Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Pc-14-2022.pdf
PDF · 91.4 KB
Case nature
Area
Subarea
12Pc/14/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, sudcom JUDr. Martinom Chlebom, v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, D., t. č. E. XX, F., proti odporcovi: A. G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, F. XXXXX, E. I., v konaní o zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa, takto
r o z h o d o l :
I. Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky sumou 200,00 Eur mesačne, vždy do 25. dňa kalendárneho mesiaca bezprostredne predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, na ktorý sa výživné platí, a to k rukám navrhovateľky.
II. Výrokom I. tohto rozsudku s a m e n í výrok III. rozsudku Okresného súdu Námestovo sp. zn. 1P/104/2014 zo dňa 28.11.2014.
III. Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania.
IV. Štátu sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 30.08.2022 domáhala toho, aby súd určil otcovi povinnosť platiť jej výživné vo výške 600 EUR mesačne na jej účet vždy do 10. dňa v mesiaci vopred. Na pojednávaní uviedla, že si je vedomá, že požadovaná suma výživného je príliš vysoká a nie je reálna, pričom výšku výživného v konečnom dôsledku ponechala na uvážení súdu.
2. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 1P/104/2014-76 bola zverená do náhradnej osobnej starostlivosti jej starej matky B. I., nar. XX.XX.XXXX. Otec bol podľa uvedeného rozsudku zaviazaný k vyživovacej povinnosti 100 EUR mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám starej matky. Od posledného určenia výživného ubehlo desať rokov. V tom čase bola navrhovateľka žiačkou základnej a neskôr študentkou strednej školy. Otec o ňu nikdy neprejavoval žiaden záujem, nechcel ani komunikovať a do jej 18-tich rokov nepravidelne, či niekedy dokonca vôbec neplatil výživné jej starej matke. Od januára 2022 neposlal žiadne peniaze za výživné. Dňom XX.XX.XXXX (dovŕšením navrhovateľkinej dospelosti) osobná náhradná starostlivosť zanikla. Navrhovateľka pokračuje v štúdiu na vysokej škole.
3. Otec sa k návrhu na začatie konania nijako nevyjadril, hoci mu bol doručený do vlastných rúk (č.l. 62, 65). Otec sa pojednávania nezúčastnil.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín tvoriacich súdny spis – najmä návrhom na začatie konania, rodným listom navrhovateľky, komunikáciou tunajšieho súdu s Okresným súdom v Będzinie, protokolom (zápisnicou) Okresného súdu v Będzinie zo dňa 22.04.2024, potvrdením
okresného úradu práce v Będzinie, protokolom (zápisnicou) okresného súdu v Będzinie zo dňa 10.06.2024, sumarizáciou výdavkov navrhovateľky, potvrdením o ubytovaní navrhovateľky, potvrdeniami o úhradách z bankového účtu navrhovateľky, potvrdeniami o úhradách navrhovateľky za cestovné, kredit mobilného operátora, nákup učebníc, potvrdením o návšteve školy, zápisnicou o pojednávaní na Okresnom súde Námestovo sp. zn. 1P/104/2014 zo dňa 28.11.2014, verejne dostupnými informáciami o výške minimálnej a priemernej mzdy v E. a J. K.. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky.
5. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav veci: O výške predmetnej vyživovacej povinnosti bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 1P/104/2014 zo dňa 28.11.2024, na základe ktorého bola navrhovateľka zverená do náhradnej osobnej starostlivosti svojej starej matky B. I., nar. XX.XX.XXXX, súd matku zaviazal prispievať na výživu navrhovateľky sumou 50 EUR mesačne a otca zaviazal prispievať na výživu navrhovateľky sumou 100 EUR mesačne. V čase uvedeného rozhodovania bola navrhovateľka žiačkou 6. ročníka základnej školy v mieste svojho bydliska, okrem bežných ochorení nemala žiadne závažnejšie zdravotné problémy, otec ani matka dlhodobo nejavili v tom čase záujme o navrhovateľku. V súčasnosti, teda o desať rokov neskôr, je navrhovateľka už plnoletou a z uvedeného dôvodu zanikla aj náhradná osobná starostlivosť. Navrhovateľka je študentkou 2. ročníka bakalárskeho stupňa vysokoškolského štúdia v dennej forme na Fakulte zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity v Trnave. Otec o navrhovateľku naďalej nejaví absolútne žiadny záujem. Vzťah navrhovateľky a jej matky sa zlepšil v čase keď mala navrhovateľka 16 rokov, dnes sa navrhovateľka s matkou často stretáva aj osobne (navrhovateľka študuje v L., jej matka býva pri L.), sú takmer v dennom telefonickom kontakte.
6. Navrhovateľka býva na internáte s čím, je spojený náklad 80 EUR/mesiac, dochádza z domu do školy a späť s čím sú spojené výdavky cca 23 EUR/mesiac. Výdavky na stravu navrhovateľky sú cca 200 EUR/mesiac, výdavky na drogériu cca 30 EUR/mesiac, výdavky na lieky, vrátane liekov a zdravotných pomôcok spojených s menštruáciou cca 8 EUR/mesiac, výdavky na oblečenie a obuv cca 30 EUR/ mesiac, výdavky na mobilnú komunikáciu cca 10 EUR/mesiac, výdavky spojené so štúdiom na vysokej škole (tlač dokumentov, školské potreby, viazanie školských prác, ISIC) cca 6 EUR/mesiac. Spolu sú tak mesačné výdavky navrhovateľky cca 390 EUR. Tieto navrhovateľkou prezentované a aj vydokladované výdavky považoval súd za oprávnené a nevyhnutné výdavky navrhovateľky.
7. Matka navrhovateľky býva v okolí L., pracuje ako pomocná kuchárka, jej príjem je cca 900 EUR brutto/ mesiac, t.j. 630 EUR netto/mesiac. Matka platí navrhovateľke naposledy súdom určené výživné 50 EUR na bankový účet navrhovateľky, okrem toho jej cca 50 EUR mesačne dáva aj v hotovosti. Okrem toho matka navrhovateľky cca 4x ročne kúpy navrhovateľke aj oblečenie a obuv podľa potrieb navrhovateľky, v minulosti jej financovala aj notebook a mobilný telefón.
8. Navrhovateľke nižšou sumou naďalej vypomáha aj jej stará matka, ktorej bola pôvodne zverená do náhradnej osobnej starostlivosti. Ďalšími príjmami navrhovateľky je aj náhradné výživné vo výške cca 90 EUR/mesiac vyplácané Centrom pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže a Opakovaný príspevok dieťaťu zverenému do náhradnej starostlivosti vo výške cca 200 EUR/mesiac.
9. Otec si prestal plniť vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke od nadobudnutia plnoletosti navrhovateľky, hoci uvedená vyživovacia povinnosť mu nezanikla ani zo zákona, ani v dôsledku súdneho rozhodnutia. Otec je tak naďalej povinný si plniť vyživovaciu povinnosť stanovenú rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 1P/104/2014 zo dňa 28.11.2024, ktorú si však neplní. Prostredníctvom dožiadaného súdu bol otec vypočutý, pričom z jeho výsluchu vyplýva, že žije v F., J. K., E. I., v jednej domácnosti s jeho matkou, ktorá je invalidnou dôchodkyňou a otcovou priateľkou. Pravidelný príjem nemá, pracuje len niekedy a to načierno. Z jeho vyjadrení ďalej vyplýva, že mesačne dáva svojej matke cca 233 EUR (1000 PLN) na udržiavanie spoločnej domácnosti, dáva jej peniaze aj na iné nákupy. Ak má nejaké peňažné prostriedky tak jej ešte niečo dá. Na účtoch za energie sa podieľa spolu s matkou. Má priateľku, ktorú, podľa jeho vyjadrenia, musí živiť, lebo tá má chorú chrbticu. Na svoju partnerku má mesačné výdavky vo výške 116 EUR – 163 EUR (500 až 700 PLN). Uviedol, tiež, že niekedy má problém so srdcom, 3x mal prolaps srdcovej chlopne a vtedy sa 3-4 mesiace nemohol pohybovať, príčinou je vysoký krvný tlak. Táto choroba sa prejavuje raz za 7 rokov. Rozhodnutie o zníženej pracovnej schopnosti alebo nespôsobilosti na výkon práce nemá. Z potvrdenia z Okresného úradu práce v Będzinie
vyplýva, že otec je vedený v evidencii ako nezamestnaný od 23.08.2023, pričom nemá nárok na dávku v nezamestnanosti.
