Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11Co-63-2013.pdf
PDF · 124.07 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/63/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Romana Tótha a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobcu: U. S., bývajúci v S., I. XX, zastúpený JUDr. Dušanom Remetom, advokátom, Masarykova 2, Prešov, proti žalovaným: 1/ Ing P. T., 2/ Bc. S. T., obaja bývajúci v F., C. XX, zastúpení Mgr. Stanislavom Feketem, advokátom so sídlom v Poprade, Nám. Sv. Egídia 42/87, o vydanie nehnuteľnosti a určenie, že kúpna zmluva je zrušená, o odvolaní žalobcu a žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 13C/13/2007-505 zo dňa 27.3.2013 jednomyseľne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým bolo určené, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom v pomere 6/10 k celku k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX k. ú. F., a to parc. č. 7909/1 vo výmere 165 m2 zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 7909/2 vo výmere 137 m2 zastavané plochy a nádvoria a parc. č. 7910 vo výmere 238 m2 záhrady.
M e n í rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t. j. vo výroku, ktorým bol návrh žalobcu o zaplatenie sumy 16.620,- eur zamietnutý tak, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 16.620,- eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odvolacie konanie zastavuje ohľadne odvolania žalobcu proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bola zamietnutá žaloba o určenie, že kúpna zmluva zo dňa 27.2.2006, uzavretá medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovanými ako kupujúcimi, ktorej predmetom bol prevod spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 6/10 k celku v nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX k.ú. F. je v dôsledku platného odstúpenia od tejto kúpnej zmluvy zrušená.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom konanie v časti o vydanie pozemkov zastavil. Ďalej určil, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom so spoluvlastníckym podielom vo veľkosti 6/10 k celku k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXXX k. ú. F., pozemku parcela registra C KN č. 7909/1 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 165 m2, pozemku parcela registra C KN č. 7902 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 137 m2 a pozemku parcela registra C KN č. 7901 záhrada vo výmere 238 m2. Ďalej v konaní v časti o náhradu škody nad sumu 16.620,- eur zastavil a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
V dôvodoch tohto rozsudku uviedol, že žalobca sa domáhal určenia, že kúpna zmluva zo dňa 27.2.2006 o prevode nehnuteľností - rodinný dom s prísl., súpisné číslo XXXX v katastri F., situovaný na parc. 7909 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 262 m2 a záhrada na parcele č. 7910 vo výmere 278 m2 , zapísané na LV č. XXXX, v podiele 6/10 k celku - uzavretá so žalovanými je v dôsledku odstúpenia žalobcu od zmluvy zrušená. Ďalej uviedol, že kúpnou zmluvou zo dňa 27.2.2006, podpísanou pred
notárom dňa 1.3.2006, žalobca ako vlastník odpredal žalovaným svoj podiel vo výške 6/10 k celku na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX. Podľa čl. III. kúpnej zmluvy sa žalovaní zaviazali za predmetnú nehnuteľnosť zaplatiť kúpnu cenu vo výške 100.000,- Sk a to najneskôr ku dňu podpísania kúpnej zmluvy. Žalobca v polovici roka 2006 dlhodobo odcestoval do zahraničia a na všetky právne úkony týkajúce sa jeho osoby splnomocnil generálnym plnomocenstvom overeným u notára svoju manželku P. S.. Až do jeho odchodu plnenie zo strany žalovaných nedošlo. Napriek uplynutiu doby splatnosti žalovaní dohodnutú kúpnu cenu neuhradili, čím sa dostali do omeškania. Žalobcom v zastúpení manželky listom z 12.11.2006 boli písomne vyzvaní na úhradu kúpnej ceny v dodatočnej primeranej lehote. Táto výzva im bola doručená dňa 21.11.2006. Vzhľadom na to, že ani po tejto výzve zo strany žalovaných k žiadnej úhrade nedošlo, žalobca v zastúpení manželky využil právo, ktoré mu poskytuje Občiansky zákonník