Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

49P/9/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave, sudkyňou Mgr. Katarínou Mužilovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: V. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky: F.. D. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, B., zastúpenej advokátom JUDr. Andrejom Garom, Štefánikova 14, Bratislava, a otca K. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, K., zastúpeného advokátom Mgr. Martinom Majerčíkom, Krajinská 30, Bratislava, za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava II , Kvetná 13, Bratislava a za účasti Úradu komisára pre deti, Odborárske námestie 3, Bratislava, o návrhu matky a o návrhu otca o zmenu úpravy styku a v konaní začatom ex offo o zmenu zverenia, takto

rozhodol:

I. Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. V. B., nar. XX.XX.XXXX:

- v párnom kalendárnom týždni od piatka od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod.

- v nepárnom kalendárnom roku od Veľkonočnej soboty od 09.00 hod. do bezprostredne nasledujúceho pondelka do 18.00 hod.

- v párnom kalendárnom roku od 24.12. od 08.00 hod. do 26.12. do 18.00 hod.

- v nepárnom kalendárnom roku od 31.12. od 08.00 hod. do 01.01. do 18.00 hod.

- počas letných prázdnin od 15.07. od 08.00 hod. do 30.07. do 18.00 hod.

II. Miestom prevzatia a odovzdania maloletého dieťaťa je miesto bydliska maloletého dieťaťa Q. XX, B.. Matka je povinná v určenom čase maloleté dieťa riadne pripraviť a s potrebnými dokladmi odovzdať otcovi.

III. Súd návrh matky z a m i e t a.

IV. Vo zvyšnej časti súd návrh otca z a m i e t a.

V. Súd konanie začaté ex offo o zmenu zverenia z a s t a v u j e.

VI. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. -283 zo dňa 15.12.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. -511 zo dňa 28.03.2013 v časti úpravy styku otca s maloletou V..

VII. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Pezinok dňa 25.02.2014, postúpeným Okresnému súdu Bratislava III dňa 24.03.2014 a následne postúpeným tunajšiemu súdu dňa 10.10.2014 žiada matka o zmenu úpravy styku otca s maloletou V. tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletou každú

párnu sobotu v mesiaci od 09.00 hod. do 12.00 hod. len v jej prítomnosti na verejnom priestranstve. Matka návrh odôvodnila tým, že dieťa odmieta stretnutia s otcom, styk bez jej prítomnosti neakceptuje. Maloletú dcéru nevie žiadnym spôsobom presvedčiť, aby bola s otcom osamote bez jej prítomnosti. Dieťa na stretnutie vždy pripraví, otec príde k bránke, stojí za bránkou a kričí na maloletú, ktorá odmieta ísť s ním. Dcéru vždy chytí a odnesie k otcovi, avšak dcéra zase utečie domov. Táto situácia sa opakuje aj 20-krát, až dokým sa otec nerozhodne odísť preč. Kontakt otca s dcérou za jej prítomnosti prebiehal bez väčších problémov, otec mal možnosť sa s dcérou prejsť, pohrať sa, ona im v komunikácii nebránila a na druhej strane bola pre maloletú určitou istotou. Uvedená situácia je v súčasnej dobe neúnosná a predstavuje nebezpečenstvo trvalej ujmy na maloletom dieťati. Kvôli uvedenému problému vyhľadala psychologickú pomoc, kde na základe vyšetrení a sledovania dieťaťa dospel psychológ k záveru, že u maloletej sa prehlbujú neurotické trendy vo vývine osobnostnej štruktúry do takej miery, že hrozí jeho chronifikácia.

2. Návrhom doručeným Okresnému súdu Pezinok dňa 25.02.2014, postúpeným tunajšiemu súdu dňa 28.11.2014 sa matka maloletej V. domáhala udelenia súhlasu za otca na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa z priezviska ".Á. na "..

2. Návrhom doručeným súdu dňa 14.11.2014 sa matka domáhala zvýšenia výživného na maloletú V. na sumu 250,- eur mesačne od 11.11.2014.

4. Návrhom doručeným súdu dňa 07.05.2014 sa otec domáha rozšírenia jeho úpravy styku s mal. V. na každý párny víkend od piatku od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod., súčasne navrhol upraviť aj jeho stretávanie s dcérou počas všetkých sviatkov a prázdnin. Návrh odôvodnil tým, že matka používa maloletú dcéru ako živý štít na boj proti nemu. Nie je pravdou, že o dcéru neprejavuje záujem. Dcéru nemohol mať u seba nikdy viac ako bolo súdom určené. S dcérou má tak minimálne upravený styk, že to smeruje len k úplnému odcudzeniu. Domnieva sa, že matka môže spolu so svojou matkou dcéru zastrašovať a vykresľovať ho v jej očiach ako zlého človeka. Nie je možné, aby dcéru navštívil v jej prirodzenom prostredí, lebo by bol zo strany matky okamžite kriminalizovaný. Dieťa nemôže navštíviť v škôlke, nakoľko to matka učiteľkám v škôlke zakázala a hneď by to otočila, že pri kontakte mimo súdom stanoveného času, by chcel dieťa uniesť, hoci je to nezmysel. Matka vychováva dieťa proti vlastnému otcovi a chce, aby dieťa malo vsugerovaný pocit, že vlastného otca nemá a nikdy ho nemalo. Rovnako ako matka aj on má právo vychovávať svoju dcéru. Voči dcére si riadne plní vyživovaciu povinnosť, vedie slušný a riadny život.

5. Uznesením Okresného súdu Bratislava III, č.k. -24 zo dňa 16.05.2014 boli konanie o návrhu matky na udelenie súhlasu so zmenou priezviska (konanie pôvodne vedené na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. ) a konanie o návrhu otca na rozšírenie úpravy styku s maloletou V. ( konanie pôvodne vedené na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. ) spojené na spoločné konanie.

6. Po prenesení príslušnosti z Okresného súdu Bratislava III na Okresný súd Bratislava II (viď uznesenie Okresného súdu Bratislava III, č.k. -91 zo dňa 23.09.2014) a odstúpení všetkých spisov maloletej V., Okresný súd Bratislava II, uznesením č.k. -89 zo dňa 16.12.2014 spojil na spoločné konanie návrh matky na udelenie súhlasu na podanie žiadosti o zmenu priezviska mal. V. B. (konanie vedené pod sp.zn. ), konanie o návrhu otca na rozšírenie úpravy styku s maloletým dieťaťom (konanie vedené pod sp.zn. ), konanie o návrhu matky na zvýšenie výživného na mal. dieťa (konanie vedené pod sp.zn. ). Všetky konania boli následne vedené pod sp.zn. .

7. Otec vo vyjadrení doručenom súdu dňa 31.03.2015 navrhol, aby súd návrhy matky zamietol. Jediným účelom všetkých podaní matky je úplne ho vytesniť zo života dcéry. Matka sa vo vzťahu k dcére správa majetnícky, akoby on k dcére nemal žiadne práva, ale iba povinnosť platiť výživné. Matka mu neustále bráni v kontakte s dieťaťom, pričom nemá problém ani zneužívať orgány činné v trestnom konaní vymyslenými podaniami za účelom jeho kriminalizácie. Maloletá V. je výrazne pod vplyvom matky a neustále manipulovaná voči nemu. Má za to, že pre zachovanie citových väzieb je rozšírenie styku s dcérou nevyhnutné.

8. Matka s vyjadreniami otca nesúhlasila. Stretnutia otca s dcérou vždy umožňovala a otcovi rovnako poskytovala informácie ohľadom dcéry. Ona vyvíja veľkú snahu, energiu k budovaniu a realizácii vzťahu otca s dcérou. Podávanie trestného oznámenia a otcom podaný výkon rozhodnutia nepreukazuje reálny záujem otca o dcéru, ale jeho snahu poškodiť jej a v konečnom dôsledku poškodzuje dieťa. Platenie výživného je otcovou zákonnou povinnosťou a k nej ako k matke, ktorá dieťa vynosila, porodila a stará sa oň, by mal preukazovať úctu. Otec má veľký psychický problém rešpektovať ju ako matku dieťaťa.

9. Matka vo vyjadreniach doručených súdu dňa 30.01.2019 a dňa 04.02.2020 poukázala na to, že samotná skutočnosť, že otec iniciuje súdne konania týkajúce sa maloletej dcéry nijak neprispieva k stabilizácii pomerov a už vôbec neprospieva maloletému dieťaťu. Napriek tomu, že je opakovane obviňovaná z bránenia styku otca s dcérou, pravdou je, že ich kontaktu nikdy nebránila a je si vedomá toho, že otec, ale predovšetkým aj maloletá dcéra má právo na zachovanie kontaktu s otcom. Otec sa mimo nariadených výchovných opatrení o maloletú dcéru nezaujíma, nepodniká žiadne kroky k tomu, aby sa dieťa cítilo v jeho spoločnosti spokojné a v bezpečí. Maloletá V. je dieťa s viacerými špeciálnymi potrebami, opakovane je vystavované situáciám v ktorých sa necíti komfortne a bezpečne. Dcéra je asi od dvoch rokov v poradenskej psychologickej starostlivosti. Dieťa sa snaží motivovať ku kontaktu s otcom, otec však reálny záujem neprejavuje. Dieťa je už vo veku, kedy vníma, že jeho potreby a požiadavky smerom k dospelým nie sú vypočuté a je opakovane nútené do kontaktu s otcom, ktorý odmieta. Záujem dieťaťa sa v konaní dostáva do úzadia a na jeho potreby a vývojové potreby nie je reflektované. Ak by otec mal skutočne záujem zlepšiť svoj vzťah k dcére , budoval by ho postupne, riadne by spolupracoval so psychológmi, snažil by sa informovať o potrebách dcéry. Nie je možné vybudovať pozitívny vzťah medzi hocikým, len z pozície donútenia a povinnej terapie a sedení. Otec nevolá dieťaťu, nezaujíma sa o jeho záľuby, potreby, školu. Vôbec dieťa nekontaktuje mimo súdom stanoveného času. Za najdôležitejšie pokladá, aby sa brali do úvahy odborné lekárske správy ošetrujúceho lekára maloletej V., kedy L.. F.. D.. Š. naďalej neodporúča dieťa nútiť do stretnutí s otcom, je odporúčané vyvarovať sa sekundárnej viktimizácii. Dieťa má u nej vybudované stabilné prostredie plné istoty, bezpečia a lásky. Nie je v poriadku neustále konanie otca bagatelizovať a ospravedlňovať, že je to chlap, že je taký aký je, že nevie komunikovať s dieťaťom. Na dieťa a na ňu sa vyvíja neprimeraný nátlak, aby sa otcovi ulahodilo.

