Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29C/15/2013

Potvrdené rozhodnutím 7Co/188/2013
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobkyne B. M., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v M., na ul. Q. č. XX/XX, právne zastúpenej JUDr. Zdeňkou Vokálovou, advokátkou so sídlom v Prešove, na ul. Hlavnej č.61, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom v Košiciach, na ul. Garbiarskej č. 2, právne zastúpenému JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom, so sídlom v Košiciach, na ul. Boženy Němcovej č. 22, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 28.6.2013 č. k. 29C 15/2013-116 takto jednohlasne rozhodol: Z a m i e t a návrh na prerušenie konania. P o t v r d z u j e rozsudok. Žalobkyni sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania pozostávajúca z trov právneho zastúpenia vo výške 67,88 Eur a žalovaný je p o v i n n ý ju zaplatiť JUDr. Zdeňke Vokálovej, advokátke, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobcu: B. M., Q.. E., C. Q. XX/XX, M., korešpondenčná adresa T. XXX/XXX, S. X, proti žalovanému: RAPID LIFE a. s. životná poisťovňa, a.s., IČO: 31690904, so sídlom Garbiarská 2, Košice, zastúpenej JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Němcovej 22, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

rozhodol:

zrušuje rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, Košice, vydaný dňa 19.1.2012 pod sp. zn. ,

odkladá vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, Košice, vydaného dňa 19.1.2012 pod sp. zn. do právoplatnosti rozsudku vo veci samej,

žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 86,58 EUR do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 23.1.2013 sa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice pod sp. zn. zo dňa 19.1.2012 ako aj odkladu jeho vykonateľnosti s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky dojednanej vo všeobecných poistných podmienkach ako aj osobitných zmluvných dojednaniach žalovaného zo dňa 23.7.2007.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil.

Súd dokazovaním vykonaným oboznámením rozhodcovského spisu , obsahu spisu XXC XX/XXXX, poistnou zmluvou, všeobecnými podmienkami, vyjadrením žalovaného, výsluchom žalobkyne a svedkýň E. E. B. B. S.Q. zistil tento skutkový stav:

Žalovaný uzatvoril so žalobkyňou dňa 23.7.2007 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, pričom k zániku poistného vzťahu došlo dňa 24.8.2011 na základe žiadosti žalobkyne o zrušenie poistnej zmluvy doručenej žalovanému 13.6.2011.

Následne si žalovaný návrhom na začatie konania o zaplatenie 61,74 EUR s príslušenstvom a návrhom na splátkový kalendár zo dňa 2.1.2012 podanom na Arbitrážnom súde Košice so sídlom na Alžbetinej ulici č. 41 uplatnil osobitnú pohľadávku vo výške 61,74 EUR s prísl., ktorá mala zodpovedať nákladom žalovaného vynaložených na uzavretie poistnej zmluvy, konkrétne v zmysle článku XVII bodu 7a zodpovedajúcej výške odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy.

Rozsudkom rozhodcovského Arbitrážneho súdu v Košiciach pod sp. zn. zo dňa 19.1.2012 bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť žalovanému sumu vo výške 61,74 EUR a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,- EUR, doručený žalobkyni 17.1.2013.

Príslušnosť rozhodcovského súdu podľa názoru žalovaného bola daná na základe rozhodcovskej doložky uvedenej v časti XV všeobecných poistných podmienok, ktorá vyžaduje od žalobkyne, aby všetky spory so žalovaným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní ako aj s poukazom na osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 tvoriaceho súčasť všeobecných poistných podmienok obsahujúce vyhlásenie účastníkov konania, že podpisom vyjadrujú svoju vôľu, že namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti sa podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV časti všeobecných poistných podmienok s tým, že obe zmluvné strany toto dojednanie chápu ako rozhodcovskú doložku.

Žalobkyňa vo svojich vyjadreniach poukázala na skutočnosť, že uvedené poistné podmienky boli dojednané v rozpore s ustanoveniami a , podľa ktorých aj v uvedenom prípade a v uvedenom znení rozhodcovskej doložky nejde o individuálne vyjednanú rozhodcovskú doložku tak, ako to vyžaduje pre jej platnosť .