v zmysle § 517 ods. 1 a jednostranne odstúpil od kúpnej zmluvy z vyššie uvedených dôvodov. Žalovaní sú v súčasnosti evidovaní v katastri nehnuteľnosti ako výluční vlastníci predmetnej nehnuteľnosti, napriek tomu, že táto odstúpením od zmluvy zo zákona patrí žalobcovi. Napriek výzve žalovaní nehnuteľnosť odmietajú vydať a naďalej ju neoprávnene užívajú. Žalovaní so žalobou nesúhlasili. Namietali, že P. S. na základe splnomocnenia nemohla vykonať úkon odstúpenia od zmluvy. Namietali, že spolu s odstúpením od zmluvy im nebolo doručené splnomocnenie na zastupovanie žalobcu jeho manželkou a že odstúpenie od zmluvy nebolo spojené so splnomocnením tak, aby tvorilo technickú jednotu. Ďalej uviedli, že svoju povinnosť plniť z kúpnej zmluvy splnili a uhradili ju v zmysle dohody, podľa ktorej na základe zmluvy zo dňa 31.7.2006 P. F. ako predávajúca previedla nehnuteľnosť - byt, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX v k. ú. F. - do spoluvlastníctva Y. F., U. S., P. O. a Y. S. (dcéry žalobcu) každému v podiele 1 a v zmysle ústnej dohody medzi predávajúcou a všetkými kupujúcimi a žalovanými, títo uhradili kúpnu cenu za všetkých kupujúcich. V zmysle dohody so žalobcom istina 147.500,- Sk, ktorú žalovaní uhradili za kupujúcu v 4. rade Y. S. predstavovala ich plnenie, ktoré mali uhradiť žalobcovi v zmysle čl. III. kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva zo dňa 27.2.2006. Ďalej súd prvého stupňa konštatoval, že v tejto veci už raz rozhodol rozsudkom z 01.12.2010 tak, že žalobu zamietol, avšak odvolací súd tento rozsudok zrušil s vyslovením právneho názoru, podľa ktorého nezodpovedá skutkovým zisteniam, že účastníci uzatvorili nepomenovanú zmluvu, ďalej s tým, že nie je zrejmé, prečo nadobudnutie vlastníckeho práva žalovanými k predmetným nehnuteľnostiam prvostupňový súd vyhodnotil ako nepomenovanú zmluvu a čo ho viedlo k záveru, že účastníci uzatvorili simulovaný právny úkon. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaní mali v úmysle spoluvlastnícky podiel od žalobcu kúpiť, a teda pri uzatváraní kúpnej zmluvy nič nepredstierali. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že z tvrdených dôvodov mohlo dôjsť k odstúpeniu od zmluvy, pričom je však potrebné zaoberať sa platnosťou zmluvy. Je potrebné skúmať, či zbúraním rodinného domu nedošlo k vzniku novej veci, čím by u žalobcu došlo k strate spoluvlastníctva k novej veci. Na to je však potrebné vykonanie znaleckého dokazovania. Vydanie spoluvlastníckych podielov od žalovaných nie je možné, pretože žalovaní sa už stali podielovými spoluvlastníkmi, keď spoluvlastnícke podiely nadobudli od ďalších spoluvlastníkov v pomere 4/10.
Podaním doručeným súdu dňa 11.6.2012 žalobca zobral žalobu späť v časti o vydanie nehnuteľností (pozemkov) a zmenil petit žaloby. V rozsahu späťvzatia súd konanie zastavil a dňa 18.12.2012 pripustil zmenu petitu žaloby v tom znení, aby súd určil, že kúpna zmluva zo dňa 27.2.2006, uzavretá medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovanými ako kupujúcimi, ktorej predmetom bol prevod spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 6/10 k celku v nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. F., je v dôsledku platného odstúpenia od tejto kúpnej zmluvy zrušená. Ďalej, aby súd určil, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom so spoluvlastníckym podielom vo veľkosti 6/10 k celku k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. F. - pozemku parcela registra C KN č. 7909/1 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 165 m2, pozemku parcela registra C KN č. 7909/2 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 137 m2 a pozemku parcela registra C KN č. 7910 záhrady vo výmere 238 m2. Ďalej, aby žalovaní boli zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 37.841,- eur v lehote 3 dní s tým, že na pojednávaní dňa 21.3.2013 žalobca titulom náhrady škody žiadal priznať len sumu 16.620,- eur a v prevyšujúcej časti zobral žalobu späť. Žalovaní so späťvzatím súhlasili, a preto v tejto časti súd konanie zastavil podľa § 96 O.s.p..
