Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoP/156/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Daniel Ilavský a sudcov : JUDr. Janka Benkovičová a JUDr. Táňa Šefčíková, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B. C., nar.: XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené procesným opatrovníkom : Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, dieťa rodičov - matky : D. C., nar.: XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu B. E., F. G. XXX/XX, a otca : E. A. C., nar.: XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu Maďarsko, XXXX C., H. I. XX B., o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu a návrhu otca na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti matky k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Levice z 12. júla 2023 č.k. – 245 v znení jeho opravy opravným uznesením súdu z 10. augusta 2023 č.k. - 255 takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch III. a V. p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom v znení jeho opravy opravným uznesením súdu súd otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej A. B. C., nar.: XX.XX.XXXX zvýšeným výživným zo sumy 30% sumy aktuálneho životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne na sumu 100 eur mesačne, vždy do 15- teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 03.10.2022 ( výrok I.), zaostalé výživné pre maloletú A. B. za obdobie od 03.10.2022 do 30.06.2023 vo výške 604,44 eur otcovi uložil zaplatiť k rukám matky v mesačných splátkach po 25 eur popri bežnom výživnom pod hrozbou straty výhody splátok, počnúc výživným splatným v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku ( výrok II.), návrh otca na určenie výživného zo strany matky pre maloletú A. B. C., nar.: XX.XX.XXXX zamietol ( výrok III.) a napokon rozhodol, že mení rozsudok Okresného súdu Levice č.k. -430 zo dňa 29.05.2015 v časti o výživnom na maloleté dieťa ( výrok IV.) .

1.1 Rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom sa matka domáhala zvýšenia výživného zo strany otca na maloletú A. B. a to z doterajších 30% zo sumy aktuálneho životného minima na nezaopatrené maloleté dieťa mesačne na sumu 100 eur mesačne odo dňa 3.10.2022 ( deň podania návrhu na súd), dôvodiac podstatnou zmenou v pomeroch na strane maloletej ( výrazným zvýšením výdavkov na maloletú, ktoré súvisia tak s jej rastom, dospievaním, ale aj zhoršením jej zdravotného stavu ), ako aj jej rodičov. Otec žiadal návrh matky ako nedôvodný zamietnuť poukazujúc na jeho predchádzajúcu starostlivosť o maloletú a skutočnosť, že ani matka maloletej na výživu maloletej neprispievala v čase, keď ju zabezpečoval on sám. Otec maloletej zároveň žiadal súd, aby uložil matke povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 100 eur mesačne spätne za obdobie od augusta 2012 do augusta 2022 ( za obdobie 10 rokov) z dôvodu, že matka v predmetnom období na výživu maloletej ničím neprispievala, pričom maloletá sa v predmetnom období nachádzala vo výlučnej osobnej starostlivosti

otca. Matka maloletej takýto návrh otca žiadala zamietnuť ako nedôvodný, keďže výživné na maloletú riadne uhrádzala a to priamo poštou alebo cez Western Union. Procesný opatrovník navrhol podanému návrhu matky vyhovieť, otca zaviazať prispievať na výživu maloletej sumou 100 eur mesačne odo dňa podania návrhu na súd. Považoval za preukázané, že na strane maloletej došlo k závažnej zmene pomerov a to zvýšeniu sa výdavkov súvisiacich s jej zdravotným stavom, návštevou školy, hygienou a napokon aj s jej celkovým fyzickým dospievaním. Poukázal na skutočnosť, že otec sa s maloletou nestýka, nekontaktuje ju, v dôsledku čoho nemá zvýšené výdavky so zabezpečovaním starostlivosti o dieťa.

1.2 V konaní mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že naposledy bola vyživovacia povinnosť otca k maloletej A. B. upravená rozsudkom Okresného súdu Levice zo dňa 29.05.2015 č.k. -430, právoplatným dňa 24.11.2015. Predmetným rozsudkom súd manželstvo rodičov maloletej rozviedol, maloletú na čas po rozvode manželstva rodičov zveril do osobnej starostlivosti matke, otca zaviazal prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 30% sumy aktuálneho životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa vždy do 15 - teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Zároveň súd predmetným rozsudkom nariadil nad výchovou maloletej dohľad a upravil styk otca s maloletou a to tak, že otec je oprávnený sa s maloletou stýkať každý nepárny týždeň v sobotu od 9:00 hodiny do 16:00 hodiny s tým, že rodičia sú navzájom oprávnení a povinní si maloletú odovzdať a prevziať v stanovený čas pred bytom matky. Okresný súd Levice rozsudkom č.k. -61 zo dňa 21.03.2017, právoplatným dňa 03.07.2017 zrušil nad výchovou maloletej dohľad nariadený rozsudkom toho istého súdu dňa 29.05.2015 č.k. -430.

