Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/69/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členiek senátu JUDr. Zuzany Krivdovej (sudkyňa spravodajkyňa) a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci žalobcu: S. X., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXX, zastúpený splnomocneným zástupcom S.. P.. P. D., S.., nar. X.X.XXXX, bytom E. F. XXX, proti žalovaným: 1/ Z. X., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o. so sídlom Ulica 17. novembra 3215, Čadca, IČO: 50 473 522, 2/ Z.. G. E., rod. X., nar. X.X.XXXX, bytom F. XXX, o priznanie potvrdeného dedičského podielu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina z 3. novembra 2022 č. k. -119, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalovaným v rade 1/ a 2/ priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu (výrok I.), ktorou sa žalobcu domáhal „priznania dedičského spoluvlastníckeho podielu“ v rozsahu 3/10 na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX vedenom v katastrálnom území F., okres Kysucké Nové Mesto, ktorý podiel má predstavovať odcudzený a neprededený spoluvlastnícky podiel po B. X., rod. F. - starej matke žalobcu. Zároveň rozhodol, že žalovaní 1/ a 2/ majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.). Svoje rozhodnutie vo veci samej súd prvej inštancie odôvodnil nesprávne zvoleným procesným prostriedkom ochrany práv žalobcu a neúplným okruhom účastníkov konania s tým, že akékoľvek ďalšie dokazovanie v tomto konaní nadbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Po skonštatovaní, že vo vzťahu k veci vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. nie daná prekážka res iudicata, sa súd prvej inštancie zaoberal procesnou prípustnosťou žaloby, teda či je žaloba vhodne zvoleným nástrojom ochrany práva žalobcu, pričom dospel k záveru, že pokiaľ sa žalobca domáhal určenia, že je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu 3/10, ktorý bol neprededený a odcudzený po B. X. rod. F., a ktorý mal patriť jeho otcovi A. X., zomrelom X.X.XXXX účinným prostriedkom nápravy je len žaloba o určenie, že predmetný spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach patrí do dedičstva po jeho otcovi nebohom A. X.. Cieľom žaloby o určenie, že vec patrí do dedičstva, je získať podnet pre vyvolanie (spravidla dodatočného) dedičského konania, v ktorom by táto vec bola prejednaná a prededená. To, že v konaní o žalobe o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci, je v zásade nesporné (porov. napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo 16. decembra 2010, publikované pod R 3/2011, citované aj v rozhodnutí Ústavného súdu SR č. k. -50). Žalobca tvrdí, že podiel po B. X. rod. F. 3/10 patril jeho otcovi a následne jemu ako jeho výlučnému jedinému dedičovi, z uvedeného je zrejmé, že žalobca sa

domáha určenia, že podiel 3/10 po B. X. rod. F. mal patriť jeho otcovi ku dňu smrti ako dedičovi po B. X. rod. F.. Zároveň súd prvej inštancie konštatoval, že okruh subjektov v konaní (strán sporu) musí zodpovedať ustanoveniu . V prípade nerozlučného spoločenstva platí ustálená judikatúra súdov, podľa ktorej ak neboli stranami sporu všetci do úvahy prichádzajúci nerozluční spoločníci, rozhodnutie súdu nemôže byť účinné voči tým, ktorí neboli stranami sporu a z tohto dôvodu žalobu treba bez ďalšieho zamietnuť. V spore s inými osobami, týkajúcim sa vecí alebo majetkových práv patriacich do dedičstva, sa uvedený vzťah dedičov k poručiteľovmu majetku prejavuje tým, že majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov ( ), lebo sa jedná o také spoločné práva a povinnosti, že sa rozhodnutie v spore musí vzťahovať na všetkých dedičov. Ak určí žalobca okruh strán sporu v žalobe odchýlne od okruhu účastníkov konania o dedičstve a ako žalovaných označí len niektorého (niektorých z nich), nemôže byť žalobe vyhovené pre nedostatok vecnej legitimácie vyplývajúcej z hmotného práva, lebo sa konania nezúčastnia všetci nerozluční spoločníci. Podľa rozhodnutia Okresného súdu Žilina sp. zn. zo dňa 17.1.2020 po poručiteľovi A. X., nar. XX.X.XXXX, zomrelom X.X.XXXX, naposledy bytom F. XXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.1.2020, dedičmi zo zákona v I. dedičskej skupine sa stali deti S. X., A. E., B. E., P.. A. X., ktorí dedičia, resp. právni nástupcovia po nich v prípade smrti niektorého z nich, mali tvoriť okruh subjektov (strán sporu) zúčastnených na tomto konaní. Pokiaľ tomu tak nebolo, nemôže byť žalobca so svojou žalobou v tomto konaní úspešný. Na uvedenom závere nič nemení ani fakt, že žalobca nadobudol majetok poručiteľa na základe schválenej dohody dedičov, nakoľko predmetom dedičského konania nebol spoluvlastnícky podiel v nehnuteľnostiach, ktorý je predmetom tohto konania. Nakoľko predmetom konania o určenie, že vec patrí do dedičstva, je celá vec (príp. spoluvlastnícky podiel na veci), a keďže až do rozhodnutia o dedičstve treba za vlastníkov veci ( ) považovať všetkých do úvahy pripadajúcich dedičov (a teda nemožno žalovať o určenie, že do dedičstva po poručiteľovi patrí iba dedičský podiel žalobcu k takejto veci, keďže ho v danom štádiu nemožno vymedziť), musia všetci dedičia v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva, vystupovať v postavení nútených procesných spoločníkov ( ) (obdobne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 16. 5. 2019 NS SR, ktoré bolo predmetom prieskumu aj Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 5.11.2019 sp. zn. ).

2. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, navrhujúc jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, pričom alternatívne navrhol, aby „po vykonanom dokazovaní napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že potvrdí legálnosť odcudzených spoluvlastníckych podielov žalobcu z neprededeného podielu po B. X. rod. F. vo výške 3/10 na úkor súčasných spoluvlastníckych podielov žalovaných spolu v výške 6/10 (315) a ich zápisom vo výške 3/10 na založený LV XXXX včítane rozhodnutia o priznaní nároku na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %.“ Podanie odvolania odôvodnil tým, že súd prvej inštancie cielene nevypočul oboch žalovaných, ignoroval všetky ním predložené písomné dôkazy s tým, že napadnuté rozhodnutie vychádza z vopred pripraveného nesprávneho as nedostatočného právneho posúdenia veci. Splnomocnený zástupca žalobcu v odvolaní uviedol, že spoločne so žalobcom majú potvrdený podiel spolu 3/5 (žalobca 2/5 a splnomocnený zástupca žalobcu spolu so synmi S. a Z. spolu 1/5, t. j. väčšinu v každom doteraz prededenom resp. neprededenom pozemku. Logicky nie je preto možné, aby žalovaní mali spolu podiel vo výške 3/5. Súd jednoducho ignoroval predložené nespochybniteľné dôkazy (LV č. XXXX, LV č. XXXX). V ďalšom splnomocnený zástupca žalobca uviedol, že úlohou súdu by malo byt' zákonné a spravodlivé rozhodnutie včítane vypočutia žalobcu a oboch žalovaných, vyhodnotenie všetkých predložených dôkazov a iba na takto spoľahlivo zistenom skutkovom stave veci prijať rozhodnutie. Predkladané dôkazy, ktoré sudkyňa Okresného súdu Žilina iba zaevidovala a nevyhodnotila, dodatočné dedičské konanie po A. X. r. F., ktoré je na Okresnom súde Čadca účelovo blokované od roku 1999 v súčasnosti už i s aktívnou podporou Okresného súdu Žilina a dokonca i KS Žilina. Tieto skryté imperatívy evidentne spustili snahu sudkyne rozhodnúť vec v prospech žalovaných „čo najrýchlejšie“, a to už na prvom a jedinom pojednávaní dňa 3.10.2022 s ignorovaním predložených písomných dôkazov tvoriacich súčasť spisu v priebehu pojednávania, a to z dedičského konanie zo dňa 17.01.2020, list vlastníctva LV č. XXXX s podielom 1 /1, LV č. XXXX s podielom právnych predchodcov žalovaných spolu vo výške 3/5, výpis z LV č. XXXX z roku 2013. Predložený LV č. XXXX z roku 2013 bez výhrad dokazuje rozhodujúce skutočnosti, a to:

- platné potvrdené spoluvlastnícke podiely právnych predchodcov žalovaných v rade 1/ a v rade 2/ (neb. A. X. s manželkou G.) boli spolu vo výške 3/10 a nie ich nesprávny podiel v ich dvojnásobnej výške 6/10 (3/5), pričom dvojnásobné navýšenie sa uskutočnilo svojvoľným zneužitím formou odcudzenia platného podielu žalobcu (S. X.) vo výške 3/10 z dovtedy neprededeného podielu po B. X. r. F. v uvedenej

výške 5/10 v predchádzajúcom korupčnom konaní na OS Čadca sp. zn. , pričom tento nehorázny korupčný podvod prešiel odvolacími súdmi (KS Žilina, NS SR) v réžii väzobne stíhaných hlavných aktérov (špeciálny prokurátor JUDr. Dušan Kováčik PhD. (podané trestné oznámenie) a JUDr. K. Kičura (v tom čase predseda Okresného súdu Čadca). V súčasnosti túto kauzu blokujú: JUDr. Adriana Pytliaková PhD. - súčasná predsedníčka Okresného súdu Čadca (podané trestné oznámenie) pod aktívnou ochranou predsedníčky Krajského súdu v Žiline JUDr. Evy Malíkovej (podané trestné oznámenie). Pre účelové zamaskovanie vykonaného korupciou podloženého podvodu je účelovo permanentne blokované otvorené dodatočné dedičské konanie po B. X. r. F. (zomrela v roku XXXX) na Okresnom súde Čadca a v súčasnosti už i s aktívnou podporou Okresného súdu Žilina a Krajského súdu Žilina. V závere odvolania splnomocnený zástupca žalobcu uviedol, že predkladá zoznam predložených dôkazov v deň pojednávania (3.10.2022), ktoré vzhľadom na už vopred pripravený rozsudok v rovnaký deň neboli vyhodnotené, a to: zápisničná dohoda-rozhodnutie MNV zo dňa 20. 12.1959, úprava žalobného návrhu JUDr. C. Stehuru po smrti J. X. st. v roku XXXX s potvrdeným podielom žalobcu, zmarená dohoda o dosiahnutí výlučných listov vlastníctva zo dňa 15.3.2018, vyjadrenie žalobcu zo dňa 8.1.2022, vyžiadané vyjadrenia žalobcu (súčasť spisu), vyjadrenie zo dňa 8.6.2022 na vyžiadanie Okresného súdu Žilina zo dňa 14.09.2021 a vyjadrenie zo dňa 14.09.2021.

3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v rade 1/, navrhujúc potvrdenie napadnutého rozsudku. Považujúc odvolanie za neopodstatnené, uviedol, že tvrdenia, ktoré žalobca uvádza v odvolaní, sa na jednej strane nezakladajú na pravde a nesmerujú k dôvodu, prečo bola žaloba zamietnutá. Žalovaný v rade 1/ poukázal na to, že ničím nepodložené a trúfalé vyjadrenia splnomocneného zástupcu žalobcu o korupčných súdnych konaniach sú absolútne neakceptovateľné. Uviedol, že v odôvodnení rozsudku je zreteľne uvedené, z akých dôvodov bola žaloba zamietnutá, pričom tieto dôvody uviedla zákonná sudkyňa aj na pojednávaní dňa 3.11.2022 pri ústnom odôvodnení rozsudku. Nešlo o to, že súd mal v pláne vec v prospech žalovaných čo najrýchlejšie ukončiť, ako uvádza žalobca v odvolaní. Žaloba mala očividné vady, nebola prípustná, a preto jej súd nemohol vyhovieť, na čo som ja aj upozorňoval v písomnom vyjadrení. Poukázal na to, že súd nemôže poučovať žalobcu o tom, či a ako má meniť žalobný návrh, či o iných náležitostiach žaloby, aby žaloba bola prípustná, pretože ak by tak súd svojvoľne urobil, bola by narušená rovnosť zbraní a bolo by to v rozpore so zásadou rovnosti strán v konaní. Súd dostatočne posúdil vec a posúdil ju správne, pričom práve v rámci tohto právneho posúdenia dospel k záveru, že žaloba je z procesného hľadiska neprípustná a navrhovaný petit nie je vykonateľný. Súd, aj keby žalobe chcel vyhovieť, by vydal rozhodnutie, ktoré by nezaväzovalo všetkých účastníkov nerozlučného spoločenstva, avšak z tohto dôvodu by bolo takého rozhodnutie nezákonné. Keďže v tomto konaní nemohol absentovať ani jeden subjekt nerozlučného spoločenstva, avšak absentoval a ako sporové strany neboli zúčastnené všetky osoby, ktoré tam mali byť v zmysle nerozlučného spoločenstva, súd nemohol žalobe vyhovieť. To znamená, že z procesného hľadiska bola žaloba absolútne neprípustná a súd ju musel zamietnuť. Nie je povinnosťou súdu skúmať okruh sporových strán a upozorňovať na to žalobcu, pokiaľ si túto povinnosť nesplní žalobca. K námietke žalobcu, že v predmetnej veci bolo vykonané len jedno pojednávanie, uvádzali, že vykonanie ďalšieho pojednávania, prípadne vykonanie nejakého rozsiahlejšieho dokazovania by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a tieto úkony by boli absolútne zbytočné, keďže žaloba bola procesne neprípustná a súd by tak zbytočne zaťažoval sporové strany. Keby súd neskúmal prípustnosť podanej žaloby, resp. keby žalobe vyhovel, prípadne vykonával rozsiahle dokazovanie spojené s viacerými ústnymi pojednávaniami, postupoval by tak v rozpore so zákonom a so zásadami civilného sporového konania.. S poukazom na uviedol, že by bolo v rozpore s logikou a so zákonom zaťažovať sporové strany, keď žaloba bola od začiatku neprípustná. Odhliadnuc od vyššie uvedených skutočností, tvrdenia žalobcu počas súdneho konania, ako aj tie isté tvrdenia uvádzané v odvolaní sa nezakladajú na pravde a sú absolútne nezmyselné. V písomnom vyjadrení uviedol, ako svoje podiely na predmetných nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX pre kat. územie F. nadobudol. O niečom svedčia aj iné súdne konania na okresnom, krajskom a aj na Najvyššom súde SR, ktorých rozhodnutia boli neustále napádané splnomocneným zástupcom žalobcu, ktorý mal stále za to, že rozhodnutia sú korupčné, avšak s každým opravným prostriedkom bol neúspešný. Keby bolo rozhodnutie Okresného súdu Čadca sp. zn. napádané splnomocneným zástupcom žalobcu nezákonné, krajský súd by toto rozhodnutie zrušil, prípadne by bolo jeho dovolanie na Najvyššom súde Slovenskej republiky úspešné, avšak ani jeden z týchto súdov, dokonca ani pri mimoriadnom opravnom prostriedku nezistil pochybenie či nezákonnosť. Taktiež nerozumie správaniu splnomocneného zástupcu žalobcu na pojednávaní, kedy sa pojednávania zúčastnil ako verejnosť jeho otec A. X., avšak splnomocnený zástupca žalovaného navrhoval jeho

výsluch ako svedka. Počas celého pojednávania však nedošlo k tomu, aby splnomocnený zástupca žalobcu tento výsluch aj zrealizoval a požiadal súd o návrat A. X. za účelom vykonania jeho výsluchu. Má zato, že toto bolo zo strany splnomocneného zástupcu žalobcu očividne účelové a len nechcel, aby sa A. X. zúčastnil pojednávania. Ešte aj na pojednávaní uvádzal splnomocnený zástupca žalobcu veci, ktoré s predmetom konania absolútne nesúviseli a nemali s ním nič spoločné. Žalovaná v rade 2/ sa vyjadrila, že splnomocnený zástupca žalobcu a žalobca blokovali dedičské konanie a notárka bola predmetom šikany a atakov zo strany splnomocneného zástupcu žalobu, čo tiež o niečom svedčí.

4. Žalovaná v rade 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadala rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

5. Na vyjadrenie žalovanej v rade 2/ reagoval žalovaný v rade 1/ tak, že s jej vyjadrením súhlasí. Citujúc z rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 27.7.2000 týkajúceho vecnej legitimácie sporových strán začatých na základe žaloby podanej odkázanými dedičmi poukázal na to, že v zmysle ustálenej judikatúry je teda zrejmé, že ak nie je splnený okruh účastníkov konania, súd v takomto prípade nemôže žalobnému návrhu vyhovieť. Už len toto je podstatný a nosný dôvod, prečo bola žaloba zamietnutá. Aj keby bola žaloba z hľadiska hmotného práva dôvodná a nebol by splnený okruh účastníkov, bola by napriek tomu zamietnutá. V tomto prípade, keďže nebol splnený okruh účastníkov, by nemalo význam posudzovať žalobu z hľadiska hmotného práva.

6. Na vyjadrenia žalovaných v rade 1/ a 2/ reagoval žalobca replikami, v ktorých uviedol, že vyjadrenia žalovaných v rade 1/ a 2/ nesúvisia s podstatou sporu. Ani v jednom z oboch uvedených vyjadrení nie je žiadna zmienka resp. poskytnutie očakávaného dôkazu k odcudzenému podielu žalobcu v súdnom konaní na Okresnom súde Čadca sp. zn. z jeho neprededeného podielu po A. X. r. F., a to nelegálne uskutočneného bez vedomia a účasti platného podielového vlastníka - žalobcu. Žalovaní doteraz k predmetu predloženého návrhu nikdy nevypovedali a ani neboli vyzvaní k predloženiu relevantného dôkazu k ich získanému súdnou korupciou pre ich absurdný podiel vo výške 3/5 (6/10). Polovičná časť z uvedeného vymysleného podielu vo výške 3/10 vo viac ako 17-ročnom konaní na Okresnom súde Čadca, a to bez účasti a vedomia môjho klienta tvorí celý odcudzený podiel žalobcu po A. X. r. F. (stará mama žalobcu).

7. Na repliku žalobcu reagovala žalovaná v rade 2/ duplikou. Stotožniac sa s vyjadrením žalovaného v rade 1/ uviedla, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy ohľadne svojich tvrdení a účelovo vnáša do celého procesu zmätok, ktorý neprináša žiadne benefity ani na jednu stranu.

8. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd ( ) po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (, , ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách a a rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

9. V rámci reakcie na odvolaciu argumentáciu žalobcu formulovanú v opravnom prostriedku krajský súd poukazuje na principiálnu zodpovednosť odvolateľa za obsahové vymedzenie odvolania, s čím je spojené oprávnenie odvolacieho súdu preskúmavať rozhodnutie len v rámci vznesených odvolacích námietok (viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ). Z konštatovaného nadväzne vyplýva, že odvolací súd nemôže v sporovom (medzi ktoré súdená vec jednoznačne patrí) nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než stranou sporu v odvolaní vznesených námietok.

10. V súdenej veci je argumentácia žalujúcej strany okrem invektív voči viacerým súdom vrátane súdu tunajšieho založená na jej subjektívnom presvedčení o dôvodnosti žalobného nároku a prezentovaní nespokojnosti s procesným postupom súdu, ktorý nevykonal vo veci ďalšie dokazovanie a vec rozhodol na jedinom pojednávaní, avšak odvolacia argumentácia vôbec žiadnym spôsobom nereflektuje na odôvodnenie odvolaním napadnutého rozhodnutia, t. j. netýka sa dôvodov, pre ktoré súd prvej inštancie žalobu zamietol.

11. Z opísaného aspektu je potom evidentné, že odvolateľ sa v rámci odvolacích dôvodov sústredil na zopakovanie tvrdení ohľadne veci samej - merita (posúdením ktorého sa súd prvej inštancie nezaoberal ani zaoberať nemohol), opomenul však formulovať argumentáciu vo vzťahu k dôvodom zamietnutia

žaloby ustáleným okresným súdom v podobe záverov o nesprávne zvolenom prostriedkom ochrany práv žalobcu (t. j. nesprávny druh žaloby) a o neúplnom okruhu sporových strán.

12. Bez ďalšieho je preto zo strany krajského súdu potrebné uzavrieť, že z hľadiska procesnej ekonómie opísaná skutočnosť - nespochybnený záver okresného súdu o dôvodoch zamietnutia žaloby - nevyhnutne musí viesť k procesnému neúspechu žalobcu v odvolacom štádiu konania. Na základe toho napadnutý rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby potvrdil.

13. I napriek absencii relevantnej odvolacej argumentácii odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval správne a v súlade so zákonom, keď sa samotným žalobným nárokom meritórne nezaoberal, ale v prvom rade náležite realizoval svoju povinnosť skúmať procesnú prípustnosť žaloby a následne i okruh subjektov v konaní (strán sporu) - t. j. danosť vecnej legitimácie sporových strán. Súd prvej inštancie vzhľadom na žalobou uplatnený nárok a tvrdenia žalobcu správne ustálil, že jediným účinným prostriedkom ochrany práv žalobcu je len žaloba o určenie, že predmetný podiel na nehnuteľnosti patrí do dedičstva po nebohom otcovi žalobcu A. X.. Ten svoj záver dostatočne odôvodnil v bode 23. napadnutého rozsudku. Následne súd prvej inštancie postupoval správne, keď sa zaoberal tým, či na stranách sporu vystupujú všetci tí, ktorí v predmetnom konaní musia vystupovať, aby súd mohol vec meritórne rozhodnúť.

14. Podľa ustanovenia nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných. Podľa ustanovenia nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. Podľa ustanovenia súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku 1.

15. V zmysle konštantnej judikatúry, ak sa konania o určenie dedičského práva (t. j. aj konania o určenie, že vec, resp. spoluvlastnícky podiel na nej, patrí do dedičstva) nezúčastnia všetci účastníci konania o dedičstve, nemôže byť žalobe vyhovené pre nedostatok vecnej legitimácie vyplývajúci z hmotného práva, pretože sa konania nezúčastnia všetci nerozluční spoločníci. „Pre sporové konanie, začaté na základe návrhu podaného odkázanými dedičmi ( ), treba považovať všetkých účastníkov konania v dedičstve za nerozlučných spoločníkov v zmysle ustanovenia , a to ako na strane navrhovateľov, tak i na strane odporcov. Postavenie navrhovateľa je pritom určené obsahom rozhodnutia súdu v dedičskom konaní, takže ostatní dedičia musia v súdnom konaní vystupovať ako odporcovia, i keď v dedičskom konaní sa niektorí z nich k spornej otázke nestavali odmietavo, prípadne vystupovali pasívne, či ešte vôbec nevystupovali. Ak sa takého konania nezúčastnia všetci nerozluční spoločníci, nemôže súd návrhu vyhovieť pre nedostatok vecnej legitimácie.“ (Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 27.7.2000).

16. Ako správne zistil súd prvej inštancie podľa rozhodnutia Okresného súdu Žilina sp. zn. zo dňa 17.1.2020 po poručiteľovi A. X., nar. XX.X.XXXX, zomrelom X.X.XXXX, naposledy bytom F. XXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.1.2020, dedičmi zo zákona v I. dedičskej skupine sa stali deti S. X., A. E., B. E., P.. A. X., ktorí dedičia, resp. právni nástupcovia po nich v prípade smrti niektorého z nich mali tvoriť okruh subjektov (strán sporu) zúčastnených na tomto konaní. Ako však vyplýva zo samotnej žaloby žalobca v nej ako žalovanú stranu neoznačil ani jedného z vyššie spomínaných dedičov. V posudzovanom prípade ide o nútené procesné spoločenstvo, ktoré je zároveň spoločenstvom nerozlučným. Obligatórnym dôsledkom zistenia, že v súdnom konaní nevystupujú všetky subjekty právneho vzťahu (v danom prípade všetci dedičia), účasť ktorých je pre úspech v spore nevyhnutná, je zamietnutie žaloby podľa , a to bez toho, aby sa súd meritórne zaoberal samotným žalobným nárokom.

17. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s ust. a tak, že priznal žalovaným v rade 1/ a 2/ ako úspešnej procesnej strane nárok na ich náhradu v plnom rozsahu (t. j. v rozsahu 100 %) proti žalobcovi, ktorý vo veci podaného

odvolania úspech nemal. O výške náhrady trov tohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným rozhodnutím súd prvej inštancie ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )