Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/17/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Zuzany Slušnej v spore žalobcu: A. B., C., so sídlom C. XXXX, B. A., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Pavel Loduha, s.r.o., so sídlom Slovenských partizánov 1131/51, Považská Bystrica, IČO: 50 469 258, proti žalovaným: 1/ D. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. C. XXX/XX, B., 2/ F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. C. XXX/XX, B., 3/ G. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. C. XXX/XX, B., 4/ F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. C. XXX/XX, B., 5/ H. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. C. XXX/XX, B., 6/ I. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, B., 7/ G. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, B., 8/ I. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, B., 9/ J. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. C. XXX/XX, B., 10/ K. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. C. XXX/XX, B., 11/ L. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, B., 12/ M. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. C. XXX/XX, B., 13/ O. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. C. XXX/XX, B., 14/ P. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX XXX/XX, B., 15/ I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. Q. XXXX/X, R., 16/ E. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. Q. XXXX/X, R., 17/ E. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. C. XXX/XX, B., 18/ S. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. C. XXX/XX, B., 19/ K. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., XX/ K. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. C. XXX/XX, B., 21/ P. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. C. XXX/XX, B., 22/ M. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. C. XXX/XX, B., 23/ L. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, B., 24/ P. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, B., 25/ M. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. C. XXX/X, B., 26/ P. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. C. XXX/X, B. a 27/ E. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. C. XXX/X, B., žalovaní 1/, 2/, 3/, 4/, 5/, 9/, 10/, 11/, 12/, 17/, 18/, 20/, 21/, 22/, 26/ a 27/ zastúpení Advokátska kancelária JUDr. ANTON ŠKOLEK & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Treskoňova 816/1, Bytča, IČO: 47 253 223, o vypratanie bytu, o odvolaní žalovaných 9/, 10/, 12/, 17 proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č. k. -137 zo dňa 3. mája 2022 v spojení s opravným uznesením č.k. -141 zo dňa 23. júna 2022, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II., III. p o t v r d z u j e .

Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom žalovaným 9/ a 10/ uložil povinnosť vypratať byt č. X, nachádzajúci sa na X. B., L. T.XX, obytného domu súp. č. XXX stojaceho na parcele č. KN C XXXX, k.ú. U. F. pozostávajúceho z jednej izby a kuchyne do 30 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), žalovanej 12/ uložil povinnosť vypratať byt č. X, nachádzajúci sa na 2. poschodí, vchodu č. 10, obytného domu súp. č. XXX stojaceho

na parcele č. KN C XXXX k.ú. U. F. pozostávajúceho z jednej izby a kuchyne do 30 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.) a žalovanej 17/ uložil povinnosť vypratať byt č. X, nachádzajúci sa na X. poschodí, L. T. XX, obytného domu súp. č. XXX stojaceho na parcele č. KN C XXXX, k.ú U. F. pozostávajúceho z 2 izieb a kuchyne do 30 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok III.). Súd prvej inštancie konanie vo vzťahu k žalovaným 1/, 2/, 3/, 4/, 5/, 6/, 7/, 8/, 11/, 13/, 14/, 15/, 16/, 18/, 19/, 20/, 21/, 22/, 23/, 24/, 25/, 26/, 27/ zastavil titulom späťvzatia žaloby (výrok IV.). O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok V.).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovaným 1/ až 5/ uloženia povinnosti vypratať byt č. X nachádzajúci sa na X. B. L. T. XX obytného domu súp. č. XXX stojaceho na parc. KNC XXXX k.ú. U. F. (ďalej len „obytný dom“) pozostávajúceho z dvoch izieb, voči žalovaným 6/ až 11/ vypratať byt č. X nachádzajúci sa na X. B. L. T. XX bytového domu pozostávajúceho z jednej izby a kuchyne, voči žalovaným 12/ a 13/ vypratať byt č. X nachádzajúci sa na X. poschodí vchodu č. XX bytového domu pozostávajúceho z jednej izby a kuchyne, voči žalovaným 14/ až 16/ vypratať byt č. 4 nachádzajúci sa na 2. poschodí vchodu č. XX bytového domu pozostávajúceho z dvoch izieb a kuchyne, voči žalovaným 17/ až 19/ vypratať byt č. X nachádzajúci sa na X. poschodí vchodu č. XX bytového domu pozostávajúceho z dvoch izieb a kuchyne, voči žalovaným 20/ až 22/ vypratať byt T. X nachádzajúci sa na X. B. L. T. XX bytového domu pozostávajúceho z dvoch izieb a kuchyne, voči žalovaným 23/ až 25/ vypratať byt č. XX nachádzajúci sa na X. poschodí vchodu č. X bytového domu pozostávajúceho z dvoch izieb a kuchyne a voči žalovaným 26/ a 27/ vypratať byt č. XX nachádzajúci sa na X. poschodí vchodu č. X bytového domu pozostávajúceho z dvoch izieb a kuchyne do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, a to bez akejkoľvek bytovej náhrady dôvodiac, že je výlučným vlastníkom uvedených bytov a tieto byty žalovaní užívajú bez akéhokoľvek právneho titulu. Žalobca tvrdil, že ani on a ani predchádzajúci vlastník D. P. F. so žalovanými nemal uzavretú žiadnu zmluvu, žalovaní nikdy neplatili nájomné a napriek výzvam mu doposiaľ nepredložili žiaden dôkaz o existencii nájomného vzťahu. Obytný dom je v dezolátnom stave a je nevhodný na bývanie, preto žalovaných vyzval, aby sa do 31.03.2019 z bytov vysťahovali, avšak žalovaní tak neučinili. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil, že žalobca je výlučným vlastníkom bytov č. X, T. X, T.X, T. X, T. X, T. X, č. XX a č. XX č. XX, ktoré sa nachádzajú v obytnom dome súp. č. XXX, postavenom na parcele KN C XXXX, k. ú. U. F.. Súd prvej inštancie mal za nesporné, že žalovaní nevykonávali úhrady na nájomnom v prospech žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu a tiež aj to, že žalobca vykonal viacero osobných stretnutí so žalovanými, pričom napriek žiadosti zo strany žalobcu títo nepredložili žiaden dôkaz preukazujúci vznik nájomného pomeru žalovaných k predmetným bytom. Žalovaní 9/, 10/, 12/ a 17/ v konaní pred súdom prvej inštancie tvrdili, že právny dôvod na užívanie bytov majú, ktorú skutočnosť odvodzovali od ústne uzavretých nájomných, resp. podnájomných zmlúv, ktoré mali uzatvoriť s právnym predchodcom súčasného žalobcu. Svoje tvrdenia však žiadnym spôsobom nepreukázali (napr. platnou nájomnou zmluvou uzavretou so žalobcom, prípadne s jeho právnym predchodcom), preto súd prvej inštancie nemal tieto skutočnosti za preukázané. Z týchto dôvodov dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalovaní 9/, 10/ 12/ a 17/ neuniesli dôkazné bremeno v súvislosti s právnym titulom užívania predmetných bytov, byty užívajú neoprávnene a bez právneho dôvodu, a preto žalobe vyhovel a žalovaných 9/, 10/ 12/ a 17/ zaviazal k povinnosti byty vypratať do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Voči žalovaným 1/, 2/, 3/, 4/, 5/, 6/, 7/, 8/, 11/, 13/, 14/, 15/, 16/, 18/, 19/, 20/, 21/, 22/, 23/, 24/, 25/, 26/ a 27/ žalobca vzal žalobu späť a žalovaní so späťvzatím žaloby vyjadrili súhlas, preto súd prvej inštancie konanie voči uvedeným subjektom zastavil. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa 262 ods. 1 tak, že žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že si ho neuplatnil.

3. Opravným uznesením č.k. -141 zo dňa 23.06.2022 súd prvej inštancie opravil záhlavie rozsudku v časti označenia žalovaných 7/, 8/, 9/, 10/, 11/, 18/ a 25/.

4. Proti tomuto rozsudku v spojení s opravným uznesením vo výrokoch I., II., III. v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie žalovaní 9/, 10/, 12/, a 17/ z dôvodov podľa , a navrhli odvolaciemu súdu, aby rozsudok prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Poukázali na to, že svedok P. F. vo svojej výpovedi potvrdil, že ako vlastník bytového domu súp.č. XXX postaveného na parc. č. KN C XXXX na ulici E. C., ktorý je zapísaný na LV č. XXXX v k.ú. U. F., dostával od p. P. nájomné z bytového domu a tiež sa vyjadril, že mal s p. P. záujem uzavrieť písomné nájomné zmluvy s osobami, ktoré v bytoch bývali. Uvedené podľa žalovaných preukazuje, že žalovaní 9/, 10/, 12/, 17/ mali uzavretý nájomný vzťah, pričom naplnili podmienku jeho vzniku tým, že mali odplatne

prenechané nehnuteľnosti na užívanie. Mali za to, že súdu je z bežného života známe, že uvedený bytový dom je dlhoročne obývaný občanmi mesta Púchov, ktorí majú rómsky pôvod. Zároveň mali za to, že nie je potrebné preukazovať, že existencia nájomného vzťahu bola daná. Žalovaní v bytovom dome bývajú, majú v ňom evidovaný aj trvalý pobyt, preto záver súdu o tom, že neuniesli dôkazné bremeno považovali za predčasný, nakoľko existencia zmluvného vzťahu je zrejmá z evidencie trvalého pobytu. Žalovaní namietali, že rozhodnutím boli porušené ich ústavné práva podľa , , ods. 3 a SR (nález ÚS SR -85). Rozhodnutie súdu prvej inštancie je podľa nich nespravodlivé, nezohľadňuje ich situáciu, keď žijú v spoločnej domácnosti s tromi maloletými deťmi a bolo rozhodnuté o ich vysťahovaní bez poskytnutia bytovej náhrady. Nesprávne právne posúdenie veci videli v tom, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní neaplikoval ani a nezisťoval okolnosti hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mal v prípade žalovaných znieť výrok aj na zabezpečenie bytovej náhrady podľa . Na podporu svojich tvrdení poukázali na nález Ústavného súdu SR sp. zn. . Jednotlivými ustanoveniami SR sa zaručuje ochrana súkromia v rôznych životných situáciách. Do sféry ochrany súkromia patrí aj ochrana obydlia. Zásah do obydlia znemožňujúci ho užívať, je spôsobilý zároveň zasiahnuť aj do súkromného a rodinného života jednotlivca. Podľa okolnosti konkrétnej veci, sa ten istý zásah môže teda dotknúť tak práva na ochranu súkromia, ako aj práva na ochranu obydlia. V sporovej veci sa skutkové tvrdenia obsiahnuté v žalobe očividne úzko dotýkali nielen súkromného a rodinného života žalovaných, ale aj ochrany ich obydlia. Skutočnosť, že bolo rozhodnuté o vyprataní bytu bez bytovej náhrady, možno považovať za porušenie ústavných práv podľa čl. 19 ods. 2 ako aj SR. Podľa ich názoru predmetnú nehnuteľnosť je možné považovať za ich obydlie a teda možno konštatovať, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v rozpore s ústavným právom na obydlie, súkromný aj rodinný život.

5. Žalobca sa k podanému odvolaniu žalovaných 9/, 10/, 12/, a 17/ písomne nevyjadril.

6. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa .

7. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil rozhodné skutočnosti, ktoré dôsledne vyhodnotil a vec správne právne posúdil. Podľa názoru odvolacieho súdu žalovaní v podanom odvolaní neuviedli žiadne podstatné okolnosti, ktoré by mohli viesť k zmene rozhodnutia, a preto si osvojil dôvody rozsudku súdu prvej inštancie.

8. V posudzovanej veci súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím vyhovel žalobe a uložil žalovaným 9/, 10/, 12/, a 17/ povinnosť vypratať identifikované nehnuteľnosti (byty) vo vlastníctve žalobcu, založiac svoje rozhodnutie na závere, že žalovaní 9/, 10/, 12/, a 17/ neuniesli dôkazné bremeno, keď nepreukázali, že disponujú tvrdeným právnym titulom (nájomnou zmluvou) oprávňujúcim ich k užívaniu bytu, pričom v konaní ani žiaden iný právny dôvod jeho užívania na ich strane nevyšiel najavo.

9. Vychádzajúc z obsahu odvolania žalovaní 9/, 10/, 12/, a 17/ namietali nesprávne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie, čím uplatnili vo svojom odvolaní odvolacie dôvody uvedené v a .

10. Odvolací súd za aplikácie z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa a ich existenciu tiež odvolatelia netvrdili.

11. Odvolací súd podrobil preskúmaniu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo svetle odvolateľmi tvrdených skutočností, ktoré podľa ich názoru indikujú naplnenie odvolacích dôvodov podľa a (nesprávne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie).

12. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne prihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

13. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

14. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalovaných po ich preskúmaní vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez opory v zistenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, jeho výsledky vyhodnotil v intenciách daných a z dostatočne zisteného skutkového stavu vyvodil tiež správny právny záver o legitímnosti žalobou uplatneného nároku vo svetle , pri absencii unesenia dôkazného bremena žalovanými o existencii akéhokoľvek právneho titulu zakladajúceho ich právo užívať byty, ktorých je vlastníkom žalobca a vypratania ktorých zo strany žalovaných, ktorí ich užívajú bez právneho dôvodu, sa tak dôvodne domáha, na ktorých záveroch založil v prospech žalobcu vyznievajúce rozhodnutie. Vychádzajúc zo správnosti vyššie uvedených záverov, nebolo rozhodnutie súdu prvej inštancie spôsobilé k inému, ako potvrdzujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu za použitia . Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostatočne odôvodnil, v parametroch daných . Odvolací súd nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov, spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre jeho potvrdenie. Súčasne sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov a v podrobnostiach naň odkazuje ( ), aby nadbytočne neopakoval všetky pre strany známe fakty spolu so správnou citáciou právnych predpisov.

15. Na doplnenie a vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaných považuje za potrebné odvolací súd uviesť nasledovné:

16. Súd prvej inštancie žalobe o vypratanie nehnuteľnosti - bytu č. 2, nachádzajúceho sa na poschodí č. 1, L. T. XX, obytného domu súp. č. XXX stojaceho na parc. F. XXXX, k. ú. U. F. žalovanými 9/ a 10/, bytu č. X, nachádzajúceho sa na poschodí č. X, L. T. XX, obytného domu súp. č. XXX stojaceho na parc. F. XXXX, k. ú. U. F. žalovanou 12/, bytu č. XX, nachádzajúceho sa na poschodí č. 3, L. T. XX, obytného domu súp. č. XXX stojaceho na parc. F. XXXX, k. ú. U. F. žalovanou 17/ vyhovel, keď dospel k záveru, že žalovaní 9/, 10/, 12/, a 17/ tieto byty užívajú bez právneho dôvodu. Súd mal za preukázané, že vlastnícke právo žalobcu nie je spochybnené a preukazuje ho listinný dôkaz - výpis z LV č. XXXX k. ú. U. F.. Žalovaní nepreukázali existenciu žiadneho právneho titulu, oprávňujúceho ich predmetné byty vo vlastníctve žalobcu užívať a tiež v odvolacom konaní žiaden neidentifikovali, len vo všeobecnosti poukazovali na to, že je notorietou, že v predmetnom obytnom dome a bytoch bývajú, ktorá skutočnosť však ešte nezakladá právny dôvod na to, aby byty naďalej užívali. 17. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma ich práva a povinnosti. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku konania a to v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania ( ). Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom

dôkazné bremeno spočíva na strane konania, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.

18. Skutočnosti a dôkazy, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie nemožno v zásade pred odvolacím súdom uplatniť (výnimky formuluje ustanovenie ). V civilnom procese sa uplatňuje tzv. neúplný apelačný systém, kedy súd je viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania a strana môže v odvolacom konaní vzniesť námietky proti postupu prvoinštančného súdu len v prípade, ak dané námietky boli už predmetom posudzovania zo strany tohto súdu. Súd druhej inštancie vystupuje len ako opravný súd, jeho úlohou nie je vykonávať nové dôkazy, či zaoberať sa novými skutočnosťami, ktoré v prvostupňovom konaní neboli produkované. Je vždy na strane sporu, či náležite využije možnosti, ktoré sa jej v súdnom konaní ponúkajú. V tejto súvislosti sa žiada zdôrazniť, že každá strana sporu nesie zodpovednosť za to, že prezentuje súdu konzistentné skutkové tvrdenia podporené dôkazmi. Pokiaľ si túto povinnosť nesplní, prejaví sa to v rozhodnutí vo veci samej, k čomu došlo tiež v posudzovanej veci.

19. Postup súdu prvej inštancie pri vyhodnocovaní dôkaznej situácie v konkrétnostiach danej veci bol správny. Je zjavné, že žalobca predložil do spisu dôkazy, ktorými preukázal svoje tvrdenie, že je vlastníkom dotknutých nehnuteľností, vypratania ktorých sa domáha a nebolo tiež sporným, že žalovaní ich užívajú, pričom súčasne nespochybnili jeho tvrdenia, že pred podaním žaloby ich vyzýval na predloženie dôkazu o existencii právneho titulu na základe ktorého byty užívajú (príkladmo nájomnej zmluvy), na čo títo nereagovali, rovnako ako na jeho mimosúdnu výzvu na dobrovoľné následné vypratanie bytu. Žalovaní 9/, 10/, 12/ 17/ nielenže na rozdiel od žalobcu neuniesli dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať existenciu právneho titulu oprávňujúceho ich byt užívať, ale nesplnili si ani povinnosť tvrdenia pokiaľ ide o identifikovanie právneho dôvodu ( či už v konaní pred súdom prvej inštancie, ako ani v odvolacom konaní) užívania bytu z ich strany.

20. Podľa žalovaných existenciu nájomného vzťahu malo preukazovať tvrdenie predchádzajúceho vlastníka bytov D. P. F., že mal s D. P. uzavretú nájomnú zmluvu a dostával od neho nájomné, pričom D. P. mu mal uviesť, že by chcel s osobami bývajúcimi v predmetných bytoch, uzavrieť nájomné zmluvy. Uvedené tvrdenia svedka, ktorý bol predchádzajúcim vlastníkom niektorých bytov v obytnom dome, nepreukazujú existenciu nájomného vzťahu odvolateľov k predmetným bytom a ani nepreukazujú existenciu prípadného podnájomného vzťahu odvolateľov. Uvedený svedok jednoznačne uviedol, že so žalovanými neuzavrel žiadnu nájomnú zmluvu a nikdy s nimi neprišiel do styku. K nájomnej zmluve uzavretej s D. P. neuviedol žiadne bližšie skutočnosti (neuviedol dobu trvania, výšku nájomného) a táto zmluva ani nebola v konaní predložená. Žalovaní v konaní nepredložili nájomné zmluve, ktorými by im boli prenechané predmetné byty do užívania, ani podnájomné zmluvy a ani prípadné zápisnice o ich obsahu (v prípade nájomnej zmluvy neuzavretej písomne). V tomto smere žalovaných zaťažovalo bremeno tvrdenia aj dôkazné bremeno na tvrdenie a preukázanie existencie právneho titulu oprávňujúceho ich predmetné byty vo vlastníctve žalobcu užívať, ktoré však v konaní neuniesli.

21. K odlišnému záveru nie je spôsobilou ani námietka žalovaných, že v bytoch majú hlásený trvalý pobyt. Trvalý pobyt nezakladá právny titul na užívanie bytu, má len evidenčný charakter a vlastník budovy alebo jej časti môže žiadať kedykoľvek zrušenie trvalého pobytu občanovi, ktorý nemá k budove alebo jej časti žiadne užívacie právo ( a o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky).

22. Žalobou uplatnený nárok žalobcu na vypratanie predmetných bytov je tak legitímnym nárokom, ktorý vznikol a bol posúdený ako oprávnený po splnení všetkých zákonom stanovených podmienok. Žalovaní užívajú sporné nehnuteľnosti bez právneho titulu, nakoľko jeho existenciu žiadnym spôsobom nepreukázali (príkladmo prípadnou nájomnou zmluvou uzavretou medzi stranami sporu). Za takýchto okolností potom užívanie nehnuteľnosti bez právneho dôvodu predstavuje zásah do vlastníckeho práva žalobcu, ktorý je neoprávnený, keďže nebolo možné dospieť k inému záveru ako tomu, že žalovaní nemajú žiadny právny titul k užívaniu nehnuteľnosti.

23. Odvolací súd v uplatňovaní si zákonom podloženého legitímneho nároku žalobcu na vypratanie predmetného bytu nevidel žiaden rozpor s namietanými citovanými článkami

Slovenskej republiky žalovanými v podanom odvolaní, a to ani s prihliadnutím na okolnosti na strane žalovaných.

24. Pokiaľ ide o ďalšie skutočnosti, ktoré žalovaní až v odvolaní na svoju obranu a v neprospech nároku žalobcu produkovali, v konkrétnostiach o tom, že byt považujú za svoje obydlie, tiež že im nebola prisúdená žiadna bytová náhrada, ktorou musí byť vypratanie bytu podmienené, že ide o šikanózny výkon práva v rozpore s dobrými mravmi a ďalšie, tieto sú ako novoty v odvolacom konaní pre nenaplnenie zákonných predpokladov daných ust. diskvalifikované z odvolacieho prieskumu.

25. Napriek tomu odvolací súd k tvrdeniu o šikanóznom výkone práva v spojitosti s požiadavkou na podmienenie vypratania bytu bytovou náhradou považuje za potrebné poukázať na to, že súdna prax je dlhodobo ustálená v tom, že na základe (podľa ktorého výkon práv nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi), nemožno aktom aplikácie práva konštituovať doteraz neexistujúce povinnosti vlastníkovi, keďže toto ustanovenie nemá vlastnú priamu normotvornú platnosť, upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie iných ustanovení tak, ako to vo svojom rozhodnutí uviedol tiež Najvyšší súd SR (vydanom dňa 30.03.2011 pod sp. zn. ). Dispozičné právo vlastníkov možno síce výnimočne obmedziť zákonom, avšak za predpokladu, že toto obmedzenie rešpektuje zásadu, podľa ktorej vlastnícke právo všetkých má rovnaký zákonný obsah a ochranu. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalovaní užívajú sporné nehnuteľnosti bez právneho dôvodu. Pri užívaní bytu bez právneho dôvodu, možno uloženie povinnosti žalobcovi zabezpečiť žalovaným náhradné ubytovanie považovať za založenie novej povinnosti, čo nie je v súlade s . Nejedná sa totiž o žiaden z prípadov uvedených v až , ktoré sa viažu nepochybne k nájmu bytu, a nie na prípad povinnosti vypratať byt užívaný bez právneho dôvodu. Uvedenú problematiku riešil i Ústavný súd ČR v náleze , ktorý je s prihliadnutím na totožnosť právnej úpravy z ktorej vychádzal plne aplikovateľný i na prejednávanú vec.

26. Keďže teda nebola preukázaná existencia právneho dôvodu na užívanie bytu žalovanými (neexistuje nájomná zmluva k bytu), uloženie povinnosti žalovaným vypratať uvedené byty bez podmienenia tejto povinnosti bytovou náhradou bolo dôvodné a správne. Odvolacie námietky žalovaných tak neboli spôsobilé privodiť v prospech nich priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Odvolatelia v priebehu odvolacieho konania neprodukovali žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé k zmene napadnutého rozhodnutia, ani také, ktoré by boli spôsobilé k odvolaciemu prieskumu a súd prvej inštancie by sa s nimi nebol zaoberal, či vysporiadal.

27. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho podľa v odvolaním napadnutej časti potvrdil.

28. Rozsudok súdu prvej inštancie nebol žalovanými spochybnený vo výroku o zastavení konania vo vzťahu k žalovaným 1/, 2/, 3/, 4/, 5/, 6/, 7/, 8/, 11/, 13/, 14/, 15/, 16/, 18/, 19/, 20/, 21/, 22/, 23/, 24/, 25/, 26/, 27/, preto v tomto výroku rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť a odvolací súd sa ho týmto rozsudkom preto nedotýkal.

29. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ho neuplatnil a ani mu trovy v odvolacom konaní nevznikli.

30. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).