Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_29Sp-16-2013.pdf
PDF · 107.56 KB
Case nature
Subarea
29Sp/16/2013
Uznesenie
Krajský súd v Žiline v právnej veci navrhovateľa: Tomáš Martini, nar. X. X. XXXX, IČO: 40 581 098, bytom I. W. XXXX/XX, G. I. O., právne zast. JUDr. Ivanom Hubkom, advokátom, so sídlom Q. X, E., proti odporcovi: Obec Teplička nad Váhom, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Obce Teplička nad Váhom č. OÚ/169/2013 zo dňa 15. 1. 2013, takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e .
Po právoplatnosti tohto uznesenia bude vec p o s t ú p e n á na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Odporca rozhodol rozhodnutím č. OÚ/169/2013, zo dňa 15.1.2013 o uložení pokuty podľa § 13 ods. 9 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. s poukazom na § 13 ods. 9 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb. vo vzťahu k navrhovateľovi uložil pokutu vo výške 500,- € za porušenie Všeobecne záväzného nariadenia č. 1/2008 o usmerňovaní ekonomickej činnosti a podmienkach podnikania v Obci Teplička nad Váhom, a to čl. 2 bod 5 nariadenia, ktorého sa ako účastník konania dopustil tým, že dňa 25. 8. 2012 v čase o 01:35 hodine i napriek upozorneniu privolanej hliadky OO PZ Žilina, aby podľa zatváracích hodín hostí z prevádzky vykázal a podnik riadne uzatvoril, čo menový aj prisľúbil a i napriek prísľubu v čase 02:05 hodine bolo v prevádzke „Flamengo bar" približne 20 - 30 ľudí a prevádzka fungovala ďalej. V odôvodnení rozhodnutia poukázal najmä na ust. § 4 ods. 3 písm. d) zákona č. 369/1990 Zb. v platnom znení, podľa ktorého obec pri výkone samosprávy najmä usmerňuje ekonomickú činnosť v obci a ak tak ustanovuje osobitný predpis, vydáva súhlas, záväzné stanovisko, stanovisko alebo vyjadrenie k podnikateľskej a inej činnosti právnických osôb a fyzických osôb a k umiestneniu prevádzky na území obce, vydáva záväzné stanoviská k investičnej činnosti v obci. Taktiež poukázal na § 6 ods. 1 zákona č. 369/1991 Zb. a na čl. 2 bod 5 Všeobecného záväzného nariadenia č. 1/2008 o usmerňovaní ekonomickej činnosti a podmienkach podnikania v Obci Teplička nad Váhom: V prevádzkarniach, ktoré poskytujú pohostinské služby môže byť povolený predajný a prevádzkový čas spravidla od 6:00 hod. do 20:00 hod.. Pokuta bola uložená s poukazom na § 13 ods. 9 písm. a) a § 13 ods. 10 zákona č. 369/1990 Zb..
Proti predmetnému rozhodnutiu podal opravný prostriedok navrhovateľ. Namietal nezákonnosť a nesprávnosť predmetného rozhodnutia a poukázal na nepríslušnosť rozhodnutia obce vo veci uloženia sankcie za porušenie Všeobecného záväzného nariadenia Obce Teplička, pričom dospel k záveru, že problematika obsiahnutá v napadnutom VZN, to jest úprava nočného kľudu a s ním súvisiaca problematika - rušenie nočného kľudu, výnimky zo zákazu rušenia, meranie hluku podľa vyhlášky č. 14/1977 Zb., zodpovednosť za porušenie VZN, kontrola dodržiavania VZN nepatrí podľa súčasnej platnej
legislatívny medzi kompetencie územnej samosprávy s poukazom na § 4 ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a zároveň nejde ani o prenesený výkon štátnej správy, preto nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby VZN zostalo v platnosti s poukazom na § 6 ods. 1 a § 6 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb.. Podľa názoru navrhovateľa nie je legitímne a zákonné určovať akékoľvek porušenie VZN ako základ pre určenie priestupku a zároveň ako základ pre uloženie akejkoľvek sankcie. Porušenie akejkoľvek podzákonnej normy ako VZN, na základe ktorého porušenia