Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 6 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (13)Rozsudok_11CoP-21-2013.pdf
PDF · 105.28 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/21/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci navrhovateľa: B. Z., nar. X.X.XXXX, trvale bytom I. XXXX/X, A. E., t.č. Z. XXXX/XX, E., zastúpeného splnomocnencom: JUDr. Milan Ficek, advokát, s.r.o., Žilinská 14, Bratislava, IČO: 47 232 757, proti odporkyni: A. Z., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Z. XXXX/XX, E., t. č. Z. XX, E., zastúpená JUDr. Máriou Jezerskou, advokátkou, Hlavná 42, Trnava, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov voči maloletej G. Z., nar. XX.X.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, na čas po rozvode manželstva, o odvolaniach navrhovateľa i odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 11. decembra 2012, č.k. 16P/62/2012 - 87, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti rozvodu manželstva, v časti zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky, v časti zastupovania maloletej a spravovania jej majetku p o t v r d z u je.
V časti určenia výživného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že navrhovateľ je povinný prispievať na výživu maloletej G. sumou 130 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám odporkyne s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku a v časti úpravy styku m e n í tak, že navrhovateľ je oprávnený sa stýkať s maloletou G. každú párnu sobotu v mesiaci v čase od 9.00 hod. do 11.30 hod., každú párnu nedeľu v mesiaci v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod., každý nepárny štvrtok v mesiaci v čase od 17.30 hod. do 19.00 hod., pri prvých 20 zrealizovaných stykoch za prítomnosti matky, potom bez jej prítomnosti.
Matka j e p o v i n n á maloletú na styk s otcom pripraviť, v určenom čase ju otcovi v mieste svojho bydliska odovzdať, otec je oprávnený matke maloletú v určenom čase v mieste bydliska odovzdať a v prípade, že sa styk nebude môcť z vážnych dôvodov uskutočniť, je rodič, na strane ktorého táto prekážka vznikla, povinný informovať o tom druhého rodiča, podľa možnosti najneskôr 24 hodín pred termínom styku.
Účastníci n e m a j ú p r á v o na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním rozviedol manželstvo účastníkov konania, uzavreté dňa 25.9.2010 pred Mestom Trnava, maloletú G., nar. XX.X.XXXX na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti odporkyne s tým, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia. Navrhovateľovi určil povinnosť prispievať na výživu maloletej G. sumou 100 eur mesačne
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám odporkyne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku a upravil tiež styk otca s maloletou G. tak, že otec je oprávnený sa s maloletou stretávať každý párny víkend v mesiaci v sobotu od 9.00 hod. do 12.00 hod., v nedeľu od 13.00 hod. do 18.00 hod., každý nepárny týždeň vo štvrtok od 17.30 hod. do 19.00 hod. s tým, že prvé štyri stretnutia sa uskutočnia v prítomnosti matky, v ďalších stretnutiach matka maloletú na styk riadne pripraví a otec si maloletú prevezme a odovzdá v byte matky. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal rozvodu manželstva, uzavretého dňa 25.9.2010. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil, že zo vzťahu účastníkov pochádza mal. G., nar. XX.X.XXXX. U oboch účastníkov sa jedná o prvé manželstvo, posledné spoločné bydlisko bolo v E.. Odporkyňa s rozvodom manželstva súhlasila. Obaja účastníci zhodne uviedli, že manželským životom nežijú od mája 2012, keď v júli 2012 navrhovateľka s maloletou opustila spoločnú domácnosť a odsťahovala sa k rodičom. Kolízny opatrovník v prípade rozvodu doporučil maloletú zveriť do osobnej starostlivosti matky, otcovi určiť primerané výživné a upraviť mu styk s maloletou za prítomnosti matky. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 23 Zákona o rodine, keď skonštatoval, že manželstvo účastníkov neplní svoj účel, títo nežijú manželským životom od mája 2012, už predtým bolo manželstvo konfliktné, neplnilo riadne svoj účel. Vzhľadom na postoj účastníkov nie je predpoklad obnovenia spolužitia. Súd je názoru, že sa jedná o hlboký a trvalý rozvrat, nie je ďalší predpoklad vytvorenia zdravého rodinného prostredia, preto manželstvo rozviedol, keď príčinou rozvratu sú povahové a názorové nezhody účastníkov. Podľa § 24 Zákona o rodine, maloletú G. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o ňu riadne stará. Súd tiež určil, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia. V zmysle ust. § 24 a § 62 Zákona o rodine súd určil výživné v sume 100 eur mesačne s prihliadnutím na potreby maloletej a schopnosti a možnosti navrhovateľa ako výživou povinného rodiča, keď tento dosahuje aktuálne príjem 805 eur mesačne. Takto určené výživné sa javí primeraným potrebám maloletej a možnostiam, schopnostiam rodičov. Súd tiež upravil styk navrhovateľa s maloletou, a to tak, že navrhovateľ je oprávnený stýkať sa s maloletou každý párny víkend v sobotu od 9.00 - 12.00 hod., v nedeľu od 13.00 - 18.00 hod., každý nepárny týždeň vo štvrtok od 17.30 - 19.00 hod. s tým, že prvé štyri stretnutia sa uskutočnia v prítomnosti matky a ďalšie bez jej prítomnosti, keď z výpovedí rodičov a svedkov vyplýva, že navrhovateľ má k maloletej veľmi dobrý a silný vzťah, nebolo preukázané, že by mal závadné chovanie, ktoré by bolo na neprospech maloletej. S prihliadnutím na vyjadrenie lekárky aj kolízneho opatrovníka súd upravil prvé stretnutia v prítomnosti odporkyne z dôvodu, že kontakt maloletej s navrhovateľom bol na určitý čas prerušený, avšak na ďalšie obdobie nie je potrebná prítomnosť odporkyne. Pri riadnej realizácii prvých stretnutí v prítomnosti odporkyne je potrebné, aby toto prebiehalo tak, aby bol zo strany odporkyne poskytnutý navrhovateľovi dostatočný priestor na kontakt s maloletou tak, aby pri ďalších stretnutiach maloletá odporkyňu nepostrádala. Maloletá podľa názoru súdu nie je zo strany otca ohrozená. Práve skutočnosť, že v súčasnosti styk nie je riadne realizovaný, je potrebné práve v záujme maloletej tento realizovať častejšie. Skutočnosť, že maloletá je naviazaná na odporkyňu je nepochybne prirodzená, ale je aj v záujme maloletej byť v prítomnosti navrhovateľa a adaptácia na iné prostredie osoby, keď v prípade navrhovateľa sa jedná o biologický vzťah a nie je dôvod obmedzovať rozvíjanie sa vo vzťahu. Upravený styk je podľa názoru súdu postačujúci a je v záujme maloletej a v záujme vzťahu s navrhovateľom, ako aj jej potrieb a denného režimu. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 144 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom určenej lehote podali odvolanie navrhovateľ i odporkyňa. Navrhovateľ podal odvolanie v časti výroku o výživnom a úprave styku s maloletou G.. Uviedol, že súd obmedzil prvé štyri stretnutia s maloletou za prítomnosti odporkyne ako matky, s týmto obmedzením nesúhlasí. Požadoval, aby maloletá mohla uňho prespávať, a teda styk bol realizovaný aj od soboty do nedele. Odporkyňa je názoru, že musí dodržiavať jej pokyny, ako sa bude realizovať jeho styk s dcérou, najmä pokiaľ ide o miesto konania styku. Navrhovateľove požiadavky ohľadom miesta styku odmieta. Rozsah styku je nedostatočný a nezohľadňuje práva dieťaťa na takýto styk v zmysle dohovoru o právach dieťaťa. Dieťa má právo tráviť so svojim otcom aj noc, a to najmä keď otec dieťaťa takmer každú noc dieťa uspával a bol s ním v dennodennom kontakte. Pokiaľ ide o výživné, výška 100 eur mesačne momentálne presahuje možnosti navrhovateľa, ktorý platí všetky výdavky na bývanie, hypotéku. Sumu výživného vo výške 80 eur považuje so zohľadnením veku dieťaťa za dostatočnú. Preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti výživného zmenil a určil výživné vo výške 80 eur mesačne a upravil styk otca s dieťaťom bez prítomnosti odporkyne a aj cez noc od soboty do nedele.
