Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_36Csp-34-2023.pdf
PDF · 135.17 KB
Case nature
Area
Subarea
36Csp/34/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Katarínou Moravčíkovou, v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s. , so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpený KOVAL & spol., advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Komenského 3, Banská Bystrica, IČO: 36 648 892, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, E., o zaplatenie sumy 2 960,65 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa v rámci upomínacieho konania domáhal zaplatenia sumy 2 960,65 eur s príslušenstvom ako aj náhrady od trov konania. Uviedol, že dňa 25.10.2018 s účinnosťou 20.12.2018 uzavrela Poštová banka, a.s, ako postupca a spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s., ako postupník, zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej žalobca nadobudol pohľadávku zo zmluvy o splátkovom úvere č. 1356344550 (ďalej len „zmluva“) spolu s jej príslušenstvom. Postupca oznámil žalovanej postúpenie pohľadávky. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 19.11.2013 zmluvu o splátkovom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov zo strany právneho predchodcu žalobcu v celkovej výške 3 100 eur v prospech žalovanej. Žalovaná sa zaviazala vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dohodnutej lehote, ako aj zaplatiť dohodnuté úroky podľa zmluvy. Právny predchodca žalobcu žalovanej dňa 19.11.2013 pri platne uzavretej zmluve poskytol prevodom na účet finančné prostriedky. V dobe od uzatvorenia zmluvy žalovaná splatila svoj záväzok len čiastočne. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná svoje zmluvné povinnosti vyplývajúce jej z platne uzavretej zmluvy riadne a včas nesplnila, právny predchodca žalobcu po predchádzajúcej výzve v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, vyhlásil predčasnú splatnosť úveru v zmysle Produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery ku dňu 13.07.2015. Výzva na úhradu dlžnej sumy (Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti) je písomnou výzvou banky v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Žalovaná si ani napriek výzve zo strany žalobcu svoj záväzok do dnešného dňa nesplnila. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bolo dojednané uznanie dlhu, jeho súčasťou bolo vyhlásenie žalovanej, ktorá svoj záväzok voči veriteľovi v celom rozsahu uznala čo do jeho výšky, ako aj do právneho dôvodu. V zmysle obchodných podmienok, ak sa úver stane predčasne splatným, žalobca je naďalej oprávnený úročiť nesplatenú istinu úveru úrokom dojednaným v zmluve. Zmluvnými stranami bola dojednaná úroková sadzba vo výške 19.5 % ročne. Zákon č. 129/2010 Z. z. platný v čase uzatvorenia zmluvy, Občiansky zákonníka a ani iný právny predpis, neupravuje povinnosť dlžníka platiť úroky popri úrokoch z omeškania, ale ani nevylučuje dohodu účastníkov o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do splatenia úveru. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/42/2020, 5Cdo/73/2020, 3Cdo/113/2019, 1Cdo/108/2020, z ktorých
je zrejmé, že po vyhlásení predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí. Osobitne dal žalobca do pozornosti aj rozsudok Súdneho dvora (piatej komory) zo 7. augusta 2018 v spojených veciach C-96/16 a C-94/17. Z týchto záverov tak vyplýva nielen záver o nároku na bežné úroky až do skutočného splatenia úveru, ale aj záver o možnosti kumulácie bežných úrokov a úrokov z omeškania. V zmysle Produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery, vznikla ďalej žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi aj príslušenstvo pohľadávky, a to vrátane poplatkov v zmysle sadzobníka, s ktorými bola žalovaná riadne oboznámená. Žalobca si uplatnil aj príslušné zákonné úroky z omeškania. V súlade s výpisom z úveru sa žalobca domáhal zaplatenia sumy vo výške 4 691,77 eur, pozostávajúcej z nezaplatenej časti dlžnej istiny vo výške 2960,65 eur a z príslušenstva v podobe nezaplatených zmluvných úrokov vo výške 1731,12 eur, t.j. v sume zodpovedajúcej výške, akú by pri riadnom plnení povinností žalovaná zaplatila ako cenu peňazí po odpočítaní úhrad. Žalobca si od žalovanej zároveň nárokoval úhradu zákonného úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne od dátumu poslednej platby vykonanej žalovanou. Celková čiastka spojená s úverom (suma, ktorú má žalovaná zaplatiť) predstavuje sumu vo výške 5 271,80 eur, z toho suma poskytnutej istiny (výška úveru) predstavuje sumu vo výške 3 100 eur, z ktorej žalovaná uhradila sumu 139,35 eur, a suma zmluvných úrokov vo výške 2171,80 eur, z ktorej žalovaná uhradila sumu 440,68 eur.
2. Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz dňa 23.02.2023, sp. zn. 28Up/1852/2022, pričom žalovaná proti nemu podala odpor, v ktorom uviedla, že zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti podľa zákona, uznanie dlhu považovala za neplatné, keďže neuznala dlh. Vzniesla námietku premlčania. Ďalej uviedla, že zmluva o úvere uzavretá medzi stranami sporu, je spotrebiteľská zmluva podľa § 52 Občianskeho zákonníka a súčasne ako zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č.129/2010 Z. z.. Zmluva je typ formulárový. Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a vychádzať pritom z ustanovenia § 3 ods.3, v zmysle ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. Žalovaná mala za to, že v zmysle § 9 zákona č. 129/2010 Z. z., zmluva neobsahuje údaj celkovú výšku, koľko zaplatí spotrebiteľ za poskytnutí úver. V zmluve je len napísané celková výška nákladov vo výške 2 171,80 eur. Celková výška úveru podľa zmluvy je 5 271,80 eur pri výške splátky 77,29 eur a počte splátok 72. Celková výška úveru predstavuje sumu 5 564,88 eur, teda sumu odlišnú od sumy, uvedenej v zmluve o úvere. V zmluve o spotrebiteľskom úvere celková výška spotrebiteľského úveru uvedená nie je, zmluva obsahuje iba údaj o celkovej výške nákladov 2 171,80 eur, ktorá však nezodpovedá súčinu dohodnutého počtu a výšky splátok. Za neuvedenie týchto údajov je zmluva bezúročná a bez poplatkov. Žalovaná poukázala na rozhodnutia súdov v rámci SR (napr. Krajský súd Prešov, sp. zn. 20CoCsp/44/2020, Krajský súd Košice, sp. zn. 3CoCsp/8/2020). Taktiež žalovaná namietala neoverenie jej bonity pred poskytnutím úveru, bola toho názoru, že právny predchodca žalobcu ju neoveril riadne ako mal podľa zákona. Namietla aj zosplatnenie úveru, mala za to, že je neplatné - nebol tiež dodržaný zákon. Žalovaná namietla uznanie dlhu, mala za to, že je neplatné. Neuznala dlh ako to predkladá § 558 Občianskeho zákonníka. Sám právny predchodca žalobcu jej poslal vopred pripravený list na podpis uznanie dlhu. Poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8MCdo 3/2015, 2MCdo/5/2015 - dohoda o splátkovom kalendári a uznaní záväzku je neplatná. Vzniesla námietku premlčania a poukázala na § 54a Občianskeho zákonníka. Navrhla žalobu zamietnuť.
3. V rámci repliky žalobca v celom rozsahu nesúhlasil so skutočnosťami a tvrdeniami, ktoré žalovaná uviedla v podanom odpore, a tento považoval za nedôvodný, účelový a zmätočný. Z obsahu podaného odporu vyplýva, že žalovaná pravdepodobne využila ako „pomôcku“ pri podaní odporu internet, a do odporu zahrnula všetko, čo sa jej k spotrebiteľským úverom podarilo dohľadať. Skutočnosť, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, žalobca nepovažoval sa spornú, preto sa k tejto časti bližšie nevyjadroval. K náležitostiam zmluvy o úvere v zmysle zákona o spotrebiteľskom úvere žalovaná namietala, že v zmluve o úvere nie je uvedená celková výška, ktorú má ako spotrebiteľ zaplatiť. V prípade celkovej čiastky úveru uviedol, že zákon neuvádza, že celková čiastka úveru musí byť v úverovej zmluve vyjadrená číselne. Ako vyplýva z obsahu úverovej zmluvy, celková čiastka úveru bola zadefinovaná ako súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom, čo podľa názoru žalobcu je v súlade s § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy. Pokiaľ ide o výšku celkovej čiastky úveru, žalovaná si jednoduchým vynásobením určila celkovú výšku úveru tak, že vynásobila počet mesačných splátok uvedených na úverovej zmluve krát výška mesačnej splátky. Uvedený prepočet však nie je v žiadnom prípade správny. Žalovaná však neprepočítavala celkovú výšku úveru na základe splátok, pričom ak
by tak bola bývala spravila, tak by jej vyšla presná suma, nakoľko posledná splátka je v nižšej sume, ako bola mesačná splátka úveru. Banka pred poslednou celou splátkou zasiela žalovanej (dlžníkovi) informáciu o výške poslednej splátky. Uvedené je práve z dôvodu, že bankový systém je nastavený na dobu splácania v rokoch, pričom samotná žalovaná si v žiadosti (okrem iného) má možnosť zvoliť výšku úveru ako aj dobu splácania úveru v rokoch a z dôvodu, že výška mesačnej splátku (bez poistenia) je zaokrúhľovaná na celé eurá. Do celkovej výšky nákladov sa započítava poistné len v prípade, ak bolo poistenie úveru podmienené získaním úveru. Z obsahu úverovej zmluvy vyplýva, že žalovaná si dobrovoľne, teda slobodne a bez nátlaku, zvolila aj základný súbor poistenia schopnosti splácať úver, pričom mesačná výška tohto poistenia predstavovala sumu 3,29 eur (podľa predloženého aktuálneho stavu úveru). Z tohto dôvodu sa náklady na poistenie do celkovej čiastky úveru nezapočítavajú. Výška mesačnej splátky započítanej do celkových nákladov úveru tak predstavovala sumu vo výške 74 eur. Celkový počet splátok bol dohodnutý v počte 72. S poukazom na to, výška mesačnej splátky 74 eur krát počet splátok 71, predstavuje sumu 5 254 eur, pričom posledná ponížená splátka je vo výške 17,80 eur, čo v súčte predstavuje sumu vo výške 5 271,80 eur. Celková výška úveru uvedená v úverovej zmluve je tak správna. Žalovaná ďalej poukazuje na množstvo, s danou vecou, nesúvisiacich rozhodnutí, avšak nie je zrejmé, čo sa žalovaná týmito rozhodnutiami snaží preukázať. Taktiež spochybňuje, že pri zosplatnení nebol dodržaný zákon, avšak neuvádza, v čom konkrétne mal byť údajne porušený, resp. nedodržaný zákon. Z tohto dôvodu sa žalobca nemôže relevantne vyjadriť k týmto námietkam. K uznaniu dlhu a premlčaniu žalobca odmietol argumentáciu žalovanej o údajnej neplatnosti uznania dlhu a o premlčaní pohľadávky žalobcu. Uznanie dlhu bolo zo strany žalovanej podpísané dobrovoľne s plným vedomím, čo žalovaná podpisuje. Navyše v čase podpísania uznania dlhu pohľadávka právneho predchodcu žalobcu premlčaná nebola. Skutočnosť, že uznanie dlhu bolo vyhotovené právnym predchodcom žalobcu, ešte neznamená automaticky neplatnosť tohto právneho úkonu. Žalovaná nebola nútená uznanie dlhu podpísať a mala možnosť túto listinu v plnom rozsahu odmietnuť, čo však neurobila. Vzhľadom k uznaniu dlhu zo strany žalovanej tak došlo aj k predĺženiu premlčacej lehoty a nárok žalobcu v tomto prípade nie je premlčaný.
4. Na výzvu súdu zo dňa 13.04.2023 žalobca uviedol, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu. Uznanie dlhu bolo zo strany žalovanej podpísané dobrovoľne s plným vedomím, čo žalovaná podpisuje. Vzhľadom k uznaniu dlhu zo strany žalovanej tak došlo aj k predĺženiu premlčacej lehoty a nárok žalobcu v tomto prípade nie je premlčaný. Predmetné uznanie bolo zároveň adresované veriteľovi a obsahuje aj právny dôvod vzniku pohľadávky. Uznanie dlhu zároveň obsahuje záväzok dlžníka uhradiť svoj dlh. S ohľadom na to bol toho názoru, že predmetné uznanie dlhu spĺňa všetky zákonné náležitosti, a preto nemôže byť posudzované ako neplatné. Právny predchodca žalobcu adresoval žalovanej v zmysle § 53 ods. 9 OZ upozornenie – výzva na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 26.06.2016, ktorým žalovanú upozornil na to, že jej pohľadávka voči banke je viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti a zároveň žalovanú upozornil na možnosť predčasného zosplatnenia v zmysle § 565 OZ. Predmetnú listinu spolu s podacím hárkom predložil v prílohe.
5. Žalovaná v rámci dupliky zotrvala na svojich vyjadreniach. Zopakovala, že neuznala dlh žalobcu, trvala na námietke premlčania a namietla aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Poukázala na § 295 Civilného sporového poriadku.