starosta obce určil, porušenie nočného pokoja, nie je možné založiť akýkoľvek priestupok a zároveň nie je možné uložiť akúkoľvek sankciu. Zároveň namietal aj predvolanie osoby Tomáša Martiniho ako fyzickej osoby, pričom nie je možné, aby v zmysle príslušného zákona bol Tomáš Martini označený legálne za majiteľa, prevádzkovateľa, či nájomcu uvedeného zariadenia „Flamengo bar" v Tepličke nad Váhom. Obec nie je oprávnená riešiť priestupky fyzickej osoby, nakoľko Zákon o obecnom zriadení jasne taxatívne a rigidne stanovuje iba kto môže byť subjektom a zároveň účastníkom konania pre obec a zároveň aj pre prípad ukladania pokuty. Obec môže právnickej alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie uložiť pokutu do 6.638,- €, ak poruší a) nariadenie, avšak zároveň treba jasne a zreteľne pripomenúť starostovi Obce Teplička nad Váhom ako orgánu, ktorý nie je oprávnený, ktorý uvedené rozhodnutie o udelení pokuty podpísal, že za porušenie VZN nie je možné uložiť žiadnu pokutu. Iba za porušenie zákona je možné uložiť pokutu. V tomto smere sa starosta Obce Teplička nad Váhom nevysporiadal s príslušným zákonom a nad rámec určil v spise č. 2757/2012 zo dňa 17. 9. 2012, v ktorom najprv neoprávnene začal konanie vo veci uloženia sankcie za porušenie § 5 ods. 3 VZN č. 3/2012 Obce Teplička nad Váhom, ktorého sa mal údajne dopustiť podnikateľ Tomáš Martini, čím vlastne starosta obce priznal na základe § 5 ods. 3 VZN/2012 Obce Teplička nad Váhom oprávnenosť prevádzkovania prevádzky „Flamengo bar" v Tepličke nad Váhom aj po 22:00 hodine a zároveň nakoľko ako nepríslušný subjekt ku konaniu, pretože Tomáš Martini preukázateľne nie je majiteľ, prevádzkovateľ, či nájomca uvedeného zariadenia - „Flamengo bar" v Tepličke nad Váhom a zároveň preukázateľné relatívne platný prevádzkovateľ a nájomca ako podľa dvojstrannej zmluvy, tak podľa vyjadrení Obvodného úradu v Žiline je nájomca a zároveň prevádzkovateľ Martini Jozef, čo podstatne mení situáciu, a teda starosta obce nezákonne uviedol, že účastník konania Martini Tomáš je podnikateľským subjektom, čo v tomto prípade nemá žiadnu právnu relevanciu, nakoľko Tomáš Martini nie je vlastník, ani nájomca, ani prevádzkovateľ uvedeného subjektu „Flamengo bar". V celom rozsahu namietal VZN č. 1/2008 o usmerňovaní ekonomickej činnosti a podmienkach podnikania v Obci Teplička nad Váhom ako protiústavné. Obec medze základného práva podnikať upravila v rozpore s príkazom ústavy, konala v rozpore s čl. 13 ods. 2 Ústavy SR a čl. 35 ods. 1 Ústavy SR. Podľa čl. 67 Ústavy SR vo veciach územnej samosprávy rozhoduje obec samostatne. Povinnosti a obmedzenia je možné ukladať len zákonom. Úprava podnikania v obci nepatrí medzi veci územnej samosprávy tak, ako ich vymedzuje ust. § 4 Zákona o obecnom zriadení. Podľa čl. 68 Ústavy SR vo veciach územnej samosprávy obec môže vydávať všeobecné záväzné nariadenia. Namietal, že pre Martini Jozef pre prevádzku „Flamengo bar" bol určený prevádzkový čas rozhodnutím obce pod č. OÚ/2818/2004 zo dňa 14. 1. 2005 časovo pondelok - štvrtok od 17:00 do 24:00 hod., piatok - sobota od 16:00 hod. do 02:00 hod. a nedeľa od 15:00 - 24:00 hod., čo podstatne mení situáciu ako vo vzťahu k účastníkovi konania Martini Tomáš tak, ako aj k prevádzke „Flamengo bar" v Tepličke nad Váhom. Starosta obce najprv neoprávnene začal konanie vo veci uloženia sankcie za porušenie § 5 ods. 3 Všeobecného záväzného nariadenia č. 3/2012 Obce Teplička nad Váhom. V ostatnom súd odkazuje na podrobné zdôvodnenie opravného prostriedku, ktoré sa nachádza v samotnom spise.
