Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_49P-189-2014.pdf
PDF · 130.22 KB
No categories available
49P/189/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: M. A., nar. XX.X.XXXX, dieťa rodičov: A.. J. B., nar. X.X.XXXX, bytom B. XX, A., zastúpená JUDr. Danielou Ježovou, LL.M.PhD., advokátkou so sídlom Javorinská 13, Bratislava a C. A., nar. XX.X.XXXX, A. M. Č.. XX, C., zastúpený JUDr. Mariánom Majerčíkom, advokátom so sídlom Krajinská 30, Bratislava v konaní o zmene úpravy styku, zvýšení výživného na maloleté dieťa, vyslovenie súhlasu na zmenu priezviska mal. dieťaťa a uloženie výchovného opatrenia takto
rozhodol:
Súd u k l a d á výchovné opatrenie maloletej M. A., nar. XX.X.XXXX a rodičom maloletej M. matke J. B., nar. X.X.XXXX a otcovi C. B., nar. XX.X.XXXX uložením povinnosti podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu v špecializovanom zariadení Slovenský výbor pre UNICEF, nám. SNP č. 13, Bratislava po dobu troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku každý týždeň v mesiaci utorok od 15.30 hod. do 16.30 hod. s tým, že Slovenský výbor pre UNICEF určí pracovisko, na ktorom sa bude poradenstvo realizovať.
Účelom výchovného opatrenia j e o b n o v e n i e vzťahu maloletej k otcovi a odstránenie problémov pri realizácii styku otca s maloletou.
Vo zvyšku súd návrh matky na uloženie výchovného opatrenia z a m i e t a.
Súd z a m i e t a návrh matky na udelenie súhlasu na zmenu priezviska maloletej M. A..
O trovách konania súd rozhodne v konečnom rozhodnutí.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na Okresný súd Pezinok dňa 25.02.2014, postúpeným Okresnému súdu Bratislava III dňa 24.3.2014 /uznesenie o prenesení príslušnosti na konanie/, a následne postúpeným tunajšiemu súdu dňa 10.10.2014 matka žiadala o zmenu úpravy styku otca s mal. M. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každú párnu sobotu v mesiaci od 09.00 hod. do 12.00 hod. v prítomnosti matky na verejnom priestranstve. Súčasne žiadala o nariadenie predbežného opatrenia, ktorým súd upraví styk otca s maloletou na každú párnu sobotu v mesiaci od 09.00 hod. do 12.00 hod. v prítomnosti matky na verejnom priestranstve. Návrh odôvodnila skutočnosťami, že mal. M. bola zverená rozhodnutím súdu do starostlivosti matky, pričom styk otca s maloletou súd upravil na každú párnu sobotu v mesiaci od 09.00 hod. do 12.00 hod.. Maloletá odmieta stretnutia s otcom, styk bez prítomnosti matky neakceptuje. Matka nevie dieťa presvedčiť byť s otcom osamote bez jej prítomnosti. Dieťa na stretnutie vždy pripraví, otec príde k bránke, stojí za bránkou a kričí na maloletú, ktorá odmieta ísť s ním. Dieťa neustále sleduje svoju matku, ak sa matka vzdiali, zneistie, začne plakať a chytí ju hysterický záchvat. Styk maloletej s otcom v prítomnosti matky prebiehal
bez väčších problémov. Matka bola pre maloletú určitou istotou. Situácia je neúnosná a predstavuje nebezpečenstvo trvalej traumy na maloletom dieťati. Maloletá sa bojí, že matka odíde, v noci sa budí, bojí sa byť bez matky. Matka vyhľadala psychologickú pomoc, kde na základe vyšetrení a sledovania dieťaťa dospel psychológ k záveru, že u maloletej sa prehlbujú neurotické trendy vo vývine osobnostnej štruktúry do takej miery, že hrozí jeho chronifikácia. Realizáciou styku bez prítomnosti matky, keďže tento nie je reálne možné vykonať, nedochádza k budovaniu vzťahu medzi otcom a maloletou, čo je prvotná funkcia styku, avšak práve naopak maloletá nadobúda stále väčší strach a odpor k otcovi a nútenie k realizácii styku jej spôsobuje vážne psychické poruchy vo vývoji jej osobnosti.
Podaním zo dňa 14.11.2014 matka žiadala o zvýšenie výživného na mal. M. na sumu 250 eur mesačne od 11.11.2014.
Podaním zo dňa 18.12.2014 matka žiadala o udelenie súhlasu na podanie žiadosti o zmenu priezviska mal. M. A. na priezvisko B.. Návrh odôvodnila nasledovne: Manželstvo rodičov mal. M. bolo súdom rozvedené, po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku o rozvode matka požiadala o zmenu svojho priezviska, v tom čase mala M. dva roky a osem mesiacov. Pre maloletú by bolo prospešné, keby mala priezvisko ako matka a jej rodina. M. navštevuje materskú škôlku, kde sa predstavuje tak, ako aj iným cudzím osobám, priezviskom B. tak, ako maminka a jej časť rodiny, s ktorou žije v spoločnej domácnosti a má vytvorené silné citové puto. Dieťa odmieta priezvisko otca. Otec má k maloletej chladný vzťah. Maloletá sa s otcom nechce stretávať považuje ho za cudzieho, nechce si ho pripustiť ako rodinu. Otec mimo určených stretnutí neprejavuje o dieťa záujem, dokonca ani počas choroby, odmieta ju napriek pozvaniam navštíviť v jej prirodzenom prostredí. Nezaujíma sa o život maloletej, v akom prostredí trávi čas, nevie čo robí, nepozná jej záľuby. Na základe psychologického vyšetrenia niet žiadnych dôvodov, aby sa v záujme dieťaťa a jej harmonického vývinu zmena priezviska neuskutočnila. Tiež treba prihliadnuť na praxou doloženú skúsenosť, že deti s priezviskom odlišným od priezviska rodiča mávajú značné problémy na sociálnu adaptáciu najmä v prvom ročníku základnej školy.
