Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/122/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U ZN E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ E. C., bývajúcej v O., 2/

M. C., bývajúceho v O., 3/ N. B., bývajúcej v O. a 4/ Z. G., bývajúcej v D., zastúpenej

opatrovníčkou MUDr. M. K., bývajúcou v P., všetkých zastúpených JUDr. I. G., advokátom

so sídlom v P., proti ţalovaným 1/ M. B., bývajúcemu vo Č.Z., 2/ E. J., bývajúcej v N., 3/ V.

S., bývajúcej v B., 4/ M. K., bývajúcej v T., 5/ A. B., bývajúcemu v N., 6/ V. B., bývajúcemu

v M., 7/ E. B., bývajúcej v N., 8/ Z. J., bývajúcej v N., 9a/ J. K., bývajúcemu v P., 9b/ A. H.,

bývajúcej v B., 9c/ E. Š., bývajúcej v P. a 10/ K. K., bývajúcej Č.V., o prechod vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam, vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. , o

dovolaní ţalobcov 1/ aţ 4/ proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 25. novembra 2010 sp.

zn. rozhodol

t a k t o :

Dovolanie ţalobcov o d m i e t a .

Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobou podanou na Okresnom súde Prievidza 30. decembra 1992 sa právny

predchodca ţalobcov 1/ aţ 3/ E. C. (pôvodne ako ţalobca 1/) a ţalobkyňa 4/ (pôvodne ako

ţalobkyňa 2/ ) domáhali určenia, ţe na kaţdého z nich prechádza v polovici vlastnícke právo

k nehnuteľnostiam zapísaným v evidencii nehnuteľností bývalého Strediska geodézie

v Prievidzi na liste vlastníctva č. X. ako dom súp.č.X a pozemok parc.č.X - zastavaná plocha

2

vo výmere X. m, v polovici patriacim právnemu predchodcovi ţalovaných 1/ aţ 8/ A. B.

(pôvodne ţalovanému 1/ ) a v druhej polovici právnemu predchodcovi ţalovaných 9a/ aţ 9c/

F. K. (predtým ţalovanému 9/) a jeho manţelke K. K. ako ţalovanej 10/ (pôvodne ţalovaným

2/ a 3/ ), a vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. X. ako pozemok

2

parc. č.X. - záhrada vo výmere X. m, patriacej v celosti A. B., ako i vlastnícke právo

k nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. X. ako pozemok parc. č. X. - záhrada vo

2

výmere X. m, patriacej v celosti právnemu predchodcovi ţalovaných 9a/ aţ 9c/ a ţalovanej

10/. Uplatnený nárok odôvodnili ustanovením o úprave

vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších

predpisov (ďalej len zákon o pôde). Tvrdili, ţe pôvodným vlastníkom nehnuteľností bol ich

otec A. C., ktorému boli skonfiškované podľa nariadenia Slovenskej národnej rady č.

SNR v znení nariadenia č. SNR, i keď sa počas druhej svetovej

vojny choval ako lojálny občan a nebol za ţiadnu protištátnu činnosť trestaný. Správca týchto

nehnuteľností bývalý Miestny národný výbor v Nitrianskom Pravne ich kúpnou zmluvou z

15. mája 1985 previedol do vlastníctva A. B. a manţelky E. B. a do vlastníctva F. K. a

manţelky K. K.. Kúpna zmluva bola podľa názoru ţalobcov uzavretá v rozpore s vyhláškou č.

o predaji bytov z národného majetku občanom a o finančnej pomoci pri

modernizácii zakúpených bytov v znení neskorších predpisov (ďalej len "

Zb."), ktorá z predaja vylučovala byty v domoch, v ktorých sú nebytové priestory uţívané

socialistickými organizáciami. V dome súp. č. X sa totiţ nachádzala obchodná miestnosť

uţívaná J..

Okresný súd Prievidza najskôr rozsudkom z 28. apríla 1994 č. k. -59,

ktorý bol zrušený uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 20. októbra 1994 sp. zn.

