Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/168/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu A. a.s., so sídlom v T., IČO: X.,

zastúpeného JUDr. M., advokátom so sídlom v T., proti žalovaným 1/ D. a.s., v likvidácii, so

sídlom v T., IČO: X., 2/ I., bývajúcemu v B., zastúpenému JUDr. M., advokátom so sídlom

v B., o odporovateľnosť právneho úkonu, vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod sp.

zn. , na dovolanie žalovaného 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Nitre

z 10. februára 2009 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 10. februára 2009

sp. zn. z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Topoľčany rozsudkom z 22. septembra 2008 č.k. -167 určil, že

zmluva o zriadení záložného práva z 18. novembra 2005, ktorú uzavrela obchodná spoločnosť

D., a.s. so sídlom v T., a žalovaný 2/ (ďalej len „zmluva“), je voči žalobcovi pri vymáhaní

jeho pohľadávky priznanej mu rozsudkom Okresného súdu Topoľčany z 24. apríla 2006

sp. zn. právne neúčinná. Zároveň zastavil konanie proti žalovanému 1/. Na

odôvodnenie výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené, súd prvého stupňa uviedol, že uzavretím

zmluvy bol žalobca ukrátený na svojich právach ako veriteľ (zmluva obmedzuje jeho práva

a možnosti v prípade exekúcie). Žalovaní sú navzájom personálne prepojení – žalovaný 2/ je

členom (predsedom) štatutárneho orgánu žalovaného 1/. Z tohto dôvodu žalovaný 2/ v konaní

nepreukázal, že nemohol poznať úmysel žalovaného 1/ sledovaný uzavretím zmluvy. Výrok

o zastavení konania odôvodnil súd prvého stupňa tým, že žalobca vzal žalobu voči

žalovanému 1/ späť. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil poukazom na § 142 ods. 1

a

-2-3 Cdo 168/2009

Na odvolanie žalovaného 2/ Krajský súd v Nitre rozsudkom z 10. februára 2009 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti náhrady

trov konania týkajúcej sa žalovaného 2/ potvrdil. Žalovanému 2/ uložil povinnosť nahradiť

žalobcovi trovy odvolacieho konania. V odôvodnení uviedol, že odvolanie prejednal bez

nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že rozsudok

súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti je vecne správny. Vzhľadom na to

napadnutý rozsudok v tejto časti potvrdil ( ). Podľa názoru odvolacieho

súdu vykonal súd prvého stupňa dostatočné dokazovanie, úplne a správne zistil skutkový stav,

vyvodil z neho správne skutkové závery, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec i správne

posúdil po právnej stránke. Odvolací súd sa stotožnil s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého

stupňa; doplnil, že zmluvou došlo nielen k skráteniu uspokojenia pohľadávky žalobcu, ale

k úplnému obmedzeniu možnosti uspokojenia pohľadávky žalobcu. Zmluvou bola

žalovanému 2/ zabezpečená možnosť vymôcť jeho pohľadávku od žalovaného 1/ prednostne

(pred žalobcom) napriek tomu, že žalobca mal už v tom čase voči žalovanému 1/

nespochybniteľnú pohľadávku. Zmluva bola jednoznačne uzavretá s úmyslom ukrátiť žalobcu

ako veriteľa; žalovaný 2/ je pritom osobou blízkou žalovanému 1/. Výrok o náhrade trov

konania odôvodnil odvolací súd poukazom na a

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný 2/ dovolanie. Uviedol, že odvolací súd na

prejednanie odvolania nariadil pojednávanie s tým, že sa uskutoční 10. februára 2009.

Žalovanému 2/ bolo predvolanie na odvolacie pojednávanie doručené 6. februára 2009.

Keďže mu bola poskytnutá neprimerane krátka lehota na prípravu na pojednávania a navyše

bol v tom čase práceneschopný, požiadal podaním z 9. februára 2009 (ktoré bolo súdu zaslané

faxom aj poštou) o odročenie nariadeného pojednávania. Odvolací súd sa ale týmto podaním

nezaoberal a v odôvodnení napadnutého rozsudku v rozpore so skutočnosťou uviedol, že vec

prejednal a rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania; svojím postupom odňal

žalovanému 2/ možnosť pred súdom konať ( ). Podľa názoru dovolateľa

odvolací súd v napadnutom rozsudku riadne nevysvetlil, akými úvahami sa riadil vo vzťahu

k jeho odvolacím námietkam. Žalovaný 2/ z týchto dôvodov žiadal napadnutý rozsudok zrušiť

a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že dôvody uvádzané žalovaným 2/ nie sú dané.

