Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11Pc-33-2021.pdf
PDF · 146.01 KB
Case nature
Area
Subarea
11Pc/33/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou Mgr. Tamarou Ondruškovou, v právnej veci navrhovateľky: E. V., J.. V., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. M. XX, B., právne zastúpená: Mgr. Ľubomíra Liptáková, advokátka so sídlom Pribišova č. 1, Bratislava proti odporcovi: X. I., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. A. XX, B., právne zastúpený: Niku & partners, s.r.o., so sídlom Prokopa Veľkého 51, Bratislava o príspevok na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke takto
rozhodol:
I. Súd návrh zamieta.
II. Odporcovi súd priznáva voči navrhovateľke náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je navrhovateľka povinná zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 02.08.2021 sa navrhovateľka (ďalej aj ako „matka“) domáhala, aby súd zaviazal odporcu povinnosťou uhradiť nevydatej matke dieťaťa príspevok na výživu a úhradu nákladov v jednej splátke vo výške 5250,- eur, za 21 mesiacov a následne každý mesiac sumu 250,- eur, počas trvania materskej dovolenky. V dôvodoch svojho návrhu navrhovateľka uviedla, že vzťah medzi ňou a odporcom bol milenecký. S odporcom má syna A.na. Okrem syna A. má navrhovateľka ešte aj syna P., u ktorého bol v rodnom liste zapísaný ako otec taktiež odporca. Cieľom návrhu navrhovateľky je uľahčiť si existenčné podmienky, do ktorých sa dostala v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom, aj za pomoci otca dieťaťa. Maloletý A. má ťažké dermatologické a alergické zdravotné problémy, ktoré sú finančne náročnejšie. Matka odporcu odmietala navrhovateľku prijať do rodiny. Odporca neprihliada na potreby navrhovateľky, platby, bytové pomery, navrhovateľka je odkázaná na milodary z jeho strany. Nakoľko navrhovateľke klesli jej finančné schopnosti, znížila sa jej životná úroveň, na akú bola pred tehotenstvom zvyknutá, požaduje od odporcu vyživovaciu povinnosť. Odporca si žije nad pomery, navrhovateľka požaduje, aby aj maloleté deti žili na úrovni svojich rodičov. Navrhovateľke jej rodičovské povinnosti aktuálne neumožňujú zamestnať sa. Majetkové pomery navrhovateľky nie sú na úrovni majetkových pomerov odporcu, odporca vlastní dve motorové vozidlá, 2-izbový byt v B. V. X. B., parkovacie státie v bytovom dome, stavebný pozemok v katastrálnom území I. o výmere 602 m2, ktorý je zaťažený hypotekárnym úverom, odporca je konateľom v spoločnosti X. U. Q..J..H.., ktorú zakladala navrhovateľka, taktiež je aj živnostníkom, je klenotník, ktorý má významnú klientelu. Odporca má štyri bankové účty vo VÚB, a.s. a jeden bankový účet v Slovenskej sporiteľni, a.s. odporca zatajuje pred navrhovateľkou obnos týchto bankových účtov. Navrhovateľka žiada aby súd preveril stav týchto bankových účtov. Navrhovateľka požaduje, aby odporca poskytol vopred sumu na zabezpečene jej výživy a to aj spätne, nakoľko spolu nikdy nežili v spoločnej domácnosti. Odporca nezakúpil žiadnu detskú výbavu pre maloletého A.Á., použila sa detská výbava po maloletom P.. Odporca uhradil pôrod navrhovateľky v Q. A. V. B. v celkovej výške 1300,- eur, čo bola jediná položka a náklad na starostlivosť
o navrhovateľku a jej druhorodeného syna A.na. Dňa 23.09.2021 navrhovateľka doplnila svoj návrh písomným podaním, v ktorom už uviedla, že s odporcom sú rodičmi dvoch maloletých detí - mal. P. V., Z.. XX.XX.XXXX a mal. A. V., Z.. XX.XX.XXXX. Navrhovateľka býva v spoločnej domácnosti so svojimi dvoma maloletými deťmi a so svojimi rodičmi. Navrhovateľka prispieva otcovi na bývanie sumou 180 - 200,- eur mesačne, jej ďalšie výdavky sú na stravu, hygienu a základné potreby do domácnosti približne v sume 150,- eur mesačne. Ošatenie a obuv si dlhodobo nekupuje, nakoľko na to nemá finančné prostriedky, rovnako na kultúrne a spoločenské podujatia. Navrhovateľka poberá rodičovský príspevok na mal. Kristiána v sume 275,90 eur mesačne a rodinné prídavky na každé dieťa vo výške 25,50 eur mesačne. Navrhovateľka nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, nemá žiadne úvery a pôžičky v bankách, má však pôžičky od rodinných príslušníkov. Navrhovateľka bola pred nástupom na materskú dovolenku so synom P. zamestnaná v spoločnosti Q., Q..J..H.. a jej príjem bol vo výške 1200,- eur mesačne brutto. Starší syn P. navštevuje materskú školu kde sú mesačné poplatky 141,- eur. Mladší syn A. od augusta 2021 navštevuje detské centrum O., nakoľko sa chce navrhovateľka zamestnať. Poplatky za Detské centrum O. sú mesačne 468,- eur. Navrhovateľka si aktívne hľadá prácu. Pre zhoršený zdravotný stav mal. A. mesačne vynaloží na lieky sumu 70,- eur, ďalej má výdavky na plienky a vlhčené utierky 95,- eur mesačne a umelé mlieko 108,- eur mesačne. Na Okresnom súde Bratislava II prebieha konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Odporca si plní vyživovaciu povinnosť na synov vo výške 300,- eur mesačne od marca 2021. Okrem toho uhrádza aj materskú školu mal. P. vo výške 141,- eur mesačne a Detské centrum O. pre mal. A. vo výške 468,- eur mesačne (prvú platbu uhradila navrhovateľka). Tržby spoločnosti X. U., Q..J..H.. v roku 2020 činili sumu 45 420,- eur. Odporca uzavrel dňa 30.06.2020 pracovnú zmluvu so zamestnávateľom B. D. Q..J..H.. s mesačnou mzdou 2450,- eur brutto. Navrhovateľka si uplatňuje nárok na príspevok od narodenia mal. A.na, nakoľko odporca jej neposkytol žiadne finančné prostriedky na jej výživu. Navrhovateľka upravila svoj nárok tak, že požaduje, aby súd zaviazal odporcu prispievať jej na výživu sumou 250,- eur mesačne, a to v období od 03.11.2019 do 03.11.2021. V písomnom podaní predloženom súdu na pojednávaní dňa 17.05.2023 navrhovateľka opätovne poukázala na to, že s odporcom spolu nikdy nežili v spoločnej domácnosti. Odporca urobil pre navrhovateľku šesť nákupov, milenecký pomer ukončili dňa 19.03.2023. Maloletý A. sa narodil v čase, keď bola navrhovateľka ešte na rodičovskej dovolenke s mal. P.. Počas prvej rodičovskej dovolenky pracovala navrhovateľka u odporcu, s ktorým však mala len ústne uzatvorenú pracovnú zmluvu. Mesačný zárobok mal byť dohodnutý na sumu 1000,- eur brutto. Odporca však navrhovateľke túto sumu nevyplácal, taktiež za ňu neplatil odvody do Sociálnej poisťovne. K dovolenke, ktorú mal odporca hradiť, navrhovateľka uviedla, že na túto dovolenku napokon nevycestovali, pre pandémiu Covid-19, odporca uhradil za dovolenku zálohu vo výške 1000,- eur. Skrášľovacie procedúry, ktoré mal hradiť odporca, boli darčekom k Vianociam a taktiež neboli využité pre pandémiu Covid-19. K sume 250,- eur na nákup v Ikea navrhovateľka uviedla, že odporca žiaden detský nábytok nekupoval, keďže mala zariadenie po staršom synovi. Suma 33,50 eur za deky bol darček od matky odporcu pre mal. A.. Suma 101,40 eur za trampolínu bol svojvoľný nákup odporcu - zakúpenie trampolíny na záhradu jeho matky. Maloletý A. mal v tom čase 4 mesiace, trampolínu nemohol využívať. Suma 467,40 eur predstavovala nákup v SCONTO nábytok, konkrétne nákup postele. Odporca klamal, keď uvádzal, že uhrádzal potreby navrhovateľky, navrhovateľku šatil či kupoval výbavu pre maloletého A.. Navrhovateľka vyčíslila svoje mesačné náklady na sumu 605,02 eur, pozostávajúce z nákladov na bývanie v sume 147,- eur (voda, elektrina, plyn, komunálny odpad, daň z nehnuteľnosti, nedoplatky za energie, RTVS, potreby do domácnosti), paušál za mobil v sume 60,- eur, cestovné 30,- eur, urologická starostlivosť 69,50 eur, hygienické potreby 46,70 eur, lieky a vitamíny 30,- eur, covid testy 15,-eur, stomatologické ošetrenie 29,- eur, gynekologická starostlivosť 11,- eur, ošatenie 8,- eur, obuv 8,- eur (rozpis výdavkov č. l. 479).
2. Odporca sa k návrhu navrhovateľky písomne nevyjadril.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie, a to výsluchom, navrhovateľky, odporcu, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými do spisu a zistil nasledovný skutkový stav.
4. Navrhovateľa má dve maloletá deti, a to maloletého P. V., Z.. XX.XX.XXXX a maloletého A. V., Z.. XX.XX.XXXX. Z rodného listu maloletého P. (č. l. 50) vyplýva, že ako otec maloletého bol zapísaný odporca. Zo súvisiaceho spisu 28Pc/26/2021 súd zistil, že predmetom tohto konania bol návrh navrhovateľky na zapretie otcovstva odporcu k maloletému P. V.. V konaní bol vykonaný test otcovstva a na základe jeho výsledkov súd rozhodol rozsudkom č. k. 28Pc/26/2021-144 zo dňa 18.10.2022 určil, že X. I.E., Z.. XX.XX.XXXX nie je otcom maloletého dieťaťa P. V.M., Z.. XX.XX.XXXX z matky Lívie
Vlčekovej, nar. 05.03.1984. Otcom maloletého A. V., Z.. XX.XX.XXXX je odporca, táto skutočnosť sporená nebola (rodný list č. l. 45).
5. K majetkovým pomerom odporcu súd z predložených listinných dôkazov zistil, že dňa 30.06.2020 uzatvoril pracovnú zmluvu so spoločnosťou B. D. Q..J..H.. s platom 2450,- eur brutto (č. l. 12). Odporca je vlastníkom nehnuteľností, tak ako uvádza navrhovateľka vo svojich písomných podaniach, čo vyplýva z predložených listov vlastníctva (č. l. 13 - 25). Z predloženého výpisu (č. l. 92 - 94) zo stránky www.finstat.sk <http://www.finstat.sk> vyplýva, že výnos spoločnosti X. U., Q..J..H.. bol v roku 2020 vo výške 45 422,- eur, zisk 7516,- eur. Obsahom listinných dôkazov na č. l. 164 - 268 sú daňové priznania k dani z príjmu fyzickej osoby X. I. za roky 2019, 2020 a 2021, daňové priznania k dani z príjmu právnickej osoby X. U., Q..J..H.. + účtovné závierky za roky 2019, 2020 a 2021, pracovná zmluva so spoločnosťou B. D. Q..J..H.. spolu s dohodou o ukončení pracovného pomeru ako aj s výplatnými lístkami za mesiace júl až november 2020, záložná zmluva k nehnuteľnostiam, zmluva o splátkovom úvere, rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor zo dňa 19.09.2019 o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v katastrálnom území X. B. - byt a garáž, výpisy z účtu odporcu svedčiace o predaji motorového vozidla, sumarizácia výdavkov spojených s bývaním. Predmetné listinné dôkazy svedčia o majetkových pomeroch odporcu v období rokov 2019 - 2021. Vyplýva z nich, že odporca mal v roku 2019 príjmy zo živnosti vo výške 61 323,08 eur, výdavky vo výške 64 457,24 eur, v roku 2020 príjmy zo živnosti vo výške 22 167,50 eur a výdavky vo výške 19 419,12 eur a v roku 2021 príjmy zo živnosti vo výške 15315,58 eur a výdavky vo výške 16717,91 eur. Z dodatočného daňového priznania za rok 2021 vyplýva, že príjem zo živnosti bol v roku 2021 vo výške 31 982,25 eur a výdavky vo výške 16717,91 eur. V roku 2019 odporca vykázal výsledok hospodárenia spoločnosti X. U., Q..J..H.. vo výške 1391,- eur, v roku 2020 vo výške 8853,- eur a v roku 2021 vo výške 15 658,- eur. Z pracovného pomeru so spoločnosťou B. D. Q..J..H.. mal odporca príjem vo výške 1718,58 eur v mesiacoch júl až október 2020 a v novembri 2020 vo výške 664,03 eur. Odporca predloženými dokladmi taktiež potvrdil vlastníctvo nehnuteľností (byt a garáž v B. - X. B. a stavebný pozemok v obci I., na ktorý spláca hypotekárny úver). Navrhovateľka na pojednávaní navrhla vykonať dôkaz - zistiť majetkové pomery rodičov odporcu a preveriť bankové účty odporcu. Súd tieto dôkazy nevykonal, nepovažoval ich za potrebné, vzhľadom k tomu, že majetkové pomery odporcu mal súd, vzhľadom na charakter inštitútu zakotveného v § 74 ods. 1 za dostatočne preukázané.