1.2.1 V čase ostatného rozhodnutia súdu sa maloletá A. B. nachádzala v osobnej starostlivosti matky, ktorá mala s uspokojovaním jej odôvodnených potrieb spojené len bežné výdavky. Navštevovala prvý ročník Základnej školy v D. E., výdavky spojené s návštevou školy pozostávali z platby za stravu 20 eur mesačne, školský klub detí 20 eur ročne, cestovné do školy 15 -16 eur mesačne. Maloletá bola zdravá a navštevovala tanečný krúžok v rámci školy.

1.2.2 Matka maloletej bola zamestnaná, zo zamestnania dosahovala príjem vo výške 400 eur mesačne. Nebola vlastníčkou nehnuteľného, či hnuteľného majetku vyššej hodnoty. Na maloletú jej boli vyplácané rodinné prídavky v sume 22,01 eur mesačne. Žila v dome svojej matky v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorej na domácnosť a na náklady spojené s užívaním domu prispievala sumou 130 eur mesačne. S uspokojovaním svojich osobných potrieb mala spojené len bežné výdavky. Okrem vyživovacej povinnosti k maloletej A. nemala inú vyživovaciu povinnosť.

1.2.3 Otec maloletej žil v Maďarskej republike, v rodinnom dome vo vlastníctve jeho matky a to v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou, ktorá bola zamestnaná s príjmom 350 až 370 eur netto mesačne. Živil sa len brigádnickou prácou ( ako natierač) , z ktorej činnosti dosahoval príjem vo výške 450 až 500 eur netto mesačne. Okrem toho vypomáhal rodičom vo firme, čím si privyrobil ďalších 150 eur netto mesačne. Mesačné výdavky spojené s bývaním predstavovali sumu 20.000 až 30.000 Ft. S uspokojovaním svojich odôvodnených potrieb mal spojené len bežné výdavky. Okrem vyživovacej povinnosti k maloletej A. nemal inú vyživovaciu povinnosť.

1.2.4 V čase aktuálneho rozhodovania súdu maloletá A. B. navštevuje ôsmy ročník Základnej školy v vyučovacím jazykom maďarským v E.. Výdavky spojené s návštevou školy pozostávajú z platby príspevku rodičovskému združeniu 20 eur mesačne, platby na školské potreby v sume 15 eur mesačne , exkurzie, školské výlety 3,30 eur mesačne (40 eur ročne), divadlo 5 eur mesačne (60 eur ročne), cestovné do školy 5 eur mesačne (celkovo 20 eur mesačne z čoho škola prepláca sumu 15 eur mesačne). Maloletá sa v škole nestravuje. Navštevuje doučovanie z angličtiny, za čo matka platí 30 eur mesačne a doučovanie zo slovenského jazyka, za čo matka platí 32 eur mesačne. Do januára 2023 navštevovala basketbalový a volejbalový krúžok, za čo matka platila 10 eur mesačne. Maloletá trpí skoliózou, 24- hodín denne nosí korzet, používa ortopedické vložky, s čím má matka spojené výdavky 5 eur polročne. Navštevuje ortopedickú ambulanciu v Banskej Bystrici, s čím sú spojené zvýšené cestovné výdavky v sume 50 eur mesačne. Je sledovaná psychiatrom pre depresívnu, postraumatickú stresovú poruchu a adaptačné poruchy. Je nastavená na medikamentóznu liečbu a doplatky za lieky vrátane antikoncepcie pre dieťa predstavujú sumu 20 eur mesačne. Odôvodnené výdavky maloletej tak predstavujú sumu cca 181,30 eur mesačne.

1.2.5 Matka maloletej žije spolu s maloletou vo vlastnom byte. Do konca januára 2023 bola zamestnaná v spoločnosti J. K. L. E., M. (v súčasnosti L. E., M.), pričom za obdobie kalendárneho roka 2022 dosiahla priemerný netto príjem v sume 711,86 eur mesačne, za mesiac január 2023 dosiahla netto príjem vrátane peňažných plnení vyplatených z titulu skončenia pracovného pomeru v sume 2.579,54 eur. K skončeniu pracovného pomeru došlo uplynutím času, na ktorý bol pracovný pomer dohodnutý; podľa vyjadrenia zamestnávateľa nebolo možné matku ďalej zamestnávať z dôvodu jej zníženej schopnosti dodržiavať pracovné štandardy a to aj napriek jej snahe a záujmu o prácu. V období od 01.06.2022 do 31.01.2023 bola matka zamestnaná na dohodu o vykonaní práce v spoločnosti N. - K., M.; za predmetné obdobie jej bol vyplatený celkový netto príjem v sume 137,80 eur; podľa vyjadrenia matky bol jej príjem 20 až 30 eur netto mesačne. K ukončeniu dohody došlo uplynutím doby, na ktorú bola dohoda uzatvorená. V období od 01.02.2023 do 31.03.2023 bola matka evidovaná nezamestnaná, v tomto období jej boli vyplácané dávky v nezamestnanosti, za mesiac február v sume 646,50 eur, za mesiac marec v sume 715,80 eur. Počnúc dňom 01.04.2023 sa zamestnala v spoločnosti H. F. M., M. kde dosahuje priemerný mesačný netto príjem v sume 969,98 eur. Je výlučnou vlastníčkou bytu v obci B. E. a staršieho motorového vozidla Škoda Fabia. S uspokojovaním svojich odôvodnených potrieb má spojené okrem výdavkov na stravu, hygienu a oblečenie výdavky vo výške cca 628,20 eur mesačne ( mobil a internet 91,59 eur, voda 10 eur, DIGI TV 20,90 eur, plyn 84,10 eur, RTVS 4,64 eur, SIPO poistenie 0,97 eur, elektrika 22 eur, splátka úveru 334 eur poskytnutého F. O. za účelom kúpy bytu, splátka úveru 60 eur spoločnosti Home Credit , vzatý za účelom kúpy chladničky a mikrovlnky do domácnosti). Na maloletú poberá rodinné prídavky a okrem vyživovacej povinnosti k maloletej A. B. nemá iné vyživovacie povinnosti.