Pokiaľ odvolací súd nariadil odvolacie pojednávanie, nič mu nebránilo, aby napokon rozhodol

bez nariadenia odvolacieho pojednávania. V danom prípade totiž nešlo o žiadny z prípadov,

-3-3 Cdo 168/2009

kedy odvolacie konanie musí byť nariadené. Postupom odvolacieho súdu preto nedošlo

k procesnej vade konania v zmysle Žalobca žiadal dovolanie ako

procesne neprípustné odmietnuť a priznať mu náhradu trov dovolacieho konania vo výške,

ktorú vyčíslil vo vyjadrení k dovolaniu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania zastúpený advokátom ( ), skúmal

najskôr, či opravný prostriedok žalovaného 2/ smeruje proti rozhodnutiu, ktoré ním možno

napadnúť. Bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel k záveru, že

dovolanie je nielen procesne prípustné, ale aj opodstatnené.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon

pripúšťa ( ). V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu. Podľa je dovolanie prípustné proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle

je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd

odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3

je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku

odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože

ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

V posudzovanom prípade dovolaním žalovaného 2/ nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu ( ), ani rozsudok vydaný vo veci, v ktorej by už dovolací

súd vyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané ( ). Odvolací súd

v napadnutom potvrdzujúcom rozsudku samostatným výrokom nevyslovil, že je proti nemu

prípustné dovolanie, lebo jeho rozhodnutie je po právnej stránke zásadného významu (§ 238

ods. 3 ). Prípustnosť dovolania žalovaného 2/ preto z týchto ustanovení nevyplýva.

Dovolanie žalovaného 2/ by mohlo byť procesne prípustné, len ak by konanie, v ktorom

bol vydaný napadnutý rozsudok, bolo postihnuté niektorou zo závažných procesných vád

uvedených v Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťažené niektorou z nich,

vyplýva pre dovolací súd z Dovolací súd sa preto, aj vzhľadom na obsah

dovolania, neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa

zaoberal tiež otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237

-4-3 Cdo 168/2009

Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (aj rozsudku)

odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na

začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Žalovaný 2/ existenciu procesných vád konania v zmysle až e/ a

netvrdil a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť jeho

dovolania preto nevyplýva ani z týchto ustanovení.

Dovolateľ namieta, že konanie je zaťažené procesnou vadou v zmysle (§ 237 písm. f/

). Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je vadný

postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť pred ním

konať a uplatňovať procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho

práv. K dovolateľom vytýkanej procesnej vade malo dôjsť v súvislosti s prejednaním jeho

odvolania odvolacím súdom.

Podľa na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi

predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak a/ je potrebné zopakovať alebo

doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia

pojednávania, c/ to vyžaduje dôležitý verejný záujem. V zmysle

v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.

Zo spisu vyplýva, že odvolací súd na prejednanie odvolania nariadil odvolacie

pojednávanie a jeho termín určil na 10. februára 2009 o 12.30 hod. (viď č.l. 201 spisu).

Žalovaný 2/ v podaní, ktoré bolo doručené odvolaciemu súdu 10. februára 2009 a je v spise

založené ako č.l. 202, poukázal na krátkosť lehoty danej mu odvolacím súdom na prípravu na

pojednávanie, práceneschopnosťou vysvetlil neprítomnosť na nariadenom pojednávaní

a požiadal súd o odročenie pojednávania. Odvolací súd toto podanie vzal na vedomie (viď č.l.

205) a 10. februára 2009 o 8.40 hod. oznámil právnemu zástupcovi žalobcu zrušenie termínu

pojednávania.

-5-3 Cdo 168/2009

Pokiaľ odvolací súd na prejednanie odvolania nariadil pojednávanie, nemožno vidieť

odňatie možnosti konať pred súdom v procesnom postupe odvolacieho súdu, ktorý – za

splnenia podmienok vyplývajúcich z – po zrušení odvolacieho pojednávania vec

prejednal a rozhodol bez toho, aby sa uskutočnilo odvolacie pojednávanie. Odvolací súd po

prejednaní odvolania dospel k záveru, že skutkové zistenia súdu prvého stupňa sú úplné

a správne a že správne je aj ich právne posúdenie súdom prvého stupňa. Keďže dospel

k záveru, že sú dané zákonné dôvody potvrdenia odvolaním napadnutého rozsudku (§ 219

ods. 1 ), nemusel dokazovanie zopakovať ani doplniť (viď ).