6. V súvislosti so zisťovaním príjmu resp. životnej úrovne navrhovateľky bezprostredne pred otehotnením s maloletým A. súd z predložených listinných dôkazov zistil nasledovné. Navrhovateľka uzatvorila dňa 30.03.2015 pracovnú zmluvu so spoločnosťou Q. Q..J..H.. s mesačnou mzdou 1200,- eur brutto. (č. l. 33). Dňa 31.12.2015 uzatvorila navrhovateľka dohodu o pracovnej činnosti so mzdou 2,33 eur na hodinu (č. l. 273). Z ročného zúčtovania preddavkov na daň (č. l. 278) vyplýva zdaniteľná mzda za rok 2015 zo spoločnosti Q. Q..J..H.. vo výške 10 887,78 eur a z potvrdenia o zdaniteľných príjmoch (č. l. 280) vyplýva úhrn vyplatených zdaniteľných príjmov za rok 2016 od spoločnosti C..M..U..T.. Q., Q..J..H.. vo výške 330,86 eur. V období od novembra 2015 do apríla 2016 bola navrhovateľke vyplácaná dávka v nezamestnanosti (č. l. 342). Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. 30902/2016-BAM- DvN zo dňa 14.12.2016 (č. l. 271) vyplýva, že navrhovateľke od 13.11.2016 zanikol nárok na dávku v nezamestnanosti a dňa 13.112016 bola vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie (č. l. 299). V evidencii uchádzačov o zamestnanie bola evidovaná v období od 21.11.2015 do 12.11.2016 (č. l. 300). Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 10.01.2017 (č. l. 292) vyplýva, že navrhovateľa v danom období poberala dávku v hmotnej núdzi vo výške 49,50 eur mesačne. V období 18.04.2016 - 30.10.2016 mala navrhovateľka uzatvorenú pracovnú zmluvu s P.. M. H., súdnou exekútorkou, so mzdou 500,- eur. Listinnými dôkazmi na č. l. 301 - 306, č. l. 433 - 437 a č. l. 680
- 707 preukazovala navrhovateľka pracovný pomer v spoločnosti X. U. Q..J..H.. Navrhovateľka dňa 15.06.2023 predložila súdu aj pracovné zmluvy uzatvorené medzi ňou a odporcom resp. spoločnosťou X. U. Q..J..H.. (č. l. 667 - 678), a to aj napriek tomu, že na pojednávaní dňa 08.03.2023 tvrdila, že s odporcom resp. so spoločnosťou X. U. Q..J..H.. mala uzatvorenú len ústnu zmluvu. Pracovné zmluvy, ktoré navrhovateľka predložila, boli uzatvorené dňa 01.03.2018 resp. dňa 31.01.2019. Podľa zmluvy č. l. 667 mala navrhovateľka dostávať mzdu 500,- eur brutto, podľa zmluvy č. l. 673 mzdu 1000,- eur brutto. Navrhovateľka predložila súdu taktiež predžalobnú výzvu zo dňa 23.09.2022 (č. l. 680), ktorú adresovala odporcovi a ktorou ho vyzývala na zaplatenie dlžnej sumy titulom nevyplatenej mzdy, pričom aj v tejto výzve samotná navrhovateľka uvádza, že ju odporca zamestnával na základe ústnej dohody a ku dňu odoslania predžalobnej výzvy jej nebola vyplatená žiadna mzda. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 30.09.2019 (č. l. 8) vyplýva, že navrhovateľke nevznikol nárok na materské v období od 1. októbra
2019, a to z dôvodu, že nebola ako zamestnanec nemocensky poistená. Z informačného systému Sociálnej poisťovne vyplynulo, že navrhovateľke ako zamestnankyni zaniklo posledné nemocenské poistenie dňa 29.04.2016, t. j. ešte pred narodením mal. P.. Od novembra 2016 navrhovateľka poberá prídavky na dieťa (č. l. 311 - 317). Na mal. P. poberala v období od 01.11.2016 do 30.11.2019 rodičovský príspevok a na mal. A. poberala rodičovský príspevok v období od 01.12.2019 do 30.11.2022 (č. l. 318
- 326).
7. Podaním a listinnými dôkazmi doručenými súdu dňa 24.03.2023 odporca preukazoval úhrady výdavkov navrhovateľky (č. l. 439 - 468). Obsahom týchto listinných dôkazov je potvrdenie o úhrade za gynekologické vyšetrenie v Q. A. dňa 09.06.2020 vo výške 132,- eur, potvrdenie o úhrade sumy 1400,- eur v Q. A. za pôrod, dňa XX.XX.XXXX, zakúpenie autosedačky a kočíka pre maloletého A., kozmetika Oriflame dňa 24,99 eur, úprava obočia 50,- eur, nechty 15,- eur, finančný príspevok dňa 22.10.2019 vo výške 50,- eur a dňa 16.04.2020 vo výške 500,- eur, zakúpenie nábytku v Ikea vo výške 250,- eur dňa 17.03.2020, zakúpenie dovolenky cez TRAVEL.sk dňa 07.01.2020, záloha vo výške 1000,- eur, detská trampolína za 101,40 eur, nákup cez mall.sk dňa 30.03.2020 za 49,72 eur, nákup v Sconto nábytok s.r.o. dňa 09.04.2020 vo výške 467,40 eur, nákup v mall.sk dňa 20.04.2020 za 71,07 eur a dňa 21.11.2019 za 160,10 eur, dňa 26.07.2019 boli zakúpená deky v sume 33,50 eur, úhrady paušálu za mobilný telefón od júna 2019 do júna 2020 celkovo v sume 468,67 eur. Z týchto listinných dôkazov vyplynulo, že za obdobie od 03.11.2019 do 03.11.2021 prispel odporca na úhradu potrieb navrhovateľke sumou približne 2000,- eur. Obsahom listinných dôkazov č. l. 492 - 589 sú príspevky odporcu na výživu mal. P. V., celkovo v sume eur 8185,72 eur. Nespornou skutočnosťou je, že odporca až do času, ako bolo zapreté jeho otcovstvo k mal. P.i, hradil škôlku, taktiež posielal na mal. výživné v sume 150,- eur mesačne, taktiež hradil iné výdavky vyplývajúce z predložených listinných dôkazov. Na č. l. 66 je platobný poukaz na 300,- eur vystavený odporcom, pre navrhovateľku, na č. l. 137 je platobný poukaz na 200,- eur vystavený odporcom pre navrhovateľku (tento poukaz bol vystavený po rozhodnom období - 05.05.2022).