1.2.6 Otec maloletej je nezamestnaný, nie je vedený v zozname uchádzačov o zamestnanie, podľa jeho vyjadrenia nedosahuje žiaden príjem. Živil sa príležitostnými brigádami, z ktorej činnosti zarobil cca 80.000 až 90.000 Ft mesačne (212,49 eur až 239,06 eur). Je nemajetný. Užíva časť rodinného domu vo vlastníctve rodičov, žije sám a s uspokojovaním svojich odôvodnených potrieb má spojené len bežné výdavky. Náklady spojené s užívaním domu vrátane výdavkov na mobil predstavujú sumu 60.000 až 70.000 Ft mesačne (159,37eur až 185,93 eur). Okrem vyživovacej povinnosti k maloletej A. B. nemá iné vyživovacie povinnosti.

1.3 Vec právne posúdil ako nárok rodiča a maloletého dieťaťa na zmenu rozsudku o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletého dieťaťa v prípade zmeny pomerov a to podľa , , , a , , , a ZR ( o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej len „ZR“) a a ( v znení neskorších predpisov, ďalej len „CMP“) a nárok povinnej osoby na určenie dlhšej ako trojdňovej lehoty na plnenie ( paričnej lehoty) podľa a dospel k záveru, že od poslednej úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletej A. B. došlo k takej zmene v pomeroch na strane maloletej, ktorá odôvodňovala zmenu ostatného rozhodnutia súdu o výživnom na maloletú a to jeho zvýšením na sumu 100 eur mesačne od 03.10.2022 a že je dôvodným povoliť otcovi maloletej zaplatiť nedoplatok na zročnom výživnom vo výške 604,44 eur v mesačných splátkach po 25 eur popri bežnom výživnom pod hrozbou straty výhody splátok , čo však neplatilo o návrhu otca na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti matky voči maloletej za obdobie pred podaním návrhu otca na takéto rozhodnutie, ktorý návrh bolo potrebné ako plne nedôvodný zamietnuť .

1.4 Na odôvodnenie takéhoto svojho záveru uviedol, že v prejednávanej veci bolo preukázané, že od poslednej úpravy výživného došlo na strane oboch rodičov, ako aj na strane maloletej A. B. k závažnej zmene pomerov. Maloletá A. B. za uplynulý čas fyzicky vyspela, nastúpila na vyšší stupeň vzdelávania, prirodzene už len samotným plynutím času sa zvýšili náklady na jej vzdelávanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, športové i kultúrne vyžitie. Maloletá končí ôsmy ročník základnej školy, s čím súvisia zvýšené výdavky na cestovné ako aj na rozlúčkovú slávnosť. Zvýšili sa výdavky vynakladané v súvislosti s potrebou absolvovania doučovania maloletej z anglického a slovenského jazyka, ktoré spoločne dosahujú sumu 62 eur mesačne. Za uplynulý čas došlo prirodzene aj k zmene záujmových aktivít maloletej spočívajúcich v účasti dieťaťa na volejbalovom a basketbalovom krúžku, ktoré však musela zanechať pre zdravotné problémy. Zdravotný stav dieťaťa sa od ostatného rozhodnutia súdu výrazne zhoršil, maloletá je pre problémy s chrbticou v sledovaní ortopéda, nosí korzet, ortopedické vložky, zvýšené cestovné výdavky možno konštatovať v súvislosti s potrebou absolvovania pravidelných kontrol zdravotného stavu dieťaťa v odbornej ortopedickej ambulancii v Banskej Bystrici. Okrem toho je sledovaná psychiatrom, nastavená na medikamentóznu liečbu, pričom