Žalovaný vo svojom vyjadrení namietal, že konanie o zrušení rozhodcovského rozsudku nie je spotrebiteľským sporom. Z uvedeného dôvodu podal námietku nesplnenia poplatkovej povinnosti s námietkou prípadného nepodania žalobného návrhu v prekluzívnej zákonnej lehote, nakoľko v samotnej žalobe absentuje uvedenie právne významnej skutočnosti žalobného návrhu, t. j. deň, kedy mu bol rozhodcovský rozsudok doručený vzhľadom na 30-dňovú zákonnú lehotu na podanie predmetnej žaloby.

Súčasne v zmysle ust. vzniesol námietku prednosti kompetencie rozhodcovského súdu pred kompetenciou všeobecného súdu, preto je na mieste podľa návrhu žalovaného zastaviť konanie o žalobnom návrhu pre nedostatok podmienky konania z dôvodu, že prejednávanie sporov si žalobkyňa a žalovaný dojednali rozhodcovskou doložkou.

Pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku dojednanú v článku XV vo všeobecných obchodných podmienkach ako aj v osobitných dojednaniach č. 01/2007, poukázal na to, že žalobkyňa mala možnosť spolu s podpisom poistnej zmluvy a všeobecných poistných podmienok podpísať alebo nepodpísať osobitné zmluvné dojednania č. 1/2007 obsahujúce rozhodcovskú doložku, čím by prijala alebo neprijala ustanovenie XV všeobecných poistných podmienok a prijatím, či neprijatím rozhodcovskej doložky by nebol ničím dotknutý ostatný poistný vzťah medzi účastníkmi konania.

Zároveň uviedol, že rozhodcovská doložka bola pri uzatváraní zmluvy vysvetlená žalobkyni sprostredkovateľom poistenia, v danom prípade pánom Q. S. a preto žalovaný považoval za nespochybniteľné, že vstupoval do poistného vzťahu so žalobkyňou ako informovaným spotrebiteľom.

Podľa názoru žalovaného doložka bola dojednaná individuálne a preto je platná a na základe uvedených tvrdenie žalobkyne o jej neprijateľnosti považuje za nesprávne.

Žalobkyňa vo svojich vyjadreniach uviedla, že predmetnú zmluvu o poistení neuzatvárala podľa tvrdení žalovaného so sprostredkovateľom poistenia pánom Q. S., ale jeho matkou B. S., ktorá iba vyplnila poistnú zmluvu, avšak s obsahom rozhodcovskej doložky ju neoboznámila.

Svedkyňa B. S. uviedla, že pre spoločnosť žalovaného pracovala do doku 2010 a vzhľadom na časový odstup si už konkrétne nepamätá na podrobnosti uzatvárania predmetnej poistnej zmluvy, ale vo všeobecnosti platilo, že jej povinnosťou ako sprostredkovateľa poistenia bolo predstavenie ponuky produktov spoločnosti klientovi, ktorý si mohol podľa vlastnej potreby z tejto ponuky jemu vyhovujúci produkt vybrať.

Následne došlo k vyplneniu poistnej zmluvy, ktorú parafovali jej nadriadení.

Okrem iného jej povinnosťou bolo vydať potvrdenie o zaplatení prvej platby poistného tvoriaceho súčasť návrhu poistnej zmluvy.

Poučila klientov, že v prípade, ak si prestanú plniť svoje povinnosti neplatením poistného alebo dôjde k zrušeniu poistnej zmluvy, bude im zo strany poisťovne doručené vyúčtovane s uvedením buď preplatku alebo nedoplatku, ktorý bude vymáhaný súdnou cestou.

