Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/145/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne Z., so sídlom v B.,

proti žalovanému R. S., bývajúcemu v K., zastúpenému JUDr. P. H., advokátom v K.,

o zaplatenie 63 400,19 €, vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. ,

o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 27. októbra 2011 sp. zn.

, , , takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 27. októbra 2011 sp. zn.

, , v časti výroku vo veci samej a súvisiaci výrok

o trovách odvolacieho konania a rozsudok Okresného súdu Košice II z 12. júla 2010

č.k. -427 a vec v rozsahu zrušenia vracia Okresnému súdu Košice II na ďalšie

konanie.

Dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 27. októbra 2011 sp. zn.

, , v časti, v ktorej potvrdil uznesenie Okresného

súdu Košice II z 9. augusta 2010 č.k. -444 a uznesenie Okresného súdu

Košice II zo 4. novembra 2010 č.k. -466 o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice II rozsudkom z 12. júla 2010 č.k. -427 uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 63 400,19 € spolu s príslušným úrokom

z omeškania, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti

úrokov z omeškania návrh zamietol. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy

konania 17 660,39 € na účet jej právnej zástupkyne Mgr. O. B. v lehote troch dní od

právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa návrhom doručeným

2

súdu 12. septembra 2005 domáhala voči žalovanému zaplatenia 1 909 994,-- Sk (63 400,19 €)

titulom bezdôvodného obohatenia, prípadne náhrady škody. Žalovaný mal pre žalobkyňu

vykonávať dve funkcie a to funkciu konateľa a funkciu riaditeľa žalobkyne. Výkon funkcie

konateľa žalobkyňa žiadnym spôsobom nespochybňovala, lebo táto okolnosť vyplýva

z výpisu z obchodného registra. Namietala však platnosť zmluvy z 3. marca 1997 označenej

ako pracovná zmluva na výkon funkcie konateľa a platnosť pracovnej zmluvy na výkon

funkcie riaditeľa z 3. marca 1997. Okresný súd Košice II medzitýmnym rozsudkom

z 24. septembra 2009 č.k. -345 v spojení s rozsudkom Krajského súdu

v Košiciach zo 16. februára 2010 sp. zn. rozhodol, že základ uplatneného

nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia je daný, pretože konštatoval neplatnosť vyššie

uvedených zmlúv. Vzhľadom na toto konštatovanie, mal žalovaný v období od 19. februára

1997 nárok na zaplatenie odmeny za výkon funkcie konateľa v sume 22 000,-- Sk mesačne

za obdobie do 13. apríla 2004 a v sume 19 000,-- Sk od 14. apríla 2004 do 18. mája 2005.

Sumy, ktoré boli žalovanému vyplatené nad tento rámec, boli plnením poskytnutým bez

právneho dôvodu, resp. plnením z právneho úkonu, ktorý odpadol (pracovná zmluva

na základe ktorej boli vyplatené je absolútne neplatným právnym úkonom). Týmto bol daný

právny základ na to, aby ďalej súd rozhodoval o výške bezdôvodného obohatenia. Súd

poukázal na a , , , ,

. Žalovaný je povinný vydať žalobkyni všetko to, o čo sa neoprávnene

obohatil, čo v prejednávanom prípade predstavuje čiastka, ktorá mu bola vyplácaná

za obdobie od 12. septembra 2002 až do mája 2005 (tzv. čistá mzda za výkon funkcie

riaditeľa vyplatená za mesiace august 2002 až apríl 2005). Žalovaný je povinný nahradiť

žalobkyni aj škodu, ktorú predstavujú sumy zrazené z tzv. hrubej mzdy žalovaného

a odvedené ako preddavky na daň z príjmu a platby zdravotného, nemocenského,

dôchodkového a ďalšieho sociálneho zabezpečenia. Výška škody sa rovná skutočnej výške

odvodov. Bezdôvodné obohatenie predstavuje sumu 40 283,99 € a škoda predstavuje sumu

36 208,32 €. Žalovaný sa dostal s plnením do omeškania, preto žalobkyni vznikol nárok aj

na úrok z omeškania. O trovách konania súd rozhodol podľa

Okresný súd Košice II uznesením z 9. augusta 2010 č.k. -444 uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť v lehote 10 dní od doručenia uznesenia súdny poplatok

3 804 € za odvolanie.

