Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoCsp/33/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739, proti žalovaným: 1. A. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A. XXX, 2. J. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A. XXX, o zaplatenie 45.917,67 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. -233 zo dňa 21.12.2021 takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo súd“) rozhodol, cit.:

„I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 45.917,67 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 36.122,18 Eur od 04.03.2020 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. , , , , (ďalej len „“), , , , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004 sa podanou žalobou domáhal od žalovaných zaplatenia sumy 5.917,67 eur spolu s úrokom vo výške 5 % ročne zo sumy 36.122,18 eur od 04.03.2020 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX bola so žalovanými uzatvorená Zmluva o úvere č. XXXXXXX X XX zo dňa 01.03.2013 (ďalej len „zmluva o úvere“), v súlade s ktorou poskytol žalobca žalovaným medziúver vo výške 44.000 eur. Pohľadávka vzniknutá zo zmluvy o úvere je zabezpečená záložným právom zriadeným k nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXX, k. ú.

A. na základe zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok zo dňa 01.03.2013. Vklad povolený Správou katastra I. zo dňa 03.04.2013 pod V XXX/XX. Žalovaní porušili zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestali riadne a včas splácať. Listom zo dňa 09.10.2018 žalobca vyzval žalovaných na doplatenie omeškaných splátok, pričom žalovaných zároveň upozornil, že v prípade, ak omeškané splátky nebudú doplatené, žalobca bude požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou dobou splatnosti. Nakoľko omeškané splátky neboli doplatené, žalobca dňa 24.01.2019 vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom. Žalobca listom zo dňa 09.06.2020 vyzval žalovaných na plnenie, no žalovaní dlžnú sumu neuhradili. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, žalobca zúčtoval nasporenú sumu vo výške 4.436,38 eur so sumou poskytnutého medziúveru vo výške 44.000 eur (poskytnuté úverové prostriedky), čo predstavuje po započítaní sumu 39.563,62 eur (istina). Dlžná suma ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (24.01.2019), predstavuje sumu vo výške 43.311,78 eur, pričom pozostáva z istiny vo výške 39.563,62 eur a z nezaplatených 5,69 % p. a. úrokov za úver zo sumy 44.000 eur do 24.01.2019 spolu vo výške 3.234,36 eur, nezaplatených poplatkov vo výške 21 eur (21x 1 eur) a poplatkov za poistenie vo výške 492,80 eur.

4. Súd uznesením zo dňa 09.11.2020 č.k. -166 vyhovel návrhu, aby na miesto pôvodného žalobcu vstúpil do konania súčasný žalobca, keďže v priebehu súdneho konania bola pohľadávka uplatnená v súdnom konaní na základe zmluvy o postúpení pohľadávky postúpená zo spoločnosti Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. na spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 13.11.2020.

5. Uznesením Okresného súdu Bardejov zo dňa 07.06.2021 č.k. -70 bolo nariadené neodkladné opatrenie, v ktorom bolo žalobcovi uložené zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 01.03.2013 uzavretou medzi záložným veriteľom Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s., Bajkalská 30, Bratislava a záložcami O. I., nar. XX.XX.XXXX, A. XXX s A. I., nar. XX.XX.XXXX, A. XXX, a to k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom I., katastrálny odbor, obec A., katastrálne územie A. a to: stavba so súp. č. XXX nachádzajúca sa na parcele č. XXXX/X RODINNÝ DOM, parcela registra „C“ č. XXXX/ X vo výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „C“ č. XXXX/X vo výmere XX m2, zastavané plochy a nádvoria, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej na Okresnom súdu Bardejov pod sp.zn. . Na základe jeho odvolania Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 14.07.2021 potvrdil uznesenie tunajšieho súdu zo dňa 07.06.2021.

6. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom a žalovanými v 1. a 2. rade ako dlžníkmi bola dňa 01.03.2013 uzavretá Zmluva o úvere č. XXXXXXX X XX, ktorou sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkom medziúver vo výške 44.000,00 eur, ktorý sa pri dodržaní zmluvných podmienok zmení na stavebný úver vo výške cca 26.600,34 eur. Zároveň v zmluve o úvere boli dojednané podmienky splácania medziúveru a stavebného úveru, ako aj sporenia na účte stavebného sporenia, ktoré dlžníci riadne a včas neplnili a preto veriteľ ku dňu 24.01.2019 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Súd skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, ktorú žalobca odvodzoval od zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s. a žalobcom dňa 01.10.2020, na základe ktorej malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky uplatnenej v konaní na žalobcu. Uviedol, že postúpená pohľadávka bola ku dňu postúpenia splatná v celom rozsahu, pričom k celkovej splatnosti došlo dňom 24.01.2019, t.j. vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru. Písomnou výzvou zo dňa 09.06.2020 boli žalovaní vyzvaní na splnenie splatnej pohľadávky, pričom písomná výzva na plnenie bola zo strany pôvodného veriteľa, t.j. banky. K postúpeniu došlo po viac ako 90 dňoch od písomnej výzvy, pričom omeškanie žalovaných naďalej trvalo. Na základe uvedeného mal za preukázané, že žalobca sa platne stal veriteľom uplatnenej pohľadávky voči žalovaným, teda žalobca preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu na jej uplatňovanie.

7. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia spojení s , .

8. Proti tomuto rozsudku podali žalovaní včas odvolanie z dôvodu porušenia práva na spravodlivý proces, z dôvodu nesprávnych skutkových zistení a z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia súdom prvej inštancie. Uviedli, že v danom prípade nebol dodržaný postup na postúpenie pohľadávky na žalobcu z dôvodu, že banka mohla postúpiť iba pohľadávku, ktorá je splatná, za predpokladu, že jej predchádzala písomná výzva po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 dní kalendárnych dní

v omeškaní, čo v danom prípade splnené nebolo. Postúpenej pohľadávke zo strany postupcu na žalobcu vo výške 48.251,85 eur nepredchádzala písomná výzva banky po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní, teda v danom prípade ide o neexistujúcu pohľadávku, lebo na jej postúpenie neboli splnené kumulatívne všetky predpoklady podľa zákona o bankách (§ 92 ods. 8). Zákonné predpoklady na postúpenie v tomto konaní spĺňa jedine pohľadávka v sume 45.917,67 eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XX/XXXX. zo dňa 01.10.2020 došlo k postúpeniu nespôsobilého predmetu postúpenia, a to v rozpore s ust. o bankách. Na základe uvedeného možno konštatovať, že zmluva o postúpení pohľadávok č. XX/XXXX zo dňa 01.10.2020 uzavretá medzi Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom je absolútne neplatným právnym úkonom. Predmetom postúpenia v tomto konaní môže byť len právo uplatňované v tomto konaní, t.j. pohľadávka vo výške 45.917,67 eur a zmena v osobe veriteľa sa nesmie dotýkať práv a povinností dlžníka zo záväzkového vzťahu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd síce vyhodnotil, že zo zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi prvou stavebnou sporiteľnou, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom vyplýva, že postupca postúpil na postupníka pohľadávku vo výške 48.251,85 eur, tento zistený skutkový stav vo veci ale nesprávne interpretoval a prijal v konaní nesprávny záver, že žalobca sa platne stal veriteľom uplatnenej pohľadávky voči žalovaným v tomto konaní. Toto tvrdenie súdu je v úplnom rozpore so zisteným skutkovým stavom a právnym stavom veci a žalobca na základe absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok č. XX/XXXX zo dňa 01.10.2020 nie je aktívne vecne legitimovaným vo veci. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne.

9. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že právny predchodca žalobcu dodržal všetky podmienky, ktoré mu ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách ukladá. Poukázal na to, že žalovaní boli v omeškaní so splnením len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň bolo preukázané, že žalovaní boli právnym predchodcom žalobcu opakovane vyzvaný na úhradu omeškaných splátok výzvou označenou ako Upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 09.10.2018, ktorú predložil s doručenkou, výzvou označenou ako oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 24.01.2019, ktorú predložil s doručenkou a výzvou označenou ako Predžalobná výzva zo dňa 09.06.2020, ktorú predložil spolu s doručenkou. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.03.2018, sp. zn. , v ktorom uviedol, že podmienky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, za akých možno postúpiť pohľadávku banky, sú tie, že zmluva o postúpení pohľadávky musí mať písomnú formu, banka musí písomne vyzvať dlžníka na splnenie pohľadávky a dlžník musí byť nepretržite viac než 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením svojho záväzku. Uvedené podmienky sú bez pochybností splnené. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