Súd na základe vykonaného dokazovania zistil skutkový stav, podľa ktorého účastníci konania uzavreli dňa 27.2.2006 kúpnu zmluvu. Predmetom zmluvy bol spoluvlastnícky podiel 6/10 k rodinnému domu spolu s pozemkami, zapísanými na LV č. XXXX, k.ú. F.. Žalobca ako predávajúci predal svoj podiel na týchto nehnuteľnostiach žalovaným za dohodnutú kúpnu cenu 100.000,- Sk. Kúpna cena mala byť podľa zmluvy uhradená pri podpise zmluvy, o čom sa mal vyhotoviť samostatný zápis za účasti svedkov.
Žalovaní kúpnu cenu 100.000,-Sk žalobcovi nezaplatili. Dňa 6.6.2006 udelil žalobca svojej manželke P. S. generálnu plnú moc na všetky právne úkony v súvislosti so zastupovaním jeho osoby. Listom zo dňa 12.11.2006 P. S., manželka žalobcu, vyzvala žalovaných na uhradenie kúpnej ceny v dodatočnej lehote 3 dní od doručenia výzvy. Táto výzva bola žalovaným doručená dňa 21.11.2006, a títo na ňu nereagovali. Listom zo dňa 30.11.2006 Ing. P. S. ako zástupkyňa žalobcu odstúpila od kúpnej zmluvy v jeho mene zo dňa 27.2.2006 z dôvodu, že dohodnutá kúpna cena nebola uhradená ani v zmluvnom termíne, ani v dodatočne poskytnutej lehote. Na toto odstúpenie žalovaní reagovali listom zo dňa 19.1.2007, v ktorom uviedli, že neuznávajú odstúpenie od zmluvy v celom rozsahu z dôvodu, že jediným vlastníkom nehnuteľnosti a predávajúcim bol Ing. U. S.. Uviedli, že na základe zmluvy zo dňa 31.7.2006 P. F. previedla nehnuteľnosť - byt zapísaný na LV č. XXXX do vlastníctva Y. F., U. S., P. O. a Y. S.. V zmysle ústnej dohody medzi predávajúcou a všetkými kupujúcimi a žalovanými uhradili žalovaní kúpnu cenu za všetkých kupujúcich a to tiež aj za Y. S. sumu 147.500,- Sk. V zmysle dohody so žalobcom istina 147.500,- Sk, ktorú žalovaní uhradili za kupujúcu v 4. rade Y. S. predstavovala ich plnenie, ktoré mali uhradiť žalobcovi na základe čl. III. kúpnej zmluvy zo dňa 27.2.2006. Dňa 31.7.2006 skutočne bola uzatvorená kúpna zmluva o prevode vlastníctva bytu medzi predávajúcou P. F. a kupujúcimi Y. F., U. S., P. O. a Y. S. (súrodencami a dcérou žalobcu). Kupujúci nadobudli do podielového spoluvlastníctva každý v 1 predmetný byt spolu s príslušenstvom za dohodnutú kúpnu cenu 590.000,- Sk a sú zapísaní na liste vlastníctva ako podieloví spoluvlastníci tejto nehnuteľnosti. Žalovaní zaplatili celú kúpnu cenu 590.000,- Sk za všetkých kupujúcich a financovali aj rekonštrukciu tohto bytu v sume 50.000,- Sk. Žalobca tvrdil, že kúpna zmluva zo dňa 27.2.2006 bola podpísaná z dôvodu ochrany nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pred exekúciou, ktorá práve v tom čase prebiehala na jeho majetok. Po ukončení exekúcie mala byť nehnuteľnosť prevedená naspäť do