Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_12Pc-8-2022.pdf
PDF · 82.33 KB
Case nature
Area
Subarea
12Pc/8/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, sudcom JUDr. Martinom Chlebom, v právnej veci navrhovateľa/plnoletého dieťaťa: S. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., X. I. XXX/XX, t.č. bytom A., O. XXX, právne zastúpený: PUKAJ, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo nám. 1661, Dolný Kubín, a odporcu/ otca: P. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. I. XXX/XX, A., t. č. O. XXX/ A., v konaní o určenie výživného pre plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu S. T., nar. XX.XX.XXXX, sumou 120 EUR mesačne, a to vždy do 20. dňa kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza kalendárnemu mesiacu, za ktorý sa výživné platí, k rukám navrhovateľa, počnúc dňom 19.04.2022.
II. Otec j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi zameškané výživné vo výške 648 EUR za obdobie od 19.04.2022 do vyhlásenia rozsudku. Otcovi sa povoľuje splácať zameškané výživné v splátkach po 25 EUR, ktoré budú splatné spolu s bežným výživným. Neuhradením čo i len jedinej splátky zameškaného výživného sa stáva splatným celé zameškané výživné.
III. Vo zvyšnej časti sa návrh z a m i e t a.
IV. Žiadnemu z účastníkov konania sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 19.04.2022 domáhal, aby súd zaviazal jeho otca povinnosťou prispievať na výživu navrhovateľa sumou 150 EUR mesačne, vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa počnúc dňom začatia konania. Nárok na náhradu trov konania si navrhovateľ neuplatňoval.
2. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že od rozvodu jeho rodičov mu na jeho výdavky spojené so štúdiom ako aj iné výdavky na jeho výživu prispieva len jeho matka. S otcom sa chcel dohodnúť, aby mu prispieval na výživné nejakou sumou, a tak matke pomohol finančne s jeho výdavkami na štúdium, ale odmietol s tým, že nemá peniaze. Navrhovateľ je študentom denného štúdia vysokej školy a nemá príjem.
3. Otec sa písomne nevyjadril. Na pojednávaní uviedol, že s návrhom nesúhlasí. Odôvodnil to tým, že keď všetko povypláca, tak mu ostatne akurát na stravu a na nevyhnutné opravy v dome. Nemá na to, aby navrhovateľovi prispieval na výživné a aj keby mal, tak mu nedá. Keď navrhovateľa poprosil, aby mu pomohol s prácami okolo domu alebo niečo potreboval, tak navrhovateľ mu nikdy nepomohol. Ak od neho navrhovateľ niečo chce, musí sa zmeniť a mal by mať iný prístup. Keď on bol vo veku navrhovateľa
a potreboval peniaze, tak si išiel zarobiť a otca neotravoval takýmito vecami. Iní chodia brigádovať alebo si nejako zarobia, ale navrhovateľ je lenivý a jednoducho sa mu nechce pracovať.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín tvoriacich spis, výsluchom navrhovateľa, výsluchom odporcu, výsluchom matky navrhovateľa a obsahom listín spisu Okresného súdu Námestovo sp. zn. 7P/22/2020.
5. Podľa § 155 CMP, sa konanie vo veciach výživného plnoletých osôb sa začína len na návrh.
Podľa § 156 CMP, účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.
