Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Co-83-2013.pdf
PDF · 140.93 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/83/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a sudcov JUDr. Oľgy Belkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci navrhovateľky: P. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., ul. C. č. XXXX/X, zastúpená splnomocneným zástupcom JUDr. JURKOVEC ADVOKAT DK, s. r. o., so sídlom Dolný Kubín, ul. M. R. Štefánika č. 1822, IČO: 36 832 103, proti odporcom: 1/ V. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., ul. C. č. XXXX/X, zastúpený splnomocnenou zástupkyňou AK JUDr. Mária Badová, s. r. o., so sídlom Žilina, ul. Vajanského č. 1/2765, IČO: 36 851 906 , 2/ Mgr. P. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., ul. O. A. č. XXB, zastúpený splnomocnenou zástupkyňou Mgr. Adrianou Sojkovou, advokátkou, so sídlom V. nad Z., G. M. A. č. XXXX , o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní navrhovateľa a odporcov 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 17C/40/2009-483 zo dňa 10. októbra 2012, takto
rozhodol:
rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd určuje, že zmluva o pôžičke č. 05/2007 uzatvorená medzi odporcom v rade 1/ ako dlžníkom a odporcom v rade 2/ ako veriteľom zo dňa 08. 05. 2007, ktorej predmetom bolo poskytnutie finančných prostriedkov v sume 1.850.000,- Sk v hotovosti je neplatná, p o t v r d z u j e .
Vo výroku o trovách prvostupňového konania rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
O trovách odvolacieho konania bude rozhodnuté osobitným rozhodnutím.
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom určil, že zmluva o pôžičke č. 05/2007 uzatvorená medzi odporcom 1/ ako dlžníkom a odporcom 2/ ako veriteľom zo dňa 08. 05. 2007, ktorej predmetom bolo poskytnutie finančných prostriedkov v sume 1.850.000,- Sk v hotovosti, je neplatná. Odporcov 1/, 2/ zaviazal k povinnosti spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľke trovy konania v sume 1.699,31 eur (hotové výdavky 117,46 eur, trovy právneho zastúpenia 1.581,85 eur) a tieto zaplatiť k rukám právneho zástupcu navrhovateľky JUDr. JURKOVEC ADVOKAT DK, s. r. o., so sídlom M. R. Štefánika 1822, Dolný Kubín, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Rozhodnutie odôvodnil vykonaným dokazovaním, z ktorého mal preukázané, že dňa 08. 05. 2007 bola medzi odporcom 1/ ako dlžníkom a odporcom 2/ ako veriteľom uzatvorená zmluva o pôžičke č. 5/2007 a veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky (pôžičku) v sume 1.850.000,- Sk jednorazovo v hotovosti, a to najneskôr do 31. 05. 2007 a dlžník sa zaviazal za dojednaných podmienok poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť spolu s úrokom vo výške 8 % ročne v celosti a to najneskôr do 31. 05. 2008. Na splatenie poskytnutej pôžičky sa dlžník zaviazal ako to vyplynulo z čl. 5 citovanej zmluvy ručiť svojím majetkom hlavne nehnuteľnosťou zapísanou na liste vlastníctva č. XXXX v kat. úz. J., ktorá nehnuteľnosť tvorila masu BSM. Súhlas navrhovateľky s dispozíciou spoločným majetkom v ich
bezpodielovom spoluvlastníctve odporca 1/ nemal. Za týchto okolností dojednanie zmluvy o pôžičke s ručením majetkom tvoriacim masu ich BSM bez súhlasu manželky (navrhovateľky) sa javilo súdu v tomto kontexte ako odporujúce dobrým mravom. Mal za nepochybné, že predpokladaným cieľom konania odporcu 1/ bolo vytvorenie možnosti exekučného uspokojenia predmetnej pohľadávky z vecí patriacich do BSM, čo v danom prípade i nastalo. Tiež konanie oboch účastníkov zmluvy v krátkom časovom horizonte - mesiac po jej uzavretí uzavrieť následne dohodu o uznaní záväzku (05. 06. 2007), kedy ešte nenastala ani splatnosť dlhu prvostupňový súd vyhodnotil ako odporujúce dobrým mravom, keď obvykle k uznaniu dlhu dochádza spravidla až v dobe, keď nastala jeho splatnosť. Uznaním záväzku účastníci zmluvy potvrdili pohľadávku na základe hotovostných pôžičiek z uplynulých období v sume 1.850.000,- Sk, ktoré však už bližšie ani v priebehu tohto konania nevedeli súdu bližšie identifikovať. Okresný súd konštatoval, že sa vymyká z rámca obvyklého hospodárenia manželov, aby odporca 1/ uzatváral na nie zanedbateľnú sumu pôžičku bez súhlasu navrhovateľky, pričom v konaní neoznačil žiaden relevantný dôkaz o ich konkrétnom prevzatí a použití, a to vzhľadom na svoju platobnú (ne)schopnosť pri porušení svojho záväzku disponovať tak s nehnuteľnosťou, ktorá bola spoločným majetkom bez súhlasu druhého manžela. Argumentácia odporcu 2/, že suma 1.190.000,- Sk predstavovala vrátenie dlhov z rokov 2001 a 2002 a je dlh zo zmluvy o pôžičke z 08. 05. 2007, zostala v rovine ničím nepreukázaných tvrdení. So zreteľom na uvedené súd v ďalšom posudzoval otázku platnosti právneho úkonu - Zmluvy o pôžičke zo dňa 08. 05. 2007 a za rozhodujúce považoval zistenie, či pôžička medzi účastníkmi zmluvného vzťahu vznikla, keď predpokladom existencie dlhu je jeho vznik. Poukázal na to, že platnosť, alebo neplatnosť právneho úkonu možno posudzovať len podľa okolností, ktoré existovali v čase jeho urobenia. Zmluva ako dvojstranný právny úkon, ktorý vzniká konsenzom, t. j. úplným a bezpodmienečným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy v danom prípade podľa zistení prvostupňového súdu postrádala akýkoľvek dôkaz o skutočnom odovzdaní „prenechaní" predmetu pôžičky odporcovi 1/ ako i skutočnosť, že tieto peniaze veriteľ (odporca 2/) na základe tejto zmluvy skutočne požičal „prenechal" dlžníkovi. Okresný súd majúc na zreteli i tú skutočnosť, že k odovzdaniu peňažnej čiastky môže dôjsť i bezhotovostným prevodom na účet dlžníka, keď v konaní bolo preukázané, že sumu 700.000,- Sk dňa 13. 06. 