Odporkyňa v odvolaní uviedla, že napáda výrok o rozvode manželstva, výrok o výške výživného a úprave styku. Súd prvého stupňa nedostatočne zistil príčiny rozvodu manželstva, hoci agresívne správanie sa navrhovateľa a požívanie alkoholu bolo potvrdené svedeckou výpoveďou svedkov, súd sa s touto skutočnosťou nevyporiadal. Požívanie alkoholu a agresivita navrhovateľa najmä ku koncu spolužitia bola totiž príčinou odchodu odporkyne zo spoločnej domácnosti a tiež príčinou rozvratu manželstva. Pokiaľ sa týka výšky výživného, tak odôvodnené potreby maloletej v konaní vyčíslila sumou 205 eur mesačne. Súd opomenul, že pri zisťovaní výšky zárobku navrhovateľa je potrebné vychádzať z jeho priemerného čistého príjmu za posledných 12 mesiacov. V konaní, ktoré sa vedie na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 9P/5/2012 prezentoval navrhovateľ, že v mesiaci november 2012 dosiahol čistý príjem 950 eur mesačne. V súvislosti s reálnym príjmom navrhovateľa odporkyňa požaduje výživné vo výške 170 eur, ktoré považuje za primerané. V časti úpravy styku odporcu s maloletou súd vôbec nezobral do úvahy vykonané dokazovanie a predovšetkým objektívny fakt, ktorým je útly vek dieťaťa a skutočnosť, že maloletá po tom, čo sa s navrhovateľom nestretáva po dobu dlhšiu ako 6 mesiacov, nemá k nemu vytvorený vzťah ako k rodičovi. Stanovisko kolízneho opatrovníka bolo v tejto veci jasné, jednoznačne doporučuje upraviť styk v prítomnosti matky. Poukazovala na to, že v čase opustenia spoločnej domácnosti mala maloletá len 11 mesiacov. Navrhovateľ sa správal agresívne aj v prítomnosti maloletej, kričal, nadával, hoci jeho agresivita smerovala proti odporkyni, vôbec nebral do úvahy, že svedkom toho bola aj maloletá. Navrhovateľ nikdy nepríde na styk sám, vždy je v sprievode brata alebo matky. O tom, že svoje konanie nezvláda, svedčí aj fakt, ako sa správa na pojednávaniach, kde je často súdom upozorňovaný na svoje nevhodné konanie. Navrhla rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne, ak by súd rozsudok v časti rozvodu a zverenia maloletej do osobnej starostlivosti odporkyne potvrdil, navrhuje v časti výživného a úpravy styku rozsudok zrušiť.
Odporkyňa sa písomne vyjadrila k odvolaniu navrhovateľa. Uviedla, že v súvislosti s reálnym príjmom navrhovateľa, ktorý v mesiaci november 2012 dosiahol čistý príjem 950 eur, je možné platiť výživné vo výške vyššej ako navrhuje, teda viac ako 80 eur mesačne. Ňou požadované výživné vo výške 170 eur mesačne sa javí ako primerané. Pokiaľ sa týka styku, tak úprava styku by mala zodpovedať záujmom maloletého dieťaťa. Nie je možné upravovať styk rodiča s maloletým dieťaťom v útlom veku aj počas noci, keď samotná realizácia styku počas dňa na kratší časový úsek sa realizuje za prítomnosti matky, pretože dieťa sa jej prítomnosti dožaduje.
Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporkyne uviedol, že navrhovateľ preukázal v konaní všetky svoje výdavky, z ktorých je zrejmé, že nemá žiadnu rezervu, chodí do práce vlakom, stravuje sa v jedálni, nevlastní auto. Odporkyňa neplatí žiadne výdavky spojené s ich spoločným bytom ani spoločný úver, tieto sú iba na navrhovateľovi. Pokiaľ sa týka styku, dieťa má právo poznať svojho otca, odkedy sa odporkyňa s maloletou odsťahovala, nechcela mu maloletú ani ukázať. Dieťa má právo podľa medzinárodného dohovoru o právach dieťaťa na pravidelný rovnocenný a rovnomerný styk s oboma rodičmi. Viackrát šiel po maloletú sám, avšak odporkyňa mu dieťa vždy odmietla dať a potom na súde tvrdila, že dieťa nechcel alebo vôbec neprišiel. Preto si niekoľko krát vzal so sebou na styk aj svojho brata, ktorý tiež chcel vidieť svoju neter. Chce, aby maloletá poznala aj svojich starých rodičov a jeho súrodencov.
Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniam oboch účastníkov uviedol, že určené výživné je primerané k odôvodneným potrebám maloletej, ako aj k zárobkovým a majetkovým pomerom navrhovateľa, navrhujú preto výšku výživného potvrdiť a styk navrhovateľa s maloletou ponechať tak, ako rozhodol súd prvého stupňa za prítomnosti odporkyne (matky) vzhľadom na nízky vek dieťaťa a jeho naviazanie na matku.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podali včas oprávnené osoby - účastníci konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom podľa ust. § 214 ods. 1 O.s.p., preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a dospel k záveru, že odvolania účastníkov sú sčasti dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa nie je v časti úpravy práv a povinností, konkrétne v časti úpravy výšky výživného a styku vecne správny.
Predmetom konania, vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 16P/62/2012 je rozvod manželstva účastníkov konania a úprava práv a povinností rodičov voči mal. G. Z., nar. XX.X.XXXX na čas po rozvode manželstva. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené, maloletá na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti odporkyne s tým, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia. Zároveň bolo určené výživné navrhovateľovi v sume 100 eur mesačne a upravený styk navrhovateľa s maloletou G..
Pokiaľ sa týka rozvodu manželstva tak odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu, potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, keď zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli a počas konania vyšli najavo. Obaja účastníci s rozvodom manželstva súhlasili, preukázateľne od mája 2012 nežijú v spoločnej domácnosti, ich manželstvo neplní žiadnu so svojich zákonných funkcií a nie je predpoklad obnovenia spolužitia. Súd prvého stupňa správne zistil aj príčinu rozvratu manželstva. Skutočnosť, že by navrhovateľ požíval alkohol v nadmernej miere nevyplynula z vykonaného dokazovania a v konaní boli vypočutí aj svedkovia, kde túto skutočnosť nepotvrdil ani jeden svedok, dokonca otec odporkyne ako svedok uviedol, že medzi účastníkmi konania dochádzalo k nezhodám, k hádkam, a to k ostrým hádkam, vadili sa za všetko, v manželstve sa absolútne povahovo nezhodli. Dodal, že navrhovateľ sa vie nahnevať, je aj agresívny, vtedy je červený, kričí, nepustí nikoho k slovu, búcha päsťami, tohto bol svedkom.
Vzhľadom k týmto skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti rozvodu manželstva podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Pokiaľ sa týka úpravy práv a povinností rodičov voči mal. G. na čas po rozvode manželstva tak odvolací súd dospel k záveru, že správne súd prvého stupňa zveril na čas po rozvode maloletú do osobnej starostlivosti odporkyne, ktorá sa o túto riadne stará, je vzorná matka, na výchovu maloletej má vytvorené vhodné podmienky. Navrhovateľ starostlivosť odporkyne nenamietal. Súd prvého stupňa určil, že spravovať majetok a zastupovať maloletú budú obaja rodičia, čo je v súlade so zákonom, preto v týchto častiach odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa takisto potvrdil.
