Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_9CoE-26-2012.pdf
PDF · 91.5 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoE/26/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v exekučnej veci oprávneného: Rapid life životná poisťovňa, a.s., Košice, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Martin Timcsák, advokát, s.r.o., IČO: 44 430 043, Bratislava, Zámocké schody 2/A, proti povinnému: J. W., nar.XX.XX.XXXX, bytom F. Q., M. XXX, o vymoženie 26,30 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 11. augusta 2011 pod č. k. 12Er/367/2011-20 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor žiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice pod č.k. 3C/432/2009 zo dňa 08.03.2010. Zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na základe tohto exekučného titulu odôvodnil ustanoveniami § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 45 zákona o rozhodcovskom konaní a § 52 a nasl. OZ. Zmluvu o úvere uzavretú účastníkmi konania posúdil ako spotrebiteľskú, nakoľko oprávnený ako podnikateľ v danom predmete konania uzavrel túto zmluvu s povinným ako spotrebiteľom. V tejto súvislosti posúdil predmetnú zmluvu aj podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Rozhodcovskú doložku vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 OZ absolútne neplatná, pretože nebola individuálne dohodnutá, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa tým, že mu znemožňuje zvoliť si spôsob riešenia sporu a ponecháva ho výlučne na dodávateľovi. Neprijateľná rozhodcovská doložka je v rozpore s dobrými mravmi. Z tohto dôvodu rozhodcovské konanie nemalo ani prebehnúť, a preto rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.
Oprávnený napadol uznesenie súdu prvého stupňa odvolaním podaným v zákonnej lehote. V odvolaní uviedol, že v danej veci neboli splnené podmienky na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia, preto uznesenie trpí vadou podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP a zároveň porušuje čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Poukázal na znenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, ktorý však umožňuje súdu exekúciu len zastaviť, nie však zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia. Mal za to, že rozhodcovská doložka bola dojednaná individuálne, pretože povinný podpísal nielen poistnú zmluvu, ale aj všeobecné poistné podmienky ako i osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 k poistnej zmluve č. 4470190001. Osobitné zmluvné dojednania pritom povinný podpísať nemusel a to bez toho, aby to malo vplyv na jeho práva a povinnosti vyplývajúce z poistnej zmluvy, resp. zo všeobecných poistných podmienok. V prípade nepodpísania týchto osobitných zmluvných dojednaní povinným by rozhodcovská doložka nebola vznikla. Poukázal na Dodatok č. 2 k Všeobecným poistným podmienkam z 21.05.2007, ktorým bola zmenená časť Všeobecných poistných podmienok, konkr. XV. časť, ktorá sa týka rozhodcovského konania a to tak, že poistník môže rozhodcovské konanie písomne odmietnuť do 30 dní odo dňa uzatvorenia poistnej zmluvy. Predmetnej veci sa týka bod 7 tohto dodatku,
ktorý časť XVII. Všeobecných poistných podmienok doplnil o ods. 11b, podľa ktorého ak poistník uzavrel zmluvu po 21.05.2007 (ako v predmetnej veci) a k právnemu režimu podľa XV. časti VPP a zároveň podpisom bodu 2 osobitných zmluvných dojednaní pristúpil, má právo XV. časť týchto VPP odmietnuť v lehote 30 dní odo dňa vydania dodatku. Ďalej mal za to, že exekučný súd bol oprávnený skúmať výlučne splnenie procesných podmienok pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nie však prijateľnosť resp. neprijateľnosť podmienok spotrebiteľskej zmluvy, a teda platné dojednanie rozhodcovskej doložky. Rozhodcovský rozsudok, ktorý bol v predmetnej veci predložený ako exekučný titul, spĺňa všetky podmienky jeho materiálnej vykonateľnosti. Tento právoplatne priznaný nárok oprávneného môže byť zrušený iba všeobecným súdom postupom v zmysle § 40 zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej poukázal na skutočnosť, že ak by rozhodcovská doložka bola neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nezakladalo by to oprávnenie súdu zastaviť exekúciu v zmysle § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, pretože nezakladá nedostatok rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 písm. a) a b) zákona o rozhodcovskom konaní a ani nedovolenosť, nemožnosť priznaného plnenia a jeho nesúlad s dobrými mravmi. Namietal tiež skutočnosť, že v danej veci nebolo nariadené pojednávanie, pričom nejde o prípad, v ktorom by súd nemusel vec prejednať na pojednávaní. Poukázal aj na skutočnosť, že povinný mal mnoho zákonných prostriedkov, ktorými sa mohol proti právoplatnému rozhodcovskému rozsudku brániť, avšak ani jednu možnosť nevyužil. Vzhľadom na tieto dôvody oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že žiadosti o vydanie poverenia súdnemu exekútorovi vyhovie.
