Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6S-10-2012.pdf
PDF · 175.75 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/10/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Judity Jurákovej, v právnej veci žalobcu PALADIUM GROUP, s.r.o., Gemerská č. 3, Košice, zast. AK H.I.F., s.r.o., Na vŕšku č. 2, Bratislava, za ktorú koná konateľ a advokát JUDr. Peter Filip, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná č. 63, Banská Bystrica, v konaní o žalobe žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného č. I/223/16748-116807/2011/999608- r zo dňa 14.11.2011 jednohlasne
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného uvedeným v záhlaví tohto rozsudku žalovaný podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. (ďalej len „zákon“) potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Košice IV č. 698/230/38672/11/Tak zo dňa 26.05.2011. Prvostupňovým správnym rozhodnutím vydaným podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2009 v sume 88.111,93 eur ako rozdiel medzi daňou zistenou správcom dane po daňovej kontrole a daňou uvedenou v daňovom priznaní. Dodatočný platobný výmer bol vydaný na základe výsledkov kontroly na zistenie oprávnenosti nároku žalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu, ktoré boli uvedené v protokole o kontrole č. 698/320/29529/2011/Cih zo dňa 28.04.2011. Uvedený protokol bol podkladom pre vydanie predmetného dodatočného platobného výmeru, ktorým správca dane vyrubil daňovému subjektu rozdiel dane vo výške 88.111,93 eur za zdaňovacie obdobie apríl 2009.
Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie rozhodnutia boli závery správcu dane o porušení § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona číslo 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej zákon č. 222/2004 Z.z.). Podľa ust. § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľom dodané. Právo na odpočítanie dane podľa § 49 zákona č. 222/2004 Z.z. môže platiteľ dane podľa ust. § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. uplatniť, ak pri odpočítaní dane má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71 zákona č. 222/2004 Z.z. Správca dane neuznal právo na odpočítanie dane v celkovej sume 88.111,93 eur z faktúr int. č. 290128 - 290150 (podrobne uvedených v odôvodnení rozhodnutia) vystavených daňovým subjektom RATIMEX SLOVAKIA s.r.o., Učňovská 1, Košice, IČO 44604611. Správca dane v zmysle § 16 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. požiadal listom miestne príslušného správcu dane spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA s.r.o. (dožiadanie č. 698/320/55685/10/Lac zo dňa 22.06.2010) Daňový úrad Košice II o vyjadrenie. Predmetom dožiadania bolo preverenie predmetných faktúr za TV spoty - adaptácia, prepis pre stanice, návrh umiestnenia, mediálne plány jednotlivých staníc, monitoring vysielania, sledovanosť spotov, TV spoty - návrh, realizácia a výroba PR - TV JOJ, STV 2, STV 3, TA3, TV Markíza, rádio spoty - návrh a realizácia pre všetky stanice, aktualizácia podľa zápasov, návrh umiestnenia, mediálne plány jednotlivých staníc, monitoring vysielania, PR - Slovenský rozhlas, Hornet rádio, Rádio Košice, OKEY Rádio, printové médiá - návrh umiestnenia, mediálne plány jednotlivých staníc, monitoring tlače, PR Korzár, PR Šport, PR Sme, PR SPOST - SPORT&FITNESS, Plus 1 deň, Plus 7 dní, Nový čas, outdoor - návrh umiestnenia, monitoring realizácie, štatistiky sledovanosti - TV Markíza, TV JOJ, JOJ Plus, STV 2, STV 3, TA3, MUSICBOX, NAUTIK TV, MUSIQ1, TV A, TV PATRIOT, TV ZEMPLÍN, PLAZMA, MEDIA, štatistiky počúvanosti - FUN RÁDIO, SLOVENSKÝ ROZHLAS, RÁDIO FM, RÁDIO REGINA, RÁDIO OKEY, IN STORE RÁDIO, RÁDIO HORNET, RÁDIO Košice, štatistiky čítanosti - Nový čas, Plus 1 deň, Plus 7 dní, Korzár, Šport, SPORT&FITNESS stanovenie podmienok spolupráce pri nákupe komerčných elementov vo vysielaní elektronických médií, printových a rozhlasových médií, indoor a outdoor reklamných plôch v období február - december 2009 pre projekty objednávateľa a pre reklamné kampane. V odpovedi na predmetné dožiadanie zo dňa 25.08.2010 príslušný správca dane uviedol, že spoločnosť RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. na adrese sídla nesídli, zásielka sa vrátila správcovi späť nedoručená z dôvodu „adresát neznámy“. Výzva na predloženie dokladov zaslaná na adresu trvalého pobytu konateľky Q. R., Z. XX, N., sa taktiež vrátila neprevzatá z dôvodu „adresát neznámy“ (menovaná je konateľkou od 10.03.2010). Správca dane požiadal Register obyvateľov SR o oznámenie aktuálneho trvalého pobytu Q. R., pričom tento v odpovedi zo dňa 10.08.2010 uviedol: „Občan prihlásený na trvalý pobyt v obci“. Typ pobytu: trvalý pobyt, adresa: N. - M. N., dátum platnosti pobytu: od 10.02.2010. Na základe uvedených zistení z dožiadania správca dane zaslal bývalému konateľovi spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA s.r.o. p. F. Y. predvolanie na výsluch svedka (č. 695/320/5501/2011/Lac na deň 25.02.2011), o čom upovedomil aj kontrolovaný daňový subjekt, ktorý sa však vypočutia nezúčastnil. Z vyjadrenia bývalého konateľa spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA s.r.o. p. F. Y. do zápisnice o ústnom pojednávaní č. 698/320/14173/2011/Lac zo dňa 25.02.2011 vyplýva, že spoločnosť RATIMEX SLOVAKIA s.r.o. spolupracovala s daňovým subjektom PALADIUM GROUP s.r.o. Faktúry za rok 2009 v počte 184 ks vystavila externá účtovníčka spoločnosti p. V. a podpísal konateľ spoločnosti, obchody boli uskutočnené subdodávateľským spôsobom, pretože spoločnosť RATIMEX SLOVAKIA s.r.o. nezamestnávala žiadnych zamestnancov. Faktúry boli zaúčtované v účtovníctve a daň uhradená. Reklamné a iné služby si spoločnosť RATIMEX SLOVAKIA s.r.o. objednávala u viacerých dodávateľov, podrobnosti (mená dodávateľov) si konateľ nepamätá, osobne ich nepoznal (neboli to jeho známi), kontakty na dodávateľov získal cez internet. Svoje tvrdenie nevedel preukázať predložením dokladov, pretože tieto odovzdal novej konateľke p. Q. R.. Správca dane na základe zistených skutočností z vykonaných jednotlivých dožiadaní, ako aj zápisníc o ústnom pojednávaní (výpovede svedkov - bývalých konateľov dodávateľských spoločností) vyzval daňový subjekt PALADLIUM GROUP, s.r.o., aby predložil k jednotlivým zisteniam správcu dane dôkazy a to, za akým účelom boli tieto služby objednané od dotknutých obchodných spoločností, keď tieto služby reálne nevykonávali, ale si ich objednávali u rôznych subdodávateľov, ako aj uviedol, kto v skutočnosti tieto služby vykonal. Z výpovede konateľa spoločnosti PALADIUM GROUP, s.r.o. p. R.. W. M. (zápisnica č. 698/320/20422/2011/Lac zo dňa 22.03.2011) je zrejmá skutočnosť, že nejaké služby dodané boli, a to vraj v objednanom rozsahu a požadovanej kvalite. Podľa vyjadrenia konateľa p. M. musela spoločnosť RATIMEX SLOVAKIA s.r.o. okrem iného spracovať vstupné dáta (nakúpené od svojich dodávateľov) do výstupnej podoby. S tvrdením bývalého konateľa spoločnosti p. Y., že služby si len objednali a následne odovzdali, p. M. nesúhlasil, pretože pri tvorbe reklamnej kampane aktívne spolupracovali. K otázke, kto v skutočnosti vykonal objednané služby sa konateľ vyjadril, že spoločnosti PALADIUM GROUP, s.r.o. ich predložila spoločnosť RATIMEX SLOVAKIA s.r.o., a že existovala spolupráca aj so spoločnosťou MEDIAN SK s.r.o. Správca dane zistené skutočnosti a daňovým subjektom predložený dôkazný materiál vyhodnotil tak, že daňový subjekt nezdôvodnil, prečo si reklamné služby objednal v spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA s.r.o., ktorá ich reálne nevykonala, ale si ich ďalej objednávala od iných subjektov. Daňový subjekt nesúhlasil ani s vyjadrením bývalého konateľa spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA s.r.o. - p. Y., že služby boli v plnom rozsahu subdodávateľsky nadobudnuté od iných dodávateľov, pretože spoločnosť PALADIUM GROUP, s.r.o. aktívne spolupracovala na tvorbe reklamnej kampane. Na druhej strane tieto svoje tvrdenia však daňový subjekt nepodložil žiadnymi dôkazmi a na nič sa nepamätá. Preverovaním vyššie uvedených dodávateľských faktúr správca dane zistil, že pri službách, ktoré sú predmetom vyššie uvedených faktúr, nebolo preukázané, že vznikla daňová povinnosť v zmysle § 49 zákona č. 222/2004 Z.z. tak, ako je to deklarované na predložených faktúrach. Na základe uvedených skutočností správca dane neuznal kontrolovanému daňovému subjektu odpočítanie dane z predmetných faktúr od dodávateľa RATIMEX SLOVAKIA s.r.o. z dôvodu, že kontrolovanému daňovému subjektu v kontrolovanom zdaňovacom období nevzniklo právo odpočítať daň v zmysle § 49 - 51 zákona č. 222/2004 Z.z., keďže daňový subjekt nepreukázal, že pri týchto službách vznikla daňová povinnosť v zmysle § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z.