Podľa ust. § 246c ods. 1 O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.
Podľa ust. § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
Podľa § 13 ods. 9 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení obec môže právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie uložiť pokutu do 6638 eur, ak poruší nariadenie.
Podľa § 1 ods. 1 veta prvá pred bodkočiarkou zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, ktorý nadobudol účinnosť dňom 24. 11. 1990 je obec samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. obec samostatne rozhoduje a uskutočňuje všetky úkony súvisiace so správou obce a jej majetku, všetky záležitosti, ktoré ako jej samosprávnu pôsobnosť upravuje osobitný zákon, ak takéto úkony podľa zákona nevykonáva štát alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba.
Podľa § 4 ods. 3 písm. d) zákon č. 369/1990 Zb. v platnom znení obec pri výkone samosprávy najmä usmerňuje ekonomickú činnosť v obci, a ak tak ustanovuje osobitný predpis, vydáva súhlas, záväzné stanovisko, stanovisko alebo vyjadrenie k podnikateľskej a inej činnosti právnických osôb a fyzických osôb a k umiestneniu prevádzky na území obce, vydáva záväzné stanoviská k investičnej činnosti v obci.
Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. v platnom znení obec môže vo veciach územnej samosprávy vydávať nariadenia; nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.
S účinnosťou od 1. januára 2002 podľa § 4 ods. 2 (v spojení s § 22 až § 24) zákona č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 416/2001 Z. z.) ak zákon pri úprave pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku (samosprávneho kraja) neustanovuje, že ide o prenesený výkon pôsobnosti štátnej správy, platí, že ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku (samosprávneho kraja).
Zákonodarca u obce (mesta) rozlišuje medzi preneseným výkonom pôsobnosti štátnej správy a výkonom samosprávnej pôsobnosti obce (mesta).
Ust. § 2 zákona č. 416/2001 Z. z. obsahuje pôsobností, ktoré na jednotlivých úsekoch štátnej správy prechádzajú na obce, pričom zo systematického a logického výkladu tohto ustanovenia, ako aj zlúčeniu zákona je nesporné, že pri rozhodovaní v sankčných veciach musí ísť vždy o prenesený výkon štátnej správy.
Podľa § 13 ods. 10 veta tretia zákona č. 369/1990 Zb. na konanie o uložení pokuty sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Týmto všeobecným predpisom o správnom konaní je zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov.
Podľa § 53 Správneho poriadku proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal.
Podľa § 58 ods. 1 Správneho poriadku ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
Podľa § 66a zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (Živnostenský zákon) štátnu správu v živnostenskom podnikaní vykonávajú
a) živnostenské úrady, ktorými sú obvodné úrady,
b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
Podľa § 66d zákona č. 455/1991 Zb. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ako ústredný orgán štátnej správy pre živnostenské podnikanie
a) riadi a kontroluje výkon štátnej správy v živnostenskom podnikaní,
b) spolupracuje s ústrednými orgánmi a s inými právnickými osobami vo veciach živnostenského podnikania a pri zabezpečovaní jednotného uplatňovania právnych predpisov,
c) zabezpečuje jednotný informačný systém v živnostenskom podnikaní a v rozsahu zodpovedajúcom vecnej pôsobnosti ústredných kontrolných, inšpekčných, dozorných a vyhľadávacích orgánov im na požiadanie poskytuje z tohto zoznamu jednorazové údaje,
d) zabezpečuje zvyšovanie odbornosti zamestnancov obvodných úradov v živnostenskom podnikaní,
e) rozhoduje o uznaní odbornej praxe podľa § 66h a o uznaní odbornej kvalifikácie podľa § 66m,
f) spolupracuje so Slovenskou živnostenskou komorou.
Podľa § 11 zákona č. 575/2011 Z. z. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy podľa písm. b) všeobecnú vnútornú správu, vrátane územného a správneho usporiadania Slovenskej republiky, štátne symboly, heraldický register, archívy a registratúry, štátne občianstvo, matričné veci, zhromažďovanie a združovanie vrátane registrácie niektorých právnických osôb, o ktorých to ustanoví zákon, organizačné zabezpečenie volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, organizačné zabezpečenie volieb prezidenta Slovenskej republiky a ľudového hlasovania o jeho odvolaní, organizačné zabezpečenie volieb do orgánov územnej samosprávy, organizačné zabezpečenie referenda, organizačné zabezpečenie volieb do Európskeho parlamentu, vojnové hroby, živnostenské podnikanie, povolanie verejných zbierok, koordináciu výkonu štátnej správy uskutočňovanej obcami, vyššími územnými celkami a orgánmi miestnej štátnej správy.