2007 odporca 2/ previedol na účet odporcu 1/ vedený v E. K., mal ten názor, že táto suma nepredstavuje pôžičku na základe uvedeného právneho dôvodu (posudzovaného právneho úkonu zo dňa 08. 05. 2007), keď samotný odporca 1/ vo svojom vyjadrení právny dôvod tohto plnenia vymedzil ako „dlh z iného obchodného vzťahu" a odporca 2/ uviedol, že išlo „o pôžičku na krátkodobý obchod". Pri prejednávaní danej veci súd zdôraznil, že pri zmluve o pôžičke ide o reálnu zmluvu, pri ktorej vyžaduje zákon na jej vznik odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi, k čomu v danom prípade medzi zmluvnými stranami nedošlo. Právny dôvod vzniku dlhu musí spočívať na platnom úkone a preto i k uznaniu dlhu je potrebná existencia platného záväzkového vzťahu. Súd bol toho názoru, že ak veriteľ (odporca 1/) sa domáhal voči dlžníkovi vrátenia požičanej sumy peňazí (1.850.000,- Sk) v intenciách § 657 Občianskeho zákonníka mal splniť dôkaznú povinnosť nielen o tom, že uzavrel s dlžníkom v určitej dobe (08. 05. 2007) zmluvu o pôžičke peňazí a že peniaze mali byť vrátené v dohodnutej dobe, ale i o tom, že tieto peniaze skutočne požičal dlžníkovi. Odporca 2/ ako veriteľ v priebehu celého konania súdu hodnoverným spôsobom nijako nepreukázal nim tvrdenú skutočnosť (odovzdanie predmetu pôžičky) a jeho vyjadrenia navyše boli rozporné (najprv tvrdil, že celá suma pôžičky bola vyplatená dňa 08. 05. 2007 v hotovosti, keďže mal bežne doma peniaze v hotovosti a následne, že časť pôžičky bola poskytnutá prevodom na účet a zvyšok dával postupne podľa požiadaviek odporcu 1/ na uhrádzanie jednotlivých dlhov). Tiež tvrdenia odporcu 1/ ako dlžníka o prevzatí sumy neboli jednoznačné a vzbudzovali pochybnosti s prihliadnutím na časový horizont uzavretého úkonu dňa 08. 05. 2007 (bez súhlasu manželky), ktorého právnym dôsledkom je exekučné konanie spoločného majetku (§ 145 ods. 1) a dňa 31. 05. 2007 uzavretá úverová zmluva na sumu 1.190.000,- Sk na vyplatenie starých dlhov odporcovi 2/. Podľa názoru súdu, ak by mal záväzok odporcu 1/ vzniknúť na základe tohto právneho úkonu dňa 08. 05. 2007 malo k odovzdaniu peňazí odporcovi 1/ dôjsť najneskôr do 31. 05. 2007 a ak sa strany dohodli, že predmet pôžičky bude odovzdaný neskôr má taká zmluva charakter zmluvy o budúcej zmluve, pretože pri zmluve o pôžičke ide o reálnu zmluvu. Nato, aby vznikol právny vzťah pôžičky na základe posudzovanej zmluvy mohlo dôjsť až odovzdaním peňazí odporcovi 1/ tj. dlžníkovi, pričom táto skutočnosť v konaní hodnoverným spôsobom preukázaná nebola; preto pokiaľ k odovzdaniu peňazí nedošlo, medzi zmluvnými stranami právny vzťah pôžičky nevznikol a ani tomu zodpovedajúce právo veriteľa požadovať vrátenie pôžičky z tohto právneho úkonu zo dňa 08. 05. 2007. V danom prípade neunesenie bremena o existencii pôžičky zo strany zmluvných strán muselo rozhodnutie súdu potom vyznieť v ich neprospech. Súd poznamenal, že pokiaľ podľa tvrdení odporcu 2/, dlhodobo požičiaval finančné prostriedky manželom (navrhovateľke a odporcovi 1/) bez tohto, aby mal akýkoľvek písomný dôkaz o reálnom prevzatí peňazí (pôžičky), zostala jeho argumentácia len v rovine
ničím nepreukázaných tvrdení a ako veriteľ nepostupoval v súlade so zásadou, že právo patrí bdelým (pozorným, obozretným, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu svojich práv a sú predvídaví aj čo do možnosti vzniku problémov s preukazovaním reálneho odovzdania pôžičky (reálne prenechanie peňazí v čase uzavretia pôžičky), keď v danom prípade nejde o nepatrnú hodnotu dlhu. Preto súd dospel k záveru, že Zmluva o pôžičke medzi odporcom 1/ a odporcom 2/ uzavretá dňa 08. 05. 2007 na sumu 1.850.000,- Sk, ktorá nezodpovedá formálnym a materiálnym požiadavkám vyžadovaným zákonom (nielen dohoda strán, ale aj odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi) je neplatná. Na základe vyššie uvedených právnych záverov súd návrhu navrhovateľky v celom rozsahu vyhovel a určil, že zmluva o pôžičke č. 05/2007 uzatvorená medzi odporcom 1/ ako dlžníkom a odporcom 2/ ako veriteľom zo dňa 08. 05. 2007, ktorej predmetom bolo poskytnutie finančných prostriedkov v sume 1.850.000,- Sk v hotovosti, je neplatná. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Navrhovateľke, ktorá mala vo veci plný úspech súd priznal náhradu trov konania. Navrhovateľka ako úspešný účastník konania si náhradu trov uplatnila a jej právny zástupca vyčíslil trovy konania podaním zo dňa 15. 10. 2012, a to titulom hotových výdavkov 117,46 eur a titulom trov právneho zastúpenia 11.769,28 eur z tarifnej hodnoty 61.408,74 eur za jeden úkon právnej služby - odmena 546,03 eur. Dohromady splnomocnený zástupca navrhovateľky účtoval 15 úkonov právnej služby. Súd preskúmal vyčíslené trovy konania a priznal navrhovateľke titulom preukázaných hotových výdavkov sumu 117,46 eur a titulom trov právneho zastúpenia sumu 1.581,85 eur za 13 úkonov právnej služby. Súd vychádzal z predmetu sporu, a to o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je a podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 1/13-tina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch. Takto súd priznal navrhovateľke za 13 úkonov právnej služby - jeden úkon 1/13-tina výpočtového základu a ku každému úkonu priznal režijný paušál. Zároveň k odmenám a náhradám pripočítal 20 % v sume 263,64 eur. Súd nepriznal úkon právnej služby dňa 31. 01. 2011 štúdium spisu, stretnutia, porada s klientkou, ktorý úkon súd pri zmene právneho zastúpenia nepovažoval za účelný, keď za prípravu a prevzatie priznal odmenu prvému právnemu zástupcovi, ktorého si navrhovateľka zvolila. Taktiež úkon právnej služby dňa 02. 02. 2012 stretnutie s klientom a príprava na pojednávanie súd nepriznal, ktorý úkon nepovažoval za dôvodný, nakoľko návrhy navrhovateľka mala možnosť predniesť priamo na pojednávaní.