10. Otec vo vyjadreniach doručených súdu dňa 05.03.2020 a 05.10.2020 popísal priebeh súdom nariadeného výchovného opatrenia tak, že on sa osobne zúčastnil všetkých dohodnutých stretnutí, ani raz sa nestalo, že by sa stretnutie nerealizovalo z dôvodov na jeho strane. Všetko sa snažil si zariadiť tak, aby sa stretnutia mohol zúčastniť, a to preto, že to bola asi jeho jediná nádej, aby mohol byť konečne so svojou dcérou. Správy ošetrujúceho psychiatra L.. F.. Š. považuje za účelové a vykonštruované. Ide o správy na žiadosť matky, pričom ani v jednej správe nie je zachytený pohľad, resp. jeho vyjadrenie. Uvedeného lekára sa snažil kontaktovať, po dlhom čase sa mu s ním podarilo spojiť, pričom po vysvetlení, že je otec V. a matkou je pani Q., pán doktor reagoval: "aha to je tá, čo potrebuje správu na súd." Otec poukázal na skutočnosť, že matka maloletú dcéru zobrala do ambulancie detského psychiatra hneď ako nadobudlo právoplatnosť uznesenie o výchovnom opatrení, od začiatku nemala záujem spolupracovať s uvedeným zariadením. Pravidelné návštevy u psychiatra nie sú pre dieťa žiaden problém, ale akákoľvek návšteva v súdom určenom zariadení je podľa vyjadrenia matky abnormálne stresujúca. Dňa 03.10.2018 bola doručená správa od Linky detskej istoty, n.o. a ako reakcia matky na uvedenú správu bola návšteva lekára F.. T.. A., a to dňa 18.10.2018. Dňa 18.02.2019 bolo uznesením sp.zn. nariadené neodkladné opatrenie o úprave styku otca s dcérou a reakciou bola opätovne návšteva u F.. T.. A., a to dňa 22.02.2019. Dňa 15.05.2019 bolo uznesením súdu nariadené výchovné opatrenia (uznesenie bolo doručené dňa 22.05.2019), reakciou matky boli návštevy u psychiatra L.. F.. Š., dňa 04.06.201 a dňa 25.06.2019. Počas trvania výchovného opatrenia nasledovali viaceré návštevy u uvedeného psychiatra a zo strany matky boli dokladané správy od L.. F.. Š., ktorý neodporúča styk otca s dieťaťom. Touto chronológiou návštev u lekárov chce poukázať na účelové konanie matky, ktorým sa snaží úmyselne mariť realizáciu výchovného opatrenia a to s poukazom na vyprodukované správy L.. F.. Š.. Matka bola zo strany súdu vyzvaná k rešpektovaniu súdneho rozhodnutia, reakcia matky bola dňa 02.07.2020 opätovne návšteva F.. Š.. Dňa 10.08.2020 prebehlo prvé stretnutie v zariadení Úsmev ako dar a následne sa malo dňa 17.08.2020 uskutočniť prvé dôležité stretnutie otec-dcéra. Matka s dcérou sa nezúčastnili na stretnutí. Namiesto toho, dňa 31.08.2020 opäť návšteva u L.. F.. Š.. Odo dňa predvolania na termín pojednávania, začali byť opäť značne intenzívnejšie návštevy matky s dcérou u L.. F.. Š.. K správam uvedeného psychiatra otec uviedol, že je pre neho nepochopiteľné, že po jednom, dvoch stretnutiach s dcérou V., môže konštatovať, že pozná otca aký je, čo robil dcérke za XX rokov, najmä ako môže pán F.. Š. konštatovať, že pre

V. je lepšie byť bez otca, nespomínať otca pre ňou a úplne odizolovať otca od dcéry, pričom v tomto absolútne neprofesionálnom názore (bez vypočutia otca) dokonca napíše aj správu do zariadenia, ktoré vykonáva výchovné opatrenie. Uvedený lekár 15 mesiacov počúva účelové vyjadrenia od matky a píše správu za správou bez toho, aby ho aspoň videl na obrázku. Správy L.. F.. Š. považuje za absolútne neprofesionálne, nedôveryhodné, má za to, že z jeho strany ide o zaujatosť voči jeho osobe a na druhej strane možno hovoriť o slepej náklonnosti k matke.

12. Matka vo vyjadrení zo dňa 15.10.2020 poukázala na závery a odporúčania ošetrujúceho lekára L.. F.. Š., s ktorými sa úplne stotožňuje. Uvedený lekár dokonale pozná zdravotný stav maloletého dieťaťa a jeho odporúčanie, že: "jedinou alternatívou je vylúčiť kontakt s otcom na nevyhnutné obdobie", považuje za mimoriadne závažné. Matka zároveň poukázala, na to, že ošetrujúci lekár vylúčil manipuláciu maloletej z jej strany, keď uvádza: "Dieťa má vek, kedy vie jasne formulovať svoje želania, potreby a vie ich zdôvodniť. Otca vníma negatívne, nie však na základe matkiných manipulácii, ale na základe osobných skúseností."

13. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka, prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava II, zástupcu Úradu komisára pre deti, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a to najmä rodným listom maloletého dieťaťa, znaleckým posudkom, psychologickými správami, správami o priebehu výchovných opatrení, správou o priebehu mediácie, ako i ďalším obsahom spisového materiálu a s obsahom všetkých pripojených spisov maloletého dieťaťa a zistil nasledovný skutkový stav:

14. Rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 15.12.2011, č. k. -283 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.03.2013, č. k. -511 súd rozviedol manželstvo D. Q. a K. B., rodičov maloletej V., pričom maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky, určil, že matka bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, otca zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 150,- eur mesačne, styk otca s mal. V. upravil na každú párnu sobotu a každú párnu nedeľu v mesiaci počas kalendárneho roka v čase od 09.00 hod. do 12.00 hod. s tým, že matka je povinná maloletú na styk riadne pripraviť a odovzdať otcovi v mieste svojho bydliska, kde si maloletú otec prevezme a po ukončení styku maloletú matke odovzdá v mieste jej bydliska.

15. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č. k. -295 zo dňa 08.07.2015 v spojení s opravným uznesením č.k. -390 zo dňa 28.12.2015 a s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. -429 zo dňa 11.10.2016 súd uložil maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu v špecializovanom zariadení Slovenský výbor pre UNICEF, nám. SNP č. 13, Bratislava po dobu troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku každý týždeň v mesiaci utorok od 15.30 hod. do 16.30 hod. s tým, že Slovenský výbor pre UNICEF určí pracovisko, na ktorom sa bude poradenstvo realizovať. Uvedeným rozsudkom súd zamietol aj návrh matky na udelenie súhlasu na zmenu priezviska maloletej V.J. B.. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 31.10.2016.

16. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 11.04.2018, č. k. - 644 súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej sa otec zaviazal prispievať na výživu maloletej V. zvýšeným výživným vo výške 300,- eur mesačne. Uvedeným rozsudkom došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Pezinok č. k. -283 zo dňa 15.12.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č. k. -511 zo dňa 28.03.2013 v časti výživného na mal. V..

17. Uznesením Okresného súdu Bratislava II, č.k. - 485 súd vylúčil návrh matky na zmenu úpravy styku otca s maloletou, doručený Okresnému súdu Pezinok dňa 25.02.2014, postúpený tunajšiemu súdu dňa 10.10.2014 a návrh otca o rozšírenie úpravy styku, doručený Okresnému súdu Bratislava III dňa 07.05.2014, postúpený tunajšiemu súdu dňa 10.10.2014 na samostatné konanie. Konanie je vedené pod sp. zn. .

18. Uznesením Okresného súdu Bratislava II, č. k.: -223 zo dňa 15.05.2019 súd konanie o nariadenie výkonu rozhodnutia zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.06.2019.

19. Uznesením Okresného súdu Bratislava II č. k. -14 zo dňa 26.11.2018 súd zamietol návrh otca o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal uloženia výchovného opatrenia mal. V. a obom rodičom. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.12.2018.

20. Uznesením Okresného súdu Bratislava II č. k. -13 zo dňa 24.11.2017 v spojení s opravným uznesením č. k. -21 zo dňa 14.12.2017 a v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. -70 zo dňa 14.02.2018 súd uložil maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu v špecializovanom zariadení Linka detskej istoty, n.o., a to každý párny týždeň v mesiaci, v utorok od 17.00 hod. do 18.30 hod., po dobu osem mesiacov od vykonateľnosti uznesenia. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.03.2018.

21. Uznesením č. k. - 61 zo dňa 18.02.2019 súd nariadil neodkladné opatrenie podľa ktorého, je otec oprávnený dočasne do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. o zmenu úpravy styku, stretávať sa s maloletou V. B., nar. XX.XX.XXXX v zariadení Linka detskej istoty, n.o., Kollárovo námestie 2950/20, Bratislava, a to každý párny kalendárny týždeň v utorok od 17.00 hod. do 18.30 hod. Stretnutia sa budú realizovať za prítomnosti psychológa, bez prítomnosti matky. Počas trvania neodkladného opatrenia súd pozastavil účinnosť rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 15.12.2011, č. k. -283 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.03.2013, č. k. -511 v časti úpravy styku s otca s maloletou V.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.03.2019.