, a potom opakovane rozsudkom z 25. júna 1996 č. k. -173 ţalobu

zamietol s odôvodnením, ţe nehnuteľnosti, ku ktorým bol uplatnený nárok na určenie

prechodu vlastníckeho práva, nespadajú do pôsobnosti zákona o pôde. Na odvolanie

ţalobcov Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 11. apríla 1997 sp. zn.

aj tento v poradí druhý rozsudok prvostupňového súdu zrušil z dôvodu nedostatočného

zistenia skutkového stavu v otázke riadnej identifikácie a výmery pozemkov. V odôvodnení

zrušujúceho uznesenia vyslovil právny záver, podľa ktorého pôvodný vlastník nehnuteľností

A. C. ako vlastník poľnohospodárskych pozemkov bol vlastníkom poľnohospodárskeho

podniku, preto uplatnený nárok treba posudzovať podľa zákona o pôde. Ďalej vyslovil názor,

ţe pokiaľ z vykonaného dokazovania vyplýva, ţe v čase uzavretia zmluvy o prevode bytov v

obytnom dome súp. .č.X. v Nitrianskom Pravne 15. mája 1985 boli nebytové priestory v

dome uţívané druţstevnou (teda socialistickou) organizáciou, bol prevod v rozpore s

vyhláškou č. , ktorá z predaja vylučovala byty v domoch, v ktorých sú nebytové

priestory uţívané socialistickými organizáciami.

Po vrátení veci prvostupňovému súdu tento ďalej konal s dedičmi pôvodného

ţalovaného 1/ A. B., ktorý v priebehu konania zomrel, a rozsudkom z 15. júla 1997 č. k.

-208 v spojení s opravným uznesením zo 17. septembra 1997 č. k. 5 C 245/92-

231 ţalobe vyhovel tak, ţe vyslovil prechod vlastníckeho práva nebohého A. B., F. K. a jeho

manţelky K. k označeným nehnuteľnostiam na ţalobcov, a to na ţalobcov 1/ aţ 3/ po 1/6 k

celku a na ţalobkyňu 4/ v 3/6 k celku. Zároveň zaviazal ţalovaných spoločne na zaplatenie

náhrady trov právneho zastúpenia ţalobcom vo výške 31 766,-- Sk na účet ich vtedajšieho

zástupcu JUDr. L. R. a na uhradenie súdneho poplatku štátu na účet súdu vo výške 18 464,--

Sk, všetko do troch dní. Vychádzal zo záväzného právneho názoru odvolacieho súdu

vysloveného v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení a z výsledkov vykonaného

dokazovania, z ktorých vyvodil záver, ţe prevod nehnuteľností bol v rozpore s vyhláškou č.

, pretoţe v dome súp. č. X. sa nachádzala obchodná miestnosť nepretrţite (t. j. aj

v čase uzavretia a registrácie kúpnej zmluvy) uţívaná socialistickou organizáciou, v dôsledku

čoho boli splnené podmienky pre prechod vlastníckeho práva na ţalobcov v zmysle

ustanovenia § 8 ods. 1 zákona o pôde.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na odvolanie ţalovaných rozsudkom

z 26. apríla 2000 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej potvrdil.

Vo výroku o trovách konania a o súdnom poplatku prvostupňový rozsudok zrušil a vec vrátil

súdu prvého stupňa v tejto časti na ďalšie konanie. Potvrdenie rozsudku vo veci samej

odôvodnil jeho vecnou správnosťou stotoţňujúc sa so skutkovými a právnymi závermi súdu

prvého stupňa.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie ţalovaných rozsudkom z 28. apríla

2004 sp. zn. rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 26. apríla 2000 ako i

rozsudok Okresného súdu Prievidza z 15. júla 1997 v spojení s opravným uznesením ako i

súvisiace uznesenia o trovách konania zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Zrušenie rozsudkov oboch súdov odôvodnil inými vadami konania spočívajúcimi v tom, ţe

po smrti pôvodného ţalovaného 1/ A. B. súdy pokračovali v konaní s jeho dedičmi bez toho,

aby vyčkali skončenie dedičského konania, hoci to povaha veci (určenie prechodu práva)

nepripúšťala a nesprávne vyslovili prechod práva nebohého, i keď ten uţ nositeľom ţiadneho

práva nemohol byť, a ţe odvolací súd svoj rozsudok náleţite neodôvodnil, keď v ňom

neobjasnil ako hodnotil splnenie jednej zo základných podmienok pre úspešné uplatňovanie

nároku podľa § 8 ods. 1 zákona o pôde, a to existenciu vlastníckeho práva ţalovaných za

okolností, ţe kúpnu zmluvu, ktorou právni predchodcovia ţalovaných 1/ aţ 8/ a pôvodný

ţalovaný 9/ a ţalovaná 10/ nadobudli nehnuteľnosti, ku ktorým sa ţalobcovia domáhali

vyslovenia prechodu vlastníckeho práva, povaţoval za absolútne neplatnú, a tieţ neobjasnil,

prečo povaţoval za správny výrok rozsudku súdu prvého stupňa o vyslovení prechodu

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - domu súp. č..., keď vychádzal z názoru, ţe kúpna

zmluva z 15. mája 1985 bola zmluvou o prevode bytov v tomto dome do vlastníctva

právnych predchodcov ţalovaných 1/ aţ 8/ a do vlastníctva pôvodného ţalovaného 9/

a ţalovanej 10/.

