Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/40/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej v právnej veci žalobcu: P. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F. XX, zastúpený JUDr. Ing. Adriánom Cupákom, advokátom, so sídlom Dr. Goldbergera 249/1, 089 01 Svidník, proti žalovaným: 1. C. M., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/XX, XXX XX B. a 2. J.. Q. C.-A., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. V. XXX/X, XXX XX B., zastúpení Mgr. Matúšom Mackom, advokátom, Karpatská 804/10, 089 01 Svidník, o určenie vlastníckeho práva k daru, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník č. k. -145 zo dňa 23.01.2023 takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX v k. ú. F., okres B., ktorá bola predmetom darovacej zmluvy uzavretej medzi žalovanou v 1. rade a žalobcom a ktoré následne na základe kúpnej zmluvy nadobudla od žalovanej v 1. rade, žalovaná v 2. rade.

2. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania skutočností, ktoré by boli dôvodom pre vrátenie daru v zmysle , a to na základe jeho jednostranného právneho úkonu, uplatnenia práva na vrátenie daru zo dňa 07.07.2016, resp. 27.07.2016.

3. Súd prvej inštancie po prezentovaní teoretických východísk inštitútu vrátenia daru v zmysle uviedol, že pokiaľ sa týka skutkových okolností, ktorými odôvodňoval žalobca vrátenie daru výzvou zo dňa 07.07.2016, tak tieto skutočnosti nemohli byť dôvodom pre vyhovenie žaloby, nakoľko v takomto prípade je premlčacia doba trojročná a začína plynúť odo dňa, kedy darca mohol uplatniť svoje právo po prvý raz. Túto výzvu s podrobnou špecifikáciou konania, ktoré malo byť dôvodom pre vrátenie daru žalobca datoval dňa 07.07.2016, pričom žaloba bola podaná 07.05.2020, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby. Z tohto dôvodu, dôvody, ktoré boli uvedené v tejto výzve neboli predmetom posudzovania súdu prvej inštancie s poukazom na premlčanie týchto skutočností.

4. Súd prvej inštancie sa zaoberal dôvodmi pre vrátenie daru uvedenými vo výzve zo dňa 10.07.2019, pričom aj napriek skutočnosti, že táto výzva nebola doručená žalovanej v 1. rade, jej obsah je totožný s obsahom žaloby, ktorú možno považovať za výzvu na vrátenie daru. Skutočnosti, ktoré boli vymedzené týmto podaním boli absolútna neúcta, urážky, ponižovanie, bránenie rodičom v užívaní predmetu daru,

incident zo septembra 2018 v súvislosti s poškodením komína na dome, kedy bola volaná polícia cestou žalovanej v 1. rade a odhlásenie žalobcu z trvalého pobytu v predmetnom dome. Pri posudzovaní týchto dôvodov pre vrátenie daru, súd prvej inštancie sa zaoberal aj skutočnosťou, či tieto okolnosti neboli reakciou obdarovaného na darcom vyvolané konanie, kedy takúto situáciu nemožno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov. Súd mal za preukázané zo skutkového stavu, že ku konfliktným situáciám medzi nimi začalo dochádzať od času, kedy žalovaná v 1. rade začala rekonštruovať darovaný rodinný dom a v tejto súvislosti došlo ku správaniu sa zo strany žalobcu, ktorý poškodil elektrické káble, poškodil pripravené parkovisko, privolával políciu k vykonávaním stavebným prácam z dôvodu dodržania bezpečnostných postupov a zároveň bol uznaný za vinným z trestného činu poškodzovania cudzej veci v súvislosti s odpájaním elektrickej prípojky do predmetu rodinného domu. Súd mal za to, že práve takéto správanie sa darcu malo za následok zhoršenie sa vzťahov medzi stranami sporu a reakcií žalovanej v 1. rade, na základe ktorých sa domáhal žalobca vrátenia daru. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalovaná v 1. rade sa starala o svojich rodičov a vzhľadom na ich rôzne diagnózy im poskytovala potrebnú pomoc. Nemal za preukázané to, že by sa voči nim správala hrubo, nejakým spôsobom im vulgárne nadávala. Z výpovedí svedkov bolo zistené, že práve správanie sa žalobcu voči rodičom nebolo v súlade s dobrými mravmi. Pokiaľ došlo k odhláseniu žalobcu z trvalého pobytu v dome, ktorý bol predmetom daru, táto skutočnosť vyplynula z toho, že žalobca nadobudol vlastnícke právo k inej nehnuteľnosti, ktorú však previedol na svoju priateľku, s ktorou žije. Išlo o administratívny úkon zo strany žalovanej ako vlastníčky, podnietené správaním sa žalobcu, za ktoré bol uznaný aj vinným z trestného činu. Nebolo zistené, že by žalovaná bránila žalobcovi, resp. rodičom bývať v predmetnom dome, naopak prijala na bývanie aj jeho priateľku s jej deťmi a len v dôsledku správania sa žalobcu došlo k naštrbeniu vzťahov medzi stranami sporu, čím mu nevzniklo právo na vrátenie daru a žalovaná v 1. rade bola oprávnená uzavrieť platnú kúpnu zmluvu so žalovanou v 2. rade.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ust. , , .