22. Uznesením č. k. -25 zo dňa 15.05.2019 bolo obom rodičom nariadené výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti zúčastniť sa odborného sociálno-psychologického poradenstva v zariadení SPDDD Úsmev ako dar, , Ševčenkova 21, Bratislava v rozsahu 30 hodín poskytovaného poradenstva matke, 30 hodín poskytovaného poradenstva otcovi, 30 hodín poskytovaného poradenstva maloletému dieťaťu s tým, že presný čas stretnutí určí zariadenie po dohode s každým z rodičov, súčasne bolo nariadené výchovné opatrenie otcovi a maloletej dcére spočívajúce v povinnosti zúčastniť sa spoločného sociálno-psychologického poradenstva, každý kalendárny týždeň vo štvrtok od 17.00 hod. do 18.00 hod. v zariadení SPDDD Úsmev ako dar, , Ševčenkova 21, Bratislava za prítomnosti psychológa. Spoločné stretnutia otca s maloletým dieťaťom sa budú realizovať za prítomnosti matky počas prvých troch mesiacov od právoplatnosti uznesenia. Výchovné opatrenie v časti spoločného sociálno-psychologického poradenstva pre otca a maloleté dieťa sa bude realizovať až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II sp. zn. . Uvedeným uznesením súd zrušil neodkladné opatrenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 18.02.2019, č.k. -61. Počas trvania výchovného opatrenia súd pozastavil účinnosť rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 15.12.2011, č. k. -283 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.03.2013, č. k. -511 v časti úpravy styku s otca s maloletou V.J.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.05.2019.

23. Uznesením, sp. zn. zo dňa 11.11.2020 vyhláseným na pojednávaní súd začal ex offo konanie o zmenu zverenia maloletej V. B.J., nar. XX.XX.XXXX.

24. Matka v konaní pred súdom spočiatku navrhovala zmenu úpravy styku otca s maloletou V. tak, že stretávanie by sa malo realizovať v jej prítomnosti. Uvedený návrh odôvodnila skutočnosťou, že posledné rozhodnutie o úpravy styku otca s maloletou dcérou je z marca 2013 a uvedeným rozsudkom bol určený styk otca s maloletou bez jej prítomnosti na každú párnu sobotu a nedeľu v mesiaci od 09.00 do 12.00 hodiny. Takáto úprava styku sa neosvedčila, dcéra stretnutia odmieta. Otec dcéru citovo vydieral a stalo sa, že po dcére kričal. Hovoril jej, že keď nepôjde s ním, vyhodí jej darčeky. Dcére dohovárala, od otca však prichádzala zdeptaná, biela, nebolo jej dobre. Nechcela s ním ísť, otec nepočúval čo dieťa chce. Dcéra po návrate z domácnosti otca hovorila, že jej tam hovorili, že mama mala frajera, pri tom to bol otec dieťaťa, ktorý sa vzdal rodiny. Otec s ňou odmieta komunikovať. Postupom času mu dcéra odmietala nastúpiť do auta. Ak bola dcéra u otca a plakala, že chce ísť za mamou povedali jej, že má vydržať. Otcovi navrhovala, aby išli spolu s dcérou von, čo však on odmieta. Otca pravidelne informuje o chorobách dieťaťa, nikdy neponúkol pomoc. Práve naopak privolal policajtov aby si overoval, či je dcéra chorá. V priebehu konania matka navrhla, aby súd dočasne prerušil styk otca s dieťaťom a to na obdobie jedného roka. Po tomto období by mal zostať styk neupravený. Dieťa je od roku 2011 pod psychologickým dohľadom a to z dôvodu nátlaku otca na stretávaní sa.

Stav sa zhoršoval, dcéra bola odporučená aj do psychiatrickej ambulancie. Počas bežného roka sa otec o dieťati neinformuje. Pred výchovným opatrením z roku 2017 sa s dieťaťom nekontaktoval 1,5 roka. Sám otec vie, že vynucovanie stretnutia s dcérou poškodzuje zdravie dieťaťa a aj jej zdravie. Napriek tomu v tom pokračuje. Pritom aj lekári vydali odporúčanie na obmedzenie styku dieťaťa s otcom. Doktorka J. z CPPPAP konštatovala u dieťaťa zníženú frustračnú toleranciu. Dcéra je integrovaná, má diagnostikovanú dyslexiu a dysortografiu. Doktorka neodporúčala dieťa nútiť do stretávania. S dcérou navštívila aj F.. A., psychiatričku na A., odporučila jej užívanie silných liekov, ide však o lieky utlmujúce, preto ich dcére zatiaľ odmietla podávať. Dcéra má somatické problémy, bolí ju bruško. Keď vidí otca chce sa schovať, nechce ho vidieť, nie je v jej záujme aby zažívala stres a nátlak zo strany otca. Ona dcéru na stretnutia pripravuje, privedie ju k bráne, ale ona nechce ísť. Keby sa otec chcel s dcérou kontaktovať, môže jej zavolať na jej telefón. Matka poukázala na to, že väčšinu života prežilo dieťa v súdnych konaniach, v sporoch rodičov, pričom otec dlhodobo neprejavuje záujem o dieťa. Je toho názoru, že autoritatívnym rozhodnutím sa vzťahy nevybudujú. Dieťa sa snažíme dotlačiť do situácie, v ktorej sa necíti komfortne. Aj odborníci z oblasti psychológie konštatovali zlý zdravotný stav. K priebehu súdom nariadeného výchovného opatrenia matka uviedla, že sa zúčastnila všetkých stretnutí v zariadení Úsmev ako dar, n.o.. Uvedené zariadenie iniciatívne kontaktovala, oni jej však neodpovedali. V marci 2020 následne zaslali súdu správu z priebehu výchovného opatrenia. V júni aj v júli 2020 kontaktovala aj p. B., ktorá vo výchovnom opatrení ďalej nepokračovala. V zariadení doložila zdravotné záznamy dieťaťa. Povedali jej, že to budú rešpektovať, kontaktovali aj ošetrujúceho lekára L.. Š.. Neskôr však zdravotný stav dieťaťa nebol rešpektovaný, bola obviňovaná z toho, že to nie je pravda. S otcom dieťaťa boli dohodnutí, že pôjdu spolu k L.. Š., kde sa aj dňa 02.09.2020 uskutočnilo stretnutie. Otec bol oboznámený s diagnózami dieťaťa, s celkovým zdravotným stavom a s tým ako veľmi dieťa touto situáciou trpí. V prvom rade dieťa potrebuje pokoj. Tým že je nútená do stretnutí s otcom sa jej stav zhoršuje. Hoci ona chcela celé výchovné opatrenie dokončiť, Úsmev ako dar v ňom ďalej nechcel pokračovať. Dieťa sa malo s otcom stretnúť 24.08.2020. Otec ich však pri príchode odignoroval a išiel si sadnúť do vnútra zariadenia. Otcovi navrhla stretnutie, kedy sa mali stretnúť sami s dcérou, bez prítomnosti zástupcov z Úsmevu ako dar. Počas nariadeného výchovného opatrenia, bola dcéra v zariadení Úsmev ako dar 5 krát, z toho 3 krát bola v miestnosti, stretnutie trvalo do 20 minút. V rámci týchto stretnutí sa jej predstavili zamestnanci úradu, 1 krát bola dcéra vo vestibule a 1 krát pred budovou Úsmevu ako dar. V danej veci je podľa nej potrebné vykonať znalecké dokazovanie, preddavky na vykonanie znaleckého dokazovania uhradí ona. Od istého momentu sa skutočnosť v akej situácii sa ocitli kladie za vinu iba jej, nikto sa nezamýšľal nad tým, že dieťa u otca ešte nikdy neprespalo. Ide o dieťa s psychickými poruchami, ktorému boli diagnostikované aj poruchy učenia. Od roku 2017 dáva najavo zaťaženie tým, že musí riešiť konflikt rodičov. Matka uviedla, že má záujem rešpektovať odporúčania znalkyne a absolvovať terapiu. Po vyhotovení znaleckého posudku zatiaľ terapiu neabsolvovala. Styk otca s dcérou by navrhla ponechať na báze dobrovoľnosti, keďže dieťa je už dosť veľké. Stav, ktorý je teraz jej nevyhovuje.

25. Otec s návrhom matky nesúhlasil, navrhol, aby súd upravil jeho stretávanie s dcérou v párnom týždni od piatka od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod., počas Veľkonočných sviatkov v nepárnom roku od Veľkonočnej soboty od 09.00 hod. do pondelka do 18.00 hod., v párnom roku od 24.12. od 08.00 hod. do 26.12 do 18.00 hod., v nepárnom roku 31.12. od 08.00 hod. do 01.01. do 18.00 hod. a cez letné prázdniny od 15.07. od 08.00 hod. do 30.07. do 18.00 hod. Po vyhotovení znaleckého posudku, otec ako alternatívny návrh, navrhol zverenie dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti. Uvedomuje si, že situácia je zložitá, dcéra ho nevidela určitý čas, sama by k nemu neprišla a potrebovali by pri zmene zverenia aj odbornú pomoc. Poukázal na skutočnosť, že matka s ním odmieta komunikovať. Odmietala mu odpovedať na SMS - správy. Od januára 2014 neprebieha jeho kontakt s dcérou riadne. Čaká 25 minút pred bránou, vždy len príde a odíde, pretože matka po pár sekundách zabuchne dvere. Na začiatku roku 2014 sa v ? prípadoch ešte nejaký styk realizoval, do mája 2014 išlo o hodinové alebo hodinu a pol stretnutie. Dcéru musel nahovárať, aby s ním išla. Kúpil jej veci, hračky, psa. Keď sa dostala z dosahu matky, tešila sa. Usmievala sa a nemala žiaden problém. Styk bez prítomnosti matky prebiehal v pohode. Dcéra bola veselá. Rozplakala sa až, keď vystúpila z auta a videla matku. Podľa pôvodného rozhodnutia sa má s dcérou stretávať každý párny víkend v sobotu a nedeľu od 09.00 hod do 12.00 hod. Na odporúčanie psychologičky dieťaťa F.. J. zvolil postupné zbližovanie s dcérou a za dcérou chodil iba v nedeľu. Styk neprebieha vôbec, príde pre dieťa, matka ho natáča, fotí, dieťa stojí na schodoch a neustále mu opakuje, že ho nechce vidieť. Toto trvá niekoľko minút. S dcérou by chcel byť čo najviac. Aktuálne však je reálne len stretávanie sa v nejakom zariadení, za prítomnosti psychológa. Skutočnosť prečo ho dcéra odmieta nevie, domnieva sa, že je na strane matky. Hoci matka poukázala na to, že dcéru môže telefonicky kontaktovať cez jej mobilný telefón, toto možné nie je. Na