vlastníctva žalobcu, prípadne mali účastníci rokovať o uzatvorení kúpnej zmluvy s vyššou cenou. Žalovaní tvrdili, že kúpna zmluva zo dňa 27.2.2006 nebola podpisovaná len z dôvodu ochrany majetku žalobcu pred exekúciou, pretože mali reálny záujem nadobudnúť túto nehnuteľnosť a zrekonštruovať dom, ktorý stal na uvedenom pozemku. Ako protiplnenie nemali poskytnúť dohodnutú kúpnu cenu 100.000,-Sk, ale 800.000,- Sk. Za týchto 800.000,- Sk mali kúpiť byt, ktorý by sa stal podielovým spoluvlastníctvom Y. F., U. S., P. O. a niektorého z detí Ing. U. S. (spoluvlastníkmi tohto bytu sa teda mali stať všetci súrodenci žalobcu, pričom jedným zo súrodencov žalobcu je aj matka žalovaného v 1. rade, ktorá sa svojho podielu zriekla v prospech žalovaných). Výsluchom svedkov - súrodencov žalobcu mal súd za preukázané, že žalovaní mali reálny a vážny záujem o trvalé nadobudnutie predmetných nehnuteľností za účelom výstavby, resp. rekonštrukcie rodinného domu.
Po nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXXX žalovaní dom, ktorý bol na daných pozemkoch vystavaný, zbúrali až na úroveň pivníc a vystavali na tomto mieste nový dom, ktorého pôdorys neprebiehal rovnakými hranicami ako pôdorys pôvodného domu a má aj iné priestorové riešenie. Po zrušení veci odvolacím súdom, súd prvého stupňa vykonal dokazovanie znaleckým posudkom Ing. O., z ktorého vyplynulo, že pri prestavbe rodinného domu na adrese P. X, F., v katastrálnom území F., bol predmetný dom svojou obnovou zmenený o cca 90 % oproti svojmu pôvodnému stavu, čo znamená, že iba 10 % novej stavby je súčasťou stavby pôvodnej. Z výsluchu svedkov vyplynulo, že dom, pôvodne stojaci na adrese P. X, F., bol zbúraný až do základov v máji 2007. Z toho pre súd vyplynulo, že pôvodný dom, ako vec v právnom slova zmysle prestal existovať a novopostavený dom je novou vecou, ktorého žalobca už nie je podielovým spoluvlastníkom. Tomuto zodpovedala aj úprava petitu, kedy žalobca žiadal určiť svoje vlastnícke právo len k pozemkom a nie k stavbe - rodinnému domu. Ďalej súd citoval ustanovenia § 37 ods. 1, 2, ustanovenia § 39, ustanovenia § 48 ods.1, 2, ustanovenia § 517 ods. 1, ustanovenie § 100 ods. 1, ustanovenie § 101, ustanovenie § 112, ustanovenie § 106 ods. 1, 2, ustanovenie § 415 a 420 Občianskeho zákonníka. Ďalej poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. februára 1997, sp. zn. 3 Cdo 188/96, podľa ktorého za demoláciu stavby v zmysle § 14 zákona č. 403/1990 Zb., kedy vec prestáva existovať v zmysle práva, treba považovať takú deštrukciu pôvodnej stavby, po ktorej prestalo byť poznateľné dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia. V danom prípade mal teda za preukázané, že účastníci konania uzavreli dňa 27.2.2006 kúpnu zmluvu o prevode spoluvlastníckeho podielu žalobcu na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX k.