Odvolací súd pokiaľ sa týka určenia výživného a úpravy styku navrhovateľa s maloletou mal za to, že súd prvého stupňa správne aplikoval zákonné ustanovenia §§ 24, 25 ods. 2, §§ 62 a 75 Zákona o rodine.
Pri určení výšky výživného konkrétna výška je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb, nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú ale reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Pri určení výšky výživného sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. Odôvodnené potreby dieťaťa sú závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie. Povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojho dieťaťa, a to bez ohľadu na to, či s ním žijú alebo nežijú v spoločnej domácnosti, pretože neprestáva ani jeden z rodičov aj naďalej niesť osobnú zodpovednosť za všestranný vývoj svojho dieťaťa, ktoré ešte nie je samé schopné sa živiť a ktoré je teda v plnej miere výživou odkázané na svojich rodičov.
Na súde prvého stupňa i na odvolacom súde sa prejednávala úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva rodičov pod sp.zn. 9P/5/2012 a na odvolacom súde pod sp. zn. 11CoP/37/2013. Z obsahu tohto spisu vyplynulo, že navrhovateľ žije sám v 2-izbovom byte, za ktorý mesačne platí výdavky vo výške približne 120 eur, taktiež spláca hypotekárny úver vo výške 48.300 eur v mesačných splátkach po 321 eur. Je zamestnaný, jeho priemerný čistý mesačný zárobok predstavuje sumu 909 eur. Odporkyňa žije v 4-izbovom byte v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, v súčasnosti je s maloletou G. na materskej dovolenke, jej jediným príjmom je rodičovský príspevok vo výške 194,70 eur a rodinné prídavky vo výške 22,54 eur. Maloletá G. je zdravá, má potreby primerané jej veku, mimoriadne zvýšené náklady s ňou odporkyňa nemá. Obaja rodičia iné vyživovacie povinnosti nemajú. Odvolací súd zohľadniac všetky vyššie uvádzané skutočnosti dospel k záveru, že primeraným výživným pre maloletú, ktorá v mesiaci august 2013 dovŕši 2 roky, zo strany navrhovateľa je 130 eur mesačne s účinnosťou odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva, keď takto určená výška výživného zodpovedá odôvodneným potrebám maloletej a aj schopnostiam a možnostiam oboch rodičov, keď odvolací súd vychádzal zo zárobku navrhovateľa vo výške 909 eur mesačne, keď iný príjem navrhovateľa nebol preukázaný a odporkyňa v súčasnosti kompenzuje svoju vyživovaciu povinnosť k maloletej jej celodennou osobnou starostlivosťou o maloletú. Na základe uvedeného tak odvolací súd je názoru, že ak matka dostane od otca výživné vo výške 130 eur, rodinné prídavky na maloleté dieťa vo výške 22,54 eur, bude mať pre maloletú dostatok finančných prostriedkov, potrebných na zabezpečenie výživy a výchovy primerané aj veku maloletej, ktorá možno povedať je vo veku útlom s tým, že do budúcna, ako bude maloletá rásť, budú sa zvyšovať aj náklady, bude sa úmerne veku zvyšovať aj vyživovacia povinnosť navrhovateľa. Odvolací súd bol teda názoru, že z príjmu 909 eur bez problémov môže navrhovateľ prispievať na výživu svojej dcéry sumou 130 eur mesačne. Pokiaľ odvolací súd v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu dňa 12. júna 2013 vyhlásil rozsudok, kde určil výživné z takého istého príjmu otca vo výške 110 eur, tak to bolo z dôvodu, že takúto výšku určil súd prvého stupňa, voči výške výživného sa odvolal len otec, matka s takouto výškou výživného v tomto konaní súhlasila. Z toho dôvodu odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v časti výživného vo výške 110 eur. V súčasnom konaní však matka požadovala určiť výživné na čas po rozvode v sume 170 eur, odvolací súd však túto sumu nepovažoval za primeranú, preto určil výživné vo výške 130 eur mesačne.