V zákonnej lehote proti rozsudku podal odvolanie odporca 1/ a žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a návrh navrhovateľky zamietol, alebo aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uvádzal, že rozsudok považuje za vecne a právne nesprávny, pretože nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a odôvodnenie je neurčité, bez opory v platnej právnej úprave, týkajúcej sa úpravy úkonov manželov za trvania manželstva, zmluvy o pôžičke a posúdenia naliehavého právneho záujmu navrhovateľky na takomto určení v súlade s § 80 písm. c/ O. s. p. Naďalej trval na tom, že s odporcom 2/ uzavreli riadnu písomnú zmluvu o pôžičke dňa 08. 05. 2007 a finančné prostriedky mu boli odporcom 2/ poskytnuté. Uvedené finančné prostriedky boli použité na úhradu dlhov vzniknutých za trvania manželstva s navrhovateľkou. Toto jeho tvrdenie je potvrdené aj samotnou navrhovateľkou i v jej podaní zo dňa 18. 03. 2010. Vzhľadom na takéto jej tvrdenie, že mala vedomosť o dlhoch vzniknutých v priebehu trvania manželstva potom na jej strane nie je splnená podmienka ustanovenia § 80 písm. c/ O. s. p. a na jej strane je nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, ktorý je nevyhnutný k tomu, aby na jej strane bola aktívna legitimácia na konanie v tejto právnej veci. Poukázal na komentár k zákonnému ust. § 40a Občianskeho zákonníka a tvrdil, že žalobkyňa pokiaľ má za to, že zmluva o pôžičke zo dňa 08. 05. 2007 je neplatným právnym úkonom, mohla sa dovolať jeho relatívnej neplatnosti spôsobom takým, že jednostranný právny úkon písomne mal byť adresovaný zmluvným stranám tejto zmluvy o pôžičke. K dnešnému dátumu takýto jednostranný právny úkon zo strany navrhovateľky nebol doručený a tvrdil, že nie je možné nedostatok tohto jednostranného právneho úkonu konvalidovať podaním žaloby na súde I. stupňa. Ust. § 40a Občianskeho zákonníka sa týka relatívnej neplatnosti právneho úkonu, pričom právo žalobkyne na dovolanie sa tejto relatívne neplatnosti sa premlčuje v lehote troch rokov. Žaloba navrhovateľky o vyslovenie neplatnosti právneho úkonu bola podané predčasne, pretože neexistuje žiadny jednostranný právny úkon, ktorý by bol adresovaný stranám zmluvy o pôžičke, ktorým by sa domáhala relatívnej neplatnosti tejto zmluvy. Povinnosťou navrhovateľky bolo preukázať naliehavý právny záujem na určení relatívnej neplatnosti. Napriek tomu, že navrhovateľka poukázala, že na nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX v kat. úz. J., ktorá bola v ich BSM, je vedené exekučné konanie sp. zn. EX 152/08 súdnym
exekútorom JUDr. Bernardom Janíkom na okresnom súde pod sp. zn. 20Er/2699/2008, na strane navrhovateľky nie je preukázaný naliehavý právny záujem na takomto určení, pretože v súlade s ust. § 134 O. s. p. na toto konanie sa vzťahuje Exekučný poriadok a postup súdneho exekútora by mal byť v súlade s týmto poriadkom, pričom doposiaľ nedošlo k zrušeniu exekučného titulu, ktorým je právoplatný rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK 16/2008 zo dňa 23. 09. 2008. Následne poukázal na ust. § 135 ods. 2 druhá veta O. s. p. a § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Mal za to, že konanie jeho a odporcu 2/ v žiadnom prípade nebolo v rozpore s dobrými mravmi a tvrdil, že k žiadnemu porušeniu dobrých mravov v minulosti v súvislosti s uzatváraním zmluvy a plnením podľa zmluvy o pôžičke č. 05/07 zo dňa 08. 05. 2007 nedošlo. Zo žiadneho dôkazu, ktorým bol aj výsluch navrhovateľky na pojednávaniach nevyplynulo, že by nemala vedomosť ako o poskytnutých finančných prostriedkoch zo strany odporcu 2/ odporcovi 1/, tak aj o dlhoch, ktoré ako manželia mali. Poprel tvrdenie navrhovateľky, že v júni alebo v júli 2007, na základe ústne uzavretej zmluvy o pôžičke mala byť poskytnutá odporcom 2/ pôžička vo výške 1.100.000,- Sk. Je to v rozpore s písomne uzavretými listinnými dokladmi. Zároveň je vyvrátené tvrdenie navrhovateľky, že zmluva o pôžičke zo dňa 08. 05. 2007 je neplatným právnym úkonom. Toto tvrdenie je vyvrátené zhodnými tvrdeniami odporcov 1/, 2/, že k poskytnutiu finančných prostriedkov zo strany odporcu 2/ v sume 1.850.000,- Sk skutočne došlo. Následne poukázal na znenie komentára k ust. § 145 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že ak uzatvorí za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva zmluvu o pôžičke ako dlžník iba jeden z manželov, nepotrebuje k tomu súhlas druhého manžela, a to i keď nejde o bežnú vec. Z odôvodnenia rozsudku súdu I. stupňa je nedostatočným spôsobom vyhodnotený obsah jeho vyjadrenia k žalobnému návrhu a k nemu pripojené dôkazy doručené súdu 25. 08. 2009. Poukázal na spis Obvodného oddelenia PZ Žilina ČVS: OPR-272/OEK-ZA-2009, v ktorom orgány prípravného konania náležite vypočuli navrhovateľku ako poškodenú, taktiež aj odporcov 1/, 2/ ako i ďalších svedkov a na základe vykonaného dokazovania bolo podanie navrhovateľky podľa § 197 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku odmietnuté, pretože nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. Podľa neho prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil začaté exekučné konanie na Exekútorskom úrade JUDr. Bernarda Janíka pod sp. zn. EX 152/08. Namietal, že prvostupňový súd tvrdil, že odporcovia 1/, 2/ neoznačili žiaden relevantný dôkaz o konkrétnom prevzatí požičanej sumy a použití finančných prostriedkov. Toto konštatovanie súdu nevychádza z vykonaného dokazovania. Ako dôkaz mal slúžiť výsluch odporcov 1/, 2/, ktorí zhodne uviedli, že finančné prostriedky boli odporcom 2/ poskytnuté odporcovi 1/, ten ich prevzal a doposiaľ neboli vrátené, tak ako je uvedené v zmluve o pôžičke zo dňa 08. 05. 2007. Od začiatku tvrdili, že boli použité na úhradu dlhov navrhovateľky a odporcu 1/, tak ako je to uvedené v jeho vyjadrení zo dňa 25. 08. 2009. Záverom poukázal na právnu úpravu týkajúcu sa rozhodcovského konania a konštatoval, že navrhovateľka mala podať na súde inú žalobu ako podala.
