Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/13/2007

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, samosudcom Mgr. Milošom Kolekom, v právnej veci žalobcu: S. U., W. Ľ., I. XX, zastúpený JUDr. Dušanom Remetom, advokátom so sídlom v Prešove, Masarykova 2, proti žalovaným: X. G.. P. T.Y., A.. XX. XX. XXXX, W. F., C. XX, X. W.. S. T., H.. H., A.. XX. XX. XXXX, W. F., C. XX, obaja zastúpení Mgr. Stanislavom Feketem, advokátom so sídlom v Poprade, Nám. Sv. Egídia 42/87, o vydanie nehnuteľnosti a určenie, že kúpna zmluva je zrušená, takto

rozhodol:

konanie v časti o vydanie pozemkov zastavuje,

určuje, že navrhovateľ je podielovým spoluvlastníkom so spoluvlastníckym podielom vo veľkosti 6/10 v celku k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, k.ú. Prešov - pozemku parcela registra CKN číslo XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 165 m2, pozemku parcela registra CKN číslo 7902, zastavané plochy a nádvoria o výmere 137 m2 a pozemku parcela registra CKN číslo XXXX, záhrada o výmere 238 m2,

konanie v časti o náhradu škody nad sumu 16.620,-Eur zastavuje,

v prevyšujúcej časti žalobu zamieta,

o trovách konania rozhodne súd do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Žalobou doručenou súdu dňa 22.1.2007 domáhal sa žalobca, aby súd určil, že kúpna zmluva zo dňa 27.2.2006 o prevode nehnuteľností - rodinný dom s prísl., súpisné číslo XXXX v katastri Prešov, situovaný na parc. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 262 m2 a záhrada na parcele č. XXXX o výmere 278 m2 , zapísané na LV č. XXXX, v podiele 6/10 celku - uzavretá medzi žalobcom a žalovanými je v dôsledku odstúpenia žalobcu od zmluvy zrušená. V žalobe uviedol, že kúpnou zmluvou zo dňa 27.2.2006 podpísanou pred notárom dňa 1.3.2006, žalobca ako vlastník odpredal žalovaným svoj podiel vo výške 6/10 k celku na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX. Podľa čl. III. predmetnej kúpnej sa žalovaní zaviazali za predmetnú nehnuteľnosť zaplatiť kúpnu cenu vo výške 100.000,-Sk a to najneskôr ku dňu podpísania kúpnej zmluvy. Žalobca v polovici roka 2006 dlhodobo odcestoval do zahraničia a na všetky právne úkony týkajúce sa jeho osoby splnomocnil generálnou plnou mocou overenou u notára svoju manželku P. S.. Až do jeho odchodu plnenie so strany žalovaných nedošlo. Napriek uplynutiu doby splatnosti žalovaní dohodnutú kúpnu cenu neuhradili, čím sa dostali do omeškania. Na to boli žalobcom v zastúpení manželky listom z 12.11.2006 písomne vyzvaný na jej úhradu v dodatočnej primeranej lehote. Táto výzva im bola doručená oproti podpisu dňa 21.11.2006. Vzhľadom na to, že ani po tejto výzve zo strany žalovaných k žiadnej úhrade nedošlo, žalobca v zastúpení manželkou využil právo, ktoré mu poskytuje v ods.

1 a jednostranne odstúpil od kúpnej zmluvy z vyššie uvedených dôvodov. Žalovaní sú v súčasnosti evidovaní v katastri nehnuteľnosti ako výluční vlastníci predmetnej nehnuteľnosti, napriek tomu, že táto odstúpením od zmluvy zo zákona patrí žalobcovi. Napriek výzve nehnuteľnosť odmietajú vydať a naďalej ju neoprávnene užívajú.