6. Podľa § 62 ods. 1,2,4,5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“): (1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine: Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine: Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
7. Povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojho dieťaťa, a to bez ohľadu na to, či s ním žijú alebo nežijú v spoločnej domácnosti, pretože neprestáva ani jeden z rodičov aj naďalej niesť osobnú zodpovednosť za všestranný vývoj svojho dieťaťa, ktoré ešte nie je samé schopné sa živiť a ktoré je teda v plnej miere výživou odkázané na svojich rodičov (rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11CoP/21/2013)
8. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav veci a vec následne právne posúdil: Navrhovateľ je synom odporcu. Navrhovateľ je študentom 3. ročníka Ekonomickej univerzity v Bratislave, Fakulty podnikového manažmentu, ktoré štúdium navštevuje dennou formou. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ väčšinu času venuje svojej príprave na svoje budúce povolanie a nemá priestor plnohodnotne sa venovať zabezpečovaniu svojej obživy, nie je preto schopný sám sa živiť. Za schopnosť sa samostatne živiť nemožno považovať príležitostné privyrobenia si (napr. brigády), ale až plnohodnotný vstup na pracovný trh. Vyživovacia povinnosť rodičov voči navrhovateľovi preto naďalej trvá. Vyživovacia povinnosť má objektívnu povahu a nie je závislá od kvality osobného vzťahu medzi osobou povinnou poskytovať výživné a osobou oprávnenou na takéto výživné.
9. Výživné odporcu voči navrhovateľovi doposiaľ súdom určené nebolo. Navrhovateľ má tieto výdavky: ubytovanie na internáte: 80 EUR/mesiac, strava v škole: 35 EUR/mesiac, knihy a pomôcky do školy: 10 EUR/mesiac, dobytie kreditu na mobilnom telefóne: 20 EUR/mesiac, MHD Bratislava: 20 EUR/ mesiac, strava okrem obedov: 100 EUR/mesiac, oblečenia a drogéria: 30 EUR/mesiac. Súd akceptoval výdavky navrhovateľa na vreckové a cestovné vo výške cca 50 EUR/mesiac. Súd vychádzal z toho, že navrhovateľ ako študent sa môže z domu do Bratislavy a spať dopravovať vlakom, pričom tento má zadarmo. Rozvrhy hodín na vysokej škole väčšinou dovoľujú študentom cestovať aj v časoch, ktoré nie sú tak vyťažené, a kedy je nie potrebné si kupovať lístok za peniaze, tak ako to deklaroval
navrhovateľ. Skladbu vreckového navrhovateľ nešpecifikoval a ním uvádzaná suma 90 EUR/mesiac sa zároveň súdu javila ako nadhodnotená. Navyše ak má navrhovateľ naozaj zvýšené výdavky s jeho voľnočasovými aktivitami, nebola zistená skutočnosť, ktorá by mu bránila privyrobiť si napríklad brigádou. Súd uznal výdavky navrhovateľa na stravu mimo školy vo výške 80 EUR/mesiac, nakoľko obedy má už zabezpečené v škole. Celkové odôvodnené potreby navrhovateľa tak súd zistil v rozsahu cca 300 EUR/mesiac. Príjem otca bol zistený vo výške cca 1200 EUR/mesiac. Rodičia navrhovateľa spoločne vlastnia rodinný dom, v ktorom navrhovateľ býva, pokiaľ nie je v Bratislave. Z majetku, ktorý otec nevyužíva pre zabezpečenie základných a dennodenných potrieb bola zistená loď s vozíkom, ktorej nadobúdacia hodnota bola minimálne 4500 EUR. Súd zistil nasledovné výdavky otca: splátka hypotéky a preddavky na elektrinu a vodu: 220 EUR/mesiac, životné poistky: 33 EUR + 49 EUR/mesiac, pohonné hmoty do auta: 100 EUR/mesiac, mobil: 33 EUR/mesiac, výživné na syna Mateja: 100 EUR/mesiac, výživné na syna Miroslava: 100 EUR/mesiac. Okrem týchto výdavkov otec nevyčíslil náklady na stravu a oblečenie. Súd neakceptoval v plnej miere súdom deklarované výdavky na sporenie (deklarované vo výške 50 EUR/mesiac), splátku kreditnej karty (deklarované vo výške 81 EUR/mesiac), poplatky banke (deklarované vo výške 20 EUR/mesiac) a splátku úveru (deklarované vo výške 292 EUR/mesiac). Pokiaľ otec deklaroval, že peniaze, ktoré si odkladá ako sporenie a ktoré boli čerpané z úverového rámca kreditnou kartou používa resp. použil na zabezpečenie chodu domu a opráv domu, tak tento účel použitia výdavkov súd akceptoval, ale nie v celom rozsahu. Bolo totiž zistené, že otec naďalej žije s matkou navrhovateľa, t.j. jeho exmanželkou, tromi nezaopatrenými synmi (navrhovateľ, P., P.) a jedným zaopatreným synom (Dávid) v jednom rodinnom dome, ktorého technickú spôsobilosť na užívanie zabezpečuje otec. Súd takého použitie prostriedkov však neuznal v celom rozsahu, nakoľko otec výšku takto použitých peňažných prostriedkov nepreukázal a zároveň ide o peniaze, ktoré je možné použiť na akýkoľvek účel. Úver s mesačnou splátkou 292 EUR bol použitý na stavbu altánku, základov garáže a kúpu lode s vozíkom na jej prevoz. Súd preto neakceptoval nevyhnutnosť tejto splátky v časti týkajúcej sa nadobudnutia lode s vozíkom. Mesačné poplatky v banke sú zvyčajne vo výške 6 EUR/ mesiac. Otec riadne platí výživné na Mateja a Miroslava. Príjem matky navrhovateľa je cca 1000 EUR/ mesiac. Matka uhrádza tiež splátky hypotéky, poistné a preddavky na elektrinu a vodu vo výške cca 250 EUR/mesiac. Pracuje v Rakúsku, dva týždne je v práci a dva týždne doma, náklady s cestovaním nemá. Keď je doma o domácnosť sa stará prevažne ona, keď nie je doma, o domácnosť sa starajú najmä synovia. Stravu deťom zabezpečuje prevažne ona, otec im jedlo pripravuje len výnimočne. Všetky výdavky na navrhovateľa od začiatku jeho vysokoškolského štúdia hradila len ona.
10. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd dospel k výške výživného uvedenej vo výrokovej časti rozhodnutia. Súd vychádzal pri určení výšky výživného zo zistených odôvodnených potrieb oprávneného, ako aj na schopnosti, možností a majetkových pomerov povinného, pričom súd zohľadnil aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery druhého povinného rodiča - matky. Vychádzal aj zo zachovania proporčnosti určenia výživného vo vzťahu k ostatným dvom doposiaľ nezaopatreným deťom odporcu, t.j. P. a P., ktorým odporca uhrádza výživné vo výške 100 EUR/mesiac na každého. Navrhovateľ je však oproti nim vyššieho veku a jeho oprávnené potreby značne navyšujú náklady spojené so štúdiom na vysokej škole. Na druhej strane je však potrebné zdôrazniť, že navrhovateľ je plnoletý a nič mu nebráni, aby si počas voľného času privyrobil, k čomu má v Bratislave vytvorené široké možnosti, a tým tiež prispel k uspokojeniu svojich finančných potrieb.
11. V časti presahujúcej navrhovateľovi priznanú výšku výživného súd návrh navrhovateľa zamietol.
12. Vo vzťahu zameškanému výživnému súd zistil, že od podania návrhu na začatie konania do vyhlásenia rozsudku otec nezaplatil navrhovateľovi žiadne výživné. Navrhovateľovi tak v zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine prináleží aj zameškané výživné za toto obdobie, t.j. od 19.04.2022 do konca mesiaca september 2022 spolu vo výške 648 EUR (alikvotná časť za mesiac apríl 2022: 48 EUR, za celé mesiace máj, jún, júl, august a september 2022: 5 x 120 EUR = 600 EUR). Vzhľadom na príjmové a výdavkové pomery otca, súd mu umožnil toto zameškané výživné splácať v splátkach popri bežnom výživnom.
13. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
14. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 52 CMP a nepriznal ich žiadnemu účastníkovi, nakoľko súd nezistil také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zaviazať ktoréhokoľvek z účastníkov na náhradu trov druhého účastníka.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Námestovo. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 a 2 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul (t.j. vykonateľné rozhodnutie), môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.