Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_8Co-19-2023.pdf
PDF · 85.75 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/19/2023
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eduarda Valenčina a členov senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Mariána Hoffmanna, PhD., v spore žalobcov: 1/ A. B. C., nar. X.X.XXXX, bytom D. XX, XXX XX E., 2/ F. F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX E., obaja právne zastúpení: Mgr. Peter Troščák, advokát, so sídlom Hlavná 50, 080 01 Prešov, proti žalovanému: FOS BUILDING s.r.o., so sídlom B. G. XXX, XXX XX H. - B., IČO: 36 864 102, právne zastúpený: JUDr. Slavomír Kučmáš, advokát, so sídlom Plynárenská 1, 071 01 Michalovce, IČO: 35 557 192, v konaní o zaplatenie 30 000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 24C/45/2021-172 zo dňa 20.02.2023 takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku II. II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom v 1. a 2. rade v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol takto:: „I. Žaloba žalobcov sa z a m i e t a. II. P r i z n á v a žalovanému voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.“ 2. Rozhodnutie o trovách konania právne odôvodnil podľa ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (CSP) dôvodiac, že žalobca bola zamietnutá, v spore bol úspešný žalovaný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nezistiac dôvody pre aplikáciu § 257 CSP. 3. Proti II. výroku tohto rozsudku o trovách konania, podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) CSP. Navrhli rozsudok v nimi napadnutej časti zmeniť a žalovanému nepriznať nárok na náhradu trov konania. 4. Žalobcovia vecne argumentovali tým, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal trovami konania z toho pohľadu, ako to vyžaduje konštantná judikatúra súdov, keďže vôbec neuvažoval nad zohľadnením dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie trov konania v zmysle § 257 CSP a zároveň vôbec nebolo zohľadnené, aké okolnosti viedli žalobcov k podaniu žaloby a aké sú ich osobné a majetkové pomery. Najpodstatnejším kritériom sú okolnosti, ktoré viedli žalobcov k uplatneniu práva na súde. Žaloba bola v čase jej podania podaná dôvodne s ohľadom na dovtedy známe skutočnosti a dôkazy, pretože v dôsledku stavebnej činnosti žalovaného došlo k zosuvu časti svahu pod rodinným domom č. XX a č. XX a následne došlo k poklesom a odtrhom aj v záhradách týchto rodinných domov. Po zosuve žalobca v 1. rade situáciu okamžite riešil, ústne komunikoval so žalovaným a žiadal nápravu v podobe uvedenia do pôvodného stavu. Žalovaný svoju zodpovednosť uznal a vykonal čiastočnú nápravu v podobe opravy gabiónového múru, prasklín v teréne, zámkovej dlažby a oplotenia. Žalovaný prisľúbil aj opravu poškodení v interiéri, ale túto opravu ani po viacerých urgenciách žalobcu v 1. rade nevykonal, ani sčasti. Počas realizácie stavebnej činnosti bol žalobca v 1. rade v osobnom kontakte so žalovaným. Stabilizácia svahu sa začala až potom, čo boli vykonané výkopové práce, na základe
ktorých došlo k zosuvu svahu. Stabilizácia svahu až po zosuve už bola oneskorená a o to menej účinná. Žalovaný si bol vedomý svojej zodpovednosti. Projektant výstavby I. J. sa vyjadril, že žalovaného by vyšla oprava lacnejšie ako finančná náhrada. Zo strany žalovaného neprišiel žiadny konkrétny návrh na riešenie. Vzhľadom na tieto okolnosti sa žalobcovia logicky domnievali, že ich žaloba je dôvodná a že im patrí nárok na náhradu škody, ktorý v žalobe iba odhadli, pričom navrhli vykonanie znaleckého dokazovania na preukázanie toho, k akým poškodeniam došlo v súvislosti so zosuvom časti svahu a na vyčíslenie nákladov potrebných na opravu jednotlivých škôd. 5. Žalobcovia poukázali na to, že nikto z nich nie je podnikateľom a ich príjmy pochádzajú z výkonu pracovnej činnosti. Žalobca v 1. rade pracuje ako záchranár RPZ a žalobkyňa v 2. rade ako učiteľka. Obaja majú vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom. Naproti tomu je žalovaný podnikateľom, resp. developerom, ktorý vybudoval K. E., a ktorý realizuje aj iné projekty, z čoho vyplýva, že ide o finančne silný subjekt. Povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania by bola pre žalobcov priam likvidačná a reálne nesplniteľná, došlo by k ohrozeniu zabezpečenia potrieb maloletých detí. 6. K odvolaniu žalobcov sa vyjadril žalovaný. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne. Žalobcovia nijakým spôsobom nepreukázali, aby boli osobami v hmotnej núdzi alebo zo slabších sociálnych pomerov. Obaja sú zamestnaní, v konaní boli zastúpení právnym zástupcom. Z hľadiska majetkových pomerov neexistuje na strane žalobcov dôvod hodný osobitného zreteľa. Žalovaný zjavne škody na majetku žalobcov nezavinil a neinicioval ani toto súdne konanie. Keď už žalobcovia v priebehu konania zistili na základe znaleckého posudku, že ich nárok nie je daný a žaloba je nedôvodná, nevzali žalobu späť, ale ďalej pokračovali v konaní. Právny zástupca žalobcov mal povinnosť oznámiť žalobcom možnosť späťvzatia žaloby. Žalobcovia si mali už pred podaním žaloby dať vyhotoviť znalecký posudok za účelom posúdenia, či ku škodám na ich majetku došlo stavebnou činnosťou žalovaného. Žalovaný nemôže po úspechu v spore, ktorý neinicioval a v ktorom sa preukázalo, že je nedôvodný, znášať trovy konania. 7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné. 8. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ust. § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
9. Odvolací súd považuje napadnuté rozhodnutie za vecne správne a na doplnenie správnosti tohto rozhodnutia dopĺňa nasledovné (§ 387 ods. 2 CSP): Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania (§ 255 CSP) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods.1 CSP). To znamená, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Dôvody hodné osobitného zreteľa sú generálnym dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania, pričom § 257 CSP vytvára väčší priestor na voľnú úvahu súdu. Je potrebné poukázať na to, že použitie § 257 CSP negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (napr. R 34/1982). Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti, pričom dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti CSP bližšie nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax. To však neznamená, že tým vytvára priestor na nekontrolovanú voľnú úvahu súdu. 10. Podľa dnes už ustálenej judikatúry (napr. uznesenia NS SR 2MCdo 17/2009, 5Cdo 67/2010, resp. 3MCdo 46/2012) nemožno § 257 CSP považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. 11. K aplikácii § 257 CSP dochádza aj z aspektov sociálnych. Okolnosti hodné osobitného zreteľa sa v takýchto prípadoch môžu vyskytnúť v akomkoľvek sporovom konaní. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa si súd, o. i. všíma aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní (R 24/1964).
12. Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou súdneho rozhodnutia ako celku a je samo osebe spôsobilé zasiahnuť do práva účastníka podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako to konštatoval aj Európsky súd pre ľudské práva v rozhodnutí zo 06.02.1954 vo veci Beer proti Rakúsku, alebo v rozhodnutí zo 07.10. 2004 vo veci Baumann proti Rakúsku (č. 30428/96; č. 7689/01). 13. Základnou zásadou, ktorá ovláda rozhodovanie o náhrade trov civilného konania je zásada úspechu vo veci vyjadrená v ustanovení § 255 CSP. V tejto zásade sa premieta myšlienka, že ten, kto dôvodne uplatňoval alebo bránil svoje subjektívne právo alebo právom chránený záujem, mal by mať právo na náhradu trov konania, ktoré pri tejto procesnej činnosti účelne vynaložil proti účastníkovi, ktorý do jeho právnej sféry bezdôvodne zasahoval. S vedomím faktu, že zásada úspechu vo veci má hlbšiu súvislosť so štruktúrou a funkciou sporového civilného procesu, mal by súd vždy pristupovať k interpretácii a aplikácii § 257 CSP, ktorý túto zásadu umožňuje vo výnimočnom prípade prelomiť. Túto požiadavku, podľa ktorej nepriznanie náhrady môže byť len výnimočné, môžu ospravedlniť iba dôvody hodné osobitného zreteľa. Predpokladom použitia tohto ustanovenia je to, aby išlo o prípad hodný osobitného zreteľa, posudzovaný ako na strane toho, komu má byť náhrada trov priznaná, tak aj na strane toho, kto by bol ináč povinný trovy konania nahradiť. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa súd prihliada predovšetkým na osobné, majetkové pomery, ako aj na ďalšie pomery strán sporu, okolnosti podania návrhu na začatie konania a uplatňovania práva účastníka, postoje účastníkov v konaní, ako aj zohľadnenie dopadu rozhodnutia o trovách konania tak na povinného, ako aj na oprávneného účastníka z titulu práva na náhradu trov konania. 14. Ustanovenie § 257 CSP má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok (porovnaj Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J. Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, str.940-941 a Nález I.ÚS 168/2018-22 z 10.10.2018 ÚS SR). 15. Vychádzajúc z popísania sociálnych pomerov na strane žalobcov, odvolací súd konštatuje, že žalobcovia jednak nijako relevantne nepreukázali svoje majetkové pomery a na druhej strane samotná skutočnosť, že majú dve maloleté deti, nie je bez ďalšieho dôvodom pre aplikáciu ust. § 257 CSP. Obaja žalobcovia sú zamestnaní, majú pravidelný príjem. V prejednávanej veci má odvolací súd zato, že na strane žalobcov nie sú dané zákonné predpoklady na aplikáciu § 257 CSP, ktoré by predstavovali dôvody hodné osobitného zreteľa spočivajúce v ich nepriaznivých majetkových pomeroch. 16. Aj keď žalovaný je podnikateľským subjektom, nie je možné len na základe toho vysloviť záver, že je finančne v takej pozícii, že by mal znášať trovy súdneho konania, ktoré neinicioval, v konaní sa len bránil a bol v ňom plne úspešný. Nepriznaním trov konania úspešnému žalovanému by tiež mohlo dôjsť k výraznému zásahu do ústavou garantovaného práva žalovaného vlastniť majetok. Rozhodnutie o trovách konania musí zodpovedať právu na spravodlivý proces. 17. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcov, dôvodne poukázal na to, že žalobcovia iniciovali spor, pričom mali možnosť už pred začatím sporu zabezpečiť si odborné vyjadrenie znalca za účelom posúdenia, či ku škodám na ich majetku došlo stavebnou činnosťou žalovaného. Zároveň žalobcovia, zastúpení v konaní advokátom, mohli po tom, čo bol v konaní vyhotovený znalecký posudok, vzhľadom na jeho závery, vziať žalobu späť. Uvedené však neučinili a ďalej pokračovali v súdnom konaní, aj keď mohli vzhľadom na výsledok znaleckého dokazovania predvídať zamietnutie žaloby. 18. Právne a skutkové posúdenie dôvodnosti žaloby bolo právoplatne vyriešené v konaní vo veci samej a túto otázku nemožno opätovne posudzovať. Významným je výsledok konania, ktorý vyznel v neprospech žalobcov, ktorí majú z tohto dôvodu povinnosť znášať svoj neúspech v podobe povinnosti náhrady trov konania vo vzťahu k úspešnému žalovanému. 19. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že nezistil dôvody pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. Odvolací súd má rovnako za to, že v konaní zistené skutočnosti (uvedené aj v odvolaní žalobcov a súčasne vo vyjadrení žalovaného k odvolaniu) nie sú dôvodmi hodnými osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanému. Ani odvolací súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by spočívali v slabých majetkových pomeroch žalobcov, resp. v osobitostiach veci samej. Pokiaľ by aj odvolací súd pripustil, že „laicky“ sa žalobcovia pred podaním žaloby mohli domnievať, že činnosťou žalovaného im vznikla škoda, tak minimálne po doručení znaleckého posudku, resp. najneskôr pred otvorením pojednávania (zo zápisnice zo dňa 20.2.2023 vyplýva, že súd prvej inštancie sa pokúsil o vyriešenie sporu zmierom) v tomto konaní mali reagovať príslušným procesným spôsobom (späťvzatím žaloby) a v takomto prípade, by vznikla iná situácia pre prípadnú aplikáciu ust. § 257 CSP, s ohľadom na dôvody hodné osobitného zreteľa týkajúce sa veci samej.
20. Žalobcovia v konaní neboli úspešní, ich žaloba bola zamietnutá v celom rozsahu a pre nezistenie dôvodov nepriznania náhrady trov konania úspešnému žalovanému sú žalobcovia povinní tieto nahradiť. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že žalobcovia nepreukázali ani v odvolaní žiadne také relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilá privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Preto odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti (vo výroku II. o trovách konania) v súlade s § 387 ods. 1,2 CSP ako vecne správne potvrdil. 21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 na základe s ust. § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Aplikujúc zásadu úspechu pri rozhodovaní o trovách konania, priznal úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešným žalobcom v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. 22. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).