ú. F.. V zmluve bola dohodnutá kúpna cena 100.000,- Sk, ktorú mali kupujúci zaplatiť najneskôr ku dňu jej podpísania. Žalovaní dohodnutú kúpnu cenu nezaplatili a nezaplatili ju ani na základe dodatočnej výzvy. Následne listom zo dňa 30.11.2006 žalobca od kúpnej zmluvy odstúpil. Predmetom konania je teda určenie relevantnosti odstúpenia od zmluvy, teda či týmto odstúpením od zmluvy bola kúpna zmluva zrušená. Súd prvého stupňa má za nepochybné, že formálne sú splnené všetky podmienky na to, aby toto odstúpenie bolo platným odstúpením od zmluvy, pretože žalovaní ako
kupujúci dohodnutú kúpnu cenu nezaplatili ani v dodatočne poskytnutej lehote a žalobca mal teda dôvod na postup podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca pri doručovaní výzvy ako aj odstúpení od zmluvy konal v zastúpení svojej manželky na základe generálnej plnej moci zo dňa 6.6.2006. Podľa názoru súdu táto generálna plná moc dávala manželke žalobcu právo doručovať výzvu na zaplatenie kúpnej ceny i odstúpiť od zmluvy. Išlo nie o splnomocnenie na určité právne úkony, ale o splnomocnenie na všetky právne úkony, a preto námietky žalovaných týkajúce sa formálnej neplatnosti odstúpenia od zmluvy podľa názoru súdu neobstáli. Ďalej súd v súvislosti s odôvodením svojho rozhodnutia poukázal na právny názor odvolacieho súdu v tom zmysle, že neplatnosť zmluvy nespôsobuje ani nedostatok úmyslu žalobcu uzavrieť danú zmluvu, ak vážny úmysel bol na strane žalovaných. Súdu prvého stupňa neboli známe ďalšie dôvody neplatnosti tohto právneho úkonu a teda túto zmluvu považoval za platnú. Žalobca však v danom prípade nemá naliehavý právny záujem na určení, že zmluva z 27.2.2006 je zrušená v dôsledku platného odstúpenia od zmluvy, pretože navrhované rozhodnutie nijako nezmení jeho právne postavenie. Žalobca sa môže domáhať a aj sa domáha svojich práv žalobou na plnenie, teda domáha sa určenia svojho vlastníckeho práva, resp. náhrady škody a samotné určenie, že zmluva je zrušená odstúpením od zmluvy, nie je nevyhnutné, a preto súd v tejto časti žalobu zamietol. Ak žalobca odstúpil platne od zmluvy, potom odstúpením od nej sa táto od začiatku zrušila a žalobca sa znovu stal spoluvlastníkom veci, teda pozemkov v podiele 6/10. Súd preto vyhovel žalobe v časti o určenie spoluvlastníctva žalobcu k pozemkom, ktoré boli predmetom zmluvy zo dňa 27. 2. 2006. Vlastníkom domu sa v dôsledku odstúpenia stať nemohol, pretože pôvodný dom ako predmet práva zanikol deštrukciou stavby v máji 2007.
