Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/34/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Šuleka (sudca spravodajca) a sudcov JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jany Vargovej, v spore žalobcu: R.. W. Z., dát. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX, XXX XX B., adresa pre doručovanie V. M. XXXX/XX, XXX XX E., štátny občan SR, právne zastúpený: Advokátskou kanceláriou JUDr. Siget, s.r.o., IČO: 52205410, so sídlom Antona Bernoláka 51, Žilina, proti žalovaným: v rade 1/ B. Z., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom V. M. XXXX/XX, XXX XX E., štátny občan SR, v rade 2/ R.. E. Z., rod. M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom V. M. XXXX/XX, XXX XX E., štátna občianka SR, obaja právne zastúpení: Advokátskou kanceláriou Andrea Havelková, s.r.o., IČO: 36 854 956, so sídlom D. Dlabača 2748/28, Žilina, o vrátenie daru, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. -586 zo dňa 19.septembra 2022, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o trovách konania potvrdzuje.

Žalovaní v rade 1/ a 2 / m a j ú p r á v o na náhradu dôvodne vynaložených trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina výrokom I zamietol žalobu a výrokom II. žalovaným v rade 1/ a 2/ priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 12.4.2021 domáhal voči žalovaným v rade 1/ a 2/ vrátenia daru, a to obaja žalovaní každý jednu štvrtinu v pomere k celku nehnuteľnosti v k. ú. E., obec Žilina, okres Žilina, prístavba predajne pri rodinnom dome, ul. V. M. XX, číslo súpisné XXXX, na pozemku parc. č. KN C 705/3, ktorý nadobudol od žalobcu Darovacou zmluvou zo dňa 24.02.2010 a Dodatkom k darovacej zmluve zo dňa 24.02.2010. Okrem toho si uplatnil nárok na náhradu nákladov žaloby a trovy právneho zastúpenia. Žalobca podanie žaloby odôvodnil tým, že žalovaní v rade 1/ a 2/ sa voči nemu dlhodobo správajú v rozpore s dobrými mravmi, čo odôvodnil viacerými incidentmi medzi stranami sporu, no predovšetkým poukázal na svedecké výpovede žalovaných v rade 1/ a 2/ voči jeho osobe v trestných konaniach. Žalobca poukázal na viacero aspektov, z ktorých vyvodzoval, že konanie žalovaných napĺňa znaky hrubé rozpore s dobrými mravmi. V prvom rade tvrdil, že žalovaní sa k jeho osobe správajú v rozpore s dobrými mravmi. Toto konanie malo predovšetkým spočívať v podávaní žalôb a svedeckých výpovedí, ktoré boli založené na klamstvách voči jeho osobe. Súd prvej inštancie konštatoval, že svedecké výpovede voči osobe žalobcu sú postavené na sprostredkovaných informáciách od matky žalovaného v rade 1/, resp. z vlastných postrehov. Súd prvej inštancie nemal za preukázané, že by uvedené svedecké výpovede boli založené na klamstve a zdôraznil, že osoba v procesnom postavení svedka je poučená o povinnosti vypovedať pravdu a nič nezamlčovať ako aj o práve odoprieť vypovedať. Ak sa žalovaní rozhodli vypovedať (nevyužili možnosť odoprieť vypovedať), je iba na žalovaných znášať prípadné trestnoprávne následky krivej výpovede. Tie však preukázané neboli. Rovnako v prípade darovania zákon nevyžaduje od obdarovaných absolútnu solidaritu či lojalitu

s darcom za každých okolností. Naopak, je občianskou povinnosťou poskytnúť súčinnosť orgánom činným v trestnom konaní či súdu. Samotné podanie žaloby týkajúcej sa vecného bremena je výsledkom nezhody strán (čo strany zhodne uviedli), ktorá vyústila do uplatňovania práva vyplývajúceho zo zákona, t.j. civilná žaloba je legitímny spôsob domáhania sa sporných nárokov. Uvedené bez ďalšieho nenapĺňa znaky správania v rozpore s dobrými mravmi. Rovnako takto nemožno vyhodnotiť ani žalobu žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal v konaní na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. určenia neplatnosti kúpnej zmluvy. Súd prvej inštancie konštatoval, že pri posudzovaní dôvodnosti nároku na vrátenie daru treba brať do úvahy a hodnotiť aj správanie sa darcu, zistiť, či tento sám sa nespráva voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie sa nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny. V kladnom prípade by sa totiž nemohol darca úspešne domáhať vrátenia daru, lebo reakciu obdarovaného, i keby bola taktiež nevhodná, nebolo by možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Išlo by v takom prípade o spoločensky nežiaducu vzájomnú komunikáciu medzi darcom a obdarovaným, ktorú by sotva bolo možné charakterizovať ako hrubé porušenie dobrých mravov zo strany obdarovaného. Výnimkou by bolo iba také správanie sa obdarovaného, ktoré by bolo v zrejmom nepomere k správaniu sa samotného darcu (Ro NS SR z 27. 5. 2008, sp. zn. ). V zmysle uvedeného právneho názoru súd konštatuje, že v konaní bolo preukázané, že vzťahy medzi stranami sú vyhrotené, v dôsledku konfliktov je komunikácia útočná, avšak predovšetkým (preukázateľne) zo strane žalobcu, Samotný žalobca potvrdil, že sa dopustil priestupkov voči žalovanému. Opačné správanie súd za preukázané nemal. Súd prvej inštancie uviedol, že v priebehu celého sporu sa opakovane strany vyjadrovali k vzťahom a konfliktom týkajúcim sa tretej osoby - bývalej manželke žalobcu - k X. Z., prípade k jej spoločnosti. Bolo zrejmé, že žalobca a menovaná - bývalá manželka majú hlboko narušené vzťahy, ktoré sú natoľko napäté, že sa prenášajú aj do ďalších vzťahov v rodine, vrátane žalovaných. Tak ako žalobca viackrát a opakovane uvádzal, že mu prekáža to, že on nemôže vstúpiť do rodinného domu v B., no ona pokojne vstupuje po nehnuteľnosti v jeho podielovom spoluvlastníctve, k žalovaným. Práve túto skutočnosť súd posúdil v celom konflikte za kľúčovú. Ním potvrdil žalobca, že všetky problémy strán sporu sú založené na negatívnych vzťahoch žalobcu a jeho bývalej manželky, pričom táto animozita vyvoláva u žalobcu nevraživosť aj voči žalovaným, ktorí sú akýmsi sekundárnym cieľom. Z výsluchu strán, citlivých informácii o vzájomných vzťahoch, súd dospel k záveru, že vzťahy medzi stranami nebyť týchto negatívnych vzťahov a skutočností (medzi žalobcom a jeho bývalou manželkou) by boli dodnes akceptovateľné a bežné. Žalobca vo vyjadrení tvrdil, že „dospelé deti, ktoré už majú svoje vlastné rodiny, svoj vlastný život, by mali nechať rodičov, aby si svoj vzťah riešili bez toho, aby im do toho zasahovali a nie ešte úmyselne vyhrocovať situáciu, ako to robia žalovaní“. Podľa súdu prvej inštancie paradoxne však práve žalobca a jeho bývalá manželka do svojich vlastných manželských problémov vtiahli svoje deti a ich rodiny, ktoré práve v dôsledku ich nezhôd dnes trpia. Práve oni žiadali detí vypočuť ako svedkov v jednotlivých konaniach, čím si vynútili potrebu akéhosi „výberu strany“. Súd teda dospel k záveru, že nebolo preukázané tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaní voči žalobcovi konali v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Mal za nesporné, že medzi stranami sú vzájomné vzťahy hlboko narušené. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že je to práve žalobca, kto strpčuje život žalovaným, čo vyplýva z podnetov žalobcu adresovaným rôznym orgánom a inštitúciám. Z emailových podaní žalobcu adresovaného poslancom mestského zastupiteľstva vyplýva, že ich očierňuje pre nesplnenie daňových povinností. Snažil sa znemožniť prístup k nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve strán sporu, a to či už oplotením pozemku, zákazu vstupu iným osobám, fotografovaním návštev ako aj tým, že žalovaní boli donútení si vybudovať osobitný pristúp do nehnuteľnosti z predmetnej strany, a to odkúpením pozemku od Mesta Žilina a vybudovaním schodiska. Súd mal tiež za preukázané, že žalobca inicioval a svojimi námietkami predlžoval konania vo vzťahu k zápisu v katastri nehnuteľnosti, znemožňoval podaniami kolaudačné konanie k nadstavbe rodinného domu a tiež dával podnety vo vzťahu k spoločnosti žalovanej v rade 2/ adresované Úradu verejného zdravotníctva. Súd mal preukázané, že práve žalobca napádal žalovaných verbálne a žalovaného v rade 1/ aj fyzicky, čo vyplýva aj z priestupkových konaní (zo dňa 20.11.2019 (čo bolo aj predmetom konania ORPZ-ZA-OPP4-772/2019-P), žalobca hrubo urážal a vyhrážal sa žalovanému v rade 1/ za prítomnosti jeho maloletého syna a matky žalovaného v rade 1/ (čo bolo predmetom konania ORPZ - ZA-OPP4-829/2019-P). Súd teda vyhodnotil, že nevraživosť žalobcu voči žalovaným nepramení z antipatie voči nim ani nevyplýva z ich správania voči žalobcovi, ale z toho, že sa k priklonili na stranu bývalej manželky, v dôsledku čoho vzťahy medzi stranami sporu ochladli. Z takto zisteného stavu, mal súd prvej inštancie preukázané, že dôvody žaloby, t.j. konanie žalovaných voči žalobcovi v rozpore s dobrými mravmi neboli preukázané, resp. neboli takej intenzity, aby bolo možné konštatovať hrubé porušenie dobrých mravov, pričom bol to práve žalobca, ktorý opakovane sťažoval život žalovaným,

