Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9P-5-2012.pdf
PDF · 120.51 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/5/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Martinou Valentovou vo veci starostlivosti o maloletú: E. K., narodenú XX.X.XXXX, bytom u matky a zastúpená opatrovníkom: Úrad práce sociálnych vecí a rodiny J., dieťa matky: S. K., narodená X.X.XXXX, trvale bytom K. XXXX/XX, J., t. č. K. XX, J., zastúpená advokátkou JUDr. Máriou Jezerskou, so sídlom Hlavná 42, 917 01 Trnava a otca: O. K., narodený X.X.XXXX, trvale bytom G. XXXX/X, S. J., t. č. K. XXXX/XX, J., zastúpený JUDr. Milan Ficek, advokát, s. r. o., so sídlom Žilinská 14, Bratislava, IČO: 47 232 757, o návrhu matky o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva rodičov, takto
rozhodol:
Súd z v e r u j e maloletú do osobnej starostlivosti matke.
Obaja rodičia sú oprávnení zastupovať a spravovať majetok maloletej v bežných veciach.
Otec je povinný s účinnosťou od 15.8.2012 platiť na výživu maloletej sumu 110 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky.
Nedoplatok otca na zročnom výživnom za obdobie od 15.8.2012 do 31.1.2013 v sume 390,18 eur sa p o v o ľ u j e otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 15 eur spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku pod stratou výhody splátok.
Súd upravuje styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený sa stýkať s maloletou každú párnu sobotu v mesiaci v čase od 9.00 hod. do 11.30 hod., každú párnu nedeľu v mesiaci v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny štvrtok v mesiaci v čase od 17.30 hod. do 19.00 hod., pri prvých troch stykoch vo štvrtok, prvých troch stykoch v sobotu a prvých troch stykoch v nedeľu za prítomnosti matky, potom bez jej prítomnosti, matka je povinná maloletú na styk s otcom pripraviť a v určenom čase ju otcovi v mieste svojho bydliska odovzdať a otec je povinný matke maloletú v určenom čase v mieste bydliska matky odovzdať a v prípade, že sa styk nebude môcť z vážnych dôvodov uskutočniť, je rodič, na strane ktorého táto prekážka vznikla povinný informovať o tom druhého rodiča podľa možností najneskôr 24 hodín pred termínom styku.
odôvodnenie:
Matka maloletého dieťaťa sa návrhom na začatie konania, súdu doručeného dňa 15.8.2012, domáhala úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, pochádzajúceho z manželstva účastníkov konania, ktorí spolu nežijú a o maloleté dieťa sa stará výlučne sama tak, že maloletú súd zverí do jej osobnej starostlivosti, ktorú maloletú bude zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach, otec bude zaviazaný k povinnosti prispievať na jej výživu sumou 170,- eur mesačne s účinnosťou od 15.8.2012 a bude oprávnený stýkať sa s maloletou každý párny týždeň v nedeľu v čase od 14.00 hod. do 16.00 hod. za prítomnosti matky. V priebehu konania matka upravila návrh na začatie konania v
časti výšky žiadaného výživného na maloletú tak, že otcovi žiadala určiť výživné vo výške 150,- eur za obdobie od 15.8.2012 do 30.9.2012 a od 1.10.2012 vo výške 130,- eur mesačne, vzhľadom na zmenu režimu maloletého dieťaťa navrhla upraviť styk otca s dieťaťom za jej prítomnosti každý párny týždeň v nedeľu v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. a nepárny štvrtok od 17.30 hod. do 19.00 hod..
Otec s podaným návrhom súhlasil v časti zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky, úpravy zastupovania maloletej a správy jej majetku v bežných veciach žiadal určiť oprávnených oboch rodičov, výživné navrhoval určiť vo výške 80,- eur mesačne od podania návrhu a styk s maloletou žiadal upraviť tak, že bude oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny víkend v čase od 9.00 hod. v sobotu do 17.00 hod. v nedeľu a každý nepárny týždeň vo štvrtok v čase od 17.30 hod. do 19.00 hod..