Je nesporné, že v predmetnej veci Obec Teplička nad Váhom uložila navrhovateľovi pokutu vo výške 500,- € s poukazom na ust. § 13 ods. 9 písm. a) pre porušenie Všeobecného záväzného nariadenia č. 1/2008 o usmerňovaní ekonomickej činnosti a podmienkach podnikania v Obci Teplička nad Váhom, a to konkrétne čl. 2 bod 5 nariadenia so špecifikovaným porušením povinnosti tak, ako toto je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia.
Z obsahu administratívneho spisu, resp. zo samotného rozhodnutia o uložení pokuty je zrejmé, že navrhovateľ bol sankcionovaný za porušenie Všeobecne záväzného nariadenia č. 1/2008 o usmerňovaní ekonomickej činnosti a podmienkach podnikania v Obci Teplička nad Váhom, a to konkrétne čl. 2 bodu 5 nariadenia, ktoré hovorí, že v prevádzkárňach, ktoré poskytujú pohostinské služby môže byť povolený predajný a prevádzkový čas spravidla od 6:00 hod. do 22:00 hod.. Z uvedeného je možné konštatovať, že Obec Teplička nad Váhom predmetným VZN, regulovala, resp. usmerňovala ekonomickú činnosť v obci, resp. aj podnikateľskú činnosť v obci s poukazom na § 4 ods. 3 písm. d) zákona č. 369/1990 Zb..
V konaní o správnom delikte, rovnako ako pri prejednaní priestupku vystupuje obec v úlohe správneho orgánu (nie samosprávneho orgánu), tzn. že v konaní o správnom delikte má postavenie správneho orgánu pri prenesenom výkone štátnej správy, preto o odvolaní proti jej rozhodnutiu rozhoduje príslušný orgán štátnej správy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Rks 2/2011 z 10. 10. 2011).
Právna úprava preskúmania správnych rozhodnutí, najmä rozhodnutí sankčnej povahy je vybudovaná na zásade dvojinštančnosti správneho konania. Na preskúmanie rozhodnutia je povolaný zásadne orgán druhého stupňa. V prvom rade formou podania, ktorou sa účastník domáha zmeny alebo zrušenia prvostupňového rozhodnutia je odvolanie. Možno ho uplatniť proti každému neprávoplatnému rozhodnutiu, a to tak meritórnemu ako aj procesnému. Výnimku z tohto pravidla stanovuje buď Správny poriadok alebo osobitný zákon.
V zmysle § 70 Správneho poriadku osobitné zákony ustanovujú, v ktorých prípadoch súdy preskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov.
Vychádzajú z citovaných zákonných ustanovení, z uvedených zásad a z predmetu konania, ktorým je rozhodnutie o pokute za porušenie povinnosti stanovenej právnym predpisom (§ 13 ods. 9 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb. v konkrétnosti za porušenie Všeobecného záväzného nariadenia obce), teda rozhodnutie o zodpovednosti za iný správny delikt, ust. § 27 ods. 2 veta za bodkočiarkou zákona č. 369/1990 Zb., v zmysle ktorého o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu obec pri výkone samosprávy a právach, právom chránených záujmov alebo povinnostiach fyzických a právnických osôb, rozhoduje súd, ak osobitný predpis neustanovuje inak, sa v prípade deliktuálnej zodpovednosti nepoužije, nakoľko ukladanie sankcii obcou a konanie o nich je osobitne upravené v ust. § 13 ods. 9 a 10 zákona č. 369/1990 Zb.. Preskúmavanie rozhodnutia o uložení sankcie za iný správny delikt musí byť rovnaký ako pri preskúmavaní priestupkov, inak by nemohla byť zachovaná rovnosť účastníkov konania (fyzických osôb a právnických osôb, resp. fyzických osôb - podnikateľov), a keďže podľa § 83 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. návrh na preskúmanie rozhodnutia o priestupu súdom možno podať až po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku v správnom konaní, treba takýto procesný postup zachovať aj pri prejednaní iných správnych deliktov.