10. Žalovaní vo svojej replike uviedli, že žalobca nepoprel dôvody uvedené v odvolaní, preto zotrvávajú na svojom tvrdením, že v danom prípade došlo k postúpeniu nespôsobilého predmetu postúpenia, teda nespôsobilej pohľadávky, ktorá nespĺňa obligatórne náležitosti podľa ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, čo spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok č. XX/XXXX zo dňa 01.10.2020 medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom. Postúpená môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná, a to po vyhlásení jej mimoriadnej splatnosti, čo v danom prípade splnené nebolo. V čase postúpenia pohľadávky po vyhlásení predčasnej splatnosti medziúveru č. XXXXXXX X XX ku dňu 03.03.2020 predstavovala splatná pohľadávka sumu vo výške 45.917,67 eur. Právny predchodca žalobcu ale postúpil zmluvou o postúpení pohľadávok č. XX/XXXX zo dňa 01.10.2020 nespôsobilú pohľadávku v celkovej výške 48.251,85 eur v rozpore s ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách.

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( , ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v a , vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

14. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje ( ).

15. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie možno uviesť, že premisy zvolené v rozhodnuté, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú, ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie, pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s SR, ale aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

16. K namietanému porušeniu práva na spravodlivý proces ( ) odvolací súd uvádza, že táto námietky nebola zo spisu zistená.

17. Právo na spravodlivý proces je veľmi široko koncipovaný pojem, pričom medzi jeho zložky možno zaradiť práva ako prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na poučenie o procesných právach, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, ako aj ďalšie iné. Porušenie akéhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie zo strany súdu. O porušenie práva na spravodlivý proces zo strany súdu však ide len vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne takú intenzitu, ktorá jednoznačne odôvodní záver, že celé konanie sa javí ako nespravodlivé. Konkrétne konanie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd uvádza , že v odvolaní nebolo konkrétne uvedené akým konaním súdu malo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces. Zo spisu odvolacím súdom nebolo zistené všeobecne namietané konanie súdu porušujúce práva odvolateľov na spravodlivý proces.

18. Odvolací dôvod podľa sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ods. (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.), a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z - . Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a podobne. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne

správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá , lebo hodnotil každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý nesúlad.

19. V danom prípade odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil sú správne a majú oporu vo vykonanom dokazovaní a v konaní súdu prvej inštancie nebol zistený žiaden z vyššie uvedených dôvodov preukazujúci nesprávne zistenie skutkového stavu.

20. K námietke o nesprávnom právnom posúdení § 365 ods.1 písm. h) odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. ).

21. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

22. Táto odvolacia námietka nebola naplnená.

23. Odvolací súd uvádza, že imanentnou súčasťou súdneho konania je preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej, t. j. existencie tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo pasívnej, t. j. existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovanej. Pod pojmom aktívna vecná legitimácia je potrebné rozumieť také hmotnoprávne postavenie, z ktorého žalobcovi prináleží ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu tzn. ex offo, a to aj v prípade, že ju žiadna zo strán konania nenamietala. Zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby (rozsudok NS SR sp. zn. , z 29. 06. 2010). V prípade, ak konajúci súd, opomenul vyriešenie otázky existencie vecnej legitimácie, k zodpovedaniu ktorej je konajúci súd ex offo viazaný, protirečí takéto konanie obsahu základného práva na súdnu ochranu garantovaného SR, ako aj obsahu práva na spravodlivé súdne konanie garantovaného čl. 6 ods. 1 Dohovoru (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. ). Aktívnu vecnú legitimáciu v spore je možné nadobudnúť aj postúpením pohľadávky, ktorá je predmetom konania.

24. Súd prvej inštancie však dostatočne skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v prejednávanom spore, a to v súvislosti s otázkou platného postúpenia a zosplatnenia pohľadávky právnym predchodcom žalobcu.

25. Postúpenie pohľadávky podľa zakladá nový záväzok len medzi postupníkom a postupcom; obsahom nového záväzku je prechod pohľadávky z majetku postupcu do majetku postupníka; obsah pôvodného záväzku sa postúpením nemení a samotným uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky sa nemení ani postavenie dlžníka; jeho postavenie sa mení až tým, že mu postúpenie postupca alebo postupník oznámi ( ); nemení sa nič na jeho postavení dlžníka, teda na jeho povinnosti dlh splatiť; mení len v tom, že namiesto pôvodnému veriteľovi musí dlh splniť postupníkovi; pokiaľ mu postúpenie neoznámia, musí plniť pôvodnému veriteľovi a takýmto plnením sa zbaví záväzku (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 28.11.2007).

26. Z ustanovenia o bankách vyplýva, že právo banky na postúpenie pohľadávky voči dlžníkovi tretej osobe vznikne až po splnení zákonných podmienok, t.j. omeškanie dlžníka s plnením peňažného záväzku nepretržite dlhšie ako 90 dní napriek písomnej výzve na plnenie. Účelom uvedeného ustanovenia je ochrana klientov pred postúpením pohľadávky voči nim

pred splnením na subjekty, ktoré nepodliehajú dohľadu národnej banky. Zákonné predpoklady na vznik práva postúpiť pohľadávku musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.

27. Uvedené ustanovenie predstavuje špeciálnu úpravu vo vzťahu k všeobecnej úprave postúpenia pohľadávky v .

28. Ide teda o postúpenie pohľadávky buď po konečnom termíne splatnosti, čo nebol prejednávaný prípad, alebo pohľadávky, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Splatnosť pred termínom konečnej splatnosti nastáva v dôsledku zosplatnenia úveru podľa ust. a .

29. Podľa , ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

30. Podľa , ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

31. Ustanovenie je lex specialis k , a to z dôvodu, že veriteľ by logicky nemohol vykonať zosplatnenie do splatnosti najbližšej splátky (tak, ako mu to ukladá ), a zároveň dodržať požiadavku vyplývajúcu z , ktorá veriteľovi umožňuje využiť zosplatnenie podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, t. j. v čase, keď ďalšie mesačné splátky sú už splatné. Zákonodarca pre konanie dodávateľa a jeho právo vyhlásiť splatnosť celej pohľadávky, a tým na strane spotrebiteľa privodiť stav straty výhody splátok, stanovil kumulatívne zákonné podmienky pozostávajúce z oddialenia výkonu práva dodávateľa a súčasne jeho pozitívneho konania smerujúceho k včasnému upozorneniu na uplatnenie svojho práva podľa . V poradí prvá z kumulatívnych zákonných podmienok ustanovuje, že právo na jednorazové splatenie pohľadávky bude mať veriteľ najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky.

32. Odvolacie námietky žalovaných boli posúdené odvolacím súdom ako nedôvodné, pričom žalovaní namietali absolútnu neplatnosť právneho úkonu, a to zmluvy o postúpení pohľadávky s poukazom na nesplnenie podmienok v zmysle z. č. o bankách. Poukázali na skutočnosť, že zmluvou o postúpení pohľadávky bola postúpená pohľadávka v celkovej výške 48.251,85 eur, pozostávajúca z istiny, úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov. Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo strany žalobcov odpadol dôvod na plnenie záväzku v splátkach pre žalovaných a vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie celej pohľadávky, čomu zodpovedá povinnosť spotrebiteľa zaplatiť pohľadávku vo výške ku dňu účinnosti predčasnej splatnosti. Z výpisu medziúveru z účtu vyplýva, že 03.03.2020 žalovaní uskutočnili posledný vklad, predstavovala dlžná suma 45.917,67 eur, no postupca postúpil pohľadávku vo výške 48.251,85 eur, čo je o 2.334,18 eur viac oproti uplatnenému nároku, a to je v rozpore so zákonom o bankách. Týmto nebol dodržaný zákonný postup na postúpenie pohľadávky, čím je takáto zmluva absolútne neplatná.

33. S týmito skutočnosťami sa súd prvej inštancie vyporiadal v bodoch 26., 27. svojho rozhodnutia, pričom odvolací súd sa s týmto odôvodnením stotožňuje a na toto v plnom rozsahu poukazuje.

34. K uvedenému odvolací súd dodáva, že z obsahu spisu vyplynulo, že postúpená pohľadávka bola splatná dňa 24.01.2019 a následne boli na jej zaplatenie vyzvaní žalovaní výzvou zo dňa 09.06.2020 a po márnom uplynutí 90 dní od písomnej výzvy došlo k postúpeniu pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 77/2020 (č. l. 132 a nasl. spisu) zo dňa 01.10.2020. Z obsahu predmetnej zmluvy bolo zrejmé, že postupník odkúpil od postupcu pohľadávky špecifikované v článku 2 ods. 1 zmluvy, z ktorého vyplýva, že pohľadávky sú špecifikované podľa mena, priezviska dlžníka a jeho dátumu narodenia, rodného čísla, adresy trvalého bydliska, čísla zmluvy, dátumu účinnosti odstúpenia, resp. splatnosti pohľadávky, celkovej dlžnej sumy k 30.09.2020, ako aj špecifikácii istiny, pohľadávky, úrokov, poplatkov, nezaplatených úrokov atď. Z prílohy č. 1, ktorá sa týka špecifikácie pohľadávok je zrejmé, že bola postúpená pohľadávka na žalobcu zo zmluvy č. XXXXXXXXXX, dlžníkom ktorej bol žalovaný v 1. rade, ktorý je špecifikovaný menom, priezviskom, rodným číslom, ako aj dátumom narodenia, adresou

