Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-277-2012.pdf
PDF · 94.12 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/277/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členov senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci navrhovateľky: J. B., A. S., W. D. XXX/XX, zast. JUDr. Margitou Lonskou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Kalinčiakova 25, proti odporcovi: C. A., A. C., M. XX, zast. JUDr. Mikulášom Fülekym, advokátom v Bratislave, Židovská 21, o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností voči maloletému dieťaťu: M. A., N.. XX.XX.XXXX, zastúpenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, na čas po rozvode, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 4C 226/2010 - 283 zo dňa 15. decembra 2011, v pomere hlasov 3:0 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením č.k. 4C 226/2010-324 zo dňa 20.4.2012 v napadnutej časti týkajúcej sa výživného p o t v r d z u j e .
V časti úpravy styku rozsudok súdu prvého stupňa z m e ň u j e tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou M. A. každú párnu sobotu a každú párnu nedeľu v mesiaci počas kalendárneho roka v čase od 9,00 hod. do 12,00 hod. s tým, že matka je povinná maloletú na styk riadne pripraviť a odovzdať otcovi v mieste svojho bydliska, kde si maloletú otec prevezme a po ukončení styku maloletú odovzdá matke v mieste jej bydliska.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom rozviedol manželstvo účastníkov konania, na čas po rozvode manželstva zveril mal. M. A., N.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľky, s tým, že bude zastupovať a spravovať jej majetok a odporcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej M. A., N.. XX.X.XXXX výživným vo výške 150 eur mesačne, vždy do 15-tého dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky.
Upravil styk tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou M. A. každú párnu sobotu v mesiaci počas kalendárneho roka od 09.00 hod do 12.00 hod. a každú párnu nedeľu v mesiaci počas kalendárneho roka od 09.00 hod do 12.00 hod., vždy za prítomnosti matky, pričom navrhovateľka je povinná v čase určenom pre styk maloletú M. A., N.. XX.X.XXXX riadne pripraviť.
Svoje rozhodnutie odôvodnil záverom, že manželstvo je nefunkčné, neplní svoj účel a preto manželstvo rozviedol. V časti úpravy vyživovacej povinnosti vychádzal zo zistenia, že navrhovateľka je na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok v sume 256 eur za mesiace január - apríl a 190 eur od mája 2011.
Náklady na maloletú vyčíslila navrhovateľka na sumu 290 eur mesačne ( strava, plienky, hračky, hygienické pomôcky, oblečenie, obuv), čo podložila listinnými dôkazmi. ( účty, bloky a podobne ). Dieťa má bežné potreby, je zdravé. Odporca pracuje v spoločnosti PRIMAPLAST BERNOÁKOVO, spol. s.r.o., kde jeho mesačný príjem predstavuje sumu cca 400 eur. Býva v dome svojich rodičov. Jeho náklady sú len bežné. Odporca spláca hypotéku, ktorú čerpali spolu s navrhovateľkou na stavbu rodinného domu. Súd pri určení výživného vychádzal i z dohody rodičov schválenej súdom v konaní 28P 109/2010-99, kde sa rodičia dieťaťa dohodli na výživnom 100 eur mesačne.
Styk dieťaťa s otcom súd upravil tak, že priznal otcovi dieťaťa právo stretávať sa s ním každú párnu sobotu a nedeľu , vždy od 09.00 do 12.00, za prítomnosti matky. Odkedy sa matka s dieťaťom odsťahovala zo spoločnej domácnosti, prebiehal styk otca s maloletou problematicky. Matka trvala na svojej osobnej účasti na stretnutiach odporcu s ich dcérkou, avšak do popredia vždy vystupovali konflikty rodičov, čo negatívne vplývalo na maloletú. Matka obviňovala otca, že neprejavuje o dieťa ozajstný záujem a stretnutia využíva na to, aby ju urážal a ubližoval jej. Za prítomnosti kolízneho opatrovníka stretnutie prebehlo pokojne a dieťa otca akceptovalo. Medzi rodičmi dieťaťa vládnu zlé vzťahy, dieťa má necelé 3 roky a mnoho z postojov dospelých vôbec nechápe, čo však celkom iste cíti, je napätá situácia, ktorá pri styku s otcom dieťa vládne. Dieťa je traumatizované správaním sa rodičov. Na druhej strane však, dieťa potrebuje oboch rodičov a má právo na výchovný vplyv svojho otca, na jeho starostlivosť. Má právo na to, aby sa ich vzájomný vzťah zdravo a celkom prirodzene vyvíjal. Za daných okolností ( napäté a nezdravé rodinné vzťahy) je vylúčené, aby sa dieťa s otcom stretávalo nad rámec doterajšej úpravy styku. Avšak nie je dôvod, aby styk dieťa s otcom bol ešte viac obmedzený. V konaní nebolo preukázané, že by otec pre dieťa predstavoval akékoľvek riziko a nedokázal sa o dieťa postarať. Prítomnosť matky na stretnutí dieťaťa s otcom by mala mať predovšetkým stabilizačný charakter a mala by byť pre dieťa emočným zázemím. Avšak matka by nemala vystupovať v úlohe večného kritika otcovho správania sa k dieťaťu a mala by dať priestor na prirodzený vývoj väzieb medzi nimi. Otec dieťaťa by mal čas určený pre styk s dieťaťom čo najproduktívnejšie využiť, byť iniciátorom lákavého a príjemného programu pre dieťa. Svoje postoje k matke dieťaťa a ich verbálne vyjadrovanie obmedziť na minimum.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 144 prvá časť vety O.s.p.