Žalovaní so žalobou nesúhlasili. Namietali, že splnomocnená P. S. nemohla na základe generálnej plnej moci zo dňa 6.6.2006 vykonať úkon odstúpenia od zmluvy. Namietali, že spolu s odstúpením od zmluvy nebolo žalovaným doručené aj splnomocnenie pre zastupovanie žalobcu manželkou a taktiež namietali, že odstúpenie nebolo spojené so splnomocnením tak, aby tvorilo technickú jednotu. Ďalej uviedli, že žalovaní v 1. a 2. rade splnili svoju povinnosť vyplývajúcej z kúpnej zmluvy a uhradili kúpnu cenu v zmysle dohody s predávajúcim. Na základe zmluvy zo dňa 31.7.2006 Mária Popovičová ako predávajúca previedla nehnuteľnosť - byt, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX v katastrálnom území Prešov

- do spoluvlastníctva Y. F., U. S., P. O. Y. Y. S.E. (dcéry žalobcu) každému v podiele 1. V zmysle ústnej dohody medzi predávajúcou, všetkými kupujúcimi a žalovanými uhradili žalovaní kúpnu cenu za všetkých kupujúcich. V zmysle dohody so žalobcom istina 147.500,-Sk, ktorú uhradili manželia G.. P. Y. W.. S. T. za kupujúcu v 4. rade Y. S. predstavuje ich plnenie, ktoré mali uhradiť G.. U. S. v zmysle čl. 3 kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva zo dňa 27.2.2006.

Vo veci súd už raz rozhodol rozsudkom z 01. 12. 2010 tak, že žalobu zamietol. Tento rozsudok bol odvolacím súdom zrušený, pričom odvolací súd vyslovil nasledovné právne závery: „Nezodpovedá skutkovým zisteniam, že účastníci uzatvorili nepomenovanú zmluvu. Nie je zrejmé, prečo nadobudnutie vlastníckeho práva žalovanými k predmetným nehnuteľnostiam prvostupňový súd vyhodnotil ako nepomenovanú zmluvu a čo ho viedlo k záveru, že účastníci uzatvorili simulovaný právny úkon. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaní mali v úmysle spoluvlastnícky podiel od žalobcu kúpiť, a teda pri uzatváraní kúpnej zmluvy nič nepredstierali. Z doteraz vykonaného dokazovania vyplýva, že z tvrdených dôvodov mohlo dôjsť k odstúpeniu od zmluvy, pričom je potrebné zaoberať sa platnosťou tejto zmluvy. Je potrebné skúmať, či zbúraním rodinného domu nedošlo k vzniku novej veci, čím by u žalobcu došlo k strate spoluvlastníctva k novej veci. Na to je však potrebné vykonanie znaleckého dokazovania. Vydanie spoluvlastníckych podielov od žalovaných nie je možné, pretože žalovaní sa už stali podielovými spoluvlastníkmi, keď spoluvlastnícke podiely nadobudli od ďalších spoluvlastníkov v pomere 4/10.“

Podaním doručeným súdu dňa 11.6.2012 žalobca zobral žalobu späť v časti o vydanie nehnuteľností (pozemkov) a zmenil petit žaloby podľa textu uvedeného nižšie. V rozsahu späťvzatia súd konanie zastavil podľa .

Dňa 18. 12. 2012 súd pripustil zmenu petitu žaloby v tomto znení: „určuje, že kúpna zmluva zo dňa 27. 2. 2006, uzavretá medzi navrhovateľom ako predávajúcim a odporcami ako kupujúcimi, ktorej predmetom bol prevod spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 6/10 k celku v nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX, kat. územie Prešov, je v dôsledku platného odstúpenia od tejto kúpnej zmluvy zrušená,

určuje, že navrhovateľ je podielovým spoluvlastníkom so spoluvlastníckym podielom vo veľkosti 6/10 k celku v nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX, kat. územie Prešov - pozemku parcela registra C O. Č.. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 165 m2, pozemku parcela registra C KN č. XXXX/ X zastavané plochy a nádvoria o výmere 137 m2 a pozemku parcela registra C KN č. 7910 záhrady o výmere 238 m2,

odporcovia sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 37.841 Eur v lehote 3 dní.“

Na pojednávaní dňa 21.3.2013 žalobca titulom náhrady škody žiadal priznať len sumu 16.620,-Eur a v prevyšujúcej časti žalobu zobral späť. Žalovaný so späťvzatím súhlasil, a preto v tejto časti súd konanie zastavil podľa .