V časti úpravy styku navrhovateľa s maloletou odvolací súd považoval za vhodné upraviť styk na každú párnu sobotu v mesiaci od 9.00 - 11.30 hod., každú párnu nedeľu od 15.00 - 18.00 hod., každý nepárny štvrtok od 17.30 - 19.00 hod., pri prvých 20 zrealizovaných stykoch za prítomnosti matky, potom bez jej prítomnosti.
Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do výchovy uplatňuje svoje rodičovské práva a povinnosti, najmä výchovný vplyv prostredníctvom styku s dieťaťom. Pri úprave styku je potrebné zohľadniť okolnosti na strane maloletého dieťaťa (vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá vo výchove, jeho režim, časové možnosti), ako aj okolnosti na strane rodičov (rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča, ktorý nemá vo výchove ekonomické pomery, možnosti, ale i zdravotný stav). Frekvencia styku závisí od záujmu aj potrieb dieťaťa, od jeho časových možností, od vplyvu, akým rodičia pôsobia na dieťa, jeho duševný stav, oddych, možnosti a schopnosti starať sa o dieťa tak, aby bol styk s nimi na prospech dieťaťu. Súd teda musí prihliadať predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, a to najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Pritom musí byť rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Súd musí dbať na to, aby sa zabezpečili čo najpriaznivejšie podmienky pre zdravý vývoj dieťaťa. Ohľadne úpravy styku bolo dokazovaním zistené, že rodičia sa na styku nevedia dohodnúť. Doposiaľ styk prebiehal podľa nariadeného predbežného opatrenia v prítomnosti matky dieťaťa, keď od júla 2012 sa otec v prítomnosti matky s maloletou stretol až 7 krát. Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal aj z dokazovania, vykonaného v konaní o úpravu práv a povinností rodičov na čas do rozvodu (sp. zn. 9P/5/2012). Vzhľadom na to, že odkedy odporkyňa s maloletou sa odsťahovali zo spoločnej domácnosti, maloletá dlhšiu dobu nemala žiaden kontakt s navrhovateľom, od júla 2012 sa s ním stretla len 7 x za prítomnosti odporkyne. Aj keď pri týchto stretnutiach nadviazala kontakt s navrhovateľom, stále sa dožaduje prítomnosti odporkyne. Odvolací súd tak mal za to, že je najmä s prihliadnutím na útly vek maloletej, na jej naviazanosť na odporkyňu potrebné, aby sa realizovali styky za prítomnosti matky. V konaní na čas do rozvodu súd určil, že za prítomnosti matky sa zrealizuje prvých 15 stykov. Na pojednávaní, ktoré prebehlo po rozhodnutí v konaní o úpravu práv a povinností na čas do rozvodu
odporkyňa uviedla, že maloletá bola pri styku stále na ňu naviazaná, bola plačlivá, nebola ochotná s navrhovateľom ísť sama. Keďže ani v súčasnosti neprebieha styk bez akýchkoľvek problémov, a to aj za prítomnosti odporkyne, odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné rozšíriť počet zrealizovaných stykov za prítomnosti odporkyne z 15 na 20 s tým, že pokiaľ rodičia vyvinú snahu a budú styky riadne realizovať a pri týchto stykoch nebudú vyvolávať konflikty, budú sa snažiť vytvoriť pre maloletú príjemné bezkonfliktné prostredie, bude 20 stykov dostatočných na to, aby maloletá si zvykla na svojho otca, na pravidelný kontakt s ním, keď počas 20 zrealizovaných stykov bude mať aj maloletá dostatočný čas na to, aby za prítomnosti odporkyne, ktorá u nej vyvoláva pocit bezpečia a istoty si mohla vybudovať citový vzťah k svojmu otcovi.
Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti určenia výšky výživného a v časti úpravy styku navrhovateľa s mal. Nelou podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
O práve na náhradu trov tohto konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1,2 O.s.p. za použitia ust. §144 O.s.p. tak, že účastníci nemajú na ich náhradu právo.
Uvedený rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.