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov účastníkov konania, matky, otca, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 16P/62/2012, oboznámením sa s predloženými listinnými dokladmi ako i obsahom celého spisu, a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 16P/62/2012 súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 16P/62/2012 - 87 zo dňa 11.12.2012 súd rozviedol manželstvo rodičov maloletej a v rámci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode manželstva maloletú zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, s tým, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia, otca zaviazal k povinnosti prispievať na výživu maloletej sumou 100,- eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku a styk otca s maloletou upravil tak, že otec je oprávnený stretávať sa s ňou každý párny víkend v mesiaci v sobotu od 9.00 hod. do 12.00 hod. a v nedeľu od 13.00 hod. do 18.00 hod., každý nepárny týždeň vo štvrtok od 17.30 hod. do 19.00 hod. s tým, že prvé štyri stretnutia sa uskutočnia v prítomnosti matky. Rozhodnutie doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť, bolo napadnuté odvolaním oboma procesnými stranami (otec - navrhovateľ, matka - odporkyňa).
Právna zástupkyňa matky v konaní uviedla, že v konaní navrhovateľka žiada o úpravu rodičovských práv a povinností k dieťaťu rodičov, ktorí spolu nežijú, keď sporné medzi oboma rodičmi nie je zverenie dieťaťa, pri akceptácii oprávnenia zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok oboma rodičmi, pričom navrhované výživné otcom 80 eur mesačne je nepostačujúce vzhľadom na výdavky dieťaťa. Výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov a otec má slušný príjem. Pokiaľ ide o úpravu styku matka je ochotná pristúpiť k jeho úprave v širšom než žiadanom rozsahu návrhom, to znamená, ponechať úpravu na jeden deň počas víkendu v poobedňajších hodinách, kde sa akceptuje vzhľadom na režim dieťaťa časový rozsah od 13.00 hod do 16.00 hod a jeden deň v týždni akceptujúc pracovnú dobu a pracovné povinnosti otca a to buď navrhovaný utorok alebo štvrtok protistranou od 16.30 do 19.00 hodiny, pričom by vzhľadom na režim dieťaťa nemal nastať problém. Jednoznačne však matka trvá na tom, že úprava styku otca by mala byť za jej prítomnosti, keďže dieťa má 13 mesiacov, otca už určitý čas nevidelo, pričom sa nevylučuje s odstupom času po zabehnutí a zaužívaní takéhoto režimu pre dieťa dohodnúť sa aj inak. Otec je v súčasnosti pre maloletú akoby cudzí človek, maloletá žije v domácnosti s matkou viac ako 5 mesiacov, je v rannom veku, nenavštevuje jasle alebo škôlku, budovanie vzájomných väzieb musí byť tak postupné a citlivé. A ak by následne došlo k zmene pomerov, že by už maloletá akceptovala otca bez potreby prítomnosti matky, pokiaľ by sa rodičia nedohodli, otec má právo podať návrh na zmenu.
V priebehu konania právna zástupkyňa matky vzhľadom na zmenu režimu maloletého dieťaťa navrhla upraviť styk otca s dieťaťom za prítomnosti matky každý párny týždeň v nedeľu v čase od 15.00 hod do 18.00 hod a nepárny štvrtok od 17.30 hod. do 19.00 hod. a otcovi určiť výživné vo výške 150 eur od 15.8.2012 do 30.9.2012 a od 1.10.2012 vo výške 130 eur mesačne.
Matka v konaní uviedla, že s otcom maloletej nežije v spoločnej domácnosti od 6.7.2012. Od tejto doby s maloletou žije u svojich rodičov v ich byte, preto žiada upraviť práva a povinnosti maloletej na čas do rozvodu žiadaným spôsobom. Maloletá má jeden rok, o maloletú sa stará sama, je na materskej dovolenke, pokiaľ ide o jej výdavky tieto predstavujú sumu 205,- eur mesačne a predstavujú náklady na stravu, plienky, oblečenie, kozmetiku. Okrem maloletej inú vyživovaciu povinnosť nemá. Jej náklady sú bežné, zdravotný stav má dobrý, žiadne zvýšené výdavky nemá. Jej príjmom je rodičovský príspevok v sume 194,70 eur a rodinné prídavky vo výške 22,50 eur. Spolu s maloletou vedie spoločnú domácnosť s jej rodičmi, u ktorých býva. Pokiaľ ide o výdavky tejto domácnosti, ako s bývaním, tak aj so stravou, prispievala na jej chod do novembra 50,- eur, od tejto doby neprispeniam, pretože otec maloletej prestal
platiť výživné v septembri a v októbri jej poslal 80,- eur. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletou túto navrhuje upraviť rozhodne za jej prítomnosti počas celého styku, čo odôvodňuje tým, že maloletá je na ňu veľmi naviazaná, začne plakať aj keď sa vzdiali na 30 minút a to aj vtedy, keď ju varuje jej matka, pokiaľ sa následne objaví maloletá vie, že je v jej blízkosti, potom sa upokojí. Určite k tomu nie je z jej strany zámerne vedená. Prvých šesť stretnutí podľa predbežného opatrenia vydaného vo veci otec prišiel k jej rodičom, kde býva, umožnila mu za jej prítomnosti stretnúť sa s maloletou, a to tak, že ho žiadala, aby išiel hore za maloletou. To odmietol. Takýmto spôsobom chcela, aby za jej prítomnosti bol nadviazaný kontakt s maloletou. Ďalšie dve stretnutia sa uskutočnili tak, že išli spolu von, prvú hodinu a pol maloletá spala, keď sa zobudila otec ju zobral, na začiatku sa hanbila. Vnímala najskôr okolie, deti, takže jej bolo v podstate jedno s kým tam je, otec bol celý čas pri nej, ona sa vzdialila, chcela vedieť, ako bude reagovať maloletá, potom keď ju to omrzelo, začala plakať, lebo ju hľadala. Stretnutie bolo potom ukončené časom. Ďalšie stretnutie prebiehalo takým istým spôsobom, ale nakoľko si zobral otec na toto stretnutie svojho brata ako svedka, tak išiel s nimi aj jej otec, vnímala to ako smiešne, ale jednoducho takto to bolo. Myslím si, že otcov brat chodil ako svedok preto, aby otca brzdil, pretože tento má sklony k agresívnemu správaniu, nie voči maloletej, ale voči nej. Má sklony aj k požívaniu alkoholu, každý druhý víkend chodil na chalupu svojich rodičov, kde požíval alkohol. K maloletej otec agresívny nebol, len pri nej na ňu kričal. Pokiaľ ide o režim maloletej, ráno stáva okolo 7.00 - 7.30 hod. s tým, že v súčasnosti už doobeda nespáva, okolo 11.30 - 12.00 obeduje, potom ide spať v časovom rozmedzí od 12.30 - 14.00. Okolo 19.30 sa pripravuje na spánok, vykoná sa hygiena, potom sa napapá, ukladá ju na spánok medzi 20.00 hod. - 20.30 hod. Pokiaľ žili všetci v spoločnej domácnosti, potvrdzuje, že otec bol pre maloletú blízkym človekom, išla k nemu, neplakala, aj keď ona nebola doma . Problém nastal, až po tom, ako domácnosť opustila. Maloletá pri prvom stretnutí s otcom, tohto nevidela 5 mesiacov, takže ho už prakticky nepoznala, preto sa správala akoby išlo o cudzieho človeka. Práve preto navrhujem upraviť styk spočiatku za jej prítomnosti s tým, že ako náhle si maloletá zvykne a nebude plakať, nevidí problém v tom, aby sa otec s ňou stretával aj bez jej prítomnosti, ale myslí si, že len 4 stretnutia za jej prítomnosti je málo.
Právny zástupca otca v konaní uviedol, že pokiaľ ide o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu zohľadňovali všetky okolnosti súčasného stavu s tým, že akceptujú vzhľadom na to, že matka je na materskej dovolenke, že maloleté dieťa bude zverené jej. Vzhľadom na stanovisko protistrany, vedia sa dohodnúť aj o zastupovaní a spravovaní majetku. Problematickou zostáva úprava styku, ktorú navrhujú každý párny týždeň v sobotu od 9.00 do13.00 hod. a v nedeľu od 13.00 do 18.00 hod. a každý nepárny štvrtok v čase od 17.30 do 19.00 hod. Ak sa úprava predbežným opatrením ujme a to predovšetkým vo vzťahu k dieťaťu, sú si vedomí a akceptujú, že pri prvých stretnutiach je potrebná prítomnosť matky, keďže dieťa istý čas nemalo kontakt s otcom, pričom sami sú názoru, že pokiaľ by podľa potreby prítomnosti matky bola aj dlhšia, než upravená rozhodnutím, budú ju akceptovať vzhľadom na záujem dieťaťa. Ich návrh celkovo zahŕňa kontakt otca s maloletou celkovo 24 hodín v mesiaci, nemyslia si, že je to veľa, návrh bol koncipovaný tak, aby zodpovedal dlhšiemu obdobiu, to znamená, že pokiaľ aj protistrana tvrdí, že dieťa doobeda spáva, môže spávať aj u otca, pokiaľ však je naviazané na matku ako protistrana tvrdí, k tomuto je potrebné ešte vypočuť samotných účastníkov.