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, zmluvou o prevode vlastníctva bytu zo dňa 31.2006, kúpnou zmluvou o prevode nehnuteľnosti zo dňa 27.2.2006, výzvou na zaplatenie kúpnej ceny, odstúpením od zmluvy, generálnou plnou mocou, fotodokumentáciou, kolaudačným rozhodnutí, listom vlastníctva a zistil tento skutkový stav:

Účastníci konania uzavreli dňa 27.2.2006 kúpnu zmluvu. Predmetom zmluvy bol spoluvlastnícky podiel 6/10 k rodinnému domu spolu s pozemkami, zapísanému na LV č. XXXX, k.ú. Prešov. Žalobca ako predávajúci predal svoj podiel na týchto nehnuteľnostiach žalovaným za dohodnutú kúpnu cenu 100.000,-Sk. Kúpna cena mala byť podľa zmluvy uhradená pri podpise zmluvy zložením k rukám predávajúceho v plnej výške, o čom sa mal vyhotoviť samostatný zápis za účasti svedkov. Žalovaní kúpnu cenu 100.000,-Sk žalobcovi nezaplatili.

Dňa 6.6.2006 udelil žalobca svojej manželke P. S. generálnu plnú moc na všetky právne úkony v súvislosti so zastupovaním jeho osoby.

Listom zo dňa 12.11.2006 P. S., manželka žalobcu, vyzvala žalovaných na uhradenie kúpnej ceny v dodatočnej lehote 3 dní od doručenia výzvy. Táto výzva bola doručená žalovaným dňa 21.11.2006, žalovaní na ňu nereagovali.

Listom zo dňa 30.11.2006 G.. P. S. splnomocnená žalobcom odstúpila od kúpnej zmluvy zo dňa 27.2.2006 z dôvodu, že dojednaná kúpna cena nebola uhradená ani v zmluvnom termíne ani v dodatočne poskytnutej lehote. Na toto odstúpenie reagovali žalovaní listom ich právneho zástupcu zo dňa 19.1.2007 v ktorom uviedli, že neuznávajú odstúpenie od zmluvy v celom rozsahu z dôvodu, že jediným vlastníkom nehnuteľnosti a predávajúcim bol G.. U. S.. Uviedli ďalej, že na základe zmluvy zo dňa 31.7.2006 P. F. previedla nehnuteľnosť - byt zapísané na LV č. XXXX do vlastníctva Y. F., U. S., P. O. Y. Y. S.. V zmysle ústnej dohody medzi predávajúcou a všetkými kupujúcimi a žalovanými uhradili žalovaní kúpnu cenu za všetkých kupujúcich a to tiež za Y. S. sumu 147.500,-Sk. V zmysle dohody so žalobcom istina 147.500,-Sk, ktorú uhradili žalovaní za kupujúcu v 4. rade Y. S. prestalo ich plnenie, ktoré mali uhradiť G.. U. S. na základe čl. 3 kúpnej zmluvy zo dňa 27.2.2006.

Dňa 31.7.2006 skutočne bola uzatvorená kúpna zmluva o prevode vlastníctva bytu medzi predávajúcou P. F. Y. O. Y. F.D., U. S., P. O. Y. Y. S. (súrodencami a dcérou žalobcu). Kupujúci nadobudli do podielového spoluvlastníctva každý v 1 predmetný byt spolu s príslušenstvom za dohodnutú kúpnu cenu 590.000,- Sk a sú zapísaní na liste vlastníctva ako podieloví spoluvlastníci tejto nehnuteľnosti. Žalovaní zaplatili celú kúpnu cenu 590.000,-Sk za všetkých kupujúcich. Žalovaní financovali aj rekonštrukciu tohto bytu v sume 50.000,-Sk.

