Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_14Er-186-2013.pdf
PDF · 83.49 KB
No categories available
14Er/186/2013
Uznesenie
Okresný súd Nitra vo veci exekučného konania v prospech oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., Astrová 2/A, 821 01 Bratislava, IČO: 36 432 105, zast. advokátska kancelária verita, s.r.o., Karpatská 18, 811 05 Bratislava, a v neprospech povinného: K. Š., W..Č.. XXXXXXXXXX, bytom, Š. T.. XX/XX, XXX XX R., pre vymoženie sumy 1.488,85 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žiadosť súdneho exekútora Mgr. Jany Sitášovej, so sídlom exekútorského úradu Bratislava, Astrová 2/A, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 17.01.2012 oprávnený žiadal, aby súd poveril vyššie menovaného súdneho exekútora vykonaním exekúcie v neprospech povinného a vymožením pohľadávky vo výške 1.659,70 EUR s príslušenstvom. Exekučné konanie sa začalo dňa 30.01.2013. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok sp. zn. WH-B/0411/0368, ktorý vydal STÁLY ROZHODCOVSKÝ SÚD zriadený pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom Trnavská cesta 7, 831 04 Bratislava, dňa 30.05.2012 a ktorý sa stal právoplatným dňa 21.09.2012 a vykonateľným dňa 25.09.2012.
Predmetným rozhodcovským rozsudkom bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.488,85 EUR, úrok vo výške 16,20 % ročne zo sumy 1.488,85 EUR od 15.05.2009 do zaplatenia istiny, úrok z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 1.488,85 EUR od 15.05.2009 do zaplatenia istiny, sumu vyčíslených úrokov a úrokov z omeškania vo výške 633,94 EUR, sumu dlžných poplatkov vo výške 46,04 EUR, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 86,75 EUR a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 184,02 EUR, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
Podľa § 44 ods. 2Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti
ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví: a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c).
Podľa § 35 ZoRK rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 ZoRK, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.
Exekučný súd je vždy povinný skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie je skutočne exekučným titulom v zmysle Exekučného poriadku, najmä či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie, túto podmienku je povinný skúmať ex officio, a to už pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, a prípadne neskôr počas celého exekučného konania. V prípade zistenia nedostatku materiálnej vykonateľnosti je povinný exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Predpokladom pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a následné vydanie upovedomenia o začatí exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia, pričom sa musí jednať o rozhodnutie vykonateľné po materiálnej aj formálnej stránke. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. júna 2011, sp. zn. 4 Cdo 11/2011). Oprávnenie exekučného súdu zaoberať sa rozhodcovskou zmluvou resp. doložkou potvrdil Najvyšší súd vo viacerých svojich rozhodnutiach, napr. 3 Cdo 146/2011 a 6 Cdo 143/2011.
Súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ich súlad resp. rozpor so zákonom a dospel k záveru, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia nemožno vyhovieť.
Súd preskúmaním predložených listinných dôkazov zistil že dňa 21.3.2007 bola medzi povinným a právnym predchodcom oprávneného: Poštová banka, a.s., uzatvorená Zmluva o úvere č. 7954643807, na základe ktorej bol pôvodným oprávneným poskytnutý úver vo výške 50.000,-Sk (1.659,70 EUR), ktorý sa povinný zaviazal splatiť v 50 pravidelných mesačných splátkach vo výške 1.645,00-Sk (54,60 EUR). Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj Obchodné podmienky poskytnutia úveru, ktoré tvorili prílohu č. 1 zmluvy. Pôvodný oprávnený vyhlásil predčasnú splatnosť úveru na základe čl. 5,2 Obchodných podmienok. V zmysle čl. 5.2.Obchodných podmienok „ ak je klient v omeškaní s platením viac ako dvoch splátok v plnej, resp. čiastočnej výške, alebo poskytol Banke nepravdivé údaje....., je Banka oprávnená požadovať predčasné splatenie celej istiny úveru vrátane príslušenstva, čím sa celý úver vrátane príslušenstva stane predčasne splatným.“
Dňa 18.05.2009 uzavrela Poštová banka, a.s., ako postupca, zastúpená splnomocnencom spoločnosťou INVEST-KAPITAL, a.s., Zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej došlo k postúpeniu vymáhanej pohľadávky spolu s príslušenstvom a všetkými právami z postupcu, na postupníka: spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., čím sa uvedený subjekt stal novým veriteľom pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní.
