Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

ZA-31S/151/2021

Rozhodnutie

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov senátu JUDr. Michaely Kútikovej a JUDr. Lukáša Kolibába, v právnej veci žalobcu: DOPRAVEX kameňolomy, s.r.o., so sídlom Príbovce 175, 038 42 Príbovce, IČO: 48 081 655, právne zastúpený: Burian & partners, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Vojtecha Tvrdého č. 819/1, 010 01 Žilina, IČO: 47 254 483, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 100851311/2021 zo dňa 18.05.2021

rozhodol:

I. Správnu žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. U žalobcu ako u daňového subjektu bola Daňovým úradom Žilina (ďalej aj ,,správny orgán I. stupňa“ alebo ,,správca dane“) vykonaná daňová kontrola zameraná na daň z pridanej hodnoty (ďalej aj ,,DPH“) za zdaňovacie obdobie máj 2017 na základe oznámenia o daňovej kontrole č. 101722331/2017 zo dňa 08. 08. 2017, ktorá bola začatá dňa 06. 09. 2017. O výsledku kontroly správca dane vyhotovil protokol č. 101556116/2018 zo dňa 13. 08. 2018. Žalobca sa k zisteniam uvedeným v protokole nevyjadril, o tejto skutočnosti spísal správca dane úradný záznam.

2. Správny orgán I. stupňa - Daňový úrad Žilina rozhodnutím č. 101877237/2020 zo dňa 01.12.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty vo výške 40 949,25 Eur. Správca dane na základe zistení v rámci daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania po druhom odvolacom konaní nepriznal nárok na odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr od dodávateľa MENUDI, s.r.o., Haniska 315, 044 57 Haniska, IČO: 46 777 717 (ďalej ako „spoločnosť MENUDI, s.r.o.“) v celkovej sume 39 781,80 Eur a zo zjednodušených faktúr od dodávateľa Orange Slovensko, a.s., v celkovej výške 1.167,45 Eur.

3. Žalobca voči prvostupňovému rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie.

4. Žalovaný rozhodnutím č. 100851311/2021 zo dňa 18.05.2021 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného“ alebo ,,druhostupňové rozhodnutie“) s poukazom na ust. o správe daní (ďalej len ,k“) konajúc o odvolaní žalobcu, potvrdil. Žalovaný zopakoval skutkový stav zistený správcom dane a po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že pri vyrubení rozdielu dane postupoval v súlade s daňovým poriadkom a zákonom o DPH. Žalovaný má za to, že správca dane pri výkone daňovej kontroly ako aj vo vyrubovacom konaní všetky dôkazy a zistené skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane hodnotil v ich vzájomnej súvislosti

a prihliadol na všetko čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Žalovaný ďalej uviedol, že správca dane viedol dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných faktúrami, snažil sa úplne a presne zistiť skutkový stav veci tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné doklady a dôkazy. Správca dane nevykonal iba formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa predovšetkým na vecné plnenie.

5. Žalovaný sa stotožnil so závermi správcu dane, ktorý na základe zisteného skutkového stavu neuznal žalobcovi odpočítanie dane z pridanej hodnoty vo výške 39 781,80 Eur z faktúr č. 170005, 170006 od dodávateľa MENUDI, s.r.o., pretože nebolo preukázané dodanie tovaru dodávateľom uvedeným na faktúrach a vznik daňovej povinnosti u tohto dodávateľa.

6. Žalovaný sa tiež stotožnil so závermi správcu dane, ktorý na základe zisteného skutkového stavu neuznal žalobcovi odpočítanie dane z pridanej hodnoty vo výške 1 167,45 Eur, z dôvodu, že žalovaný počas výkonu daňovej kontroly a ani vo vyrubovacom konaní po odvolacom konaní nepredložil zjednodušené faktúry a faktúru č. DF 17/187 od dodávateľa Orange Slovakia, a.s..

Správna žaloba a žalobné body

7. V zákonom stanovenej lehote podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Zároveň si žalobca uplatnil nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

8. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, obe rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.. Žalobca mal za to, že naplnil formálne aj materiálne podmienky na uplatnenie si práva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr. 9. V správnej žalobe žalobca uviedol, že žalovaný opiera svoje závery z daňového konania prevažne o nedostatky v prostredí dodávateľa žalobcu – spoločnosti MENUDI, s.r.o., ktorá však nepatrí do sféry vplyvu žalobcu, a teda ani do jeho zodpovednosti. V tejto súvislosti zdôraznil, že si spoločnosť MENUDI, s.r.o. pred začatím obchodnej spolupráce overil všetkými dostupnými prostriedkami, prostredníctvom Finančného riaditeľstva SR, Sociálnej poisťovne i internetovej stránky finstat, v obchodnom registri, či spoločnosť existuje. Žalobca teda konal s dostatočnou starostlivosťou pri výbere obchodného partnera. Žalobca však nemá zákonné možnosti preverovať konkrétne fyzické osoby konajúce za uvedenú spoločnosť. Rovnako tak žalobca ako podnikateľský subjekt nemá prístup k účtovníctvu svojich obchodných partnerov, nemá možnosť ich kontrolovať či podávajú daňové priznania, a už vôbec nemá nijakú možnosť tieto skutočnosti ovplyvniť. Uvedené by bolo popretím konkurenčného podnikateľského prostredia, ak by mali odberatelia prístup ku všetkým obchodným partnerom svojho dodávateľa. Preto nemá dôvod ani kompetenciu preverovať prostredie dodávateľa.

10. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu vyslovenom v Rozsudku zo dňa 28.11.2012, v zmysle ktorého dôkazné bremeno, v záujme ústavne súladného výkladu, nie je možno extenzívne vykladať na ťarchu daňového subjektu a zaťažiť ho preukazovaním skutočnosti, ktoré svojou činnosťou nezabezpečoval. Žalobca uviedol, že nie je jeho dôkaznou povinnosťou ako daňového subjektu preukazovať skutočnosti týkajúce sa iných subjektov, vo vzťahu ku ktorým žalobca ako daňový subjekt nedisponuje žiadnou autoritatívnou právomocou. Podľa žalobcu v zásade nie je možné spravodlivo žiadať, aby daňové subjekty sledovali a kontrolovali výrobné a obstarávacie procesy u iných subjektov pred a po uskutočnení zdaniteľných plnení. Žalobca má za to, že správca dane počas výkonu daňovej kontroly nesprávne posúdil rozloženie dôkazného bremena. V tejto súvislosti žalobca poukázal na ustálenú súdnu prax, najmä na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 19.8.2010, sp. zn. zo dňa 18.11.2010, sp. zn. zo dňa 30.6.2011, z ktorých vyplýva, že voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú treba objasniť. Objasnenie všetkých otázok, okolností či vyvrátenie pochybností nemôže správca dane podsunúť pod dôkaznú povinnosť žalobcu ako daňového subjektu.

11. Žalobcovi tiež nie je zrejmé, akým spôsobom malo z jeho strany dôjsť k porušeniu zásady poctivého obchodného styku, na ktorú žalovaný v rozhodnutí poukazuje. Pokiaľ mal žalovaný správny orgán

záujem založiť svoje závery v rozhodnutí v neprospech žalobcu na týchto skutočnostiach, mal presne definovať, akým spôsobom k porušeniu zásady obchodného styku podľa jeho názoru zo strany žalobcu došlo a mal toto porušenie preukázať. Žalobca poukázal na skutočnosť, že zásadami poctivého obchodného styku sa v zmysle ust. posudzuje výkon práva, pričom výkonom práva sa pritom rozumie nielen uskutočnenie právneho úkonu, ale aj akékoľvek faktické konanie. Pôsobenie zásady poctivého obchodného styku má ochraňovať zmluvných partnerov pred šikanóznymi tendenciami a praktikami v obchodovaní, pričom by o takéto konanie išlo vtedy, ak by výkon práva zreteľne smeroval iba k zjavnému poškodeniu iných subjektov. Žalobca má za to, že pri jeho obchodnej činnosti nedošlo k výkonu práva, ktoré by bolo v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ktoré by nepožívalo právnu ochranu.

12. Žalobca uviedol, že si je vedomý toho, že ťarcha dôkazného bremena leží, samozrejme na samotnom žalobcovi ako kontrolovanom daňovom subjekte, úlohou daňových orgánov je však stanoviť pevné hranice a pravidlá dokazovania, mať jasnú predstavu o tom, preukázanie akých konkrétnych skutočností sa žiadanými dôkazmi sleduje, dbať o to, aby dokazovanie bolo vedené v súlade s platnou právnou úpravu a následne vyvodiť zo získaných dôkazov logické a presvedčivé závery, ktoré budú súčasťou odôvodnenia rozhodnutia vydaného v daňovom konaní (Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. z 24. mája 2017). Žalobca si tak dovoľuje poukázať aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (sp. zn. , , ), v ktorých bolo NS SR vyslovené, že na daňovom subjekte neleží dôkazné bremeno v absolútnom rozsahu. Žalobca je preto toho názoru, že žalovaný správny orgán pochybil, keď pričítal žalobcovi existenciu dôkaznej núdze ohľadom skutočností, ktoré netvorili dôkazné bremeno žalobcu, na základe ktorých rozhodol v neprospech žalobcu, čím na neho tak preniesol nedostatky iného daňového subjektu. Má za to, že svoje dôkazné bremeno uniesol v zmysle zákonných požiadaviek, pričom uvádza, že počas celého konania preukazoval vykonanie uvedených služieb dodávateľom, pričom správca dane či žalovaný správny orgán relevantným dôkazom jeho dôkazy nevyvrátili, pričom ich spochybňujú iba na základe skutočností na strane dodávateľa MENUDI, s.r.o.. Tieto skutočnosti však žalobca nedokáže ovplyvniť a nemá zákonné možnosti na vyvrátenie týchto pochybností.

13. Žalobca uviedol, že z výsluchu svedkov ako dôkazných prostriedkov, boli zistené dôkazy jasne preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia, a teda dôkazy svedčiace v prospech žalobcu, preto poukazuje na skutočnosť, že žalovaný správny orgán prihliada iba na dôkazy, ktoré sa mu takpovediac hodia, nakoľko dôkazy – vyjadrenia zástupcu daňového subjektu a vyjadrenia zástupcov spoločnosti MENUDI, s.r.o., teda dôkazy svedčiace v prospech žalobcu, neberie do úvahy. Podľa názoru žalobcu došlo zo strany správnych orgánov k neprimeranému zásahu do práv žalobcu. Ďalej poukázal na to, že správca dane a žalovaný správny orgán nepostupoval v súlade s daňovým poriadkom, nakoľko bez akýchkoľvek relevantných argumentov a dôkazov odmietli vykonať výsluch p. A. B., ktorý žalobca navrhoval na preukázanie obchodného vzťahu, ktorý napriek tomu, že bol riadne preukázaný, správca dane opätovne spochybňoval. Žalobca má za to, že zo strany správcu dane a žalovaného správne orgánu došlo v rámci konania k závažnému procesnému pochybeniu, keď nevyužili všetky oprávnenia, ktoré im na zabezpečenie prítomnosti svedka na ústnom pojednávaní umožňuje. , ale bez akéhokoľvek relevantného argumentu vo vzťahu k predmetu konania považujú tento výsluch za irelevantný.

14. Žalobca tiež uvádza, že žalovaný správny orgán sa bez akejkoľvek relevantnej argumentácie nevysporiadal s recentnou judikatúrou, na ktorú žalobca poukazoval, ale iba odvolávajúc sa na skutočnosť, že žalobca nemal preukázať v čom nastala zhoda skutkového stavu v posudzovanom prípade. Žalobca má za to, že z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že tento si vopred stanovil cieľ nepriznať nárok žalobcovi, čomu následne prispôsobil celú svoju činnosť v rámci daňového konania a z toho dôvodu vedome svoju argumentáciu v napadnutom rozhodnutí sústredil iba na tie dôkazy, ktoré svedčili v neprospech žalobcu, resp. ktoré spochybňovali jeho obchodného partnera a úmyselne nezohľadnil skutočnosti v prospech žalobcu.

15. Podľa žalobcu sú tvrdenia žalovaného založené iba na domnienkach, ktoré však vyvracajú dôkazy získané počas daňového konania. Napriek záverom žalovaného v napadnutom rozhodnutí, žalobca uvádza, že v konaní jednoznačne preukázal existenciu zdaniteľných plnení a ich vykonanie predmetnou spoločnosťou – ktoré bolo potvrdené nielen písomnými dokladmi v administratívnom spise vzťahujúcimi sa na dodanie zdaniteľného plnenia, ale aj vyjadrením samotného kontrolovaného daňového subjektu

a taktiež bola táto skutočnosť priamo potvrdená výpoveďou svedka – C. D., ktorý vo svojej výpovedi priamo potvrdil spoluprácu so žalobcom a dodanie zdaniteľného plnenia v zmysle faktúr, keď ako aj sám žalovaný správny orgán uvádza, potvrdil, že preverované faktúry vystavil aj podpísal a takisto evidoval v účtovníctve, pečiatka patrila spoločnosti MENUDI, s.r.o. a taktiež potvrdil uzatvorenú rámcovú objednávku a obchodnú spoluprácu. Okrem uvedeného treba dodať, že samotná existencia zdaniteľného plnenia nie je správnymi orgánmi ani spochybňovaná, keď k zdaniteľnému plneniu od spoločnosti MENUDI, s.r.o. počas konania uvádzajú, že „Skutočnosť, že daňový subjekt vlastní tovar, ktorý dokladuje predloženou fotodokumentáciou ešte neznamená, že tento mu dodala spoločnosť MENUDI, s.r.o. ...“ Správca dane ako aj žalovaný správny orgán spochybňuje dodanie uvedeného zdaniteľného plnenia, nie jeho samotnú existenciu. Ak však správca dane a následne i žalovaný správny orgán nespochybňuje samotné zdaniteľné plnenie, ktoré je predmetom faktúr, ktoré bolo v rámci daňovej kontroly kontrolované, bez ďalšieho nemožno konštatovať, že tieto zdaniteľné plnenia neboli dodané spoločnosťou uvedenou na faktúre. Toto zdaniteľné plnenie musel kontrolovaný daňový subjekt od niekoho získať. Potom je logické, že zdaniteľné plnenie muselo byť vykonané spoločnosťou, od ktorej si tieto služby objednal a ktorá vystavila predmetnú faktúru a ktorej zástupca tieto skutočnosti výslovne potvrdil. V súvislosti s uvedeným žalobca poukazuje aj na Rozsudok Najvyššieho súdu SR 3 .

Vyjadrenie žalovaného k žalobe

16. Žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe žalobcu uviedol, že žiada žalobu zamietnuť ako neopodstatnenú.

17. V odôvodnení vyjadrenia žalovaný podrobne popísal priebeh administratívneho konania pričom k námietke žalobcu, že žalovaný nesprávne danú vec vyhodnotil a dospel k nesprávnym skutkovým a správnym záverom uviedol, že uvedená námietka je neopodstatnená. Žalobca až vo vyrubovacom konaní po odvolacom konaní predložil faktúry č. 170005 a 170006 od dodávateľa MENUDI, s.r.o., z ktorých si odpočítal daň v celovej výške 39 781,80 Eur. Žalobca neposkytol žiadne vyjadrenia ani iné písomné dôkazy k obchodom so spoločnosťou MENUDI, s.r.o. Žalobca vôbec nepredložil zjednodušené faktúry, u ktorých celková výška odpočítanej dane bola 1 163,45 Eur a nepredložil faktúru číslo DF 17/187 od dodávateľa Orange Slovensko, a.s., z ktorej bola odpočítaná DPH vo výške 4,00 eur, z ktorých si taktiež odpočítal daň.

18. K námietke, že žalovaný opieral svoje závery prevažne o nedostatky v prostredí dodávateľa MENUDI, s.r.o., čo však nepatrí do sféry žalobcu, žalovaný uviedol, že uvedená námietka je neopodstatnená. Samotný žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal reálnu existenciu plnení deklarovaných na faktúrach od dodávateľa MENUDI, s.r.o. a na základe vykonaného dokazovania reálne dodanie plnení nepotvrdil dôkazmi ani dodávateľ MENUDI, s.r.o.

19. K námietke žalobcu, že tento nemal dôvod ani kompetenciu preverovať prostredie dodávateľa a nemal byť zaťažený preukazovaním skutočností, na ktoré nemal vplyv, žalovaný uvádza, že o DPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie materiálnej aj formálnej podmienky nároku na odpočítanie dane. Žalobca bol teda povinný preukázať, že faktúry na základe ktorých si odpočítal DPH odrážali skutočne realizované plnenia, čo v prípade žalobcu preukázané nebolo. Predloženie faktúr nebolo postačujúcim dôkazom na preukázanie nároku na odpočítanie dane pretože deklarovaným plneniam chýbal materiálny podklad. Nebolo preukázané ako boli tovary žalobcovi prepravené, kde boli uskladnené, nebola preukázaná komunikácia a obchodná spolupráca s dodávateľom MENUDI, s.r.o. Správca dane odôvodnene spochybnil plnenia uvedené na faktúrach a žalobca neodstránil pochybnosti správcu dane tým, že by poskytol správcovi dane nespochybniteľné dôkazy, na základe ktorých si uplatnil odpočítanie dane.

20. Žalovaný ďalej uviedol, že dôkazné bremeno zaťažovalo primárne žalobcu, ktorý disponoval svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, bol iniciátorom odpočítania dane pridanej hodnoty a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto bolo jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúžilo až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných žalobcom. Keďže žalobca na ktorom spočívalo dôkazné bremeno svoje tvrdenia nepreukázal, nemohol byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.

21. K námietke, že žalovaný prihliadal iba na dôkazy, ktoré sa mu hodili a neprihliadal na dôkazy svedčiace v prospech žalobcu uviedol, že správca dane viedol dokazovanie za účelom získania poznatkov a informácií o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie pritom nebol viazaný iba návrhmi žalobcu. Správca dane bol povinný zisť skutkový stav čo najúplnejšie. V rámci daňovej kontroly správca dane overoval skutočnosti, ktoré deklaroval žalobca v daňovom priznaní a na základe vykonaného dokazovania nebolo potvrdené, že plnenia uvedené na faktúrach od dodávateľa MENUDI, s.r.o. boli uskutočnené tak ako boli deklarované. Správca dane spochybnil dodanie deklarovaných plnení ako aj dodávateľa, ktorý bol uvedený na faktúrach. Správca dane získané dôkazy hodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, pričom postupoval v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov a zásady objektívnej pravdy. V zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov hodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomných súvislostiach, pritom prihliadal na všetko čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Vyhodnotenie zistených skutkových okolností zodpovedalo zásadám logického myslenia a správnej aplikácie zákonných ustanovení. Bolo na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré mal správca dane v priebehu konania k dispozícii.

22. K námietke žalobcu, že došlo k neprimeranému zásahu do jeho práv, tým že mu nebolo priznané právo na odpočítanie dane napriek tomu, že splnil podmienky pre nadmerný odpočet žalovaný uvádza, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení a nepreukázal reálnosť plnení uvedených na faktúrach a ich poskytnutie dodávateľom uvedeným na faktúrach, čím nesplnil hmotnoprávne podmienky nároku na odpočítanie dane. Žalobca neuviedol aké konkrétne jeho práva boli porušené v daňovom konaní ani akým spôsobom sa neprimerane zasahovalo do právnej istoty žalobcu preto žalovaný považuje uvedenú námietku za neopodstatnenú.

23. Žalovaný uviedol, že správca dane nežiadal, aby žalobca sledoval a kontroloval výrobné procesy a obstarávacie procesy u iných subjektov, ale žiadal len predloženie dokladov, ktoré by preukazovali dodanie tovaru, fakturovaného spoločnosťou MENUDI, s.r.o., uvedenou na predmetných faktúrach. Následky, ktoré vznikli v dôsledku požiaru v sklade kde mal odvolávajúci sa, uskladnené účtovné doklady spoločnosti, nezbavili žalobcu povinnosti niesť dôkazného bremeno na preukázanie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane.

24. V súvislosti s použitou judikatúrou Najvyššieho súdu a Súdneho dvora Európskej únie žalobca nepreukázal v čom nastala zhoda skutkového stavu v posudzovanom prípade žalobcu so skutkovým stavom uvedenom v citovaných rozsudkoch. Rozsudky Súdneho dvora Európskej únie v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektronics) a C-484/03 (Bond House) a rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. a , ktoré žalobca uvádza sa vzťahujú na prípady, kedy došlo k podvodnému konaniu v rámci reťazca spoločností, pričom reálna existencia plnení nebola spochybnená. Z vykonaného dokazovania, ako aj záveru správcu dane jednoznačne vyplývalo, že bola spochybnená reálna existencia tovaru od dodávateľa, ktorý bol deklarovaný na faktúrach.

25. K námietke, že závery správcu dane nie je možné považovať za súbežné s princípom legality s poukázaním na zabezpečenie uplatnenia princípov právneho štátu, dodržiavania princípov právneho štátu garantovaného SR, zákonmi, Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd i európskou legislatívou, žalovaný uviedol, že správca dane v celom procese daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní postupoval podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránil záujmy štátu, pritom dbal na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Žalobca neuviedol v čom boli porušené jeho práva garantované SR ani aké základné ľudské práva a slobody neboli dodržané a taktiež neuviedol v čom nebol dodržaný princíp legality, preto žalovaný považuje uvedenú námietku za neopodstatnenú. Žalovaný uviedol, že správca dane pri výkone daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní vykonal rozsiahle dokazovanie. Správca dane viedol dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných faktúrami, snažil sa úplne a presne zistiť skutkový stav veci tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné podklady a dôkazy. Správca dane nevykonal iba formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa predovšetkým na vecné plnenie a to vo všetkých vzájomných súvislostiach s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti.

26. Žalobca nevyužil právo podať repliku k vyjadreniu žalovaného.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

27. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa uvedeného zákona výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici.

28. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne príslušný podľa a miestne príslušný podľa nezistil dôvody pre nariadenie pojednávania podľa (ďalej aj len „SSP“), preto rozhodnutie verejne vyhlásil postupom podľa v spojení s dňa 27. 07. 2023. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho súdu odo dňa 12. 07. 2023 do 28. 07. 2023.

29. Podľa zákona správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

30. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

31. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

32. Podľa o správe daní (ďalej len ,k“), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

33. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

34. Podľa § 3 ods. 5 daňového poriadku, Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.

35. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, Daňový subjekt preukazuje: a)skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,2) b)skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c)vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

36. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

37. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku, Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

38. Podľa o dani z pridanej hodnoty (ďalej len zákon o DPH“), dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

39. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

40. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

41. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané,

42. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

43. Po preskúmaní správnej žaloby, vyjadrenia žalovaného a administratívneho spisu dospel správny súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom a za súladný so zákonom možno označiť aj procesný postup žalovaného ako aj správcu dane vedúci k vydaniu napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia. Správny súd konštatuje, že správca dane vykonal vo veci rozsiahle, efektívne a dostatočné a na účely predmetu daňového konania orientované dokazovanie, o čom svedčí aj obsah administratívneho spisu. Z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery, keď svoje úvahy k ustáleniu skutkového stavu, racionálne odôvodnil a takto zistený skutkový stav správne právne posúdil. Žalovaný následne preskúmal skutkový stav a postup správcu dane a v napadnutom rozhodnutí sa vysporiadal podstatnými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a zároveň napadnuté rozhodnutie náležite odôvodnil. Záver správcu dane a žalovaného, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobcovi nebolo priznané odpočítanie dane z pridanej hodnoty vo výške 39 781,80 Eur z faktúr č. 170005, 170006 od dodávateľa MENUDI, s.r.o., pretože nebolo preukázané dodanie tovaru dodávateľom uvedeným na faktúrach a vznik daňovej povinnosti u tohto dodávateľa a žalobcovi nebolo priznané odpočítanie dane z pridanej hodnoty vo výške 1 167,45 Eur, z dôvodu, že žalovaný počas výkonu daňovej kontroly a ani vo vyrubovacom konaní po odvolacom konaní nepredložil zjednodušené faktúry a faktúru č. DF 17/187 od dodávateľa Orange Slovakia, a.s..

44. Z administratívneho spisu vyplýva, že spoločnosť MENUDI, s.r.o. bola dňa 11.10.2017 vymazaná z Obchodného registra SR a zanikla v dôsledku zlúčenia so spoločnosťami IPEC- Management, s.r.o. DANO s.r.o., Eurotransfer, spol. s r.o.. Prvý právny nástupca IPEC-Management, s.r.o. bol dňa 26.01.2018 vymazaný z Obchodného registra SR a zanikol v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou DANO s.r.o., Okružná 3239, Modra. Spoločnosť DANO s.r.o. bola vymazaná dňa 11.04.2018 z Obchodného registra SR a zanikla v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou Eurotransfer, spol. s r.o., Trenčianska 53, Bratislava. Za účelom preverenia zdaniteľných plnení u dodávateľa MENUDI, s.r.o. správca dane v rámci výkonu daňovej kontroly zaslal dožiadanie číslo 102490121/2017 zo dňa 30.11.2017. Podľa odpovede číslo 100444863/2018 zo dňa 26.02.2018, evidovanej pod číslom 123455/2018 zamestnanci dožiadaného daňového úradu predvolali E. F., konateľa spoločnosti IPEC – Management, s.r.o., ktorá sa stala právnym nástupcom zaniknutej spoločnosti MENUDI, s.r.o. a zaslali mu predvolanie č.100111297/2018 zo dňa 12.01.2018. Písomnosť predvolanie č.100111297/2018 sa vrátila na Daňový úrad Bratislava neprevzatá s poznámkou pošty „adresát je neznámy.“ Podľa výpisu z Obchodného registra SR E. F. bol jediným konateľom spoločnosti IPEC – Management, s.r.o., v období od 30.07.2015 do 25.01.2018 t.j. bezprostredne pred jej výmazom. Dožiadaný správca dane zaslal predvolanie č. 100315623/2018 zo dňa 07.02.2018 spoločnosti DANO s.r.o., právnemu nástupcovi zaniknutej spoločnosti IPEC – Management, s.r.o. Uvedená písomnosť sa vrátila na Daňový úrad Bratislava neprevzatá s poznámkou pošty „adresát je neznámy.“ Daňový subjekt DANO s.r.o. bol registrovaným platiteľom DPH od 19.10.2013 do 15.11.2013 a posledné priznanie pre DPH podal za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2012. Dožiadanému správcovi dane sa napriek vykonaným úkonom nepodarilo preveriť skutočnosti týkajúce sa spoločnosti MENUDI, s.r.o. a jej právnych nástupcov IPEC – Management, s.r.o., DANO s.r.o Jediným konateľom spoločnosti MENUDI, s.r.o., v čase kedy boli vystavené sporné faktúry pre odvolávajúceho sa bol G. C. (konateľom bol v období od 22.11.2016 do 10.10.2017). G. C. v svedeckej výpovedi uvedenej v zápisnici č. 101094937/2020 uviedol, že spoločnosť MENUDI, s.r.o. v čase, keď bol jej konateľom sa zaoberala stavebnou činnosťou, reklamnou činnosťou a kúpou za účelom ďalšieho predaja. G. C. splnomocnil na zastupovanie spoločnosti MENUDI, s.r.o. C. D., ktorý sa nakontaktoval na spoločnosť DOPRAVEX kameňolomy, s.r.o.. G. C. nebol v osobnom kontakte so spoločnosťou DOPRAVEX kameňolomy, s.r.o., pretože ho zastupoval C. D.. Správca dane

poskytol svedkovi k nahliadnutiu predmetné faktúry, ktoré vystavila spoločnosť MENUDI, s.r.o. pre žalobcu DOPRAVEX kameňolomy, s.r.o. Svedok sa nevedel vyjadriť k dodaniu tovaru, ktorý bol uvedený na faktúrach, nebol prítomný pri tomto obchodnom prípade, nevedel zdokladovať dodanie tovaru, nemal k dispozícii doklady spoločnosti MENUDI, s.r.o.. Svedok nevedel kto vyhotovil predmetné faktúry ani čí je podpis uvedený na predmetných faktúrach, uviedol len že podpis nie je jeho a pre názornosť predložil pri ústnom pojednávaní správcovi dane k nahliadnutiu občiansky preukaz a vodičský preukaz, na ktorých boli jeho podpisy. G. C. uviedol pri ústnom pojednávaní, že typ pečiatky ktorý je uvedený na predmetných faktúrach používala spoločnosť MENUDI, s.r.o. V spoločnosti MENUDI, s.r.o používali dve pečiatky, jednu používal G. C. druhú pán D.. Svedok tiež uviedol, že faktúry boli zaevidované v účtovnej evidencii a uvedené v záznamoch DPH ako aj v priznaní pre DPH za máj 2017. G. C. však nemal k dispozícii doklady spoločnosti MENUDI, s.r.o., pretože doklady spoločnosti MENUDI, s.r.o. odovzdal osobne v notárskej kancelárii notára Kavečenského na D. H. X I. D., o čom bol vyhotovený preberací protokol. G. C. sa nevedel vyjadriť k úhradám faktúr ani ich zdokladovať. G. C. pri ústnom pojednávaní uviedol, že pri každej príležitosti sa uzatvárala mandátna zmluva, tú však predložiť nevedel. G. C. nevedel kto zabezpečoval jednotlivé objednávky za spoločnosť DOPRAVEX kameňolomy, s.r.o. ani akým spôsobom prebiehala komunikácia ohľadne preverovaných dodávok ani ako bol tovar objednávaný uviedol len, že za spoločnosť MENUDI, s.r.o. komunikoval pán D.. G. C. nevedel ani to, či mala spoločnosť MENUDI, s.r.o. skladové priestory, nevedel kde sa predmetný tovar nakladal, nevedel uviesť ani doložiť dokladmi kto za spoločnosť MENUDI, s.r.o. tovar odovzdával ani kto za spoločnosť DOPRAVEX kameňolomy, s.r.o. tovar preberal. G. C. nevedel akým spôsobom sa s tovarom manipulovalo ani či mala spoločnosť MENUDI, s.r.o. zariadenia a techniku potrebnú na manipuláciu s predmetným tovarom, nevedel kto uskutočnil prepravu predmetného tovaru a nevedel ani kde bol tovar vyložený. Na základe opatrení prijatých v zápisnici č. 101094937/2020 bol miestne príslušnému správcovi dane e mailom zaslaný Protokol o prevzatí účtovníctva a dokladov spoločnosti MENUDI, s.r.o., podľa ktorého boli doklady spoločnosti MENUDI, s.r.o. odovzdané dňa 29.06.2017 likvidátorovi spoločnosti Bankrot, s.r.o., Okružná 3239, 900 01 Modra, IČO:46459944, DIČ: XXXXXXXXXX (ďalej len Bankrot, s.r.o.), ďalej bola poskytnutá Zmluva o vykonaní činnosti likvidátora zo dňa 29.06.2017 uzatvorená medzi G. C. ako objednávateľom a spoločnosťou Bankrot, s.r.o. ako likvidátorom, predmetom ktorej bola likvidácia obchodnej spoločnosti MENUDI, s.r.o. a zabezpečenie a spracovanie všetkej písomnej agendy súvisiacej s realizáciou likvidácie spoločnosti MENUDI, s.r.o. a bolo predložené Plnomocenstvo zo dňa 02.01.2017, podľa ktorého spoločnosť MENUDI, s.r.o. konajúca prostredníctvom G. C. splnomocnila na zastupovanie C. D., bytom J. XXXX/X, D.. Vyššie uvedené písomnosti zaslané e mailom, tvorili prílohu odpovede na dožiadanie. Podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka číslo: 77768/B spoločnosť Bankrot, s.r.o. vstúpila dňa 23.12.2019 do likvidácie a jej likvidátorom sa stal K. L. L., K. M. L., # XX, N. L. XXX XX, O. P. N., ktorý je zároveň od 01.07.2013 aj jediným konateľom tejto spoločnosti. Ku dňu 28.10.2020 bola v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I zapísaná zmena názvu spoločnosti a uvedená spoločnosť vystupuje pod obchodným menom AC MEX, s.r.o. v likvidácii. Správca dane nahliadol v informačnom systéme finančnej správy do spisu daňového subjektu Bankrot, s.r.o., o čom spísal úradný záznam č. 101589621/2020 zo dňa 15.10.2020 a v súlade s ustanovením daňového poriadku použil ako dôkaz informácie získané z miestneho zisťovania vykonaného dňa 04.03.2020 na adrese sídla spoločnosti Bankrot, s.r.o., pri ktorom správca dane zistil, že na adrese sídla sa nachádzal rodinný dom, bez označenia názvu spoločnosti Bankrot, s.r.o. (úradný záznam č. 100595458/2020 zo dňa 04.03.2020). Podľa informácií získaných z informačného systému finančnej správy daňový subjekt Bankrot, s.r.o. nemal splnomocneného zástupcu. Z informačného systému finančnej správy bolo ďalej zistené, že spoločnosť MENUDI, s.r.o. nemala u správcu dane evidovaného splnomocneného zástupcu podľa daňového poriadku. Správca dane prostredníctvom dožiadania č. 101507394/2020 zo dňa 01.10.2020 požiadal Daňový úrad Košice o vypočutie svedka C. D., bytom J. XXXX/X, D. a v predmetom dožiadaní požiadal o zaslanie fotokópií všetkých účtovných a daňových dokladov ako aj zaslanie záznamov a evidencií, ktoré súvisia s predmetným prípadom. Miestne príslušný správca dane zaslal svedkovi C. D. predvolanie č. 101553531/2020 zo dňa 08.10.2020 na ústne pojednávanie na deň 05.11.2020 a o mieste a čase konania svedeckej výpovede upovedomil žalobcu písomnosťou upovedomenie č. 101553751/2020 zo dňa 08.10.2020, ktoré bolo doručené dňa 26.10.2020. Dňa 05.11.2020 sa uskutočnilo ústne pojednávanie so svedkom C. D., z ktorého bola spísaná zápisnica č. 101680418/2020 zo dňa 05.11.2020, Žalobca nevyužil svoje právo byť prítomný pri vypočutí svedka. C. D. v svedeckej výpovedi nevedel vysvetliť, prečo plná moc zo dňa 02.01.2017, ktorou ho splnomocnil daňový subjekt MENUDI, s.r.o. na zastupovanie nebola zaevidovaná u správcu dane. Z výpovede C. D. vyplývalo, že so spoločnosťou DOPRAVEX kameňolomy, s.r.o. obchodoval nie len cez spoločnosť

MENUDI, s.r.o. ale aj s inými spoločnosťami, ktoré zastupoval. Vo väčšine prípadov išlo o predaj rôznych súčiastok, ktoré spoločnosť MENUDI, s.r.o. nakupovala ako šrot. Spoločnosť DOPRAVEX kameňolomy, s.r.o. to kupovala, repasovala a predávala ďalej. So spoločnosťou DOPRAVEX kameňolomy, s.r.o. obchodovali aj prostredníctvom iných firiem. Kedy a akým spôsobom nadviazala spoločnosť MENUDI, s.r.o. spoluprácu so spoločnosťou DOPRAVEX kameňolomy, s.r.o. C. D. uviesť nevedel. C. D. ďalej uviedol, že za spoločnosť DOPRAVEX kameňolomy, s.r.o. vystupoval A. B. a za spoločnosť MENUDI, s.r.o. to bol on a pán C.. K preverovaným faktúram, ktoré mu správca dane predložil k nahliadnutiu C. D. uviedol, že ich vystavil aj podpísal a takisto evidoval v účtovníctve. Pečiatka uvedená na predmetných faktúrach patrila spoločnosti MENUDI, s.r.o., túto pečiatku používal C. D.. C. D. nedisponoval žiadnymi dokladmi, keďže spoločnosť MENUDI, s.r.o. bola predaná a predložil Zmluvu o vykonaní činnosti likvidátora zo dňa 29.06.2017 a Protokol o odovzdaní a prevzatí účtovníctva a dokladov spoločnosti MENUDI, s.r.o. zo dňa 29.06.2017. C. D. tiež uviedol, že bola uzatvorená rámcová objednávka na celý rok, avšak doklady už nemal a nevedel preukázať ani úhrady faktúr. Podľa výpovede C. D. spoločnosť MENUDI, s.r.o. nemala skladové priestory, čerpadlá, motory boli uskladnené v sklade na Textilnej 4, Košice v bývalom areáli mäsopriemyslu , kde mala sklad jeho manželka. Preukázať to dokladmi však nevedel, lebo žiadne doklady k tomu nemal. Podľa vyjadrenia C. D. tovar sa nachádzal na uvedenom sklade, kým si poň neprišli. Vo väčšine prípadov tovar odovzdával C. D.. Tovar sa prevážal na paletách, paletový vozík bol v sklade. Motory mali približne 100 kg, takže nebola potrebná veľká technika. Podľa C. D. prepravu tovaru riešila spoločnosť DOPRAVEX kameňolomy, s.r.o. prostredníctvom pána B.. C. D. nevedel, kde sa tovar vykladal. K nadobudnutiu preverovaného tovaru uviedol, že sa jednalo o šrot od fyzických osôb a firiem a domnieval sa, že čerpadlá a motory boli pôvodom z Ukrajiny. Správca dane z informačného systému finančnej správy získal informácie o zamestnancoch spoločnosti DOPRAVEX kameňolomy, s.r.o. za rok 2017 a o osobách, ktoré boli oprávnené konať za túto spoločnosť, či už v postavení štatutára alebo splnomocneného zástupcu. Tieto informácie zisťoval správca dane za účelom preverenia osoby s menom A. B. vo vzťahu k spoločnosti DOPRAVEX kameňolomy, s.r.o., z dôvodu, že svedok C. D. uviedol A. B. ako osobu, ktorá vystupovala za spoločnosť DOPRAVEX kameňolomy, s.r.o. Podľa Hlásenia o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti za rok 2017 daňového subjektu DOPRAVEX kameňolomy, s.r.o. podaného elektronickým podaním č. 6/06559332/2018 bolo zistené, že A. B. nebol v roku 2017 zamestnancom spoločnosti DOPRAVEX kameňolomy, s.r.o. A. B. nikdy nebol ani štatutárnym zástupcom ani osobou splnomocnenou konať za spoločnosť DOPRAVEX kameňolomy, s.r.o. . Spoločnosť MENUDI, s.r.o. zanikla zlúčením a jej právnymi nástupcami sa postupne stali spoločnosti IPEC- Management, s.r.o., DANO s.r.o., Eurotransfer, spol. s r.o. Na spoločnosť Eurotransfer, spol. s r.o. bol dňa 24.08.2019 vyhlásený konkurz a správcom konkurznej podstaty sa stal JUDr. Juraj Puskailer. Správca dane zaslal v súlade s ustanovením daňového poriadku výzvu číslo 100680119/2020 zo dňa 13.03.2020 adresovanú JUDr. Jurajovi Puskailerovi správcovi úpadcu Eurotransfer, spol. sr.o. Predmetná výzva bola doručená dňa 24.03.2020. Uvedenou výzvou správca dane žiadal o vydanie účtovných, daňových a iných dokladov a záznamov a evidencií súvisiacich s obchodnými transakciami uskutočnenými medzi spoločnosťou MENUDI, s.r.o. a spoločnosťou DOPRAVEX kameňolomy, s.r.o. v mesiaci máj 2017. E. E. A. nereagoval na výzvu správcu dane a žiaden z požadovaných dokladov nepredložil. Správca dane žiadosťou o zrušenie stupňa utajenia č. 100714347/2020 zo dňa 24.03.2020 požiadal FRSR Odbor boja proti podvodom o zrušenie stupňa utajenia „VYHRADENÉ“,za účelom získania údajov z kontrolných výkazov. V zmysle odpovede č. 161155/2020 doručenej dňa 31.03.2020 spoločnosť MENUDI, s.r.o. v kontrolných výkazoch v časti A1 (údaje z vyhotovených faktúr, ktoré je platiteľ dane povinný vyhotoviť podľa až o DPH a z ktorých je osobou povinnou platiť daň v tuzemsku podľa o DPH) neuviedla v mesiaci máj 2017 žiadne faktúry vystavené pre odberateľa DOPRAVEX kameňolomy, s.r.o..

45. Vzhľadom na uvedené súd považoval námietku žalobcu, že nebol vypočutý p. B. za nedôvodnú. Správca dane pri označení osoby p. B., ktorý mal údajne zastupovať spoločnosť DOPRAVEX kameňolomy s.r.o. a obchodovať spolu s C. D. ako zástupcom MENUDI s.r.o. vykonal šetrenie a zistil, že táto osoba bola bez akejkoľvek právnej väzby k spoločnosti DOPRAVEX kameňolomy s.r.o.

46. Samotné faktúry od dodávateľa sú len formálnou podmienkou uplatnenia si nároku na odpočítanie DPH na vstupe, nie však postačujúcou, pokiaľ nie sú odrazom reálneho plnenia. Rovnako tak zaúčtovanie predmetných faktúr ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie

DPH zdaniteľnej dodávky tovarov a služieb. Ak daňové a účtovné doklady (faktúry, zmluvy, doklady o úhrade a pod.) neodrážajú materiálne plnenie a boli vystavené bez skutkovej podstaty, nemôže byť žalobcovi na základe takýchto podkladov a zhodného tvrdenia účastníkov fakturovaného obchodu priznané právo na odpočet DPH. Preto bolo základnou povinnosťou žalobcu ako daňového subjektu preukázať, že na uplatnenie práva na odpočítanie dane má právny nárok. Následne správca dane je oprávnený a zároveň i povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly zisťovať a preverovať základ dane alebo iné skutočnosti pre správne určenie dane alebo nároku na uplatnený odpočet DPH. Ak správca dane vykonaným preverovaním preukázateľne spochybní deklarovaný zdaniteľný obchod, je na daňovom subjekte, aby túto pochybnosť odstránil (vyvrátil), inak nie je možné priznať nárok na odpočítanie dane. Žalobca v konaní nedoložil žiadne dôkazy, ktorými by preukázal, že fakturovaný tovar a služby boli reálne uskutočnené dodávateľom uvedeným na faktúrach (spoločnosťou MENUDI, s.r.o.). Správca dane nadobudol pochybnosti okrem iného aj tým, či sporné faktúry boli vystavené dodávateľskou spoločnosťou pre žalobcu v predmetnom zdaňovacom období. Rovnako sám žalobca nevedel uviesť bližšie okolnosti ohľadne dodania tovaru. Až dokazovaním správcu dane boli zistené niektoré z osôb, ktoré boli vypočuté, avšak podľa názoru správneho súdu tieto nepotvrdili, že tovar bol reálne dodaný.

47. Správny súd uvádza, že dôkaznú povinnosť v daňovom konaní má prioritne daňový subjekt (žalobca), pričom správca dane dokazovanie vykonáva a vedie a jeho úlohou je najmä zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy, v zmysle ktorých sú príslušné orgány povinné postupovať. Zásada voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu (žalobcu) ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.

48. Správny súd konštatuje, že potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu. Zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t. j. vzájomná výmena reálnych plnení, a teda vykonanie dohodnutých prác (resp. dodanie služieb) a úhrada za toto poskytnuté plnenie. Ide o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola uskutočnená (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -44). V tejto súvislosti je potrebné mať na pamäti základnú zásadu obchodného práva, ktorou je poctivý obchodný styk. Poctivý obchodný styk je základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti a prejavuje sa tým, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj vedomosť o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom (žalobcom) sú v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení § 3 ods. 6 daňového poriadku oprávnené. Nezodpovedá zásade zodpovedného a poctivého obchodného styku konanie podnikateľa,

ktorý si riadne nepreverí svojho dodávateľa z hľadiska dôveryhodnosti, poctivosti, nepreverí si, či tovar alebo služby boli skutočne dodané zmluvným dodávateľom. Plnenia, resp. konania, ktoré nie sú uskutočnené v rámci obvyklých obchodných podmienok, u ktorých absentuje akýkoľvek ekonomický zmysel a sú deklarované len s cieľom získania výhod upravených zákonom, možno považovať za zneužitie objektívneho daňového práva.

49. Správny súd je toho názoru, že správca dane má právo preverovať reálnosť dodávky tovaru alebo služby. V okamihu, keď správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt (žalobca) v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Na strane žalobcu v postavení daňového subjektu totiž nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v daňovom priznaní. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme DPH je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania (rozsudky z 29.04.2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a C-7/02 Zb. s. I. 5337, bod 76, ako aj z 21.02.2006, Halifax, a i., C-255/02 Zb. s. I. 1609, bod 71). Daňový subjekt (žalobca) disponuje právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH, je iniciátorom odpočítania DPH, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených podmienok a ak daňový subjekt (žalobca), na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený (rozsudok NS SR zo dňa 23.06.2010, sp. zn. v spojení s rozhodnutím ÚS SR zo dňa 23.02.2011, sp. zn. -17).

50. Správny súd uvádza, že splnenie podmienok na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH nie je viazané výlučne na ich formálne preukázanie, ale podstatné je, aby formálne deklarované úkony mali svoj reálny a preukázateľný základ. Nárok na odpočet je viazaný na bezpodmienečné splnenie zákonných podmienok uvedených v citovaných právnych normách, pričom ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje), ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Vo vzťahu k namietanému prenosu dôkazného bremena na žalobcu správny súd uvádza, že zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a služby reálne dodané (§ 9 zákona o DPH) konkrétnym subjektom uvedeným na faktúre. Pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet DPH teda nepostačuje iba predloženie dokladov (faktúr) s predpísaným obsahom; pre vznik nároku na odpočet DPH musí daňový subjekt (žalobca) zároveň preukázať reálne vykonanie obchodu, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Pokiaľ teda žalobca tvrdil, že došlo k dodaniu služieb dodávateľom MENUDI s.r.o., ako aj k uhradeniu faktúr súvisiacich s takýmto dodaním tovaru tak, ako to deklaroval v daňovom priznaní, bolo jeho povinnosťou takéto tvrdenie preukázať. Rovnako tak bolo jeho povinnosťou preukázať existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet dane zákon o DPH stanovil. V prípade ak, si žalobca ako daňový subjekt uplatnil nárok odpočet dane z dodávateľských faktúr, potom musí vedieť preukázať, že plnenia, z ktorých vyplýva uplatnenie práva na odpočet dane majú reálny základ (čiže sa reálne uskutočnili tak ako je deklarované na faktúrach a dodávateľom, ktorý je na nich uvedený) a neboli vykonané len formálne uvedením na dodávateľských faktúrach.

51. Bez toho, aby sa správny súd venoval všetkým námietkam, na ktoré žalobca poukázal v bodoch správnej žaloby, čím mali byť porušené jeho práva vyplývajúce z daňového poriadku, zo zákona o DPH, je potrebné zdôrazniť, že daňová kontrola a po nej nasledujúce vyrubovacie konanie, zavŕšené prvostupňovým rozhodnutím správcu dane a naň nadväzujúce odvolacie konanie, neprebiehali bez vedomosti a už vôbec nie bez aktívnej ingerencie žalobcu ako účastníka administratívneho konania. Žalobca mal po celú dobu daňového konania možnosť aktívne sa zúčastňovať úkonov správcu dane prostredníctvom práv prináležiacich mu daňovým poriadkom, vyjadroval sa k jednotlivým zisteniam správcu dane, ku ktorým následne správca dane v zmysle daňového poriadku zaujímal stanoviská,

s ktorými následne oboznamoval žalobcu. Správny súd poukazuje na to, že daňová kontrola sa týkala vlastnej podnikateľskej činnosti žalobcu a ním deklarovaných obchodov, s ktorými musel byť oboznámený a už v prvotných štádiách daňovej kontroly mal faktickú možnosť pripraviť sa na účinné a efektívne využívanie svojich práv, ktorých ústredným (jednotiacim) prvkom malo byť preukázanie jeho tvrdení. Správny súd má ďalej za to, že správne orgány náležite zistili skutkový stav, keď dospeli k záveru, že nebolo preukázaná dodávka služieb subjektom uvedeným na faktúrach, a že žalobca v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno, pričom naviac identifikovali subjekty, ktoré reálne služby poskytli. Rovnako tak má správny súd za to, že závery správnych orgánov uvedené v rozhodnutiach zodpovedajú obsahu administratívneho spisu a majú v ňom oporu, pričom vec správne orgány aj správne posúdili na podklade zisteného skutkového stavu a rozhodnutie aj dostatočne odôvodnili

52. K námietke o presúvaní dôkazného bremena správny súd uvádza, že z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane v posudzovanom prípade zákonným spôsobom viedol dokazovanie, snažil sa úplne a presne zistiť skutkový stav veci s tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly všetky potrebné podklady a dôkazy pre svoje rozhodnutie, bez ohľadu na to, či tieto dôkazy boli v prospech alebo v neprospech žalobcu a tieto i správne vyhodnotil. Rozhodovacou praxou kasačného súdu je ustálené, že pokiaľ správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov na faktúre (k čomu v posudzovanom prípade nepochybne došlo), musí daňový subjekt (žalobca) v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Na strane žalobcu v postavení daňového subjektu totiž nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti potrebné pre priznanie nároku na odpočet DPH. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte. Správny súd sa teda nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že žalovaný a správca dane nezákonne zaťažili žalobcu dôkazným bremenom. Ako už bolo vyššie uvedené, okamihom, keď správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov na sporných faktúrach, musí žalobca produkovať (označiť a navrhnúť) ďalšie dôkazy na preukázanie, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Je len a len na žalobcovi, akými skutočnosťami (dôkazmi) preukáže reálnosť sporných obchodov. V zmysle daňového poriadku totiž možno na preukázanie rozhodujúcich skutočností použiť všetko, čo nie je získané v rozpore so zákonom. V posudzovanom prípade je podstatou sporu to, či predmetný obchod reálne prebehol tak ako je deklarované spornými faktúrami, teda či žalobca nadobudol tovar od dodávateľa označeného na sporných faktúrach. V každom prípade je potrebné si uvedomiť, že je to práve žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia. Pokiaľ si túto procesnú povinnosť žalobca nesplní, nemôže mu byť nárok na odpočet DPH priznaný. Aj túto žalobcovu námietka uvedenú v správnej žalobe hodnotí správny súd ako nedôvodnú.

53. Správny súd zastáva názor, že pochybnosti správcu dane a žalovaného v danej veci o reálnosti predmetných obchodov, o identite skutočného dodávateľa na základe sporných faktúr sú založené na skutočnostiach, ktoré vyplynuli z dokazovania vykonaného správcom dane za účelom preverenia tvrdení žalobcu. Správca dane správne zameral a rozšíril dokazovanie aj na skutočnosti, ktoré presahujú rámec právnej sféry vplyvu žalobcu, t. j. aj na právne vzťahy týkajúce sa dodávateľa deklarovaného na sporných faktúrach a skutočných dodávateľov služby. Správca dane mal právo preveriť existenciu zdaniteľných obchodov, ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. Nemal však povinnosť žalobcovi oznamovať, akým spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení, že sa obchody tak, ako boli faktúrami deklarované, skutočne realizovali. Postup správcu dane a žalovaného, ktorým spochybnili dôkazy predložené žalobcom v daňovom konaní, resp. ich vyhodnotili ako formálne alebo ako nepostačujúce na preukázanie žalobcom uvádzaných tvrdení, vrátane odôvodnenia týchto pochybností, je potrebné považovať za preukázané zisteným skutkovým stavom a za právne korektné. Úvahy správcu dane a žalovaného odôvodňujúce toto spochybnenie nevykazujú prvky arbitrárnosti, ale naopak účinne viedli k opätovnému preneseniu dôkazného bremena na žalobcu, pričom v konečnom dôsledku možno dôkazné bremeno žalobcu považovať za neunesené. Záver správcu dane a žalovaného o tom, že žalobca neuniesol v daňovom konaní dôkazné bremeno, je preto potrebné považovať za náležite vyargumentovaný. Ak žalobca dôkazné bremeno neuniesol, nemohol úspešne a právne účinne uplatniť svoj nárok na odpočet DPH.

54. Správny súd je toho názoru, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre odpočítanie dane z vyššie uvedených dôvodov a po preskúmaní veci správny súd dospel k záveru, že ani v procesnom postupe správcu dane a žalovaného neboli zistené porušenia daňového poriadku. Daňové orgány vykonali riadne dokazovanie a žalovaný prihliadol na všetky relevantné skutočnosti, ktoré vyšli v daňovom konaní najavo.

55. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného ani prvostupňového rozhodnutia správcu dane, a preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol ( ).

56. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcovi rozhodol správny súd podľa a contrario tak, že mu náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný.

57. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech ( ). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal ( ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom ( ).