Podaním zo dňa 29.4.2015 matka žiadala o uloženia výchovného opatrenia rodičom mal. M. uložením povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu v špecializovanom zariadení Slovenský výbor pre UNICEF v rozsahu dvoch hodín do mesiaca po dobu 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku s tým, že miesto pracoviska, na ktorom bude vykonané odborné poradenstvo a termíny stretnutia určí Slovenský výbor pre UNICEF a to tým, že účelom výchovného opatrenia je obnovenie vzťahu maloletej k otcovi a odstránenie problémov pri realizácii styku otca s maloletou. Počas platnosti výchovného opatrenia sa rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 4C 226/2010-283 zo dňa 15.12.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.4.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava č.k. 9Co 277/2012 nevykonáva. Výchovné opatrenie navrhla uložiť z dôvodu , že realizácia stretávania otca s maloletou je veľmi obtiažna, otec sa dobrovoľne odmieta zúčastniť stretnutí u psychológa a vyhľadať pomoc psychológa pri nadviazaní kontaktu s maloletou.
Podaním zo dňa 15.5.2015 otec žiadal o širšiu úpravu styku s mal. M. na každý párny víkend od piatku od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a počas prázdnin.
Uznesením č.k. 51P/111/2014-34 zo dňa 25.3.2014 súd zamietol návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 20CoP 77/2014-78 zo dňa 30.7.2014 potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.8.2014.
Uznesením č.,k. 49P/189/2014-89 zo dňa 16.12.2014 tunajší súd spojil na spoločné konanie návrh matky na udelenie súhlasu na podanie žiadosti o zmenu priezviska mal. M. A., konanie o návrhu otca na rozšírenie úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, konanie o návrhu matky na zvýšenie výživného na mal. M.. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.1.2015.
Otec s návrhom na uloženie výchovného opatrenia súhlasil, avšak nesúhlasil s navrhovaným rozsahom výkonu výchovného opatrenia. Nesúhlasil s návrhom na udelenie súhlasu na zmenu priezviska mal. M..
Kolízny opatrovník doporučil uloženie výchovného opatrenia rodičom v trvaní troch mesiacov v rozsahu jedenkrát týždenne s tým, že po absolvovaní poradenstva bude vyžiadaná správa zo zariadenia. Udelenie súhlasu na zmenu priezviska maloletej ponechal na úvahu súdu.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, mal. M., oboznámením sa s vyjadrením právnych zástupcov rodičov a kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: rozsudkom Okresného súdu Pezinok č.k. 4C/226/2010-283 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co 277/2012-511, rodným listom mal. M., správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok a Bratislava, správami Metodicko-výskumného kabinetu výchovného a psychologického poradenstva a prevencie pri Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie, potvrdením Obecného úradu F. R., fotografiami, prepismi videí a obrazovými záznamami, rozhodnutím Okresného úradu Senec, Zápisnicou o prejednaní priestupku, správou Materskej školy, výzvou na plnenie, listom - marenie úradného rozhodnutia , sms správami rodičov, a zistil nasledovný skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu Pezinok č.k. 4C 226/2010-283 zo dňa 15.12.2011 súd rozviedol manželstvo J. B. a C. A., mal. M. A. zveril do osobnej starostlivosti matky, určil, že matka bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, otca zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 150 eur mesačne styk otca s mal. M. určil na každú párnu sobotu v mesiaci počas kalendárneho roka od 09.00 hod. do 12.00 hod. a každú párnu nedeľu v mesiaci počas kalendárneho roka od 09.00 hod. do 12.00 hod. vždy v prítomnosti matky, ktorej uložil povinnosť dieťa na stretnutia pripraviť.
Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 9CoP 277/2012-511 zo dňa 28.3.2013 potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením zo dňa 20.4.2012 a v napadnutej časti týkajúcej sa výživného. V časti úpravy styku rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. M. každú párnu sobotu a každú párnu nedeľu v mesiaci počas kalendárneho roka v čase od 09.00 hod. do 12.00 hod. s tým, že matka je povinná maloletú na styk riadne pripraviť a odovzdať dieťa otcovi v mieste svojho bydliska, kde si maloletú otec prevezme a po ukončení styku maloletú matke odovzdá v mieste jej bydliska. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
Matka vo svojej výpovedi uviedla, že pri realizácii styku otca s maloletou sú vážne problémy, dcéra odmieta stretnutia, na ktoré ju matka pripraví. Doterajšia úprava styku sa neosvedčila. Otec dieťa citovo vydieral, napríklad keď jej hovoril "poď nakŕmiť mačičky, čo s nimi potom bude?", alebo "máš už dosť tohto Hamuliakova" alebo "poď pozrieť dvojičky, pretože sa nebudú mať s kým hrať". Stalo sa, že po dcére kričal. Pred dvomi rokmi jej hovoril, že keď nepôjde s ním, vyhodí jej darčeky. Matka dcére dohovárala. Maloletá bola zdeptaná, biela, nebolo jej dobre, nechcela ísť s otcom. Otec nepočúval, čo chce dieťa. Postupom času mu odmietala nastúpiť do auta, otec odmietanie nezvládal. Ak u otca plakala, povedal, jej, že má vydržať. Kolízny opatrovník už odsledoval stretnutie, videl, že matka maloletú pripraví. Dnes M. otca úplne odmieta. Otec pred domom kričal, že si dá urobiť testy otcovstva. Na pojednávaní dňa 23.4.2015 matka uviedla, že otec videl naposledy dcéru v nedeľu. Nechcela s ním ísť. S dieťaťom navštevuje F.. V., otec o tom vie, oficiálne nebol prizvaný na sedenie. Zo správ vie, že ho môže kontaktovať. Povedala mu to. Dcéra po návrate z domácnosti otca hovorila, že v jeho domácnosti jej hovorili, že mama mala frajera, pritom otec sa vzdal rodiny. Otca pravidelne informuje o chorobách dieťaťa, nikdy neponúkol pomoc. Práve naopak privolal policajtov. Okrem školskej psychologičky u iného psychológa nebola. O udelenie súhlasu na podanie žiadosti ku zmene priezviska mal. M. matka uviedla, že zmena priezviska je pre dieťa prijateľná. M. sa sama dožaduje tohto priezviska, chce sa začleniť do rodiny, vidí vzor vo svojej mame. Sama hovorí, že chce byť ako maminka. Uvedené konzultovala s F.. V., ktorý doporučil podanie návrhu v súvislosti s nástupom do školy. Styk otca s maloletou v zmysle rozhodnutia súdu považuje za dostatočný. Sám otec si zavinil, že ho dcéra odmieta. Nie je pravdou, že by mu neodpovedala na sms správy. Nikdy nezakazovala v škôlke, aby učiteľky umožnili otcovi styk s dieťaťom, ale riaditeľka škôlky jej povedala, že dieťa nemôžu otcovi vydať, pokiaľ nemá určený styk s maloletou. Matka navrhla uložiť výchovné opatrenia s realizáciou poradenstva jedenkrát mesačne z dôvodu odporúčania psychológov. Otec prispieva na výživu dieťaťa súdom určeným výživným. Matka namietala výsluch mal. M. pred súdom s odôvodnením, že výsluch vyjadruje dcérin zmätok. Svojho otca C. A. už odmalička oslovuje otec a nie tatino, tak ako si to on želal. Dieťa bolo pri otázkach na tatina dopletené. O otcovi nechce hovoriť. M. používa oslovenie tatino v súvislosti s jej dedom J. B., s ktorým žila a vyrastala v jednej domácnosti, nakoľko v jej predstavách by sa mal takto otec správať. Vysvetľovala jej, že tatino nie je dedo, otec je C. A.Á.. Otec C. A. jej nedal žiadneho koníka, kúpila jej ho ona. Nebol s nimi ani na Červenom kameni, bola tam s rodinou matky a dedkom. Na obrázok nakreslila seba, mamu, dedka a babku.
Právna zástupkyňa matky poukázala na skutočnosť, že matka je zamestnaná, nie je preto zrejmé, či sa bude môcť uvoľniť vždy v práci na absolvovanie poradenstva. Matka očakáva, že po realizácii
poradenstva bude prebiehať styk otca s dieťaťom bez problémov. Výchovné opatrenie navrhuje na 6 mesiacov s prihliadnutím na doporučenie F.. V.. Tiež poukázala na rozhodnutie OS Pezinok, v ktorom sa doporučuje postupný pomalý styk otca s dieťaťom za účelom zastabilizovania stavu.