mesačné výdavky na lieky vrátane antikoncepcie pre dieťa sú v priemere 20 eur. Pri zisťovaní odôvodnených potrieb dieťaťa nemožno nezohľadniť výdavky spojené s ošatením, stravou, či hygienou maloletej, ktoré sa vzhľadom na vek dieťaťa približujú potrebám dospelej ženy. Na strane oboch rodičov možno od ostatného rozhodnutia súdu konštatovať kvalifikovanú zmenu pomerov. Matke sa výrazne zvýšil príjem, kým v čase ostatného rozhodnutia súdu dosahovala netto príjem v sume 400 eur mesačne, aktuálne sa jedná o priemerný netto príjem v sume 969,98 eur. Pozitívnu zmenu možno konštatovať aj vo vzťahu k majetkovým pomerom matky, matka nadobudla do výlučného vlastníctva byt, v ktorom žije sama s maloletou a motorové vozidlo. Zároveň sa zvýšili jej výdavky súvisiace tak so splácaním úverov vzatých za účelom kúpy bytu, ale aj zariadenia domácnosti, samotným užívaním bytu ako aj bežné výdavky domácnosti, keďže aktuálne žije v spoločnej domácnosti len s maloletou a nie ako v ostatnom čase s matkou, s ktorou sa spoločne podieľali na úhrade potrieb domácnosti. Na strane otca súd konštatuje nevieryhodnosť tvrdení otca o tom, že aktuálne nedisponuje žiadnym príjmom, nevykonáva ani príležitostné brigádnické práce ako v minulosti. Otec súdu nepreukázal žiadne objektívne okolnosti, ktoré by mu bránili zamestnať sa a získať tak zodpovedajúci príjem. Pri hodnotení zárobkových pomerov otca súd neprihliadal na skutočnosti otcom deklarované, týkajúce sa ním tvrdenej neexistencia žiadneho jeho príjmu, ale vychádzal z jeho potenciálnych príjmov, t.j. príjmov, ktoré by mohol dosahovať berúc do úvahy jeho vek, zdravotný stav, stupeň dosiahnutého vzdelania, jeho doterajšie pracovné zaradenie, schopnosti, prax, jazykovú vybavenosť, dopyt na trhu práce a podobne. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že doterajšie pracovné skúsenosti otca spočívajú v práci bezpečnostného strážnika, v manuálnych prácach v pekárni, obuvníckej dielni, natieračských prácach (vychádzajúc zo spisu tunajšieho súdu ), s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou nemá ukončené stredoškolské vzdelanie (vychádzajúc z vyjadrenia matky). Otec súdu nepreukázal a ani netvrdil, že by bol zdravotne znevýhodnený, prípadne že by mu jeho zdravotný stav neumožňoval plnohodnotne zapojiť sa do pracovného procesu. Súd neuveril tvrdeniam otca o neexistencii žiadneho príjmu, či o výške jeho príjmu z občasných brigád. Nie je uveriteľné, aby otec vzhľadom na výšku ním deklarovaných výdavkov mohol tieto bez ohrozenia vlastnej výživy vynakladať a naviac ešte podľa jeho vyjadrenia sporadicky finančne vypomáhať rodičom. O nezodpovednom prístupe otca k zabezpečeniu si zodpovedajúceho pravidelného príjmu svedčí aj jeho postoj v konaní , v ktorom verbalizoval svoj nepravidelný príjem tvorený brigádami. Z verejne dostupných zdrojov vyplýva, že minimálna mzda v Maďarsku v roku 2023 dosiahla úroveň 232.000 Ft (611,23 eur) brutto, v roku 2022 dosiahla 200.000 Ft (531,24 eur), priemerná mzda v Maďarsku pri práci na plný úväzok dosiahla v roku 2023 výšku 581.900 Ft brutto (1.545,63 eur), v roku 2022 vo výške 528.023 Ft (1.402,53 eur ) brutto. Pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti súd na strane osôb povinných poskytovať oprávnenej osobe výživné okrem zistenia ich faktických príjmov prihliada na ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, t.j. na ich potencionálne príjmy- nielen to, čo povinný skutočne zarobí, ale aj to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti, situáciu na trhu práce a podobne. Poukazujúc na uvedené má súd za to, že v možnostiach, schopnostiach otca, prihliadajúc pri tom na jeho doterajšie pracovné skúsenosti, skutočnosť, že je v produktívnom veku, jeho zdravotný stav je dobrý, je dosahovať príjem vyšší než v minimálnej sume, blížiaci sa k zistenej výške priemernej mzdy v Maďarsku, ktorý by mohol dosahovať sumu v rozmedzí od 800 do 900 eur mesačne v čistom. Na strane otca možno potom vzhľadom na výšku takto ustáleného čistého príjmu konštatovať jeho zvýšenie od času ostatného rozhodnutia súdu o výživnom pre maloletú. Majetkové pomery otca sa nezmenili. Otec žije sám v dôsledku čoho sa mu prirodzene tak ako u matky zvýšili výdavky súvisiace s užívaním nehnuteľnosti ako aj bežnými výdavkami domácnosti. Napriek tomu, že otec súdu nepreukázal výdavky ním pravidelne vynakladané súvisiace s užívaním domu a mobilného telefónu, matka nepreukázala výdavky súvisiace so splácaním úverov, hoci na ich predloženie boli viackrát súdom vyzvaní, považoval ich súd za odôvodnené a ich výšku za primeranú (u otca vychádzal aj z porovnania výšky výdavkov za užívanie domu v konaní vedenom na Okresnom súde Levice pod sp. zn. ). Z uvedeného dôvodu tieto na strane oboch rodičov akceptoval čo do rozsahu ako aj ich výšky.

