Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/14/2023

Potvrdené rozhodnutím 11Co/80/2023
„Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Danice Kočičkovej ako členiek senátu, v konaní o žalobe na obnovu konania podanej žalovaným: A. B., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, trvale bytom C. D. XX/XX, XXX XX E., zast. JUDr. Zuzanou Komorovskou, advokátkou so sídlom Kuzmányho 57, 040 01 Košice, proti žalobkyni: D. F. G., nar. XX. XXXXXXX XXXX, trvale bytom B. XX, XXX XX E., D. H. C., o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 18C/14/2023-35 zo dňa 2. augusta 2023, takto rozhodol: Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e ."

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. 16. 10. 1969, bytom D. XX, 212 44 Buchholz, Nemecká spolková republika, proti žalovanému: E. D., nar. 28. 11. 1958, trvale bytom F. A. XX/XX, XXX XX G., v konaní zast. JUDr. Zuzanou Komorovskou, advokátkou, so sídlom Kuzmányho 57, 040 01 Košice, IČO: 17 068 959, o žalobe na obnovu konania, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu na obnovu konania odmieta.

II. Súd návrh žalovaného na odklad vykonateľnosti platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 25. 01. 2023 zamieta.

odôvodnenie:

1. Žalovaný sa žalobou na obnovu konania, doručenou súdu dňa 10. 05. 2023, domáhal obnovy konania, vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. , v ktorom bol dňa 25. 01. 2023 vydaný platobný rozkaz, sp. zn. a zároveň navrhol odklad vykonateľnosti predmetného platobného rozkazu. Žalobu odôvodnil tým, že platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28. 02. 2023. Podľa žalovaného bola zachovaná objektívna, aj subjektívna lehota, pričom subjektívnu lehotu žalovaný odvíjal od okamihu, kedy sa začalo exekučné konanie, t. j. dňa 27. 03. 2023. Žalovaný odôvodnil obnovu konania ust. a , a zároveň uviedol, že neboli splnené podmienky pre vydanie platobného rozkazu ( a čl. 6 Dohovoru). Žalovaný uviedol, že žalobkyňa vo svojom návrhu tvrdila, že mu požičala sumu 1 600 000,00 Eur, z ktorej jej vrátil 400 000,00 Eur, a ku dňu podania návrhu jej dlhoval sumu 1 200 000,00 Eur, pričom k návrhu priložila doklady o úhradách realizovaných žalovaným na účet žalobkyne, z ktorých ale nevyplýva žiadna tvrdená skutočnosť, keďže označený účel platby nekorešponduje s označením splátky nejakej pôžičky, a predžalobnú výzvu na úhradu 1 450 000,00 Eur, žalovaným neprevzatú. Zároveň odkazovala na . Žalovaný ďalej v žalobe uviedol, že od žalobkyne si nikdy žiadne finančné prostriedky nepožičal a akékoľvek finančné operácie prebehli výlučne len medzi ním ako fyzickou osobou a obchodnými spoločnosťami, v ktorých mala osobnú účasť žalobkyňa. Z dôvodu vyriešenia akýchkoľvek vzájomných vzťahov dňa 25. 08. 2022 uzavreli dohodu o urovnaní, kde žalovaný súhlasil s tým, že vyplatí žalobkyni sumu 250 000,00 Eur najneskôr do konca novembra 2022. Uvedený záväzok splnil, preto mal za to, že vec je medzi nimi definitívne vysporiadaná. Následne zistil, že sa voči nemu začala exekúcia na základe platobného rozkazu sp. zn. . V domnienke, že uzavretím zmieru medzi účastníkmi konania a splnením jeho záväzku došlo k ukončeniu všetkých vzájomných vzťahov so žalobkyňou, nepodal odpor, v ktorom by preukázal (i) neexistenciu zmluvy o pôžičke a z toho vyplývajúcu absenciu aktívnej legitimácie žalobkyne, (ii) že úhrady deklarované v návrhu na vydanie platobného rozkazu ako uznávací prejav tvrdeného nároku žalobkyne sú úhrady z dohody o urovnaní, (iii) že obsah žalobného návrhu, zadefinovaného ako občianskoprávny vzťah, nekorešponduje s nárokom žalobkyne opretom o . Žalovaný mal za to, že súd pri vydávaní platobného rozkazu mal vzhliadnuť predmetný vzájomný rozpor žaloby a že vydal platobný rozkaz bez jediného dôkazu o žalobkyňou tvrdených skutočnostiach. Podľa žalovaného

obnova konania je inštitút, ktorým sa odstraňujú skutkové omyly a nedostatky v skutkovom stave pre nevykonanie dôkazov. Nakoľko žalovaný bol zo strany žalobkyne úmyselne zavedený, že pokiaľ splní svoj záväzok z dohody, nebude žalobkyňa iniciovať, resp. ukončí akékoľvek konania, ktoré majú vzťah či už k ich osobám alebo spoločnostiam, neočakával, že žalobkyňa pristúpi k vymáhaniu neexistujúcej pohľadávky, resp. k výkonu rozhodnutia. Žalovaný sa o platobnom rozkaze dozvedel až v čase po začatí exekučného konania, nakoľko sa dlhodobo neprihlasoval do svojej elektronickej schránky.

2. Žalovaný k žalobe pripojil listinné dôkazy, a to dohodu o urovnaní – splátkový kalendár zo dňa 25. 08. 2022 (č. l. 12 súdneho spisu) a dohodu o urovnaní zo dňa 25. 08. 2022 (č. l. 13-14 súdneho spisu).

3. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní, d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením, e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné, alebo f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

4. Podľa žaloba na obnovu konania je prípustná aj proti právoplatnému uzneseniu, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy vzťahovať aj na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval; to platí primerane aj o platobnom rozkaze, ktorý nadobudol právoplatnosť.

5. Podľa , žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť. Žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia.

6. Podľa rozsahom a dôvodmi žaloby na obnovu konania je súd viazaný.

7. Podľa súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak je zjavne nedôvodná.

8. Podľa , ak sa postupuje podľa odseku 1, žalobu na obnovu konania netreba doručovať ostatným subjektom na vyjadrenie.

9. Obnova konania v civilnom konaní je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý je spôsobilý vyvolať zmenu alebo zrušenie právoplatného rozhodnutia a ktorý predstavuje zákonom povolenú odchýlku od zásadnej požiadavky, ktorou je záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatných rozhodnutí. Obnova konania však nie je generálne použiteľná a možno ju povoliť len vo výnimočných prípadoch. Základná idea mimoriadnych opravných prostriedkov totiž vychádza z toho, že právna istota a stabilita nastolené právoplatným rozhodnutím sú v právnom štáte narušiteľné len mimoriadne a výnimočne. Účelom zakotvenia obnovy konania do systému mimoriadnych opravných prostriedkov je umožniť strane sporu nové konanie s novým rozhodnutím v takej veci, v ktorej sa konanie už skončilo právoplatným rozhodnutím. Obnova konania má takto umožniť, aby došlo k náprave skutkových omylov, z ktorých sa pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzalo, avšak zároveň ku ktorým došlo výlučne bez procesného zavinenia strán sporu. Na uplatnenie obnovy konania musia byť dané osobitné právne dôvody, ktoré sú taxatívne vymenované v . Zároveň však žaloba na obnovu konania môže smerovať len proti právoplatnému rozhodnutiu, ktorým bolo konanie ukončené a ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej. Z uvedeného vyplýva, že spôsobilým predmetom obnovy konania sú rozsudky a v obmedzenej miere platobné rozkazy. Pokiaľ ide o uznesenia, návrhom na obnovu konania možno v súlade s citovaným ustanovením napadnúť len uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, t. j. uznesenie, ktorým bol schválený súdny zmier za predpokladu existencie osobitných dôvodov špecifikovaných v .

10. Zo spisu Okresného súdu Banská Bystrica, vedeného v elektronickej forme pod sp. zn. , pripojeného k posudzovanej veci, súd zistil, že v spore žalobkyne proti žalovanému bol dňa 25. 01. 2023 vydaný platobný rozkaz, ktorým súd zaviazal žalovaného, aby zaplatil žalobkyni sumu 1 200 000,00 Eur a náhradu trov konania. Platobný rozkaz spolu s prílohami súd doručoval žalovanému elektronicky do jeho aktívnej elektronickej schránky s použitím zákonnej fikcie doručenia. Platobný rozkaz bol žalovanému podľa údajov na elektronickej doručenke doručený dňa 10. 02. 2023 o 00:07 hod., a to márnym uplynutím úložnej lehoty (, , a o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov /zákon o e-Governmente/ v znení neskorších predpisov /ďalej len „zákon o e-Governmente“/). Žalovaný bol v platobnom rozkaze sp. zn. zo dňa 25. 01. 2023 riadne poučený, že platobným rozkazom rozhodol súd iba na základe skutočností tvrdených a osvedčených žalobcom a ak nesúhlasí s povinnosťou uloženou platobným rozkazom (výrok I.), má možnosť v lehote 15 dní od jeho doručenia podať na Okresnom súde Banská Bystrica odpor s vecným odôvodnením a že odpor, ktorý bude podaný bez vecného odôvodnenia, oneskorene, neoprávnenou osobou odmietne. Žalovaný odpor voči predmetnému platobnému rozkazu nepodal. Podľa doložky právoplatnosti a vykonateľnosti Okresného súdu Banská Bystrica platobný rozkaz tak nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28. 02. 2023.

11. Preskúmaním žaloby na obnovu konania súd dospel k záveru, že žaloba na obnovu konania bola podaná oprávnenou osobou, keď žalobu podala strana, v ktorej neprospech bol napadnutý platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 25. 01. 2023 vydaný, t. j. žalovaný ( ). Súd ďalej konštatuje, že žaloba je prípustná, keďže smeruje proti právoplatnému platobnému rozkazu ( ).

12. Dodržaná bola aj objektívna lehota na jej podanie ustanovená v , keď žaloba bola podaná v lehote troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti platobného rozkazu (dňa 28. 02. 2023).

13. Súd preto následne pristúpil k posudzovaniu dôvodov uplatnenia obnovy konania vedeného Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. . Dôvody, pre ktoré žalovaný podal žalobu na obnovu konania, možno podľa obsahu žaloby zhrnúť nasledovne: (i) neboli splnené podmienky pre vydanie platobného rozkazu, keď žalovaný poukázal na to, že žalobkyňa neuniesla bremeno tvrdenia (tvrdeniu žalobkyne, že mu ako fyzická osoba požičala sumu 1 600 000,00 Eur, t. j. vznikol medzi nimi občianskoprávny vzťah, odporuje odkaz žalobkyne na ), ani dôkazné bremeno (z dokladov predložených žalobkyňou nevyplýva žiadna ňou tvrdená skutočnosť); (ii) žalovaný so žalobkyňou uzatvoril dňa 25. 08. 2022 dohodu o urovnaní sporných nárokov s tým, že záväzok z nej vyplývajúci si voči žalobkyni splnil a preto mal za to, že vec je medzi nimi definitívne vysporiadaná a preto v tejto domnienke nepodal proti platobnému rozkazu odpor (iii) žalovaný s poukazom na uzatvorenú dohodu o urovnaní so žalobkyňou neočakával, že žalobkyňa pristúpi k vymáhaniu neexistujúcej pohľadávky, resp. k výkonu rozhodnutia, (iv) žalovaný sa o platobnom rozkaze dozvedel až v čase po začatí exekučného konania, nakoľko sa dlhodobo neprihlasoval do svojej elektronickej schránky. Žalovaný ním tvrdené dôvody obnovy konania podriadil pod dôvody obnovy konania v zmysle .

14. Súd po preskúmaní žaloby žalobcu dospel k záveru, že podaná žaloba je zjavne nedôvodná, keďže žalovaným uvádzané skutočnosti nemôžu zakladať tvrdený dôvod povolenia obnovy konania podľa .

15. Dôvodom prípustnosti obnovy konania v zmysle je existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré musia spĺňať podmienku, že ich nemohla strana oprávnená na podanie žaloby na obnovu konania bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní. Otázka viny sa v tomto prípade posudzuje zo striktne procesného hľadiska. Procesná prípustnosť tohto mimoriadneho opravného prostriedku je podmienená tým, že ten, kto navrhuje obnovu konania, nemal žiadny podiel na tom, že sa v pôvodnom konaní nemohli použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, prípadne že sa nemohli vykonať dôkazy v jeho prospech. Spravidla pôjde o prípady, keď strana o existencii skutočností alebo dôkazov nevedela, teda ich nemohla použiť pre existenciu relevantnej objektívnej prekážky. Uvedená

podmienka nie je splnená, ak určitá skutočnosť, rozhodnutie alebo dôkaz existovali už v pôvodnom konaní a ten, kto navrhuje obnovu konania, o ich existencii vedel a mal objektívnu príležitosť aj dostatok podkladov potrebných na ich označenie a na splnenie svojej dôkaznej povinnosti, avšak v pôvodnom konaní nimi nenavrhol vykonať dokazovanie.

16. Možno teda konštatovať, že ak sú tu prítomné skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré boli žalovanému známe v čase doručenia platobného rozkazu a teda aj v čase lehoty ustanovenej pre podanie odporu proti platobnému rozkazu, nemožno tieto dôkazy použiť ako predpoklady pre povolenie obnovy konania, keďže (v zmysle pravidiel logického uvažovania) mohli byť uplatnené v pôvodnom konaní. Zákonnou podmienkou pre podanie žaloby na obnovu konania síce nie je vyčerpanie všetkých riadnych opravných prostriedkov v pôvodnom konaní, nové dôkazy (skutočnosti, rozhodnutia) však môžu byť dôvodom obnovy konania len v prípade, ak súd pre navrhovateľa obnovy konania „novými“ v porovnaní s pôvodným konaním. Pre posúdenie „novosti“ takéhoto dôkazu je rozhodujúce, či ich strana sporu mohla alebo naopak nemohla včas použiť v pôvodnom konaní bez svojej viny (napr. ak o nich nevedela a ani inak nesplnenie svoje povinnosti navrhovať dôkazy o ňou tvrdených skutočnostiach z procesného hľadiska nezavinila).

17. V posudzovanej veci žalovaný mohol rozporovať nárok žalobkyne podaním odporu proti platobnému rozkazu, pričom tvrdenia, ktoré uviedol v žalobe na obnovu konania (že od žalobkyne si nikdy žiadne finančné prostriedky nepožičal a akékoľvek finančné operácie prebehli výlučne len medzi ním ako fyzickou osobou a obchodnými spoločnosťami, v ktorých mala osobnú účasť žalobkyňa a že s ňou z dôvodu vyriešenia akýchkoľvek vzájomných vzťahov dňa 25. 08. 2022 uzavrel dohodu o urovnaní s tým, že záväzok z nej vyplývajúci si voči žalobkyni splnil, t. j. vyplatil jej sumu 250 000,00 Eur) mohol podľa názoru súdu uviesť aj v odpore proti platobnému rozkazu a na preukázanie svojich tvrdení mohol rovnako uplatniť (označiť) aj príslušné dôkazy. Skutkové odôvodnenie podanej žaloby na obnovu konania nemá charakter takých skutočností, ktoré by žalovanému nemohli byť známe v čase doručenia platobného rozkazu a v lehote na podanie odporu proti platobného rozkazu, čo napokon žalovaný ani netvrdil. Ustanovenia o odpore proti platobnému rozkazu nie je možné obchádzať v predstave, že tento inštitút je možné nahradiť žalobou na obnovu konania.

18. Ani argumentácia žalovaného, že sa o platobnom rozkaze dozvedel až v čase po začatí exekučného konania, nakoľko sa dlhodobo neprihlasoval do svojej elektronickej schránky, nie je objektívnym dôvodom, na ktorý by bolo možné prihliadnuť. Ak súd doručuje žalovanému platobný rozkaz spolu s prílohami ako elektronický úradný dokument určený do vlastných rúk, aj v prípade, ak sa jeho adresát neprihlási do svojej schránky a správu nepreberie, alebo sa do svojej aktivovanej schránky neprihlási vôbec, umožní, aby mu aj takéto správy boli doručené s použitím fikcie doručenia, okrem prípadu, ak je postihnutý dôvodmi, ktoré mu objektívne neumožnia prevzatie správy (§ 33 ods. 1 zákon o e- Governmente). Existenciu takýchto dôvodov však súd nemal za preukázanú. Ak je teda do aktivovanej elektronickej schránky adresáta doručená elektronická úradná správa určená do vlastných rúk, je možné uplatniť fikciu doručenia podľa § 32 ods. 5 písm. b) zákona o e-Governmente. Fikcia doručenia je v danom prípade obdobou odopretia prijatia písomnosti určenej do vlastných rúk adresátom pri doručovaní súdnych písomností cestou poštového doručovateľa a je zosúladením týchto dvoch typov doručovania. Opačný výklad by mohol viesť k obštrukciám pri doručovaní týchto typov zásielok, kedy by stačilo majiteľom týchto schránok sa na svoj účet neprihlásiť a zmariť tak tento spôsob doručovania zásielok akcentujúc skutočnosť, že o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov súdu priamo ukladá povinnosť doručovať žalovanému platobný rozkaz ako elektronický úradný dokument podľa osobitného predpisu.

19. Právny poriadok Slovenskej republiky vrátane ustanovení zákona o e-Governmente vychádza zo zásady „vigilantibus iura scripta sunt“, podľa ktorej „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Uvedená zásada poníma subjekty právnych vzťahov ako emancipovaných jedincov a entity, ktorí sa musia aktívne pričiniť o to, aby ich práva boli rešpektované a chránené (pozri napr. nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. z 10. marca 2009, bod 22). Táto zásada teda zdôrazňuje aj vlastné pričinenie na ochranu svojich práv vyžadujúc, aby žalovaný sledoval svoje subjektívne práva a na ich ochranu v relevantnom čase využil opravné prostriedky, ktoré mu poskytuje zákon (pozri napr. , , , ). Tejto zásade nezodpovedá postup žalovaného, ktorý

sa do svojej elektronickej schránky vedome počas relevantného obdobia neprihlásil bez toho, aby mu v tom bránili neprekonateľné objektívne dôvody.

20. Súd tak dospel k záveru, že žalovaný sa snaží nedostatok svojej procesnej aktivity v upomínacom konaní nahradiť podaním žaloby na obnovu konania, čo je však neprípustné, keďže žalovaný tým v podstate žiada súd o vecný prieskum platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 25. 01. 2023. Cieľom obnovy konania však nie je revízia právoplatného rozhodnutia, na to žalovanému slúžili iné procesné prostriedky (už spomínaný odpor proti platobnému rozkazu). Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, na jej uplatnenie musia byť dané osobitné právne dôvody, keďže jej povolenie je narušením princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená meritórnym rozhodnutím. Je potom zrejmé, že inštitút obnovy konania nemôže z procesného hľadiska slúžiť rovnakému účelu, ako odpor proti platobnému rozkazu.

21. Na základe uvedených skutočností súd konštatuje, že žalovaný sa sám svojou pasivitou vystavil právnemu stavu, ktorý žalobou o obnovu konania napáda, kedy sám zanedbal svoju povinnosť podať voči platobnému rozkazu odpor, v ktorom objektívne mohol namietať a uplatniť všetky skutočnosti a dôkazy, ktoré uplatnil aj v podanej žalobe na obnovu konania.

22. Záverom súd už len pre úplnosť veci poznamenáva, že skúmanie, či bola žaloba podaná v lehote stanovenej v , je v danom prípade nadbytočné, keďže začiatok zákonnej trojmesačnej lehoty sa viaže buď k možnosti uplatniť alebo k vzniku vedomosti o relevantnom dôvode prípustnosti obnovy. Keďže žaloba žiaden takýto relevantný dôvod neobsahovala, je pre vec nedôležité, kedy bola podaná. Implicitne totiž zo zákona vyplýva, že k skúmaniu včasnosti podania žaloby možno pristúpiť až po ustálení existencie aspoň jedného z právnych relevantných dôvodov obnovy, keďže k nemu sa viaže začiatok plynutia subjektívnej lehoty na podanie žaloby (pozri rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 26. 06. 2018).

23. Vzhľadom k tomu, že dôvody uvádzané v žalobe na obnovu konania vedeného Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. z hľadiska zákonnej prípustnosti obnovy konania celkom zjavne neobstoja, súd jej nemohol vyhovieť a preto súd žalobu na obnovu konania podľa ako zjavne nedôvodnú odmietol.

24. Podľa súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa.

25. Keďže súd žalobu žalovaného na obnovu konania odmietol pre jej zjavnú nedôvodnosť, nezistil ani dôvody na odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia a preto návrh žalovaného na odklad vykonateľnosti platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 25. 01. 2023 zamietol.

26. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhoduje aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. Hoci vo všeobecnosti je v zmysle povinnosťou súdu rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, súd v danom prípade o nároku na náhradu trov konania nerozhodoval z dôvodu, že konanie sa nachádza v počiatočnom štádiu, kedy sa so žalobkyňou nekonalo (podanie žalovaného sa žalobkyni nedoručovalo na vyjadrenie). Ak by súd o nároku žalobkyne na náhradu trov konania musel rozhodovať v uznesení o odmietnutí podania vo veci samej, musel by žalobkyni toto uznesenie aj doručovať, pretože by rozhodol o ich procesnom nároku. To by však bolo vzhľadom na to, že podanie žalovaného bolo odmietnuté a žalobkyňa o konaní ani nevedela, nehospodárne a v rozpore s princípom procesnej ekonómie, vyjadreným v článku 17 , v zmysle ktorého súd v konaní koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb, pričom v zmysle článku 3 ods. 1 každé ustanovenie je potrebné vykladať okrem iného v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon (pozri uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica, č. k. -38 zo dňa 24. 09. 2018).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.