Pokiaľ ide o nárok žalobcu na náhradu škody, tento prvýkrát uplatnil na súde dňa 11.6.2012, a preto sa v dôsledku uplatnenej námietky premlčania vznesenej žalovanými musel ňou súd zaoberať. Pokiaľ žalovaní zbúrali rodinný dom, ktorý bol predmetom zmluvy, napriek platnému odstúpeniu od zmluvy, konali protiprávne, pretože odstúpením od zmluvy sa mal navrátiť pôvodný stav, a teda žalobca mal byť spoluvlastníkom pôvodného domu v podiele 6/10 a žalovaní nemali právo vykonávať na základe vlastného rozhodnutia úpravy na tejto veci. Bolo nepochybné aj to, že takýmto protiprávnym úkonom žalovaných došlo k vzniku škody na strane žalobcu, ktorej výška je totožná s cenou 6/10-tín rodinného domu. Poukazujúc však na vznesenú námietku premlčania, sa ňou súd zaoberal a poukázal na to, že žalobca vedomosť o zbúraní domu získal najneskôr na pojednávaní dňa 14.9.2009, kedy to žalovaní uviedli. Pri podaní odvolania doručeného súdu dňa 9.2.2011 žalobca predložil fotografie vyhotovené jeho manželkou v marci 2009, pričom z týchto bolo zrejmé, že pôvodný dom už bol zbúraný. Žalobca sa v septembri 2009 už zdržiaval na území SR a mohol sa s týmito fotografiami oboznámiť. Na pojednávaní dňa 8.2.2010 bol oboznámený za prítomnosti žalobcu znalecký posudok č. 056/2006, ktorý určoval všeobecnú hodnotu tohto domu a tento posudok je dostatočným základom pre určenie škody, aby mohla byť podaná žaloba na súd, aj keď je z času asi 1 rok pred deštrukciou stavby, pretože za dobu jedného roka nedošlo k výraznej zmene hodnoty stavby. Dňa 8.2.2010 mal žalobca k dispozícii všetky informácie potrebné na to, aby uplatnil svoju pohľadávku na náhradu škody, teda vedel aj o tom, kto za škodu zodpovedá a vedel aj o výške škody v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia. Premlčacia doba začala žalobcovi plynúť od 9.2.2010 a dvojročná premlčacia doba uplynula 8.2.2012, teda pred uplatnením práva na náhradu škody na súde. Z uvedených dôvodov pre premlčanie práva súd žalobu v časti o náhradu škody zamietol.
Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalovaní, a to proti druhému výroku, ktorým súd čiastočne vyhovel žalobe a ktorým určil, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom v 6/10-nách ako podielu k celku k predmetným pozemkom, pričom nesprávnosť rozsudku videli v dôvodoch obsiahnutých v ust. § 205 ods. 2 písm. c/, d/, f/ O.s.p.. Pokiaľ ide o prvú námietku, nestotožnili sa so záverom súdu prvého stupňa, že žalobca pri doručovaní výzvy ako aj odstúpenia od zmluvy konal v zastúpení svojou manželkou na základe generálnej plnej moci zo dňa 6.6.2006 a že táto dávala jeho manželke právo doručovať výzvu na zaplatenie kúpnej ceny a odstúpiť od zmluvy, že ide o splnomocnenie na všetky právne úkony a že námietky žalovaných týkajúce sa formálnej neplatnosti odstúpenia od zmluvy neobstoja. V tejto súvislosti žalovaní poukázali na ust. § 34, § 40 ods. 1 a § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka v tom zmysle, že odstúpenie od zmluvy o prevode nehnuteľnosti musí byť uzavreté v písomnej forme, pričom prejav vôle účastníkov, vrátane ich podpisov musia byť na tej istej listine. Ak takýto dodatok, resp. odstúpenie tvorí viac ako jeden list, musia byť všetky jeho jednotlivé hárky spojené. Náležitosťou odstúpenia žalobcu malo byť teda aj splnomocnenie, ktoré však bolo písomné, avšak nielenže nebolo spojené, či zošité so samotným odstúpením zo dňa 30.11.2006, ale nebolo k predmetnému odstúpeniu ani pripojené. Ďalšia odvolacia námietka spočívala v tom, že ak uvedené plnomocenstvo P. S. nebolo pripojené k
predmetnému odstúpeniu od zmluvy, bola svojím konaním zaviazaná sama, resp. jej konanie nemohlo vyvolať žiadne právne účinky, pretože jedinou oprávnenou osobou odstúpiť od zmluvy bol žalobca sám. V konaní taktiež nebolo preukázané, že žalobca konanie P. S. bez plnomocenstva dodatočne schválil bez zbytočného odkladu. Pokiaľ by súd mal za to, že P. S. konala v mene žalobcu na základe plnomocenstva, predmetné odstúpenie by neobstálo z dôvodu, že absentovala vážnosť vôle samotného žalobcu odstúpiť od tejto zmluvy. Žalobca nemohol myslieť odstúpenie od kúpnej zmluvy z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny vážne, a preto je písomné odstúpenie s poukazom na § 37 Občianskeho zákonníka od začiatku neplatným právnym úkonom. Za vážny nedostatok predmetného odstúpenia možno považovať aj to, že nebolo doručované každému zo žalovaných osobitne, ale len jednou zásielkou adresovanou obom žalovaným spoločne, ktorú však prevzal len jeden zo žalovaných. V tejto súvislosti žalovaní poukázali na právny názor Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp. zn. 2Cdo 17/2005. Žalovaní si súčasne uplatnili aj náhradu trov odvolacieho konania.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal včas odvolanie aj žalobca. Tento odvolaním napadol výrok o zamietnutí jeho návrhu v prevyšujúcej časti, ktorým súd zamietol jeho návrh na určenie, že kúpna zmluva zo dňa 27.2.2006, uzavretá medzi ním a žalovanými je zrušená v dôsledku odstúpenia od zmluvy a návrh, ktorým od žalovaných žiadal zaplatiť sumu 16.620,- eur z titulu náhrady škody v dôsledku zbúrania pôvodného rodinného domu. Podľa žalobcu súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, keď jeho návrh napriek platnému odstúpeniu od zmluvy v tejto časti zamietol z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na určení, že kúpna zmluva je zrušená. Žalobca mal za to, že naliehavý právny záujem na určení, že predmetná kúpna zmluva je zrušená, bol preukázaný a deklarovať tento záver je potrebné aj v súdnom rozhodnutí, keďže vyriešenie platnosti kúpnej zmluvy a odstúpenia od nej bolo predmetom celého konania. Žalobca ďalej poukázal na to, že oprávnene uplatnil nárok na náhradu škody a nestotožnil sa so záverom prvostupňového súdu ohľadom okamihu začiatku plynutia subjektívnej premlčacej lehoty, pričom poukázal na svoje písomné podania, najmä vyjadrenie zo dňa 1.3.2013 a ústne prednesy svojho právneho zástupcu na pojednávaniach. Žalobca mal za to, že začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty sa v danom prípade viaže na okamih, kedy skutočne zistil, že proti žalovaným nemôže uspieť s vlastníckou žalobou na vydanie veci, t. j. že mu vznikla škoda v dôsledku toho, že predmetný rodinný dom už neexistuje kvôli podstatnej prestavbe, čím vznikla nová vec, ktorá je už len vo vlastníctve žalovaných. Až vtedy žalobca objektívne získal vedomosť o tom, že sa nemôže domôcť ochrany svojich práv žalobou na vydanie veci a že mu patrí len nárok na náhradu škody, pričom tento okamih je s určitosťou ustálený na deň, kedy sa oboznámil so znaleckým posudkom č. 04/2012 zo dňa 7.5.2012, vypracovaný znalcom prof. Ing. T. O., Csc.. Až znalec v uvedenom znaleckom posudku konštatoval, že rodinný dom bol po rekonštrukcii zmenený o cca 90% oproti pôvodnému stavu, teda len asi 10% novej stavby je súčasťou pôvodnej. O uvedenom okamihu, ktorý je rozhodujúci pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty, svedčí aj skutočnosť, že žalobca ihneď po tom, čo sa dozvedel, že vec už v právnom zmysle slova neexistuje, pristúpil k zmene návrhu vo veci samej a pôvodne eventuálny petit na náhradu škody transformoval vo vzťahu k rodinnému domu na riadny petit. Zároveň uviedol, že