V zákonnej lehote proti rozsudku podal odvolanie odporca 2/ a žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal, že prvostupňový súd svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil a podľa neho je rozhodnutie nepreskúmateľné. Nevie, či súd I. stupňa vyhodnotil zmluvu o pôžičke ako relatívne neplatnú. Podľa § 49a, § 140, § 479, § 589, § 701 ods. 1 alebo ako absolútne neplatný právny úkon podľa § 37 ods. 1, § 37 ods. 2, § 37 ods. 3, § 38 ods. 1, § 38 ods. 3, § 39 alebo § 40 Občianskeho zákonníka súd I. stupňa vec správne neposudzoval, ale vyvodil na základe súdom účelovo vybraných dôkazov skutkové závery, ktoré sú v rozpore s inými skutkovými zisteniami vyplývajúcimi z vykonaných dôkazov, ktoré ho viedli ku konštatovaniu, že právny úkon je neplatný. Bez opory v zákone a v praxi je záver súdu, že dojednanie zmluvy o pôžičke s ručením majetkom tvoriacim masu BSM bez súhlasu navrhovateľky, sa javí v tomto kontexte ako odporujúce dobrým mravom a že predpokladaným cieľom konania odporcu 1/ bolo vytvorenie možnosti exekučného uspokojenia predmetnej pohľadávky z vecí patriacich do BSM, čo v danom prípade i nastalo. Je totiž právne irelevantné aké dojednanie ohľadne majetku patriaceho do BSM bolo obsiahnuté v zmluve o pôžičke, nakoľko uvedené nemalo nijaké záväzkovo-právne, ani hmotno-právne účinky, ani následky, ktoré by mohla spôsobiť iba zmluva - osobitný právny úkon spísaný oboma bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktorých podpisy by boli riadne osvedčené a vklad zmluvy by bol povolený príslušnou správou katastra. Namietal, že súd nesprávne vyhodnotil uznanie dlhu odporcu 1/. Pokiaľ odporca 1/ uznal pohľadávku pred splatnosťou alebo po splatnosti, nie je pre merito sporu vôbec dôležité. To, že spravidla obvykle k takémuto úkonu dochádza až po splatnosti pohľadávky nemôže bez bližšieho odôvodnenia viesť v danom prípade k záveru, že odchýlením sa od bežnej praxe je takýto úkon neplatný. Namietal konštatovanie súdu, že účastníci zmluvy o pôžičke nevedeli v priebehu konania bližšie identifikovať sumu
1.850.000,- Sk. Predmetom dokazovania po vrátení veci odvolacím súdom boli totiž v prevažnej miere práve tieto skutočnosti a v nejednom písomnom vyjadrení, ako aj ústnom prednese odporcovia 1/, 2/ opakovane presne vyčíslili sumu 1.850.000,- Sk, z ktorej sa predmet pôžičky peňazí skladal a z akého dôvodu bola dlžná suma práve vo výške 1.850.000,- Sk. Podľa neho nie je v konaní sporná otázka, že požičal účastníkom konania v roku 2007 finančné prostriedky na vyplatenie dlhov rodinných príslušníkov v Stavebnej sporiteľni a Slovenskej sporiteľni. Išlo o sumy 263.756,- Sk, dlh odporcu 1/ v Slovenskej sporiteľni, ďalej 274.838,- Sk ako dlh odporcu 1/ v Slovenskej sporiteľni, 273.332,- Sk dlh odporcu 1/ v Slovenskej sporiteľni, 208.000,- Sk dlh odporcu 1/ v Prvej stavebnej sporiteľni, 480.000,-Sk dlh P. A. v Prvej stavebnej sporiteľni. Taktiež požičal sumu cca 45.000,- Sk na vyplatenie iných dlhov žalobkyne a odporcu 1/ (drobné spotrebné úvery, kreditné karty a pod), ktoré dlhy uznala aj navrhovateľka vo svojom písomnom vyjadrení z januára 2012 a v ústnom prednese na pojednávaní dňa 09. 01. 2012. Tu jednoznačne žalobkyňa potvrdila, že si požičali od odporcov 1/, 2/ peňažné prostriedky. Skutočnosť, že medzi účastníkmi konania teda v uvedenom období došlo jednak k uzavretiu písomnej zmluvy o pôžičke peňazí, ktorej samotnej predchádzalo ústne dojednanie pôžičky, ako aj k fyzickému odovzdaniu peňazí, sporná nie je. Záver súdu o tom, že „vymyká sa z rámca obvyklého hospodárenia manželov, aby odporca 1/ uzatváral na nie zanedbateľnú sumu pôžičku bez súhlasu navrhovateľky, pričom v konaní neoznačil žiaden relevantný dôkaz o ich konkrétnom prevzatí a použití ...", je teda v rozpore so zhodnými tvrdeniami účastníkom v konania na oboch procesných stranách. Ide