konci novembra - decembra 2017 matku kontaktoval, dala mu dcéru k telefónu, dcéra mu však v telefóne nič nepovedala. Dňa 05.12.2017 matke písal, že dcére prinesie Mikuláša. Keď prišiel o 17-17.30 hod. matka mala vypnutý telefón a k dcére sa nedostal. Je zaujímavé, ako matka tvrdí, že psychológovia, ktorí realizujú výchovné opatrenie dcére škodia, hoci sama ju vozí po všetkých iných psychológoch. V tomto konaní dal F.. F. odporúčanie na obmedzenie styku dcéry s ním, hoci ho uvedený psychológ ani len nevidel. Matka poukazuje na bolesti brucha dcéry a odôvodňuje to stretávaním s ním. Nepovedala však, že dieťa malo v tom čase podozrenie na intoleranciu na laktózu, histamínovú intoleranciu a pruh. Matka robí všetko, aby ho vytesnila zo života dcéry. Neustále zháňa potvrdenia o zlom zdravotnom stave bez toho, že by sa on zúčastnil týchto vyšetrení. Je jasné, že bez spolupráce matky to nepôjde. On súhlasí s akýmkoľvek riešením, aby mu bol umožnený styk s dcérou. Zo strany matky a jej rodičov je zrejmá manipulácia dieťaťa, matka sa nesnaží o realizáciu styku. V tomto konaní je to len on kto má povinnosti. Matka nerešpektuje rozhodnutia súdu, aj posledné neodkladné opatrenie. Podľa neho sa mal s dieťaťom stretávať v zariadení Úsmev ako dar, dieťa však nevidel. Reálne sa neuskutočnilo ani jedno stretnutie. Na poslednom stretnutí sa matka s dcérou otočila hneď pri vchode. On chodí na všetky stretnutia, čokoľvek sa navrhne je ochotný to absolvovať, len aby videl dieťa. Stretnutia, ktoré mali prebiehať v Úsmeve ako dar, z jeho strany prebehli podľa dohody. Prišiel na stretnutie s dcérou a matkou, následne mu psychológovia kázali ísť dovnútra. P. B. sa rozprávala najprv s matkou a dcérou, ktoré následne odišli a k spoločnému stretnutiu neprišlo. Je pravdou, že mu matka navrhla stretnutie len s ňou a s dcérou bez prítomnosti odborníkov, keď to však konzultoval s pracovníkmi zariadenia, kde malo prebiehať výchovné opatrenie, tí mu stretnutie neodporučili. Povedali mu, že to narúša ich prácu a odporučili mu radšej stretnutie s dieťaťom pod ich dozorom. Počas trvania výchovného opatrenia sa s dcérou nestretol, videl ju len krátku chvíľu ako prichádzal na stretnutie. Rešpektoval všetky odporúčania odborníkov, kontakt nenadväzoval samostatne, ale podľa usmernení čakal vo vedľajšej miestnosti. K stretnutiam nikdy neprišlo. S dcérou sa stretol raz na pár minút, keď jej chcel zagratulovať k sviatku. Kúpil jej darček, lexikón o koňoch. Priamo do ruky jej ho však nemohol dať, keďže ho ani nepozdravila. Otočila sa na schodoch a odišla. Darček dal teda matke. Matka ju volala naspäť, ale výzvu nerešpektovala. Otec poukázal na to, že po vydaní uznesenia, ktorým bol upravený jeho kontakt s dcérou, matka už mala dohodnuté stretnutie u doc. Š.. Okamžite vydal správu, že neodporúča styk otca s dieťaťom. S L.. Š. sa snažil viackrát telefonicky spojiť, nepodarilo sa mu to. K prvému stretnutiu došlo 02.09.2020, kde mu pán docent oznámil, že on nie je telefónna ústredňa. Oboznámil ho so stavom dieťaťa. Jeho vyjadrenia pôsobili protichodne. Povedal, že pred dcérou sa nemôže ani spomenúť slovo otec. Hoci dieťa 6 rokov normálne nevidel, pán docent považuje jeho záujem a snahu byť s dieťaťom za psychické týranie dieťaťa. Nesúhlasí zo závermi správ doc. Š., v ktorých uvádza, že u dieťaťa je prítomný CAN syndróm a bez vyšetrenia všetkých hneď navrhne jeho oddelenie od dcéry. Viacerí odborníci mu povedali, že u dieťaťa sa CAN syndróm nedá zistiť z jedného, dvoch stretnutí. Pán docent však túto diagnózu uviedol hneď ako prvú pri dcére. Otec poukázal na to, že v tejto veci môže navrhnúť hocičo, nič sa nebude realizovať. Radšej navrhuje stretnutia pod dozorom, keďže aj to, že dieťa bude mať fľak na líci od zmrzliny, bude z toho obvinený on. Jediné čo v tomto konaní chce, je byť s dcérou. Za sedem rokov ju poriadne ani nevidel. Jediný kontakt, ktorý s ňou má je to, že pošle výživné 400,- eur. Výkon rozhodnutia podával len v minulosti, nikam to neviedlo. Z celej situácie je už zúfalý. Nejde mu o kriminalizáciu matky, ide mu iba o stretávanie sa s dcérou.

26. Z matkou doložených správ týkajúcich sa psychologickej starostlivosti o mal. V., ktoré boli vypracované dňa 07.02.2014 a dňa 09.09.2014 X.. Š. F. ako psychológom Výskumného ústavu detskej psychológie a psychopatológie vyplýva, že vyšetrenie bolo vykonané na žiadosť matky, bez rozhovoru s otcom, pričom podľa záverov u maloletého dieťaťa dochádza k prehlbovaniu neurotických trendov vo vývine osobnostnej štruktúry, kedy je ohrozovaný doposiaľ relatívne harmonický osobnostný vývin. Zo psychologického hľadiska je preto oprávnené a dôvodné uvažovať o dočasnom obmedzení styku maloletej s otcom na frekvenciu jedenkrát do mesiaca na 5 hodín, pričom stretávanie by malo byť len za permanentnej prítomnosti matky.

27. Podľa správy Linky detskej istoty, n.o. zo dňa 27.08.2017 (realizácia výchovného opatrenia uloženého rozhodnutím Okresného súdu Bratislava II, č. k. -295 zo dňa 08.07.2015 v spojení s opravným uznesením č.k. -390 zo dňa 28.12.2015 a potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. -429 zo dňa 11.10.2016) maloleté dieťa napriek dlhodobému odlúčeniu akceptovalo prítomnosť otca, po počiatočnom ostychu a odpútaní sa od matky sa dieťa zapojilo do spoločných hier a aktivít s otcom. Počas týchto aktivít bola medzi otcom a dieťaťom priama aj nepriama interakcia, dieťa akceptovalo spoluprácu s otcom, aj jeho blízkosť. V správaní dieťaťa

bola pozorovaná určitá neistota, nie však strach. Piate stretnutie bolo krízové, dieťa manifestovalo hnev, odpor, negativizmus až po neprimerané verbálne správanie voči otcovi a následne voči psychologičke. Matka situáciu nekomentovala, dieťa neusmernila. Na ďalších stretnutiach dieťa otca na začiatku odmietalo, potom čiastočne akceptovalo. Na otázky otca odpovedalo jednoslovne. Po druhom stretnutí samotné dieťa informovalo psychologičku, že sa s otcom nechce stretávať, že sa ho bojí. Vyjadrenie bolo v rovine faktografickej informácie, bez emócií. Matka uviedla, že dieťa sa po stretnutiach necíti dobre, bolí ju brucho, zaspáva od únavy. Počet stretnutí bol poradenským psychológom hodnotený ako nedostatočný pre vytvorenie citovej väzby.

28. Podľa správy Linky detskej istoty, n.o. zo dňa 28.09.2018 (realizácia výchovného opatrenia uloženého rozhodnutím Okresného súdu Bratislava II, č.k. -13 zo dňa 24.11.2017) po nariadení výchovného opatrenia sa otec pravidelne pred každým stretnutím dopytoval, či sa stretnutie uskutoční, matka sa osobne aj prostredníctvom právnej zástupkyne odvolávala na fakt, že rozhodnutie nenadobudlo vykonateľnosť. Odborné psychologické poradenstvo bolo následne ukončené na základe oznámenia právnej zástupkyne matky, ktorá oznámila, že nakoľko už uplynulo 8 mesiacov od vykonateľnosti uznesenia, matka sa naďalej poradenstva nebude zúčastňovať. Stretnutia otca s dcérou boli realizované za prítomnosti matky a psychológa. Dieťa otca odmietalo, opakovane mu vyčítalo, že kvôli nemu tam musí chodiť. Občas počas stretnutí kládlo otcovi otázky týkajúce sa súdnych sporov, napr. sa pýtalo otca prečo podal výkon rozhodnutia. Otec sa snažil dávať dcére najavo, že sa o ňu zaujíma, ale ona ho odmieta. V mnohých situáciách sa mu podarilo dcéru rozosmiať, tá sa následne svoju reakciu snažila maskovať. Počas prvých stretnutí bolo rodičom navrhnuté realizovať kontakt otca s dcérou v exteriéri, na mieste, ktoré by si dieťa vybralo tak, aby malo príjemnejšie a najmä prirodzenejšie prostredie. Matka však s návrhom nesúhlasila. Proces zbližovania napredoval veľmi pomaly. Zo záverov správy vyplýva, že matka neposilňuje dôležitosť role otca v živote dcéry. Pre prehĺbenie citovej väzby dieťaťa s otcom je nesmierne dôležitá práve spolupráca matky, od ktorej potrebuje cítiť jasný signál, že jej kontakt s otcom je dôležitý.

29. V zmysle správy Linky detskej istoty, n.o. zo dňa 30.04.2019 (realizácia neodkladného opatrenia uloženého rozhodnutím Okresného súdu Bratislava II, č.k. -61 zo dňa 08.02.2019) prvé informatívne stretnutie s matkou bolo realizované dňa 02.04.2019, kde jej bolo navrhnuté, aby si pred prvým stretnutím dieťaťa s otcom, dohodli termín samostatného stretnutia dieťaťa s psychologičkou. Matka ich kontaktovala s návrhom termínu, v deň stretnutia 25.04.2019, ale asi 15 minút ich pred dohodnutým termínom e-mailom informovala, že dieťa odmieta stretnutie s otcom. Dňa 30.04.2019 malo prebehnúť prvé asistované stretnutie dieťaťa s otcom, ktoré sa však neuskutočnilo, keďže dieťa sa odmietlo vzdialiť od matky.

30. Zo záverečného zápisu z mediačných stretnutí zo dňa 01.05.2019 vyplýva, že základným cieľom mediácie, ktorej sa rodičia maloletého dieťaťa podrobili, bolo vyladenie rodičovskej komunikácie a úpravy styku otca s dcérou. Matka trvala na tom, že otec sa musí zúčastniť terapie u odborníka na psychológiu, s čím otec súhlasil. V zmysle odporúčaní psychologičky X.. A. O. by bolo v záujme dieťaťa absolvovať proces párového poradenstva, aby rodičia postupne dokázali vytvárať čiastkové rodičovské dohody. V tejto fáze by uvedenému pomohla aj zmena zariadenia, v ktorom sa aktuálne realizuje asistovaný styk.

31. V správach SPDDD Úsmev ako dar, ( realizácia uznesenia -25 zo dňa 22.05.2019) zo dňa 31.10.2019, zo dňa 13.03.2020, zo dňa 10.11.2020 a zo dňa 19.11.2020 je uvádzané, že po nariadení výchovného opatrenia, sociálnemu pracovníkovi Úsmevu ako dar zavolal zástupca z Úradu komisára pre deti s pripomienkami od matky k štandardne uzatváranej dohode o poskytnutí vybraných činností, pripomienkam vyhoveli a opravenú dohodu poslali úradu na kontrolu. Matka priniesla podpísanú dohodu takmer o mesiac, a to až na opakované výzvy. Spolupráca s otcom maloletého dieťaťa prebiehala iniciatívne zo strany otca, ktorý mal záujem o riešenie situácie, zúčastňoval sa termínov, bol otvorený dohode. Z poradenského procesu na základe pozorovaní je zrejmé, že otec chce byť súčasťou života dcéry, záleží mu na tom, aby s ňou mal pozitívny celoživotný vzťah. Bol otvorený a pripravený zlepšiť komunikáciu s matkou dieťaťa. Z vyjadrení matky bolo zrejmé negatívne naladenie voči otcovi, vystupovala rezervovane, striedavo odmietala a prijímala spoluprácu. Ústrednou témou matky bolo verbalizovanie a ventilácia jej nespokojnosti s osobnosťou a konaním otca dieťaťa v minulosti. Počas stretnutí s mal. V. nebol zaznamenaný podporujúci postoj matky k maloletej vo vzťahu k otcovi. Matka nesúhlasný postoj a odpor maloletej nepriamo podporovala tvrdeniami : "vidíte, nechce... tak to, že nechce hovorí stále." Postoj matky bol umocňovaný aj správami pedopsychiatra, ktoré matku

podporili v smere k odmietaniu druhého rodiča. Pri výchovnom opatrení sa nepodarilo zrealizovať ani jedno stretnutie otca s dcérou, hoci na strane otca bola snaha o uskutočnenie, matka v tomto smere maloletú dcéru podľa pozorovania nepodporovala. V situácii, keď maloletú V. ubezpečili, že sa na ňu nikto nehnevá, že všetci vedia, že to má ťažké a nemá na výber, ale keď sa raz bude chcieť stretnúť, otec bude rád, zostala V. prekvapená a v rozpakoch spolu s matkou odišli. Rodine bolo navrhnuté využiť možnosť realizácie stretnutí rodinného kruhu, ktorého cieľom je nájdenie cesty ako sa vysporiadať aj s ťažko prežívanými skutočnosťami a je to tiež priestor pre edukáciu celej rodiny, čo smeruje k vyriešeniu existujúceho problému. Otec reagoval na túto možnosť pozitívne, hoci s obavou z možných konfliktov. Matka reagovala písomným odmietnutím ponuky. V doplňujúcej správe SPDDD Úsmev ako dar, zo dňa 09.09.2020 bol zhodnotený prístup oboch rodičov k výchovnému opatreniu tak, že na strane otca bola aktívna spolupráca, sám sa dožadoval stretnutí, je naklonený aj zapojeniu širšieho príbuzenstva do problému. Maloletej V. by veľmi prospel kontakt s otcom, ktorý o ňu prejavuje zdravý záujem. Pomohlo by jej to k zvýšeniu zdravého sebahodnotenia a pravdepodobne by to zredukovalo jej potrebu pútať pozornosť dominantným a nerešpektujúcim správaním. Matka sa zúčastňovala stretnutí prevažne účelovo, predkladala správy o nevhodnosti výchovných opatrení, kládla manipulatívne otázky. Opakovane sa stalo, že zorganizovala stretnutia s otcom a dcérou tak, aby stretnutie neprebehlo kvôli nezáujmu dieťaťa. Stretnutia z jej strany sú formálne, bez posunu v názoroch a prístupe k výchovnému opatreniu. Matka sa dožaduje samostatných stretnutí s otcom dieťaťa, ktoré však doteraz vždy využila na zneistenie otca a útoky na jeho osobu. Tieto stretnutia rodičov sú účelovo demotivujúce s ohľadom na zmysel výchovného opatrenia. Otec maloletého dieťaťa je na stretnutia s dcérou z psychologického hľadiska pripravený, individuálne stretnutia s ním by mohli byť obnovené až v priebehu reálnych stretnutí s dcérou, kde by sa situačne mohla objaviť potreba psychologickej podpory. K tvrdeniam matky ohľadom stretnutia dňa 24.08.2020 je potrebné uviesť, že V. nebola pripravená na stretnutie s otcom. Nesprávala sa úzkostne, ale bola v odpore. Matka dcére niekoľkokrát kládla sugestívne otázku: "Chceš sa stretnúť s otcom?" V. sa v tejto situácii správala dominantne, nie úzkostne a submisívne. Jej správanie vôbec nezodpovedá popisom psychiatrických správ, kde sa dieťa prejavuje úzkostne. Tvrdenia matky v ktorých uvádza, že jej nebol ponúknutý termín, hoc o neho žiadala, sú zavádzajúce čo vyplýva aj z kópie záznamu zo stretnutia zo dňa 27.07.2020, ktorý je vlastnoručne podpísaný matkou mal. V.. Na žiadosť matky zo dňa 15.07.2020, ktorá bola zaslaná cez tretiu osobu, jej bol zo strany p. psychologičky ponúknutý najbližší voľný termín na 27.07.2020.

32. Podľa správy ošetrujúceho psychiatra maloletého dieťaťa L.. F.. D. Š., C.., zo dňa 17.09.2020 je maloletá V. vedená v jeho ambulancii od 04.06.2019, kde ju evidovala matka. Maloletá pacientka V. B. prešla do starostlivosti L.. F.. D. Š., C.., odb. poradcu Úradu komisára pre deti, z prevádzkových dôvodov od F.. A.Č.. Pacientka je vedená v odbornej ambulancii pre diagnózy F 93.0 úzkosť z odlúčenia v detskom veku, F 93.1 fobicko- úzkostná porucha v detskom veku, CAN syndróm, F 98.8 onychofágia, F 45.0 somatizačná porucha, Z 63.5 rozvod rodičov v anamnéze. Dieťa bolo pravidelne vyšetrované len u ošetrujúceho psychiatra, podľa dokumentácie nebolo vyšetrované iným psychiatrom. Na vyšetrenia sprevádza pacientku vždy matka. Pacientka pre prejavy úzkosti užíva Magne B6 a príležitostne Atarax 25mg pol tabl. Ošetrujúci psychiater maloletého dieťaťa v záveroch správy konštatuje, že v rodine je v popredí nespracovaný rozchod rodičov, čím trpí maloletá pacientka, ktorá je neustále konfrontovaná s konfliktným vzťahom rodičov. Uvádza sa to najmä u otca, ktorý sa negatívne vyjadruje na adresu matky. Akékoľvek postupné zlepšovanie vzťahu dieťaťa k otcovi má reálny predpoklad ďalšieho zhoršovania duševného stavu maloletej. Jedinou alternatívou je vylúčiť kontakt s otcom na nevyhnutné obdobie s pravidelnými kontrolami na pedo- pychiatrickej ambulancii. Odporučením je realizovať vyšetrenie osobností rodičov.

33. V znaleckom posudku Č.. XX/XXXX, vyhotovenom dňa 08.08.2021 znalkyňa X.. F.. M. G., X.., konštatuje, že v štruktúre osobnosti oboch rodičov maloletého dieťaťa nie sú prítomné znaky osobnostnej psychopatológie, obaja rodičia majú dostatočne rozvinuté schopnosti pre adekvátny výchovno-edukačný vplyv na mal. V.. Na strane matky maloletého dieťaťa znalkyňa uvádza, že matka má oslabené psychické predpoklady na zabezpečenie starostlivosti o maloletú V. v dôsledku osobnostných negatív. Jej osobnosť hodnotí znalkyňa ako nezrelú, sebeckú, egocentrickú, vykazuje histriónske črty, je sebaistá, ľahkomyselná a trúfalá. Na spoločenské zvyky a normy neberie príliš veľký ohľad. Emotivita je plytšia v prežívaní a vzťahoch. Má ireálny postoj k životu - je nekompromisná, so sklonom k jednoznačným riešeniam v zmysle " všetko alebo nič". Zatajuje svoju skutočnú podstatu, vedome viac-menej hrá určitú rolu. Oslabený je brzdový osobnostný systém, v správaní s tendenciou k pseudológii ( sklony ku klamaniu). V štandardnej situácii je pasívne agresívna. Popiera svoje hostilné a agresívne impulzy.