Okresný súd Košice II uznesením zo 4. novembra 2010 č.k. -466

3

nepriznal žalovanému oslobodenie od súdnych poplatkov. Rozhodnutie odôvodnil tým, že

súd bral zreteľ na povahu uplatňovaného nároku (s posúdením či vo veci nejde o svojvoľné

alebo zrejme bezúspešne uplatňovanie práva), zistené majetkové pomery žalovaného ako aj

výšku súdneho poplatku. Vzhľadom na zistené majetkové pomery žalovaného, súd dospel

k záveru, že nie je daný dôvod priznať oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle § 138

Žalovaný svoju zlú finančnú situáciu žiadnym spôsobom nepreukázal, avšak súd

na základe zistených majetkových pomerov žalovaného mal za to, že tieto sú na takej úrovni,

ktorá umožňuje žalovanému si prostredníctvom tohto svojho majetku zabezpečiť peňažné

prostriedky, resp. vytvoriť si peňažnú rezervu na úhradu súdneho poplatku v predmetnom

konaní.

Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 27. októbra 2011 sp. zn. ,

, na odvolanie žalovaného potvrdil rozsudok súdu prvého

stupňa a súčasne potvrdil uznesenie Okresného súdu Košice II z 9. augusta 2010

č.k. -444 a uznesenie Okresného súdu Košice II zo 4. novembra 2010

č.k. -466. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov

odvolacieho konania 666,28 € na účet advokátky Mgr. O. B.. V odôvodnení svojho

rozhodnutia uviedol, že odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu

prvého stupňa je vecne správny, preto ho podľa , potvrdil. Odvolacie

námietky žalovaného pokladal za neopodstatnené. Uviedol, že s týmito odvolacími

námietkami sa vysporiadal ako súd prvého stupňa, tak aj odvolací súd už v predchádzajúcom

rozsudku, v ktorom rozhodoval o základe nároku žalobkyne. Pokiaľ základ nároku bol

právoplatne vyriešený rozsudkom prvostupňového aj odvolacieho súdu, k odvolacím

námietkam týkajúcim sa základu nároku sa už odvolací súd nevyjadril. Žalovaný žiadnym

spôsobom nenamietal výšku priznaného nároku, preto odvolací súd výšku uplatneného

nároku považoval medzi účastníkmi za nespornú. K napadnutým uzneseniam súdu prvého

stupňa uviedol, že pokiaľ súd prvého stupňa nepriznal žalovanému oslobodenie od súdnych

poplatkov, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol.

Uznesenie okresného súdu je správne, výstižné a presvedčivé, na jeho dôvody

v podrobnostiach odvolací súd poukázal. Z vykonaného dokazovania bolo totiž preukázané,

že žalovaný je vlastníkom nehnuteľností v takej hodnote, že dôvod na oslobodenie

od súdnych poplatkov nie je daný. Keďže odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa

o neoslobodení žalovaného od platenia súdnych poplatkov, je tu daná povinnosť žalovaného

zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie. Vzhľadom na uvedené odvolací súd potvrdil aj

uznesenie o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť súdny poplatok za odvolanie.

Rozhodnutie o súdnom poplatku za odvolanie považoval odvolací súd taktiež za správne.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie. Navrhol rozsudok

odvolacieho súdu zrušiť v celom rozsahu (vrátanie rozhodnutia týkajúceho sa oslobodenia

od súdnych poplatkov a rozhodnutia o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odvolanie) a vec

mu vrátiť na ďalšie konanie alternatívne zrušiť rozsudok odvolacieho súdu v celom rozsahu

v spojení s rozsudkom súdu prvého stupňa a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Prípustnosť dovolania vyvodzoval z a jeho dôvodnosť z