V ďalšom konaní Okresný súd Prievidza po doplnení dokazovania a pripustení

zmeny petitu ţaloby alternatívne aj o vyslovenie prechodu vlastníckeho práva k bytom

rozsudkom z 27. októbra 2005 č. k. -461 ţalobu zamietol. Zamietnutie ţaloby

odôvodnil absolútnou neplatnosťou kúpnej zmluvy z 15. mája 1985 v časti predaja bytov

z dôvodu nevymedzenia miestnosti neslúţiacej na bývanie (obchodnej miestnosti, ktorá tieţ

mala byť predmetom predaja) v súlade s

o osobnom vlastníctve bytov a teda pre rozpor s týmto zákonom. Dôsledkom neplatnosti

zmluvy bolo potom nesplnenie jednej zo základných podmienok pre úspešné uplatnenie

nároku v zmysle § 8 ods. 1 zákona o pôde, a to podmienky existencie vlastníckeho práva

ţalovaných.

Na odvolanie ţalobcov Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd rozsudkom

z 19. septembra 2006 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa (v spojení

s uznesením tohto súdu z 12. decembra 2005 č. k. -471 o trovách konania

a o poplatkovej povinnosti) potvrdil. Prvostupňový rozsudok povaţoval za vecne správny, aj

keď z iných, neţ v ňom uvedených dôvodov. Na rozdiel od súdu prvého stupňa kúpnu

zmluvu z 15. mája 1985 nepovaţoval za neurčitú a teda za odporujúcu

o osobnom vlastníctve bytov. Poukazujúc na dokazovanie vykonané prvostupňovým súdom

vyslovil záver, ţe v čase uzavretia kúpnej zmluvy o prevode bytov netrvalo uţívanie

nebytového priestoru v dome č. X (v ktorom sa tieto byty nachádzali) socialistickou

organizáciou, preto nebolo preukázané ţalobcami tvrdené uzavretie tejto zmluvy v rozpore

s vtedy platnými predpismi, a to konkrétne s vyhláškou č. , ktorá vylučovala

z predaja byty v domoch, v ktorých boli nebytové priestory uţívané socialistickými

organizáciami. Pretoţe ţalobcovia nepreukázali ani protiprávne zvýhodnenie ţalovaných,

resp. ich právnych predchodcov, pri nadobudnutí bytov a ostatných nehnuteľností, neboli

splnené podmienky pre vyslovenie prechodu vlastníckeho práva v zmysle § 8 ods. 1 zákona

o pôde.

Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie ţalobcov uznesením

z 25. marca 2009 sp. zn. rozsudok Krajského súdu v Trenčíne

z 19. septembra 2006 sp. zn. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie

s odôvodnením, ţe ţalobcom bola odňatá moţnosť konať pred súdom nerešpektovaním

zásady dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania, keď im odvolací súd nedal príleţitosť

vyjadriť sa k moţnosti iného skutkového a právneho posúdenia veci, nakoľko tento rozsudok

prvostupňového súdu o zamietnutí ţaloby potvrdil z celkom iných dôvodov, neţ pre ktoré

ţalobu zamietol súd prvého stupňa. Navyše dovolací súd vytkol odvolaciemu súdu, ţe

nezopakoval ani nedoplnil dokazovanie na zistenie skutočností ohľadom uţívania miestnosti

neslúţiacej na bývanie (nebytového priestoru) socialistickou organizáciou v čase uzavretia

zmluvy o prevode bytov do vlastníctva a napriek tomu vyslovil skutkový záver o neuţívaní

tohto priestoru socialistickou organizáciou v rozhodnom čase. Prvostupňový súd totiţ dôkazy

vykonané na zistenie uvedenej skutočnosti vo svojom rozsudku nehodnotil.

