Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6CoCsp-63-2022.pdf
PDF · 125.81 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoCsp/63/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobkyne: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpenej JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. XXX, C. D., zastúpenému Mgr. Miroslavou Pyšniakovou, advokátkou, so sídlom v Michalovciach, M. Gorkého 1, o zaplatenie 578,13 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 3. júna 2022 sp.zn. 30Csp/31/2022
rozhodol:
M e n í rozsudok Okresného súdu Michalovce zo dňa 3. júna 2022 č.k. 30Csp/31/2022-110 v časti výroku I. o zaplatenie 45 € s prísl. tak, že konanie v tejto časti z a s t a v u j e.
V prevyšujúcej časti výrok I. rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 3. júna 2022 č.k. 30Csp/31/2022-110 p o t v r d z u j e.
Žalovaný má proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Michalovce (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa 3. júna 2022 č.k. 30Csp/31/2022-110 žalobu o zaplatenie 578,13 € s príslušenstvom zamietol (výrok I.) a žalovanému priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 578,13 € s príslušenstvom s odôvodnením, že jej právny predchodca poskytol žalovanému úver, ktorý tento riadne nesplácal, preto jej právny predchodca výzvou zo dňa 29.3.2019, označenou ako „Tretia upomienka“, žalovaného vyzval na úhradu dlžnej sumy, o ktorej doručovaní žalovanému má svedčiť predložený podací hárok.
3. Právne vec posúdil podľa § 52 ods. 3, 4, § 53 ods. 1, § 39, § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) spolu s § 2 písm. a/, b/ zák. č. 129/2010 Z.z. a § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách spolu s § 53 ods. 9 OZ.
4. Považoval za nesporné, že Všeobecná úverová banka, a.s. a žalovaný uzatvorili dňa 28.10.2016 Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru Flexipôžička, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1.000 €, čerpaný jednorazovo dňa 28.10.2016, ktorý sa zaviazal splácať v 96 splátkach po 18,17 € mesačne, s dátumom prvej anuitnej splátky 18.11.2016, dátumom poslednej anuitnej splátky 18.10.2024, s úrokovou sadzbou 14,10 % ročne, ročná percentuálna miera nákladov 15,62 %, priemerná RPMN 18,43 %. Podľa bodu 5., písm. b/ Zmluvy, v prípade nesplácania úveru je banka oprávnená v súlade s Obchodnými podmienkami vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru v súlade s Obchodnými
podmienkami, ak je dlžník v omeškaní s úhradou viac než dvoch splátok alebo jednej splátky počas obdobia dlhšieho než 3 mesiace a bol na ich zaplatenia písomne vyzvaný.
5. Súd úverovú zmluvu vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu a právny vzťah založený medzi bankou a žalovaným predmetnou zmluvou ako spotrebiteľský vzťah, a to v zmysle zákonných definícii jednak § 53 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka a jednak aj v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z.
6. Keďže predmetnú zmluvu neuzatvárala so žalovaným žalobkyňa, ale Všeobecná úverová banka, a.s., považoval súd za potrebné, aby žalobkyňa preukázala svoju aktívnu vecnú legitimáciu, teda legitímne nadobudnutie v žalobe uplatnených práv od pôvodného veriteľa. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania (rozsudok NS SR sp.zn. 2Cdo/205/2009 zo dňa 29.6.2010).
7. Vychádzal z úvahy, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách je ustanovením špeciálnym vo vzťahu k všeobecnej úprave postúpenia upravenej v ustanovení § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka a v zmysle zásady prednosti špeciálneho predpisu pred predpisom všeobecným je prednostne aplikovateľné na právny vzťah týkajúci sa bankovej pohľadávky. Jeho účelom je upraviť špeciálny režim pri postupovaní pohľadávok banky, ktorá má v zmysle citovaného zákona postavenie subjektu sui generis vzhľadom na jej špecifické oprávnenie a povinnosti vyplývajúce zo Zákona o bankách. Takýmto špecifikom je aj úprava bankového tajomstva, na úpravu ktorého citované ustanovenie nepochybne nadväzuje. Práve bankové tajomstvo je dôvodom osobitného režimu pri postupovaní pohľadávok banky. Z ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách nepochybne vyplýva, že spôsobilým predmetom postúpenia je iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými, avšak za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky, musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.
8. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že listom - Tretia upomienka - pokus o zmier zo dňa 29.3.2019 oznámila banka žalovanému, že napriek predchádzajúcim upomienkam neuhradil záväzky plynúce zo zmluvy o úvere a k danému dňu eviduje po lehote splatnosti pohľadávku v celkovej výške 66,65 €.
9. Listom - Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 15.5.2019 oznámila banka žalovanému, že daným dňom vyhlásila predčasnú splatnosť úveru vrátane príslušenstva so zostatkom 910,19 €, z toho istina 838,13 €, úroky 56,01 €, poplatky 16,05 € a zároveň ho vyzval na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom v lehote 7 dní odo dňa doručenia výzvy. Výzva bola žalovanému doručená fikciou doručenia v zmysle Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebiteľských úverov fyzickým osobám - občanom dňa 18.6.2019, ktorú skutočnosť mal súd preukázanú zo žalobkyňou predloženej doručenky.
10. Žalobkyňa predložila Zmluvu o postúpení pohľadávok a Prílohu k Zmluve o postúpení pohľadávok, v ktorej je uvedené číslo úverovej zmluvy, meno a priezvisko, rodné číslo, adresa žalovanej, výška istiny, zmluvného úroku, úroku z omeškania, poplatkov a rozhodujúci deň. Zároveň predložila Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 13.4.2021, z ktorého vyplýva postúpenie pohľadávky zo strany Všeobecnej úverovej banky, a.s. žalobkyni, ktorá vyplýva zo Zmluvy s VS: XXXXXXXXXX uzavretej dňa 28.10.2016, ku dňu 12.4.2021.
11. Súd konštatoval, že žalobkyňa v konaní netvrdila a ani z obsahu spisu nebola preukázaná existencia písomnej výzvy banky klientovi - žalovanému a jej doručenie žalovanému, a to po tom, čo bol žalovaný ako klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní.
12. Pokiaľ takouto výzvou mala byť listina - Tretia upomienka - pokus o zmier zo dňa 23.9.2019 (čo žalobkyňa netvrdila), žalobkyňa nepreukázala, že doručila žalovanému túto písomnú výzvu označenú ako Tretia upomienka - pokus o zmier zo dňa 23.9.2019, príp. inú výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Z listinného dôkazu produkovaného žalobkyňou - poštový podací hárok
- totiž vôbec nevyplýva, či dotknutá písomnosť bola žalovanému doručovaná. Poštový podací hárok sám o sebe môže preukázať tú skutočnosť, že písomnosť bola podaná u poštového doručovateľa na prepravu, avšak už nemôže bez akýchkoľvek pochybností preukázať, že aj došlo k doručovaniu písomnosti, na akej adrese, kedy a s akým výsledkom. Zároveň podľa súdu prvej inštancie bez pochybností nie je ani okolnosť, kedy bola uvedená písomnosť podaná u poštového doručovateľa na prepravu, keďže na poštovom podacom hárku nie je vyplnený údaj o dátume podania, z bočného údaju „UPOMIEN3_NEZ20190329212346_100PP.DAT_afp_JOBID_2558548_CPSC6_1_HAROK“ nie je možné exaktne preukázať dátum podania, ktorý má byť na hárku uvedený presne v kolónke „dátum podania“.
13. Preto súd konštatoval, že nebol splnený zákonný predpoklad pre platné postúpenie pohľadávky banky. Celá postúpená pohľadávka nebola v čase jej postúpenia pohľadávkou spôsobilou na postúpenie. Ak pohľadávka nie je postupiteľná, potom jej postúpenie je svojím obsahom v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Ak nie sú splnené zákonom stanovené predpoklady (§ 92 ods. 8 Zákona o bankách), nie je pohľadávka banky postupiteľná (teda jej postúpenie je objektívne neprípustné) a jej postúpenie je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také absolútne neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok voči dlžníkovi. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu je pritom súd povinný prihliadať ex offo.