písm. a/ Odňatie možnosti konať pred súdom videl dovolateľ v tom, že 12. júla 2010 sa

uskutočnilo pojednávanie pred okresným súdom (na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku),

pričom na toto pojednávanie nebol žalovaný včas predvolaný. Predvolanie mu bolo doručené

deň po vyhlásení rozsudku vo veci samej. Poukázal ďalej na tú skutočnosť, že v konaní

vzniesol námietku premlčania a súd napriek tomu pripustil zmenu návrhu v časti

príslušenstva. Rozsudok odvolacieho súdu nie je správny, pretože neobsahuje žiadne

odôvodnenie čo sa týka nároku žalobkyne na náhradu škody (a to ani pokiaľ ide o základ

nároku, ani pokiaľ ide o preukázanie tohto nároku, výšku nároku, dôvody vzniku

zodpovednosti, liberačné dôvody), pričom súd odkazuje na odôvodnenie medzitýmneho

rozsudku, ktorý však otázku základu nároku na náhradu škody neriešil. Rozsudky súdov

oboch stupňov považuje navyše za nepreskúmateľné.

Žalobkyňa sa k dovolaniu žalovaného nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ) skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (, )

najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť

dovolaním.

V zmysle dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

1. V časti dovolania, ktorá smeruje proti výroku rozsudku odvolacieho súdu

vo veci samej (potvrdenie rozsudku Okresného súdu Košice II z 12. júla 2010

č.k. -427) dovolací súd uvádza nasledovné.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu

prvého stupňa vo veci samej. Dovolanie je tiež prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

veci ( ). Podľa dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd

vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

Z uvedeného je zrejmé, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky

vyššie uvedených rozsudkov, preto prípustnosť dovolania z vyvodiť nemožno.

Vzhľadom na obsah dovolania ako aj na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnutý

rozsudok nebol vydaný v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237

( ), zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie nie je postihnuté

niektorou z vád vymenovaných v Podľa je dovolanie prípustné proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Dovolateľ vady v zmysle až e/, nenamietal a tieto nezistil ani

dovolací súd.

Dovolateľ namietal vadu v zmysle , ktorú dovolateľ videl v tom,

že okresný súd žalovaného riadne nepredvolal na pojednávanie, na ktorom došlo k vyhláseniu

rozsudku ako aj v nepreskúmateľnosti rozhodnutí súdov oboch stupňov.

Zo spisu je zrejmé, že Okresný súd Košice II na pojednávaní 28. júna 2010 (č.l. 394

a nasl. spisu) za prítomnosti právneho zástupcu žalobkyne (žalovaný ako aj jeho právny

zástupca prítomní neboli) vyhlásil dokazovanie za skončené a pojednávanie odročil

na 12. júla 2010 z dôvodu vyhlásenia rozsudku. Zároveň súd konštatoval, že prítomní

účastníci berú termín pojednávania na vedomie a právny zástupca žalovaného bude

s termínom vyhlásenia rozsudku oboznámený. Z doručenky založenej v spise pri

č.l. 426 vyplýva, že právny zástupca žalovaného prevzal predvolanie (na termín 12. júla 2010)

až 13. júla 2010, t.j. deň po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa.

Podľa rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda

senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu

s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia.

V zmysle rozsudok sa vyhlasuje spravidla hneď po skončení

konania, ktoré rozsudku predchádzalo. Ak to nie je možné, súd na vyhlásenie rozsudku odročí

pojednávanie najdlhšie na tri týždne; v takom prípade súd doručí rozsudok prítomným

účastníkom hneď po pojednávaní, na ktorom bol rozsudok vyhlásený a neprítomným

účastníkom ho odošle najneskôr do troch dní.