Otec vo svojej výpovedi uviedol, že nesúhlasí so zmenou úpravy styku. O tom, že F.. V. pracuje s maloletou nevedel, nikto ho doteraz nekontaktoval, len školská psychologička, ktorá odporúčala tráviť viac času M. s otcom. Matka s ním odmieta komunikovať, odmieta sms správy. Od januára 2014 neprebieha riadne styk s dieťaťom. Maloletá ho odmieta, čaká 25 minút pred bránkou, vždy len príde a odíde, pretože matka po pár sekundách zabuchne dvere. Naposledy dcéru videl v nedeľu. Pred tým pred 12 týždňami. Vždy mu bolo povedané, že je chorá. Jedenkrát bol chorý on. Matka ho raz požiadala, aby išiel s dieťaťom k lekárke, pretože musela byť v práci. Povedal jej, že ju zoberie, ale nech robí niečo s tým, aby M. chcela ísť s otcom. Vyjadril ochotu podrobiť sa poradenstvu u psychológa. Nesúhlasil s účasťou poradenstva u F.. V. ako nedôveryhodnej osoby, má voči nemu výhrady, keďže ho neprizval na sedenia a odporučil zmenu priezviska dieťaťa bez toho, aby sa rozprával s otcom. Správa F.. V. je neobjektívna. Na začiatku roku 2014 do mája 2014 sa stretnutia s M. realizovali z väčšej časti, išlo o stretnutia v trvaní hodiny alebo hodiny a pol. Dcéru musel nahovára, aby s ním išla. Styk bez prítomnosti matky prebiehal v pohode. Dieťa bolo veselé. Rozplakala sa, až keď vystúpila z auta a videla matku. Od augusta 2013 do decembra 2013 prebiehal styk s maloletou riadne. Otec ďalej uviedol, že dcére nosí darčeky, ktoré matka neprijíma a vyhadzuje ich. Veci, ktoré zostali u neho sú už malé. Nesúhlasí so zmenou priezviska dieťaťa, dcéra je jeho, mala by mať jeho meno. V písomnom vyjadrení otec uviedol, že návrh matky na udelenie súhlasu o zmenu priezviska maloletej je účelovo vykonštruovaný. Od okamihu, keď rodičia prestali spolu žiť, matka navodila stav, aby dieťa zabudlo na otca. Vždy konala opačne, maloletej tvrdila, že jej otec neexistuje a ona sa volá B.. To, že dieťa má vytvorené puto k matke je prirodzené, nemá to však vplyv na zmenu priezviska dieťaťu. Konanie matky však od počiatku smerovalo k tomu, aby sa takéto puto nevytvorila k otcovi. Dieťa vo veku M. si nemôže uvedomovať priezvisko, všetko nasvedčuje konaniu matky, ktorá dieťa manipuluje. Ak dieťa považuje otca za cudzieho, je to smutná vizitka matky. Nie je pravdou, že by otec neprejavoval záujem o dieťa, nemohol sa s maloletou stretávať, ani vtedy, ak to dieťa chcelo. Matka otca neinformuje ani o chorobách dieťaťa. Je vylúčené, aby mohol maloletú navštíviť v domácom prostredí, kde ho nikto nepozýva. Matka chce dosiahnuť, aby dieťa malo vsugerovaný pocit, že otca nemá. Otec nechce byť iba pasívnym otcom, ktorého rodičovské povinnosti sú zredukované iba na platenie výživného. Otec má rovnaké práva ako matka, má právo vychovávať dieťa. Otec má možnosť vidieť sa s dieťaťom 6 hodín do mesiaca, za rok 72 hodín.
Právny zástupca otca uviedol, že otec mal záujem vidieť dieťa aj v škôlke, čo mu učiteľky neumožnili z dôvodu zákazu matky. Namietal uloženie výchovného opatrenia na poradenskú činnosť v rozsahu navrhovanom matkou. Uviedol, že v záujme maloletej je obnoviť vzťah s otcom, výchovné opatrenie treba realizovať čo najskôr, keďže matka po dobu jeden a pol roka bráni otcovi v stretnutiach s dieťaťom. Otec bol nútený podať návrh na výkon rozhodnutia a trestné oznámenie pre marenie úradného rozhodnutia / podanie otca/. Právny zástupca otca ďalej uviedol, že otec súhlasí s akýmkoľvek riešením, aby mu bol umožnený styk s dcérou. Dieťa je matkou manipulované, matka sa snaží o nerealizáciu styku, snaží sa otca vytesniť. Uviedol, že matka si musí nájsť čas, súhlasil s uložením výchovného opatrenia na tri mesiace so zabezpečením intenzívnejšieho stretávania sa. Súčasne žiadal o stanovenie presných termínov výchovného poradenstva, keďže matka doteraz marila súdne rozhodnutie o úprave styku. V súlade s ust. 100 ods. 3 O.s.p. súd pristúpil k výsluchu mal. M., ktorý bol realizovaný bez prítomnosti rodičov a ich právnych zástupcov. M. uviedla, že navštevuje škôlku a pôjde do školy. Chodieva k dedovi a babke do Hamuliakova s maminou. Dedka a babku má rada. Bola na výlete na Červenom kameni, bol aj tatino v ten istý deň. Do škôlky chodí pre ňu mamina a dedko. Tatina nemá. Nevie prečo. Povedala jej to mamina. To nie je tatino, to je otec. Nechce byť s tatinom, nevie prečo. Volá sa B.. Tak sa volá, tak ju volá aj mamina aj učiteľka v škôlke. Dieťa bola spontánne, zhovorčivé. Sama nakreslila obrázok so štyrmi postavami. Uviedla, že nakreslila seba, tatina, maminu a babinu. Na obrázok sa podpísala ako M. B..
Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok a Bratislava zo 14.2.2014 súd zistil, že matka navštívila úrad za účelom oznámenia, že maloletú na stretnutia pripravuje, dieťa musí prehovárať, aby išla z domu, aby sa obliekla, dieťa odmieta, utečie. Otec na dieťa čaká, kričí, pred maloletou rozpráva, že je zle vychovaná. Matka otca nespomína, otec má nekontrolovateľné správanie. Matka prehrala video, na ktorom maloletá plače, pýta sa za mamou, otec ju prehovára, ale dieťa ho odháňa preč. Dňa 9.4.2014 matka navštívila úrad, oznámila, že dieťa otca odmieta. Informovala i priebehu stretnutí. Na otázku prečo
odmietla minulý rok spoluprácu s občianskym združením Kľúč matka uviedla, že si nepamätá prečo. Tiež uviedla, že maloletá nemá v škôlke problémy, je spoločenská, komunikatívna, otca odmieta, keď príde od neho, je nešťastná. Dňa 6.3.2014 otec kontaktoval úrad so žiadosťou o pomoc, keďže nemá so svojou dcérou M. dostatočný styk. Maloletá je vedená matkou tak, aby otca odmietala. Opakovane sa dožaduje pomoci na rôznych inštitúciách, jeho vzťah s dcérou chladne, má pocit, že keď to takto pôjde ďalej, s dcérou sa nebude môcť stretávať. Nechce dieťa stresovať, aby ju nasilu bránil. Dňa 8.3.2014 úrad poskytol asistenciu pri stretnutí otca s maloletou z dôvodu rozdielnych tvrdení rodičov pri probléme stretnutí otca s dieťaťom. Príchodom pred dom matky vysvetlili obom rodičom dôvod ich asistencie. Matka prišla otvoriť bránku, uviedla, že dieťa oblečie a pripraví. Následne zišla opäť k bránke a oznámila, že dieťa odmieta ísť s otcom. Poskytla možnosť navštíviť jej domácnosť. Po príchode do domácnosti zistili, že dieťa je pripravené na stretnutie, po 10 minútovej motivácii sa podarilo zrealizovať stretnutie otca s dieťaťom, ktorý čakal vonku. Matka po odovzdaní dieťaťa zostala s pracovníkmi úradu a uviedla, že si myslí, že dieťa išlo s otcom len z dôvodu ich prítomnosti na stretnutí. Po odchode matky sa maloletá hrala, otec sa snažil s ňou nadviazať kontakt a komunikovať, dieťaťu ponúkal možnosti hry, čo maloletá odmietala, na otcove otázky neodpovedala. Jediný záujem prejavila, že by s otcom išla do Kostolnej pozrieť malé tigre. Na to odpovedala zajtra. Otec bol poučený o spôsobe komunikácie s dieťaťom. Dcére priniesol darček, dieťa o neho neprejavilo záujem. 0 9.40 hod. oznámili maloletej, že odchádzajú a ostane len s tatino. Maloletá zamávala, nejavila známky strachu, ani neplakala. Dňa 4.6.2014 matka navštívila úrad so svojou matkou D. B.. Matka upozorňovala na správanie otca, ktorý ju obvinil a jej matku z napadnutia. D. B., stará matka, uviedla, že situácia ju mrzí, pán A. neoprávnene nadáva, mal by jej prejaviť úctu, nikdy ho fyzicky nenapadli., vždy ho pozývali, čo odmietal.
Zo správy Metodicko-výskumného kabinetu výchovného a psychologického poradenstva a prevencie pri Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie /ďalej len "ústav"/zo dňa 10.12.2013 a 7.2.2014 súd zistil, že mal. M. je v starostlivosti ústavu od októbra 2011, absolvuje pravidelné konzultácie. Správa obsahuje informácie o stretnutiach a správaní sa otca výhradne poskytnuté matkou. Zo záveru správy je zrejmé, že kontrolné vyšetrenie potvrdilo prehlbovanie neurotických trendov vo vývine osobnostnej štruktúry maloletej do tej miery, že je ním nielen ohrozovaný doposiaľ jej relatívne harmonický osobnostný vývin, ale aj riziko, že tento negatívny neurotický vývin sa prehĺbi do tej miery, že hrozí jeho chronifikácia. Z psychologického hľadiska je oprávnené a dôvodné uvažovať o dočasnom obmedzení styku maloletej s otcom na frekvenciu jedenkrát do mesiaca na 5 hodín, pričom toto stretávanie by malo byť len za permanentnej prítomnosti matky s tým, že paralelne bude zvýšená frekvencia poradensko-psychologických sedení na dvojtýždňové intervaly. Vyjadrenie bolo podané na žiadosť matky s tým, že ústav s otcom nehovoril. Zo správy z 9.9.2014 súd zistil, že podľa informácií matky dieťa naďalej odmieta otca. Matka deklaruje ochotu pokúsiť sa ponúknuť otcovi možnosť konzultácii v zariadení. Dňa 10.7.2014 bolo vyšetrené dieťa. Maloletá nadviazala kontakt bez problémov, reaguje pohotovo, na otázky odpovedá ochotne, spontánne sa nedôveruje. U dieťaťa je prítomná pohotovosť s úzkostnými reakciám a potreba vzťahovej stabilizácie v nukleárnej rodine. V oblasti emotivity je depresívne ladenie a zvýšená anxiozita na čom sa dominantne podpisuje porozvodový konflikt rodičov s dlhodobou psychotraumatizáciou maloletej, ktorá súvisí s problémovým stykom s otcom. Ukázalo sa prehĺbenie neurotických trendov a jednoznačné odmietanie otca. Dieťa uviedlo, že nechce byť s otcom, bojí sa ho, je zlý, robí jej zle. Dňa 15.8.2014 bol uskutočnený rozhovor s matkou, ktorá predložila videozáznamy zo stretnutí dieťaťa s otcom. Záverom ústav konštatuje dôvodnosť dočasného prerušenia styku otca s maloletou za predpokladu, že otec bude súhlasiť s účasťou na poradenských stretnutiach, ktoré by sa uskutočňovali v ústave, v prvej fáze spolu s matkou a perspektívne v trojici - otec-matka-dieťa. Ústav s otcom nehovoril.
Zo správy Materskej školy M. XX, Bratislava zo dňa 17.9.2014 súd zistil, že M. navštevuje škôlku od septembra 2012. Matka sa stará o dieťa zodpovedne, dieťa má nadviazané citové puto na matku, na jej príchod sa teší. O otcovi sa spontánne nevyjadruje, občas spomína starú mamu. V škôlke sa predstavuje priezviskom B.. Vyjadrenie bolo vydané na žiadosť matky.
Z oznámenie Obecného úradu Dunajská Lužná z 11.6.2012 súd zistil, že matke bolo oznámené vyhovenie jej žiadosti o späťvzatie priezviska po rozvode manželstva na priezvisko "B.".
Fotografie zaznamenávajú dieťa schované za dospelou osobou a v diaľke prichádzajúceho a stojaceho otca a dieťa stojace za bránkou pri dome.
Výpisy sms správ, videozáznamov a samotné videozáznamy zaznamenávajú rozhovor otca s dieťaťom, snahu o kontakt a komunikáciu s maloletou a konflikty medzi rodičmi.
Na tunajšom súde je vedené konanie o výkon rozhodnutia o úprave styku otca s mal. M. A. pod sp. zn. 41Em/1/201, návrh podaný otcom /výzva matky na plnenie z 18.3.2015.
Rozhodnutím Okresného úradu Senec č. OVVS-Pr 381/2014-SLA zo dňa 17.2.2015 bolo zastavené konanie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch voči obvinenému C. A. z dôvodu, že skutok /od 28.8.2014 v obci S. na adrese W. XXX/XX mal vykrikovať na J. B., ponižovať ju, poškodzovať jej zdravie stresovými situáciami a vyhrážať sa jej, že jej zoberie ich spoločné maloleté dieťa/, o ktorom sa koná, nie je priestupkom.
Podľa § 37 ods. 1 Zák. o rodine nevhodné správanie sa detí, ako aj porušovanie povinností rodičov, vyplývajúcich z ich rodičovských práv a povinností, alebo zneužívanie ich práv môže každý oznámiť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obci alebo súdu. Rovnako môže každý oznámiť tomuto orgánu, obci alebo súdu skutočnosť, že rodičia nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností.
Podľa § 37 ods. 2 písm. d/ Zák. o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení výchovného opatrenia - uložiť maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach.
Podľa § 37 ods. 6 Zák. o rodine súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia po uplynutí obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení. Výchovné opatrenie súd zruší, ak splnilo svoj účel. Súd môže rozhodnúť o uložení iného vhodného výchovného opatrenia, ak je to v záujme maloletého dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 35 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že návrh matky na uloženie výchovného opatrenia je opodstatnený, návrh na udelenie súhlasu na podanie žiadosti na zmenu priezviska dieťaťa je neopodstatnený.
Súd mal preukázané, že manželstvo rodičov mal. M. bolo rozvedené a rozhodnutím súdu bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti matke, pričom súd upravil styk otca s maloletou bez prítomnosti matky. Z vyššie uvedených dôkazov je nesporné, že komunikácia medzi rodičmi nie je vhodná, resp. žiadna. Kontakt dieťaťa s otcom sa nerealizuje ani v zmysle rozhodnutia súdu. Otec sa domáha výkonu rozhodnutia o úprave styku a obaja rodičia potvrdili skutočnosť, že styk otca s maloletou sa nerealizuje z dôvodu odmietania otca dieťaťom. Zo správ kolízneho opatrovníka je zrejmé, že matka i otec avizovali úradu problémy pri realizácii stretávaní otca s maloletou, avšak každý z rodičov uviedol dôvody zo svojho uhla pohľadu, pričom matka jednoznačne vidí problém odmietania otca maloletou v správaní otca, otec sa odvoláva na manipuláciu dieťaťa matkou. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava je v správe, ktorej obsahom je popis asistovaného stretnutia, konštatovaný problém pri styku otca s maloletou v súvislosti s úvodom stretnutia, kedy dieťa na stretnutie pripravovali a následne dieťa nekomunikovalo riadne na otázky otca. Úrad súčasne konštatoval, že na maloletej nebolo badať strach, nepokoj, dieťa neplakalo po tom, ako zostalo s otcom samé. Predmetná správa je datovaná mesiacom apríl 2014. Obaja rodičia potvrdili, že stretnutia od mája 2014 sa nerealizujú riadne. Podporne zo správy Metodicko-výskumného kabinetu výchovného a psychologického poradenstva a
prevencie pri Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie ústavu je nesporné, že matka vyhľadala pomoc psychológa za účelom riešenia porozvodovej situácie a správania dieťaťa v súvislosti so stretávaním sa s otcom. Súd musí konštatovať, že správa a vyšetrenie dieťaťa bolo vykonané bez akejkoľvek komunikácie a spolupráce s otcom maloletej, ktorý uvedenú skutočnosť namietal. Za daných okolností je preto správa vyhotovená len na základe jednostranných subjektívnych údajov poskytnutých matkou. Pokiaľ matka namieta správanie otca, citovým vydieraním, keď uvádza, že otec dieťaťa hovoril napr. "poď nakŕmiť mačičky", takéto konanie otca súd nepovažuje za citové vydieranie, ale snahu o priblíženie sa k dieťaťu