K námietkam žalobcu uvedeným v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu žalovaný uviedol, že daňová kontrola bola začatá na základe žiadosti Prezídia Policajného zboru, úradu boja proti organizovanej kriminalite, odbor Východ, oddelenia finančnej polície, Košice, Rastislavova 49 doručenej správcovi dane dňa 19.05.2010. Splnenie podmienok pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane podľa ust. § 29 ods. 8 zákona preukazuje daňový subjekt, t. j. platiteľ dane z pridanej hodnoty. Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Dokazovanie v daňovom konaní vedie správca dane, dôkazné bremeno však spočíta na daňovom subjekte. Správca dane dôkazy predložené daňovým subjektom hodnotí podľa svojho uváženia a v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, pričom hodnotením dôkazov musí zabezpečiť objektívne, pravdivé a úplné zistenie skutkového stavu veci. Preto správca dane hodnotí každý dôkaz samostatne a potom všetky vykonané dôkazy vo vzájomnej súvislosti, prioritou je pritom ich pravdivosť a preukazná hodnota. Overenie oprávnenosti odpočítania dane znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať závery, či boli splnené zákonné podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane. Keďže ide o hmotno-právne podmienky, k takému záveru nestačí len existencia faktúry, hoci táto by obsahovala všetky formálno-právne náležitosti. Musí sa overiť, či údaje v nej uvedené naozaj dokladujú predmetnú skutočnosť. Preto k rozhodnutiu správcu dane, či uznať alebo neuznať uplatňované právo na odpočítanie dane nestačí len mechanické porovnanie výšky odpočítanej dane s príslušnou faktúrou, ale je potrebné zabezpečiť aj iné dôkazy. Ako dôkaz možno použiť v zmysle § 29 ods. 4 zákona všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti. Odvolací orgán z predloženého materiálu zistil, že v danom prípade správca dane postupoval v súlade s § 2 ods. 6 zákona, podľa ktorého sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. Vzhľadom na to, že mal pochybnosti o vierohodnosti úplnosti a pravdivosti daňovým subjektom predložených dokladov, nevychádzal len z faktúr predložených daňovým subjektom, ale k tomuto účelu vykonal dokazovanie na zistenie, či predloženú faktúry odrážajú skutočnosť a či im neabsentuje materiálny podklad, t. j. vykonal dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či fakturované tovary a služby daňový subjekt - platiteľ prijal od spoločnosti uvedenej na dokladoch a či údaje uvedené na faktúre odrážajú skutočnosti tak, ako nastali. Konanie správcu dane, ktorým zabezpečoval dôkazné prostriedky v spolupráci s inými daňovými úradmi je plne v súlade s procesno- právnou normou a výsledky šetrenia je možné použiť ako dôkaz v súlade s § 29 ods. 4 zákona. Odvolací orgán uvádza, že z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že kontrolovaný daňový subjekt počas výkonu daňovej kontroly, ani v odvolacom konaní nepredložil relevantné dôkazy, ktorými by odstránil dôvodné pochybnosti o vykonaní tzv. prípravných prác, štatistík a ich rozsah dodávateľskou spoločnosťou, ktoré vznikli na strane správcu dane v súvislosti so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly. Dôkazná povinnosť je spojením povinnosti tvrdenia a povinnosti doložiť svoje tvrdenia dôkazmi. Dôkazná povinnosť je pre daňový subjekt nie iba povinnosťou, ale aj významným právom, ktoré daňový subjekt nevyužil tým, že nepredložil také dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia o skutočnostiach uvedených na predmetných faktúrach. V prvom rade malo byť v záujme daňového subjektu a v nadväznosti na to aj povinnosťou, aktívne sa starať o to, aby svoje procesné práva využil, aby predložil relevantné doklady riadne a nepochybne preukazujúce uplatnenie predmetných nákladov ako daňových. Tejto povinnosti sa daňový subjekt nemôže zbaviť iba tvrdením, že predmetné faktúry boli vystavené a zaúčtované v účtovníctve daňového subjektu. Ust. § 49 zákona č. 222/2004 Z.z. vymedzuje právo platiteľa dane na odpočítanie dane. Toto právo vzniká v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť (§ 19). Ide o všeobecný princíp, ktorý ešte neznamená samouplatnenie odpočítania dane. Platiteľ dane môže odpočítať daň, ktorú voči nemu uplatnil iný platiteľ dane, ak sú splnené ďalšie podmienky v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. Ust. § 51 ods. 1 písm. a) cit. zákona vymedzuje formálnu stránku uplatnenia práva na odpočítanie dane, t. j. právo na odpočítanie dane bude môcť platiteľ dane uplatniť, len ak má k dispozícii doklady, ktoré budú preukazovať právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 cit. zákona. Podmienky, za ktorých platiteľovi dane vzniká nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty sú hmotnoprávnej povahy. Súčasne svojím charakterom vypovedajú, čím tento nárok treba doložiť, preukázať. Keďže zákon č. 222/2004 Z.z. určil pre dokazovanie prísnejšie podmienky, treba ich zo strany platiteľa dodržať, keďže dôsledky z iného postupu dopadajú na neho. Faktúra je z hľadiska nároku na odpočítanie dane použiteľná len vtedy, ak je nepochybné, že údaje v nej uvedené, odrážajú skutočnosť. Faktúra predovšetkým deklaruje, že došlo k zdaniteľnému obchodu medzi dvomi platiteľmi dane z pridanej hodnoty, pričom jednému vzniká daňová povinnosť a druhému vzniká nárok na odpočítane dane. Platiteľ dane pri uplatňovaní svojho nároku na odpočítanie dane musí jednoznačne deklarovať voči správcovi dane, že tovar alebo služba mu bola skutočne dodaná od konkrétne označeného platiteľa dane z pridanej hodnoty, tzn., že je preukázaná existencia obojsmerného účtovného, daňového a právneho vzťahu medzi dodávateľom a nadobúdateľom tovaru tak, ako to predpokladá zákon č. 222/2004 Z.z. Pri dodávke služby ako charakteristický sprievodný znak prevažujú dôveryhodné záznamy osvedčujúce prevzatie konkrétnych služieb na obidvoch stranách (napr. formou rôznych zápisníc, protokolov, formulárov). Uvedené skutočnosti potom nie je možné preukázať iba predložením faktúry a preukázaním existencie vykonanej služby u daňového subjektu. Je povinnosťou daňového subjektu v prípade existencie pochybností predložiť doklady od svojho zmluvného partnera preukazujúce v prospech kontrolovaného daňového subjektu skutočnosť, že zdaniteľný obchod bol uskutočnený. Odvolací orgán z predloženého spisového materiálu zistil, že kontrolovaný daňový subjekt okrem vyššie uvedených dôkazov a tvrdenia, že služby boli dodané, vyššie uvedené skutočnosti nepreukázal. K námietke daňového subjektu, ktorý sa vo veci uskutočnenia dodania predmetných služieb odvoláva na vyjadrenie bývalého konateľa spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA s.r.o. odvolací orgán uvádza, že svoje tvrdenia o spolupráci a uskutočnení zdaniteľných obchodov žiadnymi inými relevantnými dôkazmi okrem faktúr, ktoré kopírujú objednávky, nepodložil. Daňové a účtovné doklady sami o sebe nepreukazujú, že predmetné služby boli dodané práve uvedenou spoločnosťou. Spoločnosť RATIMEX SLOVAKIA s.r.o. ako dodávateľ nepredložila požadované účtovné a daňové doklady a ani iné hodnoverné dôkazy o uskutočnení fakturovaných služieb pre daňový subjekt PALADIUM GROUP, s.r.o. Dodávateľská spoločnosť pre odberateľa - spoločnosť PALADIUM GROUP, s.r.o. práce svojimi zamestnancami nevykonávala, ale celý objem prác zabezpečovala cestou subdodávateľov, na mená ktorých si nevedela spomenúť, pričom poskytovanie predmetných služieb týmto dodávateľom malo by vykonávané aj v zdaňovacích obdobiach roku 2010. Preto odvolávanie sa svedka na nedostatok pamäti podľa odvolacieho orgánu nie je na mieste, pretože tieto tvrdenia svedka vzniknuté pochybnosti neodstránili, ale znemožnili správcovi dane vykonať ďalšie dokazovanie. Predložené monitoringy mediálnej kampane nepreukazujú, že tieto monitoringy vykonala spoločnosť uvedená na sporných faktúrach, jednotlivé štatistiky sledovanosti televíznych staníc nemajú žiadnu vypovedaciu schopnosť o ich zhotoviteľovi a ani daňový subjekt nepredložil dôkazy o tom, kto ich spracoval. Aj keď odvolávajúci sa daňový subjekt tvrdí, že predmet zdaniteľných obchodov bol správcovi dane preukázaný, samotná realizácia zdaniteľného obchodu medzi odvolávajúcim sa daňovým subjektom a jeho obchodným partnerom preukázaná nebola. Z vyššie uvedených zistení a vyjadrení je zrejmé, že ani kontrolovaný daňový subjekt, ani spoločnosť RATIMEX SLOVAKIA s.r.o. nepredložili správcovi dane žiadny relevantný dôkaz, ktorým by potvrdili a dokázali, že skutočne došlo k dodaniu fakturovaných služieb spoločnosťou RATIMEX SLOVAKIA s.r.o. Daňový subjekt ďalej v odvolaní namieta, že správca dane nevyhodnotil a neskúmal odpovede týkajúce sa podaných daňových priznaní týmto dodávateľským subjektom. K uvedenému odvolací orgán uvádza, že podanie daňového priznania ešte nepreukazuje, že daňový subjekt do daňového priznania zahrnul všetky skutočnosti a už vôbec nie, ktorých odberateľov a dodávateľov sa týkajú (napr. či zahrnul aj prijaté tržby za poskytnuté služby od odberateľa PALADIUM GROUP, s.r.o.). Daňovým priznaním daňovník iba deklaruje výšku svojej daňovej povinnosti, ale nepreukazuje, že výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu bol v daňovom priznaní uvedený správne, resp. v súlade s príslušnými ustanoveniami zákonov. Vzhľadom k tomu, že správcovi dane nebolo umožnené preveriť skutočnosti uvedené v daňových priznaniach z dôvodu, že konateľ dodávateľskej spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA s.r.o. so správcom dane nespolupracuje, správca dane na tieto dôkazy neprihliadal. Ani tvrdenie daňového subjektu, že splnil všetky podmienky, ktorými preukazuje uskutočnenie zdaniteľného obchodu, pretože boli predložené samotné doklady a ich zaúčtovanie v účtovníctve daňového subjektu, ešte nepreukazujú, že reálne aj došlo k dodaniu služieb uvedených na predmetných faktúrach. K námietke daňového subjektu týkajúcej sa predložených dôkazov (monitoringy mediálnej kampane a mediálnych plánov v jednotlivých televíziách a na rozhlasových staniciach, bilbordoch) odvolací orgán uvádza, že súhlasí s daňovým subjektom, že hodnota reklamy je merateľná podľa počtu ľudí, ktorí ju videli, počuli a čítali a že tieto informácie sú najdrahšou a najkomplikovanejšou zložkou pri rozhodovaní kam a kedy reklamu umiestniť alebo odvysielať, ale predložené množstvo týchto materiálov (monitoringov) daňovým subjektom nepreukazuje, že boli dodané práve sporným dodávateľom a nepreukazuje ani skutočnosť, že tieto nadobudli od iných spoločností. Odvolací orgán k predloženým monitoringom mediálnej kampane (napr. monitoring mediálnej kampane 03/2009, IUVENTA Michalovce, Maxima Broker Košice) uvádza, že predložené dokumenty nepreukazujú, že monitoring mediálnej kampane pre daňový subjekt PALADIUM GROUP, s.r.o. vykonala spoločnosť RATIMEX SLOVAKIA s.r.o. alebo s.r.o. Názov spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA s.r.o. je umiestnený iba na obale, na jednotlivých stránkach je umiestnené iba logo spoločnosti PALADIUM GROUP, s.r.o. Jednotlivé štatistiky sledovanosti televíznych staníc nemajú žiadnu vypovedaciu schopnosť o tom, kto ich spracoval. Sú to údaje bežne dostupné na internetových stránkach. Ďalej tieto dokumenty obsahujú dátum, počet a čas vysielania jednotlivých spotov v jednotlivých médiách, grafické návrhy a fotodokumentáciu umiestnenia bilbordov. Odvolací orgán zdôrazňuje, že odvysielanie jednotlivých spotov v médiách nebolo správcom dane spochybnené. Správca dane spochybnil iba vykonanie tzv. prípravných prác, štatistík, ktoré mali pre daňový subjekt vykonať dodávateľské spoločnosti, a to hlavne ich rozsah. K vyjadreniu konateľa spoločnosti PALADIUM GROUP, s.r.o., že spoločnosť spracovávala nejaké vstupné dáta do výstupnej podoby, odvolací orgán uvádza, že spoločnosť nepreukázala, o aké spracovanie týchto dát išlo, čo všetko musel dodávateľ RATIMEX SLOVAKIA s.r.o. na vstupných údajoch urobiť a čo urobil ďalej sám daňový subjekt. Daňový subjekt napriek požiadavke správcu dane sa nevyjadril, prečo si vybral za dodávateľa práve spoločnosť RATIMEX SLOVAKIA s.r.o., ktorá všetky jeho požiadavky v zmysle uzatvorenej zmluvy vykonávala iba cez subdodávateľov, nájdených cez internet. Ani tvrdenia daňového subjektu a výpovede bývalých konateľov dodávateľských spoločností sa nezhodujú.
Daňový subjekt nesúhlasil s tvrdením p. Y. (bývalého konateľa RATIMEX SLOVAKIA s.r.o.) v súvislosti s jeho vyjadrením, že jednotlivé predmety plnenia zmluvy boli len objednané a následne odovzdané, pretože daňový subjekt s dodávateľmi aktívne spolupracoval, ale uvedené tvrdenie zostalo iba v podobe tvrdenia a nie dôkazu. Daňový subjekt nevyvrátil ani tvrdenia správcu dane, že média si vykonávajú vlastné štatistiky sledovanosti, počúvanosti a čítanosti alebo ich pre nich vykonávajú iné subjekty a nepoprel, že niektoré z nich využíval on sám, ale aj jeho dodávatelia. Tvrdenie správcu dane, že „mohol získavať“ nevyjadruje pochybnosť správcu dane o pravdivosti svojich tvrdení, ako si to mylne vysvetľuje daňový subjekt, ale znamená, že existovala aj iná možnosť získavania týchto dát, a to vzhľadom na vysoké percento nákladov k dosiahnutým výnosom (82 %). Daňový subjekt k predloženým štatistikám nepredložil dôkazy o tom, kto ich vykonal. Jednotlivé štatistiky obsahujú množstvo údajov a dát, ale nepreukazujú, kedy a kto ich spracoval. Z predložených dokladov k odvolaniu odvolací orgán zistil, že daňový subjekt PALADIUM GROUP, s.r.o. ako objednávateľ uzatvoril dňa 29.01.2009 s dodávateľom RATIMEX SLOVAKIA s.r.o. zmluvu o vykonaní reklamy. Podľa výpisu z obchodného registra obchodná spoločnosť RATIMEX SLOVAKIA s.r.o. vznikla dňa 07.02.2009. Spoločnosť sa zakladá uzavretím spoločenskej zmluvy alebo zakladateľskej listiny, ak spoločnosť zakladá jedna osoba, vzniká dňom, ku ktorému bola zapísaná do obchodného registra (§ 62 ods. 1 Obchodného zákonníka). Z predmetných ustanovení Obchodného zákonníka vyplýva, že spoločnosť RATIMEX SLOVAKIA s.r.o. vznikla zápisom do obchodného registra dňa 07.02.2009. Bola založená jediným spoločníkom, ktorý je súčasne konateľom spoločnosti. Od uvedeného dňa, t. j. od 07.02.2009 mohla vstupovať do uzatvárania obchodných prípadov. Následne svoj obchodný podiel na základe zmluvy o prevode obchodného podielu previedla na nového spoločníka (konateľa) dňa 16.03.2010. Kontrola u daňového subjektu, pre ktorú vykonávala spoločnosť RATIMEX SLOVAKIA s.r.o. služby na základe uzatvorenej zmluvy, bola zahájená zamestnancami správcu dane dňa 25.05.2010. Všetky tieto zistené skutočnosti poskytujú dôkazy o nehodnovernosti tvrdení o poskytnutí reklamných služieb. Zmluvy o vykonaní reklamy s dodávateľmi sú spísané všeobecne. Predmet zmluvy nemá vypovedaciu schopnosť, ostatné časti zmluvy majú všeobecný charakter, neobsahujú konkrétne skutočnosti o činnostiach, ktoré mal dodávateľ vykonať pre odberateľa, v akom rozsahu a lehote a neobsahujú ani ceny (uvedená je len vyhláška č. 18/1996). Predmetom zmlúv o vykonaní reklamy uzatvorených daňovým subjektom s dodávateľskou spoločnosťou RATIMEX SLOVAKIA s.r.o. je stanovenie podmienok spolupráce pri nákupe komerčných elementov vo vysielaní elektronických médií, printových a rozhlasových médií, indoor a outdoor reklamných plôch v roku 2009 pre projekty objednávateľa a pre reklamné kampane. Z predložených faktúr a objednávok je pre odvolací orgán evidentné, že jednotlivé položky uvedené vo faktúre sú totožné s objednávkou, sú jej kópie. Jednotlivé položky nie sú zrozumiteľne nadefinované a bez ďalej konkretizácie a bez toho, aby dodávateľ preukázal objednávateľovi, čo dodal, nemajú vypovedaciu hodnotu. Výpovede svedka nie sú takého charakteru, aby jednoznačne a nespochybniteľne preukazovali uskutočnenie obchodného prípadu, aj keď je pravdou, že daňový subjekt nevie ovplyvniť konanie svojich dodávateľov. Správca dane preto výpoveď svedka vyhodnotil v súvislosti s tým, že služby mali byť prijaté od subdodávateľov, na mená ktorých si svedok nespomína, ako aj v súvislosti s vysokým objemom dodaných služieb, za nehodnoverné. Správca dane v súlade s § 2 ods. 6 zákona (podľa ktorého sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane) mal pochybnosti o vierohodnosti a pravdivosti predložených dokladov. Preto nevychádzal pri výkone riadnej daňovej kontroly len z daňových dokladov predložených daňovým subjektom, ale vykonal dokazovanie formou miestneho zisťovania u dodávateľov, ktoré smerovalo k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či dodávateľské spoločností predmetné práce v zmysle uzatvorených zmlúv skutočne vykonali. K námietke daňového subjektu, že správca dane nezisťoval, či sa akcie uvedené na fotografiách uskutočnili, či boli prenajaté plochy na tento účel, ktoré média zabezpečovali reklamu, odvolací orgán uvádza, že tieto námietky sú v rozpore so skutočnosťou. Správca dane na základe dožiadaní u príslušných správcov dane (DÚ Stará Ľubovňa dodávateľ PARTNER BARTER NET s.r.o. a Daňový úrad Košice II - Service Creativ s.r.o.) overil uskutočnenie služieb deklarovaných na faktúrach a konštatoval, že tieto boli vykonané a odvysielané. Správca dane preverovaním zistil, že daňový subjekt PARTNER BARTER NET s.r.o.dodal reklamné služby podľa Zmluvy o spolupráci zo dňa 28.12.2008, teda boli odvysielané a vyrobené TV spoty a rádio spoty, vykonaná printová reklama a printová inzercia a bilbordová reklama. Správca dane vykonanou daňovou kontrolou nespochybnil reklamu samotnú, ale spochybnil, že prípravné služby súvisiace so samotnou reklamou boli dodané daňovému subjektu práve spoločnosťou RATIMEX SLOVAKIA s.r.o. Na základe uvedeného odvolací orgán nesúhlasí s tvrdením daňového subjektu, že správca dane nezisťoval, či sa akcie uvedené na fotografiách uskutočnili, pretože správca dane overením zistil, že akcie, ktoré boli predmetom reklamy, boli uskutočnené. Daňové riaditeľstvo SR z obsahu spisu, ako aj z predložených listinných dôkazov dospelo k záveru, že námietky daňového subjektu sú neopodstatnené. Postup správcu dane pri získaní dôkazov a ich hodnotení bol v súlade s ust. § 2 ods. 1, 2 a 3 a ust. § 29 zákona. Správca dane počas kontroly oboznámil daňový subjekt so všetkými zisteniami a umožnil vyjadriť sa k jednotlivým zisteniam, o čom svedčia predložené vyjadrenia daňového subjektu predložené v priebehu kontroly. Správcovi dane nemožno vytknúť, že sa nesnažil zistiť skutkový stav vo veci čo najobjektívnejšie a najúplnejšie Správca dane v odvolaním napadnutom rozhodnutí uviedol všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre jeho vydanie, uviedol hodnotenie vykonaných dôkazov a ostatných podkladov, uviedol opis podstaty veci, rozbor dôkazov a ostatných podkladov pre rozhodnutie, vysporiadal sa s rozpormi v jednotlivých dôkazoch, ako aj úkony, ktoré vykonal za účelom zistenia skutkového stavu, uviedol úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov a viedli k aplikácii konkrétneho právneho predpisu na prejednávanú vec a na základe ktorých rozhodoval. Správca dane vychádzajúc zo zistení týkajúcich sa spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA s.r.o. a zo skutočnosti, že kontrolovaný daňový subjekt nepreukázal, že plnenie zo strany spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA s.r.o. bolo uskutočnené, prijal záver, že k dodaniu služieb nedošlo, daňová povinnosť nevznikla a následne nevzniklo ani právo na odpočítanie dane z predmetných faktúr. Daňový subjekt nepredložil správcovi dane žiadne relevantné dôkazy, ktorými by preukázal splnenie podmienok vyplývajúcich z ust. § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a z ust. § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. Žalované rozhodnutie bolo doručené žalobcovi dňa 25.11.2011.
Žalobou zo dňa 10.01.2012 doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.01.1012 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj dodatočného platobného výmeru Daňového úradu Košice IV a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil právo na náhradu trov konania. V žalobe namietal porušenie ust. § 2 ods. 1, 3, § 29 ods. 8, § 29 ods. 4 zákona, ďalej porušenie ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a), § 71 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 Z.z., pričom tvrdil, že nielen samotné faktúry preukazujú reálnu existenciu obchodných prípadov, ale súčasne existuje celý rad dôkazov, ktoré dokumentujú, že predmetné faktúry majú reálny základ. Poukázal pritom na dodávateľské faktúry č. 290128 - 290150, zmluvu o vykonaní reklamy z 30.12.2008, vyjadrenie bývalého konateľa obchodnej spoločnosti TRANSDIRECT s.r.o. X. N., výpoveď konateľa obchodnej spoločnosti žalobcu R.. W. M., monitoringy mediálnej kampane, mediálne plány v jednotlivých televíziách a na rozhlasových staniciach, bilbordoch a iné, ktoré predložil žalovanému. Uviedol, že žalovaný odôvodnil svoje pochybnosti o dodaní služieb len tým, že údajne ide o informácie dostupné na internetových stránkach iných subjektov. Podľa žalobcu je rozhodujúce, že žalobcu v zásade ani nezaujímal postup jeho dodávateľov, pretože dostal presne také plnenie, t. j. spracované dáta, ktoré boli potrebné pre jeho podnikanie. Ako svojvoľné hodnotenie dôkazov žalovaným žalobca hodnotí konštatovanie žalovaného, podľa ktorého správcom dane nebolo spochybnené odvysielanie jednotlivých spotov v médiách a bolo spochybnené iba vykonanie tzv. prípravných prác, štatistík, ktoré mali pre žalobcu vykonať dodávateľské spoločnosti, a to hlavne ich rozsah. Podľa žalobcu z jednotlivých vecí jednoznačne vyplýva, že na to, aby mohli byť odvysielané jednotlivé spoty, ktoré žalovaný nespochybňuje, bolo nevyhnutné zabezpečiť realizáciu prípravných prác, ktoré determinovali výrobu a správne zameranie predmetných spotov. Len na základe štatistík dodaných obchodnou spoločnosťou TRANSDIRECT s.r.o. vedel žalobca svojmu odberateľovi obchodnej spoločnosti SERVIS CREATIV, s.r.o. doložiť efektívne využitie financií určených na jednotlivé segmenty, ale súčasne tieto štatistiky umožnili žalobcovi najefektívnejšie nakupovať na reklamnom trhu jednotlivé zložky reklamy. Žalobca hodnotil tvrdenie žalovaného, podľa ktorého jednotlivé štatistiky obsahujú množstvo údajov a dát, ale nepreukazujú, kedy a kto ich spracoval, ako účelovú konštrukciu, pretože správca dane si nemôže svojvoľne určovať, ako má vyzerať plnenie, na ktorom sa dohodli dva podnikateľské subjekty pri slobodnom výkone svojej podnikateľskej činnosti. Podľa žalobcu je vecou obchodnej politiky a súčasne slobodnou voľbou každej obchodnej spoločnosti výber jej obchodného partnera a realizácia tohto práva nemôže byť daňovému subjektu na ujmu. To, že sa nevie vyjadriť k subdodávateľom svojich dodávateľov, je pochopiteľné, pretože tento fakt ho ani nezaujíma, pretože mal záujem len o plnenie vyplývajúce zo zmluvy, ktoré mu bolo v zodpovedajúcom rozsahu a kvalite poskytnuté. Svojmu dodávateľovi za poskytnuté služby riadne zaplatili a tento si riadne plní svoje odvodové povinnosti do štátneho rozpočtu. Žalobca uviedol, že nemôže zodpovedať za činnosť svojich dodávateľov, nemôže zodpovedať za účtovnú a inú evidenciu odlišných daňových subjektov. Preto považuje rozhodnutie žalovaného za arbitrárne a vedené jedinou snahou, a to rozhodnúť v prospech negatívneho záveru o plnení žalobcových daňových povinností. S poukázaním na ustanovenie § 29 ods. 4 a 8 zákona č. 511/1992 Zb. uviedol, že žalobca ako daňový subjekt nemôže preukazovať skutočnosti, ktoré sa týkajú správneho určenia dane, resp. plnenia daňových povinností iného podnikateľského subjektu. Takými dôkazmi žalobca nedisponuje, a preto ich ani nemôže predložiť. Vyslovil presvedčenie, že žalovaný ako aj správca dane skutočnosti tvrdené a zároveň preukázané žalobcom a jeho dodávateľmi prostredníctvom svedeckých výpovedí nemôže bez ďalšieho ignorovať. Namietal hodnotenie dôkazov v rozpore s ustanovením § 2 ods. 1, 3 zákona č. 511/1992 Zb. Žalovaný ako aj správca dane nerešpektovali zásadu voľného hodnotenia dôkazov, pretože všetky predložené a súčasne zistené dôkazy spolu navzájom korešpondujú a skutkové okolnosti z nich vyplývajúce vo vzájomnej súvislosti vytvárajú materiálny podklad, ktorý verifikuje fakty. Dôkazná povinnosť daňového subjektu nezahŕňa preukázanie skutočnosti, ktoré súvisia s obchodnou činnosťou iných podnikateľských subjektov. V ďalšej časti žaloby žalobca rozsiahlo odcitoval časti rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/16/2010 z 18.10.2010 a poukázal tiež na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2010 a v ňom uvedený právny názor odvolacieho súdu, že nie je možné od platiteľa dane žiadať preukázanie skutočností týkajúcich sa vzťahu dodávateľa a jeho subdodávateľov. Za situácie, keď platiteľ dane preukáže existenciu dodania prostredníctvom faktúr obsahujúcich podrobný zoznam dodaných tovarov a služieb, znáša dôkazné bremeno správca dane, ak chce preukázať opak. S poukázaním na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžf/1/2011 žalobca uviedol, že v zásade nie je možné spravodlivo žiadať, aby daňové subjekty sledovali a kontrolovali výrobné a obstarávacie procesy tovarov u iných dodávateľov. Je na správcovi dane, aby uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že u iného daňového subjektu došlo k podvodnému konaniu. Žalobca vytýkal žalovanému nerešpektovanie zásady zákonnosti v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. Uviedol, že priorizovanie záujmov oprávnených príjemcov daní nemôžu ísť na úkor rešpektovania práv a právom chránených tých osôb, ktoré tieto dane platia. Ani záujem štátu na realizácii príjmovej stránky štátneho rozpočtu nemôže byť a nie je nadriadený dodržiavaniu a rešpektovaniu práv, ktoré zákony priznávajú daňovým subjektom. Napokon odcitoval časti bližšie nešpecifikovaných rozsudkov Vrchného súdu v Prahe a Najvyššieho správneho súdu ČR.
Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 29.02.2012 navrhol žalobu zamietnuť. Reagujúc na námietky uplatnené v žalobe žalobcu uviedol, že „správca dane nespochybnil predloženie dôkazov vymenovaných žalobcom v žalobe, ale na základe ich posúdenia, a to každého dôkazu jednotlivo a všetkých vo vzájomnej súvislosti aj s dôkazmi zabezpečenými v spolupráci s príslušnými správcami dane, spochybnil ich hodnovernosť. V tomto prípade samotná existencia dodávateľských faktúr vyhotovených spoločnosťou RATIMEX SLOVAKIA s.r.o. so všetkými zákonom požadovanými náležitosťami, nemôže byť relevantným dôkazom, pokiaľ ich obsah nemá reálny a pravdivý podklad. Daňovou kontrolou správca dane zistil, že deklarovaný obchod sa uskutočnil nasledovne: dodávatelia žalobcu PARTNER BARTER NET s.r.o., TRANSDIRECT s.r.o. (január 2009), RATIMEX SLOVAKIA s.r.o. (február - december 2009),
- žalobca - odberatelia Servis Creativ s.r.o., -INFINITY MEDIA, spol. s. r. o. Ako už bolo vyššie uvedené, správca dane uznal uplatnené odpočítanie dane za reklamné služby vykonané spoločnosťou PARTNER BARTER NET s.r.o., ktorých vykonanie bolo hodnoverným spôsobom preukázané (viď. napr. zmluvu o spolupráci). Žalovaný, za účelom utvorenia si celkového obrazu o predmetnom obchode, poukazuje na to, že v prípade spoločnosti PARTNER BARTER NET s.r.o. ide o spoločnosť, ktorá je v oblasti reklamy všeobecne známa, reálne vykonáva reklamné služby, zamestnáva zamestnancov a k jej dodávateľom patrili rozhlasové, televízne, tlačové média a iné média, ktorú skutočnosť potvrdil aj žalobca v prílohe odvolania. Pritom náklady súvisiace s nadobudnutím služieb od žalobcu predstavujú u tejto spoločnosti, sumu 107.044,00 eur (bez DPH), t. j. 17,9 % z celkových nákladov za služby v zdaňovacom období apríl 2009, ktoré činia 654.083,51 eura. Ostatná suma nákladov 536.247,00 eur (bez DPH), t. j. 81,9 % tvorí od spoločnosti RATIMEX s.r.o. Menovaný daňový subjekt pritom nezamestnával žiadnych pracovníkov a dodané služby boli uskutočnené prevažne subdodávateľským spôsobom. Bývalý konateľ spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA s.r.o. F. Y. nevedel týchto subdodávateľov označiť. Podľa jeho vyjadrenia do zápisnice o ústnom pojednávaní č. 698/320/14173//2011/Lac (dôkaz 8) reklamné služby si spoločnosť objednávala u viacerých dodávateľov, mená si konateľ nepamätá, osobne ich nepoznal, kontakty na dodávateľov získal cez internet. Správca dane v súvislosti s objednaním dodávky reklamných služieb žalobcom práve u spoločnosti RATIMEX s.r.o., aj vzhľadom k vynaloženiu vysokého objemu finančných prostriedkov, chcel poukázať na možnosť získavania informácií týkajúcich sa reklamy tiež iným spôsobom, a to napr. priamo od renomovaných spoločnosti akými sú spoločnosť MEDIAN SK s.r.o., ktorá výsledky svojich prieskumov zverejňuje na webovej stránke, ako aj spoločnosť PARTNER BARTER NET s.r.o. Kvalitná a účelná reklama je totiž podmienená vysokou odbornosťou a znalosťou požiadaviek mediálneho trhu pracovníkov spoločností, ktoré majú reklamnú činnosť v svojom predmete podnikania, vybavenosťou technickými a personálnymi kapacitami a v neposlednej miere aj spoluprácou týchto spoločností s televíznymi, rozhlasovými a tlačovými médiami. Tieto média majú totiž k dispozícii štatistiky svojej sledovanosti, počúvanosti a čítanosti, ktoré poskytujú záujemcom o odvysielanie reklamy, pretože od týchto skutočností sa odvíja cena reklamy. Sám žalobca v žalobe vyzdvihuje význam štatistiky o sledovanosti, počúvanosti a čítanosti reklamy (tieto tvoria najvyšší objem fakturovaných služieb) z hľadiska rozhodovania, kde reklamu umiestniť, kedy ju odvysielať, príp. kde a v ktorej časti mediálnej kampane. Napriek týmto skutočnostiam si objednal reklamné služby u spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA s.r.o., ktorá reálne reklamné služby nevykonávala a subdodávateľov týchto služieb nevedela označiť. F. Y., bývalý konateľ spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA s.r.o. síce potvrdil dodanie služieb, ktoré boli predmetom sporných faktúr, ale správcovi dane túto skutočnosť nepreukázal žiadnymi účtovnými dokladmi. V spoločnosti došlo k zmene konateľa spoločnosti a personálna a účtovná agenda bola, na základe odovzdávajúceho a preberacieho protokolu, odovzdaná novej konateľke spoločnosti Q. R. (dôkaz 8). Pre nespoluprácu spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA s.r.o. sa nebolo možné skontaktovať s jej konateľkou Q. R., z ktorého dôvodu správca nemohol preveriť, či sporné faktúry boli zaúčtované v účtovníctve a príslušné daňové povinnosti boli splnené, ako to tvrdí v žalobe žalobca. Predmet zmluvy o vykonaní reklamy z 29.01.2009, uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou RATIMEX SLOVAKIA s.r.o., nie je bližšie špecifikovaný. Ide o stanovenie podmienok spolupráce pri nákupe komerčných elementov vo vysielaní elektronických médií, indoor a oudoor reklamných plôch v období február - december 2009 pre projekty objednávateľa a pre reklamné kampane. Popis jednotlivých činností súvisiacich s predmetom zmlúv je obsahom vystavených faktúr a objednávok, ktoré navzájom korešpondujú. V prípade spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA s.r.o. bola zmluva uzatvorená 29.01.2009, ale uvedená spoločnosť vznikla zápisom do obchodného registra až dňa 07.02.2009. Správca dane nespochybnil realizáciu reklamy (konečného produktu) podľa obsahu monitoringov mediálnej kampane, ale dodanie prípravných služieb súvisiacich so samotnou reklamou, ktoré boli predmetom sporných faktúr vyhotovených dodávateľom RATIMEX SLOVAKIA s.r.o. Z predložených dokladov nevyplýva, akým spôsobom, na základe akých podkladov a ktorým subjektom boli spracované štatistiky sledovanosti, počúvanosti a čítanosti jednotlivých médií, mediálne plány grafické návrhy prípadne fotodokumentáciu umiestnenia bilbordov, ktoré sú obsahom monitoringov mediálnej kampane. Správca dane svojvoľne neurčoval ako má vyzerať plnenie, na ktorom sa dohodli dva podnikateľské subjekty pri slobodnom výkone svojej podnikateľskej činnosti, len spochybnil uskutočnenie tohto plnenia jedným z týchto podnikateľských subjektov. Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie. To znamená, že je v kompetencii správcu dane, a to v súlade s ustanoveniami ods. 2 a 4 citovaného paragrafu zákona, pri aplikovaní základných zásad daňového konania upravených v § 2 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, určiť spôsob dokazovania, t. j. zabezpečiť a použiť v daňovom konaní dôkazné prostriedky takého druhu, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti. V tomto prípade správca dane, ktorý z vyššie uvedených dôvodov spochybnil relevantnosť dôkazných prostriedkov predložených žalobcom, za účelom získania informácií od dodávateľov využil inštitúty dožiadania v zmysle § 16 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. a svedeckej výpovede v zmysle § 7 zákona citovaného zákona. Správca dane upovedomil žalobcu o skutočnosti, že bude vypočúvať ako svedka konateľa spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA s.r.o. p. F. Y.. Na upovedomenia nereagoval. Z uvedeného vyplýva, že správca dane sa snažil o súčinnosť so žalobcom. Bolo v záujme žalobcu skontaktovať sa v priebehu kontroly so správcom dane a oboznámiť sa s výsledkami kontroly, zisteniami správcu dane, ako aj jednotlivými dôkazmi, z ktorých správca dane pri vydaní dodatočného platobného výmeru vychádzal. Na základe posúdenia skutočností zistených správcom dane v rámci kontroly, ako aj žalobcom predloženého dôkazného materiálu, dospel správca dane k záveru, že žalobca nepreukázal uskutočnenie deklarovaného plnenia (dodávka reklamných služieb) a v rozpore s ustanovením § 49 ods. 2 v nadväznosti na § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. si uplatnil odpočítanie dane z faktúr vyhotovených spoločnosťou RATIMEX SLOVAKIA s.r.o. Správca dane, ako mu to vyplýva z ust. § 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. postupoval v súlade s ustanoveniami zákonov č. 222/004 Z.z. a zákona č. 511/1992 Zb., chránil záujmy štátu a dbal pritom aj na zachovávanie práv a právom chránených záujmov žalobcu. Dodatočný platobný výmer správcu dane obsahuje všetky náležitosti rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 30 zákona č. 511/1992 Zb. V odôvodnení rozhodnutia správca dane uviedol skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo. Žalovaný súhlasí so žalobcom, že je vecou obchodnej politiky a súčasne slobodnou voľbou každej obchodnej spoločnosti výber jej obchodného partnera. Žalobca si musí byť však vedomý toho, že v zmysle ustanovení § 29 a § 15 zákona č. 511/1992 Zb. je jeho povinnosťou preukázať oprávnenosť uplatňovaných nárokov upravených v daňových hmotnoprávnych predpisoch, v tomto prípade zákone č. 222/2004 Z.z. Malo by byť teda aj v jeho záujme preverovanie svojich obchodných partnerov, aby mal zabezpečené podklady pre preukázanie týchto nárokov. Subdodávateľská forma obchodu predpokladá ako dôkazný prostriedok aj doklady a vyjadrenia dodávateľa, prípadne subdodávateľov odberateľa (žalobcu). Použitie týchto prostriedkov ako dôkaz umožňuje ustanovenie § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. Obsahom IV. časti žaloby je judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. K tejto časti žaloby len podotýkame, že rozhodnutie predstavuje výsledok aplikácie práva na konkrétne vzťahy, preto má povahu individuálneho právneho aktu, ktorý nie je všeobecne právne záväzný a vždy sa vzťahuje len na určitý konkrétny prípad. Aj skutočnosti, ktoré sú obsahom stanovísk najvyššieho súdu, na ktoré poukazuje žalobca v žalobe, nie je možné zovšeobecniť, lebo aj keď sa zdá, že ide o skutkovo obchodnú problematiku (dokazovanie) vždy je potrebné pri rozhodovaní vychádzať z aplikácie ustanovení hmotnoprávnych predpisov ako aj procesnoprávnych predpisov správcom dane v konkrétnej veci“.
Súd na základe ust. § 244 a nasl. O.s.p., podľa § 247 a nasl. O.s.p., bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 250f ods. 2 O.s.p., po preskúmaní žalovaného rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto dňa 2. mája 2013 vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol z ďalej uvedených dôvodov.
Z obsahu administratívnych spisov žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa súd zistil, že žalobca za zdaňovacie obdobie apríl 2009 si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty v sume 88.111,93 eur za reklamné služby podľa zmluvy o spolupráci zo dňa 28.12.2008 na základe faktúr int. č. 290128
- 290150 od dodávateľa RATIMEX SLOVAKIA s.r.o. a za reklamné služby podľa zmluvy o vykonaní reklamy zo dňa 29.01.2009 na základe vyššie uvedených faktúr, ktoré sú špecifikované na strane 21, 22 protokolu o kontrole, a to za dodané služby (návrh, realizácia a výroba, PR - TV JOJ, STV 2, STV 3, TA3, TV Markíza, rádio spoty, návrh a realizácia pre všetky stanice, aktualizácia podľa zápasov, návrh umiestnenia, mediálne plány jednotlivých staníc, monitoring vysielania, PR Slovenský rozhlas, HORNET RÁDIO, RÁDIO Košice, OKEY RÁDIO, printové média, návrh umiestnenia, mediálne plány jednotlivých staníc, monitoring tlače, PR Korzár, PR Šport, PR Sme, PR SPOST - SPORT&FITNESS, Plus 1 deň, Plus 7 dní, Nový čas, outdoor - návrh umiestnenia, monitoring realizácie, štatistiky sledovanosti - TV Markíza, TV JOJ, JOJ Plus, STV 2, STV 3, TA3, MUSICBOX, NAUTIK TV, MUSIQ1, TV A, TV PATRIOT, TV ZEMPLÍN, PLAZMA MEDIA, štatistiky počúvanosti - FUN RÁDIO, SLOVENSKÝ ROZHLAS, RÁDIO FM, RÁDIO REGINA, RÁDIO OKEY, IN STORE RÁDIO, RÁDIO HORNET, RÁDIO Košice, štatistiky čítanosti - Nový čas, Plus 1 deň, Plus 7 dní, Korzár, Šport, SPORT&FITNESS. Predmetom zmluvy o vykonaní reklamy zo dňa 29.01.2009 uzatvorenej medzi daňovým subjektom a žalobcom bolo stanovenie podmienok spolupráce pri nákupe komerčných elementov vo vysielaní elektronických médií, printových a rozhlasových médií, indoor a outdoor reklamných plôch v období február - december 2009.
Ďalej z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplynulo, že za účelom preverenia uskutočnenia deklarovaného plnenia zaslal správca dane v zmysle § 16 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. dožiadanie Daňovému úradu Košice II č. j. 698/320/55685/10/Lac zo dňa 22.06.2010. V odpovedi na predmetné dožiadanie zo dňa 25.08.2010 príslušný správca dane uviedol, že spoločnosť RATIMEX SLOVAKIA s.r.o. na adrese sídla nesídli, zásielka sa vrátila správcovi späť nedoručená z dôvodu „adresát neznámy“. Výzva na predloženie dokladov zaslaná na adresu trvalého pobytu konateľky Q. R., Z. XX, N. sa taktiež vrátila neprevzatá z dôvodu „adresát neznámy“ (menovaná je konateľkou od 10.03.2010). Správca dane požiadal Register obyvateľov SR o oznámenie aktuálneho trvalého pobytu Q. R., pričom tento v odpovedi zo dňa 10.08.2010 uviedol, že od 10.02.2010 je konateľka prihlásená k trvalému pobytu, N. - M. N.. Následne správca dane zaslal bývalému konateľovi spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA s.r.o. p. F. Y. predvolanie na výsluch svedka (č. 695/320/5501/2011/Lac na deň 25.02.2011), o čom upovedomil aj kontrolovaný daňový subjekt, ktorý sa však vypočutia nezúčastnil. Z vyjadrenia bývalého konateľa spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA s.r.o. p. F. Y. do zápisnice o ústnom pojednávaní č. 698/320/14173/2011/Lac zo dňa 25.02.2011 vyplýva, že spoločnosť RATIMEX SLOVAKIA s.r.o. spolupracovala s daňovým subjektom PALADIUM GROUP, s.r.o. Faktúry za rok 2009 v počte 184 ks vystavila externá účtovníčka spoločnosti p. V. a podpísal konateľ spoločnosti, obchody boli uskutočnené subdodávateľským spôsobom, pretože spoločnosť RATIMEX SLOVAKIA s.r.o. nezamestnávala žiadnych zamestnancov. Faktúry boli zaúčtované v účtovníctve a daň uhradená. Reklamné a iné služby si spoločnosť RATIMEX SLOVAKIA s.r.o. objednávala u viacerých dodávateľov, podrobnosti (mená dodávateľov) si konateľ nepamätá, osobne ich nepoznal (neboli to jeho známi), kontakty na dodávateľov získal cez internet. Svoje tvrdenie nevedel preukázať predložením dokladov, pretože tieto odovzdal novej konateľke p. Q. R.. Správca dane vzhľadom k zisteniam Daňového úradu Košice II a Košice V, za účelom čo najúplnejšieho zistenia skutočnosti rozhodujúcich pre správne určenie dane, listom 698/320/14539/2011/Lac zo dňa 28.02.2011 vyzval žalobcu, aby si splnil povinnosť vyplývajúcu pre neho z ustanovení § 15 ods. 6 písm. d) a e) a § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. a predložil dôkazy potvrdzujúce nadobudnutie fakturovaných reklamných služieb. Podľa obsahu zápisnice o ústnom pojednávaní č. 698/320/20422/2011/Lac zo dňa 22.03.2011 spísanej p. R.. W. M., konateľom žalobcu nejaké služby dodané boli, a to vraj v objednanom rozsahu a požadovanej kvalite. Podľa vyjadrenia konateľa p. M.Ü. musela spoločnosť RATIMEX SLOVAKIA s.r.o. okrem iného spracovať vstupné dáta (nakúpené od svojich dodávateľov) do výstupnej podoby. S tvrdením bývalého konateľa spoločnosti p. Y., že služby si len objednali a následne odovzdali, p. M. nesúhlasil, pretože pri tvorbe reklamnej kampane aktívne spolupracovali. K otázke kto v skutočnosti vykonal objednané služby, sa konateľ vyjadril, že spoločnosti PALADIUM GROUP, s.r.o. ich predložila spoločnosť RATIMEX SLOVAKIa s.r.o, a že existovala spolupráca aj so spoločnosťou MEDIAN SK s.r.o. Správca dane za účelom zistenia skutkového stavu veci overoval uskutočnenie reklamných služieb deklarovaných na faktúrach vystavených žalobcom (uvedené v protokole), pre odberateľa Service Creativ s.r.o., Pražská 2, Košice. Podľa obsahu odpovede DÚ Košice II, na dožiadanie správcu dane, reklamná činnosť bola žalobcom realizovaná.
Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo v službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71 zákona (§ 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z.).
Podľa názoru súdu žalobca, ako to vyplýva zo správcom dane vykonaného a hore uvedeného dokazovania, v konaní nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty v zdaňovacom období apríl 2009 v sume 88.111,93 eur od dodávateľa RATIMEX SLOVAKIA s.r.o. Uskutočnený nákup reklamných služieb od uvedeného dodávateľa žalobca preukazoval iba hore označenými predmetnými faktúrami, ku ktorým boli pripojené objednávky služieb (objednávky doslovne kopírovali obsah fakturovaných služieb pokiaľ ide o druh služby, jednotkovú cenu za poskytnutú službu, množstvo, množstvo poskytnutých služieb a cena za poskytnutú službu), zmluvou o vykonaní reklamy uzavretou žalobcom s obchodnou spoločnosťou RATIMEX SLOVAKIA s.r.o. zo dňa 29.01.2009 a monitoringami mediálnej kampane a mediálnymi plánmi v jednotlivých televíziách a rozhlasových staniciach. Súd sa stotožňuje so závermi správcu dane ako aj žalovaného v tom smere, že žalobca nepreukázal dodanie služieb fakturovaných dodávateľom RATIMEX SLOVAKIA s.r.o.
K týmto skutočnostiam súd dodáva, že spornosť, nekonkrétnosť a nezrozumiteľnosť označenia fakturovaných služieb pri štandardnej podnikateľskej činnosti by mala u každého odberateľa takej služby vyvolať pochybnosti o predmete fakturácie.
Výsledným produktom služieb dodaných obchodnou spoločnosťou RATIMEX SLOVAKIA s.r.o. žalobcovi mali byť monitoringy, štatistiky sledovanosti, čítanosti a počúvanosti jednotlivých médií. Zo žalobcom predložených monitoringov mediálnych kampaní, mediálnych plánov v jednotlivých televíziách a rozhlasových staniciach, bilbordov a iných materiálov nevyplýva, kto ich spracoval, dodávateľ RATIMEX SLOVAKIA s.r.o. nemal zamestnancov, preto ich spracovať mohli iba jeho subdodávatelia, akým spôsobom a na základe akých podkladov.
Podľa názoru súdu správca dane dôvodne spochybnil dodanie predmetných služieb žalobcovi dodávateľom RATIMEX SLOVAKIA s.r.o. V súlade s ustanovením § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. vykonal ďalšie dokazovanie, a to výsluchom konateľa tejto obchodnej spoločnosti v rozhodnom období X. N. ako aj konateľa žalobcu. Konateľ dodávateľa, uviedol, že v roku 2009 vystavil pre žalobcu spolu 23 faktúr, pričom zdaniteľné obchody uvedené v týchto faktúrach zrealizoval sám a čiastočne subdodávateľským spôsobom. RATIMEX SLOVAKIA s.r.o. nezamestnával žiadnych zamestnancov, vstupné dáta konateľ nakupoval u viacerých dodávateľov, ktorých mená si nepamätá, lebo išlo o jeho prvý veľký projekt a komunikoval s veľkým množstvom subdodávateľov. Účtovné daňové doklady spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA s.r.o. za predmetné zdaňovacie obdobie nemá k dispozícii, pretože ich odovzdal novému konateľovu spoločnosti S. W. na základe zmluvy odovzdávacieho a preberacieho protokolu. R.. W. M., konateľ žalobcu do zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 22.03.2011 iba uviedol, že služby poskytnuté na základe zmluvy o vykonaní reklamy uzatvorenej so spoločnosťou RATIMEX SLOVAKIA s.r.o. boli dodané v objednanom rozsahu a v požadovanej kvalite. Nového konateľa obchodnej spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA s.r.o. správca dane nemohol vypočuť, pretože so správcom dane nespolupracuje a zásielky na adrese trvalého bydliska nepreberá.
Z ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. ako aj z ustanovenia § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. pre žalobcu ako platiteľa dane z pridanej hodnoty vyplýva pri uplatňovaní správa na odpočítanie dane povinnosť preukázať, že služba mu bola skutočne dodaná od konkrétne označeného platiteľa dane z pridanej hodnoty, t. j. od dodávateľa RATIMEX SLOVAKIA s.r.o. Žalobca vznik práva na odpočítanie dane zo sporných obchodov nepreukázal. Možno súhlasiť s tvrdeniami žalobcu, podľa ktorých každá obchodná spoločnosť si slobodne vyberá svojich obchodných partnerov, nezodpovedá za činnosť svojho obchodného partnera, za vedenie jeho účtovnej a inej evidencie. Na druhej strane žalobca ako platiteľ dane z pridanej hodnoty pri uplatňovaní práva na odpočet dane z pridanej hodnoty zodpovedá za preukázanie existencie svojho nároku. Žalobca v konaní nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty zo sporných faktúr od dodávateľa. Podľa názoru súdu hodnotenie vykonaných dôkazov správca dane aj žalovaný uskutočnil v súlade s logickým myslením a uvažovaním.
Žalobca v podanej žalobe odcitoval rozsiahlu časť rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/16/2010 z 18.10.2010 bez toho, aby na základe tejto citácie konkretizoval právne dôvody, ktorými by napadal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Nie je úlohou súdu v správnom súdnictve, aby z citácie rozsudku súdu v inej veci vyvodzoval právne závery za žalobcu v záujme úspešnosti jeho žaloby. Súdny prieskum správnych rozhodnutí je založený na dispozičnej zásade (§ 249 ods. 2 O.s.p.), a preto súd rozhodujúci v správnom súdnictve nemôže a nesmie za žalobcu domýšľať dôvody žaloby. Preto krajský súd iba na okraj poznamenáva, že síce Najvyšší súd SR v tomto rozsudku konštatoval, že v zásade nie je možné spravodlivo žiadať, aby daňové subjekty sledovali a kontrolovali výrobné procesy a obstarávacie procesy tovarov u iných subjektov pred dodaním tovaru, ale na druhej strane skutkové okolnosti v tejto veci oproti rozhodovanej veci iné. Z citovaného rozsudku vyplýva, že žalobca disponoval odovzdávacím a preberacím protokolom týkajúcim sa predmetu dodávky, svedeckými výpoveďami bol presne konkretizovaný predmet dodávky a jednotlivé komponenty a pod. V tejto súvislosti súd poukazuje na prevažujúcu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, ktorá sa neprikláňa k absolutizácii materiálnej existencie tovaru v súvislosti s uplatňovaním práva na odpočet dane z pridanej hodnoty. Napríklad v rozsudku č. k. 5Sžf/17/2011 zo dňa 23.02.2012 Najvyšší súd SR uviedol: “Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm.)/ a v § 51 ods. 1 písm.a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje), ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre“. Obdobné právne závery vyplývajú aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR č. k. 8Sžf/27/2011 zo dňa 26.04.2012. V uvedenom smere krajský súd posudzuje aj právnu argumentáciu žalobcu, ktorej základom sú právne závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu SR 3Sžf/1/2011 a 3Sžf/1/2010.
Súd sa nestotožňuje so žalobnou námietkou, podľa ktorej je rozhodnutie žalovaného arbitrárne a zhodnotenie skutkového stavu žalovaným je nedostatočné. Žalovaný (resp. jeho právny predchodca) v súlade s ustanovením § 30 ods.3 zákona č. 511/1992 Zb. konštatoval, na základe akých podkladov dospel k záveru o nepreukázaní zákonných podmienok pre vznik nároku žalobcu na odpočet dane z pridanej hodnoty, jeho hodnotenie dôkazov predložených žalobcom ako aj dôkazov zabezpečených správcom dane zodpovedalo ustanoveniu § 2 ods.3 zákona č. 511/1992 Zb., pričom na zistený skutkový stav správne aplikoval aj relevantnú právnu úpravu.
Pretože rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa sú v súlade so zákonom, súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.
Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods. 1 O.s.p.).
Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis ostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.