Verejné vyhlásenie rozsudku nie je len formálny, samoúčelný úkon súdu. Jeho

podstata má hlboký význam s viacerými procesnoprávnymi dopadmi. Pri verejnom vyhlásení

rozsudku má len ten účastník, ktorý bol riadne oboznámený s časom a miestom verejného

vyhlásenia, možnosť uplatniť svoje procesné práva priznávané mu pri tomto procesnom

úkone súdu. Obsahom procesného oprávnenia účastníka pri kontrole súdu vyhlasujúceho

rozsudok je predovšetkým jeho oprávnenie preveriť, či bol rozsudok v jeho veci vôbec

vyhlásený (to má význam z hľadiska účastníkovej vedomosti, či je súd rozsudkom viazaný,

a ak áno, akým rozsudkom – akými konkrétnymi výrokmi). Neprehliadnuteľným oprávnením

účastníka je tu právo účastníka oboznámiť sa s tým, v akom zložení súd vyhlásil rozsudok

(viď tiež ) a s akým odôvodnením. Procesný nedostatok súdu pri tomto

úkone, v dôsledku ktorého sa poprie samotná podstata verejného vyhlásenia rozsudku (t.j. ak

súd niektorého z účastníkov konania na verejné vyhlásenie rozsudku včas nepredvolá a ani ho

iným vhodným spôsobom o verejnom vyhlasovaní rozsudku včas nevyrozumie), možno

napraviť len tým, že súd, ktorý rozhoduje o opravnom prostriedku, napadnutý rozsudok zruší

(porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 6. augusta 2009 sp. zn.

). Súd prvého stupňa v danom prípade nepostupoval spôsobom

zodpovedajúcim a tento nedostatok odvolací súd

neodstránil. V dôsledku toho bola žalovanému znemožnená realizácia jeho procesného

oprávnenia byť súdom upovedomený o tom, že bude vyhlásený rozsudok (keďže predvolanie

mu bolo doručené až po vyhlásení rozsudku), a tiež procesného oprávnenia zúčastniť sa

na vyhlásení rozsudku.

Týmto postupom súdov bola žalovanému odňatá možnosť pred súdom konať

v zmysle Uvedená skutočnosť, že v konaní došlo k procesnej vade podľa

je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy

zrušiť (v danom prípade spolu s rozhodnutím súdu prvého stupňa).

2. V časti dovolania, ktorá smeruje proti výroku rozsudku odvolacieho súdu v ktorej

potvrdil uznesenie Okresného súdu Košice II z 9. augusta 2010 č.k. -444

a uznesenie Okresného súdu Košice II zo 4. novembra 2010 č.k. -466 dovolací

súd uvádza nasledovné.

Táto časť dovolania smeruje síce proti výroku obsiahnutému v rozsudku, napadnutý

výrok má ale povahu uznesenia (viď ).

V zmysle je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ak a) odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b) odvolací súd rozhodoval vo veci

postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/]

na zaujatie stanoviska. Dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým

bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a) odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia

na podklade cudzozemského rozhodnutia, c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky ( ).

Napadnuté uznesenie/a odvolacieho súdu nevykazuje/ú znaky vyššie uvedených

uznesení, preto dovolanie žalovaného v tejto časti podľa ustanovení a

prípustné nie je.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnuté uznesenie/a nebolo/i vydané

v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v (

), zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v Dovolateľ vady v zmysle v tejto časti dovolania

nenamietal a tieto nezistil ani dovolací súd.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na vyššie uvedené zrušil rozsudok

odvolacieho súdu v časti výroku vo veci samej a súvisiaci výrok o trovách odvolacieho

konania a rozsudok Okresného súdu Košice II z 12. júla 2010 č.k. -427 a vec

v rozsahu zrušenia vrátil Okresnému súdu Košice II na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 a 3

). S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania nezaoberal sa napadnutým

rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti ako ani ďalšími námietkami

uvedenými v dovolaní. Dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 27. októbra

2011 sp. zn. , , v časti, v ktorej potvrdil

uznesenie Okresného súdu Košice II z 9. augusta 2010 č.k. -444 a uznesenie

Okresného súdu Košice II zo 4. novembra 2010 č.k. -466 odmietol v súlade

s v spojení s , ako dovolanie smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania ( veta tretia ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. júla 2012

JUDr. Jozef K o l c u n, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Jarmila Uhlířová

9