Rozhodnúť bez odvolacieho pojednávania mohol aj preto, lebo súd prvého stupňa rozhodol po

nariadení pojednávania (viď ) a zo spisu nevyplýva, že by

prejednanie a rozhodnutie veci na odvolacom pojednávaní vyžadoval dôležitý verejný záujem

(viď ). Potiaľ bol teda procesný postup odvolacieho súdu v súlade

so zákonom a nemohol založiť procesnú vadu konania v zmysle

Odvolací súd ale prehliadol, že i keď 10. februára 2009 boli dané procesné predpoklady

stanovené pre prejednanie a rozhodnutie veci (o veci samej

rozhoduje súd rozsudkom – viď ) bez nariadenia odvolacieho

pojednávania, neboli splnené procesné predpoklady pre vyhlásenie jeho rozsudku. Podľa

rozsudky sa vyhlasujú v mene Slovenskej

republiky a vždy verejne (viď tiež ). Preto

vyžaduje aj v prípadoch, v ktorých sa rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho

pojednávania, aby súd oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli

súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením ( ). Porušenie tejto

zákonnej povinnosti súdu je aj porušením ústavnosti.

Verejné vyhlásenie rozsudku nie je len formálny, samoúčelný úkon súdu. Jeho podstata má

hlboký význam s viacerými procesnoprávnymi dopadmi. Pri verejnom vyhlásení rozsudku má

len ten účastník, ktorý bol riadne oboznámený s časom a miestom verejného vyhlásenia,

možnosť uplatniť svoje procesné práva priznávané mu pri tomto procesnom úkone súdu.

Obsahom procesného oprávnenia účastníka pri kontrole súdu vyhlasujúceho rozsudok je

predovšetkým jeho oprávnenie preveriť, či bol rozsudok v jeho veci vôbec vyhlásený (to má

význam z hľadiska účastníkovej vedomosti, či je súd rozsudkom viazaný, a ak áno, akým

rozsudkom – akými konkrétnymi výrokmi). Neprehliadnuteľným oprávnením účastníka je tu

právo účastníka oboznámiť sa s tým, v akom zložení súd vyhlásil rozsudok (viď tiež § 237

-6-3 Cdo 168/2009

písm. g/ ) a s akým odôvodnením. Procesný nedostatok súdu pri tomto úkone,

v dôsledku ktorého sa poprie samotná podstata verejného vyhlásenia rozsudku (t.j. ak súd

niektorého z účastníkov konania na verejné vyhlásenie rozsudku nepredvolá a ani ho iným

vhodným spôsobom o verejnom vyhlasovaní rozsudku nevyrozumie), možno napraviť len

tým, že súd, ktorý rozhoduje o opravnom prostriedku, napadnutý rozsudok zruší.

Predvolaním na odvolacie pojednávanie vytýčené na 10. február 2009 odvolací súd

účastníkom konania vytvoril nielen procesnú možnosť ich účasti na nariadenom pojednávaní,

ale tiež na prípadnom vyhlásení rozsudku na záver tohto pojednávania. Zrušením tohto

termínu pojednávania boli anulované oba procesné dôsledky doručenia upovedomenia

o nariadení súdneho pojednávania a nastala procesná situácia, akoby účastníci neboli

o pojednávaní upovedomení. V tejto procesnej situácii by ustanoveniam Občianskeho

súdneho poriadku zodpovedalo, keby a/ odvolací súd buď nariadil nové ústne odvolacie

pojednávanie (na ktorom by prípadne bol vyhlásený rozsudok, alebo po skončení ktorého by

odvolací súd odročil pojednávanie na vyhlásenie rozsudku – viď a ),

alebo b/ takéto pojednávanie nenariadil, avšak s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia

rozsudku by vopred oznámil na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho

vyhlásením (viď ).

Odvolací súd v danom prípade nepostupoval spôsobom, ktorý dovolací súd označil

v predchádzajúcom odseku za zodpovedajúci . V dôsledku

toho bola žalovanému 2/ znemožnená realizácia jeho procesného oprávnenia byť súdom

upovedomený o tom, že bude vyhlásený rozsudok, a tiež procesného oprávnenia zúčastniť sa

na vyhlásení rozsudku. Odvolací súd tým žalovanému 2/ odňal možnosť pred súdom konať

v zmysle (na obdobnom závere je založené rozhodnutie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky napríklad v konaní sp. zn. ).

Procesná vada tejto povahy je dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu; zároveň je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia

odvolacieho súdu.

Dovolací súd so zreteľom na uvedené napadnutý rozsudok zrušil ( ) a vec

vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

-7-3 Cdo 168/2009

Vzhľadom na dôvod zrušenia rozsudku odvolacieho súdu nezaoberal sa dovolací súd

námietkou žalovaného 2/, že v konaní došlo k tzv. inej procesnej vade (§ 241 ods. 2 písm. b/

) a že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci

( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( veta tretia ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 6. augusta 2009

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková