Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13CoP-28-2024.pdf
PDF · 130.24 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoP/28/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Daniel Ilavský a sudcov : JUDr. Janka Benkovičová a JUDr. Táňa Šefčíková, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu C., D. XXX/XX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom : Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov – matky : C. E., nar. XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu C., D. XXX/XX a otca : A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., G. XXX/XXX, o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky z 21. novembra 2023 č.k. 16P/38/2023 – 145 takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom súd návrh otca na zmenu úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletému A. zamietol ( výrok I.).
1.1 Rozhodnutie odôvodnil tým, že otec maloletého sa návrhom doručeným súdu dňa 18.04.2023 domáhal zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému A. a to jeho zverením do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov dôvodiac, že jeho kontakt s maloletým dieťaťom je nepostačujúci, že rozhodnutie súdu o úprave styku otca s maloletým matka opakovane nedodržiava, stalo sa, že keď mu mala dať dieťa v zmysle právoplatného a vykonateľného rozsudku, nebola doma s maloletým dieťaťom ale odišla na dovolenku do Egypta ,čo sa dozvedel až vtedy, keď si preberal dieťa od starej matky, že na matku podal dvakrát trestné oznámenie za nerešpektovanie súdneho rozhodnutia, že v júni sa sťahuje do rodinného domu v C., kde dieťa chodí do škôlky a dieťa má v dome, do ktorého sa sťahuje, zariadenú aj detskú izbu, že je živnostník a vie si čas prispôsobiť potrebám dieťaťa. Jeho predstava o striedavej osobnej starostlivosti by bola taká, že dieťa by bolo dva týždne u matky a dva týždne u neho. Z týchto dôvodov žiadal rozhodnúť tak, že maloleté dieťa sa zveruje do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorá starostlivosť sa bude realizovať v dvojtýždňových intervaloch. Otec bude naďalej prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 150 eur mesačne tak, ako doteraz. Matka a kolízny opatrovník maloletého s návrhom otca nesúhlasili a žiadali ho zamietnuť ako nedôvodný.
1.2 V konaní mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že rodičmi maloletého A. sú navrhovateľ a C. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. , D. XXX/XX, že rodičia maloletého nie sú manželmi a od 20.07.2022 nežijú spolu.
1.2.1 Práva a povinnosti rodičov k maloletému boli naposledy upravované rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č. k. 11P/162/2022 - 75 zo dňa 10.02.2023 ( právoplatným dňa 01.03.2023), ktorým rozhodnutím súd schválil dohodu rodičov, v zmysle ktorej bol maloletý A. zverený do osobnej starostlivosti matke od 1.1.2023 a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na jeho výživu sumou vo výške 150 eur mesačne od 1.1.2023 s tým, že zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Zároveň bol upravený styk otca s maloletým a to tak, že otec je oprávnený sa s maloletým stýkať každý nepárny týždeň v roku, v čase od piatku od 16,30 hod. do soboty do 17,00 hod. a každý nepárny týždeň v roku v nedeľu, v čase od 13,00 hod. do 17,00 hod, pričom otec je oprávnený maloleté dieťa v určený čas prevziať v mieste bydliska matky a po ukončení styku v určenom čase je povinný maloleté dieťa matke v mieste jej bydliska odovzdať, a matka je povinná maloleté dieťa na tento styk pripraviť a v určený čas v mieste jej bydliska ho otcovi odovzdať.
1.2.2 V čase ostatného rozhodovania súdu o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletému ( dňa 10.02.2023) maloletý A. sa nachádzal v osobnej starostlivosti matky, navštevoval materskú školu v mieste svojho bydliska, bol zdravý a jeho odôvodnené potreby boli bežné a zodpovedajúce jeho veku. Pri jeho výsluchu pred kolíznym opatrovníkom sa vyjadroval tak, že u otca mu nie je dobre, otec vždy klame, správa sa nepekne, lebo kričí. Chodí tam nerád a nechce tam chodiť. Vždy nadáva na maminku veľmi nepekné slová a on ich už nechce počúvať. S otcom chodí aj po krčmách a čašníčka sa volá H.. Otec si kúpil ďalšie pivo a on tam pije horúcu čokoládu.
1.2.3 Matka maloletého žila s maloletým A. a jej dcérou C. E., nar. XX.XX.XXXX vo vlastnom rodinnom dome, bola zamestnaná v riadnom pracovnom pomere s priemerným mesačným netto príjmom 800 eur a poberala rodinné prídavky vo výške 60 eur mesačne. Mala ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči C. E., nar. XX.XX.XXXX, avšak výživné určené nebolo, pretože dieťa bolo zverené do striedavej osobnej starostlivosti jeho rodičov. S uspokojovaním svojich osobných potrieb mala spojené len bežné výdavky vo výške cca 320 eur mesačne (plyn 110 eur, elektrina 70 eur, voda 30 eur, TV a mobil 110, teda výdavky bez nákladov na stravu a obliekanie). Matka sa aktívne zapájala do života v materskej škole, ktorú maloletý navštevoval a aj obec, v ktorej žila, ju hodnotila kladne.
1.2.4 Otec maloletého bol živnostník ( podniká od 01.09.2017) s príjmom okolo 1 000 eur netto mesačne, bývanie mal zabezpečené formou prenájmu bytu v F., kde vedel zabezpečiť potrebné podmienky pre dieťa. Bol zdravý a s uspokojovaním svojich odôvodnených potrieb mal spojené len bežné výdavky vo výške cca 650 eur mesačne ( nájomné za byt, náklady na dochádzku za živnosťou a náklady na stravu a ošatenie). Okrem vyživovacej povinnosti k maloletému A. nemal inú vyživovaciu povinnosť. S maloletým sa stýkal rôzne, niekedy to bolo dvakrát za mesiac.
1.2.5 V čase rozhodovania súdu o návrh otca na zmenu ostatného rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv k maloletému ( dňa 21.11.2023) maloletý A. sa naďalej nachádzal v starostlivosti matky, naďalej navštevoval materskú škôlku, do ktorej ho pravidelne prinášala a odnášala matka, prípadne stará matka. Matka sa o dieťa a o dianie v materskej škole zaujímala, na školských aktivitách sa pravidelne zúčastňovala aj s partnerom, aj s ostatnými členmi rodiny. Maloletý chodil do materskej školy vždy čistý a upravený, adaptoval sa na prostredie veľmi rýchlo a dobre, i napriek tomu, že nerozumel po maďarsky. Bez ťažkostí si osvojil cudziu reč. V kolektíve bol veľmi obľúbený a mal veľa kamarátov. S učiteľkami i niektorými deťmi komunikoval v materinskom jazyku po slovensky. Bol zdravý a jeho odôvodnené potreby boli bežné a zodpovedajúce jeho veku. Pri jeho výsluchu pred kolíznym opatrovníkom sa vyjadril tak, že nechce ostať u ocina dlhšie, stačí mu byť u ocina tak, ako tam chodí teraz, že chce ostať bývať u maminky. Bol nervózny a nekľudný, keď mu ocino hovoril, že bude bývať len u neho. Ocino mu veľakrát sľúbil, že keď príde k nemu pôjdu na výlet alebo mu kúpi hračku a tieto sľuby nedodržal. Otec maloletého posledné tri piatky pred rozhodnutím súdu maloletého v určenom čase nenavštívil.
1.2.6 Matka maloletého naďalej žila s maloletým A. a jej dcérou C. vo vlastnom rodinnom dome, bola zamestnaná v riadnom pracovnom pomere s priemerným mesačným netto príjmom 800 eur a poberala rodinné prídavky na maloletého vo výške 60 eur mesačne. Mala ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére C.. S uspokojovaním svojich osobných potrieb mala spojené naďalej len bežné výdavky vo výške cca 320 eur mesačne (plyn 110 eur, elektrina 70 eur, voda 30 eur, TV a mobil 110, teda výdavky bez nákladov na stravu a obliekanie). Naďalej sa aktívne zapájala do života v materskej škole. Nebola vedená ako uchádzač o zamestnanie. Maloletého A. v zásade v čase určenom ostatným
rozhodnutím súdu odovzdávala otcovi maloletého na styk riadne a včas a v prípade, že sa tento styk otca s maloletým nemohol uskutočniť z dôvodu, že bola s maloletým na zahraničnej dovolenke, umožnila otcovi realizovať styk s maloletým v náhradných termínoch ( naposledy počas plánovanej dovolenky od 12.12.2023 do 12.1.2024, prípadne počas dovolenky v mesiaci apríl, keď umožnila otcovi náhradný styk dňa 10.05.2023, dňa 22.5. 2023, dňa 23.05.2023 a dňa 30.05.2023). Matka poskytovala náhradné termíny otcovi pre styk s maloletým aj za čas, kedy ku styku otca s maloletým nedošlo z dôvodov na strane otca.
1.2.7 Otec maloletého bol naďalej živnostník s príjmom okolo 1 000 eur netto mesačne ( pričom však daňové priznanie k dani z príjmov FO za obdobie rok 2021 a 2022 nepodal), bývanie mal naďalej zabezpečené formou prenájmu 2,5 izbového bytu v F. ( kde však nebo prihlásený ani na trvalý ani na prechodný pobyt), bol zdravý a s uspokojovaním svojich odôvodnených potrieb mal spojené len bežné výdavky vo výške cca 650 eur mesačne ( nájomné za byt, náklady na dochádzku, náklady spojené so živnosťou a náklady na stravu a ošatenie). Okrem vyživovacej povinnosti k maloletému A. nemal inú vyživovaciu povinnosť. Od podania návrhu otec nemal zaplatené výživné na maloletého za 5 mesiacov. Za obdobie od 05.10.2022 do rozhodovania súdu prvej inštancie podal na matku 3 trestné oznámenia, kde je poškodeným. Oznámenie vo veci prečinu nátlaku bolo dňa 26.06.2023 odmietnuté a spis sa nachádzal na Okresnej prokuratúre Nové Zámky od 12.07.2023 na rozhodnutie o sťažnosti. Trestné oznámenie vo veci prečinu ohovárania bolo dňa 26.06.2023 odmietnuté a spis sa nachádzal na Okresnej prokuratúre Nové Zámky od 27.06.2023 na previerke. Dňa 02.10.2023 bolo prijaté trestné oznámenie vo veci prečinu krádeže. Okresnou prokuratúrou bola dňa 03.01.2023 podaná na otca obžaloba z dôvodu, že sa dňa 05.09.2021 v presne nezistenom čase od 17:00hod. do 18.30 hod. prostredníctvom sociálnych sietí vyhrážal bývalej družke – matke maloletého so slovami“ nevidím syna, hneď ti „najebem“ čo stupňoval slovami „mám brokovnicu, teba nechám, jeho strelím, strelím ho môžeš pískať, I. dostane takú bitku, akú ešte nedostal, všetko je vybavené, kokot dostane veľkú bitku, takých ľudí, ako je on a taký psi sa strieľajú“. Trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky č. k. 1T/1/2023 - 163 zo dňa 09.01.2023 (právoplatným dňa 26.01.2023), súd uznal otca za vinného zo spáchania trestného činu vyhrážania sa inému ťažkou ujmou na zdraví, takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a spáchania činu na chránenej osobe - blízkej osobe. Bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov s tým, že výkon trestu sa podmienečne odkladá a určuje sa skúšobná doba 18 mesiacov. Otec maloletého bol v súvislosti s týmto konaním (o zmene úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletému A.) predvolaný na RPPS na vopred dohodnutú spoločnú konzultáciu, na ktorú sa však nedostavil a svoju neúčasť ani žiadny spôsobom neospravedlnil. O maloletého otec neprejavil pred rozhodnutím súdu riadny záujem po dobu minimálne 6 týždňov.
1.3 Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia rozsudku vec právne posúdil ako nárok rodiča a maloletého dieťaťa na zmenu rozsudku o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a to v časti zverenia maloletého do osobnej starostlivosti jeho rodičov v prípade zmeny pomerov a to podľa § 25 ods. 4 a § 26 ZR ( zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej len „ZR“) a § 121 CMP (zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej len „CMP“) a dospel k záveru, že z vykonaného dokazovania nebolo možné dospieť k záveru, že od posledného rozhodnutia súdu o zverení maloletého do starostlivosti matky nedošlo k takej zmene v pomeroch na strane maloletého alebo na strane jeho rodičov ( vrátane zmeny výchovného prostredia maloletého u jeho matky na nevhodné výchovné prostredie ), ktorá zmena by odôvodňovala zmenu ostatného rozhodnutia súdu o osobnej starostlivosti rodičov o maloletého, z ktorého dôvodu bolo potrebné návrh otca na zmenu zverenia maloletého ako plne nedôvodný zamietnuť .
1.4 Na odôvodnenie takéhoto svojho záveru uviedol, že vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že návrh otca maloletého nie je dôvodný. V čase rozhodovania súdu, súd nemal preukázanú podstatnú zmenu pomerov oproti času, keď súd rozhodoval o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. V čase posledného rozhodovania súdu súd vychádzal z údajov, ktoré uvádzali rodičia maloletého dieťaťa, ktorí sami navrhli rodičovskú dohodu ohľadne úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, t. j. zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matke, určenia výživného vo výške 150 eur mesačne a návrhu na úpravu styku s tým, že súd rodičovskú dohodu schválil. Tvrdenia otca maloletého, že tak urobil len preto, že mu to navrhli na ÚPSVaR, súd považuje za irelevantné, pretože on sám cestou svojho právneho zástupcu doručil súdu návrh dohody a nezúčastnil sa ani pojednávania. V krátkom časovom období po nadobudnutí právoplatnosti posledného rozhodnutia, doručil súdu návrh, ktorý upresnil na výsluchu tak, že sa domáha zverenia maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti,
ktorá by sa mala realizovať v dvojtýždňových intervaloch. Nie je zanedbateľná tá skutočnosť, že maloleté dieťa sa i v poslednom konaní vyjadrovalo, že u otca je nedobre, že mu vždy klame, nedodrží sľuby, správa sa nepekne, lebo kričí. S otcom chodí po krčmách, kde si otec kupuje pivo. Uvedené skutočnosti dieťa potvrdilo i v tomto konaní, keď uviedlo, že u ocina je niekedy dobre a niekedy zle, nechce ostať u ocina dlhšie. Dieťa sa vyjadrilo, že chce bývať u maminky, je nervózne a nekľudné, keď mu ocino hovorí, že bude bývať len u neho. Opätovne dieťa poukázalo na to, že otec mu viackrát niečo sľúbil a sľub nedodržal. Otec dieťaťa i svojím prístupom v tomto konaní prejavil, že nemá skutočný záujem o maloleté dieťa, keď sa nedostavil na pojednávania na termíny, o ktorých vedel a v neposlednom rade svoju neúčasť na pojednávaniach neospravedlnil, ani nežiadal pojednávanie odročiť. Otec maloletého dieťaťa sa nedostavil a neospravedlnil svoju neúčasť ani na Referáte poradensko-psychologických služieb, čím rovnako deklaruje, že sa nejedná o jeho skutočný záujem na zmenu úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu tak, ako to uvádzal na doplňujúcom výsluchu. V rámci vyšetrovacej zásady mal súd preukázané i ďalšie negatívne skutočnosti vo vzťahu k otcovi maloletého dieťaťa a to, že nepodal daňové priznanie za roky 2021, 2022, z čoho je možné usudzovať, že rovnako si neplní záväzky voči štátu v súvislosti s