť

ţalobu (len) so súhlasom súdu; súd zmenu ţaloby nepripustí (tieţ) vtedy, ak by výsledky

doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenej ţalobe (viď § 95 ods. 2

). Úvaha, či výsledky konania, ku ktorým sa dospelo pred ţalobcom poţadovanou

zmenou ţaloby, (ne)môţu byť podkladom pre konanie o zmenenej ţalobe, súvisí

6

s predbeţným hodnotením dôkazov a výsledkom vnútorného presvedčenia sudcu a jeho

myšlienkového postupu; preto táto úvaha patrí len súdu rozhodujúcemu o návrhu

na pripustenie zmeny ţaloby. Pokiaľ je ním súd prvého stupňa, ţalobca nie je oprávnený

napadnúť odvolaním správnosť tejto jeho úvahy, lebo odvolanie proti uzneseniu, ktorým sa

pripustila alebo nepripustila zmena ţaloby, nie je prípustné (viď ).

Ani dovolací súd, posudzujúci prípustnosť dovolania z hľadiska moţnosti výskytu procesnej

vady konania v zmysle , nemôţe prehodnocovať správnosť tejto úvahy

súdu.

K nevykonaniu navrhnutých dôkazov dovolací súd dodáva, ţe Občiansky súdny

poriadok ukladá účastníkom konania povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich

tvrdení. V zmysle však súd rozhodne o tom, ktorý/é z označených dôkazov

vykoná. To znamená, ţe súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania

a ani nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Nevykonanie všetkých navrhnutých

dôkazov, preto nie je vadou spôsobujúcou účastníkovi konania odňatie moţnosti konať pred

súdom a zakladajúcou tým prípustnosť dovolania (porovnaj napr. rozhodnutia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí

súdov Slovenskej republiky pod R 37/1993 a pod R 125/1999).

K námietke dovolateľa, ţe rozhodnutie súdu spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci, čo pokladá za vadu v zmysle , dovolací súd uvádza

nasledovné. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení

vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia).

Dovolací súd však zistil výskyt namietanej vady v zmysle a to z dôvodu

nepreskúmateľnosti rozhodnutia jednak odvolacieho súdu ako aj súdu prvého stupňa.

Vady konania vymedzené v zhora citovaných častiach ustanovenia sú

porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, toto právo

zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46

a nasl. a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija

c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci

E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťaţnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej

republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. ) treba za porušenie práva na

spravodlivé súdne konanie povaţovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia

súdneho rozhodnutia.

Pretoţe povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka

na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada

i so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej

strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva

dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma moţnosť náleţite,

skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho

dôvodmi) v rámci vyuţitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva

na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/

a zároveň aj dôvodnosť podaného dovolania.

Ústavný súd podľa konštantnej judikatúry (pozri , )

vyslovil, ţe súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1

, dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne, zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov

a ochranou proti takému uplatneniu ().

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

8

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom

súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

V danej veci je zrejmé, ţe súd prvého stupňa a rovnako aj odvolací súd (ktorý sa

s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa stotoţnil) mali za to, ţe na poţadovanom určení

nie je naliehavý právny záujem ( ). Tento svoj právny záver opreli

o skutočnosť, ţe „katastrálny zákon v ust. § 34 ods. 2 konštatuje, ţe právo k nehnuteľnosti

podľa § 1 ods. 1, ktoré vzniklo rozhodnutím súdu o neplatnosť právneho úkonu sa do katastra

nezapíše, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou“. Je potrebné

uviesť, ţe predmetné znenie ustanovenia o katastri

nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)

ku dňu rozhodnutia súdu prvého stupňa (rovnako aj odvolacieho) neobsahovalo. Súdom

aplikované znenie bolo s účinnosťou od 15. októbra 2008 nahradené iným znením. Čo je však

v tejto veci dôleţité v súvislosti s ne/preskúmateľnosťou rozhodnutí súdov oboch stupňov je

to, ţe z odôvodnení ich rozhodnutí nie je zrejmé, na základe čoho opreli svoju úvahu

o naliehavom právnom záujme, resp. o jeho nedostatku o predmetné (vtedy uţ neúčinné)

ustanovenie katastrálneho zákona, ktoré hovorí o neplatnosti právneho úkonu, pričom konanie

v danej veci je o určení, ţe ţalovaní nie sú vlastníkmi sporných nehnuteľností. V rozhodnutí

súdu sa musia uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, čo podľa názoru dovolacieho súdu

v tomto prípade splnené nie je. Rozhodnutia súdov niţších stupňov nezodpovedajú vyššie

uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia (§ 157 ods. 2, § 211 ods. 2

).

Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi

skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený

nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti,

ale tieţ s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je logicky,

vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia.

Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať správnosť rozsudku. Odôvodnenie

musí byť súčasne i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí

v konaní o riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku, t.j. musí byť preskúmateľné.

Uvedená skutočnosť, ţe v konaní došlo k procesnej vade podľa je

okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť. Najvyšší súd

Slovenskej republiky preto zrušil rozsudok odvolacieho súdu v časti, v ktorej potvrdil

rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí ţaloby a vo výroku o trovách štátu (ako

súvisiaci výrok) a rozsudok súdu prvého stupňa okrem výroku o náhrade trov konania

(pretoţe ten uţ bol odvolacím súdom zrušený) a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie ( a ). Pre úplnosť sa uvádza, ţe dopĺňací

rozsudok zostáva nedotknutý. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania nezaoberal

sa dovolací súd napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej

správnosti.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania ( veta tretia ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. júna 2012

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Jarmila Uhlířová