Žalobca tvrdí, že kúpna zmluva zo dňa 27.2.2006 bola podpisovaná len z dôvodu ochrany nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pred exekúciou, ktorá práve v tom čase prebiehala na jeho majetok. Po ukončení exekúcie mala byť nehnuteľnosť prevedené naspäť do vlastníctva žalobcu, prípadne mali účastníci rokovať o uzatvorení kúpnej zmluvy z vyššou cenou.

Žalovaní tvrdia, že kúpna zmluva zo dňa 27.2.2006 nebola podpisovaná len z dôvodu ochrany majetku žalobcu pred exekúciou. Žalovaní mali reálny záujem nadobudnúť túto nehnuteľnosť a zrekonštruovať dom, ktorý stal na danom pozemku. Ako protiplnenie nemali poskytnúť dojednanú kúpnu cenu 100.000,- Sk, ale 800.000,-Sk. Za týchto 800.000,-Sk mali kúpiť byt, ktorý by sa stal podielovým spoluvlastníctvom Y. F., U. S., P. O. a niektorého z deti G.. U. S. (spoluvlastníkmi tohto bytu sa teda mali stať všetci súrodenci žalobcu, pričom jedným zo súrodencov žalobcu je aj matka žalovaného v 1. rade, ktorá sa svojho podielu zriekla v prospech žalovaných).

V konaní bolo výsluchom svedkov - súrodencov žalobcu preukázané, že žalovaní mali reálny a vážny záujem o trvalé nadobudnutie predmetných nehnuteľnosti za účelom výstavby, resp. rekonštrukcie rodinného domu. Svedkyňa Y. F. vypovedala, že žalobca bol spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností v 6/10 a to z toho dôvodu, že zdedil po otcovi celý jeho podiel pripadajúci na dom. Žalovaním ich matky bolo, aby celý tento majetok pripadol do spoluvlastníctva v rovnakých podieloch všetkým súrodencom žalobcu vrátane žalobcu. Nehnuteľnosti teda mali byť prevedené zmluvou na žalovaných, pričom spoluvlastníci domu nemali dostať žiadnu finančnú hotovosť. Žalovaní ako kupujúci mali kúpiť byt v ktorom by bývala sestra žalobcu P. O., pričom spoluvlastníkom tohto bytu mali byť všetci súrodenci žalobcu okrem matky žalovaného v 1. rade. Rovnako vypovedala aj C. T. (matka žalovaného v 1. rade), teda že spoluvlastnícky podiel žalobcu mali žalovaní reálne kúpiť za 800.000,-Sk, pričom suma 800.000,-Sk nemala byť vyplatená v hotovosti, mal byť za ňu zakúpený byt v ktorom by bývala sestra P. O.. Svedkyňa P. O. rovnako potvrdila, že ako náhradu za kúpu domu mal byť pre ňu zabezpečený byt. Očakávala, že spoluvlastníkom tohto bytu bude z niektorými svojimi súrodencami, nie však so žalobcom.

Ďalšími spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXX boli štyria súrodenci žalobcu, vlastnícke právo k týmto podielom nadobudli žalovaní od nich na základe ďalšej zmluvy. Od každého za kúpnu cenu 200.000,-Sk, ktorá nebola žalovanými vyplatená. Napriek tomu predávajúci - súrodenci žalobcu podpísali potvrdenie o tom, že kúpnu cenu od žalovaných obdŕžali.

Po nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaných na LV XXXX žalovaní dom, ktorý bol na daných pozemkoch vystavaný, zbúrali až na úroveň pivníc a vystavali na tom mieste nový dom, ktorého pôdorys neprebieha rovnakými hranicami ako pôdorys pôvodného domu a má aj iné priestorové riešenie.

Po zrušení veci odvolacím súdom, súd vykonal dokazovanie znaleckým posudkom G.. O., z ktorého vyplýva, že pri prestavbe rodinného domu na adrese P. X, F., v katastrálnom území Prešov, bol predmetný dom svojou obnovou zmenený o cca 90 % oproti svojmu pôvodnému stavu, čo znamená, že iba 10 % novej stavby je súčasťou stavby pôvodnej. Z výsluchu vypočutých svedkov vyplynulo, že dom, pôvodne stojaci na adrese P. X, F., bol zbúraný až do základov v máji 2007. Z tohto vyplýva, že pôvodný dom, ako vec v právnom slova zmysle, prestal existovať a novo postavený dom je novou vecou, ktorého žalobca nie je podielovým spoluvlastníkom (čo zodpovedá aj vyslovenému právnemu názoru odvolacím súdom). Tomuto zodpovedá aj úprava petitu, kedy žalobca žiadal určiť svoje vlastnícke právo len k pozemkom, nie k stavbe - rodinnému domu.

Podľa , (ďalej aj „“) právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.

Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa , od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

Podľa , právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Podľa každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

„Za demoláciu stavby v zmysle , kedy vec prestáva existovať v zmysle práva, treba považovať takú deštrukciu pôvodnej stavby, po ktorej prestalo byť poznateľné dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia.“ - Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. februára 1997, sp.zn. .

V danom prípade bolo preukázané, že účastníci konania uzavreli dňa 27.2.2006 kúpnu zmluvu o prevode spoluvlastníckeho podielu žalobcu na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX k.ú. Prešov. V zmluve bola dojednaná kúpna cena 100.000,-Sk, ktorú mali kupujúci zaplatiť najneskôr ku dňu podpísania kúpnej zmluvy.

Žalovaní dojednanú kúpnu cenu nezaplatili ku dňu podpísania zmluvy a nezaplatili ju ani na základe dodatočnej výzvy. Následne listom zo dňa 30.11.2006 žalobca v zastúpení svojou manželkou G.. P. S. od predmetnej kúpnej zmluvy odstúpil. Predmetom konania je od začiatku konania určenie relevantnosti odstúpenia od zmluvy, teda či týmto odstúpením od zmluvy je daná kúpna zmluva zrušená. Je nepochybné, že formálne sú splnené všetky podmienky na to, aby toto odstúpenie bolo platným odstúpením od zmluvy - žalovaní ako kupujúci dojednanú kúpnu cenu nezaplatili ani v dodatočne poskytnutej lehote, žalobca mal teda dôvod na postup podľa .

Žalobca pri doručovaní výzvy ako aj odstupovaní od zmluvy konal v zastúpení svojou manželkou P. S. na základe generálnej plnej moci zo dňa 6.6.2006. Podľa názoru súdu táto generálna plná moc dávala manželke žalobcu P. S. právo doručovať výzvu na zaplatenie kúpnej ceny aj odstupovať od zmluvy. Jedná sa nie o splnomocnenie na určité právne úkony, ale o splnomocnenie na všetky právne úkony. Námietky žalovaných týkajúce sa formálnej neplatnosti odstúpenia od zmluvy, teda podľa názoru súdu neobstoja. V konaní však zostalo sporným, či táto generálna plná moc bola pripojená k právnym úkonom P. S.. Žalovaní túto skutočnosť popierali a žalobca o tom nepredložil žiadne dôkazy. Súd však ma za to, že z oboch právnych úkonoch, ktoré urobila P. S. za žalobcu, vyplýva, že nekoná v svojom mene, ale koná za žalobcu. Súčasne je nesporné, že generálna plná moc zo dňa 6.6.2006 v tom čase už existovala, podpisy na nej totižto boli u notára osvedčované dňa 6.6.2006. Preto súd má za to, že manželka žalobcu uvedené úkony platne vykonala.