10. Podľa § 155 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), sa konanie vo veciach výživného plnoletých osôb sa začína len na návrh.
Podľa § 156 CMP, účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.
Podľa § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
11. Podľa § 62 ods. 1,2,4,5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“): (1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 Zákona o rodine: (1) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine: Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine: (1) Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. (3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
12. Povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojho dieťaťa, a to bez ohľadu na to, či s ním žijú alebo nežijú v spoločnej domácnosti, pretože neprestáva ani jeden z rodičov aj naďalej niesť osobnú zodpovednosť za všestranný vývoj svojho dieťaťa, ktoré ešte nie je samé schopné sa živiť a ktoré je teda v plnej miere výživou odkázané na svojich rodičov (rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11CoP/21/2013)
13. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že na strane navrhovateľky došlo k výraznej zmene jej pomerov. V čase doteraz posledného rozhodovania o výške výživného bola žiačkou 6. ročníka základnej školy, v súčasnosti je študentkou 2. ročníka bakalárskeho stupňa dennou formou na vysokej škole. Už len z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľke sa zvýšili náklady spojené s cestovaním, nakoľko už nenavštevuje školu v mieste bydliska, ale dochádza do vzdialenosti cca 250 km od bydliska, stravu jej už nezabezpečuje stará matka, ale kupuje si ju a varí si sama, mimo svojho bydliska býva na internáte, má výdavky spojené so študijnými materiálmi. Za obdobie posledných desiatich rokov zároveň došlo k všeobecnému nárastu cenovej hladiny tovarov a služieb. U uvedených dôvodov považoval súd návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného za dôvodný v zmysle § 157 CMP a § 78 ods. 1 a ods. 3 Zákona o rodine.
14. Súd zistil, že matka navrhovateľky sa vzhľadom k svojmu príjmu podieľa na výžive navrhovateľky v primeranej miere, keď navrhovateľke dáva cca 100 EUR v peniazoch a na sezónnej báze jej kupuje oblečenie a obuv a v prípade potreby aj elektroniku (notebook, mobilný telefón).
15. Otec si však neplní ani doteraz platné súdne rozhodnutie o výške výživného, ktorým je navrhovateľke povinný prispievať. Otec nijakým spôsobom nezdokladoval zníženie jeho zdravotnej spôsobilosti pracovať, súd preto na jeho tvrdenia o zdravotných problémoch nemohol prihliadať. Súd neprihliadal ani na ďalšie argumenty otca prečo nepracuje, t.j. na to, že by mu exekútor vykonával zrážky zo mzdy, ani na to, že kamarát má pozastavenú podnikateľskú činnosť, ani na to, že v blízkej dobe si chce už nájsť normálnu prácu. Uvedené tvrdenia otca súd vo vzájomnej súvislosti vyhodnotil, ako snahu otca vyhýbať sa poberaniu pravidelného preukázateľného príjmu, či už kvôli možnej exekúcii alebo plateniu výživného. Nakoľko otec je v produktívnom veku, súd vychádzal pri určení jeho príjmu z jeho potenciálneho príjmu, ktorý by dosahoval ako priemerný zamestnanec s jeho pracovnými skúsenosťami a zručnosťami v danom mieste a čase, t.j. súd aplikoval zásadu potenciality príjmu. Výška minimálnej mzdy v E. v roku 2024 je 729 EUR netto/mesiac, výška priemernej mzdy v J. K. v roku 2022 bola cca 1077 EUR netto/mesiac. Aplikovaním uvedeného postupu potom súd dospel k názoru, že príjem otca by mohol byť vo výške 800 – 900 EUR netto /mesiac a z tejto sumy vychádzal pri určení výšky výživného pre navrhovateľku. Účastníci konania neprodukovali tvrdenia a súd ani nemal vedomosť o tom, že by otec vlastnil majetok vyššej hodnoty.