Krajský súd v Trenčíne napokon rozsudkom z 25. novembra 2010 sp. zn.

po zopakovaní, doplnení a vyhodnotení dokazovania v zmysle

opätovne potvrdil zamietajúci rozsudok Okresného súdu Prievidza z 27. októbra 2005 č. k.

-461 v spojení s uznesením tohto súdu z 12. decembra 2005 č. k.

-471 o trovách konania a o poplatkovej povinnosti, keď dospel k záveru, ţe súd

prvého stupňa správne rozhodol, avšak nesprávne vec posúdil po právnej stránke. Znova

konštatoval, ţe kúpna zmluva o predaji bytov v obytnom dome č. v Nitrianskom Pravne

do osobného vlastníctva z 15. mája 1985 nebola uzatvorená v rozpore s vyhláškou č. 47/1978

Zb., keď ku dňu jej registrácie vtedajším Štátnym notárstvom v Prievidzi, t. j. k 5. augustu

1985, uţ neboli v predmetnom obytnom dome nebytové priestory v uţívaní socialistickej

organizácie a to J.. K tejto skutočnosti odvolací súd v intenciách zrušujúceho uznesenia

dovolacieho súdu jednak zopakoval dokazovanie vykonané prvostupňovým súdom

výsluchom svedkov a listinnými dôkazmi a jednak doplnil dokazovanie výsluchom ďalších

svedkov. Ţalobcov zaviazal spoločne a nerozdielne na zaplatenie trov odvolacieho konania

ţalovanej 8/ vo výške 387,64 eur do 3 dní k rukám jej právneho zástupcu JUDr. V. Ľ. a

ţalovaným 1/ aţ 7/, 9a/, 9b/, 9c/ a 10/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu ako odvolacieho súdu podali dovolanie

ţalobcovia. Ţiadali napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na nové

konanie z dôvodu, ţe im bola odňatá moţnosť konať pred odvolacím súdom jednak tým, ţe

odvolací súd posúdil inak skutkový aj právny stav bez ohľadu na nové dôkazy, na ktoré

v rozhodnutí neprihliadol a jednak nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím súdom.

Ţalovaní ţiadali dovolanie ako nedôvodné zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podali včas účastníci konania ( ), riadne zastúpení (

ods. 1 ), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré

moţno napadnúť dovolaním ( a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ) dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému

takýto opravný prostriedok nie je prípustný, preto ho treba odmietnuť.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V preskúmavanej veci dovolatelia napadli dovolaním rozhodnutie odvolacieho súdu

vydané vo forme rozsudku, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa.

Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku odvolacieho súdu sú

upravené v ustanoveniach a

Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa neprichádza do úvahy.

Nejde totiţ o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom

by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci

(dovolací súd vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach právny názor na dôvodnosť

uplatneného nároku nevyslovil), rovnako nejde o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací

súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu, ani o rozsudok, ktorým by bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým by

súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení ,

moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie

z hľadiska neprípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta

druhá ) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané

v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v aţ g/ ,

dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto

zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,

spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad absencie

návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia moţnosti

účastníkovi pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom

nesprávne obsadeným. Osobitne sa zaoberal námietkou dovolateľov, ţe konanie trpí vadou

uvedenou v

Ţalobcovia v dovolaní tvrdili, ţe postupom odvolacieho súdu im bola odňatá moţnosť

konať pred súdom tým, ţe odvolací súd inak ako prvostupňový súd posúdil skutkový a právny

stav veci.

Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţnil

účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu

priznáva, napr. právo na doplnenie alebo opravu nesprávneho, neúplného alebo

nezrozumiteľného podania, právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať

dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti

prostredníctvom zvoleného zástupcu a pod.

Odvolací súd, viazaný právnym názorom dovolacieho súdu, na zistenie skutkového

stavu ohľadne okolnosti týkajúcej sa ukončenia či neukončenia uţívania nehnuteľnosti

socialistickou organizáciou jednak doplnil dokazovanie vykonaním výsluchu svedkov O. M.,