bydliska. Zároveň bola špecifikovaná celková dlžná suma ku dňu 30.09.2020 vo výške 48.251,85 eur tvorená istinou, nezaplatenými úrokmi, úrokmi z omeškania, poplatkami.

35. Podľa , veriteľ môže svoju pohľadávku, aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

36. Podľa , s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

37. Ako vyplýva z ustanovení , pri postúpení pohľadávky sa výslovne vyžaduje písomná forma zmluvy o postúpení, pričom postúpená pohľadávka musí byť v zmluve individualizovaná.

38. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetné postúpenie pohľadávky spĺňa náležitosti, ktoré vyžaduje pre platný právny úkon a skutočnosti, na ktoré poukazujú žalovaní vo svojom odvolaní, nemajú vplyv na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Pokiaľ došlo k vyčísleniu výšky postúpenej pohľadávky, ktorá je vyššia než súdom priznaná suma, táto skutočnosť nespôsobuje neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, pričom predmetné rozdiely môžu súvisieť aj s časovým okamihom vyčíslenia aktuálneho zostatku na úvere žalovaných s poukazom na rôzne dátumy, týkajúce sa vyčíslenia dlhu, kedy pri zmluve o postúpení pohľadávok bol rozhodujúcim dňom dátum 30.09.2020, pričom samotné konanie začalo pred uvedeným dátumom. Je zrejmé, že písomná výzva banky po tom, čo žalovaní boli nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní, bola v sume 45.827,17 eur, ktorá bola vyčíslená ku dňu 09.06.2020, pričom z obdobnej sumy s príslušenstvom vychádzal aj súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci samej. V tejto súvislosti považuje odvolacie námietky žalovaných odvolací súd za nedôvodné.

39. Ako vyplýva z bodu 14. odôvodnenia súdu prvej inštancie, ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, dlžná suma predstavovala 43.311,78 eur, z čoho istina bola 39.563,62 eur. Ku dňu 03.03.2020 bola dlžná suma 45.917,67 eur, z čoho istina tvorila 36.122,18 eur.

40. Ako vyplýva z výpisu z účtu odstúpeného medziúveru (č. l. 181 - 183 spisu), aj po vyhlásení mimoriadnej splatnosti dochádzalo k vkladom zo strany žalovaných, a to 12.02.2019 vo výške 200 eur, 03.04.2019, 05.03.2019, 02.05.2019, 06.06.2019, 03.07.2019, 01.08.2019, 09.09.2019, 01.10.2019, 04.11.201, 29.11.2019, 03.01.2020, 31.01.2020, 03.03.2020, a to buď v sumách po 200 eur, 209 eur, či 288,92 eur, čo samozrejme malo vplyv na výšku zostatku nesplateného úveru, ktorá sa menila v závislosti od vkladov uskutočnených žalovanými po začatí konania, a táto skutočnosť spôsobila to, že výška uplatneného nároku v konaní pred súdom a následne výška sumy, na splatenie ktorej boli vyzývaní žalovaní v 1. a 2. rade pred postúpením pohľadávky, ako aj následne sumy postúpenej pohľadávky sa menili v závislosti od správania sa žalovaných a ich čiastkových úhrad. Tieto skutočnosti však nemôžu byť vysvetľované, resp. vykladané na ťarchu žalobcu a nemôžu mať za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, kedy je zrejmé, že vzhľadom na jednotlivé vklady, ktoré boli vykonávané v priebehu konania, nemohla byť suma uvedená v písomnej výzve pred postúpením pohľadávky a následne v zmluve o postúpení pohľadávky s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti.

41. V zmysle , prechádza na postupníka aj príslušenstvo pohľadávky, ktoré tento kapitalizoval a toto bolo aj súdom priznané.

42. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle v spojení s ust. , kedy boli v odvolacom konaní neúspešní žalovaní v 1. a 2. rade zaviazaní na náhradu trov odvolacieho konania úspešnému žalobcovi.

43. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).