Rozsudok odvolaním zákonom stanovenej lehote napadol odporca v časti výroku týkajúceho sa výšky výživného a styku odporcu s maloletou M.. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že súdom stanovené stretnutie sa neuskutočnilo, keďže navrhovateľka neumožňuje vidieť M., napr. kvôli nepriaznivému počasiu. Dôkazom toho, že k styku s maloletou nedošlo, sú úradné záznamy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku zo dňa 4.1.2011, 17.1.2011, 19.7.2011. Dňa 24.4.2011 došlo k oznámeniu na polícií, keďže navrhovateľka nechcela dať napriek rozhodnutiu súdu maloletú otcovi. Pri incidente došlo ku konfliktu, na základe ktorého navrhovateľka podala sťažnosť na postup policajtom. Navrhovateľka sa opakovane vyhovára na chorobu dieťaťa, prípadne na svoje ochorenie. Lekárske potvrdenie však nikdy nepredloží. Navrhovateľka často na stretnutie meškala, alebo vôbec nevyšla von z domu s dieťaťom. Počas stretnutí, kde je prítomná aj navrhovateľka, dochádza k častým konfliktom a podľa jej tvrdenia je odporca agresívny, vulgárny a má zlý vplyv na maloletú. Odporca pracuje v spoločnosti PRIMAPLAST Bernolákovo s mesačným príjmom cca 400 €, býva v dome svojich rodičov, spláca hypotekárny úver na stavbu rodinného domu s navrhovateľkou. Navrhovateľka býva so svojimi rodičmi. Vzhľadom na uvedené navrhuje zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa v časti výšky výživného na sumu 100 € mesačne a ohľadom styku s maloletou žiada upraviť styk, ktorý by bol vykonávaný súdom určený čas na verejnom priestranstve bez prítomnosti matky.
Navrhovateľka žiadala rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.
Kolízny opatrovník sa v písomnom vyjadrení k odvolaniu vyjadril, že sa pridržiava vyjadrenia na súdnom pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa 15.12.2001.
Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. na odvolacom pojednávaní v zmysle § 214 ods. 1 O.s.p. zopakoval dokazovanie v zmysle § 129 ods. 1 a § 213 ods. 3 O.s.p. čítaním listinných dôkazov (odpoveď OR PZ v Senci zo dňa 15.3.2013, prehľad mesačných
výdavkov na maloletú za mesiac január, február 2013, potvrdenie o príjmoch navrhovateľky z ÚPSV a R Pezinok a zamestnávateľa ZENTIVA, a. s. Bratislava, potvrdenie o návšteve MŠ a záujmových krúžkov, správu o psychologickej starostlivosti Y. W.. Š. V., zaslanie informácie o výkonu rozhodnutia, potvrdenie o príjmoch odporcu) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je čiastočne dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa v časti úpravy styku je treba v zmysle § 220 ods. 1 O.s.p. zmeniť, pretože nie je v celom rozsahu vecne správny, aj keď súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav vo veci, ale vec neposúdil správne po právnej stránke.
V súdenej veci v dôsledku odporcom podaného odvolania je preskúmavaný výrok týkajúci sa úpravy styku otca k maloletej M. a určenia výšky výživného. Súd prvého stupňa zastal názor, že výkon styku otca s maloletou je možné realizovať iba za prítomnosti matky, so záverom ktorým sa odvolací súd nestotožnil.
Rodičovská spôsobilosť vzniká zo zákona narodením dieťaťa. Sústavná dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa je súčasťou rodičovských práv a povinností, ktoré garantuje ustanovenie § 28 Zákona o rodine. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia a iba v prípade, ak druhý z rodičov nežije, ak je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, ako aj bol na základe rozhodnutia súdu pozbavený alebo obmedzený k výkone rodičovských práv, vykonáva rodičovské práva a povinnosti iba jeden z rodičov. V konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom sa vo výroku rozsudku neuvádza, že sa jeden z rodičov pozbavuje, resp. obmedzuje na výkone rodičovských práv a v akom rozsahu. V skutočnosti však pri zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti iba jednému z rodičov dochádza k výraznému obmedzeniu rodičovských práv druhého rodiča. Kontakt rodičov s mal. deťmi je významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý vývoj dieťaťa a zákonodarca zasahuje do úpravy styku rodičov s dieťaťom len v špecifických neštandardných situáciách, akou posudzovaná vec je, keďže nie je možná dohoda rodičov o realizácii rodičovských práv. Prioritne rodičia by mali zabezpečovať zdravý vývoj detí, vo svojom správaní by mali odstrániť vplyvy, ktoré narúšajú ich rovnováhu a medzi sebou hľadať snahu o dosiahnutie dohody týkajúcej sa starostlivosti o deti berúc v úvahu, že rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom. Keďže nedošlo k dohode rodičov o výkone rodičovských práv, rozhodol o ich výkone súd, pričom neprichádza k obmedzeniu práv rodičov, ale práve naopak, prostredníctvom tejto úpravy sa prispieva k ich garancii, a preto nemôže byť rozhodnutie súdu v nesúlade s čl. 41 ods. 4 Ústavy SR (uznesenie ÚS SR z 31. marca 2010,č.k. I. ÚS 120/2010).
V preskúmavanej veci je zreteľný záujem otca o maloletú M.. Snaha o stretávanie sa v súdom určených intervaloch, ktorá bola preukázaná v konaní, je dôkazom záujmu výkonu rodičovských práv, aspoň v tejto obmedzenej forme. Matka výhrady proti styku samému osebe nevzniesla, žiadala len realizáciu viazať na jej osobnú účasť. Okrem námietky týkajúcej sa veku maloletej M.T. matka iné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali jej prítomnosť pri stretnutiach otca s dcérou nepreukázala, a to aj napriek tomu, že už súdom upravený styk sa realizoval. Odvolací súd zastáva názor, na rozdiel od okresného súdu, že osobná prítomnosť matky pri stretnutiach otca s maloletou nevyhnutná nie je. M. navštevuje predškolské zariadenie, nie je teda fixovaná iba na prítomnosť matky v známom prostredí. Zo správy kolízneho opatrovníka, prítomného pri výkone styku otca s dcérou vyplýva, že otec sa M. primerane venoval, M. sa k otcovi správala spontánne, komunikovali spolu a preto tendencia matky o obmedzovanie styku otca s maloletou nemá reálny podklad. Do popredia vystupuje iba osobná nevraživosť nielen medzi rodičmi M., ale aj priama zainteresovanosť starých rodičov na nedobrých vzťahoch medzi rodičmi M., o čom svedčia rôzne podania na orgány činné v trestnom konaní.
Odvolací súd v tejto súvislosti len poznamenáva, že by bolo žiaduce, aby tak obaja rodičia, ako aj starí rodičia dokázali svoje vzájomné rozpory eliminovať natoľko, že M. by konečne nadobudla pocit bezpečia a istoty, ktorý k svojmu zdravému vývinu potrebuje.
Podľa § 113 ods. 1 O.sp. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov rodičov k maloletým deťom. Uvedené ustanovenie však nemôže oslabiť zásadu, že konanie o rozvod manželstva a konanie o pomeroch maloletých detí, sú konania ktoré majú samostatný skutkový základ. Z obsahu spisu je zrejmá nevraživosť, strata dôvery, pohŕdanie, obviňovanie sa, agresivita
prerastajúca do násilia s následným oznámením orgánom činným v trestnom konaní, či sociálnym úradom, neschopnosť komunikácie medzi manželmi, okolnosti ktoré boli rozhodujúce pri posúdení vážnosti rozvratu manželstva tak, ako to má na mysli § 23 ods. 1 Zák. o rod. Nevraživosť pochádzajúca z partnerského spolužitia sa v danom prípade premietla aj do realizácie výkonu rodičovských práv, pričom z výsledkov vykonaného dokazovania nemožno badať, že by obdobne neprimerané správanie realizovali rodičia aj voči maloletej M.. Uvedenému záveru nasvedčujú aj závery súdu prvého stupňa, ktorý konštatoval, že „ v konaní nebolo preukázané, že by otec pre dieťa predstavoval akékoľvek riziko a nedokázal sa o dieťa postarať.“ Súd prvého stupňa tiež konštatoval, že „...matka obviňovala otca, že neprejavuje o dieťa ozajstný záujem a stretnutia využíva na to, aby ju urážal a ubližoval jej. Medzi rodičmi dieťaťa vládnu zlé vzťahy , dieťa má necelé 3 roky a mnoho z postojov dospelých vôbec nechápe, čo však celkom iste cíti, je napätá situácia, ktorá pri styku s otcom dieťa vládne. Dieťa je traumatizované správaním sa rodičov...“ Takýto záver v kontexte rozhodnutia, ktorým súd umožnil styk dieťaťa s otcom za prítomnosti matky, nerešpektuje premisu obsiahnutú v náleze II. ÚS 363/03, že úpravu styku nemožno podriadiť neschopnosti rodičov dohodnúť sa. Úsilie otca o čo možno najčastejší styk s dcérou bez prítomnosti matky nemožno použiť proti nemu, keď oproti tejto snahe nestojí žiaden rozumný argument. Práve naopak, ak je zamedzené stretnutiu M. s otcom bez prítomnosti matky, nie je priestor na vznik prirodzeného puta medzi nimi. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti úpravy styku zmenil s poukazom na ust. § 220 O.s.p. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou M. A. každú párnu sobotu a každú párnu nedeľu v mesiaci počas kalendárneho roka v čase od 9,00 hod. do 12,00 hod. bez prítomnosti matky, s tým, že matka je povinná maloletú na styk riadne pripraviť a odovzdať otcovi v mieste svojho bydliska, kde si maloletú otec prevezme a po ukončení styku maloletú odovzdá matke v mieste jej bydliska.
Predmetom odvolacieho konania bol aj výrok rozsudku súdu prvého stupňa týkajúceho sa časti určenia výživného na maloletú M.. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je toto poskytované, t.j. maloletých detí v súvislosti s ich všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej ako aj stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb maloletých detí je rôzny a to vzhľadom na ich vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na ich nadanie (schopnosti), spôsob prípravy na ich budúce povolanie. Základom pre hodnotenie schopnosti a možnosti rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu, je zistenie ich skutočných príjmov ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia.
Odvolací súd doplnil dokazovanie, z ktorého zistil, že matkou vyčíslené mesačné výdavky na dieťa za mesiac január 2013 sú vo výške 607,76 € (strava 240 €, toaletné a hygienické potreby 63,58 €, hračky a iné 44,28 €, oblečenie 84.88 €, lieky 67,41 €, školné 22,21 €, stravné 25,40 €, rodičovský príspevok 10 €, cestovné 50 €) a výdavky za mesiac február 2013 predstavovali 1.010,78 € (strava 330,73 €, toaletné a hygienické potreby 28 €, hračky a iné 44,28 €, oblečenie 272,60 €, lieky 80,99 €, mesačné školné 22,21 €, stravné v škôlke 22,74 €, rodičovský príspevok 10 €, cestovné 50 €, iné výdavky 149,23 €). Navrhovateľka mala za mesiac december 2012 čistú mzdu vo výške 890,33 €, za január roku 2013 858,97 €, za február 726,02 €. Z výplatného lístka odporcu vyplýva, že jeho mesačný zárobok predstavuje cca 400 €.
Súd prvého stupňa sa uvedenými zákonnými ustanoveniami dôsledne riadil, vykonal potrebné dokazovanie a v rámci neho i potrebné zisťovanie odôvodnených potrieb maloletej M. na jednej strane a schopností, možností a majetkových pomerov jej rodičov na strane druhej. Vychádzajúc z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa a doplneného odvolacím súdom je aj podľa názoru odvolacieho súdu súdom prvého stupňa určené výživné primerané schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov maloletej a preto rozsudok súdu prvého stupňa v časti určenia výživného ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., keď predmetom tohto konania bolo len konanie, ktoré možno začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.