16. Súd neprihliadal na výdavky otca, ktoré má so svojou partnerkou, nakoľko vyživovacia povinnosť voči jeho dieťaťu predchádza akékoľvek jeho ďalšie vyživovacie povinnosti. Vo vzťahu k výdavkom, ktoré otec deklaroval vo vzťahu k svojej matke, sú pre súd akceptovateľné len tie výdavky na celkových nákladoch domácnosti, ktoré zodpovedajú potrebám otca v pomere k výdavkom celej domácnosti, nie však výdavky prekračujúce túto výšku a to z toho istého dôvodu, t.j. že vyživovacia povinnosť voči svojmu dieťaťu predchádza akékoľvek ďalšie vyživovacie povinnosti, ako aj z toho dôvodu, že výživné pre dieťa má prednosť pred inými výdavkami otca. Otec má len jedno dieťa, a to navrhovateľku. V súčasnosti otec prioritizuje plnenie životných potrieb svojej matky a svojej partnerky pred životnými potrebami navrhovateľky – jeho dcéry.
17. Zhodnotením odôvodnených potrieb navrhovateľky, výšky disponibilných hoc aj potenciálnych príjmov oboch rodičov, spôsobu akým sa rodičia podieľajú na plnení životných potrieb navrhovateľky, súd dospel k názoru, že je potrebné zvýšiť výživné, ktorým má otec prispievať na výživu navrhovateľky na výšku 200 EUR mesačne.
18. Súd bol v konaní viazaný návrhom navrhovateľky, ktorá žiadala priznanie zvýšenia výživného, pričom neuviedla odkedy žiada priznať toto zvýšenie. Zvýšenie výživného určené týmto rozsudkom sa tak stane účinné nadobudnutím právoplatnosti tohto rozsudku. Súd preto ani nerozhodoval o zameškanom výživnom od podania návrhu.
19. Hoci navrhovateľka koncipovala svoj návrh ako určenie vyživovacej povinnosti z obsahu návrhu na začatie konania, ako aj z vyjadrení navrhovateľky, bolo zrejmé, že ide o konanie o zvýšenie už skôr určenej vyživovacej povinnosti otca. Nakoľko výrokom I. tohto rozsudku došlo k zmene výšky výživného, súd výrokom II. z dôvodu právnej istoty deklaratórne túto zmenu konštatoval aj ako zmenu predošlej vyživovacej povinnosti.
20. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
21. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
22. O náhrade trov účastníkov konania súd rozhodol v súlade s § 52 CMP a nepriznal ich žiadnemu účastníkovi, nakoľko súd nezistil také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zaviazať ktoréhokoľvek z účastníkov na ich náhradu druhému účastníkovi.
(1) Každý má právo konať pred súdom v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie. Súd je povinný stranám zabezpečiť rovnaké možnosti uplatnenia ich práv. S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka. (2) Trovy spojené s tým, že strana koná v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát.
24. V súvislosti s prekladaním z a do poľského jazyka vznikli štátu trovy (náklady), ktoré však v zmysle § 155 CSP znáša štát.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Námestovo. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 a 2 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul (t.j. vykonateľné rozhodnutie), môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.