Právomoc rozhodcovského súdu je založená rozhodcovskou doložkou obsiahnutou v článku 11 ods. 2 Obchodných podmienok pre úver: „Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú medzi zo ZoÚ a OP budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody Klient prijíma návrh Banky na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich so ZoÚ a OP, vrátane sporov o vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik ZoÚ a OP , v rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským súdom... . Strany sporového konania sa rozhodnutiu RAM podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre strany konečné a záväzné. Miestom rozhodcovského konania je Bratislava.“ Podľa súdu má uvedená rozhodcovská doložka povahu neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 25 ods. 1 zákona 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch),
právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.
Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.
Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 879j zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia vyššie uvedenej zmluvy, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy) spotrebiteľskou zmluvou je kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy) zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie
Zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným, a ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku má povahu spotrebiteľskej zmluvy. Jedná sa o zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch a voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňujú, rovnako tak obchodné podmienky sú vopred pripravené bez možnosti ich modifikácie. Na právny vzťah medzi účastníkmi je preto nutné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán ako aj ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Za takéhoto stavu musí exekučný súd podrobiť túto zmluvu súdnej kontrole, či sa nenavrhuje vymáhať plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky.
Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t. j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, nie je preto potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával.
Potvrdzuje to aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 21.3.2012, č.k. 6Cdo/1/2012, v zmysle ktorého neprijateľná rozhodcovská doložka je vždy dôvodom na odmietnutie vykonania exekúcie, a to aj v štádiu poverovania súdneho exekútora na výkon exekúcie.
Rozhodcovský súd bol napevno zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy. Za individuálne dohodnutú zmluvnú podmienku sa nepovažuje podmienka, ktorá bola vopred dodávateľom naformulovaná v rámci typovej zmluva a je obvykle, že spotrebiteľ jej obsah nemení. Zo zmluvnej podmienky sa nestáva individuálne dohodnutá podmienka len tým, že od nej spotrebiteľ neodstúpil. Dôsledkom takto formulovaných ustanovení dochádza k odopretiu možnosti pre spotrebiteľa brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Podľa názoru súdu, už len tieto skutočnosti možno považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Rozhodcovská doložka je teda neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom a ako taká je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná
V ustanovení § 53 ods. 3 Občiansky zákonník v čase uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy obsahoval demonštratívny výpočet ustanovení v spotrebiteľských zmluvách, ktoré zákonodarca považuje za neprijateľné podmienky. Súd posúdil predmetnú rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku aj keď v čase uzatvorenia úverovej zmluvy Občiansky zákonník rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku výslovne neupravoval. Tento záver súdu podporuje aj neskoršie prijatá novela Občianskeho zákonníka, ktorá zákonom č. 568/2007 Z.z. účinným od 1. januára 2008 zaviedla do § 53 ods. 4 písm. r) v znení: „za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve sa považuje ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.“
Vzhľadom na vyššie uvedené tunajší súd dospel k záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spore vyplývajúcom z práv spotrebiteľa za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku
Na základe vyššie uvedených skutočností má súd za to, že boli splnené podmienky na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Ex. por. a ustanovenia § 45 ods. 1 písm. c) ods. 2 ZoRK, a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, ako aj z vyššie uvedených skutočností, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie podľa § 374 odsek 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení (ďalej „O. s. p“) na Okresný súd Nitra a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).