Z konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. XXC XX/XXXX na návrh žalobkyne proti žalovanému o zrušenie iného rozhodcovského rozsudku však uvedená svedkyňa jednoznačne vypovedala, že nemala vedomosť, že obsahom osobitného zmluvného dojednania všeobecných poistných podmienok je rozhodcovské konanie a zo strany poisťovne jej nebolo právne vysvetlené, čo to rozhodcovské konanie vôbec je s tým, že si nepamätá, aby počas svojej pôsobnosti klientovi uviedla, že sa prípadné spory budú riešiť v rozhodcovskom konaní alebo že by týmto nechala podpísať rozhodcovskú doložku.

Svedkyňa E. E., matka žalobkyne uviedla, že v čase uzatvorenia predmetnej poistnej zmluvy bola prítomná pri jej uzatváraní so svedkyňou pani B. S. s tým, že nemá vedomosť, aby táto jej v súvislosti s uzatvorením poistnej zmluvy uvádzala skutočnosti týkajúce sa rozhodcovského konania.

Podľa , , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, pričom ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná vrámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa , , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“), to neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa , rozhodcovskom konaní možno rozhodovať len spory, ktoré účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom.1)

Podľa , účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak

a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený,

j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.13a)

Podľa , ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa , ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa a , pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

Poistná zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ustanovení . Zo zmluvy je zrejmé, že žalovaný ako poisťovateľ konal vrámci predmetu svojej činnosti podľa výpisu z Obchodného registra a žalobkyňa je spotrebiteľom, keďže uzatvorila zmluvu ako fyzická osoba. Z predloženej poistnej zmluvy, rozhodnutia rozhodcovského súdu ani z vyjadrení účastníkov nie je zrejmé, aby žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy konala vrámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to aj predmetnej veci, pretože poistná zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive.

Vo veci ide o spor, ktorý má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve a návrh bol podaný žalobkyňou ako spotrebiteľom a z uvedeného dôvodu je podľa oslobodený od ich platenia pre predmetné konanie.

Vzhľadom na námietku žalovaného súd poukazuje aj na stanovisko Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky sekcie legislatívy zo dňa 29.4.2010, z obsahu ktorého vyplýva, že v zmysle ust. a) je od súdneho poplatku oslobodený aj spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu, v danom prípade napríklad podľa s tým, že oslobodenie sa nevzťahuje len na prípady, kedy je spotrebiteľ v pozícií navrhovateľa, ale aj keď si uplatňuje svoje práva v pozícií odporcu vrátane odporu proti platobnému rozkazu, rozkazu na plnenie a uvedené oslobodenie sa vzťahuje aj na vykonávacie konanie vrátane oslobodenia poplatku za námietky proti exekúcii a o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Zároveň je nedôvodná námietka žalovaného na zastavenie konania v zmysle ust. , nakoľko právo na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku je delegované priamo zákonom za podmienok ustanovenia .

Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku, pričom tento návrh bol podaný v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote, čo je zrejmé z toho, že rozhodcovský rozsudok jej bol doručený dňa 17.1.2013 a žaloba bola podaná 23.1.2013.

Podľa článku 6 ods. 1 smernice rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa článku 3 ods. 3 smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé.

Podľa vnútroštátneho práva, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa v zmysle veta prvá nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa veta prvá ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Ustanovenie obsahuje príkladmý, teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu dopĺňaný a precizovaný a v tomto výpočte s účinnosťou od 1.1.2008 je výslovne uvedená aj požadovanie od spotrebiteľa vrámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom boli výlučne riešené v rozhodcovskom konaní.

Len zo samej skutočnosti, že sa uvedená podmienka v tomto príkladmom výpočte v čase uzatvorenia zmluvy nenachádzala, nemožno vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa vrámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nie je neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve.

Súd vychádzal z príslušného prameňa práva ako celku s akcentom na jeho ciele a zmysel. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v je poskytnúť spotrebiteľom Slovenskej republiky ako členskom štáte minimálne taký štandard ochrany, aký stanovuje smernica 93/13/EHS.

Podľa názoru súdu je dojednanie rozhodcovskej doložky spotrebiteľskej zmluvy neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle ust. neplatná.

Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je formulovaná vo všeobecných poistných podmienkach, konkrétne v článku XV a je súčasťou neprehľadného textu písaného malými písmenami splývajúceho s ostatnými zmluvnými podmienkami uvedenými vo všeobecných poistných podmienkach. Podľa uvedenej rozhodcovskej doložky všetky vzájomné spory a sporné nároky poistenia budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka tak znemožňuje poistenému spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho v prípade sporu alebo sporných nárokov podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu a tým mu odoberá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Z uvedeného dôvodu rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa. Súd v tejto súvislosti poukazuje na prílohu smernice 93/13/EHS uvedenú pod písm. q) bodu 1, v zmysle ktorého neprijateľnou zmluvou podmienkou je podmienka, ktorá bráni spotrebiteľovi v uplatňovaní práva podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzuje prístup k dôkazom alebo ukladá mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa zmluvný vzťah riadi malo spočívať inej zmluvnej strane.

Podľa toho je teda neprijateľné, aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok na riešenie sporov akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy.

Zmluvná podmienka, ktorou dodávateľ vopred stanoveným obsahom rozhodcovskej doložky uložil, že všetky spory zo spotrebiteľskej zmluvy budú riešené nim zvoleným rozhodcom, je podľa názoru súdu v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah, teória a prax navyše označujú za faktický nerovný, nevyvážený a preto nemá žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom a je absolútne neplatnou.

Vo vzťahu rozhodcovských doložiek žalovaného sa zaoberal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutiami pod sp. zn. zo dňa 21.3.2012 , a to aj s poukazom na tvrdenie žalovaného, že podpisom osobitných zmluvných dojednaní tvoriacich súčasť všeobecných poistných podmienok účastníkmi konania došlo k individuálne dojednanej rozhodcovskej doložky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v danom prípade stotožnil s argumentáciu prvostupňových aj odvolacích súdov s tým, že rozhodcovská doložka nachádzajúca sa v poistnej zmluve uzatvorenej medzi žalovaným a poisteným spotrebiteľom v časti všeobecné obchodné podmienky pod bodom XV nebola spotrebiteľom osobitne dojednaná, čo vyplýva aj z jej zaradenia do všeobecných obchodných podmienok.

Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná časti XV bolo to, že spotrebiteľovi bola fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, čím

reálne došlo k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa.

Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy spolu so všeobecnými poistnými podmienkami, obsahom ktorých je aj takáto doložka reálne vopred vzdal práva na účinnú právnu ochranu a rozhodcovský rozsudok iba formálne prebral argumenty žalujúcej strany a nevyporiadal sa s inštitútmi zameranými na ochranu práv vyplývajúcich pre spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy. Na tomto fakte podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nič nemení skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany ako pokračovanie predtlačeného formulára poistných podmienok aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedené v poistných podmienkach.

Okrem iného dojednaná rozhodcovská doložka v článku XV všeobecných poistných podmienok spôsobovala nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu, keďže ho nútila k rozhodcovskému konaniu, pričom rozhodcovský súd mohol vybrať len žalovaný bez možnosti žalobcu podieľať sa na jeho kreovaní.

Aj z rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 1.11.2011 pod sp. zn. vyplýva, že z ústavno-právneho hľadiska je možné dojednanie v podobe rozhodcovskej doložky pripustiť aj pre spotrebiteľské zmluvy iba za predpokladu, že podmienky ustanovenia rozhodcu a dohodnuté podmienky procesného charakteru budú účastníkom konania garantovať rovnaké zaobchádzanie čo vo vzťahu spotrebiteľ - podnikateľ znamená zvýšenú ochranu slabšej strany t. j. spotrebiteľa, pričom dohodnutá procesné pravidlá budú garantovať spravodlivý proces (ústnosť, priamosť konania, odvolacia inštancia, absencia iných prekážok pri uplatňovaní spotrebiteľovho práva).

Samotné podmienky rozhodcovského konania v zmysle rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu určeného žalovaným tieto podmienky ústavnosti podľa názoru súdu nespĺňajú.

Napriek tomu, že rokovací poriadok podľa § 16 zakotvuje právo žalovaného na odpoveď na žalobu avšak pokiaľ s výnimkou tzv. skráteného konania pokiaľ predmetom sporu je peňažná pohľadávka nepresahujúca 66.500,- EUR a to aj vo vzťahu k spotrebiteľom, kedy sa tento o začatí rozhodcovského konania v takomto prípade dozvie až doručením rozhodcovského rozsudku.

Na druhej strane v zmysle ust. § 29b rokovacieho poriadku je spotrebiteľ v prípade nárokov vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy oprávnený domáhať sa ústneho prejednania veci, avšak vzhľadom na hranicu tzv. skráteného konania je aplikácia uvedeného ustanovenia rokovacieho poriadku pre spotrebiteľa v podstate vylúčená.

Okrem iného požiadavka ústneho prejednania podlieha poplatkovej povinnosti vrátane úhrady vecných nákladov, ak by spotrebiteľ žiadal uskutočnenie ústneho prejednania v mieste svojho trvalého bydliska mimo sídla rozhodcovského súdu.

Spotrebiteľovi sa v prípade podania odporu priznáva neprimerane krátka lehota 5 dní oproti 15-dňovej lehote priznanej odporcovi na podanie odporu proti platobnému rozkazu vrámci súdneho konania, pričom na odpor vrámci rozhodcovského konania sa prihliada iba za podmienky zaplatenia požadovaného poplatku.

Na základe uvedeného je preto možné jednoznačne konštatovať, že rozhodcovské konanie vrámci predmetného spotrebiteľského sporu nezaručuje porovnateľné procesné práva so súdnym konaním a spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach vo vzťahu dodávateľ a spotrebiteľ v neprospech spotrebiteľa ako slabšej procesnej strany.

Na základe uvedeného preto súd v zmysle ust. predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil a na návrh žalobcu v zmysle ust. rozhodol aj o odložení jeho vykonateľnosti a to až do právoplatnosti výroku o zrušení rozhodcovského rozsudku.

Súd v danom prípade neprijal argumentáciu žalovaného, že rozhodcovská doložka bola so žalobkyňou v predmetnej poistnej zmluve individuálne vyjednaná s poukazom na výpoveď svedkyne B. S. v konaní vedenom pod sp. zn. XXCXX/XXXX pôsobiacej ako sprostredkovateľky poistenia žalovaného do roku

2010, ktorá so žalobkyňou predmetnú poistnú zmluvu uzatvárala, v ktorej jednoznačne potvrdila, že za svojho pôsobenia zo strany žalovaného nebola upozornená na zmluvné dojednanie rozhodcovskej doložky a nepamätá si, aby niektorému z klientov uviedla, že prípadné spory z poistných zmlúv sa budú riešiť v rozhodcovskom konaní alebo niektorému z nich rozhodcovskú doložku nechala podpísať.

Pokiaľ žalovaný argumentoval rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici pod sp. zn. zo dňa 30.1.2013, uvedené rozhodnutie podľa názoru súdu nie je aplikovateľné pre predmetné konanie, nakoľko sa zaoberalo otázkou individuálneho vyjednania rozhodcovskej doložky k poistnej zmluve uzatvorenej dňa 23.2.2009, ktorých súčasťou okrem všeobecných zmluvných podmienok boli aj osobitné zmluvné dojednania č. 02/2008, kde sa v bode 3 uvádza, že poistník a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojim podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konania v zmysle XV časti všeobecných poistných podmienok, pričom toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku.

V bode IV osobitných zmluvných dojednaní č. 02/2008 sa ďalej uvádza, že napriek ods. 1 týchto osobitných zmluvných dojednaní sa zmluvné strany dohodli, že za účelom realizácie osobitného práva poistníka individuálne ovplyvniť poistný vzťah v súlade s potrebami poistníka, môže poistník v lehote 30 dní od podpisu poistnej zmluvy zo strany poistníka individuálne písomne odmietnuť ustanovenia časti XV všeobecných poistných podmienok, ktoré tvoria súčasť jeho poistenia a zároveň ods. 3 týchto osobitných zmluvných dojednaní a to bez toho, aby tým bol právne dotknutý alebo akýmkoľvek spôsobom podmienený ostatný zvyšok poistného vzťahu.

Na základe uvedeného preto odvolací súd konštatoval, že nakoľko povinná mala možnosť odstúpiť od rozhodcovskej doložky bez vplyvu na obsah poistnej zmluvy, považuje rozhodcovskú doložku za individuálne dohodnutú.

Je nesporné, že osobitné zmluvné dojednania v predmete súdneho konania pred Krajským súdom v Banskej Bystrici pod sp. zn. sú diametrálne rozdielne oproti osobitným zmluvným dojednaniam v predmetnom konaní, nakoľko tieto neumožňovali žalobkyni ako spotrebiteľke vylúčiť pôsobnosť rozhodcovskej doložky bez vplyvu na obsah celej poistnej zmluvy.

Taktiež nie je správna argumentácia žalovaného v tom smere, že poistná zmluva je výnimočnou spotrebiteľskou zmluvou, pretože v tomto type zmluvy sa vrámci jej právnej úpravy vyslovene predpokladá uzatvorenie dohody o rozhodcovskom konaní vrámci poistného vzťahu s poukazom na ust. , nakoľko ust. síce upravuje povinnosť poisťovateľa uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu, ale len v prípade riešenia sporov, ktoré vyplývajú z poistenia právnej ochrany upravenej v 9. oddiele 15 hlavy ako osobitého druhu poistenia, avšak nie vo vzťahu sporov týkajúcich sa predmetnej poistnej zmluvy v predmete poistenia osôb ako osobitého druhu poistenia upraveného v oddiele 7 15 hlavy .

Zároveň súd považuje za nesprávny výklad žalovaného obsahu rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. , z obsahu ktorého má vyplývať, že kontraktácia rozhodcovského konania v poistných vzťahoch poisťovne spĺňa všetky kritéria definované vyvíjajúcou sa súdnou praxou, nakoľko predmetom uvedeného konania bolo posudzovanie prijateľnosti rozhodcovskej doložky vyplývajúcej z úverového vzťahu uzatvoreného medzi bankovou inštitúciou ako dodávateľom a fyzickou osobou ako spotrebiteľom na základe mimoriadneho dovolania podaného generálnym prokurátorom Slovenskej republiky, ktoré bolo predmetným rozhodnutím zamietnuté.

Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že v súvislosti s otázkou, či v exekučnom konaní zákon o rozhodcovskom konaní vylučuje skúmanie právomoci rozhodcovského súdu rozhodnúť spor, je potrebné rozlišovať, či rozhodcovské konanie sa týka sporu zo spotrebiteľského právneho vzťahu alebo z iného právneho vzťahu. Pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu z iného než spotrebiteľského právneho vzťahu, ustanovenia zákona v rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto konania, aby namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a aby žalobou podanou na príslušnom súde sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, vylučujú skúmanie právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom

konaní s poukazom na klasickú rímsku právnu zásadu vigilantibus iura scripta sunt (práva patria bdelým alebo nech si každý stráži svoje práva alebo zákony sú písané pre bdelých).

Ak je však predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, tento záver neplatí a to už s poukazom aj na rozhodnutie dovolacieho súdu pod sp. zn. , v ktorom dovolací súd uviedol, že uvedený princíp spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci neúčinnosť a teda nezáväznosť tohto exekučného titulu.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa a úspešnej žalobkyni bola priznaná náhrada trov konania cestovného za účasť na pojednávaniach konaných dňa 15.5.2013 a 3.7.2013 Praha - Prešov a späť a to za účasť na pojednávaní konanom dňa 15.5.2013 vo výške 1.090,- Kč pri kurze 1 EUR - 25,98 Kč vo výške 41,95 EUR a za účasť na pojednávaní 3.7.2013 Praha - Prešov vo výške 590,- Kč - 22,70 EUR a Prešov - Praha 500,- Kč - 21,93 EUR, v celkovej výške 86,58 EUR.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.