o vyfabulovaný názor súdu, keď žalovaný opakovane zdôrazňuje, že žalobkyňa potvrdila pôžičku peňazí v rozsahu 1.190.000,- Sk, ktorú v roku 2007 poskytol odporca 2/ navrhovateľke a odporcovi 1/ ako manželom. Sporným v konaní ostala iba výška pôžičky peňazí, keď na jednej strane navrhovateľka nebola ochotná pripustiť dlh vyšší ako 1.190.000,- Sk, na strane druhej odporcovia 1/, 2/ preukázali dlh vo výške 1.850.000,- Sk. Namietal preskúmateľnosť súdneho rozhodnutia a že konštatovanie súdu v odôvodnení rozhodnutia je v rozpore s vykonaným dokazovaním. V závere odôvodnenia rozsudku okresný súd skonštatoval, že zmluva v danom prípade postráda akýkoľvek dôkaz o skutočnom odovzdaní „prenechaní" predmetu pôžičky odporcovi 1/ ako i skutočnosť, že tieto peniaze veriteľ (odporca 2/) na základe tejto zmluvy skutočne požičal „prenechal" dlžníkovi".V tomto smere odporca 2/ uviedol už na viacerých miestach podaného odvolania, tento záver súdu prvého stupňa je logicky nekonzistentný a nemá podklad vo vykonanom dokazovaní, z ktorého vyplynul nesporný fakt, že v čase uzavretia zmluvy o pôžičke došlo k odovzdaniu peňažných prostriedkov minimálne vo výške 1.190.000,- Sk (zhodné tvrdenia všetkých účastníkov konania, vrátane navrhovateľky) odporcom 2/ odporcovi 1/ so súhlasom a vedomím navrhovateľky, ktoré peňažné prostriedky boli následne použité na úhradu záväzkov žalobkyne a žalovaného 1/, ako aj ich rodinných príslušníkov voči peňažným ústavom. Tu je nesporné, že odporca 2/ tieto prostriedky odovzdal odporcovi 1/ a tento z týchto prostriedkov uhradil uvedené dlhy (s vedomím a súhlasom navrhovateľky ako manželky odporcu 1/). Právny vzťah z pôžičky teda vznikol medzi odporcom 2/ ako veriteľom a odporcom 1/ a navrhovateľkou ako dlžníkmi (manželmi), pričom je bezpredmetné, na úhradu koho dlhov manželia tieto peňažné prostriedky použili (či z prostriedkov splatili svoje dlhy alebo dlhy rodinných príslušníkov). V časti presahujúcej žalobkyňou uznanú sumu 1.190.000,- Sk sa mal súd zaoberať najmä otázkou splatenia iných (ostatných ako navrhovateľkou uznaných) dlhov v roku 2007 voči peňažným ústavom, keď je zrejmé, že úhrady vykonané v mesiacoch jún a júl 2007, teda sumy 263.756,- Sk, 274.838,- Sk, 273.332,- Sk, 208.000,- Sk a 480.000,- Sk presahujú navrhovateľkou uvádzaných 1.190.000,- Sk. K uvedenému je nevyhnutné pripočítať ešte splatenie ďalších menších dlhov (kreditné a debetné karty) a splatenie manka vytvoreného žalobkyňou na pracovisku. Súčasťou sumy 1.850.000,- Sk bola aj pôžička z roku 2005 na kúpu osobného motorového vozidla. Ak navrhovateľka poprela, že osobné motorové vozidlo nebolo vyplatené z prostriedkov požičaných od odporcu 2/, bolo na nej preukázanie iného zdroja peňažných prostriedkov, z ktorých kúpna cena mohla byť vyplatená. Súd sa mal v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadať s otázkou aká bola skutočná výška dlhu odporcu 1/ a navrhovateľky ako dlžníkov voči odporcovi 2/ ako veriteľovi. Zdôraznil, že jeho vzťah s odporcom 1/ a navrhovateľkou bol dlhodobo priateľský a fungoval na vzájomnej dôvere. Aj z tohto dôvodu v rokoch 2001, 2002 a 2005 bol ochotný poskytovať manželom formou pôžičiek finančnú výpomoc. Rovnako bol ochotný pomôcť im aj v roku 2007, keď bolo zrejmé, že manželia sa dostali do tiesnivej finančnej situácie, jeho podmienkou však bolo, že v rozsahu 1.190.000,- Sk sa uhradia staré záväzky z rokov 2001-2002 a zostatok záväzkov z roku 2005 a 2007 bude predmetom písomného právneho úkonu. Iba za týchto a takýchto podmienok bol odporca 2/ ochotný manželom pomôcť, o čom všetkom navrhovateľka vedela a s čím aj súhlasila. Faktom ostáva, že odporca 2/ manželom výrazne pomohol v čase hroziacej finančnej katastrofy a ak dnes navrhovateľka všetko toto popiera, práve jej tvrdenia možno považovať za rozporné so základnými pravidlami dobrých mravov.
V zákonnej lehote proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľka. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania zmenil a priznal jej trovy právneho zastúpenia. Uvádzala, že rozsudok vo výroku o trovách konania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietala, že súd pri rozhodovaní o trovách použil ust. § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov v znení: „Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 1/13-tina výpočtového základu, ak a/ nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami," pričom mala za to, že v danom prípade je možné hodnotu práva jednoznačne zistiť, a táto hodnota je 1.850.000,- Sk (61408,74 eur), ktorá hodnota je uvedená aj v petite I. žaloby: „Súd určuje, že zmluva o pôžičke č. 05/2007 uzatvorená medzi odporcom v 1./ rade V. K. a odporcom v 2./ rade Mgr. P. L. zo dňa 08. 05. 2007, ktorej predmetom bolo poskytnutie finančných prostriedkov odporcov v 2./ rade odporcovi v 1./ rade v sume 1.850.000,- Sk v hotovosti je neplatná". Súd mal aplikovať § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., v zmysle ktorého ustanovenia základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty 61 408,74 eur je 546,03 eur, určené podľa § 10 ods. 2, v zmysle ktorého sa považuje za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia, alebo cena práva, ktorého sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby. Pri začatí poskytovania právnej služby (a tiež doposiaľ) bola voči navrhovateľke z titulu predmetnej pôžičky č. 05/2007 vedená exekúcia exekútorom JUDr. Bernardom Janíkom pod č. k. 152/08, v rámci ktorej sa voči navrhovateľke v súčasnosti vedie exekučné konanie na zaplatenie 1.850.000,- Sk s príslušenstvom, a to práve na základe zmluvy o pôžičke, ktorej neplatnosť žalovala v konaní 17C/40/2009. Hodnota predmetného práva, ktorému na strane navrhovateľky zodpovedá povinnosť, je tak určiteľná a v čase začatia poskytovania právnych služieb predstavovala hodnotu 1.850.000,- Sk s príslušenstvom. Zároveň nesúhlasila s tým, že jej prvostupňový súd nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za úkony 31. 01. 2011 a 02. 02. 2012, nakoľko ich súd nepovažoval za účelné. V zmysle vyčíslenia trov z 15. 10. 2012, ktorého prílohu tvorili zápisy o poradách, úkon z 31. 01. 2011 štúdium spisu 2 hod, stretnutie a porada s klientkou po vrátení veci pred pojednávaním, príprava na pojednávanie, preštudovanie stanoviska odporcu 2/ zo 16. 01. 2011 nepredstavoval iba poradu s klientkou pri príležitosti zmeny právneho zastúpenia, ktorý súd priznal ako prevzatie zastúpenia 12. 03. 2009, ale ako vyplýva z jeho popisu, jednalo sa o riadnu poradu s klientkou v rámci ktorej sa okrem iného preberal obsah stanoviska odporcu 2/ zo 16. 01. 2011 a tiež odvolací rozsudok, v rámci ktorej porady bolo navrhovateľke vysvetlené aktuálne procesné štádium konania a predpokladaný postup súdu tak aby sa mohla primerane na tento postup pripraviť. Rovnako 02. 02. 2012 bolo pod predmetným úkonom uplatnených niekoľko činností právneho zástupcu a to „02. 02. 2012 stretnutie s klientom, 03. 02. 2012 príprava na pojednávanie 05. 03. 2012, naštudovanie judikatúry, navrhnutie dôkazov, konzultácia s klientkou a príprava otázok k výsluchu p. L., podanie na súd - žiadosť o zabezpečenie dôkazov (termín 05. 03. 2012 zrušený) následne pred pojednávaním naštudovanie záverečného vyjadrenia odporcu 2/ z 03. 04. 2012", ktoré činnosti sa preukázateľne odohrali v období medzi 02. 02. 2012 a nasledujúcim pojednávaním 16. 04. 2012, ktoré činnosti boli vykonané v záujme prípravy riadneho zastupovania navrhovateľky a nemožno ich považovať bez ďalšieho za nedôvodné len s konštatovaním, že návrhy mala navrhovateľka možnosť predniesť na pojednávaní. Ústavný súd ako aj ESĽP opakovane judikovali, že patrí medzi základné práva účastníkov občianskeho súdneho konania byť oboznámený s obsahom všetkých dokumentov, ktoré sa v spise nachádzajú (napr. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva GÖC. c. Turecko č. 36590/90 z 11. júla 2002), čo v praxi advokát následne po doručení dokumentu, alebo získaní dokumentu zo spisu pred pojednávaním realizuje tak, že oboznamuje klienta s obsahom nového dokumentu nachádzajúceho sa v spise (napríklad vyššie uvedené oboznámenie so stanoviskom odporcu 2/ zo 16. 01. 2011) tak aby sa naplnila zásada procesnej hospodárnosti konania na následnom pojednávaní súdu na ktorom je účastník pripravený sa vyjadrovať ku všetkým dokumentom. Zároveň je základným poslaním advokácie napĺňať vyššie uvedené právo a zároveň povinnosťou advokáta je postupovať s odbornou starostlivosťou, pritom však dbať na hospodárnosť a účelnosť právnych služieb (§ 1, § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii). Javí sa preto ako účelnejšie sa na pojednávanie pripraviť pred pojednávaním napríklad aj naštudovaním písomných podaní doručených do spisu v čase od posledného pojednávania a ich vysvetlením klientovi, ako sa dostaviť na pojednávanie a z dôvodu nemožnosti sa vyjadrenia k písomne doručeným argumentom protistrany v predmetnej časti žiadať o odročenie pojednávania a poskytnutie času na prípravu na pojednávanie.
Odporcovia 1/, 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky žiadali rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Poukázal na skutočnosť, že žaloba navrhovateľky bola podľa ich názoru nedôvodná, avšak pre prípad vyúčtovania trov konania poukázal na všeobecnú platnú právnu úpravu uvedenú v príslušných ustanoveniach vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a obvyklú súdnu prax pri rozhodovaní v konaniach týkajúcich sa určenia neplatnosti právneho úkonu. Neobstojí argumentácia navrhovateľky, že pri rozhodnutí o merite veci, pokiaľ ide o trovy konania mal súd postupovať podľa ust. § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, podľa ktorého sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby mala byť 546,036. Tvrdil, že súd 1. stupňa vo veci správne aplikoval ust. § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Námietka navrhovateľky, že pri začatí poskytovania právnej služby bola voči nej uplatnená pohľadávka na úhradu sumy 1.850.000,- Sk s príslušenstvom na základe zmluvy o pôžičke č. 05/2007 v exekučnom konaní súdnym exekútorom JUDr. Bernardom Janíkom, je v tomto konaní bez právneho významu. Súd správne aplikoval pri priznaní trov právneho zastúpenia ust. § 11 ods. 1 písm. a/ citovanej vyhlášky a uplatnenie tohto ustanovenia nepriamo vypláva i s ust. § 10 ods. 2 tejto vyhlášky. Zdôraznili, že žalobkyňa sa v tomto konaní domáhala neplatnosti právneho úkonu, ktorého hodnotu nie je možné určiť, teda nie plnenia uvedeného v obsahu zmluvy o pôžičke č. 05/2007, pre ktoré by prichádzalo do úvahy použitie ust. § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Z obsahu odvolania navrhovateľky je nepochybné, že pokiaľ ide o námietky voči trovám konania, tieto riadne neodôvodnila s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O. s. p. Taktiež námietky navrhovateľky, že jej súdom I. stupňa nebola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia za úkony zo dňa 31. 01. 2011, teda štúdium spisu 2 hod., stretnutie a porada s klientkou po vrátení veci pred pojednávaním, príprava na pojednávanie, preštudovanie stanoviska odporcu 2/ zo 16. 01. 2011, ako i za úkon zo dňa 02. 02. 2012 - stretnutie s klientkou, ktoré mali byť vykonané v záujme prípravy riadneho zastupovania navrhovateľky, neobstoja. Poukázali na ust. § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého „účastníkovi, ktorý mal vo veci úplný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal." Z doslovného znenia tohto ustanovenia, je zrejmé, že je oprávnením súdu rozhodnúť o tom, ktoré uplatnené náklady navrhovateľky, pokiaľ ide o trovy právneho zastúpenia boli poskytnuté účelne a ktoré nie. Taktiež nesúhlasili s tvrdením, navrhovateľky, že oni neustále menili výpovede ohľadne skutkových okolností pri poskytnutí pôžičky. Tvrdili, že práve navrhovateľka v priebehu tohto konania neustále menila svoje výpovede a svoje tvrdenia nevedela podložiť právne relevantnými dôkazmi. Považovali tvrdenia navrhovateľky za účelové a vykonštruované, ktoré neúnosne predlžovali súdny spor. Tvrdili, že navrhovateľka sa v priebehu konania v tejto právnej veci správala tak, že zavinila niekoľko krát odročenie vytýčeného pojednávania a v obsahu svojho odvolania neuvádza žiadnu konkrétnu skutočnosť, na základe ktorej by bolo možné vyvodiť záver, že jej žalobný návrh bol podaný dôvodne.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil, a to z nasledovných dôvodov:
V preskúmavanej veci bolo zo spisového materiálu preukázané, že navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 13. 03. 2009 domáhala určenia neplatnosti uzavretej zmluvy o pôžičke medzi odporcom 1/ a odporcom 2/ na tom skutkovom zistení, že odporca 1/ (v tom čase jej manžel) uzatvoril s odporcom 2/ zmluvu o pôžičke na sumu 1.850.000,- Sk (61.408,75 eur) s príslušenstvom a na základe tejto zmluvy o pôžičke bola rozhodcovským rozsudkom vydaným rozhodcom JUDr. Milanom Chovancom č. k. RK 16/2008 zo dňa 23. 09. 2008 (právoplatným dňa 01. 10. 2008) uložená povinnosť odporcovi 1/ zaplatiť predmetnú istinu titulom pôžičky odporcovi 2/. Na základe tohto rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu začalo exekučné konanie a pri doručovaní upovedomenia o začatí exekúcie sa navrhovateľka prvý raz dozvedela o existencii predmetnej pôžičky. Tvrdila, že odporca 1/ uzatvoril zmluvu o pôžičke dňa 08. 05. 2007 bez jej súhlasu. Spôsob, ktorý odporca v rade 1/ zvolil má byť „strata" vlastníctva k založenej nehnuteľnosti a navrhovateľka sa dostala do situácie, že nie je schopná splatiť predčasnú splatnosť hypotekárneho úveru vyvolanú exekučným konaním ako i
následne rozhodcovským rozsudkom založený dlh jej manžela zo zmluvy o pôžičke. Odporca 1/ uzavrel zmluvu o pôžičke bez vedomia navrhovateľky, táto nikdy k takémuto úkonu súhlas nedala (§ 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a má zato, že konanie odporcov 1/ a 2/ je v rozpore s dobrými mravmi a právny úkon je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný. Rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 17C/40/2009-72 zo dňa 15. 02. 2010 bol návrh navrhovateľky zamietnutý. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd uznesením č. k. 8Co 151/2010-119 zo dňa 29. 06. 2010 rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Vytýkal prvostupňovému súdu, že vo veci nevykonal dostatočné dokazovanie výsluchom svedkov a oboznámením sa s listinnými dôkazmi. Okresný súd nevyhodnotil konanie odporcov 1/ a 2/ pri uzatváraní pôžičky, nezisťoval, z akého dôvodu už mesiac po uzavretí pôžičky jej účastníci spisovali dohodu o uznaní záväzku a z akého titulu odporca 2/ ju neoboznámil s uzavretím tejto pôžičky s dlhom, ktorý z tejto pôžičky vyplýval. Súd neurobil jasný právny záver o tom, z akého titulu nebola navrhovateľka účastníčkou rozhodcovského konania sp. zn. RK 16/2008, pokiaľ pôžička, o ktorej bolo rozhodované, bola uzavretá za trvania manželstva. V zmysle intencií odvolacieho súdu prvostupňový súd pokračoval v konaní a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi k veci sa vzťahujúcimi a dospel k záveru, že zmluva o pôžičke č. 5/2007 zo dňa 8.5.2007 uzavretá medzi odporcom 1/ a odporcom 2/,ktorej predmetom bolo poskytnutie finančných prostriedkov odporcom 2/ odporcovi 1/ v sume 1.850.000,- Sk v hotovosti je neplatná.
Podľa § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O. s. p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 219 ods. 2 O. s. p., keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. So všetkými skutočnosťami uvádzanými odvolateľom sa náležitým a presvedčivým spôsobom vyporiadal už prvostupňový súd, ktorého rozhodnutie spĺňa všetky požiadavky kladené na zákonné rozhodnutie podľa § 157 ods. 2 O. s. p. Inak povedané, prvostupňový súd sa dôsledne zaoberal so všetkými otázkami, ktoré boli v prejednávanej veci rozhodujúce vrátane tých, na ktoré poukázal odvolateľ. Na doplnenie odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že s námietkou nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane navrhovateľky sa prvostupňový súd dostatočne vysporiadal a mal za to, že v danom prípade žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu je žalobou určovacou v zmysle ust. § 80 písm. c/ O. s. p., pričom, jednoznačne z vykonaného dokazovania mal preukázané, že navrhovateľka má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Podľa názoru prvostupňového súdu, s ktorým sa odvolací súd stotožnil, v konaní naliehavý právny záujem na požadovanom určení navrhovateľka preukázala, nakoľko na nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX, ktorá je v BSM navrhovateľky a odporcu 1/, bolo v exekučnom konaní sp. zn. EX 152/08 exekútorom JUDr. Bernardom Janíkom zriadené exekučné záložné právo a je voči navrhovateľke vedená exekúcia. Pozícia navrhovateľky a jej právne postavenie sa stalo neisté a určovacia žaloba má v tejto situácii svoje opodstatnenie, kedy rozhodnutím, ktorým súd takejto žalobe vyhovie, sa vytvorí pevný právny základ pre účastníkov právneho vzťahu in eventum pre inú osobu, ak by takýto procesný výsledok mal priaznivý dopad na jej právne postavenie. Pokiaľ odporca 2/ namietal, že nevie, či súd určil, že zmluva o pôžičke č. 05/07 zo dňa 08. 05. 2007 je absolútne neplatná alebo relatívne neplatná, odvolací súd v tomto smere poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu na str. 10 rozsudku, z ktorého jednoznačne vyplynulo, že „...po preskúmaní okolností, za ktorých došlo k dojednaniu zmluvy o pôžičke s ručením majetkom tvoriacim masu BSM bez súhlasu navrhovateľky sa javí v kontexte ako odporujúce dobrým mravom...".
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa názoru súdnej praxe v rozpore s dobrými mravmi je taký právny úkon, ktorý nezodpovedá právnym zásadám, resp. spoločenským normám, ktoré sú všeobecne akceptované spoločnosťou. Nie je preto vylúčené, že výkon práva, ktorý zodpovedá zákonu, môže byť v rozpore s dobrými mravmi. Ide najmä o prípady, keď k uzavretiu právneho úkonu dochádza z iných dôvodov, ako je dosiahnutie hospodárskeho cieľa, právneho úkonu, či z dôvodu uspokojenia iných potrieb a kedy hlavným motívom osoby robiacej právny úkon je úmysel poškodiť, či znevýhodniť povinnú osobu alebo privodiť ujmu na majetku, ktorý mu bol zverený.
S poukazom na uvedené preto jasne vyplynulo z odôvodnenia prvostupňového súdu, že určil zmluvu o pôžičke ako absolútne neplatný právny úkon. Po preskúmaní okolností uzavretia zmluvy 08. 05. 2007 medzi odporca 1/, 2/ odvolací súd po preskúmaní spisu prvostupňového súdu mal taktiež za to, že išlo o absolútne neplatný právny úkon a okresný súd vo veci rozhodol správne. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu a podstaty. Odvolací súd dospel k záveru, že skutkové a právne závery okresného súdu nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlúčiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a že odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku ako celok spĺňa parametre zákonného ust. § 157 ods. 2 O. s. p. Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v žiadnom prípade nemožno považovať to, že prvostupňový súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa.
Odvolací súd má za to, že dôkazy, ktoré boli pred prvostupňový súdom vykonané, poskytli dostatočný poklad pre rozhodnutie okresného súdu.
Pre všetky uvedené skutočnosti bol rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdený.
Pokiaľ do výrokovej časti o trovách konania sa odvolala navrhovateľka, odvolací súd jej odvolanie považoval za dôvodné len čiastočne. Odvolací súd mal za to, že prvostupňový súd navrhovateľke ako úspešnej účastníčke konania správne priznal náhradu trov konania podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. Správne rozhodol prvostupňový súd aj v tom smere, pokiaľ priznal navrhovateľke trovy právneho zastúpenia, kde pre základnú sadzbu tarifnej odmeny bral 1/13-tinu výpočtového základu podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 655/2004 Z. z. V tomto smere odvolací súd poukazuje na to, že výpočet trov právneho zastúpenia pozostávajúcich z odmeny advokáta a náhrady jeho hotových výdavkov sa spravuje vyhláškou č. 655/2004 Z. z., ktorá sama však otázku možnosti určenia hodnoty sporu v prípade konania o určenie neplatnosti alebo platnosti právnych úkonov na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy nerieši. V zmysle ustálenej súdnej praxe, ako aj rozhodovacej praxe Ústavného súdu SR sa základ pre výpočet trov právneho zastúpenia určuje na základe rovnakých kritérií ako základ pre výpočet súdneho poplatku vyrubovaného vo veci. Tento postup reflektuje jednotu základu pre všetky druhy trov konania, ktorých výška sa odvíja od hodnoty sporu. Nemožno tiež opomínať skutočnosť, že predmetom konania o určenie neplatnosti právneho úkonu v tomto prípade, zmluvy o pôžičke je posúdenie, či preskúmavaný právny úkon bol urobený v súlade s právnymi predpismi, čo predstavuje skutočnosť objektívne neoceniteľnú peniazmi. Pri výpočte trov právneho zastúpenia treba preto v prípadných sporoch o určenie platnosti, resp. neplatnosti právneho úkonu vychádzať zo základu tarifnej odmeny podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. V tomto smere odvolací súd poukazuje na uznesenie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 30/2011.
Pokiaľ sa týka súdneho poplatku, ktorý bol v danej veci navrhovateľkou uhradený a nachádza sa na č. l. 1 spisu predstavuje sumu 99,50 eur, a to v zmysle položky 1 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov. Na takúto sumu bola navrhovateľka vyzvaná aj v súvislosti so zaplatením súdneho poplatku z odvolania proti rozsudku prvostupňového súdu zo dňa 15. 02. 2010.
Odvolací súd však považoval odvolanie navrhovateľky za dôvodné ohľadne náhrady trov konania, pokiaľ sa táto náhrada týkala počtu právnych úkonov, ktoré žiadala z titulu trov právneho zastúpenia navrhovateľka priznať svojej splnomocnenej zástupkyni. Odvolací súd sa nestotožnil s odôvodnením prvostupňového súdu, že úkony splnomocneného zástupcu navrhovateľky v dňoch 31. 01. 2011 a 02. 02. 2012 prvostupňový súd nepovažoval za účelné.
V danom prípade prvostupňový súd k úkonom vykazovaným splnomocneným zástupcom navrhovateľky si vyžiada originály dokladov, ktorými navrhovateľky resp. jej splnomocnený zástupca preukáže ich účelnosť alebo neúčelnosť. Zo svojho spisu (spisu advokáta) predloží originály záznamov o poradách,
k čomu tieto porady slúžili. Až následne prvostupňový súd môže o týchto úkonoch rozhodnúť, či ich považuje za účelne vynaložené pre uplatnenie a bránenie práva zo strany navrhovateľky.
O trovách odvolacieho konania rozhodne odvolací súd osobitným rozhodnutím.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .