Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1CoE/34/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Renáty Šiškovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného: Advocate s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: V. O., D.. XX.XX.XXXX, H. A. R. XXX/XX, XXX XX N., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Rudolf Krutý, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, IČO: 37 929 810, pod sp.zn.. EX 13995/10, o vymoženie istiny 993,22 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok č.k. -26 zo dňa 22.06.2020, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Pezinok č.k. -26 zo dňa 22.06.2020 p o t v r d z u j e. II. Súd n e p r i z n á v a povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Pezinok ako súd prvej inštancie, napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a to s odkazom na ustanovenia , , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“), , , o rozhodcovskom konaní (ďalej len „“), ,,,, , , , , , , (ďalej aj „“).

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie spísaného do zápisnice na exekútorskom úrade dňa 06.09.2010 začalo exekučné konanie a to na podklade rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., pred rozhodcom JUDr. Michalom Rašlom, sp.zn. SR 05505/10 zo dňa 09.07.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.07.2010 a vykonateľnosť dňa 29.07.2010. Žiadosť o udelenie poverenia spolu s prílohami boli doručené súdu prvej inštancie dňa 25.11.2016. Dňa 05.02.2016 doručil súdny exekútor Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle s poukazom na . Súd prvej inštancie vyhodnotil Zmluvu o úvere č. 1191501, uzatvorenú medzi oprávneným a povinným dňa 28.06.2009 ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle nakoľko mal preukázané, že oprávnený vystupuje ako veriteľ, ktorého predmetom podnikateľskej činnosti je aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov za odplatu, t.j. pri uzatváraní zmluvy oprávnený konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a teda sa považuje za dodávateľa podľa . Povinný uzatváral zmluvu ako fyzická osoba s uvedením mena, priezviska, rodného čísla a adresy trvalého pobytu a čísla občianskeho preukazu a preto je možné konštatovať, že povinný je spotrebiteľom podľa . Súd prvej inštancie napriek tomu, že povinný v zmluve o úvere prehlásil (na predtlačenom formulári zmluvy označil "krížikom"), že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na výkon "zamestnania" mal za to, že oprávnený ani v doplnenom návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukázali, na aký účel bol povinnému poskytnutý

úver a navyše sa s touto skutočnosťou v doplnenom návrhu oprávnený vôbec nezaoberal a ani na ňu nepoukázal. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Nitre sp.zn. zo dňa 07.05.2019, pričom sa stotožnil s právnym názorom v ňom vyjadreným. V tomto prípade išlo podľa súdu prvej inštancie o zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy, najmä založenie právomoci pre určitý rozhodcovský súd podstatným spôsobom neovplyvňujú, pričom zmluvné podmienky sú vopred pripravené bez možnosti ich modifikácie. Z rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru v druhej polovici čl. 18 (miniatúrnym písmom) je zrejmé, že bola vopred pripravená na predtlačenom tlačive, do ktorého len klient - povinný vpisoval svoje iniciály, pričom rozhodcovský súd bol vopred vybraný a stanovený oprávneným (dodávateľom), v nadväznosti na čo súd prvej inštancie ustálil, že spotrebiteľ v čase uzatvárania predmetnej zmluvy nemal reálnu možnosť sa so zmluvnými podmienkami oboznámiť a teda ani nemal reálnu možnosť ich žiadnym spôsobom meniť a vybrať si súd, resp. túto skutočnosť nemal súd prvej inštancie žiadnym spôsobom preukázanú. Podľa súdu prvej inštancie takto dohodnutá rozhodcovská doložka znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu na všeobecnom súde, pričom túto skutočnosť súd prvej inštancie považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami nemal na výber. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým zmluvným podmienkam a teda aj rozhodcovskému konaniu, pričom rozhodcovský súd je paušálnym spôsobom uvedený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, čo podľa súdu prvej inštancie vyvoláva pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Rozhodcovský súd založil svoju právomoc konať a rozhodnúť vo veci práve na základe vyššie uvedenej rozhodcovskej doložky, ktorú však súd prvej inštancie posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle , ktorá je neplatná v zmysle , pretože oprávnený (dodávateľ) nepreukázal jej individuálne dojednanie so spotrebiteľom a spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, v nadväznosti na čo súd prvej inštancie ustálil záver o neprijateľnosti a absolútnej neplatnosti takto dohodnutej rozhodcovskej doložky s tým, že právomoc rozhodcovského súdu založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní spôsobuje, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, nakoľko je materiálne nevykonateľný a bol vydaný rozhodcovským súdom, ktorý nemal zákonným spôsobom založenú právomoc, v dôsledku čoho je nulitným (neúčinným) exekučným titulom. Rovnako možnosť voľby súdu medzi všeobecným a rozhodcovským považoval súd prvej inštancie za formálnu, pretože z rozhodovacej praxe považoval za ustálené, že žalujúcou stranou je vždy oprávnený, ktorý si zvolil rozhodcovský súd. Vzhľadom k uvedenému, súd prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol v zmysle . Na podporu svojich záverov poukázal na rozhodnutia súdov a to NS SR sp.zn. zo dňa 21.03.2012, KS v Košiciach sp.zn. zo dňa 27.10.2017, KS v Bratislave sp.zn. zo dňa 29.12.2017.

3. Súd prvej inštancie zároveň z dôvodu hospodárnosti konania a vzhľadom na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia nepovažoval za potrebné rozhodnúť o doplnenom návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle zo dňa 21.01.2016.

4. Proti predmetnému uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu, z dôvodov podľa a . Vo vzťahu k dôvodu odvolania predstavujúcemu námietku nesprávneho právneho posúdenia veci oprávnený v odvolaní uviedol, že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom, v nadväznosti na zákon o rozhodcovskom konaní. Oprávnený má za to, že exekučný súd na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis, keď okrem ustanovenia na zistený skutkový stav aplikoval aj ustanovenie o rozhodcovskom konaní (ďalej len „“). Ustanovenie a síce upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale oprávnený má za to, že citované ustanovenie súd nesprávne aplikoval. Exekučný súd pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálny prieskum sa v zmysle obmedzuje na dodržanie formálnych náležitostí exekučného titulu. Materiálny prieskum sleduje splnenie hmotnoprávnych predpokladov exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Oprávnený je však toho názoru, že v rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke, nemôže exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie,

o ktoré sa opiera súd v napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok, a nie rozhodcovské konanie, zaväzuje k niečomu nedovolenému. Exekučný súd sa tak v rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu (odôvodnenie nemôže zaväzovať účastníkov konania). Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu (keďže nemôže vyplývať z vady konania ako je oprávneným odôvodnené vyššie). Táto požiadavka materiálnej stránky exekučného titulu podľa názoru oprávneného vyplýva zo samotnej povahy exekučného konania, kde konajúci súd nemá možnosť inak, ako z exekučného titulu sa oboznámiť s priebehom rozhodcovského konania, pričom uvedená požiadavka znamená, že v rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, t.j. nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia veci (v tejto súvislosti oprávnený v odvolaní poukázal na Nález ÚS SR 5/2000, uverejnený pod č. 18/2000). Postupom súdu prvej inštancie v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Vo vzťahu k dôvodu odvolania predstavujúcemu námietku nesprávnych skutkových zistení oprávnený v predmetnom odvolaní uviedol, že má za to, že súd prvej inštancie pri posudzovaní predložených dôkazov nesprávne zistil skutkový stav veci, keďže namieta skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/rozhodcovská doložka. Oprávnený poukázal na to, že s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa ustanovenia a nasl. formou samostatného právneho úkonu a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou nesprávne zisteného skutkového stavu. Ďalej oprávnený bez ďalšieho v odvolaní uviedol, že v článku 2 tejto zmluvy (bez bližšej konkretizácie použitého pojmu „tejto zmluvy“) je následne daná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. rozhodnúť spor medzi zmluvnými stranami, pričom Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. postupuje v súlade so , ako aj v zmysle svojho rokovacieho poriadku. Exekučný titul bol preto podľa názoru oprávneného vydaný oprávneným orgánom v konaní vedenom v zmysle . Zmluvné strany sa v zmysle článku 2 odsek 2, druhá veta dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej zmluvy, t.j. povinnému nebola odňatá možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených so zmluvou o úvere na všeobecný súd. Odvolateľ ďalej namietal nesprávnosť právneho názoru súdu prvej inštancie o neprijateľnej zmluvnej podmienke podľa ohľadom znemožnenia voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu pred štátnym súdom. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Povinný sa k odvolaniu oprávneného vyjadril podaním zo da 19.07.2022 s tým, že nedostal žiadnu výzvu na zaplatenie dlhu. Mal za to, že dlh bol už zaplatený. Povinný poukázal na to, že je dôchodca s nízkym príjmom a nebude platiť za niečo, čo už zaplatil.

6. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd, v zmysle (ďalej len „“), po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne.

7. Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku (ďalej len „EP“) - prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01.01.2015 - exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu ( o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov), vydaného pred 1.januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote, nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

8. Podľa (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01.01.2015) na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1, alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu ( o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov) a ktoré neboli ukončené k 1.1.2015, sa použijú predpisy účinné do 31.12.2014. Z hľadiska skúmania platnosti rozhodcovskej doložky v prejednávanej právnej veci sú tak rozhodné právne predpisy v znení účinnom do 31.12.2014.

9. Podľa (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01. apríla 2017) ak tento zákon v až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1.aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa a sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

10. Podľa (v znení účinnom do 31.03.2017) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

11. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

12. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Odvolací súd sa stotožňuje so správnosťou záverov súdu prvej inštancie a vecnou správnosťou rozhodnutia.

14. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie začalo dňa 06.09.2010, spísaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie do zápisnice súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava, IČO: 35 922 761 pod sp. zn. SR 05505/10 zo dňa 09.07.2010, s vyznačenou právoplatnosťou dňom 26.07.2010 a vykonateľnosťou dňom 29.07.2010.

15. Záväzkový vzťah oprávneného a povinného bol založený Zmluvou úvere č. 1191501 zo dňa 28.06.2009, ktorá vzhľadom na svoj obsah a postavenie zmluvných strán má charakter zmluvy spotrebiteľskej.

16. Odvolací súd poukazuje na to, že exekučný súd je pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle oprávnený a povinný z úradnej povinnosti skúmať, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Citované ustanovenie zákona sa vzťahuje na všetky zákonom aprobované exekučné tituly vrátane rozhodcovských rozsudkov a to aj s ohľadom na ustanovenie a . Súčasťou skúmania predpokladov vykonateľnosti exekučného titulu je aj skúmanie legitimity titulového súdu (orgánu) na vydanie exekučného titulu. Ak takáto právomoc chýba, ide o právny akt nulitný, pri ktorom sa pre účely exekučného konania neuplatňuje princíp jeho správnosti, ale naopak to má za následok, že takéto rozhodnutie nie je možné vykonať (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. z 22.4.2009, zo 17.3.2011).

17. Súdna prax zaujala prevažujúci názor o oprávnení exekučného súdu preskúmavať rozhodcovský rozsudok, ako aj rozhodcovskú zmluvu/doložku, ktorou je založená právomoc rozhodcovského súdu. Ak je rozhodcovská zmluva neplatná, alebo ak neexistuje, rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľným exekučným titulom.

18. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil záväzkový vzťah účastníkov ako vzťah spotrebiteľský, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia a nasl. . Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť o udelenie poverenia, keď dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy pre neprijateľný zmluvný charakter rozhodcovskej zmluvy, ktorá nespĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Poukázal na to, že rozhodcovská zmluva núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a nie je prejavom slobodnej vôle a zmluvnej

voľnosti spotrebiteľa. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu.

19. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora vo veci POHOTOVOSŤ C-76/10 (bod 51), v ktorom uviedol, že „ak vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozhodnutia, musí podľa vnútroštátnych procesných pravidiel aj bez návrhu preskúmať rozpor rozhodcovskej doložky s vnútroštátnymi predpismi v oblasti verejného poriadku, musí takisto preskúmať aj bez návrhu, nekalú povahu tejto doložky v súvislosti s článkom 6 uvedenej smernice hneď potom, ako je súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel“.

20. Odvolací súd upriamuje pozornosť aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. zo dňa 21.03.2012, v ktorom zaujal právny názor, že oprávneniu súdov preskúmavať v exekučnom konaní právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. s jej neplatnosťou nebránia ustanovenia , napr. , . Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj iné subjekty než spotrebiteľ, pričom sa v nich premieta klasická rímska právna zásada „vigilantibus iura scripta sunt“ (právo patrí bdelým). Tento princíp ale v spotrebiteľských veciach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa. (Obdobne aj uznesenie NS SR vo veci , , nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 1.11.2011 a ďalšie).

21. Podľa (v znení účinnom k dátumu 28.06.2009, t.j. ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy o úvere a rozhodcovskej zmluvy) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

22. Podľa v citovanom znení, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

23. Podľa v citovanom znení, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 24. Ustanovenie v citovanom znení, obsahuje príkladmý výpočet neprijateľných podmienok a podľa v citovanom znení neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

25. Odvolací súd s poukazom na svoje doterajšie rozhodnutia vo veciach identického oprávneného, od ktorých nemá dôvod sa odkloniť je toho názoru, že odvolacie námietky oprávneného vytýkajúce súdu prvej inštancie nemožnosť preskúmania rozhodcovskej zmluvy a nesprávnosť záveru o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia.

26. V zhode s právnym záverom súdu prvej inštancie, ktorý poukazuje aj na povinnosť spotrebiteľa podrobiť sa v určitých prípadoch výlučne len rozhodcovskému konaniu, odvolací súd nad rámec odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie uvádza, že o neprijateľnú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, avšak formulácia rozhodcovskej zmluvy/doložky, jej obsah, alebo okolnosti jej dojednania sú z pohľadu právnych predpisov ochrany spotrebiteľa neprijateľné, vyvolávajúce pochybnosti o čestnom úmysle dodávateľa v čase uzavretia takejto zmluvy/doložky, ako aj o vyváženosti práv a povinností zmluvných strán. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby

ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok Súdneho dvora európskej únie C-243/08 Pannon, rozsudok C-40/08 Asturcom).

27. Rozhodcovská zmluva zakladá právomoc rozhodcovského súdu, ako súkromnoprávneho orgánu ochrany práva, na prejednanie sporu medzi účastníkmi.

28. Odvolací súd sa s poukazom na všetky osobitosti prípadu (kauzy) stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v ňom vysloveným právnym názorom súdu prvej inštancie o nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán v rozhodcovskej zmluve, ako aj o nedostatku jej individuálneho dojednania. Rozhodcovská zmluva a konanie oprávneného na jej základe nesporne sledovalo zabezpečenie vlastných záujmov dodávateľa, ktoré nie sú v rovnováhe s právami a povinnosťami spotrebiteľa.

29. Odvolací súd zdôrazňuje, že cieľom, ani účelom súdneho prieskumu v exekučnom konaní nie je poskytnúť spotrebiteľovi neoprávnenú výhodu, umožňujúcu mu vyhnúť sa vráteniu poskytnutých finančných prostriedkov. Cieľom súdneho prieskumu je zistiť, či právny vzťah medzi spotrebiteľom a poskytovateľom služby alebo plnenia predstavuje vyvážené zmluvné podmienky, zaväzuje na právom dovolené plnenie a či bolo spotrebiteľovi umožnené slobodné rozhodnutie o voľbe rozhodcovského súdu, t.j. či rozhodcovská zmluva je skutočne prejavom slobodnej, určitej, vážnej a zrozumiteľnej vôle spotrebiteľa, alebo či je len prejavom voľby veriteľa (silnejšej zmluvnej strany), bez možnosti výberu a ovplyvnenia tejto skutočnosti spotrebiteľom.

30. Exekučný súd je v zmysle a v súlade so zásadou proporcionality práv, pri rešpektovaní osobitostí každej z prejednávaných exekučných vecí (osobitosti kauzy), oprávnený a povinný vždy dôsledne skúmať, či prípadný nesúlad exekučného titulu, resp. rozhodcovskej zmluvy alebo doložky so zákonom predstavuje takú kolíziou dvoch alebo viacerých subjektívnych práv (vymožiteľnosť práva oprávneného voči právu spotrebiteľa na ochranu pred vynúteným dosiahnutím zmluvnej dohody), aby právo tento spor riešilo spôsobom chránenia slabšieho práva s nevyhnutným obmedzením práva silnejšieho. 31. V prejednávanej veci takáto kolízia v neprospech spotrebiteľa podľa názoru odvolacieho súdu existuje. Súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu vec správne právne posúdil, keď ustanovenia rozhodcovskej zmluvy o založení právomoci rozhodcovského súdu vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie má oporu v konštantnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, ako aj v rozhodnutiach ústavného súdu (, obdobne -19, -16).

32. Odvolací súd tak po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že zistený skutkový stav veci a z neho vyplývajúci právny záver súdu prvej inštancie o neprijateľnom zmluvnom charaktere rozhodcovskej zmluvy je dostatočný a úplný. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa , potvrdil ako vo výroku vecne správne.

33. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

34. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. V danom prípade mal v odvolacom konaní plný úspech povinný, v dôsledku čoho povinnému vzniklo právo na náhradu trov konania. Nakoľko však povinnému v priebehu odvolacieho konania žiadne trovy konania nevznikli (neplatil žiadne súdne poplatky, ani nebol zastúpený advokátom), súd povinnému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. konania (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.2.2018 sp. zn. , podľa ktorého ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s základných princípov , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva).

36. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (, veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom ( ). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných a má za následok odmietnutie dovolania ( , ).