Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2CoEk-1-2023.pdf
PDF · 80.54 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoEk/1/2023
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v exekučnej veci oprávneného: REAL VT s.r.o., so sídlom Dr. Cyrila Daxnera 86, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36 477 591, proti povinnej: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, XXX XX L., o vymoženie 398,33 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 8Er/284/2007-13 zo dňa 19.09.2013, takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že:
„Súd vyhlasuje exekúciu v celom rozsahu za n e p r í p u s t n ú.
Súd z a s t a v u j e exekúciu v celom rozsahu.
O trovách exekúcie súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 22 ods. 1, 2, § 23, § 37 odsek 1, § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“); § 57 odsek 1 písm. g), § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“).
3. Vychádzal zo zistenia, že exekučným titulom, na základe ktorého sa vedie exekučné konanie je notárska zápisnica spísaná pred JUDr. A., notárkou so sídlom vo U. nad M., dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. N/XX/XXXX, NZ XXXX/XXXX, v ktorej sa osvedčuje vyhlásenie S. M., splnomocneného povinnou, o uznaní záväzku a súhlase s exekúciou podľa ustanovenia § 41 odsek 2 Exekučného poriadku. Uvedené splnomocnenie bolo súčasťou zmluvy o pôžičke č. T. uzavretej dňa 21.07.2006 medzi oprávneným a povinnou. Uviedol, že ak bol S. M. splnomocneným zástupcom povinnej a mal hájiť jej záujmy, preukázateľne konal v rozpore so zákonom, keď uznaním dlhu spísaného v notárskej zápisnici konal v rozpore so záujmami povinnej a taktiež nad jeho rámec určil povinnej aj lehotu na splnenie (do 3 dní od spísania notárskej zápisnice) a povinnosť zaplatiť všetky náklady spojené so spísaním notárskej zápisnice. Povinná teda splnomocnila tretiu osobu, aby v jej mene uznala záväzok, ktorého konkrétnu výšku nebolo možné predpokladať. Tým sa povinná vopred vzdala svojho práva uznať alebo neuznať prípadný záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti. Povinná si ani nemohla dobrovoľne vybrať zástupcu, pretože tento bol už určený v predtlači zmluvy o pôžičke a teda bol vybratý oprávneným, ktorý zjavne spolu úzko spolupracujú. Povinná mohla iba prijať alebo odmietnuť zmluvu o pôžičke ako celok. Preto
považoval plnomocenstvo za uzavreté bez slobodnej vôle povinnej a pre konflikt záujmov za absolútne neplatné. Uvedená notárska zápisnica preto nemôže byť podkladom exekúcie vedenej proti povinnej.
4. Proti uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že zákon rozlišuje medzi povinným a dobrovoľným zastúpením. Ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva, je splnomocniteľ viazaný, len pokiaľ toto prekročenie schválil. Ak však splnomocniteľ neoznámi osobe, s ktorou splnomocnenec konal, svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o prekročení oprávnenia dozvedel, platí, že prekročenie schválil. Dlžník - splnomocniteľ mal právo ustanoviť si ním zvoleného zástupcu - splnomocnenca, čoho dôkazom sú zmluvy o pôžičke uvádzané v prílohe.
5. Povinná sa k odvolaniu nevyjadrila.
6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
7. Podľa ustanovenia § 57 odsek 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
8. Podľa ustanovenia § 22 odsek 1 Občianskeho zákonníka, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
Podľa odseku 2, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
9. Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
10. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený ako veriteľ uzatvoril dňa 21.07.2006 s povinnou ako dlžníkom zmluvu o pôžičke č. T., na základe ktorej oprávnený požičal povinnej sumu 10.000 Sk a dohodnutým úrokom vo výške 2.000 Sk. V článku IV. bod 1. predmetnej zmluvy sa nachádza vyhlásenie dlžníka (povinnej), ktorým ako splnomocniteľa splnomocňuje S. M.a na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jeho mene uznal jej záväzok z danej pôžičky tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom pre exekúciu na celý jej majetok, do výšky dlžnej sumy, resp. jej zostatku. Dlžník sa tiež zaviazal uhradiť všetky náklady súvisiace so spísaním notárskej zápisnice.
11. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.11.2010, sp. zn. 3 Cdo 63/2009: „Aj pri posudzovaní notárskej zápisnice sa preto uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.“
12. Notárska zápisnica ako vykonateľný exekučný titul požíva rovnakú súdnu ochranu, aká sa poskytuje vykonateľnému rozhodnutiu súdu. Je však nutné poukázať na to, že by nebolo možné pripustiť exekúciu na základe notárskej zápisnice najmä vzhľadom na jej mimosúdny spôsob vzniku vtedy, ak by sa ňou mohli porušiť také princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na ktorých je nutné bezpodmienečne trvať. Pokiaľ ide o notársku zápisnicu ako exekučný titul, zákonodarca kládol hlavný dôraz na výslovný súhlas povinnej osoby s exekúciou. Nepochybne až tento prejav vôle povinnej osoby robí z notárskej zápisnice verejnú listinu spôsobilú byť exekučným titulom ako podkladom núteného výkonu povinnosti uvedenej v jej obsahu, ktorú povinná osoba nesplnila dobrovoľne.
13. Pri zastupovaní povinnej pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, pretože za povinnú osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného, v danom prípade záujmami povinnej. Aspekt zjavnosti vyplýva už len zo samotnej skutočnosti, že oprávnený predformuloval S. M.a vo formulárovej zmluve, a teda nešlo o výber zástupcu zo strany povinnej. Výber splnomocnenej osoby bol výlučne na strane oprávneného, čo spochybňuje predpoklad, že takto určený zástupca bol v postavení, kedy by hájil výlučne záujmy povinnej ako splnomocniteľa. Zmluvná voľnosť povinného pri uzatváraní zmluvy vo vzťahu k možnosti odmietnuť plnomocenstvo je otázna a vzniká pochybnosť, či došlo k slobodnému a vážnemu prejavu vôle v tejto časti uzavretej zmluvy. Konanie oprávneného preto možno bezpochyby považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na obdobné konanie iného advokáta, za ktoré bol advokát napomenutý zo strany stavovskej komory (Bulletin SAK č. 7-8/2009). Zástupca konal zákonom nedovoleným spôsobom, ak podpísal zápisnicu za povinnú.
14. Z obsahu spisu sa javí byť nepochybné, že povinná nemala možnosť výberu zástupcu, resp. nemala možnosť plnomocenstvo na zastupovanie svojej osoby neudeliť. Uzavretie zmluvy o pôžičke medzi oprávneným a povinnou a poskytnutie peňažných prostriedkov bolo vzhľadom na obsah textu zmluvy nepochybne podmienené udelením plnomocenstva. Nemožno teda konštatovať, že šlo o prejav slobodnej vôle pri výbere osoby zástupcu, resp. vôbec o prejav slobodnej vôle zvoliť si vo veci zástupcu s uvedomením si všetkých právnych dôsledkov tohto úkonu.
15. Tvrdenie oprávneného v odvolaní, že môže predložiť súdu aj iné zmluvy o pôžičke, kde sú dlžníkmi splnomocnení aj iní advokáti, resp. tretie osoby, podľa názoru odvolacieho súdu nespochybňuje záver súdu prvej inštancie o nedostatku slobodnej vôle dlžníka (povinnej) pri výbere splnomocnenca. Naopak, preukazuje to, že oprávnený ako veriteľ uzatváral aj ďalšie zmluvy s dlžníkmi, súčasťou ktorých boli splnomocnenia udeľované dlžníkmi tretím osobám na uznanie záväzku. Z toho je možné vyvodiť záver, že ide o obchodnú praktiku veriteľa (oprávneného) a je málo pravdepodobné, aby s návrhom na udelenie plnomocenstva v zmluve prišiel samotný dlžník (povinná).
16. Keďže ide o neplatné splnomocnenie, povinná nemohla plnomocenstvo kedykoľvek odvolať. Neplatný právny úkon sa neodvoláva, pretože nemá žiadne účinky.
17. Prvostupňový súd správne zastavil exekúciu, pričom na splnenie podmienok exekúcie je treba prihliadať v každom okamihu exekúcie (porovnaj napr. rozsudok z 27. januára 2007 vydaný pod sp. zn. 3Cdo/164/1996 publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“) Aj v tomto smere sú odvolacie námietky neopodstatnené (pozri tiež II. ÚS 499/2010 a II. ÚS 498/2010).
18. Na podporu záveru odvolacieho súdu odvolací súd poukazuje na početné rozhodnutie rôznych súdov, ktoré neuznali za obdobných skutkových podmienok notársku zápisnicu ako exekučný titul (uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12CoE 152/2010, 14CoE 303/2010, 14CoE 307/2010, uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6CoE 101/2015, 27CoE 39/2014). Odvolací súd taktiež poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5ECdo 35/2013 zo dňa 09.07.2013 týkajúce sa obdobnej veci. V ňom Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že: „Právna teória aj prax označuje za konanie in fraudem legis konanie subjektu, ktorý formálne postupuje podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou zakázaný alebo nepredvídaný a nežiaduci. Úkon takto urobený nie je v priamom rozpore so zákonom, ale svojimi účinkami a najmä cieľom zákon obchádza. Dovolací súd za konanie in fraudem legis považuje aj konanie, v rámci ktorého určitý nebankový subjekt robí rôzne dvojstranné právne úkony (zmluvy o úvere, záložné zmluvy, dohody o zastúpení a pod.) tak, že má vopred vytypovaného „zástupcu“ druhej zmluvnej strany, následné úkony ktorého sledujú nie záujmy ním zastupovanej zmluvnej strany, ale záujmy nebankového subjektu. Záujmy zástupcu a zastúpeného sa v takom prípade dostávajú do rozporu.“
19. Plnomocenstvo udelené S. M.ovi ako súčasť formulárovej zmluvy o pôžičke je preto neplatné. Z toho dôvodu nemôže byť platná ani notárska zápisnica, ktorú na základe neplatného plnomocenstva spísal
S. M.. Táto notárska zápisnica predložená oprávneným ako exekučný titul nemá vlastnosť materiálnej vykonateľnosti, čím nie sú splnené zákonné podmienky na vedenie exekúcie.
20. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z § 387 odsek 1 a 2 CSP uznesenie v napadnutom rozsahu ako vecne správne potvrdil.
21. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia v zmysle tretieho výroku napadnutého rozhodnutia.
22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).