1.5 Súd po zohľadnení osobných, zárobkových, majetkových pomerov rodičov akceptujúc ich pravidelne vynakladané mesačné výdavky, prihliadnuc na skutočnosť, že ani jeden z rodičov nemá okrem maloletej A. B. inú vyživovaciu povinnosť zvýšil výživné zo strany otca na maloletú zo sumy tzv. minimálneho výživného na sumu 100 eur mesačne počnúc dňom podania návrhu na zvýšenie výživného na súd, majúc za preukázanú zmenu pomerov tak na strane maloletého dieťaťa v súvislosti s jeho nástupom na vyšší stupeň vzdelávania, fyzickým rastom, zhoršením zdravotného stavu, zmenou jeho záujmových aktivít, ako aj zmenu pomerov na strane jeho rodičov. Zvýšené výživné na mal. dieťa v sume 100

eur mesačne spolu s primeraným výživným zo strany matky, ktorá svoju vyživovaciu povinnosť plní aj formou osobnej starostlivosti, zabezpečovaním bytových potrieb maloletého dieťaťa a prídavkami na dieťa je spôsobilé pokryť odôvodnené potreby dieťaťa. Aj matka má vzhľadom na konštatovaný vyšší príjem možnosť podieľať sa vyššiu sumou na výžive maloletej, čo aj nepochybne robí. Takto určené výživné rešpektuje zásadu rovnakej životnej úrovne rodičov a ich maloletého dieťaťa, je primerané i súčasným odôvodneným potrebám dieťaťa, ako i možnostiam a schopnostiam oboch rodičov. Pri určovaní vyživovacej povinnosti súd prihliadol aj na skutočnosť, že ani jeden z rodičov nemá okrem maloletej iné vyživovacie povinnosti.

1.6 Súd výživné zvýšil od 03.10.2022, teda odo dňa podania návrhu na zvýšenie výživného na maloleté dieťa na súd v súlade s § 77 odsek 1 ZR, nakoľko už v tomto čase mal súd preukázané, že na strane maloletého dieťaťa ako aj jeho rodičov došlo ku kvalifikovanej zmene pomerov. Zároveň neboli zistené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre zvýšenie výživného aj pred týmto dátumom. Otec sa na výžive maloletej nepodieľa žiadnymi finančnými ani vecnými plneniami a s maloletou sa nestýka.

1.7 Odo dňa podania návrhu na zvýšenie výživného na súd až do rozhodnutia súdu vznikla otcovi na výživnom pre maloletú A. B. zaostalosť vo výške 604,44 eur (mal zaplatiť október 2022 : 100 eur : 31 dní = 3,23 eur x 28 dní + dva mesiace (november, december) roku 2022 x 100 eur + šesť mesiacov roku 2023 - január až jún vrátane) x 100 eur; otec zaplatil október 2022 : 32,11 eur : 31 dní = 1,04 eura x 28 dní + dva mesiace (november, december) roku 2022 x 32,11 eur + šesť mesiacov roku 2023 (január až jún vrátane) x 32,11 eur, ktorú súd otca zaviazal zaplatiť k rukám matky v mesačných splátkach po 25 eur popri bežnom výživnom pod hrozbou straty výhody uhrádzania zaostalého výživného v splátkach, počnúc výživným splatným v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku. Pri určení lehoty na zaplatenie zaostalého výživného vzal súd do úvahy celkovú výšku zaostalého výživného, zárobkové a majetkové pomery otca maloletého dieťaťa ako aj súhlasné stanovisko matky ohľadom úhrady zaostalého výživného v splátkach, pričom mal za to, že doba, v rámci ktorej dôjde k splateniu nedoplatku, nie je neprimerane dlhá, priečiaca sa spotrebnému charakteru výživného, neprimerane zaťažujúca osobu z výživného oprávnenú.