14. Vzhľadom k tomu, že nebol splnený zákonný predpoklad pre platné postúpenie pohľadávky banky a postúpenie pohľadávky banky voči žalovanej je neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom, nie je žalobkyňa v spore aktívne vecne legitimovaná, a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
15. Súd len pre úplnosť uviedol, že žalobkyňa ani neuniesla bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Hoci žaloba spĺňa náležitosti v zmysle § 127 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia žalobkyne sú nedostatočné, aby z nich mohol byť vyvodený vznik právneho nároku žalobkyne voči žalovanému. Zo žaloby a predložených dôkazov nie je zrejmé, z čoho žalovaná suma pozostáva, koľko žalovaný na úver zaplatil a či vôbec boli splnené podmienky na vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru v zmysle bodu 5. písm. b/ Zmluvy (žalovanému doručená písomná výzva na zaplatenie viac než dvoch splátok, s úhradou ktorých bol v omeškaní alebo jednej splátky, v zaplatení ktorej bol v omeškaní počas obdobia dlhšieho než 3 mesiace).
16. Ďalšie argumenty strán sporu už súd nepovažoval za rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej, preto sa s nimi ani osobitne nevysporiadal. Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú ovplyvniť meritórne rozhodnutie preto súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, že žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko bol v konaní plne úspešný.
18. Proti uvedenému rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d/, e/, f/ a h/ CSP a navrhla, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie (a uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 533,13 € s príslušenstvom).
19. Žalobkyňa nepovažuje za správny záver súdu o nepreukázaní splnenia podmienky požadovanej v ust. § 53 ods. 9 OZ (zo strany právneho predchodcu žalobcu), čo sa týka doručenia upozornenia pri omeškaní so splatením splátok viac ako tri mesiace, že v lehote nie kratšej ako 15 dní uplatní právo na zosplatnenie úveru. Za takúto výzvu odvolateľka považuje tretiu upomienku zo dňa 29.3.2019, pričom v konaní bol predložený aj podací hárok preukazujúci doručovanie tejto upomienky žalovanému. Z podacieho hárku je zrejmé, že táto výzva bola daná na poštovú prepravu dňa 29.3.2019 a bola doručovaná žalovanému na adresu ním uvedenú v uzavretej zmluve. Žalovaný počas trvania právneho vzťahu neoznámil právnemu predchodcovi žalobcu inú adresu na prijímanie písomností, a preto žalobca má za to, že bolo preukázané zaslanie výzvy do dispozičnej sféry žalovaného. Poukázala na ustálenú judikatúru NS SR vo vzťahu k posudzovaniu účinkov doručenia poštových zásielok, a to uznesenie sp.zn. 4Obdo/73/2016 a 5Cdo/129/2010, v zmysle ktorých nie je podstatné, či sa adresát s obsahom doručovanej zásielky oboznámil až neskôr a tieto účinky nastávajú aj v prípade, ak nevyužil možnosť
oboznámiť sa s obsahom uloženej zásielky. Žalovaná má za to, že boli splnené zákonom stanovené podmienky v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách, a to, že klient bol na zaplatenie omeškanej časti peňažného záväzku písomne vyzvaný a jeho omeškanie trvalo nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Vo vzťahu k požiadavkám na náležitosti zmluvy poukázal na nález Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 640/2014, v zmysle ktorého prehnané formalistické požiadavky na formuláciu predmetu zmluvy sú ústavne neakceptovateľné.
20. K podanému odvolaniu sa žalovaný vyjadril písomne tak, že odvolanie považuje za nedôvodné, v ktorom žalobkyňa neuvádza žiadne argumenty vyvracajúce závery súdu prvej inštancie. Obmedzila sa iba na všeobecné konštatovanie, že boli splnené podmienky na postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách a poukázala na nález ústavného súdu. Žalovaný zdôraznil, že jednou zo základných požiadaviek, aby pohľadávka mohla byť z banky postúpená na tretí subjekt je to, aby žalovanému bola výzva na splnenie jeho omeškaných úhrad a aj samotné zosplatnenie preukázateľne zaslaná. S uvedenou otázkou sa podľa žalovaného súd vysporiadal správne, teda táto požiadavka nebola splnená, preto žalobkyni v spore chýba aktívna vecná legitimácia. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil.
21. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúceho z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. d/, e/, f/ a h/ CSP) a dospel k záveru, že v časti výroku I., v ktorej bola zamietnutá žaloba o zaplatenie 45 € s prísl. neboli splnené podmienky ani na potvrdenie rozsudku, ani na jeho zrušenie, preto odvolací súd v tejto časti prvý výrok rozsudku zmenil tak, že konanie v tejto časti zastavil (§ 388 CSP). Vo vzťahu k prevyšujúcej časti zamietavého výroku odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné vyhovieť, pretože v tejto časti je rozsudok vecne správny, z ktorého dôvodu ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
22. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 8. augusta 2023 o 09.30 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 1.8.2023 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.
23. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 578,13 € titulom zmluvy o úvere uzatvorenej medzi právnym predchodcom pôvodného žalobcu (VÚB, a.s.) a žalovaným dňa 28.10.2016. Súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol.
24. Odvolací súd dospel k záveru, že v časti výroku I., ktorým bola zamietnutá žaloba o zaplatenie 45 € s prísl. neboli splnené zákonné podmienky na vydanie meritórneho rozsudku, nakoľko žalobkyňa v tejto časti zobrala žalobu späť podaním doručeným Okresnému súdu Michalovce dňa 30.05.2022, a to v dôsledku čiastočnej úhrady zo strany žalovaného po začatí súdneho konania.
25. Žalobca môže vziať žalobu späť (§ 144 CSP). Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví (§ 145 ods. 1 CSP). Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí (§ 146 ods. 1 prvej vety CSP).
26. Vyššie citované zákonné ustanovenia rešpektujú žalobcu ako dominus litis (pán sporu). Žalobca disponuje konaním nielen tým, že podá žalobu, ale aj tým, že podanú žalobu môže vziať účinne späť. Ak vezme žalobca svoju žalobu späť, ide o procesný úkon voči súdu, ktorým prejavuje svoju vôľu, aby sa nekonalo a o veci meritórne nerozhodovalo. Späťvzatie žaloby, ktorého účinky nastali tým, že sa dostalo do dispozície súdu, nie je možné ďalším úkonom vziať späť a navrátiť tak konanie do pôvodného stavu. Ak teda súdu prvej inštancie dôjde účinný prejav o späťvzatí žaloby, je súd týmto procesným úkonom viazaný a okrem prípadov uvedených v § 146 ods. 1 prvej vety CSP, je povinnosťou súdu konanie zastaviť.
27. Z obsahu spisu okrem iného vyplýva, že žalobkyňa doručila súdu dňa 30.5.2022 podanie, ktorým zobrala žalobu späť v časti o zaplatenie 45 € z dôvodu čiastočnej úhrady zo strany žalovaného v sume
15 € dňa 21.1.2022, 15 € dňa 21.2.2021 a 15 € dňa 21.3.2021, trvala na žalobe v časti istiny 533,13 € s prísl. (č.l. 97 spisu).
28. Žalobkyňa teda súdu doručila svoj prejav o späťvzatí žaloby, ktorým procesným úkonom bol súd viazaný, keďže sa nejedná o prípad uvedený v § 146 ods. 1 prvej vety CSP, preto bol povinný konanie zastaviť. V danom prípade teda došlo k nesprávnemu procesnému postupu súdu, pokiaľ nereflektoval vyššie uvedené čiastočné späťvzatie žaloby. Žalovaný nevyjadril nesúhlasné stanovisko k čiastočnému späťvzatiu (z vážnych dôvodov), preto odvolací súd v časti, v ktorej došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. zmenil tak, že konanie v časti o zaplatenie sumy 45 € s príslušenstvom zastavil.
29. K uvedenému odvolací súd na doplnenie poukazuje na to, že žalobkyňa aj v odvolaní v súlade so späťvzatím žaloby požadovala, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že uloží žalovanému povinnosť zaplatiť 533,13 € s prísl.