6. Na ďalšiu výzvu súdu zo dňa 15.06.2023, ktorou súd dal žalobcovi na vedomie, že po predbežnom právnom posúdení nemá preukázané platné a účinné vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru ku dňu 13.07.2015, z dôvodu čoho na strane žalobcu nie je preukázaná ani jeho aktívna vecná legitimácia podľa zmluvy o postúpení pohľadávky, žalobca doručil vyjadrenie. Uviedol v ňom, súd zobral do úvahy možnosť o doručení zásielky upozornenia pred zosplatnením dňa 29.6.2015, t.j. nasledujúci pracovný deň po odoslaní, uvedené však neaplikoval na samotný dokument o zosplatnení, ktorý je datovaný 13.07.2015. Z jeho doručenky vyplýva, že bol riadne doručený až 16.07.2015, čo je viac ako zákonom stanovená lehota. Podľa obchodných podmienok Slovenskej pošty je sledovanie podaných zásielok možné len v lehote troch rokov od ich podania, uvedené platí aj pre overenie cez web formulár na tandt.sk. K upozorneniu pred zosplatnením predložil kompletnú EPH právneho predchodcu z daného dňa 26.06.2015, z ktorej okrem iného vyplýva, že list „UPOZ2506.txt_$JOBID_8DHO.enc, bol žalovanej odoslaný dvakrát a to s podacím číslom F. a F.. Druhé podacie číslo z uvedených je identické s číslom uvedeným na už doloženom upozornení. Uznávaná sumu v uznaní pohľadávky je suma, ktorá bola uvedená na liste, ktorým bola pohľadávka zosplatnená, ako istina 2 960,65 eur, úrok 599,70 eur, poplatky 39,65 eur; spolu 3 600 eur.
7. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré uskutočnil v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorý ospravedlnil ich neúčasť a súhlasil s prejednaním veci v ich neprítomnosti.
8. Žalovaná v rámci svojej výpovede trvala na tom, že poskytnutý úver je bezúročný, bez poplatkov. Okrem toho tvrdila, že v tomto prípade ide o neplatné zosplatnenie úveru, a to s poukazom na § 53 ods. 9 a § 565 OZ. Zákon vyžaduje v tomto prípade 2 úkony – výzvu a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Žalobca síce predložil výzvu, ale bez toho, aby preukázal jej doručenie. List zo dňa 25.6.2015 jej nikdy nebol doručený a prvý krát ho videla až potom, čo jej bola doručená žaloba zo súdu. Ak by o tomto liste vedela, riešila by to. Žalobca nepredložil dôkaz o tom, že by jej výzvu doručil a ani nepreukázal jej doručenie. Síce predložil podací hárok, ale je zvláštne, že tvrdil, že jej daný list posielal dva krát, pričom predložil len jeden hárok. Podľa nej takýto podací hárok nie je dôkazom o tom, že by bola zásielka doručená. Nie je na ňom podpis pošty, dátum a ani označenie pošty. Pri podacom hárku môže byť určitá zásielka odovzdaná na prepravu, ale tento hárok nie je dôkazom o tom, že by bola zásielka adresátovi doručená, resp. že by bola uložená na pošte za účelom jej vyzdvihnutia zo strany adresáta. Na základe toho považovala zosplatnenie úveru za neplatný právny úkon a žalobca nie je v spore ani aktívne, vecne legitimovaný. Poukázala na rozhodnutia, ktoré riešili obdobné prípady: NS SR sp. zn. 5Cdo/129/2010, sp. zn. 10Bdo/92/2018 z 20.11.2019. Na základe toho, že nebol platne zosplatnený úver, nemožno považovať za platné ani postúpenie pohľadávky z banky na žalobcu. V tomto prípade ide tiež o neplatný právny úkon (napr. rozhodnutie KS Žilina sp. zn. 10Co/84/2018 z 3.6.2018, ako aj sp. zn. I. ÚS 174/09 zo dňa 24.6.2009). Poukázala na to, že poštový hárok nemôže preukazovať ani obsah danej výzvy, ako ani jej doručenie. V tomto prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno a je v dôkaznej núdzi. Zároveň uviedla aj uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/36/2020 z 15.12.2020. Žalobu navrhla zamietnuť a trovy konania si neuplatnila. Zopakovala, že list zo dňa 25.6.2015 označený ako upozornenie – výzva na splatenie dlžnej časti úveru jej doručený nikdy nebol.