primeraným a prijateľným spôsobom. Aktuálne je však nepochybné, že konflikty medzi rodičmi existujú, dieťa je pod vplyvom tejto situácie frustrované, prežíva rozchod rodičov a nezhody medzi nimi, nevyhnutne je pod vplyvom matky, keďže matka je s dcérou denne a poskytuje jej starostlivosť. Skutočnosť, že dieťa má problémy zorientovať sa v tejto situácii je zrejmá aj z vyšetrenia maloletej a záverov správy vypracovanej ústavom s hodnotením neurotických problémov dieťaťa a doporučením s maloletou pracovať za asistencie psychológa. Súd však konštatuje a poukazuje na dlhodobo pretrvávajúce problémy a stotožňuje sa s dôvodmi rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č.k. 20CoP 77/2014-78 zo dňa 30.6.2014, ktorý v rozhodnutí, ktorým potvrdil uznesenie prvostupňového súdu o nenariadení predbežného opatrenia na návrh matky uvádza, že "problémom pri realizácii styku otca s maloletou sa javí nezrelosť rodičov udržať primeranú rodičovskú koalíciu po rozpade ich partnerského vzťahu. Oboznamovanie dieťaťa s konfliktami a negatívnymi emóciami dieťa výrazne ovplyvňujú a zaťažujú. Z priložených obrazovo-zvukových záznamov vyplýva, že maloletá objektívne voči otcovi strach neprejavuje, nemožno však uprieť jej odmietavé správanie sa k otcovi, ktoré sa javí ako neprimerané preberanie negatívnych postojov voči otcovi z výchovného prostredia maloletej. K tomu, aby došlo k adekvátnej realizácii styku otca s maloletou je potrebná zmena postoja matky vo vzťahu k otcovi, aby dieťa mohlo vnímať stretávanie sa s otcom pozitívne. Zanedbávanie časti prípravy dieťaťa na stretnutie s otcom po psychickej stránke môže spôsobiť nezáujem dieťaťa o kontakt s rodičom". S prihliadnutím na skutočnosť nerealizovania styku dieťaťa s otcom, na podaný návrh matky na zmenu úpravy styku s tým, že styk sa bude realizovať v prítomnosti matky a návrh otca na rozšírenie úpravy styku súd dospel k záveru, že za daných okolností je nevyhnutné nariadenie výchovného opatrenia za účelom realizácie psychologického poradenstva maloletej aj obom rodičom v rozsahu, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Súd má za to, že návrhu matky na uloženie výchovného opatrenia nie je možné vyhovieť v celom rozsahu, keďže intenzita poradenstva jedenkrát do mesiaca súd považuje za neprimeranú, pričom stretnutia v takomto rozsahu pri odstupom času nepriniesli prijateľný výsledok. Súd je toho názoru, že práve intenzita stretávania a priebežná práca s maloletou by mali priniesť žiadaný výsledok, ktorý ako matka sama uviedla, očakáva, t.j. následnú realizáciu styku otca s dieťaťom v zmysle rozhodnutia súdu. Je preto povinnosťou oboch rodičov absolvovať výchovné opatrenie pravidelne, aby nedochádzalo k zbytočným absenciám a jeho nerealizovaniu. Súd vyhovel návrhu otca a stanovil presné termíny stretávania /so súhlasom Slovenského výboru pre UNICEF/, práve z dôvodu, aby neboli nedochádzalo k problémom pri odsúhlasovaní termínov stretnutí. Povinnosťou rodičov je vytvoriť si časový priestor a prispôsobiť sa týmto termínom v záujme ich maloletého dieťaťa.
Súd zamietol návrh matky na uloženie výchovného opatrenia vo zvyšku, t.j. v časti, ktorou matka žiada nevykonávanie doteraz platného rozhodnutia súdu o úprave styku otca s dieťaťom. Súd je toho názoru, že výchovné opatrenie je len opatrením dočasného charakteru, ktorého účelom je poskytnutie a zabezpečenie pomoci rodičom a dieťaťu v súvislosti s problémami so stykom otca s maloletou. Rozhodnutie o úprave styku otca s M. je právoplatné a vykonateľné a rodičia sú povinní plniť na základe tohto exekučného titulu. V danom prípade súd dáva na zváženie otca, aby v prípade pravidelnej realizácie výchovného opatrenia rešpektoval prípadné doporučenia SV pre UNICEF v súvislosti s nadviazaním jeho kontaktu s maloletou. V prípade, že sa dospeje k úspechom, je namieste rešpektovať novo nastavené pravidlá a vynaložiť úsilie, aby k obnoveniu vzťahu došlo nenásilnou formou s prihliadnutím na prvoradý záujem dieťaťa. Súd nevyhovel návrhu v tejto časti zabezpečiac tak otcovi možnosť stretnúť sa maloletou, v prípade, že by dochádzalo k rušeniu termínov stretnutí v SV pre UNICEF zo strany matky.
Súd taktiež zamietol návrh matky na udelenie súhlasu na podanie žiadosti na zmenu priezviska mal. M. na "B.". Súd mal preukázané, že dieťa od rozvodu manželstva vyrastá s matkou, je samozrejmé, že k matke má vytvorenú silnú citovú väzbu a puto. Matka je pre dieťa jednoznačne primárnou osobou. Je však potrebné uviesť, že dieťa má dvoch rodičov, pričom otec prejavuje o maloletú záujem. Pokiaľ sa matka odvoláva na nezáujem, nevhodné správanie otca, odmietanie dieťaťa otcom, súd mal v konaní preukázané, že maloletá vyrastala v rodinnom prostredí s oboma rodičmi do rozvodu manželstva,
následne bola zverená matka, ktorá zabezpečovala jej opateru, pričom otec sa s dieťaťom stretával pravidelne do decembra 2013. Problém nastal od roku 2014, pôvod tohto problému nebol objasnený. Aktuálne dieťa nebolo v riadnom kontakte s otcom po dobu viac ako jedného roku. Dieťa vo veku mal. M. je ľahko ovplyvniteľné, podlieha emóciám a náladám rodičov a v prípade, že má obmedzený kontakt s jedným rodičom, táto skutočnosť ovplyvňuje jeho ďalší vývoj. Zo správy kolízneho opatrovníka mal súd preukázané, že v prípade, že matke bola doporučená intervencia, túto nevyužila bez udania dôvodu, resp. aktuálne s tvrdením, že dôvod odmietnutia si nepamätá. Súd neakceptoval ani dôvody matky vzťahujúce sa k nezáujmu otca o dieťa, keď z priebehu celého konania otca a listinných dôkazov je prezentovaný a zrejmý záujem zo strany otca /dožadovanie sa styku s maloletou, návrh na výkon rozhodnutia, trestné oznámenie za marenie výkonu úradného rozhodnutia/. Pokiaľ ide o plnenie si rodičovských povinností k maloletej zo strany otca, je nesporné, že otec prispieva na výživu dieťa, podľa vyjadrenia otca plnenia nad rámec výživného chcel poskytnúť, ale matka toto odmietla. Pokiaľ sa matka odvoláva na skutočnosť, že dieťa bolo zverené do jej starostlivosti a pre maloletú by bolo prospešné, aby sa volala ako rodina matky, na tieto argumenty súd neprihliadal. Zverenie dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov nie je dôvodom na zmenu priezviska dieťaťa, v prípade, že druhý rodič si riadne plní svoje rodičovské povinnosti a sú zachované aj jeho rodičovské práva. Odmietanie otca maloletou a tým spôsobenú nerealizáciu stretnutí a následné ochladenie vzťahu dieťaťa k otcovi s tým, že maloletá ho podľa vyjadrenia matky považuje za cudzieho, nemožno hodnotiť v neprospech otca, ako ním prejavený nezáujem, keďže matka ako osoba vychovávajúca maloletú má možnosť svojim správaním dieťa ovplyvniť a usmerniť tak, aby bol zachovaný aj vzťah druhého rodiča s dieťaťom. Pokiaľ matka argumentuje neochotou otca pomôcť s opaterou dieťaťa v čase ochorenia maloletej, je pochopiteľný postoj otca a nemožnosť pomôcť, ak matka dieťa neusmerní tak, aby bolo s otcom rado. Vo vzťahu k vyjadreniu matky týkajúceho sa problémov so sociálnou adaptáciou dieťaťa v školskom prostredí, ak má odlišné priezvisko ako rodič, súd opäť konštatuje, že veku primeraným vysvetlením dieťaťu má možnosť matka dosiahnuť pochopenie tejto odlišnosti maloletou. V súčasnej dobe však nie je výnimočné, že rodičia a maloleté dieťa nie sú vždy nositeľmi totožného priezviska. Napokon matka poukazuje na predstavovanie sa mal. M. priezviskom po matke a správu vyhotovenú ústavom. Súd opakovane konštatuje, že vyšetrenie dieťaťa a pohovor s matkou bol vykonaný bez vedomia otca a informácie poskytnuté ústavu sú len jednostranné. Ak sa dieťa predstavuje priezviskom po matke, z vyjadrenia maloletej je nesporné, že mama ju naučila podpisovať sa ako B., mama a učiteľka ju volá B.. Matka síce namietala výsluch dieťaťa ako zmätočný s odôvodnením, že pre dieťa je tatinom starý otec a nie otec dieťaťa. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že matka nepreukázala dôvody na vyhovenie návrhu na udelenie súhlasu na podanie žiadosti na zmenu priezviska maloletej. Aj napriek tomu, že dieťa aktuálne používa priezvisko B. na podnet svojej matky, súd prihliadajúc na vek dieťaťa má za to, že sústavnou a postupnou prácou s mal. M.Ó. je možné dosiahnuť obnovenie vzťahu s otcom a dieťaťu vysvetliť, že otec ju má rád, má záujem s ňou tráviť čas, dať jej dostatok rodičovskej lásky, pričom je jej druhým rodičom, po ktorom nesie maloletá priezvisko. Matka sa odvoláva na záujem dieťaťa, pričom záujmom dieťaťa a jeho právom s odkazom na ustanovenia Zákona o rodine a Dohovor o právach dieťaťa, je právo na oboch rodičov, právo byť v kontakte s oboma rodičmi, právo na výchovu svojimi rodičmi a právo vyrastať v zdravom prostredí. Povinnosťou matky je viesť dieťa k úcte k obom rodičom. Je nepochopiteľné, že dieťa za svojho tatina považuje starého otca, čím je otec automaticky vyčlenený z pozornosti dieťaťa. Povinnosťou matky je dieťa usmerniť tak, aby pochopilo postavenie svojich rodičov a vyrastalo v zdravom prostredí. Jedine rodičia, ich správanie a komunikácia majú najvýznamnejší vplyv na vývin svojho dieťaťa, ktoré reaguje na ich podnety, prežíva ich konflikty a prispôsobuje sa konkrétnym situáciam tak, aby neublížilo svojim rodičom.
Na základe uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Súd sa v rozhodnutí nezaoberal listinnými dôkaz, založenými do spisu vo vzťahu k ďalším nárokom oboch rodičov, o ktorých v tomto rozhodnutí nerozhodoval. Vzhľadom k tomu, že z vykonaného dokazovania vznikla potreba uloženia výchovného opatrenia, rozhodol o tomto nároku. Súčasne na návrh matky rozhodol i o návrhu na udelenie žiadosti na zmenu priezviska, keďže k tejto časti návrhu účastníci nevzniesli iné návrhy na doplnenie dokazovania a výsledky doterajšieho dokazovania postačovali súdu pre rozhodnutie o veci.
Súd bude pokračovať v konaní o návrhu na zvýšenie výživného a návrhoch rodičov na zmeny úpravy styku otca s mal. M..
O trovách konania rozhodne súd konečným rozhodnutím.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do l5 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde, písomne v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďaľšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.