Racionálne zvládanie emócií a správania je často veľmi labilné. Prognóza spontánnej významnej zmeny správania je u nej nepravdepodobná. Na strane otca znalkyňa konštatuje, že v aktuálnom psychickom prežívaní nebolo zistené prežívanie zvýšenej anxiety, úzkostlivosti, bez znakov depresivity a neurotického prežívania. Osobnosť otca bola charakterizovaná ako osobnosť s oslabenými empatickými schopnosťami, osobnosť egocentrická, emocionálne nezrelá. Je netrpezlivý, ľahko sa rozčúli, nechá sa vyprovokovať, častá je zvýšená miera iritability. Má sklony správať sa v interpersonálnych vzťahoch ako sebecký, narcistický, pesimistický, nešťastný. V sociálnom prostredí môže byť vnímaný ako ťažkopádny, neambiciózny a požadovačný. Má tendencie k prežívaniu neistoty, so zhoršenou orientáciou a ťažkým rozhodovaním. Správanie sa matky je v znaleckom posudku popísané tak, že matka neverbálne manipuluje maloletú v prítomnosti otca. Otca pri stretnutí ignorovala, nepozdravila ho po svojom príchode. Dáva najavo, že otca je možné ignorovať a nie je hodný pozdravu. Maloletú okamžite fyzicky na seba naviazala - infantilne a neadekvátne. Verbálne maloletú manipulovala vzájomným šepkaním v prítomnosti otca. Maloletej dáva najavo, že pred otcom nie je možné sa otvorene rozprávať, ignoruje tým ľudskú dôstojnosť otca, devalvuje jeho autoritu, neumožňuje maloletej vnímať otca ako maskulínny vzor. Neadekvátne vlastnícke správanie matky vo vzťahu k dcére sa javí ako dlhodobé a nemenné. Správanie sa otca je v znaleckom posudku popísané tak, že otec je dlhodobo frustrovaný z neúspešnej snahy o riadny kontakt s maloletou a zo zamedzenia riadnej starostlivosti o maloletú následkom aktívne a systematicky vyvíjaných prekážok na strane matke. Aktuálne otec stratil kontrolu nad rozlišovaním konania maloletej v dôsledku manipulácie matkou a neadekvátne maloletej zosobnil to, že ho odmieta. Aktuálne nebol otec schopný si nájsť komunikačnú cestu k dcére. Otec je konfrontačný a konfliktným prístupom obviňuje maloletú a vyčíta jej aj konanie matky. Neadekvátne správanie otca je možné korigovať individuálnym psychologickým poradenstvom. Na strane maloletej V. neboli zistené v prežívaní poruchy správania, emočné poruchy, prvky depresívnej symptomatiky, neurotického, ani úzkostného prežívania. Osobnosť maloletého dieťaťa bola znalkyňou hodnotená ako ovplyvniteľná, sugestibilná a závislá. Jej správanie je determinované okolnosťami, podlieha autokratickému vedeniu, nechá sa usmerňovať. Špecifická vývinová porucha učenia, ako vyplýva z re- diagnostického špeciálno- pedagogického vyšetrenia zo dňa 24.05.2019 nie je dôvodom pre vylúčenie otca zo života maloletého dieťaťa. Podľa komplexnej psychodiagnostiky maloletá nejaví žiadne znaky duševnej poruchy, je bez prítomnosti znakov posttraumatickej stresovej poruchy, bez prítomnosti znakov CAN syndrómu, bez znakov úzkosti z odlúčenia v detskom veku. Výskyt znakov obhrýzania nechtov môže byť zo psychologického hľadiska následkom limitujúceho vplyvu prostredia matky, ktorá izoluje maloletú od otca. Znalkyňa popisuje vzťah maloletej k matke ako vzťah pozitívny emocionálny, je na matke neadekvátne infantilne závislá. Vzhľadom na to, že matka má významne negatívny postoj k otcovi maloletej, automaticky tieto vzorce preberá aj maloletá V.. Miera schopnosti matky výchovne vplývať na maloleté dieťa je výrazne oslabená. Následkom neadekvátneho feminínneho vzoru, ktorým je matka pre maloletú a zároveň absenciou otca v živote maloletej, môžu byť u maloletého dieťaťa v budúcnosti poruchy v partnerskom vzťahu. Príčina odmietania otca zo strany dieťaťa je v systematickom, niekoľko ročnom účelovom neadekvátnom správaní matky vo vzťahu k maloletej, ktorého cieľom je izolovať maloletú od otca. Zo psychodiagnostiky vyplývajú znaky manipulácie maloletého dieťaťa matkou, za účelom oslabenia citovej väzby dieťaťa k otcovi. Matka aktuálne nie je schopná akceptovať význam role otca a nie je schopná rozvoja vzťahu dieťaťa k otcovi. Schopnosť matky samostatne vychovávať a starať sa o maloleté dieťa oslabujú osobnostné negatíva matky a jej snaha izolovať maloleté dieťa od otca. Na strane otca znalkyňa konštatuje, že otec je schopný akceptovať význam role druhého rodiča a je schopný rozvoja vzťahu dieťaťa k druhému rodičovi. Maloletá navonok verbalizuje odmietanie otca, vnútorne emocionálne však otca neodmieta. Vo vzťahu k otcovi neprežíva negatívne city, úzkosť, ani strach z otca. Navonok len verbalizuje odmietanie otca, pričom opakuje zážitok, ktorý mala zažiť vo veku 3-4 rokov - "nepustil ma domov". V prítomnosti otca sa maloletá správa bez znakov úzkosti a bez strachu. Je vecná, so sklonom k opozičnosti a vzdoru voči otcovi. Vyslovuje vecne kritiku na konanie otca. V procese spoločnej interakcie v prítomnosti matky sa snaží skôr otca demonštratívne ignorovať. Zo psychologického hľadiska je možné rozvíjať otvorený a neblokovaný pozitívny emocionálny vzťah maloletej k otcovi len bez prítomnosti matky. Znalkyňa v záveroch znaleckého posudku odporúča obom rodičom absolvovanie individuálnej psychologickej intervencie, v prípade matky zameranú na korekciu jej sebaobrazu, rozvoj a tréning mechanizmov spätnej väzby, empatie a komunikačných zručností, pochopenie vývinových zákonitostí a špecifík dieťaťa. Matka by mala vedieť, že dieťa potrebuje oboch rodičov, vníma ich mužský a ženský vzor, osvojuje si ich partnerské a sociálne vzorce správania sa. V prípade otca znalkyňa odporúča absolvovanie individuálne psychologické poradenstvo zamerané na rozvoj a tréning empatických schopností, rozvoj a tréning mechanizmov spätnej väzby.

34. Znalkyňa pri výsluchu zotrvala na záveroch znaleckého posudku, pričom uviedla, že z objektívnej psychologickej diagnostiky a z vedeckých znaleckých expertíz vyplýva, že matka aktuálne nie je schopná akceptovať význam role otca, nie je schopná rozvoja vzťahu k otcovi. Schopnosť matky starať sa samostatne o dieťa oslabujú jej osobnostné negatíva a snaha izolovať dieťa od otca. Pri zisťovaní osobnostného profilu vychádzala zo znaleckej psychodiagnostiky, podrobne je to uvedené v znaleckom posudku na str. 49-56. V čase vyhotovovania posudku zo psychodiagnostiky vyplynuli znaky manipulácie dieťaťa matkou, za účelom oslabenia citovej väzby. Dieťa je už toho času psychicky poznačené a to v dôsledku správania sa matky. Odporúčania pre rodičov uvedené v znaleckom posudku majú slúžiť na korekciu negatívnych vlastnosti u oboch rodičov s cieľom aby malo dieťa adekvátny tak mužský a ženský vzor vo svojich rodičoch. V znaleckom posudku nie je uvedené, že možnosť nápravy matky je nemožná, ale spontánna korekcia jej správania je nepravdepodobná. Pri otázke možnej zmeny zverenia a posudzovania možných dôsledkov na maloleté dieťa zo psychologického hľadiska, znalkyňa uviedla, že v čase vyhotovenia znaleckého posudku maloletá V. nebola psychicky pripravená na takúto zmenu, jej psycho-sociálny vývin je už toho času narušený dlhodobým pôsobením matky, perspektívne však otca potrebuje. V zásade ide o dlhé obdobie, aby došlo k takej zmene. Ťažisko je v komunikácii rodičov. Dieťa má už narušený pohľad na svojej istoty. Je vo veku, keď sa už aj kriticky pozerá na konanie svojich rodičov. Maloletá je schopná byť s otcom bez prítomnosti matky a prijímať emocionálne pozitívnu sociálnu reciprocitu vo vzťahu k otcovi. Zo psychodiagnostiky vyplynulo, že maloletá otca vnútorne emocionálne neodmieta. Pristupuje k nemu skôr so vzdorom ak otec situačne neadekvátne reagoval. V. vyčíta otcovi tri veci: že ju oklamal, že malé bábätko ( dieťa otca) vie rozprávať, že keď mala 3-4 roky otec ju nechcel pustiť, a že keď mala 3-4 roky otec ju dal von a naháňali ju sliepky. Iné výhrady voči otcovi dieťa neprodukovalo. V rámci interakcie otca s dcérou a jeho vyjadrenia, že ju bude vždy ľúbiť (popísane na str. 74 ) sa dieťa otočilo k otcovi s výrazom pozitívnych emócii, uvoľnenia a upokojenia. Vo všeobecnosti platí, že ak u dieťaťa vo výchove absentuje maskulínny vzor otca , ktorý tu je prítomný, mohol by sa o dieťa starať, negatívne to ovplyvňuje a poznačuje vývin dieťaťa. Dieťa - dievča vo veku XX-XX rokov potrebuje ženský vzor, avšak v čase kedy začína rozvíjať rovesnícke vzťahy a vzťah k opačnému pohlaviu, je dôležitý aj mužský vzor otca, kedy jeho neprítomnosť môže negatívne ovplyvniť aj budúce partnerské vzťahy dieťaťa. Dieťa vo veku XX rokov jednoznačne potrebuje otca, ktorý tu je prítomný, a vie sa o dieťa postarať. Otcovi však odporúča absolvovať určité poradenstvo za účelom korekcie situačne neadekvátneho správania.

35. Kolízny opatrovník v správach z vykonaného šetrenia v domácnosti oboch rodičov zo dňa 12.04.2022 a dňa 13.04.2022 konštatoval u oboch rodičov vyhovujúce podmienky pre zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloleté dieťa. Pri pohovore s otcom maloletej tento uviedol, že s maloletou dcérou nie je v pravidelnom kontakte od jej X rokov, v roku 2021 sa stretli asi 3 krát osobne. Z vyjadrení otca je zrejmé, že má záujem o pravidelný styk, ale maloletá dcéra ho odmieta. V rámci šetrenia pomerov na strane matky maloletého dieťaťa bol vykonaný aj pohovor s maloletou V., ktorá sa k osobe otca vyjadrila, že by mala najradšej od neho už navždy pokoj. Pamätá si, že problémy so stretávaním mala vždy, aj keď mala asi X rokov, tak sa pred ním schovávala. Otec jej teraz voláva každú sobotu a ona má vždy stres a rada by ho už nemala, teda chce, aby jej ani nevolal. Otec sa jej v telefóne opýta ako sa má a povie jej, že ju chce poznať. Maloletá V. nepozná druhú dcéru otca, a ani ju poznať nechce.

36. Kolízna opatrovníčka, nesúhlasila s návrhom matky, aby bol kontakt s otcom v priebehu konania dočasne pozastavený, ale aby nadväzovanie kontaktu prebiehalo za prítomnosti psychológa v určenom zariadení. Je na mieste, aby boli dokončené výchovné opatrenia, navrhované stretnutie širšieho kruhu rodiny môže situácii pomôcť. V priebehu konania považovala kolízna opatrovníčka za potrebné vykonanie znaleckého dokazovania, aby sa tak vyvrátili alebo potvrdili závery L.. Š.. Po vykonanom znaleckom dokazovaní, šetrení u oboch rodičov, vykonanom pohovore s maloletým dieťaťom, mala kolízna opatrovníčka za to, že vyjadrenia dieťaťa sa zhodujú s tým, čo uviedla znalkyňa vo svojich záveroch. Toho času si zmenu zverenia nevie predstaviť a zrejme ani sám otec si reálne nevie predstaviť ako by k tomu došlo. Konečné rozhodnutie ponechala na úvahe súde.

37. Prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava II zhodne s návrhom kolízneho opatrovníka trvala na tom, aby boli dokončené výchovné opatrenia a následne mala za to, že vo veci je nevyhnutné vykonanie znaleckého dokazovania. Po vykonanom dokazovaní poukázala na skutočnosť, že dlhodobé snahy o zlepšenie situácie boli zo strany matky stále odmietané, závery znaleckého posudku sú jednoznačné. Otázku či dôjde k zmene zverenia ponechala na rozhodnutie súdu, v aktuálnom stave je to však ťažko zrealizovateľné a bez prítomnosti nejakej psychologickej podpory to nepôjde.

38. Zástupca Úradu komisára pre deti, ktorý do konania vstúpil na podnet matky, poukázal na viaceré lekárske správy L.. Š., ktoré je podľa neho potrebné verifikovať formou znaleckého dokazovania. Medzi rodičmi je rozsiahly rodičovský konflikt, je na matke aby v tomto smere podporila a usmernila dcéru. Súd v tomto konaní urobil maximum, aby výchovne pôsobil na oboch rodičov, znalecké dokazovanie je nevyhnutné a má slúžiť práve na verifikáciu ohľadne zdravotného stavu dieťaťa a za účelom zistenia príčiny prečo dieťa otca odmieta. Otázkou je akým spôsobom by malo byť realizované stretávanie otca s dcérou po vykonanom dokazovaní, keďže je jasné, že bez intenzívneho vplyvu matky to nepôjde.

39. Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

40. Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

41. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinnosti.

42. Podľa § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

43. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

44. Podľa ( ďalej ako "CMP") navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

45. Podľa rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

46. V predmetnom konaní po rozhodnutí o návrhoch matky o zmenu priezviska maloletého dieťaťa, o zvýšenie výživného, o návrhoch oboch rodičov o nariadenie neodkladného opatrenia a po rozhodnutí o nariadení vyššie uvádzaných výchovných opatrení, zostala spornou otázkou len otázka úpravy styku otca s maloletou V.. Matka v uvedenom konaní navrhovala ponechať styk otca s maloletou V. neupravený. Na druhej strane otec sa domáhal rozšírenia stretávania s dcérou. V priebehu konania, po tom čo súd uznesením vyhláseným na pojednávaní začal ex offo konanie o zmenu zverenia sa po následne vykonanom znaleckom posudku otec domáhal alternatívne aj zmeny zverenia maloletého dieťaťa. Pri rozhodovaní po vykonanom dokazovaní súd porovnával okolnosti, ktoré tu boli prítomné v čase vydania posledného rozhodnutia o úprave styku otca s maloletou V.. Posledným rozhodnutím, ktorým bol upravený styk otca s dcérou bol rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 15.12.2011, č. k. -283 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.03.2013, č. k. -511, v zmysle ktorého bol otec oprávnený stretávať sa s dcérou každú párnu sobotu a každú párnu nedeľu v mesiaci počas kalendárneho roka v čase od 09.00 hod. do 12.00 hod. s tým, že matka je povinná maloletú na styk riadne pripraviť a odovzdať otcovi v mieste svojho bydliska, kde si maloletú otec prevezme a po ukončení styku maloletú matke odovzdá v mieste jej bydliska. V čase rozhodnutia súdu prvej inštancie mala maloletá V. cca. X roky, išlo teda o dieťa

útleho veku, čomu bol prispôsobený aj rozsah kontaktu s otcom. Namiesto postupného rozvíjania kontaktu otca s dcérou sa situácia v rodine ubrala smerom k úplnému pretrhnutiu väzieb otca s dcérou. Matkou podaný návrh podľa ktorého sa otec má stretávať s dcérou za jej prítomnosti, matka počas konania zmenila a navrhuje styk ponechať neupravený. V priebehu konania vyvinul konajúci súd maximálne úsilie smerom k reparácii narušených rodinných vzťahov. Matka maloletého dieťaťa však počas konania používala miestami pripomínajúci vopred prichystaný scenár. Na pojednávaní vždy formálne deklarovala záujem o mediáciu, súhlasila, že sa podrobí výchovným opatreniam, poskytne potrebnú súčinnosť smerom k zariadeniu vykonávajúcemu výchovné opatrenie a podobne. Jej reálne kroky, popisované tak zariadeniami vykonávajúcimi výchovné opatrenia a napokon vyplývajúce aj zo záverov znaleckého posudku, sú však diametrálne odlišné. K skutočnej realizácii výchovných opatrení z dôvodov na strane matky ani nedošlo, pričom otec bol ochotný sa podrobiť akejkoľvek odbornej pomoci, prijímal všetky usmernenia a rady, dodržiaval všetky termíny stretnutí. Ťažko možno hovoriť na strane matky o rodičovskej zrelosti, dostatočných rodičovských kompetenciách a konaní v záujme maloletého dieťaťa, ak pomaly napredujúci kontakt dieťaťa s otcom zmarí odmietaním obyčajného návrhu akreditovaného subjektu o tom, aby sa stretnutia preniesli pre dieťa do príjemnejšieho priestoru exteriéru (pozn. výchovné opatrenie v Linke detskej istoty). Na pojednávaniach súhlasí s postupnou obnovu kontaktu otca s dcérou, avšak reálne kroky v čase, keď má dôjsť k realizácii odbornej pomoci pre matku znamenajú odmietnutie termínu s odôvodnením, že rozhodnutie ešte nie je právoplatné a následne odmietnutie pokračovania s odôvodnením, že už uplynul čas na ktorý bolo výchovné opatrenie nariadené. Možnosti odbornej pomoci sú zo strany matky odmietané, odporúčania nerešpektované (pozn. výchovné opatrenie v Úsmeve ako dar). Matka ako dôvody pre obmedzenie kontaktu otca s dcérou uvádza viaceré psychiatrické diagnózy dieťaťa, úzkostné prejavy a skutočnosť, že maloleté dieťa otca odmieta. Svoje skutkové tvrdenia matka v konaní preukazovala listinnými dôkazmi, a to predovšetkým správami L.. F.. D. Š. (ktorý vo vyhotovenej správe uvádza, že je odb. konzultant Úradu komisára pre deti), ktoré však súd nepovažoval za spôsobilé objektívne preukázať skutkové tvrdenia matky, nakoľko boli vyhotovené len na základe jej jednostranných tvrdení a bez akejkoľvek participácie otca, pričom závery uvedených správ boli v príkrom rozpore so všetkými správami akreditovaných subjektov vykonávajúcich výchovné opatrenia. Práve s ohľadom na potrebu verifikácie zdravotného stavu maloletého dieťaťa a zistenia reálnych príčin odmietania otca zo strany maloletého dieťaťa bolo napokon vykonané aj znalecké dokazovanie, ktoré navrhovala matka a ktoré potvrdilo aj závery uvedené v správach akreditovaných subjektov vykonávajúcich výchovné opatrenia. Práve zo záverov znaleckého posudku, ako objektívneho dôkazu vo veci, pri ktorom bola skúmaná vzájomná interakcia všetkých účastníkov konania, súd aj pri rozhodovaní vychádzal.

47. V rámci znaleckého posudku boli pred súd určujúce závery, ktoré hovoria o tom, že: "príčina odmietania otca zo strany dieťaťa je v systematickom, niekoľko ročnom účelovom neadekvátnom správaní matky vo vzťahu k maloletej, ktorého cieľom je izolovať maloletú od otca. Zo psychodiagnostiky vyplývajú znaky manipulácie maloletého dieťaťa matkou, za účelom oslabenia citovej väzby dieťaťa k otcovi. Matka aktuálne nie je schopná akceptovať význam role otca a nie je schopná rozvoja vzťahu dieťaťa k otcovi." Uvedený záver znaleckého posudku sa zhoduje aj s popisom správania sa matky v rámci vykonávania nariadených neodkladných a výchovných opatrení, ktorých priebeh bol popisovaný akreditovanými subjektami. Samotná osobnosť matky je v znaleckom posudku hodnotená ako nezrelá, sebecká, egocentrická, vykazuje histriónske črty, je sebaistá, ľahkomyselná a trúfalá. Na spoločenské zvyky a normy neberie príliš veľký ohľad. Emotivita je plytšia v prežívaní a vzťahoch. Má ireálny postoj k životu - je nekompromisná, zatajuje svoju skutočnú podstatu, vedome viac-menej hrá určitú rolu. Oslabený je brzdový osobnostný systém, v správaní s tendenciou k pseudológii (sklony ku klamaniu). Prognóza spontánnej významnej zmeny správania je u nej nepravdepodobná. Za tejto situácie považoval súd návrh matky na to, aby bol styk otca s maloletou dcérou neupravený, za absolútne nesúladný so záujmom dieťaťa. Z konania matky skôr vyplýva, že rozhodnutie súdu, ktorým nebude upravený styk otca s dcérou má smerovať skôr k zjednodušeniu života samotnej matky, odstráneniu nepríjemnej povinnosti a hrozby prípadného výkonu rozhodnutia, resp. možného trestného stíhania, ako k sledovaniu reálneho záujmu maloletého dieťaťa. Súd vyhodnocoval aj matkou popisovaný zlý zdravotný stav dieťaťa, ktorý má vyplývať zo správ vyhotovovaných L.. F.. Š.. Znalkyňa v znaleckom posudku, ktorý mal práve na základe interakcií všetkých účastníkov konania verifikovať tieto závery, dospela k diametrálne odlišným záverom. Na strane maloletej V. neboli zistené v prežívaní poruchy správania, emočné poruchy, prvky depresívnej symptomatiky, neurotického, ani úzkostného prežívania. Špecifická vývinová porucha učenia, na ktorú poukazovala matka v konaní, nie je dôvodom pre vylúčenie otca zo života maloletého dieťaťa. Podľa komplexnej psychodiagnostiky maloletá nejaví žiadne znaky

duševnej poruchy, je bez prítomnosti znakov posttraumatickej stresovej poruchy, bez prítomnosti znakov CAN syndrómu, bez znakov úzkosti z odlúčenia v detskom veku. Výskyt znakov obhrýzania nechtov môže byť zo psychologického hľadiska následkom limitujúceho vplyvu prostredia matky, ktorá izoluje maloletú od otca. Maloletá navonok verbalizuje odmietanie otca, vnútorne emocionálne však otca neodmieta. Vo vzťahu k otcovi neprežíva negatívne city, úzkosť, ani strach z otca. V prítomnosti otca sa maloletá správa bez znakov úzkosti a bez strachu. Je vecná, so sklonom k opozičnosti a vzdoru voči otcovi. V rámci hodnotenia charakteru, morálky a štruktúry mravných noriem matky ako kritéria majúceho vplyv na rozhodnutie súd dospel k záveru o zníženej rodičovskej kompetencii matky. Súd nemohol ponechať maloleté dieťa výlučne pod vplyvom matky bez akéhokoľvek autoritatívneho a regulovaného vplyvu otca na výchovu dieťaťa. Výchova výlučne zo strany matky s vylúčením otca, čoho sa domáhala matka, nedáva záruku, že bude realizovaná ku prospechu a v záujme maloletého dieťaťa. Z uvedených dôvodov súd návrh matky, ktorým sa domáhala ponechať styk otca s dcérou neupravený, v celom rozsahu zamietol.

48. Vzhľadom na vyššie uvedené zistenia súd zvažoval dve alternatívy, a to či pristúpi k zmene zverenia maloletého dieťaťa, alebo či v zmysle návrhu otca rozšíri jeho úpravu styku s dcérou, keďže je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že bez autoritatívneho rozhodnutia sa vzťah otca s dcérou nijak neposunie. Správanie matky v tomto konaní nedáva záruku, že k rozvoju vzťahu otca s dcérou dôjde bez následného núteného výkonu so sankciami, či už občianskoprávneho alebo trestnoprávneho charakteru voči matke. Matka má však stále možnosť prehodnotiť svoje správanie a reálnou podporou maloletého dieťaťa umožniť a hlavne podporiť kontakt dcéry s otcom. Na tomto mieste je matku vhodné upozorniť aj na vyjadrenie samotnej znalkyne, že jej správanie priamo vplýva na vývin a formovanie maloletého dieťaťa a môže negatívne ovplyvniť aj budúce partnerské vzťahy dieťaťa. Súd sa napokon priklonil k rozšíreniu styku otca s maloletou dcérou ( bez prítomnosti matky), pri ktorej existuje väčší predpoklad, že za psychologickej podpory môže dôjsť aj k skutočnej realizácii (či už dobrovoľnej alebo nútenej). Uvedenému korešpondujú aj závery znaleckého posudku, kde znalkyňa konštatuje, že zo psychologického hľadiska je možné rozvíjať otvorený a neblokovaný pozitívny emocionálny vzťah maloletej k otcovi len bez prítomnosti matky. Odpor a mentálne nastavenie dieťaťa (čo ovplyvňuje negatívne naladenie matky voči otcovi), ktoré je vo veku čochvíľa XX rokov, predstavujú pri možnej zmene zverenia toho času tak výrazný prvok, že reálne by nebolo možné zmenu zverenia realizovať, čoho si v konečnom dôsledku bol vedomý aj sám otec. Súd v tomto smere prihliadol aj na vyjadrenie znalkyne, podľa ktorej maloleté dieťa nie je na takúto radikálnu zmenu psychicky pripravené, dieťa má už narušený pohľad na svoje istoty, jej psycho-sociálny vývin je už toho času narušený dlhodobým pôsobením matky, perspektívne však otca potrebuje. Maloletá je schopná byť s otcom bez prítomnosti matky a prijímať emocionálne pozitívnu sociálnu reciprocitu vo vzťahu k otcovi. Zo psychodiagnostiky vyplynulo, že maloletá otca vnútorne emocionálne neodmieta a na druhej strane otec je schopný akceptovať význam role druhého rodiča a je schopný rozvoja vzťahu dieťaťa k druhému rodičovi. V priebehu celého konania, ani zo záverov znaleckého posudku nevyplynuli žiadne dôvody pre ktoré by mal byť otec vylúčený zo života dcéry, príčiny odmietania otca zo strany dieťaťa nie sú spôsobené osobou otca, ale len dlhodobým nevhodným správaním sa matky. Je trestuhodné ako si v tomto konaní matka uzurpovala všetky nároky na maloleté dieťa a zasiahla predovšetkým do práv maloletého dieťaťa na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom. Pri podstatnej zmene pomerov, kedy otec prejavuje aktívnu snahu podieľať sa na výchove a starostlivosti o dcéru, snaží sa plne rešpektovať všetky pokyny odborníkov, má vytvorené vhodné podmienky pre výchovu a zabezpečenie starostlivosti o dieťa a kedy maloleté dieťa už nie je v útlom veku, a nie je odkázané iba na starostlivosť matky, ako tomu bolo v čase pôvodného rozhodnutia, súd v súlade s vyššie uvedeným vyhovel v plnom rozsahu návrhu otca a rozšíril jeho stretávanie sa s dcérou v párnom kalendárnom týždni od piatka od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod., v nepárnom kalendárnom roku od Veľkonočnej soboty od 09.00 hod. do bezprostredne nasledujúceho pondelka do 18.00 hod., v párnom kalendárnom roku od 24.12. od 08.00 hod. do 26.12. do 18.00 hod., v nepárnom kalendárnom roku od 31.12. od 08.00 hod. do 01.01. do 18.00 hod., počas letných prázdnin od 15.07. od 08.00 hod. do 30.07. do 18.00 hod.. Uvedeným rozhodnutím dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. -283 zo dňa 15.12.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. -511 zo dňa 28.03.2013 v časti úpravy styku otca s maloletou V.. V prevyšujúcej časti súd návrh otca zamietol a súčasne zastavil konanie začaté ex offo o zmenu zverenia v súlade s ust. v spojení s základných princípov .

49. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. V predmetnej veci súd nevzhliadol žiadny dôvod pre aplikáciu ustanovenia . V konaniach podľa , v dôsledku verejného záujmu, nie je možné uplatňovať sankčnú funkciu trov konania, ktorá by sa mala dať do pomeru v súlade so zásadou úspechu. V týchto konaniach preto platí, že každý účastník si platí trovy konania sám a žiaden z nich nemá nárok na ich náhradu od iného účastníka. V uvedenom konaní okrem vlastných trov konania každého z účastníkov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia, vznikli trovy znaleckého dokazovania. Uvedené znalecké dokazovanie bolo vykonané na návrh matky, ktorá aj uhradila trovy znaleckého dokazovania. Za situácie, kedy znalecké dokazovanie bolo vykonané z dôvodu určitých skutkových tvrdení matky, pričom závery znaleckého dokazovania tieto tvrdenia jednoznačne vyvrátili a naopak z výsledkov psychodiagnostiky vyplynuli znaky manipulácie dieťaťa matkou, kedy príčina odmietania otca zo strany dieťaťa je v systematickom, niekoľko ročnom účelovom neadekvátnom správaní matky vo vzťahu k maloletej, ktorého cieľom je izolovať maloletú od otca, nepovažoval súd za spravodlivé, aby náklady na vykonanie znaleckého dokazovania vykonaného na návrh matky čo i len v časti znášal aj otec maloletého dieťaťa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a požadovať splnenie nároku z exekučného titulu. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.