Oprávnený podaním zo dňa 19.04.2012 doručeným súdu dňa 25.04.2012 doplnil svoje odvolanie tým, že spresnil svoju doterajšiu právnu argumentáciu. Mal za to, že exekučný súd nedostatočne odôvodnil v čom dojednanie rozhodcovskej doložky spôsobilo hrubý nepomer medzi zmluvnými stranami. Záver o nekalom charaktere rozhodcovskej doložky nevyplýva z jej samotnej existencie, ale z konkrétnych skutkových okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré môžu spôsobiť, že procesné postavenie spotrebiteľa môže byť v hrubom nepomere ku procesnému postaveniu dodávateľa. Zdôraznil, že v danom prípade spotrebiteľ podpísal rozhodcovskú doložku oddelene od zvyšku poistného vzťahu; uzavretie poistnej zmluvy nebolo podmienené podpisom rozhodcovskej doložky; aj po podpise rozhodcovskej doložky mal spotrebiteľ možnosť doložku zrušiť bez zániku poistného vzťahu; v danej veci rozhodoval stály rozhodcovský súd, ktorý spĺňa príslušné zákonné požiadavky a spotrebiteľ mal zaručené procesné postavenie v podobnom rozsahu ako mu zaručuje OSP.
V ďalšom doplnení odvolania zo dňa 30.07.2012 doručeného súdu dňa 08.08.2012 oprávnený poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/11/2010, ktorý judikoval, že rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 45 ods. 1 písm. c) zákona 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní je viazaný na plnenie, nie však na to, či spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku. V ďalšom obsahu oprávnený opakoval právnu argumentáciu uvedenú v jeho predošlých podaniach. V ďalšom doplnení odvolania zo dňa 11.10.2012 doručeného súdu 15.10.2012 oprávnený na jednej strane uviedol, že exekučný súd nemal právomoc vyžadovať od účastníkov exekučného konania poistnú zmluvu, resp. iné listiny, a teda exekučný súd konal nad rámec svojich procesných oprávnení. Na druhej strane poukazoval na skutočnosť, že v danej veci nebolo nariadené pojednávanie, na ktorom by oprávnený mohol preukázať, že predmetná zmluvná podmienka nie je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len OSP), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 201, 204 OSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 OSP, § 44 Exekučného poriadku), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa (§ 212 ods. 1 a 2 OSP), vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP), a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z.).
Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 OSP) po preskúmaní uznesenia v napadnutej časti a tiež predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v podrobnostiach na toto poukazuje. Z dôvodu potreby vyporiadania sa s odvolacími námietkami a pre zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd považuje za potrebné dodať nasledovné.
Exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku posudzuje, či je exekučný titul v súlade so zákonom, teda je oprávnený preskúmať exekučný titul z formálnej stránky. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. januára 2012, sp. zn. 6 Cdo 143/2011, podľa ktorého pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd, a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný. Ústavný súd sa vyjadril v podobnom duchu v rozhodnutí IV. ÚS 78/2011, keď uviedol, že aj v rámci exekučného konania bol všeobecný súd oprávnený skúmať rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako exekučný titul z hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky. Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 6 Cdo/1/2012 uviedol, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.
Vzhľadom na charakter právneho vzťahu medzi účastníkmi zmluvy, ktorý je spotrebiteľský, exekučný súd mal povinnosť preskúmať, či rozhodcovská doložka, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý má byť v danej veci exekučným titulom, bola dojednaná platne aj vzhľadom na právnu úpravu ochrany spotrebiteľa v OZ.
Aj z judikatúry Súdneho dvora ES vyplýva, že ochrana spotrebiteľa sa prejavuje aj výraznými zásahmi do možnosti ovplyvnenia následného vymáhania pohľadávok spôsobmi, ktoré sa javia ako rozporné so záujmom spotrebiteľa, a to dokonca v štádiu uplatnenia práva pred exekučným súdom. V rozhodcovských veciach sa podporuje zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku (rozsudok Súdneho dvora Oceano grupo editorial) a môže tak urobiť aj exekučný súd (ASTURCOM), ktorému to umožňuje práve ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní.
Rozhodcovská doložka je obsahom XV. časti Všeobecných poistných podmienok pre poistenie zjednávané Prvou česko-slovenskou poisťovňou Rapid, a.s. V zmysle rozhodcovskej doložky všetky spory z poistenia medzi poisťovňou a poistníkom budú rozhodované v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Ak poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude
rozhodcovský súd vytvorený podľa potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. Z tohto znenia rozhodcovskej doložky je zrejmé, že všetky spory budú riešené stálym rozhodcovským súdom zriadeným alebo vybraným poisťovňou, príp. ad hoc rozhodcovským súdom tvoreným tromi osobami vybranými poisťovňou. Spotrebiteľ sa teda vzdal možnosti akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť výber rozhodcovského súdu, resp. rozhodcov. Možno teda uzavrieť, že predmetná rozhodcovská doložka znemožňuje povinnému dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Takto dojednaná rozhodcovská doložka spôsobuje hrubú jednostrannú výhodnosť pre dodávateľa, pretože výber rozhodcu je ponechaný na dodávateľa a toto rozhodnutie bolo obsahom všeobecných podmienok tvoriacich súčasť poistnej zmluvy, ktorá je dodávateľom vopred pripravená, a spotrebiteľ nemal možnosť obsah zmluvy, a teda ani rozhodcovskej doložky ovplyvniť, mohol ju ako celok len prijať alebo odmietnuť.
Oprávnený v odvolaní namietal, že súd prvého stupňa nedostatočne odôvodnil tvrdenie, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná a že spôsobuje hrubú nerovnováhu medzi zmluvnými stranami. Povinnému bola predložená formulárová zmluva, ktorej súčasťou boli vopred pripravené všeobecné obchodné podmienky, ktoré povinný nemal možnosť zmeniť. Z rozhodovacej praxe nie je súdu známy prípad, kedy by všeobecné podmienky dodávateľa boli zmenené a prispôsobené požiadavkám spotrebiteľa. Je pravdou, že spotrebiteľ podpísal aj osobitné zmluvné dojednania, v ktorých opätovne vyslovil súhlas byť viazaný rozhodcovskou doložkou, avšak tieto osobitné dojednania boli súčasťou všeobecných dojednaní a spotrebiteľ teda podpísal všeobecná dojednania v rozsahu niekoľkých strán písané malým písmom na dvoch miestach. Z tejto skutočnosti nemožno vyvodiť, že by rozhodcovská doložka bola dojednaná individuálne. Navyše spotrebiteľ sa stal viazaný všeobecnými poistnými podmienkami už podpisom poistnej zmluvy, nebolo potrebné podpisovanie všeobecných poistných podmienok, príp. osobitných zmluvných dojednaní. V tomto ohľade je potrebné poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo/1/2012, ktorým bolo odmietnuté dovolanie oprávneného v skutkovo obdobnej právnej veci. Najvyšší súd tu uviedol, že súdy v exekučnom konaní správne konštatovali neprijateľnosť a tým aj neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného, pričom listiny predložené oprávneným takýto záver umožňovali. Z poistnej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným vyplýva, že rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami dojednaná už podpisom zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej súčasťou sú Všeobecné poistné podmienky, a teda aj rozhodcovská doložka dojednaná v XV. časti týchto podmienok. Na tomto fakte nič nemení skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany (ako pokračovanie predtlačeného formulára poistných podmienok) aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku.
V danom prípade nemožno teda uvažovať nad tým, že by išlo o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Rozhodcovská doložka dojednaná za týchto podmienok môže ľahko slúžiť na obchádzanie platnej právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa. Dodávateľ, ktorý určuje, ktorý rozhodcovský súd bude rozhodovať o prípadných sporoch zo zmluvy, je pre vybraný rozhodcovský súd zdrojom príjmov, preto je namieste obava, do akej miery je rozhodcovské konanie u dodávateľom vybraného rozhodcovského súdu objektívne.
Oprávnený v odvolaní poukazoval tiež na bod 7 Dodatku č. 2 k Všeobecným poistným podmienkam z 21.05.2007, ktorý časť XVII. Všeobecných poistných podmienok doplnil o ods. 11b, podľa ktorého ak poistník uzavrel zmluvu po 21.05.2007 (ako v predmetnej veci) a k právnemu režimu podľa XV. časti VPP (rozhodcovská doložka) a zároveň podpisom bodu 2 osobitných zmluvných dojednaní pristúpil, má právo XV. časť týchto VPP (rozhodcovskú doložku) odmietnuť v lehote 30 dní odo dňa vydania dodatku. Odvolací súd k danej argumentácií uvádza, že skutočnosť, že spotrebiteľovi bolo dodatočne umožnené odstúpiť od neplatne dojednanej rozhodcovskej doložky (pričom nie je zrejmé, či spotrebiteľovi bola takáto možnosť aj skutočne oznámená), nemôže spôsobiť, že táto rozhodcovská doložka je platná. Predmetná rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná a spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, preto je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a teda aj absolútne neplatnou, pričom neplatnosť vzniká ex tunc (od počiatku).
Vzhľadom na všetky tieto dôvody predmetná rozhodcovská doložka bola správne posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka v zmysle § 53 ods. 1 OZ, pretože spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V prípade, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je v zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatná. Následkom je skutočnosť, že rozhodcovský súd vôbec nemal právomoc, vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, rozhodovať daný spor, preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, ale za nulitný právny akt.
Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne rozhodol, keď žiadosť súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 a ods. 2 OSP potvrdil.
Poučenie:
Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.