6. O trovách konania súd rozhodol v zmysle s tým, že žalobca neposkytol súdu žiadne skutkové tvrdenia, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ust. . Aj keď žalobcovi bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci v predmetnom konaní dňa 07.10.2019, ku dňu rozhodnutia v predmetnej veci svoje majetkové pomery žiadnym spôsobom neaktualizoval.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané odvolanie zo strany žalobcu s poukazom na dôvody uvedené v a . Žalobca poukázal na skutočnosť, že v prípade, ak je správanie sa hrubo priečiace dobrým mravom a dochádza k nemu v dlhšom časovom období, je pre záver o dôvodoch pre vrátenie daru určujúci čas posledného správania sa obdarovaného. Túto skutočnosť súd prvej inštancie nebral do úvahy, pričom po doručení výzvy sa správanie žalovanej v 1. a 2. rade v rozpore s dobrými mravmi neskončilo, naopak pokračovalo a v takomto prípade neplynie premlčacia doba osobitne ku každej výzve, ale až od posledného takéhoto nevhodného správania sa. Zároveň súd mal brať do úvahy aj správanie sa žalovaných voči matke, resp. starej matke až po podaní žaloby. Tieto skutočnosti súd prvej inštancie nevyhodnotil správne. Poukázal na to, že z trestného rozkazu, na ktorý súd prvej inštancie poukázal nevyplynulo, že by mal úmysel poškodiť hnuteľné veci. Rovnako súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil výsluchy svedkov, nakoľko svedkovia, na ktorých poukazuje súd prvej inštancie boli v minimálnom kontakte s jeho matkou a táto nechcela bývať v dome, ktorý bol predmetom daru z dôvodu, že o ňu nebolo riadne postarané v ťažkej chorobe, ako to vyplýva z výsluchu svedkyne V. Y., ktorá bola najčastejšie v kontakte s jeho matkou. Poukázal na to, že v zmysle rozhodnutí súdov, aj správanie sa žalovanej, ktorá nebola matke takou oporou v chorobe a starobe ako by mala byť, je dôvodom pre to, aby takéto konanie bolo spoločensky neakceptovateľné a vyhodnotené ako priečiace sa etike rodinných vzťahov. Z týchto dôvodov navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

8. Žalovaní sa k podanému odvolaniu napriek výzve súdu prvej inštancie nevyjadrili a v odvolacom konaní neboli predložené ani ďalšie vyjadrenia strán sporu.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( , ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v a , vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania (§

385 a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

12. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje ( ).

13. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie možno uviesť, že premisy zvolené v rozhodnuté, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú, ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie, pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s SR, ale aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

14. Odvolací dôvod podľa sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ods. (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.), a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z - . Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a podobne. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá , lebo hodnotil každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý nesúlad.

15. V danom prípade odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil sú správne a majú oporu

vo vykonanom dokazovaní a v konaní súdu prvej inštancie nebol zistený žiaden z vyššie uvedených dôvodov preukazujúci nesprávne zistenie skutkového stavu.

16. Pokiaľ sa týka námietky vznesenej v odvolacom konaní ohľadom nesprávneho vyhodnotenia svedeckých výpovedí, kedy súd poukazoval na svedecké výpovede svedkov, ktoré boli v minimálnom kontakte s matkou žalobcu, odvolací súd uvádza, že ako vyplýva z obsahu spisu a napadnutého rozhodnutia, súd prvej inštancie sa zaoberal komplexne vykonanými dôkazmi. Vo vzťahu k výpovede svedkyne, ktorá je družkou žalobcu, nemožno prehliadnuť pri hodnotení jej výpovede jej blízky vzťah ku žalobcovi, preto odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie vyhodnotil vykonané dôkazy v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov, ako to predpokladá a svoje postupy pri hodnotení dôkazov aj primerane vysvetlil.

17. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci ( ) Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (). ( z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo 14. 9. 2011, sp. zn. )

18. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. ). Táto odvolacia námietka nebola naplnená.

19. V rozhodnutí z 21. augusta 1997 sp. zn. najvyšší súd uzavrel, že „k zániku darovacieho vzťahu podľa § 630 Obč .zák. dochádza na základe jednostranného právneho úkonu darcu voči obdarovanému, ktorý hrubo porušil dobré mravy svojím správaním k darcovi alebo členom jeho rodiny. Hrubým porušením dobrých mravov sa tu rozumie ich porušenie značnej intenzity alebo ich sústavné porušovanie. Za členov rodiny darcu treba považovať predovšetkým jeho manžela, rodičov a deti a spravidla tiež ostatných príbuzných v priamom rade (predkov a potomkov) ako aj súrodencov, výnimočne aj ďalšie osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere, pokiaľ by darca ich ujmu dôvodne pociťoval ako vlastnú ujmu“. V danom spore mal naopak súd na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že obdarovaná sa voči darcovi nedopustila takého konania, ktoré bolo možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov v zmysle , t. j. správanie obdarovanej voči darcovi dosiahlo intenzitu hrubého porušenia dobrých mravov zakladajúcu vrátenie daru. Tento záver súdu bol výsledkom procesu komplexného vyhodnotenia skutkových okolností prejednávanej veci, ktoré v konaní vyšli najavo a ktoré v rámci zásady voľného hodnotenia dôkazov súd viedli k prijatiu tohto rozhodnutia.

20. V rozhodnutí z 27. mája 2008 sp. zn. Najvyšší súd uviedol, že „predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu na vrátenie daru nie je akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného alebo len samotná jeho nevďačnosť, ale také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Pri posudzovaní, či určité konkrétne správanie sa obdarovaného možno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov, treba pritom vychádzať z princípu vzájomnosti. To znamená, že treba brať do úvahy a hodnotiť aj správanie sa darcu, zistiť či tento sám sa nespráva voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie sa nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny. V kladnom prípade by sa totiž nemohol darca úspešne domáhať vrátenia daru, lebo reakciu obdarovaného i keby bola taktiež nevhodná, nebolo by možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Išlo by v takom prípade o spoločensky nežiaducu vzájomnú komunikáciu

medzi darcom a obdarovaným, ktorú by sotva bolo možné charakterizovať ako hrubé porušenie dobrých mravov zo strany obdarovaného. Výnimkou by bolo iba také správanie sa obdarovaného, ktoré by bolo v zrejmom nepomere k správaniu sa samotného darcu“.

21. Pokiaľ sa týka odvolacej námietky pre neposúdenie skutočností, ktoré boli uvedené vo výzve na vrátenie daru zo dňa 07.07.2016, odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že takéto právo podlieha premlčaniu, pričom v danom prípade sa nejedná o skutkovú situáciu, ako je uvedená v rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.02.2011, sp. zn. , nakoľko medzi skutkom, ktorý bol opísaný v výzve na vrátenie daru zo dňa 07.07.2016 a skutku, ktorý sa nachádza vo výzve zo dňa 10.07.2019, ktorý sa mal stať v septembri 2018, nemožno nájsť časovú súvislosť tak, aby tieto mohli byť definované ako správanie sa hrubo priečiace dobrým mravom, ku ktorému dochádza v dlhšom časovom období. Ako vyplýva zo špecifikácii týchto skutkov v oboch výzvach, jednalo sa o skutky, ktoré vzájomne nesúviseli, medzi nimi uplynulo časové obdobie v trvaní cca dvoch rokov, preto na tento skutkový stav sa prejednávaný záver Najvyššieho súdu SR nevzťahuje. Právo domáhať sa vrátenia daru je osobitným právom darcu, kedy k zániku darovania dochádza jednostranným právnym úkonom darcu, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Práve z hľadiska preskúmateľnosti tohto konania a jeho individualizácie je nutné, aby skutkový základ bol vymedzený či už vo výzve na vrátenie daru alebo najneskôr v podanej žalobe tak, aby sa strana, ktorá nesúhlasí s týmito závermi mohla kvalifikovane brániť. Za takejto situácie je v priebehu súdneho konania možné vyhodnocovať len tie konania, ktoré boli špecifikované ako dôvod na vrátenie daru, pričom konania, ktoré prípadne presahujú tento časový rámec môžu byť predmetom ďalších samostatných súdnych konaní, v žiadnom prípade však nemôžu byť preskúmavané v rámci prejednávanej veci.

22. Z týchto dôvodov odvolací súd považoval za dôvodné napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s s prihliadnutím na skutočnosť, že úspešným žalovaným v 1. a 2. rade náhrady trov odvolacieho konania zo spisu preukázateľne nevyplývajú.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).