1.8 K návrhu otca, ktorým sa domáhal určenia výživného zo strany matky na maloletú od augusta 2022 spätne, teda v čase kedy bolo dieťa v jeho starostlivosti súd uvádza, že tento nie je podaný dôvodne. Výživné možno priznať len od začatia súdneho konania, pokiaľ sa jedná o výživné pre maloleté dieťa, toto možno priznať najdlhšie po dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd nespochybňuje tvrdenie otca, že starostlivosť o maloletú zabezpečoval dlhodobo až do augusta 2022, matka túto skutočnosť ani nenamietala, napriek uvedenému však otec súdu nepreukázal a ani súd v konaní nezistil žiaden dôvod, ktorý by otcovi bránil domáhať sa na príslušnom súde zmeny úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej, t.j. zmeny zverenia dieťaťa do starostlivosti otca, v ktorom konaní by sa riešila aj otázka určenia vyživovacej povinnosti zo strany matky na maloletú. Súd má za to, že otec v konaní nepreukázal žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by súd mohol pristúpiť k priznaniu výživného na maloletú zo strany matky predo dňom podania návrhu na tunajší súd. Na strane otca nemožno vzhliadnuť žiadny dôvod svedčiaci objektívnej nemožnosti podať návrh proti povinnému z výživného (t.j. proti matke). S poukazom na vyššie uvedené súd návrh otca na určenie výživného na maloletú zo strany matky zamietol.

1.9 O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania ( výrok V.). Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne poukazom na ustanovenie a vecne nemožnosťou priznania náhrady trov konania žiadnemu z účastníkov z dôvodu, že nezistil žiaden dôvod , pre ktorý by náhradu trov konania niektorému z jeho účastníkov mohol priznať.

2. Rozsudok vo výroku III. a v závislom výroku V. o trovách konania (vyhodnotiac odvolanie otca podľa jeho obsahu) napadol riadnym a včasným odvolaním otec maloletej s návrhom na jeho zmenu a to vyhovením jeho návrhu na určenie výživného zo strany matky voči maloletej za obdobie pred podaním návrhu otca na takéto určenie, teda za obdobie v ktorom bola maloletá vo faktickej starostlivosti otca viniac súd prvej inštancie, že k záveru o nedôvodnosti uplatneného nároku otca došlo v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie ( ).

2.1 Na odôvodnenie svojho odvolania uviedol, že súd pri svojom rozhodovaní nevzal do úvahy skutočnosť, že matka maloletú premiestnila na Slovensko bez jeho súhlasu, že 10 rokov ju vychovával

otec sám a to bez toho, aby od matky poberal akékoľvek materiálne výhody, že matka sa v tomto období o maloletú nezaujímala, na jej výživu ničím neprispievala, že v dôsledku jeho výlučnej starostlivosti o maloletú nemohol nadobudnúť také majetkové hodnoty ( byt, auto a pod.) ako ich nadobudla matka , že v predmetnom období uprednostnil záujmy maloletej nad vlastné záujmy, že súd nevzal do úvahy skutočnosť, že on sám znášal náklady spojené s návštevou maloletej materskej školy, so školskou ale aj zdravotnou starostlivosťou, s doučovaním maloletej, jej ošatením ale aj jej mimoškolskými aktivitami a to gymnastikou a plávaním.

2.2 Žiada súd, aby matke uložil povinnosť zaplatiť mu výživné vo výške 100 eur mesačne za predchádzajúcich 10 rokov, počas ktorých sa o maloletú staral sám a to aj v čase keď bol chorý, pričom matka sa o maloletú nezaujímala a ani ju nenavštevovala.

2.4 Zároveň poukázal na to, že t.č. sa o maloletú stará matka matky maloletej, ktorá ju vozí do školy, pričom matka maloletej sa zabáva po večeroch s kamarátmi.

3. Kolízny opatrovník a matka maloletej odvolací návrh nepodali .

4. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu otca zotrval na svojich doterajších vyjadreniach prednesených počas konania na súde prvej inštancie a rozsudok súdu prvej inštancie navrhol ako vecne správny potvrdiť .

5. Matka maloletej vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu otca navrhla odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, popierajúc tvrdenia otca o tom, že sa o maloletú nezaujímala a že na jej výživu neprispievala. Zároveň poukázala na to, že otec t.č. žije a pravdepodobne aj pracuje v Nemecku.

6. Otec vo svojom vyjadrení sa k vyjadreniu matky zotrval na svojich doterajších vyjadreniach, ako aj odvolacích dôvodoch a okrem toho poukázal na to, že matka bez jeho súhlasu sleduje jeho život a pátra po ňom.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom – otcom maloletej ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( v spojení s ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca nemožno považovať za dôvodné, rozsudok súdu prvej inštancie je v odvolaním napadnutých výrokoch vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ( a ).

8. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je návrh matky na zmenu rozsudku Okresného súdu Levice č.k. – 430 zo dňa 29.05.2015 v časti určenia výživného na maloletú A. B. nar. XX.XX.XXXX a to jeho zvýšením zo sumy vo výške 30% zo sumy aktuálneho životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne na sumu 100 eur mesačne od 03.10.2022 a návrh otca na uloženie povinnosti matke maloletej prispievať na výživu maloletej sumou 100 eur mesačne spätne, za obdobie od augusta 2012 do augusta 2022.

8.1 Vzhľadom na odvolaciu argumentáciu otca predmetom odvolacieho konania je preskúmať či súd prvej inštancie správne návrh otca na uloženie povinnosti matke maloletej prispievať na výživu maloletej sumou 100 eur mesačne spätne, za obdobie od augusta 2012 do augusta 2022 správne právne posúdil a následne ho správne ako nedôvodný zamietol (výrok III. rozsudku) a či správne rozhodol aj trovách tohto konania (výrok V. rozsudku ako výrok závislý na výroku III.). Výroky I., II. a IV. rozsudku zostali odvolaním nenapadnuté a tak neboli ani predmetom prieskumu odvolacím súdom.

9. Podľa ust. a , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

10. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu a to najmä argumentácie ohľadom možnosti určenia rozsahu vyživovacej povinnosti matky voči maloletej za obdobie pred podaním návrhu otca na takéto určenie len v prípade, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, ale aj argumentácie ohľadom nepreukázania dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by súd mohol pristúpiť k určeniu výživného na maloletú zo strany matky spätne za obdobie, ktoré predchádzalo samotnému návrhu otca na takéto rozhodnutie. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne ( ). Nakoľko tu však bol i nesúhlas otca s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami a podstatnými tvrdeniami účastníkov konania prednesenými v konaní na súde prvej inštancie s ktorými sa nevysporiadal súd prvej inštancie ( ), pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:

12. Pokiaľ ide o námietku otca o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 26.02.2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

12.1 Podľa § 26 ZR ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

12.2 Podľa § 78 ods. 1 a ods. 3 ZR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh (1). Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (2).

12.3 Podľa rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletého a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

12.4 Podľa rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.

12.5 Podľa § 77 ods.1 ZR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania . Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania , ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

12.6 V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že nakoľko rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva rodičov maloletých detí nie je rozhodnutím, ktoré zanikne splnením jednorazovej povinnosti, zákon umožňuje, aby bolo toto rozhodnutie zmeniteľné do budúcna, ak sa vo všeobecnosti podstatným spôsobom zmenia okolnosti, z ktorých súd vychádzal pri vyhlásení rozsudku. Možnosť zmeniť právoplatné rozhodnutie je výnimkou z pravidla občianskeho práva procesného, nazvanou clausula rebus sic stantibus. Na to, aby súd mohol viesť dokazovanie o novom návrhu na zmenu zverenia maloletého do osobnej starostlivosti niektorému z rodičov alebo o rozsahu vyživovacej povinnosti rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti si musí ako prvý krok ustáliť najprv to, či došlo k zmene pomerov a následne či sa takáto zmena pomerov závažnejším spôsobom prejavila v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku ( napr. nestačí len úvaha súdu o tom, že doterajšie výživné je neprimerané, prípadne bolo určené v nesprávnej výške, alebo na jeho plnenie bol zaviazaný nesprávny rodič ). Pokiaľ by súd nemal za preukázanú zmenu pomerov a rozhodoval by o zmene zverenia maloletého dieťaťa do

starostlivosti rodičov alebo o zmene výšky výživného, prípadne o zmene vyživovacej povinnosti toho ktorého rodiča, išlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Až na základe zmeny pomerov môže súd zasiahnuť ako do autoritatívneho výroku, tak aj do hmotnoprávneho úkonu rodičov (dohody), ktorú schvaľoval. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, respektíve okolnosťami na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť takouto zmenou povinným nezavinená strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, povinným nezavinené jeho zhoršenie majetkových pomerov a podobne. Na strane oprávneného sú takými okolnosťami, napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb - u školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky (predškolák - 1. stupeň

- 2. stupeň - stredná škola - vysoká škola), zmena majetkových pomerov a podobne. Až v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene osobnej starostlivosti rodičov o maloleté dieťa alebo o zmene výšky vyživovacej povinnosti toho ktorého rodiča.

12.7 Pokiaľ ide o priznávanie výživného maloletému dieťaťu spätne, teda za obdobie, ktoré predchádza návrhu na začatie konania odvolací súd uvádza, že právo na výživné sa síce aj napriek jeho majetkovému charakteru nepremlčuje (ide totiž o osobné právo, ktoré premlčaniu nepodlieha a nasl – zákona č. zákon číslo v znení neskorších prepisov) avšak od práva na výživné treba odlišovať právo na jednotlivé splátky , ktorými sa výživné platí. Tieto sa premlčujú. Pokiaľ povinný dobrovoľne neplní svoju vyživovaciu povinnosť, potom je potrebné, aby oprávnený podal bezodkladne návrh na začatie konania o uloženie mu tejto povinnosti súdom. Táto právna úprava núti oprávneného, aby svoj nárok uplatnil na súde čo najskôr, a tak predišiel protiprávnemu stavu. Právo na výživné plnoletému oprávnenému súd môže priznať len odo dňa podania návrhu a v prípade maloletého oprávneného aj spätne - 3 roky od podania návrhu, avšak len za splnenia podmienky, ak sú pre takéto rozhodnutie dôvody hodné osobitného zreteľa. Za takéto dôvody možno považovať objektívnu nemožnosť podať návrh proti povinnému napríklad preto, že navrhovateľ netušil , kde žije, alebo z dôvodu zlého zdravotného stavu sa navrhovateľa, ktorý sa pre tento jeho zdravotný stav nebol schopný venovať takémuto konaniu a pod.. Dôvody hodné osobitného zreteľa musí navrhovateľ súdu tvrdiť, ale aj preukázať.

12.7 Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa a to podľa , , , a , , , a ZR ( o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej len „ZR“) a a ako nárok maloletého dieťaťa na zmenu ostatného rozhodnutia súdu o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu v prípade podstatnej zmeny v pomeroch na strane rodičov a maloletého dieťaťa a nárok povinnej osoby na určenie dlhšej ako trojdňovej lehoty na plnenie ( paričnej lehoty) podľa berúc do úvahy, že zmena rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu má byť adekvátna ako ku zmene v pomeroch maloletej ( náraste alebo poklese jej odôvodnených výdavkov) , tak aj ku zmene v osobných a majetkových pomeroch rodičov, prípadne zmene v ich možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu svojich maloletých detí, že pokiaľ aj od posledného rozhodovania súdu o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletej došlo ku podstatnej zmene pomerov a to vo faktickej osobnej starostlivosti rodičov o maloletú (maloletá sa na základe dohody rodičov určité obdobie nachádzala vo výlučnej starostlivosti otca), avšak v čase rozhodovania súdu sa maloletá už nachádzala v osobnej starostlivosti matky ( teda rodiča, ktorému bola právoplatným rozhodnutím súdu aj zverená do osobnej starostlivosti), nie je dôvodným spätne meniť ostatné rozhodnutie súdu o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletej v časti osobnej starostlivosti o maloletú a že pokiaľ otec maloletej uplatňuje nárok maloletej na výživné zo strany jej matky za obdobie, ktoré predchádza podaniu jeho návrhu na priznanie výživného maloletej zo strany jej matky, tak takto uplatnené výživné možno priznať spätne, len ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa s tým, že ak táto podmienka nebude splnená je potrebné návrh zamietnuť ako nedôvodný . Odvolací súd takéto právne posúdenie veci súdom prvej inštancie považuje za správne a námietky otca o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie za plne nedôvodné.

12.8 Vzhľadom na predmet konania - návrh otca na určenie výživného zo strany matky na maloletú A. B. (podaný otcom dňa 9.01.2023 pri jeho výsluchu pred dožiadaným Okresným súdom Kecskemét , Maďarská republika (č.l. 78)), za obdobie, v ktorom vykonával osobnú starostlivosť o maloletú otec (za obdobie od augusta 2012 do augusta 2022), teda za obdobie predchádzajúce podania návrhu otca

na priznanie takéhoto výživného, pre rozhodnutie vo veci bolo podstatným, či sú tu dôvody osobitného zreteľa pre takéto rozhodnutie súdu.

12.9 Nakoľko navrhovateľ vo svojom návrhu neuviedol žiadne dôvody, ktoré mu bránili podať návrh na určenie výživného na maloletú zo strany jej matky skôr, teda v období, keď sa o maloletú osobne staral a z vykonaného dokazovania nebolo možné dospieť k záveru o existencii dôvodov osobitného zreteľa na strane navrhovateľa, pre ktoré nemohol podať návrh skôr, súd prvej inštancie rozhodol správne, keď návrh navrhovateľa – otca maloletej na určenie vyživovacej povinnosti matky voči maloletej za obdobie od augusta 2012 do augusta 2022 ako nedôvodný zamietol. Preto neobstojí ani námietka otca o nesprávnej aplikácii § 77 ods. 1 ZR na prejednávanú vec.

13. S ostatnými námietkami otca maloletej sa odvolací súd ako nepodstatnými pre rozhodnutie vo veci nezaoberal, nakoľko podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne).

14. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. a V. podľa a potvrdil, keď tento správne rozhodol aj o trovách konania.

15. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia v spojení s , pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na ich priznanie v zmysle a súd nezistil žiadne okolnosti, pre ktoré by bolo spravodlivé niektorému z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania priznať.

16. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne ( posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).