Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_13CoE-20-2013.pdf
PDF · 88.36 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoE/20/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci exekúcie začatej na návrh oprávneného: PRO CIVITAS, s. r. o., so sídlom 821 01 Bratislava, Astrová 2/A, IČO: 45 869 464, zastúpená advokátskou kanceláriou: Lexpert, s.r.o., so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Robotnícka 6, proti povinnému: F. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. H. XXX XX A., X. nám. XXX, vedenej súdnou exekútorkou: JUDr. Eleonóra Nosková, Exekútorský úrad 974 01 Banská Bystrica, Robotnícka 4, pod spisovou značkou EX/644/11, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica číslo konania 4Er/2672/2011-11 zo dňa 22. 11. 2011, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s poukazom na ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov. Oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadenom pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., sp.zn. IBB0310105 zo dňa 15. 06. 2011; tento bol vydaný na základe rozhodcovskej doložky obsiahnutej v Zmluve o úvere č. 4661887608 zo dňa 18. 07. 2008 (ďalej len „zmluva“). Predmetnú zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným, posúdil exekučný súd ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Právny vzťah založený zmluvou sa spravuje ustanoveniami, ktoré upravujú spotrebiteľské zmluvy, teda ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a zákona o spotrebiteľských úveroch. Poukázal aj na európsku právnu úpravu dotýkajúcu sa problematiky spotrebiteľských zmlúv a ochrany práv spotrebiteľa, konkrétne čl. 6 a 7 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej aj „Smernica“), ako aj na právny názor vyplývajúci z rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05. Konštatoval, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, všeobecne znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Už túto skutočnosť je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku, a to v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným obchodným podmienkam , a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. V subjektívne nearbitrabilnej právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Rozhodcovská doložka spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom. Keďže neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom
a výkon práv a povinností z nej odporuje dobrým mravom, v danej veci boli splnené podmienky na zamietnutie žiadosti súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Oprávnený vo včas podanom odvolaní žiadal uznesenie okresného súdu zmeniť a súdnej exekútorke udeliť poverenie na vykonanie exekúcie alternatívne ho navrhol zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa jeho názoru okresný súd nebol oprávnený posudzovať platnosť rozhodcovskej doložky ako časti úverovej zmluvy. Ide o hmotnoprávne posúdenie nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom. Exekučný súd svojim postupom nahrádza aktivitu, ktorá mala vychádzať zo strany povinného. Ani pozícia spotrebiteľa, ako „slabšej strany“ nemôže v právnom štáte odôvodňovať odopretie práva veriteľa na uspokojenie svojej pohľadávky, vyplývajúcej zo záväzku, ktorý spotrebiteľ prevzal dobrovoľne. Exekučný súd prekročil svoje zákonné oprávnenie a konal ako súd vyššej inštancie rozhodujúci o opravnom prostriedku voči rozhodcovskému rozsudku. Oprávnený má za to, že vzhľadom na gramatický, logický, systematický, teleologický, doktrinálny, komparatívny i historický výklad právnej normy obsiahnutej v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku nezakladá oprávnenie súdu na meritórny prieskum exekučného titulu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia súdneho alebo iného rozhodnutia a nie súdny prieskum meritórnej stránky veci. Pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku, nemožno ju podľa názoru odvolateľa považovať za neprijateľnú podmienku, pretože v čase jej prijatia nebola uvedená vo výpočte nekalých podmienok v prílohe Smernice Rady č. 93/13/EHS, nebola uvedená ani v neprijateľných podmienkach v ustanovení § 53 OZ a nespĺňa ani pojmové znaky generálnej klauzuly nekalej podmienky podľa čl. 3 Smernice, nakoľko nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Oprávnený s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ OZ účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere sa domnieva, že toto ustanovenie nezakladalo neplatnosť rozhodcovskej doložky ako takej. Navyše, okresný súd sa vôbec nezaoberal ustanovením § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, v zmysle ktorého bol pôvodný veriteľ dokonca povinný ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Oprávnený má za to, že argumentácia súdu vzhľadom na gramatický, logický, teleologický a akýkoľvek možný výklad právnej normy obsiahnutej v § 53 ods. 4 písm. r/ OZ, na ktorú sa prvostupňový súd odvoláva, je nesprávna. Oprávnený s dôrazom na pasivitu povinného uviedol, že aj v prípade, ak by zmluva neobsahovala rozhodcovskú doložku