H. L., R. F., E. M., M. Ď., H. F., J. P. a Ing. P. K. v súlade s ustanovením § 213 ods. 4 a 6

prostredníctvom doţiadaného Okresného súdu Prievidza, a jednak zopakoval

dokazovanie výsluchom svedkov A. K., Ing. S. P., B. D., oboznámením sa s listinnými

dôkazmi listami vlastníctva, výpismi z pozemkovej knihy, kúpnou zmluvou z 15. mája 1985,

písomnými správami a potvrdeniami J., dohodou o odovzdaní a prevzatí miestnosti

do uţívania z 10. septembra 1985, kolaudačným rozhodnutím zo 6. decembra 1984,

hospodárskou zmluvou z 28. apríla 1976, zrušením hospodárskej zmluvy z 23. augusta 1985

v zmysle Po takto vykonanom a vyhodnotenom dokazovaní ustálil

skutkový a právny stav tak, ţe kúpnu zmluvu z 15. mája 1985 nepovaţoval, na rozdiel od

súdu prvého stupňa, za neurčitú ani za uzavretú v rozpore s vyhláškou č. , keď

podľa jeho názoru neodporovala ustanoveniu § 1 ods. 2 veta prvá tejto vyhlášky, podľa

ktorého z predaja boli vylúčené byty v domoch, v ktorých boli nebytové priestory uţívané

socialistickými organizáciami, keďţe ku dňu registrácie zmluvy uţ nebytové priestory

v predmetnom dome neboli v uţívaní J.. Iné posúdenie skutkového a právneho stavu

odvolacím súdom, ktoré bolo výsledkom vyššie uvedeného procesného postupu, súladného

s príslušnými ustanoveniami , a ku ktorému sa ţalobcovia (uţ aj v dôsledku

predchádzajúceho zrušenia rozsudku odvolacieho súdu z tohto dôvodu) mali moţnosť

vyjadriť, preto nemalo za následok odňatie ich moţnosti konať pred súdom.

K námietke dovolateľov spochybňujúcej posúdenie skutkových zistení, treba ešte

uviesť, ţe v zmysle ustanovenia dôvodom dovolania nemôţe byť samo

osebe nesprávne skutkové zistenie. Dovolanie totiţ nie je „ďalším“ odvolaním, ale je

mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len výslovne uvedených

procesných ( a ) a hmotnoprávnych (

) vád. Preto sa dovolaním nemoţno úspešne domáhať revízie skutkových zistení

urobených súdmi prvého a druhého stupňa, ani prieskumu nimi vykonaného a vyhodnoteného

dokazovania. Ťaţisko dokazovania je totiţ v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho

skutkové závery je oprávnený dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd, ktorý za tým

účelom môţe vykonávať dokazovanie ( ). Dovolací súd nie je všeobecnou treťou

inštanciou, v ktorej by mohol preskúmať akékoľvek rozhodnutie súdu druhého stupňa.

Preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti s právnym

posúdením veci, nemôţe dovolací súd uţ len z toho dôvodu, ţe nie je oprávnený bez ďalšieho

prehodnocovať vykonané dôkazy, pretoţe na rozdiel od súdu prvého a druhého stupňa nemá

moţnosť podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní tieto dôkazy sám

vykonávať, ako je zrejmé z obmedzeného rozsahu dokazovania v dovolacom konaní podľa

ustanovenia , in fine (arg. „dokazovanie však nevykonáva“).

Na ďalší dovolací dôvod ţalobcov, ktorý mal spočívať v nesprávnom právnom

posúdení veci odvolacím súdom, dovolací súd taktieţ nemohol prihliadať, pretoţe by sa ním

mohol zaoberať, len ak by dovolanie bolo prípustné.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Právnym posúdením veci

neodníma účastníkovi konania moţnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle § 237

písm. f/ (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky

pod č. 43/2003 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Právne posúdenie veci súdmi niţších

stupňov je relevantným dovolacím dôvodom len v prípade procesne prípustného dovolania,

samo však prípustnosť dovolania v zmysle nezakladá.

Moţno teda uzavrieť, ţe dovolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by opodstatňovali

prípustnosť dovolania podľa a keďţe dovolanie nie je prípustné ani podľa

, Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadny opravný prostriedok ţalobcov

odmietol podľa ods. l písm. c/ v spojení s bez toho, aby sa

zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozsudku odvolacieho súdu.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa

(s pouţitím analógie) v spojení s , keď neboli dané dôvody pre pouţitie

odseku 2 tohto ustanovenia, pretoţe trovy ţalovaných, ktoré vznikli v súvislosti s vyjadrením

ich zástupcov k dovolaniu, nepovaţoval, vzhľadom na neprípustnosť dovolania, za potrebné

na účelné bránenie práva.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0 .

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. júla 2011

JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová