Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_17Co-165-2013.pdf
PDF · 76.06 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/165/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcom 1/ S. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XX a 2/ P. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XX, zastúpených advokátom JUDr. Andrejom Cifrom, so sídlom Advokátskej kancelárie ul. J. Kráľa 5/A, Lučenec, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpeného advokátom JUDr. Andrejom Cifrom, so sídlom ul. J. Kráľa 5/A, Lučenec, v konaní o zaplatenie 3.168,86 € s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka na strane odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 17Ro/404/2012-61 z 12. 03. 2013, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd odpor vedľajšieho účastníka na strane odporcov proti platobnému rozkazu Okresného súdu Lučenec č. k. 17Ro/404/2012-28 z 12. 11. 2012 podľa § 174 ods. 3 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) odmietol ako podaný neoprávnenou osobou. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že zmyslom vedľajšieho účastníctva je pomoc v spore niektorému z účastníkov. Účinky vzniku vedľajšieho účastníctva preto môžu nastať len v sporovom konaní, čo však neplatí pre také štádium sporového konania, v ktorom súd rozhoduje o žalobe platobným rozkazom. Pomoc v spore sa môže prejaviť najskôr, až keď bude proti platobnému rozkazu podaný odpor. Žiadny z odporcov odpor proti platobnému rozkazu nepodal, preto podľa názoru súdu účinky vzniku vedľajšieho účastníctva nenastali. Za dôvod pre zamietnutie odporu vedľajšieho účastníka okresný súd označil aj chýbajúci súhlas odporcov k tomuto úkonu vedľajšieho účastníka.
V odvolaní proti tomuto uzneseniu vedľajší účastník v 1/ rade namietal, že predmetnú vec nebolo možné vybavovať v rozkaznom konaní a preto ani neprichádza do úvahy možnosť polemiky o oprávnení vedľajšieho účastníka podať odpor proti platobnému rozkazu. Vydaniu platobného rozkazu v prípade, že zmluva obsahuje neprijateľné podmienky a žalobný nárok je súčasne z časti v zjavnom rozpore so zákonom, bráni ustanovenie § 172 ods. 7 a ods. 9 O. s. p.. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 1 Cdo 234/2004 uverejnený v časopise Zo súdnej praxe č. 5/2007 pod publikačným č. 63/2007 vyslovil záver, že vedľajší účastník môže do konania vstúpiť v ktoromkoľvek štádiu konania až do jeho právoplatného skončenia. Doručujú sa mu preto v konaní aj všetky rozhodnutia, proti ktorým môže pri splnení zákonných podmienok podávať opravné prostriedky. K možnosti vedľajšieho účastníka podať odpor proti platobnému rozkazu vyjadril názor Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v uznesení z 27. 08. 2012 sp. zn. 2 Obdo 27/12, v ktorom uviedol, že vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, teda má v zásade právo podať odvolanie aj dovolanie. Ak podá odvolanie a dovolanie len vedľajší účastník, môže ho podať len v tom prípade, ak hlavný účastník s týmto úkonom vyjadrí súhlas. Z dikcie ustanovenia § 93 ods. 4 O. s. p. možno vyvodiť záver, že úkon vedľajšieho účastníka, s ktorým hlavný účastník nesúhlasil, má súd posúdiť so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, pretože
takýto úkon môže byť vlastne hlavnému účastníkovi na prospech. Z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie v doktrinálnych veciach týkajúcich sa spotrebiteľov vyplýva, že v krajinách, kde nie je povinné zastúpenie advokátom, majú súdy povinnosť ex offo skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách a spotrebiteľov nezaväzovať na plnenie z takýchto nekalých podmienok. Vedľajší účastník chce naplniť cieľ Európskej únie pri ochrane spotrebiteľa a súd mu v tom bráni tým, že oznámenie vedľajšieho účastníka o vstupe do konania neberie do úvahy a svojvoľne s ním nekoná ako s účastníkom konania. Prvostupňový súd nesprávnym postupom odňal vedľajšiemu účastníkovi možnosť konať pred súdom, preto sa vedľajší účastník domáha zrušenia rozhodnutia podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p..
V odvolacom konaní predložil právny zástupca vedľajšieho účastníka súhlas odporcov 1/ a 2/ so vstupom vedľajšieho účastníka do konania a s jeho procesnými úkonmi spolu so splnomocnením na zastupovanie odporcov v tomto konaní.
Krajský súd po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. iba v rozsahu odvolania vedľajšieho účastníka na strane odporcov uznesenie okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O. s. p. zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Odvolaciemu súdu je známe rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 211/2011 z 10. 10. 2012, ktorým najvyšší súd rozhodol, že doručením písomného oznámenia Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, že vstupuje do dovolacieho konania vedeného pod sp. zn. 6 Cdo 211/2011 ako vedľajší účastník na strane povinného, nenastali účinky vzniku vedľajšieho účastníctva tohto subjektu, v ktorom práve dovolací súd uviedol, že „účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho zmysel a účel, teda „pomoc v spore“ niektorému z účastníkov a takýmto konaním môže byť zásadne len sporové konanie (to však neplatí pre také štádium sporového konania, v ktorom súd rozhoduje o žalobe platobným rozkazom, kedy sa táto pomoc môže najskôr prejaviť, až keď bude proti platobnému rozkazu podaný odpor)“, z ktorého zrejme aj prvostupňový súd pri posudzovaní vzniku vedľajšieho účastníctva Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS na základe jeho oznámenia o vstupe do konania vychádzal. Rovnaký názor vyslovil ten istý senát najvyššieho súdu v uznesení z 10. 10. 2012 sp. zn. 6 Cdo 207/2011. Tento záver najvyššieho súdu je ale v rozpore s inými rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. sp. zn. 1 Cdo 234/2004 z 01. 09. 2007, v ktorom najvyšší súd vyslovil, že „vstup vedľajšieho účastníka do konania je možný kedykoľvek od okamžiku začatia konania (§ 79 a nasl. O. s. p.) až do vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu“, s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. 11. 2008 sp. zn. 1 Cdo 106/2008, v ktorom dovolací súd síce riešil osobitne prípustnosť vedľajšieho účastníctva v exekučnom konaní, ale v dôvodoch rozhodnutia, v ktorých uviedol, že vedľajšie účastníctvo podľa § 93 O. s. p. je inštitútom patriacim výlučne do sporového konania, v ktorom účastníci vystupujú v postavení navrhovateľa (žalobcu) a odporcu (žalovaného) nekonštatoval, že by vstup vedľajšieho účastníka bol možný iba v určitom štádiu sporového konania, aj s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 05. 02. 2013 sp. zn. 3 Cdo 188/2012, v ktorom dovolací súd výslovne uviedol, že sa určitý subjekt stáva vedľajším účastníkom konania už v momente, keď súdu dôjde jeho procesný úkon obsahujúci prejav vôle vstúpiť do konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka (so zachovaním procesného práva hlavného účastníka vyjadriť svoj nesúhlas s jeho vstupom do konania).
Podľa § 93 ods. 2 O. s. p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Toto ustanovenie (ktoré bolo do Občianskeho súdneho poriadku zavedené s účinnosťou od 15. 10. 2008 zákonom č. 348/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok) dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov vstúpila do konania ako vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, za ktorý sa považuje zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Vedľajší účastník má podľa § 93 ods. 4 O. s. p. v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonov účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po zvážení všetkých okolností.
Odvolací súd nesúhlasí s názorom okresného súdu, že vedľajší účastník na strane odporcu nie je osobou oprávnenou na podanie odvolania z dôvodu, že vstúpil do konania v štádiu sporového konania pred podaním odporu proti platobnému rozkazu odporcami. Ak účinky vzniku vedľajšieho účastníctva nastávajú okamihom doručenia oznámenia o vstupe súdu a vedľajšiemu účastníkovi sa doručujú všetky
rozhodnutia a písomnosti zo spisu rovnako ako hlavnému účastníkovi, je vedľajší účastník osobou oprávnenou podať aj odpor proti platobnému rozkazu, i keď v § 174 ods. 2 O. s. p. nie je uvedené, že odpor proti platobnému rozkazu môže podať aj vedľajší účastník. Jeho procesná legitimácia na podanie opravného prostriedku je ale obmedzená účastníkom, na strane ktorého vystupuje.
Názor vyslovený Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 1Cdo/234/2004 z 01. 09. 2007 o plynutí samostatnej odvolacej lehoty vedľajšiemu účastníkovi bol vyslovený v čase, keď Občiansky súdny poriadok v § 93 ods. 2 upravoval iba jeden typ vedľajšieho účastníka. Od 15. 10. 2008 bola zavedená druhá skupina vedľajších účastníkov (právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu), ktorých lehota na podanie odporu a odvolania je viazaná na lehotu hlavného účastníka. Ak lehota uplynula hlavnému účastníkovi, neplynie ani vedľajšiemu účastníkovi podľa § 93 ods. 2 O. s. p. a jeho odpor a odvolanie je potrebné odmietnuť ako oneskorene podané. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 7Cdo/84/2012 z 26. marca 2013 vyslovil názor, že „právo vedľajšej účastníčky podať odvolanie v zmysle § 201 druhá veta O. s. p. nie je limitované odvolacou lehotou hlavného účastníka“. Tento záver sa vzťahuje iba k vedľajšiemu účastníkovi, ktorý je charakterizovaný definíciou, že z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom. V súdenej veci žiadny spôsob vyrovnania vzťahu medzi odporcami a vedľajším účastníkom, ktorý na ich stranu vstúpil, nevyplýva. Vedľajší účastník je združením na ochranu práv spotrebiteľa, ktorý nemôže mať viac práv ako hlavný účastník.
Súhlasom odporcov s odporom vedľajšieho účastníka bola odstránená ďalšia prekážka, ktorá prvostupňový súd viedla k odmietnutiu odporu vedľajšieho účastníka.
Platobný rozkaz Okresného súdu Lučenec č. k. 17Ro/404/2012-28 zo 07. 11. 2012 bol doručený vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov 20. 11. 2012, odporcom 1/ a 2/ až 28. 01. 2013. Odpor proti platobnému rozkazu doručil vedľajší účastník na súd včas v lehote 15 dní od prevzatia platobného rozkazu a pred uplynutím lehoty na podanie odporu odporcom. V dôsledku včas podaného odporu oprávnenou osobou za súhlasu hlavných účastníkov nastali účinky predpokladané v § 174 ods. 2 O. s. p., že sa platobný rozkaz zrušil a povinnosťou súdu je vec prejednať a o nej rozhodnúť.
O trovách odvolacieho konania v súlade s § 224 ods. 3 O. s. p. rozhodne súd prvého stupňa. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.