8. Obsahom listinných dôkazov na č. l. 598 - 665 je predpis zálohových platieb (voda, elektrina plyn) v období od 03.11.2019 do 03.11.2021. Súd v tejto súvislosti uvádza, že navrhovateľka v danom období bývala spolu s maloletými deťmi u svojich rodičov a všetky predpisy, faktúry, poštové poukážky či akékoľvek doklady týkajúce sa úhrad spojených s výdavkami na bývanie sú vystavené na meno otca alebo matky navrhovateľky. Navrhovateľka nepredložila žiadne dôkaz, ktorý by svedčil o tom, že by sa ona sama podieľala na úhrade nákladov na bývanie. Navrhovateľka taktiež predložila na č. l. 139 až 140
- faktúry z T-com, s.r.o. na meno navrhovateľky, na č. l. 709 až 712 - výdavky na električenku, na č. l. 714 až 716 - stomatologická starostlivosť v sume 246 eur, na č. l 718 až 725 - urologická operácia, na č. l. 726 až 750 - gynekologická starostlivosť + faktúra za pôrod v sume 1400,- eur (č. l. 732) a faktúru sa vyšetrenie v sume 132 eur (č. l. 733), ktoré hradil odporca, na č. l. 770 až 775 a č. l. 811 až 829 - výdavky na antigénové testy, na č. l. 784 a 787 - pokladničné bloky a faktúry na čaje na podporu kojenia, prsné a popôrodné vložky, spolu v sume 69,35 eur, na č. l. 791 - č. l. 809 - výpisy z účtu odporcu.
9. Na jednotlivých pojednávaniach navrhovateľka uviedla, že jej príjmy boli v rozhodnom čase boli 531,76 eur a pozostávali z rodičovského príspevku, rodinného prídavku na 2 deti a výživného na A. v sume 200,- Eur, nakoľko testom otcovstva bolo zistené že maloletý P. nie je synom odporcu, tak začal posielať už len výživné na A. v sume 200,- Eur mesačne. Pri posudzovaní nároku navrhovateľky by sa malo vychádzať z toho, že ak by navrhovateľka nebola nastúpila na rodičovskú dovolenku s A., tak by bola schopná dosahovať príjem a teda, je potrebné vychádzať pri posudzovaní jej nároku z príjmu v Q. Q..J..H.., kde pracovala pred nástupom na rodičovskú dovolenku so starším synom P. kde dosahovala príjem 1200,- eur brutto. Navrhovateľka pracovala pre odporcu resp. pre spoločnosť X. U. Q..J..H.. Navrhovateľka podala trestné oznámenie z dôvodu, že jej nebola vyplácaná mzda za obdobie keď bola zamestnaná v spoločnosti X. U. Q.. J..H.. Na jednotlivých pojednávaniach navrhovateľka uviedla, že spoločnosť X. U. Q..J..H.. zakladala. Príjem nedostávala, pretože odporca hovoril, že všetko čo by zarobila sa minie na ňu a na deti. Odporca jej do dnešného dňa nevydal písomnú pracovnú zmluvu, iba ústnu dohodu. Ústne boli dohodnutí na 1.000,- Eur brutto. Nehnuteľnosti ani hnuteľné veci nevlastní. Počas rozhodujúceho obdobia jej odporca na výživu nijako neprispieval. Odporca bol väčšinou v práci od rána do večera, alebo bol v Čechách na služobnej ceste. Odporca jej tvrdil, že vzťah spolu nikdy nemali. Pokiaľ ide o úhrady za manikúry a kaderníčku, boli to jednorázové záležitosti, ktoré jej hradil odporca, keď mali ísť spoločne na firemnú akciu. Navrhovateľka pracovala v jeho firme a aby ho reprezentovala, vzal ju do obchodu, obliekol ju, aby sa nemusel za ňu hanbiť. Výživné si navrhovateľka uplatňuje od 3.11.2019 do 03.11.2021. Syn A. začal chodiť v auguste 2021 do jaslí, jasle platil odporca. V rozhodnom období
t. j. od narodenia mal. A.Á., boli výdavky navrhovateľky cca 500,- Eur mesačne. Tieto výdavky tvorili rôzne vitamíny, oblečenie, podporné látky na kojenie, vankúšiky, odsávačka na mlieko. Navrhovateľku živili rodičia, pomáhala jej sestra. Odporca začal platiť výživné až od apríla 2021. Navrhovateľka je toho názoru, že má nárok na výživné, ktoré si uplatňuje bez ohľadu na to aký vzťah s odporcom má resp. mala. Popiera tvrdenia, že v X. U. Q..J..H.. nemala žiadny pracovný pomer, nakoľko sám odporca uvádzal, že tam pracovala a mala kľúče. Navrhovateľka ďalej tvrdila, že sa na výdavkoch na bývanie podieľala rôzne, podľa toho ako jej to v daný mesiac vychádzalo. Navrhovateľka taktiež uviedla, že odporca si bol plne vedomý, že prvorodený P. nie je jeho biologickým synom, o čom svedčí aj fakt, že syn je narodený XX.XX.XXXX a odporca priznal otcovstvo k synovi až po narodení Q. A.na XX.XX.XXXX na Matrike B. - Q. F.. Aj napriek nesúhlasu naliehal na pracovníčku matričného úradu, kedy navrhovateľku presviedčal, že týmto budú tvoriť rodinu a časom sa vezmú. Navrhovateľka dala do pozornosti dva fakty. Prvým faktom je, že odporca nikdy neviedol spoločnú domácnosť s navrhovateľkou, takže sa nemohol na vyživovacej povinnosti podieľať. Neodškriepiteľným faktom je, že to bolo počas pandémie Covid -19, kedy sa rodiny zlučovať nemohli a bola obmedzená aj prevádzka materskej škôlky. Odmieta aj tvrdenia, že P. musel navštevovať školské zariadenia, inak by tie výdavky hradila navrhovateľka. Navrhovateľka žiadala, aby sa nárok na nevydatú matku v plnej výške uznal a nezohľadňovala sa životná úroveň matky z prvej materskej, nakoľko matka súčasne počas materskej dovolenky pracovala ešte pre odporcu.
10. Právna zástupkyňa odporcu na pojednávaniach uviedla, že navrhovateľka založila do spisu doklad so Sociálnej poisťovne, podľa ktorého jej nevznikol nárok na materské. To znamená, že nepracovala. Zo spisu nevyplývajú ani potreby navrhovateľky, ktoré si mala hradiť. Sú tu len nejaké všeobecné tabuľky. Do 14.04.2021 naviac účastníci tvorili pár, hoci spolu nežili v jednej domácnosti, spoločne sa starali o deti, trávili spolu víkendy. Do apríla 2021 mala navrhovateľka kompletne zabezpečené svoje potreby so strany odporcu, tak isto aj potreby detí. Právna zástupkyňa preto vyzvala navrhovateľku, aby vyčíslila a preukázala, ktoré svoje odôvodnené potreby v období pred rozchodom s odporcom hradila zo svojho. Zároveň v apríli 2021 začal odporca platiť výživné navrhovateľke v sume 300,- Eur mesačne na obe deti. Okrem toho platil škôlku pre P., ktorého otcovstvo bolo navrhovateľkou zapreté. V neposlednom rade je potrebné spomenúť morálny aspekt tohto konania a správania samotnej navrhovateľky, ktorá na jednej strane tvrdila v týchto konaniach, že vedela o tom, že maloletý P. nie je biologický syn odporcu. Zapísala ho súhlasným vyhlásením do matriky ako otca. Prijímala všetky plnenia odporcu zabezpečujúce potreby P. a aj svoje. Či už pred narodením A., alebo po jeho narodení. V dôsledku rozchodu účastníkov podala návrh na zapretie otcovstva. Navrhovateľka dostávala od odporcu peniaze na všetko čo potrebovala (aj manikúry, kaderníkov). Odporca choval k navrhovateľke zodpovedne a hradil všetky jej potreby. Odporca od augusta 2021 hradí v plnej výške jasle pre maloletého A.. V rozhodnom období od augusta 2021 do novembra 2021, mala navrhovateľka priestor pracovať a aj to deklarovala. Aj z tohto dôvodu zapísala mal. A. do jaslí. Navrhovateľka v danom období mala možnosť dosahovať príjem. Príjem odporcu v rozhodnom období nebol vyšší ako 800 - 900,- Eur netto mesačne. Pracovno-právny vzťah medzi spoločnosťou X. U. Q..J..H.. a navrhovateľku založený nikdy nebol. Navrhovateľka vyzvala spoločnosť X. U. Q..J..H.. na zaplatenie sumy 35.000,- Eur. Tento nárok bol zo strany odporcu popretý. Návrh navrhovateľky na zisťovanie príjmov rodičov odporcu považovala za irelevantný ako aj návrh na preukázanie výdavkov odporcu na navrhovateľku a deti, pretože navrhovateľka si uplatňuje nárok a ona musí primárne preukázať svoje náklady. Bankové účty odporcu sú účty vedené na živnosť alebo spoločnosť X. U. Q..J..H.., nemajú žiadny súvis s úhradou osobných výdavkov navrhovateľky, ani odporcu. Právna zástupkyňa odporcu navrhla návrh v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodný. Navrhovateľka si uplatnila príspevok na výživu nevydatej matky. V priebehu konania bolo preukázané, že odporca prispieval na výživu navrhovateľky, resp. že uhrádzal plnenia, ktoré by za iných okolností musela uhrádzať samotná navrhovateľka. Na tomto súde prebehli dve konania. V okamihu ako odporca podal návrh na úpravu práv a povinností k obom maloletým deťom, nakoľko mal za to, že obaja chlapci sú jeho synovia, navrhovateľka podala návrh na zapretie otcovstva k maloletému P.. Do tohto okamihu si odporca plnil vyživovaciu povinnosť k obom maloletým deťom a živil rovnako aj navrhovateľku. Až v konaní o zapretie otcovstva, po znaleckom dokazovaní bolo zistené, že odporca nie je otcom maloletého P.. Následne prebehlo konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému A., kde okrem iného bola odporcovi uložená vyživovacia povinnosť vo výške 330,- Eur mesačne, ktoré odporca riadne plní, avšak styk navrhovateľka nerešpektuje a od marca videl maloletého 5 krát. V tejto súvislosti upriamuje pozornosť na rozpor s dobrými mravmi. Navrhovateľka nepreukázala, že výdavky, ktoré deklarovala skutočne hradila. Poukazuje na to, že navrhovateľka na jednej strane tvrdí, že bola zamestnaná v spoločnosti X. U. Q..J..H.. Zároveň tvrdí, že jej nebola vyplácaná mzda a súčasne, že odporca neprispieval na jej výživu. Pri tomto tvrdení teda nie je preukázané, z čoho navrhovateľka v
rozhodnom období žila. Je na zamyslenie, prečo sa navrhovateľka začala domáhať vyplácania mzdy až po 5 rokoch. Navrhovateľka nedokázala preukázať vznik tohto pracovného pomeru, resp. jeho trvania a následne na to navrhovateľka predložila pracovné zmluvy, ktoré sú sfalšované a sú predmetom trestného konania. Ak navrhovateľka mala príjem zo spoločnosti X. U. Q..J..H.., súd by mal tento príjem zohľadniť a v závislosti od toho rozhodovať o príspevku na výživu nevydatej matky, na základe čoho by ale navrhovateľke tento nárok nevznikol, pretože mala príjem. Ak navrhovateľka tento príjem nemala, odporca preukázal plnenia vo výške prevyšujúcej 8.000,- Eur, čo by mal súd zohľadniť. Toto všetko je poznačené aj konaním navrhovateľky, ktoré je v hrubom rozpore s dobrými mravmi, pre ktorý nie je možné tento príspevok priznať. Súd by mal na túto okolnosť prihliadnuť a výživné tak nepriznať. Vzhľadom na všetky uvedené okolnosti navrhuje návrh navrhovateľky zamietnuť. Je potrebné porovnať príjem navrhovateľky v čase predchádzajúcemu rozhodnému obdobiu, pričom ten navrhovateľka pred narodením A. nemala nakoľko na rodičovskej dovolenke s P..
11. Odporca na pojednávaniach uviedol, že popiera vedomosť o tom, že P. nie je jeho synom. Keď to znalec odporcovi povedal, musel to predýchavať a doteraz to predýchava. Osobne si myslí, že navrhovateľka mala od neho všetko (oblečenie, kozmetiku, hygienické prostriedky, potraviny). Zaplatil zubára navrhovateľke, deťom, keď potrebovala a platil aj každoročnú gynekologickú prehliadku u A.. Dával navrhovateľke peniaze v hotovosti, keď potrebovala. V rozhodujúcom období navrhovateľke platil aj služby mobilného operátora. Do apríla 2021 tvorili s navrhovateľkou pár. Odporca nakupoval drogériu, oblečenie, chodili sa spolu najesť do reštaurácie alebo si dali doniesť jedlo domov, čo sú veci, ktoré nemá ako zdokladovať. Odporca nemá vedomosť o tom, že by navrhovateľku zamestnával. Tvrdil, že mu navrhovateľka skôr iba pomáhala pri budovaní firmy, aby sa raz mali dobre. Odporca v čase, keď tvorili pár, nepredpokladal, že bude potrebné preukazovať každý nákup, preto si neodkladal každý blok. Nákupy oblečenia vydokladovať nevie, stávalo sa, že keď kúpili nejaké oblečenie, bločky si brala navrhovateľka. Pracovný pomer navrhovateľky v spoločnosti X. U. Q..J..H.. nikdy nevznikol a preto jej nevznikol ani nárok na mzdu. Pokiaľ ide o obdobie od júla 2020 do marca 2021, odporca sa podieľal aj v tomto období na výžive navrhovateľky, nevie to však zdokladovať.
12. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) navrhovateľ môže počas konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania. V konaniach, ktoré možno začať len na návrh, súd doručí zmenu návrhu na začatie konania ostatným účastníkom do vlastných rúk, ak neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.
Podľa § 28 ods. 2 CMP v konaniach, ktoré možno začať len na návrh, súd zmenu návrhu na začatie konania nepripustí, ak by výsledky konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmene návrhu. Po vydaní uznesenia, ktorým súd zmenu návrhu nepripustil, pokračuje v konaní o pôvodnom návrhu.
13. Na pojednávaní dňa 25.09.2023 právna zástupkyňa navrhovateľky navrhla zmenu návrhu na začatie konania, a to v znení, že odporca je povinný prispievať navrhovateľke sumou 605,- eur mesačne za obdobie od 03.11.2019 do 03.112021, čo celkovo predstavuje sumu 14 520,- eur za rozhodné obdobie. Súd umožnil druhej strane vyjadriť sa k prednesenému návrhu na zmenu pôvodného návrhu. Súd na pojednávaní uznesením zmenu návrhu navrhovateľky nepripustil, a to s poukazom na § 28 ods. 2 CMP, nakoľko výsledky konania by nemohli byť podkladom pre konanie o zmene návrhu. Súd na pojednávaní uznesenie vyhlásil, odôvodnil a dal poučenie o opravnom prostriedku. Následne súd pokračoval v konaní na podklade pôvodného návrhu. Uznesenie o nepripustení zmeny návrhu nebolo potrebné písomne vyhotovovať, nakoľko na pojednávaní boli prítomní všetci účastníci konania.
14. Podľa § 74 ods. 1 zákona č. 36/2005 z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“) otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.
Podľa § 74 ods. 3 zákona o rodine právo žiadať príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom podľa odseku 1 sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa pôrodu.
Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 ods. 2 zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
15. Predmetom konania je návrh navrhovateľky, prostredníctvom ktorého sa domáhala, aby súd zaviazal odporcu povinnosťou prispievať nevydatej matke dieťaťa príspevok na jej výživu sumou 250,- eur mesačne, za obdobie od 03.11.2019 do 03.11.2021. Povinnosťou súdu je vyhodnocovať každý prípad individuálne, posudzovať všetky reálne preukázané skutočnosti a tvrdenia účastníkov v konaní, osobitne prihliadať na vyjadrenia účastníkov konania. Súd vyhodnocoval všetky dôkazy individuálne, porovnával vyjadrenia účastníkov konania vo vzájomných súvislostiach.
16. Zmyslom vyššie citovaného ustanovenia § 74 ods. 1 zákona o rodine je poskytnutie ochrany nároku nevydatej matky jednak v súvislosti so znížením jej zárobkových možností v dôsledku tehotenstva a pôrodu a jednak v súvislosti so zvýšením nákladov, ktoré jej v dôsledku tehotenstva resp. pôrodu a narodenia dieťaťa vznikajú.
17. Zákonné vymedzenie rozsahu príspevku na výživu je dané kritériom primeranosti. Tento príspevok je teda užší ako v prípade vzájomnej vyživovacej povinnosti manželov, súčasne však širší ako pri vyživovacej povinnosti medzi ostatnými príbuznými. Podmienkou na priznanie príspevku nie je odkázanosť matky (priaznivé majetkové alebo príjmové pomery matky nevylučujú priznanie príspevku). Rozhodujúcimi skutočnosťami sú vzniknuté náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom a odôvodnená požiadavka spoluúčasti otca na ich znášaní a spravidla aj zhoršenie príjmovej situácie matky. V konaní súd zisťujú konkrétne náklady a potreby matky a zákonné hľadiská pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti (schopnosti, možnosti, majetkové pomery povinného, potencionalitu príjmov, súlad s dobrými mravmi) a skúmajú sa tiež príjmové a majetkové pomery matky.
18. Zákon o rodine rozlišuje dva nároky nevydatej matky voči otcovi dieťaťa, a to nárok na úhradu výživy v trvaní maximálne dva roky a nárok na príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. V návrhu musí byť uvedené, ako majú byť nároky splatené a musia byť pripojené dôkazy preukazujúce tvrdenia navrhovateľky. Existenciu a výšku nákladov je matka povinná súdu preukázať.
19. V súvislosti s príspevkom na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom aplikačná prax odlišuje náklady spojené s tehotenstvom (predovšetkým náklady súvisiace s obstaraním tehotenských šiat, obuvi, náklady na špeciálnu stravu, zlepšenú stravu, vitamíny, ovocie, zeleninu nad bežnú spotrebu, cestovné náklady v súvislosti s vyšetreniami, náklady na lieky, ďalšie náklady, ak nie sú úplne alebo vôbec uhrádzané zo systému poistenia) a náklady spojené s pôrodom (pobyt v nemocnici, lekársky zákrok, lieky a pod., v prípade, ak nie sú uhrádzané zo systému poistenia), t.j. náklady, ktoré vzniknú žene v súvislosti s uvedenými skutočnosťami, od nákladov na zaobstaranie detskej výbavičky (postieľka, ošatenie a pod.), ktoré sú súčasťou výživného pre maloleté dieťa.
20. „Na rozdiel od výživného pre dieťa, účelom príspevku na výživu nevydatej matke nie je vyrovnanie životnej úrovne s otcom dieťaťa, ale s pôvodnou životnou úrovňou samotnej matky pred tehotenstvom a po pôrode. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca dieťaťa pri určení výšky tohto príspevku je potrebné skúmať v rozsahu jeho spôsobilosti vyrovnať túto zníženú životnú úroveň matky“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/185/2018 zo dňa 26.11.2019).
21. Navrhovateľka si uplatnila nárok na príspevok na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke podľa § 74 zákona o rodine, a to za obdobie od X.XX.XXXX do X.XX.XXXX t. j. odo dňa narodenia maloletého A., po dobu dvoch rokov, vo výške 250,- eur za každý mesiac, t. j. v celkovej sume 6000,- eur. Súd považoval za nespornú skutočnosť, že odporca je otcom maloletého A.. Maloletý A. sa narodil X.XX.XXXX a teda od tohto dňa vznikol navrhovateľke nárok na príspevok na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke. Zákon o rodine rozlišuje, tak ako už bolo vyššie uvedené, v rámci ustanovenia § 74 dva nároky nevydatej matky voči otcovi dieťaťa a to nárok na úhradu výživy v trvaní maximálne 2 roky a nárok na príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Súd v prvom rade dáva do pozornosti, že z návrhu musí byť rozlíšené, v akej výške sa nevydatá matka domáha ktorého z týchto dvoch možných nárokov. Navrhovateľka však vo svojom návrhu nešpecifikovala, čo zo sumy
250,- mesačne pripadá na výživu a čo na príspevok súvisiaci s nákladmi súvisiacimi s tehotenstvom a pôrodom.
22. Matka je povinná preukázať, že v dôsledku tehotenstva došlo k zníženiu jej príjmov. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil a za nesporné považoval to, že navrhovateľka bezprostredne pred otehotnením s maloletým A. bola na rodičovskej dovolenke s maloletým P., ktorý nie je synom odporcu, súd teda za obdobie predchádzajúce rozhodnému obdobiu považoval obdobie, kedy bola navrhovateľka na rodičovskej dovolenke s maloletým P.. Z dokladov predložených súdu navrhovateľkou vyplýva, že od novembra 2016 do novembra 2021 (koniec rozhodného obdobia) poberala rodičovský príspevok, najprv na maloletého P., následne na maloletého A. (vo výške postupne sa zvyšujúcej zo sumy 142,90 eur na sumu 275,90 eur mesačne) a taktiež poberala prídavky (vo výške postupne sa zvyšujúcej zo sumy 23,52 eur na sumu 60 eur mesačne) na maloleté deti. Iný príjem matka do dnešného dňa nepreukázala. Navrhovateľka tvrdila, že pred otehotnením s mal. A. bola zamestnaná v spoločnosti X. U. Q..J..H.., nepreukázala však, že jej z toho plynul nejaký príjem. Práve naopak, niekoľkokrát sama na pojednávaní uviedla, že odporca jej žiadnu mzdu nevyplácal. Uvedené preukazuje aj skutočnosť, že navrhovateľke nevznikol nárok na materské, taktiež lustrácia zo Sociálnej poisťovne podľa ktorej za obdobie minimálne od 01.03.2018 do 01.05.2022 za navrhovateľku nikto neodvádzal poistné do Sociálnej poisťovne. Pokiaľ ide o preukázanie samotného vzniku či existencie tohto pracovného pomeru, súd poukazuje aj na skutočnosť, že samotná navrhovateľka dňa 15.06.2023 predložila súdu pracovné zmluvy uzatvorené medzi ňou a odporcom resp. spoločnosťou X. U. Q..J..H.. (č. l. 667 - 678), a to aj napriek tomu, že po celú dobu trvania prejednávanej veci tvrdila, že s odporcom resp. so spoločnosťou X. U. Q..J..H.. mala uzatvorenú len ústnu zmluvu. Odporca pravosť týchto zmlúv spochybnil a uviedol, že uvedené je predmetom trestného konania. Skutočnosť, že v rozhodnom období navrhovateľke žiadna mzda vyplácaná nebolo potvrdzuje aj predžalobná výzva zo dňa 23.09.2022, predložená samotnou navrhovateľkou, ktorú adresovala odporcovi a ktorou ho vyzývala na zaplatenie dlžnej sumy titulom nevyplatenej mzdy, pričom aj v tejto výzve samotná navrhovateľka uvádza, že ju odporca zamestnával na základe ústnej dohody a ku dňu odoslania predžalobnej výzvy jej nebola vyplatená žiadna mzda. Súd teda dospel k záveru, že navrhovateľka nepreukázala zníženie jej životnej úrovne súvisiacej s tehotenstvom a pôrodom oproti jej životnej úrovni pred tehotenstvom a pôrodom. Súd vychádzal z jej príjmu v období predchádzajúcom otehotneniu a pôrodu s maloletým A., pozostávajúceho z rodičovského príspevku a prídavkov na maloleté dieťa.
23. V súvislosti s nákladmi na výživu navrhovateľky v rozhodnom období súd uvádza nasledovné. Pokiaľ ide o náklady na bývanie, tu súd poukazuje na skutočnosť, že všetky zálohové platby, poštové poukážky či bankové prevody sú vystavené na meno otca alebo matky navrhovateľky pričom navrhovateľka nepreukázala, že sa nejakým spôsobom podieľala na ich úhrade. Pokiaľ ide o príspevok na náklady súvisiace s tehotenstvom a pôrodom, podmienkou priznania tohto príspevku je existencia opodstatnených výdavkov súvisiacich s tehotenstvom a pôrodom, pričom sa jedná o preukázateľné výdavky v súvislosti s nákupom doplnkovej výživy, vitamínov, liekov, tehotenského oblečenia, výdavky na gynekologické vyšetrenia, zdravotnú starostlivosť atď, pričom o týchto nákladoch je matka povinná predložiť dôkazy. Matka predložila faktúry za nadštandardnú gynekologickú starostlivosť, čo však súd nepovažoval za opodstatnený výdavok, nakoľko sa jednalo o poplatky konkrétne za nadštandardnú starostlivosť, na čo v súlade s výkladom ustanovenia § 74 ods. 1 zákona o rodine otec nie je povinný prispievať. Pokiaľ ide o predložené výdavky na stomatologickú starostlivosť v sume 246 eur, súd ustálil, že tieto výdavky nesúvisia s tehotenstvom a pôrodom. Navrhovateľka absolvovala urologickú operáciu, z predložených dôkazov nevyplýva, že by navrhovateľka za tento úkon robila nejakú úhradu. Navrhovateľka ďalej predložila pokladničný blok za zakúpené bylinky na podporu kojenia v sume 23,76 eur a faktúru na taktiež čaje na podporu kojenia, popôrodné vložky a prsné vložky v sume 45,59 eur. Tieto výdavky považoval súd za odôvodnené a preukázané. Navrhovateľka predložila dôkazy o výdavkoch na testy na ochorenie Covid-19, súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že v období rokov 2019 - 2021 bola pandémia a na Slovensku bolo možné absolvovať testovanie bezplatne. Tieto výdavky teda súd nepovažoval za účelné a dôvodné. Pokiaľ ide o výdavky na hygienické potreby, s výnimkou popôrodných a prsných vložiek navrhovateľka tieto výdavky nepreukázala. Na druhej strane súd uznáva, že sa jedná o výdavky celkom bežné a objektívne zhodnotiteľné, bez nutnosti preukázania každého z nich pokladničným blokom. Súd však zároveň považuje za nesporné a v priebehu konania, z listinných dôkazov predložených odporcom (č. l. 439 - 468, č. l. 66) za preukázané, že odporca v rozhodnom období na úhradu potrieb navrhovateľky prispieval (vyšetrenie v Q. A. 09.06.2020 v sume 132,- eur, finančný príspevok dňa 16.04.2020 v sume 500,- eur, nákup nábytku v sume 250,- eur, úhrada zálohy za
spoločnú dovolenku 1000,- eur, nákup nábytku v sume 467,40 eur dňa 09.04.2020, poštový poukaz na sumu 300,- eur vystavený odporcom, pre navrhovateľku), od apríla 2021 robil navrhovateľke nákupy, čo sama navrhovateľka potvrdila na pojednávaní, o čom svedčí aj emailová komunikácia založená v spise. Z predložených listinných dôkazov taktiež vyplýva, že odporca vykonal úhrady za paušál na mobilný telefón pre navrhovateľku, celkovo v sume 341,49 eur v rozhodnom období. Odporca taktiež uhradil poplatok za pôrod v Q. A., čo možno taktiež považovať sa nadštandardný výdavok, ktorý nemusel byť vynaložený. Jednalo sa o sumu 1400,- eur, čo rozhodne nie je zanedbateľná suma. Iné výdavky súvisiace s pôrodom a tehotenstvom navrhovateľka nepreukázala. Výdavky navrhovateľky súvisiace s jej výživou, tehotenstvom a pôrodom v rozhodnom období, ktoré súd považoval za preukázané a za dôvodné súd považoval za pokryté zo strany odporcu, a to vzhľadom na ním predložené listinné dôkazy o úhradách potrieb navrhovateľky. Súd nebral do úvahy úhrady vynaložené na maloleté deti - nákup trampolíny cez mall.sk, deky, kočík, autosedačka, ani úhrady vykonané pred rozhodným obdobím - kozmetika z Oriflame, úprava nechtov, finančný príspevok 50,- eur dňa 22.10.2019.
24. Súd v neposlednej rade poukazuje na rozpor s dobrými mravmi, a to v tom kontexte, že odporca, až do doby, kým sa testami DNA nepreukázalo, že nie je otcom maloletého P., prispieval na jeho výživu výživným zasielaným navrhovateľke, platil mu škôlku, prispieval aj na iné výdavky, o čom svedčania listinné dôkazy obsiahnuté na č. l. 492 - 589. Dobré mravy sú nepísané pravidlá slušnosti, ľudskosti, tolerancie, poctivosti a dôvery, z ktorých v prvom rade vychádza písané právo. Nie sú presne definované a vychádzajú zo všeobecne akceptovaných mravných princípov prevažnej časti spoločnosti. Súd ich vždy posudzuje v každom prípade individuálne a v kontexte účastníkov a súslednosti ich úkonov v čase a mieste. V prípade, ak súd dospeje k záveru, že priznanie výživného v konkrétnom prípade by bolo v rozpore s dobrými mravmi, znamená to úplnú stratu nároku. V prejednávanej veci súd považuje za nesporné, že odporca sa v rozhodnom období (až do zapretia otcovstva k maloletému P., rozsudok sp. zn 28Pc/26/2021 zo dňa 18.0.2022) podieľal na jeho výžive, pričom pre posúdenie súladnosti nároku navrhovateľky s dobrými mravmi je podľa názoru súdu bezpredmetné to, či odporca mal resp. mohol mať vedomosť o tom, že mal. P. nie je jeho syn a on aj napriek tomu na jeho výživu prispieval. V ponímaní týchto okolností považuje súd nárok navrhovateľky za nesúladný s dobrými mravmi.
25. Vzhľadom na vyššie uvedené, po zohľadnení všetkých skutočností, ktoré v priebehu konania vyšli najavo, a to že navrhovateľka nešpecifikovala, čo z požadovanej sumy má pripadať na jej výživu a čo má pripadať na úhradu nákladov súvisiacich s pôrodom, nepreukázala zníženie životnej úrovne v dôsledku tehotenstva a pôrodu, nepreukázala existenciu nákladov na bývanie v rozhodnom období, odporca preukázal že v rozhodnom období na výživu a na úhradu nákladov matke prispieval, v neposlednom rade zistený rozpor s dobrými mravmi, dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný, na základe čoho rozhodol tak, ako je uvedená vo výroku I. tohto rozhodnutia a návrh navrhovateľky zamietol.
26. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
27. Súd považoval za spravodlivé priznať odporcovi voči navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 100%, na návrh právnej zástupkyne odporcu, a to najmä s poukazom na to, že z dôvodu častej zmeny právny zástupcov na strane navrhovateľky ako aj z dôvode neustáleho predkladania nových listinných dôkazov na pojednávaní dochádzalo k častému odročovaniu pojednávania, v dôsledku čoho celé konanie trvalo vyše dvoch rokov. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku osobitným uznesením vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie len účastník, ktorý sa nevzdal práva na odvolanie, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.