Rozhodnutie obce o správnom delikte a uložení sankcie treba považovať za individuálny správny akt vydaný v správnom konaní, ktorým sa zasiahlo do práv a oprávnených záujmov fyzickej alebo právnickej osoby, ktorý je preskúmateľný súdom v správnom súdnictve podľa ustanovení piatej časti O.s.p., a to vzhľadom na právnu úpravu obsiahnutú v Zákone o obecnom zriadení v spojení s právnou úpravou Správneho poriadku, až po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov na základe žaloby, postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p..
Problematika správneho trestania je veľmi zložitá, lebo subsumuje jednak priestupky fyzických osôb, ktoré sú upravené v zákone č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ale aj rozsiahlu oblasť správneho trestania právnických osôb a fyzických osôb - podnikateľov, ktorých základom administratívnej zodpovednosti je zodpovednosť za správny delikt.
Právny poriadok Slovenskej republiky v súčasnej dobe obsahuje vyše sedemdesiat právnych predpisov, ktoré upravujú ukladanie sankcií právnickým osobám za porušenie právnych predpisov. Zákonov zakotvujúcich skutkové podstaty správnych deliktov najmä v poslednom období stále pribúda. Inštitút správneho deliktu vystupuje do popredia v súvislosti s požiadavkou zabezpečiť riadne plnenie povinností, ktoré pre právnické osoby, resp. fyzické osoby - podnikateľov vyplývajú zo zákona a iných všeobecne záväzných právnych predpisov alebo sú im uložené na ich základe. Právna úprava správnych deliktov je nejednotná a roztrieštená. Pojem správneho deliktu nie je všeobecne definovaný v žiadnom právnom predpise. Pri vymedzení tohto pojmu vychádza teória aj prax zo všeobecných pojmových znakov správneho deliktu, obsiahnutých v pozitívnej právnej úprave.
V tejto súvislosti možno poukázať aj na záver Ústavného súdu SR vyslovený v jeho náleze sp. zn. III. ÚS 70/2010 zo dňa 1. novembra 2010, podľa ktorého nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Vždy ide o metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne treba vychádzať najprv z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 Ústavy). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia,
o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ust. čl. 2 ods. 2 ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona (pozri k tomu aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 341/07 z 1. júla 2008).
Vzhľadom na skutočnosti, že predmetné porušenie Všeobecného záväzného nariadenia č. 1/2008 je viazané (upravuje) na ekonomickú, resp. podnikateľskú činnosť v obci a obec v danom prípade vystupuje v konaní o správnom delikte, má postavenie správneho orgánu pri prenesenom výkone štátnej správy, čím o odvolaní proti jej rozhodnutiu v danom prípade rozhoduje príslušný správny orgán, pričom je potrebné poukázať na to, že zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní neustanovuje orgán príslušný na výkon štátnej správy v druhom stupni vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje obec.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 515/2003 Z. z., o krajských úradoch a obvodných úradoch pôsobnosť obvodných úradov na jednotlivých úsekoch štátnej správy ustanovujú osobitné predpisy.
Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 515/2003 Z. z. o odvolaní alebo o inom opravnom prostriedku proti rozhodnutiu obvodného úradu, ktorým sa rozhodlo o práve, právom chránenom záujme alebo povinnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby, rozhoduje ústredný orgán štátnej správy, do ktorého pôsobnosti patrí príslušný úsek štátnej správy, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
Takýmto ústredným orgánom štátnej správy pre úsek živnostenského podnikania je práve Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, do ktorého právomoci podľa názoru súdu patrí rozhodnúť o opravnom prostriedku navrhovateľa proti rozhodnutiu obce o uložení pokuty za správny delikt pre porušenie ust. § 13 ods. 9 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb. - pre porušenie VZN, ktoré upravuje ekonomickú resp. podnikateľskú činnosť v obci.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd rozhodol s poukazom na ust. § 104 ods. 1 O.s.p. a konanie zastavil s tým, že po právoplatnosti predmetného uznesenia bude vec postúpená Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky.
O náhrade trov konania rozhodol súd pri aplikácii ust. § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. za použitia ust. § 146 ods. 1 psím. c) O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.