a konanie by prebiehalo na všeobecnom súde, okresný súd sa nevyjadril, akú inú kvalitu či kvantitu by mali jeho procesné práva, v čom rozhodcovský súd pochybil, v čom zasiahol do práv povinného a v čom zasiahol do účinnej procesnej obrany spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka, ktorá zakladá riešenie sporov pred rozhodcovským súdom, zabezpečuje rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán a to tak veriteľovi, ako aj spotrebiteľovi. Skutočnosť, že je vopred známy konkrétny rozhodcovský súd, ktorému sa majú spory predkladať, nepôsobí v neprospech spotrebiteľa, ale naopak v jeho prospech - už v čase podpisu rozhodcovskej doložky sa tak môže oboznámiť so štatútom a rokovacím poriadkom rozhodcovského súdu. Zamietavým rozhodnutím súdu dôjde reálne k úplnému odňatiu práva veriteľa na súdnu ochranu. Tvrdenia súdu ohľadom nekalosti doložky nijako nepoľahčujú skutočnosť, že povinnému boli finančné prostriedky poskytnuté, riadne a včas neplnil svoje povinnosti zo zmluvy o úvere a počas celého procesu vymáhania a rozhodcovského konania nemal snahu dosiahnuť dohodu alebo zmier. Oprávnený preto navrhuje, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zmenil tak, že vydá poverenie pre súdneho exekútora v súlade s jeho pôvodným nárokom uplatneným v návrhu na vykonanie exekúcie, prípadne aby rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil v celom rozsahu a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.
Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou. Zákonná sudkyňa uviedla, že odvolaniu nemieni vyhovieť a podľa ust. § 374 ods. 4 druhej vety zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) vec predložila na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správne potvrdil z týchto dôvodov.
Z predloženého spisu mal odvolací súd potvrdený skutkový stav tak, ako to uviedol súd prvého stupňa. Okresný súd vec správne právne posúdil, keď vychádzal pri rozhodovaní z relevantnej skutočnosti, že daný zmluvný vzťah medzi veriteľom a dlžníkom je nutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah a svoje rozhodnutie náležite zdôvodnil.
V zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi povinný preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Exekučný súd sa tak okrem iného musí zaoberať tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). Vyslovené stanovisko je plne v súlade s názorom vysloveným v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne uznesenie č. k. 3 Cdo 146/2011 zo dňa 13. októbra 2011, č. k. 6 Cdo 122/2011 zo dňa 18. januára 2012, č. k. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 9. februára 2012.
Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní (§ 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.). Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Ani skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného, v rozhodcovskom konaní prípadne nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy resp. v takomto konaní bol pasívny, je tu irelevantná.
V danej exekučnej veci bol preto plne opodstatnený a zákonnom podložený postup exekučného súdu, ktorý po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie skúmal, či bola uzavretá rozhodcovská zmluva. Uvedený postup exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeroval k „zrušeniu“ tohto rozhodnutia; exekučný súd si ani neosvojoval postavenie odvolacieho súdu. Exekučný súd iba skúmal, či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľný exekučný titul, medziiným či ho vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor; pri riešení tejto otázky nebol exekučný súd viazaný tým, ako ju vyriešil rozhodcovský súd. Možno preto uzavrieť, že aj v rámci daného exekučného konania bol všeobecný súd oprávnený skúmať rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako exekučný titul z hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky (IV. ÚS 78/2011).
Oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie pripojil rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadenom pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., sp. zn. IBB0310105 zo dňa 15. 06. 2011, ktorý vo veci rozhodol na základe rozhodcovskej doložky „dohodnutej“ v čl. 3 ods. 7 zmluvy o úvere. Základný právny rámec nároku priznaného rozhodcovským súdom bol nárok veriteľa (spoločnosti Poštová banka, a.s. ako právneho predchodcu oprávneného) zo zmluvy o úvere č. 4661887608 zo dňa 18. 07. 2008. Podľa čl. 3 ods. 3 zmluvy o úvere sa právne vzťahy neupravené zmluvou riadia Všeobecnými obchodnými podmienkami, Obchodnými podmienkami pre úver a ďalšími, s uvedením, že klient svojím podpisom potvrdzuje, že bol s nimi oboznámený a súhlasí s nimi. Súd prvého stupňa vec správne právne posúdil, keď vychádzal pri rozhodovaní ako z relevantnej skutočnosti, že daný zmluvný vzťah medzi veriteľom a dlžníkmi je nutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah a následne, vychádzajúc z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v nadväznosti na smernicu rady 93/13/EHS, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil.
Okresný súd sa správne zaoberal preskúmaním rozhodcovskej doložky v súlade s kritériami, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Rozhodcovská doložka začlenená do rámca podmienok štandardnej zmluvy spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l OZ), pretože núti spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka ako neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná (§ 53 ods. 5 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), preto rozhodcovský rozsudok (číslo listu 10 spisu) nie je spôsobilým exekučným titulom (§ 41 ods. 2 Exekučného poriadku). Rozhodcovská doložka (čl. 3 ods. 7 zmluvy o úvere - č.l. 4 spisu, čl. 10.2 Všeobecných obchodných podmienok - č.l. 6 p.v. spisu) v znení tak ako bola koncipovaná, vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil výlučne rozhodovaniu sporu rozhodcovským súdom, čím je úplne vylúčená možnosť rozhodovania sporu všeobecným súdom. Spotrebiteľovi nebola daná žiadna možnosť dohodnúť si s veriteľom orgán, ktorý rozhodne ich prípadný spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Vzhľadom k spôsobu začlenenia rozhodcovskej doložky do predmetnej zmluvy ako zmluvy formulárovej, vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na jej nekalosť, či už v dôsledku svojej nevedomosti, či nečinnosti. Pri ochrane spotrebiteľa je preto v súvislosti s rozhodcovskou doložkou nevyhnutné, aby spotrebiteľ mal možnosť požiadať všeobecný súd o ochranu, okrem prípadu, ak si rozhodcovský súd osobitne nevyjednal (výslovne si ho želal). Rozhodcovská doložka v znení a spôsobom, akým bola inkorporovaná do spotrebiteľskej zmluvy o úvere, splynula s ostatnými štandardnými zmluvnými podmienkami. Došlo tak k narušeniu zákonom sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v ich právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.
Oprávnený v podanom odvolaní poukázal na povinnosť jeho právneho predchodcu, ktorá mu vyplývala z § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere). K tomu odvolací súd uvádza, že zákonodarca v ust. § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere určil síce bankám povinnosť ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich vzájomné spory budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní, zároveň však stanovil, že klient nie je povinný prijať takýto predložený návrh a v prípade, že návrh neprijme, prípadné spory sa budú riešiť postupom podľa osobitných predpisov. Použitím logického výkladu tohto ustanovenia možno dôjsť k záveru, že banka má povinnosť ponúknuť klientovi návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky, ale klient má právo uvedený návrh prijať alebo aj neprijať, pričom prípadné odmietnutie (neprijatie) návrhu na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní nemá žiadny vplyv na vznik resp. existenciu záväzkovo-právneho vzťahu založeného zmluvou o úvere.
V prejednávanom prípade však rozhodcovská doložka obsiahnutá v čl. 3 ods. 7 zmluvy o úvere a následne bližšie špecifikovaná v čl. 10.2 Všobecných obchodných podmienok, nemá povahu „návrhu“ na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, ktorú by mohol klient buď prijať alebo odmietnuť, pričom jeho rozhodnutie by nemalo vplyv na uzavretie alebo neuzavretie zmluvy o úvere. Uvedené dojednanie je totiž súčasťou samotnej zmluvy o úvere, preto klient nemá reálne možnosť neprijať návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky bez toho, aby tým nezmaril uzavretie zmluvy o úvere. Z uvedených dôvodov dojednanie rozhodcovskej doložky v zmluve o úvere nemožno považovať za návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tak ako to má na mysli § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere.
Dojednanie rozhodcovskej doložky je teda neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy neplatná. Za takýchto podmienok rozsudok rozhodcovského súdu (č.l. 10 spisu) nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, preto exekučný súd správne žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.