Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_4C-64-2021.pdf
PDF · 159.63 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/64/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci žalobcu: SetCar sk, a.s., so sídlom: Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, IČO: 50 387 189, zastúpeného splnomocneným zástupcom: JUDr. Tomáš Zboja, Kuzmányho 4, 036 01 Martin, IČO: 42 072 905, proti žalovanému: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom: Karadžičova 17, 825 22 Bratislava, IČO: 31 383 408, zastúpenému splnomocneným zástupcom: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO:36 853 186, o zaplatenie 311,94 eur, takto
rozhodol:
odôvodnenie:
1. Okresný súd Banská Bystrica postúpil Oznámením o postúpení veci zo dňa 16.09.2021, doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.09.2021 ako súdu príslušnému na prejednanie veci, nakoľko žalobca v zákonom stanovenej lehote navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde v zmysle § 10 ods. 3, resp. v zmysle § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní, vec žalobcu SetCar sk, a.s., IČO 50 387 189 proti žalovanému Wüstenrot poisťovňa, a.s., IČO: 31 383 408, o zaplatenie 311,94 eur.
2. Oboznámením sa so spisom v postúpenej veci tunajší súd zistil nasledovné:
3. Návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 311,94 eur.
4. Žalobca na odôvodnenie návrhu na vydanie platobného rozkazu, doručeného na Okresný súd Banská Bystrica, uviedol, že na základe škodovej udalosti evidovanej u žalovaného pod č. 2061347 došlo ku škode na vozidle poškodeného. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, a to zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 200176, ktorú si uplatnil na náhradu u žalovaného. Žalovaný neuznal uplatnenú výšku v plnom rozsahu, čiastočne plnil, avšak oznámenie o poistnom plnení žalovanému aj napriek tomu nedoručil. 5. Poškodený následne uzatvoril so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z predmetnej poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla a uvedenú skutočnosť oznámil žalovanému. Žalobca si uplatňuje nárok na náhradu škody v zmysle § 4 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 7 a § 15 ods. 1 zákona o PZP a v zmysle § 442 ods. 1 OZ.
6. Žalobca k návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní pripojil nasledovné listinné dôkazy, z ktorých súd zistil:
7. Zo Správy o nehode (č.l. 16), ku ktorej došlo dňa 08.04.2020, súd zistil, že kolíziu motorových vozidiel Volkswagen Passat, ev. č. A. XXX B. a Opel Movano, ev. č. C. XXX D. zavinil vodič vozidla ev. č. C. XXX D..
8. Zo Zmluvy o prenájme vozidla č. 165/603 uzatvorenej dňa 20.04.2020 medzi žalobcom ako prenajímateľom a E. F. ako nájomcom na dobu od 20.04.2020 do 04.05.2020 súd zistil, že predmetom zmluvy bol nájom náhradného vozidla typ Kia Sportage, EČV: G.. Nájomné bolo pôvodne dojednané vo výške 69,60 eur za deň. Následne, pri ukončení prenájmu bola denná sadzba nájomného znížená – podľa počtu dní nájmu v zmysle platného cenníka na sumu 59,16 eur vrátane DPH. 9. Nájomca náhradného vozidla v zmluve prehlásil, že vozidlo využíval na dochádzanie do zamestnania MT – ZA, iné vozidlo nevlastní a ani nemôže využívať iné vozidlo. 10. V zmysle poznámky uvedenej ručným písmom v závere zmluvy bolo ku dňu 04.05.2020 vozidlo nájomcu stále v servise.
11. Faktúrou č. 200176 vyhotovenou dňa 04.05.2020, splatnou dňa 18.05.2020 (č.l. 21) vyúčtoval dodávateľ SetCar sk, a.s. odberateľovi E. F. sumu 887,40 eur (15 dní x 49,30 eur bez DPH, DPH predstavuje 147,90 eur) za prenájom náhradného vozidla podľa Zmluvy o nájme č. 165.
12. Zo Zákazkového listu vyhotoveného dodávateľom GAPAcar, s.r.o. súd zistil, že dňa 20.04.2020 bolo prijaté vozidlo Volkswagen Passat EČV: A. XXX B. za účelom jeho opravy a vozidlo bolo zákazníkovi vydané dňa 13.05.2020 po prijatí KL.
13. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej dňa 04.05.2020 medzi E. F. ako postupcom a spoločnosťou SetCar sk, a.s. (č.l. 25) súd zistil, že predmetom zmluvy bolo postúpenie na spoločnosť SetCar sk, a.s. pohľadávky za odplatu vo výške 887,40 eur, ktorá zodpovedá faktúre č. 200176 vystavenej SetCar sk, a.s. ako prenajímateľom, postupcovi ako nájomcovi náhradného motorového vozidla zn. Kia Sportage, EČV: G. v zmysle § 524 ods. 1 OZ, ktorú má postupca voči Wüstenrot poisťovňa, a.s., ktorá rieši škodu spôsobenú vozidlom Opel Movano, EČV: C. XXX D. vo výške 887,40 eur z titulu jeho nároku voči poisťovni podľa § 4 zák. č. 381/2001 Z.z., ako nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla, v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 08.04.2020 na vozidle Volkswagen Passat, EČV: A. XXX B.. 14. Podľa článku 5 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a nájomného za náhradné vozidlo sa podpisom tejto zmluvy započítavajú, pričom SetCar si bude pohľadávku vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet.
15. Postupca z predmetnej Zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej dňa 04.05.2020 oznámil spoločnosti Wüstenrot poisťovňa, a.s. listom zo dňa 04.05.2020 postúpenie pohľadávky na spoločnosť SetCar sk, a.s. (č.l. 24).
16. Z oznámenia žalovaného zo dňa 13.05.2020 o poistnom plnení (č.l. 18) adresovaného H. E. F. súd zistil, že poistnú udalosť č. 1527.7147/010–4 zo dňa 08.04.2020, pri ktorej došlo k poškodeniu majetku, poisťovňa vybavila a skutočnú škodu vo výške 2.143,67 eur, vzniknutú titulom nákladov na opravu poškodeného vozidla, poisťovňa poukazuje na účet servisu.
17. Dňa 03.08.2021 vydal Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní sp. zn. 42Up/678/2021 platobný rozkaz, ktorým návrhu na vydanie platobného rozkazu v celom rozsahu vyhovel.
18. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor (č.l. 47), na odôvodnenie ktorého uviedol, že žalobca si uplatnil u žalovaného nárok na zaplatenie nájomného za prenájom motorového vozidla Kia Sportage, EČV: G. v trvaní od 20.4.2020 do 4.5.2020 vo výške 887,40 eur s DPH (nájomné vo výške 59,16 eur/ deň x 15 dní). Žalovaný uznal opodstatnenosť nároku žalobcu na náhradu nájomného iba vo výške 575,46 eur (nájomné vo výške 41,70 eur/deň x 15 dní, ponížené o 50,04 eur ako náklady, ktoré by vznikli poškodenej používaním vlastného vozidla). Zvyšok vo výške 311,94 eur (domnelá pohľadávka uplatnená v tomto konaní) žalovaný neakceptoval. 19. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky (uverejnené pod č. Rc 7/92), podľa ktorého nemožno priznať náklady, ktoré by poškodenému vznikli prevádzkou vlastného motorového vozidla. Žalovaný preto legitímne krátil z poistného plnenia náklady vo výške 50,04 eur, ktoré by poškodenej vznikli používaním vlastného motorového vozidla. Analogicky pri počte najazdených 871 kilometrov poškodenou (111.381 km stav tachometra pri odovzdaní náhradného vozidla –110.510 km stav tachometra pri prevzatí náhradného vozidla) by len amortizácia jej motorového vozidla (ak by nedošlo k poškodeniu v dôsledku škodovej udalosti) predstavovala 168,10 eur (871 kilometrov x 0,193 eur/km podľa § 7 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov). Žalovaný pritom znížil poistné plnenie (v prospech žalobcu) o výrazne nižšiu čiastku. 20. Poškodený nemá nárok na náhradu akýchkoľvek vynaložených výdavkov za prenájom náhradného motorového vozidla, ktoré mu vznikli v súvislosti s poistnou udalosťou, ale iba tých, ktoré sú odôvodnené a účelné. Výška skutočnej škody je teda limitovaná nutnosťou a účelnosťou vynaložených nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla. Pri ustálení účelnosti nákladov na požičanie náhradného vozidla je potrebné vychádzať z primeranosti ceny za nájom náhradného vozidla Žalovaný odmieta, že suma 59,16 eur/ deň predstavuje primeranú dennú sadzbu za zapožičanie náhradného vozidla v rozhodnom čase, čo deklarujú aj náhodne vybrané cenníky auto požičovní vyhľadané a verejne dostupné na internete. Cena nájmu, v prípade prenájmu motorového vozidla rovnakého typu, sa pohybuje vo výške od 30,- eur do 36,- eur / deň a teda žalovaný aj tak refundoval nadpriemerné nájomné 41,70 eur / deň. 21. Žalovaný zaslal oznámenie o poistnom plnení poškodenej H. E. F., avšak na vedomie ho zaslal aj žalobcovi (čo vyplýva z listu zo dňa 14.5.2021). Tvrdenie žalobcu, že mu oznámenie o poistnom plnení žalovaný nedoručil, je tak zavádzajúce. 22. V nadväznosti na uvedené skutočnosti sa žalovaný domáha (ak žalobca podá návrh na pokračovanie v konaní), aby Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec súdu príslušnému na jej prejednanie podľa CSP a aby príslušný súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
23. Žalovaný k odporu proti platobnému rozkazu pripojil nasledovné listinné dôkazy, z ktorých súd zistil:
24. Z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 14.05.2020 (č.l. 52) adresovaného H. E. F. a na vedomie spol. SetCar sk a.s. súd zistil, že plnenie za náhradné vozidlo vo výške 575,46 eur poukazuje poisťovňa na účet SetCar sk a.s. s tým, že výška skutočnej škody bola stanovená na základe nahlásených údajov o priebehu a rozsahu poistnej udalosti č. 1527.7147/010 (2061347), obhliadky poškodených vecí, správy vyšetrovacích orgánov, predložených dokladov o výške spôsobenej škody, ustanovení § 442 a 443 Občianskeho zákonníka. Výška skutočnej škody 575,46 eur bola vypočítaná ako rozdiel sumy nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 625,50 eur a sumy nákladov, ktoré by vznikli používaním vlastného vozidla vo výške 50,04 eur. 25. K výške nákladov na prenájom náhradného vozidla 625,50 eur uviedla poisťovňa v Oznámení poznámku: Fakturovaná cena poskytnutého náhradného vozidla je cenovo neprimeraná. Podľa prieskumu autopožičovní bola priznané porovnateľné náhradné vozidlo v cene 41,70 eur s DPH / deň.
26. Žalovaný k odporu proti platobnému rozkazu pripojil aj dve internetové ponuky nájmov motorového vozidla zn. Kia Sportage (č.l. 53 - 56), z ktorých súd zistil, že nájomné predstavuje sumu „od“ 30 eur a sumu 35 eur (depozit 150 eur), ako i cenník autopožičovne MK CAR (č.l. 57), podľa ktorého nájomné za motorové vozidlo zn. Kia Sportage predstavuje sumu 35 eur za nájom v trvaní od 15 – 20 dní.
27. Žalobca svojím podaním (č.l. 72) v zmysle § 14 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní navrhol pokračovať v predmetnom konaní na miestne príslušnom Okresnom súde Žilina. K tvrdeniam žalovaného uvedeným v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že dňa 08.04.2020 došlo v Žiline ku škodovej udalosti, pri ktorej bola na motorovom vozidle Volkswagen Passat, ev. č. A. XXX B. spôsobená škoda poškodenej E. F., a to prevádzkou motorového vozidla Opel Movano, ev. č. C. XXX D., poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, a to zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu v zmysle zmluvy o nájme č. 165/603 zo dňa 20.04.2020. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 200176 zo dňa 04.05.2020, s dátumom splatnosti 18.05.2020, na sumu 887,40 eur. Poškodený so žalobcom ešte dňa 04.05.2020 uzavrel zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti zo dňa 08.04.2020 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla. V zmysle bodu 5. predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky je zrejmé, že k úhrade faktúry došlo na základe vzájomného zápočtu, v dôsledku čoho žalobca vstúpil do práv a povinností poškodeného. Uvedené poškodený riadne oznámil žalovanému. V zmysle oznámenia o poistnom plnení zo dňa 14.05.2020 žalovaný ukončil šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku škody - priznal náklady iba v sume 575,46 eur. Keďže žalovaný nenahradil škodu vo vzniknutom rozsahu, žalobca sa ako právny nástupca poškodeného v tomto konaní domáha preplatenia zvyšnej časti nákladov, účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla, vo výške 311,94 eur. Listinné dôkazy preukazujúce skutočnosti uvedené v návrhu boli žalovanému riadne doručené pri uplatňovaní si náhrady škody v rámci likvidácie poistnej udalosti a tvoria podklady pre rozhodnutie žalovaného o ukončení šetrenia poistnej udalosti. 28. Náhrada škody má podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR 4 MCdo 23/2008 zo dňa 21.12.2009 plniť reparačnú funkciu a má zaistiť plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nakoľko poškodený bol nie vlastným pričinením v dôsledku škodovej udalosti fakticky obmedzený v užívaní vlastného vozidla. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. 29. Škoda spočívajúca v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia, je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov (R7/1992). Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, škoda spočívajúca v nákladoch na prenájom náhradného vozidla bola spôsobená porušením pravidiel cestnej premávky, čím došlo k poškodeniu vozidla. Keby nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky, nedošlo by k nehode, a teda by nebol nutný nájom náhradného motorového vozidla. (ďalej rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Cob/189/2014) V rozsudku Krajského súdu v Košiciach sa súd priklonil k vyjadreniu žalobcu, zohľadňujúc aj rozhodovaciu prax súdov v tom, že možnosť využiť náhradné vozidlo počas opravy vlastného motorového vozidla má byť akousi formou kompenzácie za škodu spôsobenú na vozidle poškodeného a tento inštitút slúži aj k nahradeniu zaužívaného sociálneho komfortu poškodeného. Neexistuje zákonná, ani zmluvná povinnosť stanovená poškodenému, aby hľadal najlacnejšiu požičovňu / najrýchlejšiu autoopravovňu, resp. robil preukázateľne výber medzi požičovňami / autoservismi podľa podmienok, ktoré ponúkajú. (rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 27Cb/39/2012). Rovnaký záver zaujal aj Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. 13Cob/110/2017 zo dňa 22.11.2017. V opačnom prípade by sa jednalo o neprimerané zaťažovanie poškodeného, keďže už stav poškodenia jeho motorového vozidla dopravnou nehodou ako poistnou udalosťou je výrazne obmedzujúcim stavom pre poškodeného. Preto krátenie sadzby denného nájomného zo strany žalovaného bolo vykonané neoprávnene. Žalobca poskytuje služby náhradného vozidla v rámci svojej podnikateľskej činnosti a v danom mieste a čase sú jeho sadzby akceptované tak poisťovňami, ako aj všeobecnými súdmi. Aj v tomto prípade bola sadzba nájomného stanovená podľa zverejneného cenníka žalobcu. Žalovaný doposiaľ nepreukázal, že by fakturovaná sadzba bola v danom mieste a čase zjavne neprimeraná, resp. nadhodnotená. Jedná sa tak o ničím nepodloženú úvahu žalovaného, ktorá nemá reálny základ. Žalovaný v čase šetrenia poistnej udalosti nevykonal relevantný a objektívny prieskum trhu, na základe ktorého by mohol tvrdiť, že sadzba účtovaná žalobcom je neprimeraná. Žalovaným účelovo vybrané najlacnejšie internetové cenníky nepredstavujú objektívny prieskum trhu. Napokon nie je správne a ani zákonné, aby si poisťovňa vinníka pri niektorých prípadoch sama stanovila obvyklú cenu v danom mieste a čase. V danom prípade sa poisťovňa, t.j. žalovaný, sama rozhodla považovať ňou uvedenú cenu za cenu obvyklú. Žalovaný taktiež nepreukázal, že by predložené oznámenie o poistnom plnení aj reálne zaslal na vedomie žalobcovi. 30. Pokiaľ ide o internetové ponuky nájomného, na ktoré žalovaný poukazuje vo svojom odpore, tak tieto nie sú vierohodné a nezodpovedajú prejednávanému prípadu. Uvedené internetové cenníky nemožno považovať za objektívny prieskum trhu. Žalobca namieta ich pravdivosť, a to najmä pokiaľ ide o skutočné náklady, ktoré poškodený musí v takomto prípade vynaložiť. V prvom rade je potrebné skúmať, a teda namietať samotnú dostupnosť vozidla, t.j. či konkrétna autopožičovňa mala predmetné vozidlo v danom čase a najmä v danom mieste k dispozícii, či vozidlo obdobné poškodenému vozidlu aktuálne neprenajímala a či by poškodenému napokon nedoúčtovala ďalšie náklady spojené s pristavením vozidla v mieste, kde je to potrebné. V prípade väčšiny internetových ponúk a aj predložených ponúk je potrebné, aby poškodený zložil vopred depozit, alebo zaplatil nájomné vopred. V prípade žalovaného tomu tak nie je. 31. V prípade rovnakých zmluvných podmienok by potom cena nájmu bola v konečnom dôsledku oveľa vyššia ako tá, ktorá je požadovaná v prejednávanej veci. Pri posudzovaní neprimeranosti sadzby je preto potrebné zaoberať sa aj ďalšími faktormi, ktoré majú vplyv na cenu nájomného, ako aj na to, v akom rozsahu je potom poškodený v dôsledku dopravnej nehody, nie z jeho viny, obmedzený. Obdobný názor zaujal aj Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. 14Cob/204/2019 zo dňa 20.02.2020, keď konštatoval, že z internetových cenníkov predložených žalovaným jasne nevyplývajú podmienky prenájmu vo vzťahu k prípadným ďalším nákladom spojeným s používaním prenajatého motorového vozidla a z týchto dokladov tak nie je možné bez ďalšieho ustáliť záver, že by dohodnutá výška denného nájomného bola neprimerane vysoká. 32. Odpočet zmeny technickej hodnoty vozidla a prevádzkových nákladov, ktoré mal poškodený ušetriť tým, že nepoužíval svoje vlastné motorové vozidlo, súčasná rozhodovacia prax súdov SR považuje za neoprávnené aj z toho dôvodu, že cena motorového vozidla, ktoré bolo pri dopravnej nehode poškodené, sa na trhu reálne znížila, ak by sa teda mala znížiť hodnota poistného o to, čo poškodený ušetril na prevádzkových nákladoch, tak potom by bolo potrebné ako škodu zohľadniť aj tú skutočnosť, že samotná hodnota motorového vozidla sa v súvislosti so škodovou udalosťou znížila, a to nepochybne o sumu väčšiu, než je suma, ktorá spočíva v prevádzkových nákladoch. Uvedený názor zaujal Okresný súd Martin v právoplatnom rozsudku sp. zn. 17Cb/35/2018 zo dňa 05.10.2018. V otázke zmeny technickej hodnoty poškodeného vozidla žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Obdo 48/2012 zo dňa 28.03.2013, podľa ktorého každou dopravnou nehodou, ktorou je vozidlo poškodené, sa vo všeobecnosti jeho technická hodnota znižuje, ako i na rozsudok Krajského súdu v Žiline v obdobnej veci sp. zn. 10Co/316/2018 zo dňa 20. júna 2019, podľa ktorého pokiaľ žalovaný poistné plnenie znížil o tzv. odpočet pevných nákladov na tom základe, že za skutočnú škodu nie je možné považovať ušetrené náklady (teda náklady spojené s prevádzkou vozidla, napr. náklady na prevádzkové náplne, mazadlá, údržbu a bežné opravy vozidla), nepreukázal v konaní, že v tejto konkrétnej veci takéto náklady vo výške, v akej voči poškodenému znížil skutočnú škodu, aj reálne vznikli, teda že za obdobie prenájmu motorového vozidla mali tvoriť, podľa tvrdenia žalovaného, poškodeným ušetrené finančné prostriedky na prevádzku/používanie vlastného motorového vozidla. Je teda nepochybné, že poškodený musel vynaložiť náklady za prenájom motorového vozidla tak, ako boli vyfakturované, teda o túto hodnotu sa jeho majetok v dôsledku poistnej udalosti reálne znížil, čo predstavuje škodu, ktorú je povinný hradiť v celom rozsahu žalovaný.
33. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu k odporu proti platobnému rozkazu v podaní zo dňa 26.10.2021 (č.l. 77) namietol správnosť tvrdenia žalobcu, že poškodená má z poistenia zodpovednosti nárok na náhradu akýchkoľvek vynaložených nákladov, ktoré vznikli v dôsledku poistnej udalosti. Žalovaný má za to, že v rámci likvidácie poistnej udalosti oprávnene krátil poistné plnenie o výdavky, ktoré neboli vynaložené nutne a účelne. Výška skutočnej škody, ktorá spočíva vo vynaložení nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla, je limitovaná nutnosťou a účelnosťou vynaložených nákladov za požičané motorové vozidlo. 34. Uvedené závery potvrdzuje rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky uverejnené pod č. Rc 7/92 a rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 30.3.2010, sp. zn. 25 Cdo 3911/2007, v ktorom súd prezentuje nasledujúci názor: „Škodu spočívající v tom, že poškozený vynaložil vyšší náklady na vypůjčení osobního automobilu ve srovnání s náklady, jež by jinak vynaložil na provoz svého automobilu, který nemohl použít v důsledku poškození, je třeba považovat za skutečnou škodu, kterou je škůdce povinen nahradit v rozsahu nutně a účelně vynaložených nákladů. I když úvaha o srovnatelnosti vypůjčeného vozidla s vozem poškozeným závisí vždy na okolnostech konkrétního případu, a může se tedy odvíjet i od hodnot a veličin uvedených odvolacím soudem, taková úvaha předpokládá, že tyto hodnoty a veličiny jsou známy, tedy že byly v řízení zjištěny. V daném případě však jakékoliv podklady pro skutkový závěr odvolacího soudu v uvedeném směru chybí (...). Výše náhrady škody není totiž dána částkou skutečně vyplacenou v jakékoliv výši, ale výší částky účelně vynaložené. Důkazní břemeno o výjimečných okolnostech odůvodňujících v konkrétním případě přiznání náhrady v částce vyšší, než je obvykle potřebná k pronájmu srovnatelného vozu, leží ovšem na žalobci, nikoliv na žalovaných.”. Totožné stanovisko zaujal aj Krajský súd v Bratislave v uznesení zo dňa 30.4.2019 sp. zn. 10Co/124/2017. 35. Ak by aj žalovaný akceptoval názor žalobcu, že žalovaný je povinný nahradiť poškodenej akékoľvek výdavky vzniknuté v súvislosti s poistnou udalosťou, tak by aproboval záver, podľa ktorého by dochádzalo k zneužívaniu škodovej udalosti na „bezplatný prenájom“ iného vozidla. Takýmto konaním by sa iba „umelo“ navyšovali náklady za prenájom náhradného motorového vozidla, a teda výšky škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ktorú má žalovaný (ako poisťovateľ) uhradiť, čo je neakceptovateľné. 36. Je povinnosťou poškodenej preukázať, že si náhradné vozidlo požičala účelne. Musí preukázať prečo a z akého dôvodu bola nútená prenajať si náhradné vozidlo. Žalovaný totiž vždy posudzuje nutnosť a účelnosť nákladov za prenájom takéhoto náhradného vozidla. Pri účelnosti nákladov treba vychádzať z časového a z cenového hľadiska. Časové hľadisko zohľadňuje celkovú dobu trvania nájmu. Cenové hľadisko zohľadňuje primeranosť jednotkovej ceny za prenájom vozidla. Účelnosť nákladov sa veľmi striktne kvalifikuje v každom individuálnom prípade. Pre posúdenie, či náklady na nájom náhradného vozidla boli vynaložené nutne a účelne, závisí najmä od ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase. Za obvyklú cenu nemožno považovať výlučne cenu najlacnejšej, ani najdrahšej autopožičovne. Za primeranú dennú sadzbu nájomného sa vo všeobecnosti považuje priemerná trhová sadzba denného prenájmu vozidla v danom regióne. V prejednávanej veci predstavovala priemerná trhová sadzba denného prenájmu vozidla sumu vo výške od 30,- eur do 36,- eur / deň a teda žalovaný aj tak refundoval v prospech žalobcu nadpriemerné nájomné (41,70 eur). Uplatnený nárok je preto nedôvodný, keďže žalovaného postup možno označiť za legitímny.
37. Žalobca vo svojom ďalšom podaní zo dňa 21.01.2021 (č.l. 87) zotrval na svojich vyjadreniach s tým, že tvrdenia žalovaného ohľadne nutnosti a účelnosti i neprimeranosti sadzby denného nájomného považuje za subjektívne a ničím nepodložené. Opätovne zdôraznil, že žalovaný nepreukázal neprimerané nadhodnotenie sadzby, ako sa mylne domnieva. Denná sadzba vo výške 59,16 eur spolu s DPH predstavuje adekvátnu cenu za prenájom náhradného motorového vozidla ev. č. G. XXX I. v rozsahu 15 dní, a teda predstavuje účelne vynaložený náklad. Pre úplnosť predkladá súdu na zváženie aj prehľad akceptovateľných sadzieb poisťovní v susednej Českej republike. Podľa týchto sadzobníkov by za nájom vozidla KIA Sportage/VW Passat mohla byť účtovaná denná sadzba až vo výške 1.650,- Kč bez DPH, čo po prepočte predstavuje sumu 68,- eur bez DPH. 38. Spriemerovanie najlacnejších internetových ponúk nepredstavuje skutočné náklady, ktoré je poškodený nútený v takomto prípade vynaložiť. Z takýchto ponúk nie je zrejmá konečná cena s DPH, i dostupnosť konkrétneho vozidla v danom mieste a čase. Taktiež z nich nevyplýva, či by požičovňa poškodenému nedoúčtovala ďalšie náklady spojené s pristavením vozidla v mieste, kde je to potrebné. V prípade internetových ponúk a predložených ponúk je potrebné, aby poškodený zložil vopred depozit alebo zaplatil nájomné vopred. Ďalšie podmienky, ktoré sú pri internetových autopožičovniach brané do úvahy pri stanovení ceny, je vek vodiča, dĺžka vodičského oprávnenia, prípadne ďalšie. Uvedené sa samozrejme odzrkadľuje na cene. V prípade rovnakých zmluvných podmienok by potom cena nájmu bola v konečnom dôsledku vyššia, ako požadovaná v prejednávanej veci. Je teda potrebné podotknúť, že väčšina internetových požičovní neuvádza konečnú cenu nájmu.
39. Žalobca k podaniu pripojil listinné dôkazy (č.l. 88 – 93) - cenníky sadzieb českých poisťovní pri nájmoch náhradných motorových vozidiel, z ktorých súd zistil, že nájomné za nájom vozidla zn. Kia Sportage v trvaní 15 dní predstavuje jednotlivo sumy 1.650 Kč, 1.200 Kč, 1.452 Kč.
40. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré vykonal v neprítomnosti strán, na pojednávaní riadne zastúpených ich právnymi zástupcami. 41. Právna zástupkyňa žalobcu zotrvala na uplatnenom nároku, ako i na všetkých tvrdeniach doposiaľ v konaní produkovaných s tým, že čo sa týka účelnosti nájmu i výšky nájmu, tvrdí, že denná sadzba za nájom motorového vozidla nebola v žiadnom prípade neprimeraná. 42. Právna zástupkyňa žalovaného zotrvala na doposiaľ produkovaných tvrdeniach, pričom k poslednému vyjadreniu žalobcu, ktorý poukázal na ponuky nájmov náhradných vozidiel na území Českej republiky, namietala, že tieto nie je možné brať do úvahy vzhľadom na inú územnú platnosť týchto nájmov a na odlišnú právnu úpravu povinného zmluvného poistenia v Českej republike.
43. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných zákonných ustanovení:
Podľa ust. § 420 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (v texte aj len „OZ“) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa ust. § 427 ods. 1 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu, zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
Podľa ust. § 427 ods. 2 OZ rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
Podľa ust. § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda, a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa ust. § 442 ods. 3 OZ škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
Podľa ust. § 443 OZ pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
Podľa ust. § 524 ods. 1 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa ust. § 524 ods. 2 OZ s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 580 OZ ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.
Podľa ust. § 2 písm. g) zákona č. 381/2001 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona.
Podľa ust. § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z.: Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
Podľa ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
Podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
44. Súd na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 311,94 eur.
45. Súd v konaní postupoval v zmysle ust. § 191 CSP, podľa ktorého súd dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ust. § 215 CSP na základe zisteného skutkového stavu procesným postupom stanoveným CSP.
46. Predovšetkým súd uvádza, že žalobca si svoj nárok voči žalovanému – spoločnosti Wüstenrot poisťovňa, a.s. uplatnil v zmysle ust. § 15 ods. 1 druhej vety zákona č. 381/2001 Z.z., podľa ktorého poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
47. Aktívna vecná legitimácia žalobcu vyplýva zo zmluvy o postúpení pohľadávok, uzatvorenej dňa 04.05.2020 medzi poškodeným pri dopravnej nehode ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, predmetom ktorej zmluvy bolo postúpenie na žalobcu pohľadávky za odplatu vo výške 887,40 eur, (ktorá suma zodpovedá sume vyúčtovanej faktúrou č. 200176 zo dňa 04.05.2020, splatnej dňa 18.05.2020, vystavenou žalobcom ako prenajímateľom, poškodenému ako nájomcovi náhradného vozidla) v zmysle § 524 ods. 1 OZ.
48. Žalobca sa žalobou domáhal náhrady škody priamo voči poisťovni z dôvodu, že poisťovňa odmietla uznať v celom rozsahu škodu vo výške 887,40 eur spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zn. Opel Movano, EČV: C. XXX D. povinne zmluvne poisteného u žalovaného, ktorá vznikla poškodenému pri dopravnej nehode zo dňa 08.04.2020 titulom nájmu náhradného motorového vozidla značky Kia Sportage, EČV: G., ktoré poškodený používal namiesto svojho motorového vozidla značky Volkswagen Passat, EČV: A. XXX B., poškodeného pri dopravnej nehode. Poškodenému tak vznikla voči poisťovateľovi pohľadávka na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla, v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 08.04.2020 na vozidle značky Volkswagen Passat, EČV: A. XXX B..
49. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu, vydanému dňa 03.08.2021 v upomínacom konaní, ako i vo svojom podaní zo dňa 26.10.2021 poprel dôvodnosť uplatneného nároku na zaplatenie žalovanej sumy z dôvodu, že, podľa jeho názoru, žalobca:
- si neoprávnene uplatnil náhradu škody titulom nájomného za náhradné vozidlo, ktoré mal vynaložiť neúčelne, nakoľko suma denného nájomného za náhradné vozidlo v rozhodnom čase nemohla predstavovať primeranú dennú sadzbu nájomného v rozhodnom čase;
- si neoprávnene uplatnil náhradu škody titulom nákladov vo výške 50,04 eur, ktoré by poškodenému vznikli prevádzkou vlastného motorového vozidla;
- nepreukázal, že poškodený bol náhradné vozidlo nútený užívať.
50. V konaní bola teda sporná výška škody, ako to bolo preukázané z postupu žalovaného, ktorý ako poisťovateľ uhradil žalobcovi pred začatím konania len časť nákladov za nájom vozidla, a to vo výške 575,46 eur a žalobca sa v tomto konaní domáha zaplatenia poisťovňou neuznanej sumy 311,94 eur, ktorá pozostáva, ako to vyplýva z rekapitulácie poistného plnenia uvedenej v Oznámení o poistnom plnení zo dňa 14.05.2020, z nasledovných čiastok:
- zo sumy 261,90 eur ako rozdielu súm 887,40 eur a 625,50 eur, nakoľko poisťovňa znížila výšku nájomného za jeden deň zo sumy 59,16 eur s DPH (59,16 x 15 = 887,40 eur) na sumu 41,70 eur s DPH (41,70 x 15 = 625,50 eur);
- zo sumy 50,04 eur, ako odpočtu nákladov, ktoré by vznikli prevádzkou vlastného motorového vozidla.
51. Súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax, v zmysle ktorej je prenájom náhradného vozidla považovaný za skutočnú škodu, teda za majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť k uvedeniu veci do predošlého stavu, upravenú v ustanoveniach § 427, § 420 a § 442 Občianskeho zákonníka a § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (v texte aj len ako „PZP“). Škoda vznikla poškodenému v príčinnej súvislosti s porušením pravidiel cestnej premávky a spočíva v nákladoch na prenájom náhradného vozidla.
52. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním, alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané. Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať. Pod pojmom škoda je treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch ako všeobecným ekvivalentom. Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať. Zavinenie, ako ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu má charakter subjektívny, lebo znamená psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode.
53. Podmienky vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla upravujú ustanovenia § 427 OZ alebo § 420 OZ. Za škodu bude teda zodpovedať prevádzateľ vozidla podľa ustanovenia § 427 OZ, alebo vodič vozidla podľa ustanovenia § 420 OZ. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov v zmysle ust. § 427 a nasl. OZ spočíva na princípe objektívnej zodpovednosti, na vznik tejto zodpovednosti sa teda nevyžaduje zavinené konanie. Zodpovednosť za škodu podľa § 427 spočíva v tom, že ide o zodpovednosť za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku a medzi osobitnou povahou prevádzky a medzi spôsobenou škodou musí byť príčinná súvislosť. Vzhľadom na to, že škoda spôsobená na motorovom vozidle EČV: A. XXX B. je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke, zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428 prvej vety Občianskeho zákonníka nemožno zbaviť.
54. Nároky, ktoré sú hradené z povinného zmluvného poistenia, sú vymedzené v ustanovení § 4 ods. 2 zákona o PZP. Nárok na náhradu peňažnej čiastky zodpovedajúcej nájomnému za užívanie náhradného vozidla z povinného zmluvného poistenia, sa opiera o ustanovenie § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP. Z právneho hľadiska ide o nárok na náhradu škody vzniknutej poškodením veci.
55. Súd pre úplnosť poukazuje na závery vyplývajúce z rozsudku Krajského súdu Žilina sp. zn. 13Cob/110/2017 zo dňa 22.11.2017, podľa ktorých: Súdna prax považuje za skutočnú škodu nielen prípady zmenšenia majetku, ale i prípady akýchkoľvek nákladov vynaložených so vznikom alebo zabezpečením škody. Poškodený prišiel o možnosť užívať svoje motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody, v konečnom dôsledku z titulu dopravnej nehody bol poškodenému vnútený stav, keď nemožnosť užívať vlastné motorové vozidlo riešil požičaním náhradného vozidla a cenu za nájom požičaného vozidla po dobu opravy svojho vozidla, ktorú vyplatil a uplatňoval v súdnom spore, ktorá cena zodpovedala výdavkom, ktoré poškodenému, resp. jeho právnemu predchodcovi vznikli, a ktoré by inak nenastali, ak by mohol užívať svoje vlastné vozidlo. Skutočnou škodou je aj majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, prípadne aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že na vrátenie do pôvodného stavu nebolo možné zabezpečiť hneď.
56. K námietke žalovaného, že žalobca nepreukázal, že poškodená bola náhradné vozidlo nútená užívať, súd uvádza:
57. Žalovaný v tejto súvislosti len uviedol, že bolo povinnosťou poškodenej preukázať, že si náhradné vozidlo požičala účelne a prečo a z akého dôvodu bola nútená si prenajať náhradné vozidlo.
58. Súd k tejto námietke žalovaného predovšetkým uvádza, že mal preukázané zo Zmluvy o prenájme vozidla č. 165/603 uzatvorenej dňa 20.04.2020 medzi žalobcom a poškodenou, že poškodená mala prenajaté od žalobcu náhradné vozidlo práve z dôvodu, že vozidlo poškodenej bolo po poistnej udalosti zo dňa 08.04.2020 v autoservise za účelom jeho opravy, pričom v tomto období poškodená využívala vozidlo na dochádzanie do zamestnania na trase MT – ZA, iné vozidlo nevlastní a ani nemôže využívať iné vozidlo, ako to v zmluve výslovne prehlásila. Z uvedeného vyplýva, že nájom náhradného vozidla bol pre poškodenú nevyhnutný, pričom poškodená mala od žalobcu prenajaté náhradné vozidlo pôvodne v čase od 20.04.2020 04.05.2020, a následne z dôvodu, že oprava vozidla nebola dňa 04.05.2020 ešte ukončená, až do 13.05.2020.
59. Súd poukazuje, že žalovaný svoju vyššie uvedenú obrannú argumentáciu o nepreukázaní žalovaným, že poškodená bola nútená náhradné vozidlo užívať, bližšie nerozvinul, nekonkretizoval teda, o aké skutočnosti opiera svoje pochybnosti a tým dôkaz (t.j. zmluvu o prenájme), z ktorého vyplýva, že poškodená bola náhradné vozidlo nútená užívať, nebol zo strany žalovaného účinne popretý, keďže žalovaný neuviedol vo vzťahu k tejto námietke svoje vlastné tvrdenia, len vo všeobecnosti tvrdil, že je povinnosťou poškodenej preukázať, že si náhradné vozidlo požičala účelne a z akého dôvodu bola nútená prenajať si náhradné vozidlo.
60. V súvislosti s otázkou, či v princípe je prenájom náhradného vozidla nutný, súd poukazuje, že poškodená prišla o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo, a to nie vlastným zavinením, ale práve zavinením klienta žalovaného. Možnosť využiť náhradné vozidlo počas opravy vlastného motorového vozidla má byť formou kompenzácie za škodu spôsobenú na vozidle poškodeného, pričom tento inštitút slúži najmä k zabezpečeniu zaužívaného sociálneho komfortu poškodeného. Súd nemal preukázané, že by poškodená využívala náhradné motorové vozidlo na iný účel, než na aký bežne využíva svoje vlastné vozidlo, t.j. na zabezpečovanie svojich súkromných potrieb, a to na prepravu do zamestnania.
61. Nie je možné od poškodenému spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania. Poistnou udalosťou je poškodenému vnútený určitý skutkový a právny stav, ktorý ak musí riešiť zapožičaním si náhradného motorového vozidla, tak nie je možné nutnosť prenájmu náhradného vozidla spochybňovať (ako ani nie je možné spochybňovať samotnú potrebu využívania motorových vozidiel vo všeobecnosti) a náklady nájomného z takéhoto stavu vzniknuté sú tak nákladmi, ktoré je žalovaný povinný žalobcovi z dôvodu vzniku poistnej udalosti uhradiť.
62. Čo sa týka doby nájmu, ktorá plynula počas umiestnenia vozidla v autoservise v čase od 20.04.2020 do dňa 13.05.2020, v ktorý deň bolo vozidlo poškodenej vydané po doručení krycieho listu, ako to vyplýva zo Zákazkového listu vyhotoveného dodávateľom GAPAcar, s.r.o., súd poukazuje, že pre trvanie doby, počas ktorej zotrváva motorové vozidlo v autoservise, je rozhodujúci moment, kedy je možné zo strany autoservisu ako zhotoviteľa diela – t.j. opravy poškodeného motorového vozidla, vydať opravené vozidlo jeho vlastníkovi, k čomu dochádza po ukončení samotnej opravy motorového vozidla a zároveň po doručení krycieho listu poisťovňou autoservisu, ktorý slúži autoservisu ako záruka uhradenia ceny za opravu. 63. Poškodený logicky nie je schopný ovplyvniť niektoré objektívne skutočnosti týkajúce sa likvidácie poistnej udalosti, ako napr. činnosť autoservisu, spoluprácu autoservisu a poisťovne, doručenie krycieho listu poisťovňou autoservisu.
64. Súd na základe takto vykonaného dokazovania dospel k záveru, čo sa týka účelnosti nájmu náhradného motorového vozidla z hľadiska nutnosti užívania náhradného motorového vozidla poškodenou, ako i z hľadiska trvania nájmu, že nájom trvajúci počas celej doby nájmu bol účelný, keďže počas tejto doby bolo motorové vozidlo umiestnené v autoservise a poškodená nemala k dispozícii iné vozidlo.
65. Pokiaľ žalovaný nepriznal žalobcovi poistné plnenie, vychádzajúc z ceny nájmu 59,16 eur za 1 deň nájmu (ako si ho žalobca u poisťovne uplatnil), a to s poukazom na Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 14.05.2020, z ktorého vyplýva, že žalovaný upravil výšku nájomného za náhradné vozidlo ako neprimerane účtované nájomné vo výške 59,16 eur s DPH za deň, na nájomné vo výške 41,70 eur s DPH za deň, tak súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že z hľadiska výšky nájmu znížil žalovaný poistné plnenie neodôvodnene, nakoľko v rekapitulácii poistného plnenia, v znení: „Fakturovaná cena poskytnutého náhradného vozidla je cenovo neprimeraná. Podľa prieskumu autopožičovní bola priznané porovnateľné náhradné vozidlo v cene 41,70 eur s DPH / deň.“ neuviedol žalovaný žiadne relevantné dôvody pre zníženie nájomného a ani k Oznámeniu o poistnom plnení zo dňa 14.05.2020 nepripojil žiadne dôkazy, na základe ktorých pristúpil k takémuto zníženiu ceny nájmu.
66. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že priemerná trhová sadzba denného prenájmu vozidla predstavovala sumu od 30,- eur do 36,- eur / deň a že žalovaný teda refundoval v prospech žalobcu nadpriemerné nájomné vo výške 41,70 eur, súd poukazuje, že z poznámky žalovaného v Oznámení o poistnom plnení zo dňa 14.05.2020: „Podľa prieskumu autopožičovní bola priznané porovnateľné náhradné vozidlo v cene 41,70 eur s DPH / deň.“ vyplýva, že žalovaný mal pri posudzovaní výšky škody k dispozícii aj iné ponuky nájmov motorových vozidiel, ktoré vzal do úvahy pri výpočte náhrady škody, keďže súd má za to, že je nepravdepodobné, pokiaľ by mal žalovaný k dispozícii len dve ponuky a jeden cenník, ktoré v konaní predložil (z ktorých vyplýva výška nájomného: „od“ 30 eur; 35 eur - depozit 150 eur; 35 eur za nájom v trvaní od 15 – 20 dní), že by vychádzal pri určení poistného plnenia 41,70 eur s DPH / deň z výšky denného nájomného 30 - 35 eur s DPH / deň. Súd tak má za to, že žalovaný mal pri svojom rozhodovaní o výške poistného plnenia k dispozícii aj ďalšie informácie o výške nájomného, a to na základe iných ponúk nájmov, resp. cenníkov, spriemerovaním ktorých nájmov dospel k výške ním tvrdeného priemerného nájomného vo výške 41,70 eur. Pokiaľ teda dospel žalovaný k priemernej výške nájmu 41,70 eur, tak matematicky je zrejmé, že v zmysle iných ponúk bol ponúkaný nájom motorových vozidiel za nájomné vyššie, ako je 41,70 eur s DPH / deň
67. Tieto ďalšie ponuky však žalovaný súdu nepredložil a súd sa tak stotožňuje s tvrdením žalobcu, že v prípade zo strany žalovaného predložených ponúk sa jedná o účelovo vybrané najlacnejšie internetové cenníky, ktoré nepredstavujú objektívny prieskum trhu, z ktorých navyše ani nevyplývajú jasne podmienky prenájmu vo vzťahu k prípadným ďalším nákladom spojeným s používaním prenajatého motorového vozidla, ako i v súvislosti s ďalšími aspektmi potenciálnych nájomných vzťahov, na ktoré žalobca poukazoval, napr. že z dôkazov predložených žalovaným nevyplýva, či by požičovňa poškodenému nedoúčtovala aj ďalšie náklady spojené s pristavením vozidla, či by nepodmienila nájom zložením vopred depozitu alebo zaplatením nájomného vopred, prípadne ďalšími podmienkami branými do úvahy pri stanovení ceny, ako je vek vodiča, dĺžka vodičského oprávnenia a inými. Súd poukazuje, že k týmto tvrdeniam žalobcu sa žalovaný vôbec nevyjadril, čím ich nepoprel. Z dôkazov predložených žalovaným tak nie je možné bez ďalšieho ustáliť záver o konečnej výške nájomného za náhradné vozidlo v zmysle týchto ponúk (v konečnom dôsledku ani záver, že by výška denného nájomného dohodnutá Zmluvou o prenájme vozidla č. 165/603 zo dňa 20.04.2020 bola neprimerane vysoká) a je tak možné konštatovať, že tieto dôkazy sú pre zistenie výšky priemerného nájomného irelevantné.
68. Súd však k otázke priemerného nájomného nastolenej žalovaným poukazuje, že poškodeného nie je možné v situácii, keď už stav poškodenia jeho motorového vozidla dopravnou nehodou ako poistnou udalosťou je zaťažujúcim a výrazne obmedzujúcim stavom pre poškodeného, zaťažiť povinnosťou, na základe ktorej by mal po dopravnej nehode hľadať najlacnejšiu požičovňu, alebo podrobne skúmať a porovnávať iné poistné podmienky, ktorými sa riadi posudzovanie požičiavania motorových vozidiel u jednotlivých poisťovní. V opačnom prípade by sa jednalo o neprimerané požiadavky voči poškodenému, ktorý je nútený si po poistnej udalosti urýchlene zabezpečiť náhradné vozidlo. Poistnou udalosťou bol poškodenému vnútený určitý skutkový a právny stav, ktorý ak musel riešiť zapožičaním si náhradného motorového vozidla, tak náklady nájomného z takéhoto stavu vzniknuté sú nákladmi, ktoré je žalovaný povinný žalobcovi v rámci vzniku poistnej udalosti zaplatiť. Skutočnou škodou je nájomné za prenajaté porovnateľné motorové vozidlo, nie individuálny výpočet nájomného poisťovňou.
69. Vykonaným dokazovaním tak nebol preukázaný dôvod zníženia zo strany žalovaného sadzby nájomného dojednaného zmluvou vo výške 59,16 eur / 1 deň nájmu na sumu 41,70 eur / 1 deň nájmu, a tým dôvod zníženia výsledného poistného plnenia.
70. V konaní bolo sporným aj krátenie poistného plnenia o sumu 50,04 eur, odpočítanú z poistného plnenia, v zmysle Oznámenia poisťovne zo dňa 14.05.2020, titulom nákladov, ktoré by poškodenej vznikli prevádzkou vlastného motorového vozidla. Vo vzťahu k tejto spornej skutočnosti žalovaný v jeho odpore proti platobnému rozkazu tvrdil, že legitímne krátil z poistného plnenia náklady vo výške 50,04 eur, ktoré by poškodenej vznikli používaním vlastného motorového vozidla s prihliadnutím na počet najazdených 871 kilometrov poškodenou, keď by len amortizácia jej motorového vozidla (ak by nedošlo k poškodeniu v dôsledku škodovej udalosti) predstavovala 168,10 eur (žalovaný uviedol výpočet podľa § 7 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov bez bližšieho odôvodnenia).
.
71. Už z predmetného stručného tvrdenia žalovaného o prevádzkových nákladoch je zrejmé, že obranná argumentácia žalovaného je nedostatočná z dôvodu jej neurčitosti, keďže žalovaný vôbec nekonkretizoval, o ktoré prevádzkové náklady a v akej výške - v špecifikácii podľa jednotlivých položiek by sa malo jednať, ktoré mala poškodená nevyužívaním svojho vozidla ušetriť počas 15 dní doby nájmu náhradného vozidla a v konečnom dôsledku ani nepreukázal, že v konkrétnom prípade náklady práve vo výške 50,04 eur poškodenej aj reálne počas 15 dní bežnej prevádzky jej motorového vozidla mohli vzniknúť, resp. pravidelne vznikajú.
72. Súd však poukazuje, že poškodená bola nútená vynaložiť neporovnateľne vyššie náklady na vypožičanie náhradného motorového vozidla v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložila na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohla používať v dôsledku poškodenia, pričom súd má za to, že tieto náklady, ktoré by inak vynaložila na prevádzku svojho automobilu, sú zanedbateľné v porovnaní so sumou nájomného za náhradné motorové vozidlo. Okrem toho je takéto odpočítanie nákladov v zmysle súčasnej rozhodovacej praxe súdov neprípustné, keď v skutočnosti sa cena motorového vozidla, ktoré bolo pri dopravnej nehode poškodené, na trhu reálne znížila, a to nepochybne o sumu väčšiu, než je suma, ktorá spočíva v prevádzkových nákladoch.
73. Pokiaľ v prípade uplatnenia „amortizácie“ mal žalovaný na mysli prípadné zhodnotenie motorového vozidla v rámci jeho opravy po dopravnej nehode, a to v dôsledku použitia nových náhradných dielov, tak súd poukazuje, že vyriešenie tejto otázky už bolo súdnou praxou ustálené tak, že opravou motorového vozidlo sa dosiahlo len to, že motorové vozidlo poškodené pri dopravnej nehode bolo uvedené do rovnakého technického stavu, v akom bolo pred dopravnou nehodou. Opravou motorového vozidla poškodený len odstraňuje následky dopravnej nehody, pričom tento stav mu je dopravnou nehodou vnútený. Je absurdné požadovať od poškodeného, aby za účelom predchádzania vzniku akéhosi bezdôvodného obohatenia použitím nových náhradných dielov pri oprave vozidla poškodeného pri dopravnej nehode musel poškodený vynakladať ďalšie úsilie a dokonca si zabezpečovať opotrebované náhradné diely v takom stave a v takej hodnote, v akej boli tieto diely, vmontované do motorového vozidla, v čase pred dopravnou nehodou.
74. Náhradou škody sa majú v plnej miere kompenzovať ako zásah do majetkových práv poškodeného, tak aj ťažkosti vyvolané dopravnou nehodou, ktoré spôsobili obmedzenie dovtedajšieho fungovania poškodeného, znemožnením používania poškodenému jeho vlastného motorového vozidla a nutnosťou vyhľadávania náhrady za poškodené motorové vozidlo.
75. Aj vo vzťahu k tejto spornej skutočnosti je súd nútený konštatovať absenciu relevantných tvrdení žalovaného a dôkazov na preukázanie dôvodnosti predmetného krátenia poistného plnenia.
76. Súd na základe takto vykonaného dokazovania uzatvára, že v konaní nebola preukázaná dôvodnosť odpočítania zo strany žalovaného od žalobcom uplatneného nároku na poistné plnenie vo výške 887,40 eur sumy 261,90 eur (ako neprimeraného nájomného) a sumy 50,04 eur (ako ušetrených nákladov na prevádzku vlastného vozidla).
77. Bolo preto nutné konštatovať, že žalovaný dôkazné bremeno krátenia poistného plnenia neuniesol. Súd mal tvrdenia žalobcu, týkajúce sa výšky náhrady škody z hľadiska účelnosti nájmu a osobitne ceny nájmu náhradného vozidla za preukázané.
78. V konaní bolo definitívne ustálené a bolo nepochybné, že k vzniku predmetnej škody, t.j. k poškodeniu motorového vozidla značky Volkswagen Passat, EČV: A. XXX B. došlo pri škodovej udalosti dňa 08.04.2020 prevádzkou motorového vozidla zn. Opel Movano, EČV: C. XXX D. povinne zmluvne poisteného u žalovaného, preto je daná príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou spôsobenou prevádzkou motorového vozidla škodcu a vzniknutou škodou, v dôsledku ktorej bola poškodená vylúčená z užívania motorového vozidla, a preto na svoje súkromné účely využívala náhradné vozidlo, z ktorého dôvodu jej vznikla povinnosť uhradiť nájomné za nájom náhradného vozidla, predstavujúce ujmu na majetku, teda škodu, ktorej náhrady sa žalobca v tomto konaní domáha. 79. Výška škody 887,40 eur vyplynula jednoznačne z faktúry č. 200176 zo dňa 04.05.2020, splatnej dňa 18.05.2020, ktorou dodávateľ spol. SetCar sk, a.s. vyfakturoval poškodenej sumu 887,40 eur titulom nájmu náhradného motorového vozidla, pričom žalovaný bezdôvodne nepriznal náhradu škody v celom rozsahu, ale len v časti, čo do sumy 575,46 eur. 80. Súd preto priznal žalobcovi nárok na náhradu zvyšku škody vo výške 311,94 eur, ktorý si žalobca v tomto konaní uplatnil.
81. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa nasledovných zákonných ustanovení:
Podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
82. Žalobca bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, súd preto priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
83. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.