Vychádzajúc z právneho názoru odvolacieho súdu, pokiaľ neobstojí záver o simulovanom právnom úkone, pričom rozpor písomne vyhotoveného právneho úkonu s obsahom dohody účastníkov konania spočíval v tom, že zatiaľ čo v skutočnosti si účastníci dohodli prevod spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam za odplatu vo forme nadobudnutia vlastníckeho práva tretích osôb k bytu, v písomnej forme sa konštatovalo zaplatenie kúpnej ceny 100.000,- Sk. Súd je však viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a nemôže túto zmluvu považovať za simulovaný právny úkon. Z právneho názoru odvolacieho súdu vyplýva, že neplatnosť zmluvy nespôsobuje ani nedostatok úmyslu žalobcu uzavrieť danú zmluvu, ak vážny úmysel bol na strane žalovaných. Súdu prvého stupňa nie sú známe žiadne ďalšie dôvody neplatnosti tohto právneho úkonu a teda túto zmluvu považuje za platnú. Ako od platnej zmluvy bolo možné od tejto zmluvy odstúpiť, na čo boli, podľa názoru odvolacieho súdu, splnené aj zákonné podmienky. Preto odstúpenie od zmluvy, ktoré vykonala manželka žalobcu, je platným právnym úkonom. Žalobca však nemá naliehavý právny záujem ( ) na určení, že zmluva z 27.2.2006 je zrušená v dôsledku platného odstúpenia od zmluvy, pretože navrhované rozhodnutie nijako nezmení jeho právne postavenie. Žalobca sa môže domáhať a aj sa domáha svojich práv žalobou na plnenie, teda domáha sa určenia svojho vlastníckeho práva, resp. náhrady škody. Samotné určovanie faktu, že zmluva je zrušená odstúpením od zmluvy nie je nevyhnutné, a preto súd žalobu v tejto časti zamietol.

Ak žalobca odstúpil platne od zmluvy, potom odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušila ( ) a žalobca sa znovu stal spoluvlastníkom veci, teda pozemkov v podiele 6/10-tín. Súd preto vyhovel žalobe v časti o určenie spoluvlastníctva žalobcu k pozemkom, ktoré boli predmetom zmluvy zo dňa 27. 02. 2006. Vlastníkom domu sa v dôsledku odstúpenia stať nemohol, pretože pôvodný dom ako predmet práva zanikol deštrukciou stavby v máji 2007.

Čo sa týka nároku na náhradu škody, ktorú uplatnil žalobca prvýkrát podaním na súd dňa 11. 06. 2012, tu súd poukazuje na námietku premlčania, ktorú vzniesol žalovaný. Vychádzajúc z právneho názoru odvolacieho súdu je nepochybné, že pokiaľ žalovaní zbúrali rodinný dom, ktorý bol predmetom zmluvy, napriek platnému odstúpeniu od zmluvy, konali protiprávne, pretože odstúpením od zmluvy sa

mal navrátiť pôvodný stav, a teda žalobca mal byť spoluvlastníkom pôvodného domu v podieli 6/10 a žalovaní nemali právo vykonávať na základe vlastného rozhodnutia úpravy na tejto veci. Je nepochybné aj to, že takýmto protiprávnym úkonom žalovaných došlo k vzniku škody na strane žalobcu, ktorej výška je totožná s cenou 6/10-tín rodinného domu (keďže činnosťou žalovaných došlo k zániku tohto domu). Poukazujúc na vznesenú námietku premlčania, je potrebné zaoberať sa tým, či došlo alebo nedošlo k premlčaniu nárokov žalobcu na náhradu škody. Právo na náhradu škody sa premlčiava v lehote 2 rokov odkedy sa poškodený dozvie kto za škodu zodpovedá a aká je výška škody. Žalobcovia vedeli o tom, že sa vykonáva rekonštrukcia tohto rodinného domu, o čom svedčí aj návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktoré podali na súd dňa 15. 06. 2007. Z výsluchu žalovaného a svedkov vyplynulo, že najneskôr v máji 2007 bola zbúraná celá nadzemná časť domu a teda tým došlo právne k zániku pôvodného domu. Najneskôr tým momentom vznikla škoda a začala plynúť objektívna premlčacia doba. Od okamihu vedomosti o zbúraní domu mal žalobca možnosť napríklad aj znaleckým posudkom zistiť, aká bola hodnota domu, aby mohol uplatňovať svoje právo na náhradu škody. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie NS SR č. podľa ktorého „... premlčacia doba začína plynúť odo dňa, kedy sa poškodený o škode skutočne (teda nie iba predpokladane dozvedel), t. j. kedy nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia.“ Žalobca vedomosť o zbúraní domu získal najneskôr na pojednávaní dňa 14.9.2009, kedy to žalovaný uviedol. Pri podaní odvolania doručeného súdu dňa 9.2.2011 žalobca predložil fotografie vyhotovené jeho manželkou v marci 2009, pričom z týchto fotografií je zrejmé, že pôvodný dom už bol zbúraný. Žalobca sa v septembri 2009 už zdržiaval na území SR a mohol sa s týmito fotografiami oboznámiť. Na pojednávaní dňa 8.2.2010 bol oboznamovaný za prítomnosti žalobcu znalecký posudok č. 056/2006, ktorý určoval všeobecnú hodnotu tohto domu. Tento posudok je dostatočným základom pre také určenie škody, aby mohla byť podaná žaloba na súd, aj keď je z času cca 1 rok pred deštrukciou stavby, pretože za dobu jedného roka nedošlo k výraznej zmene hodnoty stavby.