V priebehu konania právny zástupca otca upravil návrh na úpravu styku tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletou od 9.00 hod. v sobotu do 17.00 hod. v nedeľu každý párny víkend a každý nepárny týždeň vo štvrtok od 17.30 hod. do 19.00 hod.. Ďalej v konaní uviedol, že pokiaľ ide o príjem otca za november a december, nepodarilo sa im zabezpečiť doklad od zamestnávateľa, pokiaľ ide o príjem za november otec dosiahol príjem okolo 950 - 960 eur vrátane odmien a príjem za december ešte nedostal. Nesúhlasia s tvrdeniami protistrany o agresívnom správaní otca. Navrhovaní svedkovia sa nemôžu vyjadriť k agresívnemu správaniu otca, pretože tento sa agresívne nespráva. Pokiaľ ide o predložený lekársky nález, lekárka nikdy nevidela správanie maloletého dieťaťa za prítomnosti otca, preto si myslia, že nedokáže posúdiť, či maloletá považuje otca za cudzieho alebo nie. S úpravou styku otca s maloletou za prítomnosti matky nesúhlasia, pretože dieťa má právo na rovnocenný a rovnomerný styk s otcom.
Otec v konaní uviedol, že navrhujem upraviť práva a povinnosti tak, že výživné žiada určiť vo výške 80,- eur, s tým, že potvrdzuje jeho poukazovanie matke vo výške 80,- eur v septembri, v októbri vo výške 80,- eur. Potom zaplatil ešte 30,- eur teraz v piatok. Inú sumu už nepoukázal. Vyživovaciu povinnosť vo vyššej výške nedokáže v tomto momente zabezpečiť, čo matka maloletej vie, pretože žili v spoločnej domácnosti, vie že okrem príjmu má výdavky, ktoré hradí on a to v nie zanedbateľnej výške, Súdu
ich zdokladoval. Predovšetkým ide o výdavky spojené s hypotékou, ďalej ide o náklady v súvislosti s užívaním bytu, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve, všetko to hrdím on. Ďalšie náklady sú cestovné do práce, strava, ďalej sú to poistky. Inak je zdravý, pracuje ako majster v spoločnosti, ktorá sídli v Z., do práce dochádza. Pracuje na zmeny a to, s tým, že tieto zmeny sú pravidelné ako denná a poobedná. V prípade dennej je jeho pracovný čas od 6.00 - 14.30 a poobedná od 14.00 do 22.30.. Tieto zmeny sa mu striedajú podľa potvrdenia, ktoré súdu predložil. Jeho príjem je od októbra 780,- eur mesačne a takto by to malo byť aj do budúcnosti. Iné vyživovacie povinnosti okrem maloletej nemá. Pokiaľ ide o úpravu styku, navrhujem ju upraviť tak, že by sa chcel stretávať s maloletou od 9.00 hod., aby to bolo do 16.00 hod. do nedele a to v párny víkend a v nepárny týždeň vo štvrtok tak, ako to je určené v predbežnom opatrení. Maloletá ich spoločnú domácnosť pozná, bývala tam, ide o prostredie jej známe, o maloletú sa dokáže postarať, viem aké má maloletá potreby, viem ich aj zabezpečiť. Maloletá, keď bývali spolu, bola na neho naviazaná, keď som prišiel z práce, venoval sa jej až kým nezaspala. A po väčšine zaspávala s ním. To že som maloletú 5 mesiacov nevidel potvrdzuje, za to však môže matka, ktorá chcela, aby sa s maloletou odcudzili. Maloleté skutočne pri prvom stretnutí vôbec neplakala, matka pri tom bola prítomná, ale maloletá ju nevnímala, pričom pri cudzích ľuďoch skutočne plače. Pri druhom stretnutí sa maloletá zase k nemu správala normálne, neplakala, problém urobila len matka, pretože ako náhle zašiel za roh, hneď mu volala, že kde je, aby to nerobil, že jej chce maloletú uniesť, pričom nevie, kam by ju vyzlečenú unášal. Potvrdzuje, že prvých šesť stretnutí nechcel ísť do domácnosti matky, kde býva aj maloletá, pretože sa bál, že bude táto situácia zneužitá a budú na neho zavolaní policajti. Jednoznačne je názoru, že maloletá je naviazaná na svoju matku, je to prirodzené, to rešpektuje a neodmieta, ale je aj jeho dieťaťom. Nie je vôbec pravda, že má sklon k alkoholizmu. V živote sa matky dieťa nedotkol, ale hlas zvýšil, má ho hrubý, takisto zvyšovala hlas aj matka dieťaťa, aj on ju prosil, aby pred malou nenadávala. Keď som bol nahnevaný priznáva, že kričal, ale nebol to len on, bol to následok vzájomných nedorozumení.