30. Následne predmetom odvolacieho prieskumu ostala tá časť zamietavého výroku, ktorou súd rozhodoval o uplatnenom nároku v prevyšujúcej časti (nad rámec späťvzatia). Vo vzťahu k tejto časti zamietavého výroku odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné vyhovieť, pretože v tejto časti je rozsudok vecne správny
31. Žalobkyňa uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/, e/, f/ a h/ CSP, t.j. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (písm. d/), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (písm. e/), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (písm. f/), a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (písm. h/).
32. Odvolací súd dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody neboli naplnené.
33. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, rozsudok náležite odôvodnil a nebolo zistené žiadne porušenie procesných práv ani iná vada konania, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
34. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Odvolacie námietky žalobkyne nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú prijať iné závery.
35. Odvolací súd sa stotožňuje so správnym záverom súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej legitimácie žalobkyne, ktorý vyplýva z tej skutočnosti, že zmluva o postúpení pohľadávok uzatvorená medzi ňou a jej právnym predchodcom (VÚB, a.s.) je neplatná v zmysle § 39 OZ pre rozpor so zákonom, konkrétne pre nedodržanie podmienok pre postúpenie pohľadávky banky tretej osobe v zmysle § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách, ako to správne a výstižne uviedol súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktorá skutočnosť má za následok zamietnutie žaloby.
36. Žalobkyňa svoju aktívnu legitimáciu odvodzuje zo zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej s VÚB a.s. Žalobkyňa je pritom nebankovým subjektom. Správne preto súd skúmal splnenie podmienok pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách, t.j. správne skúmal platnosť zmluvy o postúpení žalobou uplatnenej pohľadávky z hľadiska tohto zákonného ustanovenia.
37. Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách , ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
38. Uvedené zákonné ustanovenie stanovuje predpoklady postúpenia bankovej pohľadávky inému subjektu, a to aj nebankovému subjektu bez súhlasu klienta, pričom musí ísť o postúpenie písomnou zmluvou, postúpená môže iba tá časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu a ktorá je splatná a podmienkou postúpenia je aj omeškanie dlžníka nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní so splnením čo len časti peňažného záväzku voči banke, a to napriek písomnej výzve banky. Dané predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.
39. Súdna prax je vzácne jednotná v závere, že v prípade nesplnenia týchto osobitným zákonom stanovených predpokladov pre postúpenie bankovej pohľadávky na nebankový subjekt ide o postúpenie v rozpore so zákonom, kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 OZ zakázané (vylúčené). Ide teda o neplatný právny úkon v zmysle § 39 OZ, keďže zmluva o postúpení pohľadávok je v rozpore so Zákonom o bankách v prípade nesplnenia stanovených podmienok (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.4.2018 sp.zn. 1Cdo/147/2017, rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.3.2018 sp.zn. 7Cdo/26/2017, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.11.2019 sp.zn. 1Obdo/92/2018 etc).
40. Splnenie podmienok stanovených v § 92 ods. 8 (do 31.12.2008 ods. 7) zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách je teda potrebné pre platné postúpenie pohľadávky banky na inú osobu, a iba v prípade splnenia týchto zákonných podmienok je daná aktívna legitimácia postupníka na vymáhanie bankovej pohľadávky.
41. V prípade nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, o aký ide aj v prejednávanej veci, súd je povinný ex offo skúmať, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky v zmysle ust. § 92 ods. 8 (do 31.12.2008 ods. 7) zák. č. 483/2001 Z.z. a či je žalobca aktívne legitimovaný na podanie žaloby.
42. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že banka ako účastník zmluvy o úvere má obmedzené možnosti postúpenia svojej pohľadávky voči svojmu klientovi zo zmluvy o úvere a to v tom, že môže postúpiť bez súhlasu klienta iba splatnú pohľadávku, resp. jej splatnú časť. Postúpením nesplatnej pohľadávky inému subjektu ako je banka by totiž došlo k neprípustnému vstupu iného subjektu do aktívneho právneho vzťahu, ktorého účastníkom v zmysle zákonnej úpravy Zákona o bankách môže byť iba banka. Z uvedeného zároveň vyplýva, že mimoriadnu splatnosť celého zostatku úveru nemôže úspešne uplatniť iný subjekt ako banka (na základe zmluvy o postúpení pohľadávky), keďže tomu bráni vyššie uvedená prekážka v možnosti postúpiť nesplatnú pohľadávku.
43. Rozborom ustanovenia ust. § 92 ods. 8 (do 31.12.2008 ods. 7) zák. č. 483/2001 Z.z. treba dospieť k záveru, že jednoznačne definuje podmienky, za akých (ne)možno postúpiť pohľadávku patriacu banke buď inej banke alebo aj subjektu, ktorý nie je bankou. Prvá veta cit. ust. definuje dve takéto podmienky (nad rámec písomnej formy zmluvy o postúpení a nepotrebnosti súhlasu klienta s takýmto krokom, ktoré predpokladá už § 524 ods. 1 OZ), z ktorých prvou je písomná výzva banky, uvažujúcej o postúpení riadne nesplácanej úverovej pohľadávky, klientovi, aby pohľadávku splnil, a druhou je nepretržite viac než 90 dní trvajúce omeškanie klienta so splnením čo i len časti jeho peňažného záväzku, zodpovedajúceho pohľadávke banky. Druhá veta potom obsahuje úpravu situácie, v ktorej (napriek splneniu podmienok postúpenia) banka nebude môcť uplatniť právo postúpiť pohľadávku, a to vtedy, ak klient ešte pred postúpením svoj omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu, vrátane jeho príslušenstva, splní; okrem nej ale tiež prípad, v ktorom práve zmienené obmedzenie banky existovať nebude - vtedy, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku trval viac než jeden rok. Tretia veta cit. ust. vymedzuje povinnosť odovzdania postupníkom postupcovi dokumentácie o
záväzkovom vzťahu, na základe ktorého vznikla postúpená pohľadávka a úpravu týkajúcu sa samotného bankového tajomstva a jeho prelomenia.
44. V danom prípade žalobkyňa ako postupník v konaní neuniesla svoje dôkazné bremeno na preukázanie svojej aktívnej legitimácie, teda vlastníctva pohľadávky, z ktorej odvodzuje svoj nárok.
45. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne aplikoval ust. § 92 ods. 8 zákona č. 283/2001 Z.z. o bankách a posudzoval či boli splnené podmienky pre platné postúpenie pohľadávky z veriteľa, ktorým bola banka (VÚB, a.s.), na iný subjekt nebankového charakteru. Odvolací súd považuje za správne závery súdu prvej inštancie o potrebe kumulatívneho splnenia všetkých v zákone ustanovených podmienok (existencia splatnej pohľadávky, písomná výzva banky, následne nepretržité viac ako 90 dní trvajúce omeškanie klienta so splnením jeho záväzku voči banke) a stotožňuje sa so záverom súdu, že v danom prípade nebola splnená jedná z týchto podmienok, a to existencia písomnej výzvy banky. Žalobkyňa takýto dôkaz v konaní nepredložila.
46. Odvolací súd súhlasí s názorom žalobkyne, že za takúto výzvu možno považovať výzvu označenú ako Tretia upomienka - pokus o zmier zo dňa 23.9.2019.
47. Správne však súd prvej inštancie uzavrel, že žalobkyňa nepreukázala, že doručila žalovanému túto písomnú výzvu označenú ako Tretia upomienka - pokus o zmier zo dňa 23.9.2019, príp. inú výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Z listinného dôkazu produkovaného žalobkyňou
- poštový podací hárok - totiž vôbec nevyplýva, či dotknutá písomnosť bola žalovanému doručovaná. Poštový podací hárok sám o sebe môže preukázať tú skutočnosť, že písomnosť bola podaná u poštového doručovateľa na prepravu, avšak už nemôže bez akýchkoľvek pochybností preukázať, že aj došlo k doručovaniu písomnosti, na akej adrese, kedy a s akým výsledkom.
48. Doručenie výzvy pred postúpením (ale aj oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru) je pritom potrebné posudzovať podľa ust. § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.
49. V zmysle uvedeného ustanovenia prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. V danom prípade sa jedná o tzv. teóriu dôjdenia, a teda pri hmotnoprávnych úkonoch sa nevyžaduje skutočné doručenie a prevzatie písomnosti, zachytávajúcej právny úkon. Účinnosť adresovaných jednostranných hmotnoprávnych úkonov v režime Občianskeho zákonníka predpokladá, že prejav vôle dôjde, resp. je doručený adresátovi, t.j. že sa dostane do sféry jeho dispozície - už týmto okamihom začína právny úkon pôsobiť voči druhej zmluvnej strane.
50. Slovné spojenie „dostane sa do jeho dispozičnej sféry“ nemožno vykladať v zmysle procesnoprávnych predpisov. Je ním potrebné rozumieť objektívnu možnosť neprítomnej osoby zoznámiť sa s jej adresovaným právnym úkonom. Právna teória i súdna prax takou možnosťou chápe nielen samotné prevzatie písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale i také prípady, kedy doručením listu či telegramu, obsahujúceho prejav vôle, do bydliska alebo sídla adresáta, či do jeho poštovej schránky, poprípade i hodením oznámenia do poštovej schránky o uložení takej zásielky, nadobudol adresát hmotnoprávneho úkonu objektívnu príležitosť zoznámiť sa s obsahom zásielky. Pritom nie je nevyhnutné, aby sa adresát skutočne zoznámil s obsahom hmotnoprávneho úkonu, postačuje, že mal objektívnu možnosť spoznať jeho obsah. Rozhodujúce je teda objektívne hľadisko, t.j. ak sa preukáže, že adresát mal reálnu možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle, nastávajú právne účinky jednostranného právneho úkonu, obsahujúceho takýto prejav bez ohľadu na to, či sa s ním adresát skutočne oboznámil (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.1.2011 sp.zn. 5Cdo/129/2010, rozsudok Najvyššieho súdu SR z 15.12.2020 sp.zn. 5Cdo/36/2020).
51. Žalobkyňa nepredložila doklad o doručení predmetnej výzvy žalovanému a ani doklad preukazujúci, že žalovaný mal objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom tejto zásielky, predložil iba doklad preukazujúci podanie takejto zásielky na poštovú prepravu.
52. V tejto súvislosti odvolací súd vychádza z úvahy, že ako doklad o doručení oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru nepostačuje poštový hárok, z ktorého vyplýva iba odosielanie zásielky. Je potrebné vyžadovať doklad o doručení oznámenia o okamžitej splatnosti úveru, ktorým môže byť aj
neprevzatá zásielka adresátom v mieste, kde mal faktickú možnosť zásielku si prevziať, nakoľko zásielka musí byť doručená do dispozičnej sféry dlžníka. Uvedená skutočnosť vyplýva z vyššie citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/36/2020, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 1/2021 pod č. 04.
53. Nebola teda splnená jedna z podmienok pre platné postúpenie pohľadávky. Odvolací súd nad rámec uvedeného dopĺňa, že v dôsledku vyššie uvedených úvah o nedoručení výzvy, ktorá (okrem toho, že ju žalobkyňa považuje za výzvu pred postúpením pohľadávky) mala byť výzvou upozorňujúcou na možnosť využitia práva veriteľa požadovať predčasné splatenie celého dlhu, nebola splnená aj jedna z podmienok pre platné vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, čo má tiež za následok neplatnosť postúpenia (keďže podmienkou platného postúpenia pohľadávky banky na nebankový subjekt v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách je v prvom rade existencia splatnej pohľadávky v čase postúpenia).
54. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok v časti výroku I. (nad rámec späťvzatia) podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
55. O trovách celého konania (na súde prvej inštancie aj odvolacieho konania) bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojitosti s § 255 ods. 1 a 2 a § 262 ods. 1, 2 CSP.
56. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
57. Žaloba o zaplatenie sumy 533,13 € bola zamietnutá, teda v tejto časti bol žalobca neúspešný a naopak žalovaný bol úspešný. Žalobca zobral žalobu späť o zaplatenie sumy 45 € tvrdiac, že dôvodom bola úhrada zo strany žalovaného po začatí konania, toto svoje tvrdenie však ničím nepreukázal. Odvolací súd preto vychádzal z úvahy, že žalovaný bol v konaní plne úspešný. Žalovanému tak vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov celého konania (prvoinštančného aj odvolacieho konania) v plnom rozsahu.
58. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).