Dňom 8.2.2010 mal žalobca k dispozícii, mal všetky informácie potrebné na to, aby uplatnil svoju pohľadávku na náhradu škody, teda vedel aj o tom, kto za škodu zodpovedá a vedel aj o výške škody v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia. Z uvedeného vyplýva, že pohľadávka žalobcu na náhradu škody sa začala premlčiavať najneskôr počnúc od 9. 2. 2010 a dvojročná premlčacia doba uplynula 8. 2. 2012, teda pred uplatnením práva na náhradu škody na súde. Je právne bezvýznamné, z akej objektívnej premlčacej doby bude súd vychádzať, pretože premlčacia doba sa ukončila uplynutím subjektívnej premlčacej lehoty, nie objektívnej lehoty. Subjektívna lehota vždy plynie v rámci objektívnej lehoty a k premlčaniu dochádza uplynutím subjektívnej lehoty. Z uvedených dôvodov (pre premlčanie práva) súd žalobu v časti o náhradu škody zamietol.

Premlčacia doba podľa názoru súdu neplynie od oboznámenia sa žalobcu so znaleckým posudkom G.. O., pretože z tohto znaleckého posudku nevyplýva, že celý pôvodný dom bol zbúraný. Zo znaleckého posudku vyplýva, že pri budovaní nového domu bolo zbúrané cca 90 % starej stavby, a teda z tohto posudku nemožno urobiť záver o zániku veci (zánik stavby súd posudzuje podľa rozhodnutia NS SR ).

Súd poukazuje na rozhodnutie NS SR podľa ktorého „Rozhodujúcim teda je, kedy sa poškodený o skutkových okolnostiach preukázateľne dozvedel, a nie či a kedy si mohol na ich základe vytvoriť právny záver o zodpovednosti určitej osoby či si overiť jej identitu. Začiatok behu subjektívnej premlčacej doby nie je závislý na tom, či a kedy si poškodený zabezpečí dostatok dôkazov alebo kedy si vytvorí pre neho priaznivejšiu procesnú situáciu k tomu, aby skutkové okolnosti, o ktorých má vedomosť, mohol v súdnom konaní preukázať.“ Táto časť odôvodnenia sa zaoberala získaním vedomosti o osobe zodpovednej za škodu a podľa názoru súdu rovnako je potrebné posudzovať aj nadobudnutie vedomosti o škode. Dôležitým je teda dozvedenie sa o skutkových okolnostiach, na základe ktorých možno urobiť záver o škode, nie je možné čakať na zabezpečenie dôkazov potvrdzujúcich tieto skutkové okolnosti. Skutkové tvrdenie o zbúraní celej stavby prvýkrát uviedol žalovaný v 1. rade dňa 14.9.2009 a následne bolo potvrdené svedkami. Súd má preto za to, že vedomosť o zbúraní domu má žalobca od 14.9.2009.

O trovách konania rozhodne súd, vzhľadom na obtiažnosť veci, až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.