Kolízny opatrovník v konaní uviedol, že Pridržiavame sa našich doterajších prednesov, s tým, že bolo vykonané šetrenie v domácnosti oboch rodičov, obaja rodičia majú zabezpečené vhodné podmienky na zabezpečenie starostlivosti. Neviem sa vyjadriť k skutočnostiam týkajúcich sa predvolávania otca na referát poradensko psychologických služieb.
Z potvrdenia o príjme otca jeho zamestnávateľa zo dňa 22.11.2012 vyplýva priemerný čistý mesačný zárobok otca 1.057,- eur.
Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny J. vyplýva, že matka poberá na maloletú prídavky na dieťa vo výške 22,54 eur mesačne a od marca 2012 rodičovský príspevok vo výške 194,70 eur mesačne.
Z potvrdenia OO PZ J. zo dňa 20.10.2011 súd zistil, že matka vykonala oznámenie o rušení občianskeho spolunažívania a fyzického napadnutia zo strany otca, ku ktorému skutku malo prísť 15.10.2011.
Z potvrdení OO PZ J. o oznámení zo dňa 7.10.2012 a 6.10.2012 súd zistil, že otec vykonal oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mala dopustiť matka tým, že mu neumožnila v uvedené dni styk s maloletou E., ktorý bol určený súdnym rozhodnutím.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny J. zo dňa 10.1.2013 vyplýva, že v rámci zisťovania pomerov v domácnosti otca a matky maloletej neboli zistené nedostatky.
Z lekárskeho nálezu zo dňa 28.11.2012 vydaného detskou lekárkou maloletej A.. W. D. súd zistil konštatovanie lekára, že vzhľadom na vek maloletej a jej naviazanie na matku doporučuje návštevy otca len za prítomnosti matky a až po adaptácii je možný kontakt bez matky. Nález bol vydaný na žiadosť matky pre súdne účely.
Predmetom konania je rozhodovanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva jeho rodičov.
Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa ustanovenia § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa ustanovenia § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní nebolo sporné, že rodičia maloletej, ktorí sú manželmi, pričom nežijú spolu, matka sa spolu s maloletou odsťahovala zo spoločnej domácnosti k svojim rodičom, prichádza za daného stavu do úvahy rozhodovanie podľa citovaného ustanovenia § 36 Zákona o rodine. Rodičia by mali byť schopní sa o výkone svojich rodičovských práv a povinností dohodnúť. V prípade, že takejto dohody niet, upraví tieto práva a povinnosti súd so zreteľom na záujem maloletého dieťaťa.
Rodičovské práva a povinnosti spolu nežijúcich rodičov k maloletému dieťaťu sú upravené súdom (pokiaľ tu nie je dohoda rodičov) ako komplex oprávnení a povinností oboch rodičov. Cieľom takejto úpravy je zabezpečenie riadneho a bezproblémového vývoja dieťaťa napriek okolnosti rozpadu vzájomného vzťahu rodičov dieťaťa a to tak, aby každý z rodičov mal v rámci stanovenej úpravy nielen povinnosti, ale i práva a v rámci toho priestor nielen na utužovanie a prehlbovanie svojho vzťahu k dieťaťu, ale i na uplatňovanie svojho výchovného vplyvu na maloleté dieťa. Je pritom zrejmé, že povaha rozhodnutia o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti jednému z rodičov vylučuje plne rovnocennú možnosť podielu druhého rodiča na výchove dieťaťa, i jemu však treba vytvoriť (popri určení mu vyživovacej povinnosti na dieťa) podmienky na to, aby sa aj on mohol podieľať na výchove dieťaťa a aby sa tak mohol i prehĺbiť pocit jeho spolupatričnosti s dieťaťom. Uvedené musí platiť bez zreteľa na kvalitu vzájomného vzťahu oboch rodičov dieťaťa či prípadné nadviazanie nimi nových partnerských vzťahov, či dokonca aj na prípadné osobné antipatie medzi rodičmi alebo medzi nimi a ich inými príbuznými. Kým totiž rodič majúci dieťa v osobnej starostlivosti má prakticky neobmedzené možnosti pri výchove dieťaťa a formovaní jeho osobnosti, možnosti druhého rodiča sú limitované práve časovými úsekmi vyhradenými styku dieťaťa s takýmto rodičom a aj keď majú spravidla charakter len doplnkového pôsobenia na dieťa (vo vzťahu k
výchove realizovanej tým rodičom, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti), nie sú a ani nemôžu byť (z pohľadu záujmu na plnohodnotnom vývine dieťaťa) bez významu.
Pokiaľ ide o úpravu zverenia maloletej do osobnej starostlivosti niektorého z rodičov, je nesporné a to aj medzi samotnými rodičmi, že vzhľadom na vek dieťaťa, ktoré vyžaduje celodennú starostlivosť, ktorú mu zabezpečuje matka počas nastúpenej materskej dovolenky, bez zistených nedostatkov, je namieste a v záujme maloletej, zveriť ju do jej osobnej starostlivosti, pri určení oboch rodičov oprávnených zastupovať a spravovať majetok maloletej v bežných veciach. To znamená, že v bežných veciach zásadne môže rozhodovať každý z rodičov samostatne, pretože obaja sú nositeľmi tohto práva.
Do úpravy výkonu rodičovských práv a povinností patrí, ako už bolo konštatované vyššie, aj úprava styku s dieťaťom (§ 25), ktorý si môžu rodičia tiež dohodnúť, ak sa však rodičia nedohodnú, daný prípad, upraví styk s druhým rodičom súd. V tejto súvislosti dáva súd do pozornosti požiadavku rešpektu rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti k právu dieťaťa stýkať sa s druhým rodičom, keď je potrebné si uvedomiť aj to, že pretrhnutie citového puta dieťaťa k niektorému rodičovi vedie k narušeniu základnej životnej istoty dieťaťa, dieťa potrebuje pre svoj normálny vývoj prítomnosť oboch rodičov, ktorá mu má byť zabezpečená, aj keď rodičia spolu nežijú.
Pri úprave styku otca s maloletou súd zohľadnil potrebu jeho pravidelnosti, prihliadol na denný režim dieťaťa popísaný matkou, tu potom potrebu spánku maloletej vo svojom prostredí vzhľadom na jej útly vek a samozrejme k okolnostiam na strane otca, predovšetkým jeho pracovnú dobu, keďže pracuje aj cez víkendy. Úpravu styku zvolenú týmto súdnym rozhodnutím považoval súd za primeranú okolnostiam tohto prípadu, najmä potrebe obnovenia a vybudovania vzťahu otca a maloletej, ktorý sa bez preukázateľného výlučného pričinenia otca ocitol v tom štádiu, v ktorom v súčasnosti je. Medzi rodičmi vznikol spor v otázke frekvencie styku a predovšetkým v otázke žiadosti matky upraviť ho výlučne za jej prítomnosti. Matka namietala obavu z agresívneho správania otca, ku ktorému malo vo vzťahu k nej dochádzať, poukazovala taktiež na väzbu maloletej k nej (otcom ani nespochybňovanú, avšak s poukazom na vytváranie tejto väzby nad rámec bežnej samotnou matkou) a skutočnosť, že vzhľadom na odlúčenie maloletej od otca počas doby 6 mesiacov, t.j. od 6.7.2012, kedy s maloletou opustila spoločnú domácnosť, sa inak dovtedy intenzívny kontakt medzi nimi narušil, čo vzhľadom na vek maloletej, ktorá má rok aj päť mesiacov je významnou skutočnosťou pre potrebu jej prítomnosti pri stretávaní sa otca s ňou do doby opätovného naviazania ich vzťahu, ktorú dobu nie je možné pevne stanoviť. V súvislosti s touto argumentáciou matky súd dáva do pozornosti, že námietka nedostatočnej pripravenosti maloletej na styk s otcom bez jej prítomnosti je dopadom doterajšieho prístupu k budovaniu vzťahu maloletej k otcovi, keď podľa popisu doterajších realizovaných, resp. aj nerealizovaných stretnutí je zrejmé, že samotné dieťa sa nemôže dobre cítiť za prítomnosti dvoch nepriateľsky naladených rodičov, preto stretnutia za týchto podmienok nemôže byť dieťaťu na prospech. Preto ak otec je schopný sa o svoje dieťa postarať počas doby stretávania, čo v danom prípade spochybnené nebolo, nemôže byť neprimerane jeho styk obmedzený. Faktom však zostáva, že maloletá bola od otca odlúčená, preto vzhľadom na jej vek a na túto skutočnosť si potrebujú na seba zvyknúť. Požiadavka spoločných stretnutí za prítomnosti matky je tak dočasne potrebná, keď je prirodzené, že dieťa vo veku maloletej je reálne viazané na matku, ale vzhľadom na to, že už malo vytvorený pozitívny a blízky vzťah s otcom je predpoklad, že po realizovaných spoločných stretnutiach, sa tento vzťah obnoví a dieťa bude schopné tráviť čas s otcom aj bez prítomnosti matky. Obnovenie vzťahu dieťaťa s otcom a schopnosť byť v jeho prítomnosti bez matky nie je bez takejto prípravnej doby, za ktorú primeranú súd považuje deväť za sebou zrealizovaných stretnutí, keďže aj vzhľadom na vydané predbežné opatrenie sa reálne doposiaľ uskutočnili len účastníkmi popísané tri stretnutia, vzhľadom na už uvádzaný vek dieťaťa a aj na to, že absolútne absentoval vzťah dlhšiu dobu. Vzhľadom na psychologické a biologické danosti dieťaťa v jeho veku nepovažuje súd za vhodné náhle odlúčenie od matky, aj keď sa jedná o kontakt s otcom. Súd znovu zdôrazňuje dĺžku prerušenia kontaktu, vzájomný vzťah tak musí byť znovu vybudovaný pri realizácii nekonfliktného styku za prítomnosti matky s predpokladom, že si tak dieťa opätovne vytvorí dostatočne pevný vzťah s otcom na to, aby ich následný styk mohol byť realizovaný bez matky. Vzhľadom na to, že sama matka potvrdila súdu, že otec vykazoval rizikové správanie (agresivita) len voči nej a nikdy nie voči dieťaťu, nepredpokladá sa, že uvádzané okolnosti matkou o jeho problematickej povahe by mohli byť problémom pre jeho kontakt s dieťaťom, respektíve pre starostlivosť o dieťa, preto ani nepovažoval za potrebné vykonať matkou navrhované dokazovanie na preukazovanie tejto skutočnosti. Za dôležité však súd považuje snahu oboch rodičov o čo najmenej konfliktný priebeh stretnutí a apeluje tým na ich rodičovskú zodpovednosť. Súd v tomto smere poukazuje aj na to, že nezistil dôvod a ani potrebu
opodstatnenosti obmedzovania miesta styku otca s maloletou, ktoré je potrebné matkou rešpektovať ako aj rešpektovať otcom v určenom dočasnom rozsahu prítomnosť matky pri týchto stretnutiach.
Vzhľadom na popísané vyššie je tak zrejmé, že navrhovaná úprava stretávania sa otca s maloletou nepretržite počas párnych víkendov (teda s prespávaním u otca) zatiaľ neobstojí.
Výživné súd určuje podľa stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia. Pri rozhodovaní o výživnom je potrebné skúmať okolnosti dôležité pre jeho určovanie a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Pre určovanie príslušného druhu výživného platia podmienky predpokladané § 75 ods. 1 Zákona o rodine, súd teda prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne schopnosti a možnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú ale reálne schopnosti a možnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. Odôvodnené potreby na strane maloletého dieťaťa môžu byť rôzne. Sú závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a jeho uplatnenia v spoločenskom živote. Výživné pre dieťa teda nie je len na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie), ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre vývoj a výchovu dieťaťa (vzdelávanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby). Povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí a to bez ohľadu na to, či s deťmi žijú alebo nežijú v spoločnej domácnosti, pretože neprestávajú ani jeden z nich niesť naďalej osobnú zodpovednosť za všestranný vývoj svojich detí, ktoré ešte nie sú schopné samé sa živiť, a ktoré sú v plnej miere výživou odkázané na svojich rodičov.
Na základe skutkových zistení a zásad konštatovaných vyššie dospel súd k záveru, že sú splnené zákonné podmienky aj na určenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletej.
Pri určovaní výšky výživného otcovi zásadnú úlohu vo vzťahu k posúdeniu súm nevyhnutných na uspokojovanie potrieb maloletej zohrala skutočnosť, že maloletá ako výživou oprávnené dieťaťa vzhľadom na útly vek má skutočne výdavky matkou súdu popísané a v podstate otcom ani nesporované. U matky súd vychádzal zo skutočnosti, že je na materskej dovolenke s príjmom 194,70 eur mesačne a rodinnými prídavkami 22,54 eur mesačne na maloletú, okrem maloletej inú vyživovaciu povinnosť nemá, maloletej poskytuje osobnú starostlivosť, ktorú skutočnosť bral súd na zreteľ. U otca súd vychádzal zo zdokladovaného priemerného príjmu z pracovného pomeru 1057 eur mesačne, pokiaľ aj od augusta 2012 malo dôjsť k značnému poklesu jeho príjmu, v čase rozhodovania súdu táto skutočnosť nebola preukázaná, keďže čistý príjem otca za mesiac august 2012 bol 939,83 eur, za mesiac september bol 854,99 eur, za október 2012 síce 784,34 eur ale podľa tvrdenia otca na pojednávaní dňa 11.1.2013 za november 2012 dosiahol čistý príjem okolo 950 eur, okrem maloletej inú vyživovaciu povinnosť nemá a pokiaľ aj súdu preukazoval predložením príslušných dokladov ďalšie pravidelné výdavky, tieto výdavky nemohli mať zásadný vplyv pri určovaní výšky výživného na maloletú (i keď súd bral na ne zreteľ, nakoľko preukazateľne existujú a otec ich musí platiť, predovšetkým výdavky na bývanie, domácnosť a splácanie hypotekárneho úveru), nakoľko vyživovacia povinnosť má pred týmito výdavkami prednosť. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd určil výživné otca na maloletú na sumu 110 eur, pričom takto určenú výšku výživného považoval za zodpovedajúcu odôvodneným potrebám maloletej, pri zohľadnení jej veku, ktorému zodpovedá osobitosť týchto výdavkov (maloletá je v období ranného veku s výraznou zmenou v základných životných potrebách - stravovanie, ošatenie a pod.) ako aj primeranú zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca berúc do úvahy zásadu, že životná úroveň detí a rodičov má byť rovnaká a vyživovacia povinnosť rodičov k maloletým deťom je prvoradá.
Určením výživného od podania návrhu na súd vznikol otcovi nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 15.8.2012 do 31.1.2012 v sume 390,18 eur, pri zohľadnení zaplatenia výživného 220 eur v priebehu konania (60,18 za mesiac august 2012 a po 110 eur za mesiace september, október, november, december 2012 a január 2013, t.j. 610,18 eur - 220 eur), ktorý nedoplatok na zročnom výživnom súd povolil otcovi splácať v splátkach po 15 eur mesačne, keď zohľadnil výšku určeného výživného,
príjem otca, jeho výdavky a skutočnosť, aby dlh bol zaplatený do troch rokov. Otec je povinný zaplatiť pohľadávku na výživnom v pravidelných mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok, čo znamená, že ak otec zmešká čo i len jednu splátku, stane sa zročným celý dlh.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.