keď im komplikoval nielen bežný život a fungovanie rodiny (na záhrade, v prístupe do nehnuteľnosti), ale aj realizáciu právnych úkonov súvisiacich s výkonom povolenia či realizáciou stavby. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa v spojení s (ďalej aj len „CSP“) tak, že ich náhradu priznal žalovaným v rade 1/ a 2/, ktorí boli v konaní v celom rozsahu úspešnou stranou sporu

2. Proti výroku II . rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žiadnemu z účastníkov neprizná náhradu trov konania. Odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa žalobcu pojednávania, ktoré sa konali 21.03.2022, 01.06.2022, 19.09.2022 trvali neúmerne dlho a to z dôvodu, že súd pripustil, aby sa neúmerne a neopodstatnene veľa času venovalo obdobiu, ktoré s ohľadom na predmet žaloby a v súlade s a , bolo irelevantné, pretože ďaleko predchádzalo obdobiu, ktoré malo byť posudzované - 3 roky spätne od podania žaloby. Podľa žalobcu napriek skutočnosti, že sa dožadoval vrátenia daru na základe konkrétnych udalostí, ktoré jednoznačne popísal v žalobe a to za obdobie počínajúc rokom 2018, žalovaní sa bránili poukazovaním na obdobia, ktoré ďaleko predchádzali tomuto obdobiu, vo svojich výpovediach sa zaoberali až rokom 1994. Rozsiahlo poukazovali na obdobie, ktoré nebolo predmetom konania. Žalobca uznáva právo žalovaných na obranu, avšak tá musí smerovať k predmetu žaloby. Žalovaní sa však rozsiahlo vyjadrovali napríklad ku rozvodu žalobcu, jeho vzťahu s bývalou manželkou, ku exekúciám žalobcu, ku vzťahu žalobcu k právnickým osobám, podnikateľským subjektom. Dôsledkom uvedeného boli neúmerne dlho trvajúce pojednávania. Súd síce priebežne žalovaných usmerňoval, aby sa nevenovali opisovaniu nesúvisiacemu obdobiu, ale napriek tomu bolo týmto veciam venované príliš veľa času. Žalobca mal za to, že súd bude viesť konanie k tomu, aby výhradne bol venovaný priestor predmetu žaloby a žalovanému obdobiu, čo by znamenalo značné skrátenie trvania pojednávaní a tým celého konania. Trvanie jednotlivých pojednávaní je podstatné pre vyčíslenie trov konania, ktoré má žalobca hradiť žalovaným. Žalobca nesúhlasil s tým, že žalovaní 1/ a 2/ mali plný úspech v konaní, nakoľko v priebehu konania bolo preukázané, že vzťahy medzi žalobcom a žalovanými sú vzájomne vyhrotené a tiež bolo jednoznačne zo strany žalobcu preukázané, že žalobca svojimi podaniami, ktoré súd označil ako „šikanózne“, len reagoval na skutočnosť, že jeho syn spolu s manželkou vypovedal proti nemu, proti otcovi aj keď bol poučený, že vypovedať nemusí. Syn vypovedal proti otcovi nie preto, že by sa priklonil na stranu matky (daný prípad nemal s matkou nič spoločné), ale preto, že chcel vypovedať proti otcovi. Žalobca podal žalobu o vrátenie daru aj z dôvodu, že žalovaní sa snažia získať ďalší jeho majetok do užívania, podali na súd žalobu o zriadenie vecného bremena na jeho pozemok vo svoj prospech. Nesnažia sa so žalobcom dohodnúť, ale podali na neho žalobu. Z priebehu konania, z výpovedí žalovaných, z prehlásení, ktoré si žalovaní počas konania účelovo zabezpečovali, zo súvisiacich konaní, jednoznačne vyplýva, že žalovaným nejde o urovnanie vzťahov so žalobcom, s blízkou osobou, s otcom, ale len o majetok a diskreditáciu žalobcu. Žalobca sa mylne domnieval, že keď na pojednávaniach vyjdú na svetlo skutočnosti, ktoré ho trápia, ktoré sú dôvodom sporov medzi účastníkmi konania, dôjde k ich zmiereniu. Očakával, že za ním syn príde a povie „Otec, urovnajme spory, mrzí nás stav, do akého sa naše vzťahy vyvinuli.“ Nestalo sa tak a žalobca je z toho sklamaný. Z uvedeného vyplýva, že podanie žaloby bolo odôvodnené, nakoľko žalovaní sa zásadne podieľali na vyhrotení vzájomných vzťahov a nemali záujem urobiť krok k uzmiereniu. Žalobca uviedol, že cíti sa príliš unavený na to, aby v tomto súdnom konaní pokračoval, preto sa rozhodol nepodať odvolanie proti výroku I. daného rozsudku. Žalobca žiadal súd, aby v tomto prípade bol uplatnený , ktorý hovorí: „Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.“, ktorý umožňuje súdu zmierniť dôsledky právnych noriem. Žiada, aby súd zohľadnil sociálny aspekt tohto konania, povahu a okolnosti danej veci a postoj strán v konaní. Žalobca je starobný dôchodca, ktorý si príležitostne prilepší občasnou prácou. Zaplatiť žalovaným trovy konania, ktoré bolo tak časovo náročné, by pre neho znamenalo významný zásah do jeho finančnej situácie. Žalovaní, syn a nevesta žalobcu, sú ľudia v produktívnom veku, aktívni a úspešní podnikatelia v lukratívnej a výnosnej oblasti, vlastníci niekoľkých nehnuteľností, pre ktorých by nepriznanie trov neznamenalo nič podstatné, nakoľko sú to finančne aj majetkovo zabezpečení ľudia. Žalobca má za to, že v tomto prípade sú splnené podmienky na aplikáciu , sú tu dôvody osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti.

3. Žalovaní 1/ a 2/ v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu označili odvolanie za nedôvodné, pričom uviedli, že v ňom uvádza skutočnosti, neboli v konaní pred súdom l. inštancie prezentované.

Napadnutý rozsudok súdu l. inštancie podľa žalovaných 1/ a 2/ nemožno považovať ani za prekvapivý, ako ani za arbitrárny, či nepresvedčivý, čo napokon dokazuje aj to, že žalobca sa čo do merita neodvolal a teda sa s predmetným rozhodnutím stotožnil. Zdôraznili právnu úpravu ohľadne rozhodovania o trovách konania s poukazom na to, že žalobca vyvolal spor o vrátenie daru účelovo, na základe nepravdivých tvrdení, ktoré pred súdom nepreukázal, ale najme to, že to bol práve žalobca. ktorý sa voči žalovaným správal dlhoročne v rozpore s dobrými mravmi a teda mu nepatrí právo žiadať od žalovaných vrátenie daru. Podľa žalovaných 1/ a 2/ práve postoj žalobcu a jeho procesný postup s novými tvrdeniami a požiadavkami na priestor pre ďalšie vyjadrenia vyvolal potrebu ďalšieho dokazovania. Vo vzťahu k dokazovaniu okolností spred roku 2018 žalovaní 1/ a 2/ uviedli, že chceli preukázať sled udalostí, a preto bolo nevyhnutné vrátiť sa časovo späť. Podľa žalovaných 1/ a 2/ nemôže byť na ich ťarchu, že sa museli reagovať na nové tvrdenia žalobcu, pričom ak by neboli v konaní aktívni, neboli by ani úspešní. Žalovaní uviedli, že to bol práve žalobca, kto sa vo svojich tvrdeniach. vracal až do roku 1994, čím neúmerne zaťažil a predĺžil súdne pojednávania. Všetky dôkazy a výpovede žalovaných priamo súvisia so správaním žalobcu a preukázaným hrubým porušovaním dobrých mravov zo strany žalobcu. Domnienka žalobcu spočívajúca vtom, že súd bude viest' konanie len k predmetu žaloby a žalovanému obdobiu. teda k jeho procesnému útoku a nebude sa v rámci konania venovať aj procesnej obrane žalovaných, je nesprávna, nakoľko súd by tak žalovaným odňal možnosť konať pred súdom a porušil by tým ich právo na spravodlivý proces. Podľa žalovaných 1/a 2/ práve žalobca začal podávať voči nim rôzne sťažnosti a udania. Žalovaní nezadali príčinu na tento spor - aj preto boli v konaní úspešní. Zámerom žalovaných v tomto konaní nebolo urovnanie vzťahov so žalobcom. K tomu konanie o vrátenie daru ani nie je zákonom určené. žalovaní smerovali svoju procesnú obranu v tomto konaní na vyvrátenie nepravdivých, či skreslených. tvrdení žalobcu, za účelom ochrany svojho majetku. o ktorý sa ich pokúsil žalobca pripraviť, ako aj na preukázanie svojich tvrdení o tom, že je to práve žalobca, ktorý sa voči žalovaným správal v rozpore s dobrými mravmi a zadal hlavnú príčinu k tomu, že ich vzájomné vzťahy dnes nie sú dobré. Poukázali na očierňovanie žalovaného 1/ žalobcom, ktoré sa preukázalo ako nedôvodné. Ďalej konštatovali, že pomer úspechu a neúspechu v civilnom sporovom konaní sa nemeria dôvodmi rozhodnutia, ktoré z nich boli tvrdeniami žalobcu a ktoré žalovaných. ale samotným výsledkom sporu, pričom dôvody hodné osobitného zreteľa podľa nemožno vnímať ako dôvody spočívajúce v údajne nesprávne zistenom skutkovom stave ohľadom merita veci, ak nebolo podané odvolanie čo do merita. Žalovaní 1/ a 2/ poukázali na to, že žalobca svoje sociálne pomery súdu nijako nepreukázal, ale najmä všetky tieto skutočnosti a dôkazy o nich mal uviesť už v konaní pred súdom prvej inštancie do skončenia dokazovania. Žalovaní nečinili sporným, že žalobca je starobným dôchodcom, avšak činia sporným, že by jeho majetkov pomery neumožňovali zaplatiť žalovaným náhradu trov konania, na ktoré nezadali žiadnu príčinu. Žalobca sa počas celého konania pred súdom prezentoval, ako ten, ktorý musel žalobcom zaplatiť ich majetok z vlastného, negoval že by oni sami zaplatili výstavbu údajného daru, teda sa prezentoval ako osoba majetná. Žalobca je navyše vlastníkom viacerých nehnuteľností. pričom až do starobného dôchodku bol podnikateľom teda disponuje nepochybne aj úsporami. Pokiaľ žalobca poukazuje na majetkové pomery žalovaných, žalovaní 1/ a 2/ žiadali, aby súd zohľadnil, že žalovaní boli do sporu vtiahnutí bez vlastnej viny, proti svojej vôli. Nemohli na rozdiel od žalobcu ovplyvniť to, či konanie na súde začne alebo nie a teda boli pre úspešné vedenie sporu nútení konaním žalobcu vyhľadať advokáta, t.j. platiť odplatu za právne služby poskytnuté im v tomto konaní. Sú rodičmi dvoch maloletých detí a teda každú korunu obrátia 2x predtým než ju vynaložia. Poukázali aj na jedno zo svojich tvrdení, ktoré žalobca účinne nepoprel, že sa postará o to, aby odišli s „holými zadkami”. Žalovaní mali za to, že žalobcom podané odvolanie je jedným z prostriedkov pomsty žalobcu voči nim. Keď už nebol úspešný čo do vrátenia daru, tak nech nedostanú aspoň späť peniaze, ktoré museli v konaní na svoju obranu vynaložiť. Záverom navrhli, aby odvolací súd napadnutý výrok II rozsudku potvrdil.

4. Žalobca v písomnej replike k vyjadreniu žalovaných 1/ a 2/ zotrval na skutočnostiach uvedených v odvolaní. Ďalej uviedol, že očakával úspech v súdnom spore. Poukázal na to, že bývanie majú zabezpečené len vďaka jeho podpore. Za pôvodcu vyhrotených vzťahov opätovne označil žalovaných 1/ a 2/, pričom poukázal na to, že žalovaný 1/ proti nemu vypovedal. Žalobca konštatoval, že nemal žiadny dôvod preukazovať svoje sociálne pomery pred súdom prvej inštancie, nakoľko k tomu nebol vyzvaný a zo strany žalovaných je absurdné tvrdenie, že mal predpokladať, aké bude rozhodnutie súdu vo veci samej a následne o trovách konania. Žalobca označil tvrdenia žalovaných 1/ a 2/ o snahe získať majetok pre druhého syna ako manipulatívne. Za svoj jediný príjem označil dôchodok. Vo výlučnom vlastníctve má len malé pozemky zapísané na LV XXXX pre k.ú. E., obec Žilina, okr. Žilina, ktoré sa snažia v konaní získať do užívania žalovaní. V 1 so žalovanými vlastní nehnuteľnosti zapísané na

LV XXXXX a XXXX pre k.ú. E., obec Žilina, okr. Žilina. Aj z toho je vidieť, že žalovaní sa dostali k majetku len vďaka žalobcovi, pretože predtým vlastnil uvedené nehnuteľnosti v celosti len on sám. Žalobca ďalej vlastní ešte stále v BSM s bývalou manželkou nehnuteľnosti zapísané na LV XXX pre k.ú. B., obec B., okr. Žilina. Do týchto nehnuteľností nemá prístup už 5 rokov, nakoľko žalobcova bývalá manželka za významnej podpory žalovaných, mu súdnou cestou zabránila tieto nehnuteľnosti užívať - súdne konanie vedené pod spisovou značkou OS Žilina - vylúčenie z užívania nehnuteľností, zápisnice z výpovedí boli priložené k žalobe a dokazujú, aký postoj mali a majú žalovaní k žalobcovi. V decembri 2022 bola táto žaloba proti žalobcovi zamietnutá, avšak rozsudok nemôže žalobca poskytnúť, nakoľko ešte nebol vydaný v písomnej forme. Žalobca žiadal, aby súd zohľadnil sociálny aspekt tohto konania, povahu a okolnosti danej veci a postoj strán v konaní.

5. Žalovaní 1/ a 2/ v písomnej duplike k replike žalobcu zotrvali na skutočnostiach uvedených vo svojom vyjadrení. Uviedli, že v konaní o zriadenie vecného bremena sa tohto zriadenia domáhali za náhradu, pričom v minulosti uvedený pozemok nerušene užívali, až do zhoršenia vzťahov. Konštatovali, že každá zo sporových strán musí v súdnom konaní počítať aj s prípadným neúspechom. Podľa žalovaných 1/ a 2/ skutočnosť, že neúspešná strana sporu je súdom zaviazaná na náhradu trov konania, nemôže byť v žiadnom prípade hodnotená objektívne ako neprimeraná tvrdosť voči žalobcovi. Naopak, tento princíp uplatňovaný pri rozhodovaní o povinnosti nahradiť trovy konania, je jedným zo základných pilierov civilného sporového konania, kedy strana, ktorá bola v spore úspešná má právo na náhradu všetkých trov, ktoré boli účelne v spore vynaložené na jej obranu. Tak je tomu aj v prípade žalovaných, ktorých argumenty, tak ako tieto boli v konaní produkované, uznal súd prvej inštancie za dôvodné a relevantné a na ich základe napokon vo veci aj rozhodol. Žalovaní 1/ a 2/ mali za to, že na začatie sporu nezadali žiadnu príčinu, rozpory vo vzájomných vzťahoch vyvolával samotný žalobca , ktorý stále hľadal dôvody ako od nich získať domnelý dar, aby mohol prerozdeliť „svoj" majetok (ktorý postavili žalovaní) medzi oboch synov (teda najmi tomu synovi, ktorý v jeho spore s bývalou manželkou svedčil (zrejme zo zištných dôvodov) v jeho prospech. Žalovaní trvajú aj na svojich vyjadreniach ohľadom toho, že ich majetkové pomery nie sú také, že by nemuseli nad každým výdavkom uvažovať. Tvrdenia žalobcu o tom, že podnikajú v lukratívnej a výnosnej oblasti, nie je úplne presné. Čo sa týka nehnuteľností, ktoré žalobca uvádza, tieto všetky žalovaní nadobudli len vďaka hypotekárnym úverom, ktoré budú splácať ešte niekoľko desiatok rokov a sú zaťažené záložným právom v prospech bánk, čo je zrejmé z verejne dostupných informácií z katastra nehnuteľností. Pokiaľ v ďalšom žalobca poukazuje na iný súdny spor, a to medzi ním a jeho bývalou manželkou, tento nie je pre účely rozhodnutia o jeho povinnosti nahradiť žalovaným trovy konania, vôbec relevantný (žalovaní nie sú jeho účastníkmi).

6. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania ( a ), po zohľadnení skutočností uvedených žalobcom v odvolaní (replike) a vyjadrenia (dupliky) žalovaných k otázke použitia postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, pretože v danej veci nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali nepriznanie trov konania žalovaným 1./ a 2/.

7. Odvolací súd konštatuje, že pri rozhodovaní o trovách konania pred tým, než všeobecný súd dospeje k záveru o potrebe aplikácie ustanovenia , je potrebné ustáliť otázku procesného úspechu sporových strán, keďže účelom tohto ustanovenia je odstránenie neprimeranej tvrdosti voči strane sporu, ktorá nemala v konaní úspech v záujme dosiahnutia spravodlivosti. V danom prípade súd prvej inštancie jednoznačne ustálil procesný úspech na strane žalovaných 1/ a 2/, nakoľko žaloba o vrátenie daru bola voči nim zamietnutá. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí vzhľadom na okolnosti prípadu neuvažoval o použití , nakoľko dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie trov konania žalovaným v konaní nevzhliadol. Odvolací súd konštatuje, že prvýkrát táto otázka bola zo strany žalobcu nastolená v podanom odvolaní. Posúdiť možnosť aplikácie na rozhodnutie o trovách konania je možné aj v odvolacom konaní, tak ako túto námietku uplatnil žalobca. Žalovaní 1/ a 2/ musia dostať priestor sa k uvedenej otázke vyjadriť a v prípade ak sú splnené podmienky, možno podľa trovy konania výnimočne nepriznať. V zásade možno súhlasiť so žalovanými 1/ a 2/, že v prípade ak

nebol napadnutý výrok vo veci samej, je odvolací súd viazaný zisteným skutkovým stavom, pričom tento samotný však nespočíva len vo výsledku konania, pričom však je potrebné sa dôsledne oboznámiť so skutkovou situáciou pre účely rozhodnutia o trovách konania. Okolnosti konkrétneho prípadu môžu viesť k takému posúdeniu veci vo vzťahu k trovám konania, že aplikácia by bola dôvodná.

8. Odvolací súd zdôrazňuje, že aplikácia daného ustanovenia musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (pozri napr. R 34/1982). Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax, dnes už ustálenú (viď rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. , či ), podľa ktorej nemožno považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (k tomu napr. nálezy Ústavného súdu ČR, , či ), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (pozri nález Ústavného súdu ČR, ). Ustanovenie neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami (pozri nález Ústavného súdu ČR, ). Použitie neodôvodňuje ani fakt, že strana nie solventná, alebo, že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda, inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok.

9. Odvolací súd pre účely posúdenia odvolania zo strany žalobcu o trovách konania podrobne preskúmal zistený skutkový stav, pričom musí konštatovať, že súd prvej inštancie vykonal dôsledné dokazovanie vychádzajúc zo skutkových tvrdení strán sporu, na podklade ktorého riadne zistil a ustálil skutkový stav ohľadne merita veci. Postup súdu prvej inštancie nemožno vyhodnotiť tak ako to tvrdil žalobca za neopodstatnene dlhý, ale je potrebné konštatovať, že tento postup bol precízny. Súd prvej inštancie dôsledne zisťoval všetky skutočnosti, reagoval na pripomienky a návrhy strán, ktoré boli vznesené v konaní tak, aby tieto mohli byť vyriešené na nasledujúcom pojednávaní. Odvolací súd má za to, že konania o vrátenie daru sú náročným sporom z dôvodu nutnosti zisťovania obsiahlych skutočností (vyjadrenia strán, výsluchy, listinné dôkazy) za účelom posúdenia dôvodnosti žaloby. Súd prvej inštancie správne postupoval, keď najskôr vyhodnocoval (dokazoval) namietanú platnosť darovacej zmluvy a až následne dokazoval a riešil, či boli splnené podmienky na vrátenie daru zo strany žalovaných 1/ a 2/, hoc aj na dlhších pojednávaniach. Uvedený postup nemožno označiť za dôvod hodný osobitného zreteľa na nepriznanie trov, ale naopak za sústredený postup súdu prvej inštancie s cieľom rozhodnúť vec v reálnom čase. Preto táto námietka žalobcu je nedôvodná. K otázke posúdenia skutkových okolností pre priznanie náhrady trov vo vzťahu ku konaniu žalobcu a žalovaných, odvolací súd konštatuje, že tieto boli opätovne vyhodnotené súdom prvej inštancie správne, keď po náročnom dokazovaní, ktoré bolo nevyhnutné vykonať pre potreby ustálenia skutkového stavu dospel súd prvej inštancie k záveru, že nie sú dané dôvody na vyhovenie žalobe, nakoľko zhoršenie vzťahov spôsobil primárne žalobca z dôvodu rozchodu (rozvodu) s matkou žalovaného 1/, ktorý s ňou odmietol prerušiť kontakty. Záver súdu prvej inštancie o tom, že vypovedanie žalovaného 1/ a ako svedka na polícii, nemožno hodnotiť ako dôvod na vrátenie daru bol rovnako správny a nemožno tieto okolnosti posúdiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie trov konania žalovaným. Odvolací súd sa pre účely rozhodovania o trovách konania stotožnil aj so skutkovým záverom prijatým súdom prvej inštancie, že konanie žalobcu vo všetkých súvislostiach (viaceré podania, oznámenia) bolo šikanózne voči žalovaným 1/ a 2/. Všetky uvedené skutočnosti nepreukazujú existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie trov žalovaným 1/ a 2/. Vo vzťahu k namietanej sociálnej situácii žalobcu, má odvolací súd za to, že žalobca nepreukázal taký sociálny stav, ktorý by odôvodňoval nepriznanie trov žalovaným 1/ a 2/. Tvrdenia o nemajetnosti zostali nepreukázaným tvrdením, pričom žalobca v replike k vyjadreniu žalovaných nepoprel ich tvrdenia, že má odložené prostriedky zo svojej podnikateľskej činnosti a vyjadreniu k uvedenému sa v replike vyhol.

Ďalej z výpisov z listov vlastníctva je zrejmé, že žalobca je vlastníkom (spoluvlastníkom) viacerých nehnuteľností, ktoré nie sú zaťažené úvermi. Odvolací súd konštatuje, že pri argumentácii sociálnym stavom musí účastník bez pochybností tento stav pre účely rozhodnutia podľa preukázať, nakoľko ide o sporové konanie a nie je na mieste, aby súdy vyšetrovali pravdivosť tvrdení napr. lustráciou bankových účtov. Súčasne je potrebné zohľadniť aj situáciu žalovaných 1/ a 2/, pri ktorých je zrejmé, že majú dve maloleté deti a ich nehnuteľný majetok je zaťažený záložným právom tretích osôb.

10. Odvolací súd pripomína, že záver súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú dané v konkrétnej veci dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať zo starostlivého posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci vrátane posúdenia všetkých pomerov účastníkov, pričom ide o výnimočnú aplikáciu tohto ustanovenia, ktoré len výnimočne možno použiť a náhradu trov konania úspešnej strane v spore nepriznať, čo však v tomto konaní nebolo splnené, nakoľko podľa názoru odvolacieho súdu žalobca zadal príčinu na súdny spor, v ktorom nebol úspešný. Bez ohľadu na očakávania žalobcu je výsledok sporu taký, že v konaní nebol úspešný, pričom jeho postup v konaní ani postup žalovaných nemožno posúdiť ako výnimočný, resp. zadávajúci dôvody hodné osobitného zreteľa pre účely aplikácie na nepriznanie náhrady trov konania žalovaným 1/ a 2/. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s v rozsahu napadnutom odvolaním potvrdil..

11. Žalovaní 1/ a 2/ majú voči žalobcovi podľa a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalovaní 1/ a 2/ boli v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešní a nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti na aplikáciu (viď vyššie).

12. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( ).