Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoP/18/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudkýň JUDr. Janky Benkovičovej a JUDr. Táne Šefčíkovej, v právnej veci osoby oprávnenej na výživné: A. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, D., zastúpená splnomocnencom: Mgr. Ľubomíra Liptáková, advokátka so sídlom Pribišova 1, Bratislava, proti osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné: E. F., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, D., zastúpený splnomocnencom: Niku & partners, s.r.o., so sídlom Prokopa Veľkého 51, Bratislava o príspevok na výživu nevydatej matke, o odvolaní osoby oprávnenej na výživné proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II č.k. -888 zo dňa 25.09.2023, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. m e n í tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie.

III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. zamietol návrh osoby oprávnenej na príspevok na úhradu jej výživy (ďalej len ako „oprávnená“) v rozsudku označenej ako navrhovateľka proti osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné (ďalej len ako „povinný“) v rozsudku označenému ako odporca a výrokom II. priznal povinnému voči oprávnenej náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je oprávnená povinná zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka o výške náhrady trov konania.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou a , a o rodine (ďalej len „“), vecne tým, že neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie príspevku na úhradu výživného oprávnenej a príspevku na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom maloletého G..

3. Zistil, že oprávnená si návrhom doručeným súdu 02.08.2021 uplatnila nárok na príspevok na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke podľa § 74 zákona o rodine, a to za obdobie od 03.11.2019 do 03.11.2021 t. j. odo dňa narodenia maloletého G., po dobu dvoch rokov, vo výške 250 eur za každý mesiac, t. j. v celkovej sume 6 000,- eur. Súd považoval za nespornú skutočnosť, že povinný je otcom maloletého G.. Poukázal na to, že zákon rozlišuje (konkrétne v ) dva nároky nevydatej matky voči otcovi dieťaťa, a to nárok na úhradu výživy v trvaní maximálne 2 roky a nárok na príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. V návrhu musí byť preto rozlíšené, v akej výške sa nevydatá matka domáha, toho ktorého nároku. Oprávnená však vo svojom návrhu nešpecifikovala,

čo zo sumy 250 mesačne pripadá na výživu a čo na príspevok na úhradu nákladov súvisiacich s tehotenstvom a pôrodom. Zistil, že oprávnená má prvorodeného syna H., narodeného XX.XX.XXXX, u ktorého bol ako otec zapísaný do rodného listu povinný. Rozsudkom č.k. -144 zo dňa 18.10.2022 bolo určené, že povinný nie je otcom maloletého H.. Dňa 03.11.2019, teda počas rodičovskej dovolenky s maloletým H. sa narodil maloletý G., ktorého otcom je povinný. Oprávnená a povinný do 14.04.2021 tvorili pár, hoci nežili v spoločnej domácnosti. Oprávnená žije so svojimi deťmi u svojich rodičov. Oprávnená popierala vzťah s povinným, ale priznala milenecký vzťah do apríla 2021. Z emailovej komunikácie na č.l. 62 bolo zistené, že v marci 2021 oprávnená dojednávala s matričným úradom termín sobáša s povinným. Nevlastní žiaden majetok, nemá žiadne dlhy, okrem dlhov voči príbuzným. Synovia navštevujú materskú školu, maloletý G. od augusta 2021 s poplatkom 468 eur, ktorý uhrádza povinný. Vo vzťahu k maloletému G. bola povinnému určená vyživovacia povinnosť vo výške 330 eur mesačne. Súd prvej inštancie za nesporné považoval to, že oprávnená bezprostredne pred otehotnením s maloletým G. bola na rodičovskej dovolenke s maloletým H., ktorý nie je synom povinného, teda za obdobie predchádzajúce rozhodnému obdobiu považoval obdobie, kedy bola oprávnená na rodičovskej dovolenke s maloletým H.. Oprávnená uzatvorila dňa 30.03.2015 pracovnú zmluvu so spoločnosťou I. I. s mesačnou mzdou 1 200 eur brutto. Dňa 31.12.2015 uzatvorila dohodu o pracovnej činnosti so mzdou 2,33 eur na hodinu. Z ročného zúčtovania preddavkov na daň vyplýva zdaniteľná mzda za rok 2015 zo spoločnosti I. I. vo výške 10 887,78 eur a z potvrdenia o zdaniteľných príjmoch vyplýva úhrn vyplatených zdaniteľných príjmov za rok 2016 od spoločnosti J. I., I. vo výške 330,86 eur. V období od novembra 2015 do apríla 2016 bola oprávnenej vyplácaná dávka v nezamestnanosti. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. XXXXX/XXXX-XXX-XXX zo dňa 14.12.2016 vyplýva, že oprávnenej od 13.11.2016 zanikol nárok na dávku v nezamestnanosti a dňa 13.11.2016 bola vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie. V evidencii uchádzačov o zamestnanie bola evidovaná v období od 21.11.2015 do 12.11.2016. Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 10.01.2017 vyplýva, že oprávnená v danom období poberala dávku v hmotnej núdzi vo výške 49,50 eur mesačne. V období 18.04.2016 - 30.10.2016 mala oprávnená uzatvorenú pracovnú zmluvu s H. C. K., súdnou exekútorkou, so mzdou 500 eur. Predmetnú prácu oprávnená napokon nevykonávala. Oprávnená od novembra 2016 do novembra 2021 poberala rodičovský príspevok, najprv na maloletého H., následne na maloletého G. (vo výške postupne sa zvyšujúcej zo sumy 142,90 eur na sumu 275,90 eur mesačne) a taktiež poberala prídavky (vo výške postupne sa zvyšujúcej zo sumy 23,52 eur na sumu 60 eur mesačne) na maloleté deti. Iný príjem nepreukázala. Tvrdila, že pred pôrodom s maloletým G. bola zamestnaná v spoločnosti E. L. I. do marca 2021, nepreukázala však, že jej z toho plynul nejaký príjem. Práve naopak, niekoľkokrát sama na pojednávaní uviedla, že povinný jej žiadnu mzdu nevyplácal. Uvedené preukazovala aj skutočnosť, že oprávnenej nevznikol nárok na materské, aj z lustrácie zo Sociálnej poisťovne vyplynulo, že za obdobie minimálne od 01.03.2018 do 01.05.2022 za oprávnenú nikto neodvádzal poistné. Oprávnená dňa 15.06.2023 predložila pracovné zmluvy uzatvorené medzi ňou a spoločnosťou E. L. I. (č. l. 667

- 678), a to aj napriek tomu, že počas konania tvrdila, že s povinným, resp. so spoločnosťou E. L. I. mala uzatvorenú len ústnu zmluvu. Povinný pravosť týchto zmlúv spochybnil a uviedol, že uvedené je predmetom trestného konania. Skutočnosť, že v rozhodnom období oprávnenej žiadna mzda vyplácaná nebola potvrdzuje aj predžalobná výzva zo dňa 23.09.2022, predložená samotnou oprávnenou, ktorú adresovala povinnému a ktorou ho vyzývala na zaplatenie dlžnej sumy titulom nevyplatenej mzdy, pričom aj v tejto výzve samotná oprávnená uvádza, že ju povinný zamestnával na základe ústnej dohody a ku dňu odoslania predžalobnej výzvy jej nebola vyplatená žiadna mzda.

4. Dospel k záveru, že zmyslom je poskytnutie ochrany nároku nevydatej matky jednak v súvislosti so znížením jej zárobkových možností v dôsledku tehotenstva a pôrodu a jednak v súvislosti so zvýšením nákladov, ktoré jej v dôsledku tehotenstva, resp. pôrodu a narodenia dieťaťa vznikajú. Podmienkou pre priznanie príspevku nie je odkázanosť matky (priaznivé majetkové alebo príjmové pomery matky nevylučujú priznanie príspevku). Rozhodujúcimi skutočnosťami sú vzniknuté náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom a odôvodnená požiadavka spoluúčasti otca na ich znášaní a spravidla aj zhoršenie príjmovej situácie matky. V konaní súd zisťuje konkrétne náklady a potreby matky a zákonné hľadiská pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti (schopnosti, možnosti, majetkové pomery povinného, potencionalitu príjmov, súlad s dobrými mravmi) a skúmajú sa tiež príjmové a majetkové pomery matky. „Na rozdiel od výživného pre dieťa, účelom príspevku na výživu nevydatej matke nie je vyrovnanie životnej úrovne s otcom dieťaťa, ale s pôvodnou životnou úrovňou samotnej matky pred tehotenstvom a po pôrode. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca dieťaťa pri určení výšky tohto príspevku je potrebné skúmať v rozsahu jeho spôsobilosti vyrovnať túto zníženú životnú úroveň matky“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo

dňa 26.11.2019). Súd prvej inštancie preto vychádzal z príjmu oprávnenej v období predchádzajúcom otehotneniu a pôrodu s maloletým G., pozostávajúceho z rodičovského príspevku a prídavkov na maloletého H. („rozhodné obdobie“). Podľa súdu prvej inštancie oprávnená nepreukázala, že v dôsledku tehotenstva a pôrodu došlo k poklesu jej životnej úrovne v porovnaní s rozhodným obdobím (t.j. s obdobím, kedy bola na rodičovskej dovolenke s maloletým H.). V odseku 23 rozsudku sa súd prvej inštancie venuje jednotlivým položkám vyčísleným matkou, ktoré považoval za preukázané (bylinky a čaje na podporu kojenia v sume 23,76 eur, popôrodné a prsné vložky v sume 45,59 eur, hygienické potreby ..) a dospel k záveru, že tieto boli pokryté úhradami zo strany povinného v celkovej sume 1 400 eur. Priznanie výživného by bolo podľa súdu prvej inštancie v rozpore s dobrými mravmi, keďže povinný prispieval na výživu maloletého H., pričom následne bolo preukázané, že nie je jeho otcom. Vzhľadom k tomu, že oprávnená nešpecifikovala, čo z požadovanej sumy má pripadať na jej výživu a čo má pripadať na úhradu nákladov súvisiacich s pôrodom, nepreukázala zníženie životnej úrovne v dôsledku tehotenstva a pôrodu, nepreukázala existenciu nákladov na bývanie v rozhodnom období, odporca preukázal, že v rozhodnom období na výživu a na úhradu nákladov matke prispieval, v neposlednom rade bol zistený rozpor s dobrými mravmi, na základe čoho dospel súd prvej inštancie k záveru, že návrh oprávnenej nie je dôvodný, preto návrh zamietol. S použitím (ďalej len ,P“) súd prvej inštancie považoval za spravodlivé priznať povinnému voči oprávnenej náhradu trov konania vo výške 100%, na návrh povinného, a to najmä s poukazom na to, že z dôvodu častej zmeny právnych zástupcov na strane oprávnenej, ako aj z dôvodu neustáleho predkladania nových listinných dôkazov na pojednávaní dochádzalo k častému odročovaniu pojednávania, v dôsledku čoho celé konanie trvalo vyše dvoch rokov. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku osobitným uznesením vyšší súdny úradník.

5. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie oprávnená na základe odvolacieho dôvodu podľa , a (ďalej len „CSP) a to, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Povinný bol v konaní nečinný a svoje tvrdenia o úhradách za oprávnenú nepreukázal, súd emotívne a teatrálne zavádzal. Úhrady o výdavkoch za oprávnenú preukazoval až podaním zo dňa 23.03.2023, ktoré pritom vôbec nesúvisia s obdobím od 03.11.2019 do 03.11.2021. Do výdavkov na oprávnenú zahrnul výdavky na výživu na maloletého H.. Predmetom konania bolo určenie príspevku na výživu nevydatej matky. Základom priznania tohto príspevku sú tehotenstvo a narodenie dieťaťa nevydatej matke a s tým súvisiaca zmena sociálnej situácie matky, a to dočasnou stratou príjmu zo zamestnania, či iného príjmu a k zvýšeniu výdavkov v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom. Súd prvej inštancie nepristupoval rovnako k účastníkom konania. Zatiaľ, čo uveril tvrdeniu povinného, že oprávnenej prispieval na výživu bez toho, aby to preukázal, na výdavky oprávnenej, ktorá svoje výdavky riadne zdokladovala neprihliadol, konkrétne na pomernú časť výdavkov na bývanie, stomatologickú starostlivosť, nadštandardnú gynekologickú starostlivosť, testy na Covid-19, ktoré dôkazy si navyše súd prvej inštancie od oprávnenej vyžiadal. Rozporný je jeho záver, že oprávnená nepreukázala výdavky na hygienické potreby, pričom vzápätí pripustil, že sa jednalo o bežné výdavky, ktoré vlastne nie je potrebné preukazovať. Rovnako za odôvodnené výdavky považoval výdavky na podporu kojenia a popôrodné a prsné vložky, ktoré ale následne nepriznal. Namietala, že súd nepriznal výživné z dôvodu rozporu s dobrými mravmi, keď povinný mal vedomosť o tom, že nie je otcom maloletého H.. Oprávnená predložila pracovnú zmluvu zo dňa 31.01.2019 so spoločnosťou E. L. I. s dohodnutou mzdou vo výške 1 000 eur mesačne. Až po nástupe na materskú dovolenku zistila, že povinný za ňu neodvádzal odvody, čím jej nevznikol nárok na materské, ale len rodičovský príspevok, ktorý je podstatne nižší. Súd prvej inštancie sa však porušením dobrých mravov v danom prípade nezaoberal. Priznanie 100% náhrady trov konania povinnému považuje za nespravodlivé, keďže bola odkázaná na právnu pomoc Centra právnej pomoci, ktoré jej prideľovalo rôznych právnikov, ktorí nemali dostatok času na oboznámenie sa so spisom. Aj zmenou v osobe sudcu došlo k ďalšiemu žiadaniu dôkazov od účastníkov konania. Na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že povinného zaviaže k povinnosti prispievať oprávnenej na jej výživu sumou vo výške 250 eur mesačne, vždy do 15-teho dňa vopred k rukám oprávnenej, a to počnúc dňom 02.08.2021, s povinnosťou uhradiť oprávnenej zročné výživné za obdobie od 03.11.2019 do 03.11.2021 do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku a aby odvolací súd priznal oprávnenej náhradu trov konania v rozsahu 100% a náhradu trov odvolacieho konania, alternatívne, aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

6. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací ( , ďalej len ,,CMP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( v spojení s ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné.

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmať, či odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, a teda či súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom a vec správne právne posúdil, keď návrh oprávnenej zamietol.

8. Odvolací súd preberá skutkový stav zistený súdom prvej inštancie, ktorý dospel k správnym skutkovým zisteniam pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre meritórne rozhodnutie. Odvolací súd sa čiastočne nestotožnil s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie, ale dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku I. vecne správne, preto je potrebné ho v tejto časti potvrdiť podľa .

9. Podľa otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.

10. Podľa konanie sa začína len na návrh.

11. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.

13. V prvom rade je potrebné uviesť, že nedostatok vytýkaný súdom prvej inštancie, že oprávnená nešpecifikovala, čo zo sumy 250 eur pripadá na výživu a čo na príspevok na úhradu nákladov súvisiacich s tehotenstvom a pôrodom nebol namieste. Z obsahu návrhu na č.l. 1 a nasl., doplnenia návrhu na č.l. 73 a nasl., prednesov oprávnenej a jej splnomocnenca na pojednávaniach je totiž nepochybné, že oprávnená si uplatnila nárok na príspevok na výživu, ako to vyplýva aj z odvolacieho návrhu oprávnenej, a teda, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že povinného zaviaže k povinnosti prispievať oprávnenej na jej výživu.

14. Na základe uvedeného odvolací súd posúdil návrh osoby oprávnenej na výživné ako návrh o príspevok na úhradu jej výživy od osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné od narodenia maloletého syna G., t.j. od 03.11.2019 do 03.11.2021 podľa vyššie citovaného .

15. Účelom príspevku na výživu nevydatej matky je dosiahnuť, aby časovo obmedzeným príspevkom bola matka dieťaťa hospodársky zabezpečená v dobe, kedy sa prechodne dostala ako žena nevydatá za otca dieťaťa do mimoriadnej situácie, vytvorenej jej tehotenstvom a pôrodom. Tento príspevok možno priznať na dobu najdlhšie dvoch rokov, ktorá môže spadať tak do doby tehotenstva, ako aj do doby po pôrode.

16. V predmetnom konaní si oprávnená uplatnila tento nárok za čas od pôrodu maloletého syna G. (od 03.11.2019), po dobu dvoch rokov (do 03.11.2021). Nebolo sporné, že pre účely rozhodnutia je podstatné porovnanie životnej úrovne oprávnenej pred pôrodom s obdobím, počas ktorého si oprávnená uplatnila nárok na príspevok na výživu.

17. Oprávnená v odvolaní namietala, že v dôsledku pôrodu maloletého G. došlo k poklesu jej životnej úrovne, pretože sa jej znížil príjem oproti príjmom dosahovaným pred pôrodom v spoločnosti E. L. I. (ďalej len „Spoločnosť“), na ktoré súd prvej inštancie neprihliadol.

18. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že oprávnená nepreukázala príjem zo Spoločnosti. Neprihliadol na písomnú zmluvu medzi oprávnenou a Spoločnosťou, ktorú oprávnená predložila súdu až 15.06.2023 a ktorej pravosť povinný poprel, keď počas celú dobu trvania prejednávanej veci oprávnená tvrdila, že so Spoločnosťou mala uzatvorenú iba ústnu zmluvu. Uvedené potvrdzuje aj obsah predžalobnej výzvy z 23.09.2022, kde sa zároveň uvádza, že oprávnenej nebola vyplatená žiadna mzda.

19. Odvolací súd konštatuje, že uvedené závery plne korešpondujú so zisteným skutkovým stavom, ktorý vyplýva zo spisu. Na pojednávaní dňa 17.05.2022 splnomocnenec matky navrhol pre účely porovnania životnej úrovne matky pred pôrodom vychádzať z jej príjmu v spoločnosti I. I., kde pracovala pred nástupom na rodičovskú dovolenku s maloletým synom H.. Oprávnená na pojednávaní zároveň uviedla, že bola účastná pri zakladaní Spoločnosti, kde pracovala ako office managerka bez príjmu. Dňa 05.09.2022 oprávnená predložila súdu potvrdenia Spoločnosti o udelení výnimky oprávnenej ako zamestnankyni zo zákazu vychádzania (v čase pandémie COVID 19) v roku 2021. Zároveň predložila emailovú komunikáciu z 2021, z ktorej má vyplývať, že sa podieľala na úlohách spojených s fakturáciou Spoločnosti a splnomocnenie Spoločnosti na zastupovanie všetkých úkonov súvisiacich s nákupom, reklamáciou a riešení v on-line shope z 19.01.2021. Poradenstvo Inšpektorátu práce v liste adresovanom oprávnenej zo dňa 31.05.2022 sa týka nedodržania písomnej formy pracovnej zmluvy. Na pojednávaní dňa 20.09.2022 oprávnená uviedla, že v Spoločnosti pracovala bez príjmu počas tehotenstva s maloletým G., aj po pôrode do marca 2021, kedy nosila maloletého do práce. Potvrdila, že nemala pracovnú zmluvu, ale podľa nej pracovný pomer fakticky existoval. Obdobne sa vyjadrila na pojednávaní dňa 08.03.2023. Podaním doručeným súdu dňa 15.06.2023 oprávnená predložila pracovnú zmluvu so Spoločnosťou z 31.01.2019, predžalobnú výzvu oprávnenej adresovanú Spoločnosti z 23.09.2022, ktorou si uplatňuje nároky z ústnej pracovnej zmluvy, odpoveď Spoločnosti na predmetnú výzvu, v ktorej sa popiera existencia pracovnoprávneho vzťahu medzi Spoločnosťou a oprávnenou z 13.10.2022, splnomocnenia Spoločnosti na preberanie pošty pre oprávnenú. Povinný opakovane popieral existenciu pracovnoprávneho vzťahu, spochybnil pravosť listín (zápisnica z pojednávania z 20.09.2022).

20. Na základe uvedeného sa odvolací súd stotožnil s hodnotením tvrdení účastníkov a dôkazov predložených oprávnenou, že oprávnená nepreukázala príjem z pracovného pomeru so Spoločnosťou, čo napokon ani nebolo sporné. Sporná bola existencia pracovnoprávneho vzťahu medzi oprávnenou a Spoločnosťou a hypotetické príjmy z takejto činnosti podľa písomnej pracovnej zmluvy medzi oprávnenou a Spoločnosťou z 31.01.2019 s dohodnutou mesačnou mzdou 1 000 eur brutto. Ani odvolací súd neprihliadol na predloženú písomnú zmluvu, ktorej pravosť povinný poprel, keď oprávnená predtým opakovane tvrdila, že so Spoločnosťou mala uzatvorenú iba ústnu zmluvu. Pokiaľ oprávnená pomáhala povinnému v Spoločnosti s čiastkovými úlohami, zo žiadnej z týchto činností nepoberala príjem, ktorý by sa mal zohľadniť vo vzťahu k posúdeniu jej vyššej životnej úrovne v porovnaní s obdobím po pôrode maloletého G..

21. Keďže oprávnená nepreukázala príjem zo Spoločnosti, odvolací súd vychádzal zo zistených príjmov oprávnenej pred pôrodom maloletého H., nie z príjmov oprávnenej v období bezprostredne predchádzajúcom otehotneniu a pôrodu s maloletým G. (pozostávajúcom z rodičovského príspevku a prídavkov na dieťa) a zohľadnil, či nedošlo k zníženiu životnej úrovne oprávnenej z dôvodu celodennej starostlivosti o maloletého G. v období, keď maloletý H. už navštevoval materskú školu a táto skutočnosť sama o sebe jej už nebránila v dosahovaní príjmov.

22. Zo skutkových okolností zistených súdom prvej inštancie vyplynulo, že bezprostredne pred narodením maloletého H. oprávnená poberala dávku v nezamestnanosti od novembra 2015 do apríla 2016, následne nemocenské/materské do októbra 2016 a mala tiež príjem zo spoločnosti J. I., I. v roku 2016. Oprávnená nepreukázala a ani netvrdila súvislosť skončenia pracovného pomeru v spoločnosti I. I. s tehotenstvom, či pôrodom maloletého H.. Berúc do úvahy príjmy oprávnenej z titulu dávky v nezamestnanosti, nemocenskej dávky a materskej, vrátane príjmu zo spoločnosti J. I., I. v roku 2016 tak oprávnená pred pôrodom maloletého H. dosahovala priemerný príjem v sume 326,03 eur mesačne (potvrdenie Sociálnej poisťovne z 07.10.2015 o poberaní dávky v nezamestnanosti na č.l.

342, potvrdenie Sociálnej poisťovne z 07.10.2015 o poberaní nemocenského/materského na č.l. 340, potvrdenie o zdaniteľných príjmoch zo spoločnosti J. I., I. v roku 2016 na č.l. 280). Pokiaľ súd prvej inštancie vychádzal z príjmov oprávnenej od novembra 2016, kedy oprávnená poberala rodičovský príspevok (vo výške postupne sa zvyšujúcej zo sumy 142,90 eur na sumu 275,90 eur mesačne) a taktiež poberala prídavky (vo výške postupne sa zvyšujúcej zo sumy 23,52 eur na sumu 60 eur mesačne), tak tieto príjmy v úhrne najviac 335,90 eur sú dokonca vyššie ako príjmy z obdobia pred pôrodom maloletého H.. Preto jeho záver, že oprávnená nepreukázala zníženie jej príjmu v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom maloletého G. je správny.

23. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie má za nepochybne preukázané, že účastníci, hoci nikdy nežili v spoločnej domácnosti, boli vo vzťahu najmenej do marca 2021. Ani odvolací súd neuveril tvrdeniam oprávnenej, že spolu s povinným netvorili pár, keď sama potvrdila, že s povinným udržiavala milenecký vzťah do apríla 2021 a z emailovej komunikácie na č.l. 62 bolo súdom prvej inštancie zistené, že v marci 2021 oprávnená dojednávala s matričným úradom termín sobáša s povinným.

24. Povinný v konaní preukázal, že do apríla 2021 prispieval oprávnenej početnými úhradami v celkovej sume približne 2 000,- eur (č.l. 439-468). Z listinných dôkazov i z tvrdenia oprávnenej vyplýva, že oprávnenej hradil poplatok za paušál na mobilný telefón, manikúru, úpravu obočia, spoločnú dovolenku, zdravotnú starostlivosť a pod. Oprávnená podala návrh až po ukončení vzťahu 02.08.2021, teda jej návrh možno hodnotiť ako účelový. Nebolo možné totiž od povinného očakávať, aby odkladal účtovné doklady za všetky úhrady vo vzťahu k oprávnenej, keď ich vzťah trval. Povinný aj podľa oprávnenej uhrádzal jej výdavky najmä v hotovosti (zápisnica z pojednávania z 08.03.2023). Úhradami, ktoré súdu povinný zdokladoval tak mal aj odvolací súd za preukázané, že počas trvania vzťahu dobrovoľne prispieval na výživu oprávnenej a požiadavka oprávnenej na zdokladovanie „všetkých“ nákupov odvolací súd hodnotí ako šikanóznu, preto jej nebolo možné vyhovieť.

25. Aj po ukončení vzťahu v apríli 2021 prispieval na výživu maloletých detí a prispieval oprávnenej na nákupy, čo potvrdila oprávnená na pojednávaní dňa 08.03.2023. Oprávnená navyše nepreukázala žiadne zvýšené výdavky v období od apríla do augusta 2021, ktorých vynaložením by sa znížila jej životná úroveň v porovnaní s časom pred pôrodom. Výdavky na stomatologickú starostlivosť v sume 45 eur v apríli 2021, na testy COVID 19, či gynekologickú starostlivosť v sume 11 eur je možné považovať za bežné výdavky, pričom z listinných dôkazov nevyplýva súvislosť týchto výdavkov s pôrodom maloletého G.. Oprávnená naďalej bývala so svojimi rodičmi, preto ani v tejto súvislosti nebolo možné dospieť k záveru o zhoršení životnej úrovne oprávnenej v dôsledku pôrodu maloletého G..

26. Od augusta 2021 maloletý G. navštevuje materskú školu (pričom poplatky hradil povinný), preto oprávnená mala možnosť sa zamestnať. Odvolací súd za rozhodnú skutočnosť považoval zistenie, že oprávnenej životná úroveň v rozhodnom období neklesla v porovnaní s časom pred pôrodom maloletého G. a pokiaľ sa oprávnenej zvýšili výdavky v súvislosti so starostlivosťou o maloletého G., tieto sú predmetom vyživovacej povinnosti povinného ako otca voči maloletému G..

27. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok vo výroku I. potvrdil podľa , keďže návrh oprávnenej aj odvolací súd posúdil ako nedôvodný.

28. Odvolací súd sa však nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že priznanie náhrady trov konania povinnému je spravodlivé s odkazom na .

29. Z obsahu spisu vyplýva, že povinný opakovane (09.11.2021 a 21.12.2021) neprevzal návrh a doplnenie návrhu tak, ako to vyplýva z informácie o doručovaní na č.l. 107. Predmetné podania prevzal až 20.01.2022 (č.l. 109). Pojednávanie bolo vytýčené na 17.05.2022. Splnomocnenec povinného požiadal o odročenie pojednávania (č.l. 121), ktorému nebolo zo strany súdu vyhovené (č.l. 131). Dňa 17.05.2022 sa uskutočnilo pojednávanie za prítomnosti oboch účastníkov a ich splnomocnencov. V zápisnici z pojednávania je konštatované, že účastníci nezaložili včas do spisu doklady v zmysle predchádzajúcej výzvy súdu. Obaja účastníci boli vyzvaní k predloženiu dokladov v lehote 15 dní pred pojednávaním odročeným na 20.09.2022, ktorú výzvu splnili. Pojednávanie dňa 20.09.2022 sa uskutočnilo za prítomnosti oboch účastníkov a ich splnomocnencov. Bolo konštatované, že podania účastníkov im boli navzájom súdom doručené. Obaja účastníci boli vyzvaní k predloženiu dokladov v lehote 15 dní pred pojednávaním odročeným na 08.12.2022. Splnomocnenec oprávnenej požiadal o

odročenie pojednávania, ktorej žiadosti súd nevyhovel. Splnomocnenec oprávnenej opätovne požiadal odročenie pojednávania. Termín pojednávania 08.12.2022 bol zrušený z dôvodu práceneschopnosti sudkyne. Ďalší termín pojednávania bol vytýčený na 08.03.2023. Účastníci boli opätovne vyzvaní, aby splnili výzvu súdu predložiť informácie a podklady v lehote 15 dní pred pojednávaním. Na pojednávaní boli prítomní obaja účastníci a splnomocnenec povinného. Bolo konštatované, že účastníci nesplnili výzvu súdu. Ďalší termín pojednávania bol vytýčený na 17.05.2023. Účastníci boli opätovne vyzvaní, aby splnili výzvu súdu predložiť informácie a podklady v lehote 15 dní pred pojednávaním. Pojednávanie sa uskutočnilo za prítomnosti oboch účastníkov a ich splnomocnencov. Bolo konštatované, že oprávnená splnila výzvu súdu až na pojednávaní. Splnomocnenec oprávnenej prevzal zastúpenie dňa 16.05.2023. Oprávnená bola na pojednávaní i následne (úprava z 18.05.2023) vyzvaná na predloženie ďalších informácií s lehotou 30 dní na splnenie výzvy. Pojednávanie bolo odročené na 25.09.2023. Oprávnená doručila podklady na základe výzvy súdu. Pojednávanie sa uskutočnilo za prítomnosti oboch účastníkov a ich splnomocnencov. Na pojednávaní bol vyhlásený rozsudok.

30. Z vyššie uvedeného opisu vyplýva, že ani v jednom prípade nebolo pojednávanie odročené z dôvodov výlučne na strane oprávnenej. Iba jeden termín pojednávania bol zrušený z dôvodu práceneschopnosti sudkyne. V jednom prípade súd konštatoval, že oprávnená splnila výzvu až na pojednávaní, ktoré však bolo následne odročené s výzvou na predloženie ďalších doplňujúcich informácií. Ani častá zmena splnomocnencov na strane oprávnenej, keď z obsahu spisu vyplýva, že oprávnená sa v ich prítomnosti, resp. v jednom prípade sama dostavovala na pojednávania a poskytovala súčinnosť súdu v súlade s výzvami súdu, nepredstavuje takú okolnosť, z dôvodu ktorej by bolo spravodlivé priznať povinnému náhradu trov konania v akomkoľvek rozsahu.

31. Preto odvolací súd podľa v spojení s a zmenil rozhodnutie tak, že náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie nepriznal žiadnemu z účastníkov a rovnako rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa , keďže nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa pre prijatie záveru o opodstatnenosti, či už nároku povinného, resp. oprávnenej vo vzťahu k náhrade trov konania. Odvolací súd zároveň dáva do pozornosti súdu prvej inštancie, že podľa o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Spôsob rozhodnutia súdu prvej inštancie, že o výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník nemá oporu v zákone, keďže o nároku na náhradu a o výške trov konania je povinný rozhodnúť súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí s výnimkou nároku štátu na náhradu trov konania ( ).

32. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľa odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú ovplyvniť výšku výživného, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

33. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne ( posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).