podnikaním. Riadne si neplní vyživovaciu povinnosť minimálne tak, ako uvádzala matka na pojednávaní i vo svojom vyjadrení. Otec maloletého dieťaťa nie je prihlásený k trvalému ani prechodnému pobytu do mesta F.. Do rozhodovania súdu nepredložil žiadny dôkaz ohľadne svojho tvrdenia, že prerába dom v C., kde by sa mal nasťahovať. Zároveň je zarážajúce, že otec maloletého dieťaťa neprejavuje oň záujem ani v zmysle upraveného styku minimálne po dobu posledných 6 týždňov. Súd zároveň zistil, že otec maloletého dieťaťa sa vyhrážal matke, za čo bol uznaný vinným a výkon trestu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 18 mesiacov. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia súd návrh navrhovateľa zamietol, pretože mal za to, že v čase rozhodovania súdu nenastala taká zmena pomerov, na základe ktorej by bolo možné návrhu otca vyhovieť, pretože otec maloletého dieťaťa, ako navrhovateľ v konaní postupoval nezodpovedne, keď sa nedostavoval na pojednávania, svoju neúčasť neospravedlnil, nepredložil súdu listinné dôkazy ohľadne zmeny bytových podmienok na jeho strane tak, ako uvádzal. Skôr naopak, súd v rámci vyšetrovacej zásady zistil na strane otca negatívne skutočnosti tak, ako je vyššie uvedené. Zároveň súd návrh otca zamietol i vzhľadom na jednoznačné vyjadrenie maloletého dieťaťa, ktoré je nemenné v tomto konaní a je totožné i s jeho vyjadrením v poslednom konaní. Je možné dať za pravdu matke, že otec na ňu podáva viaceré trestné oznámenia tak ako to vyplýva zo správy OO PZ Nové Zámky. Nie je zanedbateľná tá skutočnosť, že dve z nich už boli odmietnuté. I napriek týmto skutočnostiam matka maloletého dieťaťa udáva, že nechce brániť otcovi dieťaťa v stretávaní sa so synom, avšak trvá na tom, aby bol otec triezvy. Viackrát zdôraznila, že okrem upraveného styku boli otcovi ponúknuté i náhradné termíny. Súd poznamenáva, že i pri upravenom styku je potrebné rešpektovať podmienky na strane všetkých účastníkov, ako je napríklad dovolenka, svadba, choroba a iné okolnosti.
1.5 Súd návrh navrhovateľa na výsluch navrhovaných svedkov, t. j. výsluch bývalého manžela a dcéry matky maloletého zamietol, pretože ich nepovažoval za dôležité vzhľadom na skutočnosti zistené v rámci vyšetrovacej zásady.
1.6 O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ( výrok II.). Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne podľa § 52 CMP a vecne tak, že sa jedná o konanie vo veci starostlivosti o maloleté dieťa a zákon neustanovuje inak.
2. Rozsudok (vyhodnotiac odvolanie otca podľa jeho obsahu) napadol riadnym a včasným odvolaním otec maloletého s návrhom na jeho zmenu vyhovením jeho návrhu na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov viniac súd prvej inštancie, že nesprávnym procesným postupom znemožnil otcovi uplatňovať jeho procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces (prejednaním veci v neprítomnosti otca a to bez toho, aby tohto riadne predvolal na nariadené pojednávanie), že na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že k záveru o nedôvodnosti uplatneného nároku otca došlo v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie – nesprávnej aplikácie § 26 ZR a §121 CMP ( § 365 ods. 1 písm. b), f) a písm. h) CSP).
2.1 Na odôvodnenie svojho odvolania uviedol, že súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z nepravdivých a matkou vymyslených faktov, ktoré nie sú ničím podložené, že jeho návrh prejednal bez neho, keď mu ani nedoručil predvolanie na pojednávanie a napokon, že kolízna opatrovníčka je známa matky a preto jej konanie bolo úplne zmanipulované v prospech matky.
3. Kolízny opatrovník a matka maloletého odvolací návrh nepodali a matka maloletého sa k odvolaniu otca nevyjadrila.
4. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu otca zotrval na svojich doterajších vyjadreniach prednesených počas konania na súde prvej inštancie a rozsudok súdu prvej inštancie navrhol ako vecne správny potvrdiť .
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – otcom maloletého (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca nemožno považovať za dôvodné, rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 a ods.2 CSP).
6. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je návrh otca na zmenu rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č.k. 11P /162/2022 – 75 zo dňa 10.2.2023.
6.1 Predmetom odvolacieho konania je preskúmať, či súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil otcovi uplatňovať jeho procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces nezákonným prejednaním veci v neprítomnosti otca maloletého, či na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a či svoje rozhodnutie založil na nesprávnom právnom posúdení veci – nesprávnej aplikácii § 26 ZR a § 121 CMP na prejednávanú vec.
7. Podľa ust. § 387 ods.1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).
8. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu a to najmä argumentácie ohľadom nepreukázania takej zmeny v pomeroch na strane či už maloletého A. alebo jeho rodičov, ktorá zmena by odôvodňovala zmenu skoršieho rozhodnutia súdu o úprave výkonu práv a povinností rodičov a to spôsobom navrhovaným otcom maloletého. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Nakoľko tu však bol i nesúhlas otca s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami a podstatnými tvrdeniami účastníkov konania prednesenými v konaní na súde prvej inštancie s ktorými sa nevysporiadal súd prvej inštancie ( § 387 ods.3 CSP), pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:
9. Pokiaľ ide o námietky otca o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo 222/2009 zo dňa 26.02.2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).
10. Podľa § 26 ZR ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
10.1 Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletého a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
10.2 Podľa 25 ods.4 ZR ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa ods. 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
10.3 V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že tak ako to správne konštatoval vo svojom rozhodnutí aj súd prvej inštancie, nakoľko rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu nie je rozhodnutím, ktoré zanikne splnením jednorazovej povinnosti, zákon umožňuje, aby bolo toto rozhodnutie zmeniteľné do budúcna, ak sa vo všeobecnosti podstatným spôsobom zmenia okolnosti, z ktorých súd vychádzal pri vyhlásení rozsudku. Možnosť zmeniť právoplatné rozhodnutie je výnimkou z pravidla občianskeho práva procesného, nazvanou clausula rebus sic stantibus. Na to, aby súd mohol viesť dokazovanie o novom návrhu na zmenu zverenia maloletého do osobnej starostlivosti niektorému z rodičov alebo do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov si musí ako prvý krok ustáliť najprv to, či došlo k zmene pomerov, teda k dostatočnej zmene okolností a následne či sa takáto zmena pomerov závažnejším spôsobom prejavila v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku, a teda či je v súvislosti s touto zmenou nutné ochrániť najlepší záujem dieťaťa zmenou doterajších výchovných pomerov. ( nestačí napr. len konštatovanie rodiča, že doposiaľ upravený styk rodiča s dieťaťom sa rodičovi, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, zdá byť dva mesiace po rozhodnutí súd o schválení dohody rodičov o styku málo). Pokiaľ by súd nemal za preukázanú zmenu pomerov a rozhodoval by o zmene zverenia maloletého dieťaťa do starostlivosti rodičov, išlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Až na základe zmeny pomerov môže súd zasiahnuť ako do autoritatívneho výroku, tak aj do hmotnoprávneho úkonu rodičov (dohody), ktorú schvaľoval. Vyššie citované ut. § 25 ods 4 ZR umožňuje súdu zmeniť rozhodnutie o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti v prípade, ak sa preukáže , že záujem na riadnej výchove dieťaťa prevažuje nad potrebou stability jeho výchovného prostredia, keďže stabilita výchovne nevhodného prostredia nemôže byť pre dieťa prínosom.
10.4 Súd prvej vec právne posúdil ako nárok rodiča a maloletého dieťaťa na zmenu rozsudku o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a to v časti zverenia maloletého do osobnej starostlivosti jeho rodičov v prípade zmeny pomerov a to podľa § 25 ods. 4 a § 26 ZR a § 121 CMP berúc do úvahy, že je v najlepšom záujme dieťaťa, aby bolo vychovávané v stabilnom výchovnom prostredí a aby výchovu zabezpečoval psychicky zdravší rodič , ktorý zaručuje , že pre dieťa bude dobrým vzorom a nebude narušovať jeho základné životné istoty, hodnotový rebríček a štruktúru mravných a morálnych noriem a že zmena zverenia maloletého do osobnej starostlivosti rodičov je dôvodná v prípade, ak sa preukáže , že záujem na riadnej výchove dieťaťa prevažuje nad potrebou stability jeho výchovného prostredia ( ktoré je možné hodnotiť ako nevhodné). Odvolací súd takéto právne posúdenie veci súdom prvej inštancie považuje za správne.
10.5 Vzhľadom na predmet konania - návrh otca na zmenu zverenia maloletého z osobnej starostlivosti matky do striedavej osobnej starostlivosti oboch jeho rodičov, pre rozhodnutie vo veci bolo podstatným, či došlo ku zmene v pomeroch na strane otca a to jeho presťahovaniu sa do rodinného domu v C. a v tomto dome ku vytvoreniu vhodných podmienok pre výkon striedavej osobnej starostlivosti o maloletého, či matka maloletého vytvára pre maloletého nevhodné výchovné prostredie a to tým, že opakovane bezdôvodne a zámere znemožňuje otcovi styk s maloletým A. upravený rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č.k. 11P/162/2022 – 75 zo dňa 10.02.2023, respektíve, že požíva alkoholické nápoje a po ich požití jazdí s maloletým osobným motorovým vozidlom.
11. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania riadne zistil skutkový stav tak, ako je tento uvedený v bodoch 1.2 až 1.2.7 tohto rozhodnutia a z takto zisteného skutkového stavu vychádza pri svojom rozhodovaní aj odvolací súd. Nakoľko z takto zisteného skutkového stavu nebolo možné považovať tvrdenia otca o podstatnej zmene v pomeroch na jeho strane a to, že býva v rodinnom dome v C., kde má vytvorené vhodné podmienky na výkon striedavej osobnej starostlivosti o maloletého a že matka
maloletého požíva alkoholické nápoje a po ich požití vozí maloletého osobným motorovým vozidlom, ako ani tvrdenia, že matka maloletého opakovane bezdôvodne a zámere znemožňuje otcovi styk s maloletým A. upravený rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č.k. 11P/162/2022 – 75 zo dňa 10.02.2023 za pravdivé, neobstojí ani námietka otca, že pokiaľ súd prvej inštancie jeho návrh na zmenu zverenia maloletého zamietol, bolo to na základe nesprávnej aplikácie ust. § 25 ods.4 a § 26 ZR a ust.§ 121 CMP. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že z vykonaného dokazovania nebolo možné dospieť k záveru, o akejkoľvek podstatnej zmene v pomeroch či už na strane maloletého, alebo na strane jeho rodičov, ktorá zmena by odôvodňovala zmenu skoršieho rozhodnutia o osobnej starostlivosti rodičov o maloletého. Obdobne správny bol aj záver súdu prvej inštancie, že z dokazovania nevyplynulo, že by matka maloletého A. nevychovávala riadne, že by pre dieťa nebola dobrým vzorom, že by svojim konaním a správaním sa narušovala jeho základné životné istoty, hodnotový rebríček , prípadne štruktúru mravných a morálnych noriem a práve z tohto dôvodu by tu existovala potreba zmeny jeho výchovného prostredia, teda , že by takáto zmena výchovného prostredia maloletého a to jeho zverenie do striedavej osobnej starostlivosti jeho rodičov vyžadoval najlepší záujem maloletého A..