9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, vyjadreniami strán sporu, a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
10. Spoločnosť Poštová banka, a. s. ako pôvodný veriteľ a žalovaná ako klient uzavreli dňa 19.11.2013 zmluvu o úvere (dostupná pôžička), na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 3 100 eur (spotrebný úver na čokoľvek), výška splátky 77,29 eur (z toho 3,29 eur poistné), počet splátok 72, termín konečnej splatnosti 25.11.2019, celková výška nákladov: 2 171,80 eur, RPMN: 21,34%, ročná úroková sadzba: 19,50%, priemerná hodnota RPMN: 19,35%.
11. Upozornením – výzva na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 26.06.2015 banka oznámila žalovanej, že je v omeškaní so splácaním pohľadávky banky k 25.06.2015 viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 451,15 eur, pozostávajúcej z omeškanej splátky 415 eur, poplatkov 36,15 eur. Uviedla, že ak ju neuhradí do 15 dní od doručenia tejto výzvy, banka je oprávnená vyhlásiť úver predčasne splatným a žiadať od nej úhradu celej úverovej pohľadávky (čl. 70). Podľa podacieho hárku č. EPH004827602 mala byť predmetná výzva odoslaná dňa 26.06.2015 na adresu žalovanej Pod Kostolíkom 15, Nitra- Dražovce ako 2. trieda, a to dvakrát s podacím číslom F. a RO046918678SK, pozn. ako list „UPOZ2506.txt_$JOBID_8DHO.enc. Druhé podacie číslo z uvedených je identické s číslom uvedeným na upozornení.
12. Výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 13.07.2015 banka oznámila žalovanej, že svojim konaním podstatným spôsobom porušila zmluvu a obchodné podmienky, preto sa stáva jej úverová pohľadávka k 13.07.2015 predčasne splatnou v celom rozsahu. Jej výške je 3 600 eur. Vyzvali ju na zaplatenie tejto sumy v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Zásielka bola žalovanej doručená dňa 16.07.2015 do vlastných rúk.
13. Žalovaná podpísala návratku, súčasťou ktorej bolo uznanie dlhu, ktorým uznala svoj dlh voči banke, vyplývajúci zo zmluvy o úvere č. 1356344550 vo výške 3 600 eur, ktorý sa stal splatným dňa 13.07.2015. Ako dlžnák uznala dlh v plnom rozsahu čo do dôvodu a výšky, s prihliadnutím na stav pohľadávky a v zmysle § 588 OZ, ktorému porozumela. Zároveň sa zaviazala dlh v celom rozsahu splatiť. Je si vedomá toho, že okrem uznaného dlhu vo výške 3 600 eur je povinná banke uhradiť aj zmluvné úroky z istiny vo výške 19,50 p.a. odo dňa po dni uznania dlhu do zaplatenia a úroky z omeškania. Uznanie je datované dňom 27.07.2015, podpísané v Nitre, s priezviskom ako B..
14. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 25.10.2018 postúpila banka ako postupca pohľadávku voči žalovanému na žalobcu, s účinnosťou 20.12.2018 o čom bola informovaná žalovaná listom zo dňa 27.12.2018; zásielka jej mala byť odoslaná na adresu, ako 2. trieda; poštový hárok (čl. 15).
15. Právny zástupca žalobcu výzvou na zaplatenie zo dňa 27.09.2022 vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy 8 823,17 eur, do 5 dní od doručenia výzvy; zásielka jej mala byť odoslaná na adresu, ako 2. trieda dňa 30.09.2022; poštový hárok (čl. 10).
16. Národná banka Slovenska listom zo dňa 08.06.2023 súdu oznámila, že podľa ich prepočtov hodnota RPMN je vo výške 21,69%.
17. Podľa verejne dostupných informácii, týkajúcich sa sledovania zásielok Slovenskej pošty, pre zásielky pod č. F. a F., nie sú evidované v informačnom systému žiadne údaje.
18. Podľa aktuálneho stavu úveru ku dňu 10.12.2018 úver bol zosplatnený ku dňu 13.07.2015, vyčerpaných bolo 3 100 eur, splatených 139,35 eur, celková dlžná istina 2 960,65 eur.
19. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
20. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákona“), účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
21. Podľa § 2 písm. a), b) zákona, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
22. Podľa § 2 písm. d) zákona, zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
23. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
24. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
25. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
26. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
27. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
28. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
29. Podľa § 559 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.
30. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
31. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
32. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase postúpenia pohľadávky na žalobcu (ďalej len zákon č. 483/2001 Z. z.), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
33. Podľa § 295 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej ako CSP), súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.
34. Uzatvorenú zmluvu zo dňa 19.11.2013 súd posúdil ako zmluvu o úvere, keďže právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej finančné prostriedky za dohodnutý úrok, ktorý je pojmovým znakom úveru, preto sa javí správnejšie považovať uzatvorenú zmluvu za zmluvu o úvere. Právny vzťah založený uzatvorenou zmluvou je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákona č. 129/2010 Z. z. a zákona č. 250/2007 Z. z.), keďže právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, pretože jej bol poskytnutý úver za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania (§ 2 písm. a) a b) zák. č. 129/2010 Z. z.). S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade sú ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z., má prednosť pred všeobecnou úpravou, súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi zmluvy podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Z ustálenej rozhodovacej praxe tiež vyplýva, že ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou ( rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014).
35. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nebol pôvodným veriteľom pohľadávky, ale veriteľom sa stal až na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, súd prednostne skúmal, či žalobca je, resp. nie je aktívne vecne legitimovaným subjektom v predmetnej právnej veci. Túto skutočnosť namietala v priebehu konania aj žalovaná (čl. 81).
36. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovanej) je imanentnou súčasťou súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. 6. 2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009).
37. Keďže ide o spor s ochranou slabšej strany, súd považoval za potrebné postupovať aj podľa § 295 CSP. Preto zisťoval, či došlo v tomto prípade k predčasnej splatnosti úveru ku dňu 13.07.2015, teda tak, ako to deklaroval žalobca v spore. Vyriešenie tejto otázky považoval súd za otázku zásadného významu z hľadiska platnosti postúpenia pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu, ktorý nemá štatút banky, a tým aj zásadnú otázku pre posúdenie aktívnej legitimácie žalobcu v tomto spore ako aj uznania dlhu.
38. Pokiaľ chcel žalobca preukázať, že došlo k zosplatneniu úveru, bolo jeho povinnosťou preukázať, že splnil podmienky stanovené v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka; tj. žalobca musel preukázať, že žalovanú osobitne vyzval na doplatenie zameškaných splátok po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a súčasne ju upozornil v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Dôkazné bremeno v smere preukázania, že právny predchodca žalobcu žalovanú skutočne vyzval k zaplateniu omeškaných splátok a zároveň ju upozornil na možnosť vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru, tak zaťažilo žalobcu. Žalobca súdu síce predložil listinné dôkazy, a to upozornenie z 26.06.2015 a výzvu na úhradu dlžnej sumy z 13.07.2015, nepredložil však doklady, ktoré by potvrdili, že všetky uvedené listiny žalovanej skutočne doručil. Súdu predložil doručenku, podľa ktorej mala žalovaná dňa 16.07.2015 prevziať zásielku banky, ktorej označenie korešponduje s údajom na výzve banky z 13.07.2015. K upozorneniu z 26.06.2015 predložil žalobca podací hárok č. EPH004827602, na ktorom bolo na str. 2 a 3 (2x) uvedené číslo zásielky, meno a priezvisko žalovanej, jej adresa, druh zásielky: 2. trieda, hmotnosť, cena. Ako poznámka je uvedené UPOZ2506.txt_$JOBID_8DHO.enc.
39. Sporné zostalo tvrdenie žalobcu, že či žalovanej doručil výzvu, resp. či sa mala žalovaná možnosť oboznámiť s výzvou banky zo dňa 26.06.2015. Z vykonaného dokazovania nemal súd hodnoverne preukázané, že žalovanej bola doručená výzva z 26.06.2015, ktorá predchádzala vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Súd sa pokúšal prostredníctvom sledovania zásielok pošty zistiť, či jej boli tieto výzvy doručené, ale pre zásielky pod č. F. a RO046918678SK neboli v informačnom systéme žiadne údaje. Žalovaná tvrdila, že jej táto výzva nikdy doručená nebola a prvýkrát s ňou bola oboznámená vtedy, keď jej bola doručená žaloba s platobným rozkazom, tj. dňa 28.02.2023. Poprela tvrdenie žalobcu o doručení zásielky a súd ho vyhodnotil ako účinné popretie.
40. Z vykonaného dokazovania súd nemal preukázané, že by žalobca splnil podmienky stanovené v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka; tj. žalobca nepreukázal, že žalovanú vyzval na doplatenie zameškaných splátok po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a súčasne ju upozornil v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Žalovaná doručenie výzvy k doplateniu omeškaných splátok pod následkom vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru poprela. Dôkazné bremeno v smere preukázania, že právny predchodca žalobcu žalovanú skutočne vyzval k zaplateniu omeškaných splátok a zároveň ju upozornil na možnosť vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru, tak zaťažilo žalobcu. Žalobca súdu nepredložil však nijaký hodnoverný doklad, ktorý by potvrdil, že uvedenú listinu žalovanej skutočne doručil. Na podací hárok súd nemohol prihliadnuť ako na dôkaz o doručovaní, resp. doručení výzvy z 26.06.2016, pretože žalovaná toto tvrdenie účinne poprela, keď tvrdila, že jej výzva doručená nebola.
41. S poukazom na vykonané dokazovanie je zrejmé, že žalobca nepreukázal doručenie výzvy zo dňa 26.06.2015 žalovanej, čím v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Preto nemohlo dôjsť k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru ku dňu 13.07.2015. Na základe takto zistených skutočností súd dospel k záveru, že žalobca hodnoverne nepreukázal, že zo strany jeho právneho predchodcu došlo k platnému vyhláseniu predčasnej splatnosti celého dlhu žalovanej k 13.07.2015. Z toho vyplýva, že nedošlo k platnému vyhláseniu predčasnej splatnosti celého dlhu žalovanej (napr. rozh. KS v Nitre, sp. zn. 6CoCsp/6/2020 – podmienkou riadneho zosplatnenia dlhu je doručenie oboch prejavov vôle, tj. upozornenie na uplatnenie práva podľa § 53 ods. 9 OZ a samotná žiadosť o zaplatenie celého dlhu).
42. Okrem už uvedeného súd poukazuje na to, že ak by aj súd pripustil čisto hypoteticky teóriu, že by banka zásielku odoslala dňa 26.06.2015 (piatok), mohla by byť najskôr zásielka doručená žalovanej dňa 29.06.2015 (pondelok). Ak k vyhláseniu predčasnej splatnosti malo dôjsť podľa tvrdenia žalobcu dňa 13.07.2015, je zrejmé, že od prípadnej účinnosti doručenia zásielky neuplynulo ani 15 dní do dňa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (od 30.06.2015 do 13.07.2015 ide len o 14 dní). Zároveň súd uvádza, že nie je možné ani ustáliť, že by išlo konkrétne o deň 29.06.2015, pretože lehota prepravy podľa podmienok pošty je určená pri zásielkach 2. triedy ako druhý pracovný deň po dni podania, tj. najskôr dňa 30.06.2015.
43. V tomto smere súd poukazuje na to, že zákonodarca pre konanie dodávateľa a jeho právo vyhlásiť splatnosť celej pohľadávky, a tým na strane spotrebiteľa privodiť stav straty výhody splátok, stanovil kumulatívne zákonné podmienky pozostávajúce z oddialenia výkonu práva dodávateľa a súčasne jeho pozitívneho konania smerujúceho k včasnému upozorneniu na uplatnenie svojho práva podľa § 565 OZ. V poradí prvá z kumulatívnych zákonných podmienok ustanovuje, že právo na jednorazové splatenie pohľadávky bude mať veriteľ najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. V poradí druhá kumulatívna podmienka je ustálená v rovine pozitívneho konania dodávateľa, ktorý je pred jednorazovým zosplatnením pohľadávky povinný spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní pred jednorazovým zosplatnením pohľadávky upozorniť spotrebiteľa na výkon tohto práva. Ak zákonodarca ustanovil povinnosť upozorniť spotrebiteľa, je dôležité, aby túto povinnosť dodávateľ splnil vzhľadom na zákonnú lehotu jednak uplynutia 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, a jednak na zákonnú lehotu 15 dní pred vykonaním svojho práva. Upozornením má zákonodarca na mysli adresovanú písomnosť, ktorá sa musí nevyhnutne dostať do sféry dispozície spotrebiteľa, a z ktorej obsahu musí byť zrejmé jednak splnenie zákonných podmienok uplatnenia daného režimu, a jednak výslovné upozornenie spotrebiteľa na vykonanie práva dodávateľa podľa § 565 OZ a v súlade s odsekom 8 § 53 OZ. Netreba pritom zabúdať na skutočnosť, že zákonom požadovaný úkon dodávateľa po splnení kumulatívnych podmienok predstavuje hmotnoprávny jednostranný adresovaný právny úkon, ktorý musí predovšetkým spĺňať zákonné znaky, náležitosti a podmienky bezvadnosti právneho úkonu. Úkon dodávateľa musí spĺňať podmienky jasnosti, určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu a jeho forma musí korešpondovať s formou právneho úkonu, ktorým sa zakladal spotrebiteľský záväzok. Keďže predčasné zosplatnenie pohľadávky dodávateľom je jednostranný adresovaný hmotnoprávnym úkonom, je nevyhnutné, aby tento obsahoval aj jednoznačné, jasné a určité a rovnako nezameniteľné skutkové a právne odôvodnenie jeho urobenia smerom k právnemu postaveniu spotrebiteľa a trvaniu spotrebiteľského záväzku. Akýkoľvek úkon, ktorým je dotknutý spotrebiteľský záväzok a ktorý sa týka práv a povinností spotrebiteľa, musí byť aj náležite odôvodnený. Požiadavka odôvodnenia je daná práve titulom, aby sa spotrebiteľ nielen adekvátne oboznámil s dôvodmi konania na strane dodávateľa, ale aby sa mohol vo vzťahu k jednostrannej zmene zmluvných pomerov aj adekvátne brániť. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej povahe jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové, okamžité vrátenie celej požičanej istiny.
44. Súd by preto tiež považoval vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru za neplatné pre nesplnenie zákonných podmienok (neuplynutie lehoty 15 dní) pred vykonaním práva).
45. Súd ďalej skúmal, kedy sa žalovaná dozvedela o tejto skutočnosti. Platobný rozkaz spolu so žalobou a jej prílohami bol žalovanej v rámci upomínacieho konania doručený dňa 28.02.2023. Medzi prílohami bola i výzva banky zo dňa 26.06.2015. Zároveň súd zisťoval, kedy mala nastať konečná splatnosť samotného úveru podľa zmluvy zo dňa 19.11.2013. Termín konečnej splatnosti bol uvedený ako 25.11.2019.
46. Podľa názoru súdu spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle zákonného ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 481/2001 Z. z., môže byť iba pohľadávka, ktorá je už splatná, a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo napriek výzve bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní.
47. Keďže výzva banky z 26.06.2015, predchádzajúca predčasnej splatnosti úveru, sa dostala do dispozície žalovanej až po postúpení žalovanej pohľadávky s jej príslušenstvom na žalobcu (dňa 28.02.2023), súd dospel k záveru, že ku dňu postúpenia žalovanej pohľadávky na žalobcu (t. j. ku dňu 20.12.2018) nedošlo platne k vyhláseniu predčasnej splatnosti predmetného spotrebiteľského úveru a ani nenastal ešte termín jeho konečnej splatnosti (25.11.2019). Preto, ak Poštová banka, a.s. postúpila
zmluvou o postúpení pohľadávok ku dňu 20.12.2018 žalovanú pohľadávku s jej príslušenstvom na žalobcu, konala tak v rozpore so zákonom a tento právny úkon je tak podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom (na absolútnu neplatnosť súd prihliada ex offo, t. j. bez toho, aby ju niekto namietol; napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 1 Cdo/147/2017 zo dňa 24.04.2018 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutím súdov SR č. 8/2018 pod č. 60: „Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách neupravuje len ochranu bankového tajomstva, ale tiež práv klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky. Postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením, je neplatný právny úkon.“). Na základe neplatného právneho úkonu žalobca nemohol nadobudnúť žalovanú pohľadávku s príslušenstvom a právami s ňou spojenými a teda nemohol vstúpiť do práv veriteľa a súčasne nebol oprávnený požadovať od žalovanej ako dlžníka uspokojenie žalovanej pohľadávky s príslušenstvom.
48. S poukazom na uvedené dôvody tak súd dospel k záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní, t. j. o tom, že žalobca nepreukázal, že je nositeľom ním v konaní uplatneného hmotného práva voči žalovanej, a preto žalobu už bez ďalšieho (t. j. aby sa v rozsudku zaoberal opodstatnenosťou uplatneného nároku, premlčaním, platnosťou dohody o uznaní dlhu a náležitosťami zmluvy) v celom rozsahu zamietol.
49. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa jej úspechu vo veci.
50. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
51. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
52. Podľa článku 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
53. Keďže žalovaná bola v konaní úspešná, patril by jej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Vzhľadom na to, že si tento nárok neuplatnila, súd jej tento nárok nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.