12. Pokiaľ ide o námietku otca, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil otcovi uplatňovať jeho procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces (prejednaním veci v neprítomnosti otca a to bez toho, aby tohto riadne predvolal na nariadené pojednávanie) odvolací súd uvádza:
Podľa § 105 ods.1), 2) a ods. 3) CSP súd doručuje písomnosť na pojednávaní alebo pri inom úkone súdu; tým nie je dotknutá povinnosť súdu doručovať písomnosť do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu (1). Ak nemožno doručiť písomnosť podľa odseku 1 a ak nejde o doručenie písomnosti do vlastných rúk, súd na žiadosť strany doručí písomnosť na elektronickú adresu. Písomnosť súdu sa považuje za doručenú po troch dňoch od jej odoslania, aj keď ju adresát neprečítal (2). Ak nemožno doručiť písomnosť podľa odsekov 1 a 2, súd doručuje prostredníctvom doručujúceho orgánu (3).
12.1 Podľa § 106 ods.1 CSP ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti: a) fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca,
b) právnickej osobe na adresu sídla zapísaného v obchodnom registri alebo inom verejnom registri.
12.2 Podľa § 111 ods.1), 2) a ods.3) CSP do vlastných rúk sa doručuje tak, že adresát potvrdí prijatie písomnosti na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len "doručenka"); údaje v doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Doručenka je verejnou listinou (1). Do vlastných rúk sa doručujú písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon, a písomnosti, pri ktorých to nariadi súd (2). Ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie (3).
12.3 Podľa § 183 ods 1), 3) a ods. 4) CSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť (1). Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať (3). Ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania (4).
12.4 Zo spisu súdu prvej inštancie odvolací súd zistil, že navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol svoju adresu na doručovanie mu písomností nasledovne : F., G. XXX/XXX. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 15.08.2023 ( na ktorom pojednávaní bol otec maloletého osobne prítomný), ďalej na deň 10.10.2023, ktoré predvolanie bolo otcovi maloletého doručené (na adresu pobytu otca uvedenú otcom v návrhu na začatie konania – F., G. XXX/XXX) postupom podľa § 111 ods.3 CSP dňa 21.09.2023. Predvolanie bolo uložené na pošte dňa 11.09.2023 a otec si predvolanie v úložnej dobe
neprevzal, a nedoručená zásielka bola súdu vrátená dňa 21.09.2023 (č.l. 116 ) spisu a napokon na deň 21.11.2023, ktoré predvolanie bolo otcovi maloletého riadne doručené na adresu pobytu otca uvedenú otcom v návrhu na začatie konania – F., G. XXX/XXX ( otec maloletého predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 26.10.2023 - č.l. 120 spisu) s tým, že otec maloletého nepožiadal o odročenie pojednávania a na nariadené pojednávanie sa nedostavil. Pokiaľ teda súd konal aj v neprítomnosti otca maloletého ( či už dňa 10.10.2023 alebo dňa 21.11.2023), ktorý mal predvolanie na pojednávanie riadne vykázané a ktorý nepožiadal súd o odročenie nariadeného pojednávania, jeho postup bol správny. Neobstojí preto ani námietka otca, že mu súd nesprávnym procesným postupom znemožnil uplatňovať jeho procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces a to prejednaním veci v neprítomnosti otca a to bez toho, aby tohto riadne predvolal na nariadené pojednávanie.
13. S ostatnými námietkami otca maloletého sa odvolací súd ako nepodstatnými pre rozhodnutie vo veci nezaoberal, nakoľko podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).
14. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a ods.2 CSP potvrdil, keď tento správne rozhodol aj o trovách konania.
15. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 CMP v spojení s § 396 ods. 1 CSP, pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na ich priznanie v zmysle § 57 CMP a súd nezistil žiadne okolnosti, pre ktoré by bolo spravodlivé niektorému z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania priznať.
16. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).