nárok na náhradu škody si formou alternatívneho petitu prostredníctvom predchádzajúceho právneho zástupcu uplatnil už na začiatku súdneho konania, no súd takýto petit neakceptoval a presvedčil ho, aby ho neuplatňoval a nezaoberal sa ním, čo má na otázku plynutia premlčacej lehoty zásadný význam. Vedomosť žalobcu o rekonštrukcii predmetného rodinného domu, ktorá viedla k podaniu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nie je možné zamieňať s vedomosťou o zbúraní domu, ktorá je dôležitá pre otázku plynutia subjektívnej premlčacej lehoty. Konštatovanie, že vedomosť o zbúraní domu získal najneskôr na pojednávaní dňa 14.9.2009 neobstojí, lebo na tomto pojednávaní žalovaný v 1. rade uviedol, že bol zbúraný takmer celý dom, pričom ale žalovaný disponoval len stavebným povolením na rekonštrukciu domu a nie jeho kompletnú prestavbu. Z tejto informácie nemohol žalobca získať relevantnú vedomosť o zničení pôvodného domu, preto tento okamih nemožno považovať za začiatok subjektívnej lehoty. Ostatní svedkovia potvrdili síce výpoveď žalovaného v 1. rade, ale udialo sa tak až na posledných dvoch pojednávaniach v roku 2013, potom ako už bol nárok na náhradu škody uplatnený. Rovnako neobstojí záver súdu, že fotografie z marca 2009 vyhotovené manželkou žalobcu sú postačujúce pre nadobudnutie vedomosti o vzniku škody. Posun okamihu začatia plynutia lehoty na deň 8.2.2010, keď súd na pojednávaní oboznámil znalecký posudok Ing. O. vo vzťahu k subjektívnej vedomosti žalobcu o výške škody, je tiež irelevantný bez toho, aby žalobca disponoval najdôležitejšou skutkovou informáciou - kedy bol pôvodný dom zbúraný do takej miery, že došlo k jeho zániku, teda kedy žalobcovi vznikla škoda.
Pokiaľ ide o odvolanie žalovaných, žalobca navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu v časti napadnutej ich odvolaním ako vecne správne potvrdil. Žalovanými namietaná neplatnosť odstúpenia žalobcu od predmetnej kúpnej zmluvy z dôvodu nedodržania formy neobstojí. Účastníci konania dňa 27.2.2006 uzavreli kúpnu zmluvu o prevode spoluvlastníckeho podielu žalobcu na nehnuteľnostiach, pričom žalovaní sa zaviazali zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu najneskôr ku dňu podpísania zmluvy. Vážnosť vôle na uzavretie kúpnej zmluvy u všetkých účastníkov zmluvy bola preukázaná. Žalovaní dohodnutú kúpnu cenu nezaplatili, a to ani na dodatočnú výzvu. V dôsledku toho žalobca v zastúpení svojou manželkou od zmluvy odstúpil. Neobstojí argumentácia žalovaných, že na odstúpenie od zmluvy sa vzťahuje úprava o uzatváraní zmluvy o prevode nehnuteľností, preto sa odstúpenie od zmluvy musí urobiť v písomnej forme, pričom prejavy vôle účastníkov, vrátane ich podpisov musia byť na tej istej listine. Inštitút odstúpenia od zmluvy je totiž jednostranným právnym úkonom adresovaným druhej strane, preto neprichádza do úvahy aplikácia tejto právnej úpravy ako zavádzajúco uvádzajú žalovaní. Tvrdenie žalovaných, že im pri doručení odstúpenia žalobcu od kúpnej zmluvy nebola doručená aj generálna plná moc, nie je pravdivé. Žalobca nielen tvrdil, že plná moc bola priložená ku výzve na zaplatenie kúpnej ceny a opakovane znovu aj ku odstúpeniu od zmluvy, ale konanie v zastúpení vyplýva aj z textu týchto právnych úkonov. Žalobca toto tvrdenie bez pochýb aj dôkazmi preukázal. Z výpovede Ing. P. S. a svedka JUDr. P. F. na pojednávaní dňa 14.9.2009 vyplynulo, že pri výzve na zaplatenie kúpnej ceny bola žalovaným spolu s výzvou zaslaná aj kópia generálneho plnomocenstva a aj pri následnom odstúpení od zmluvy bola s týmto odstúpením žalovaným zaslaná ďalšia kópia generálneho plnomocenstva. Tvrdenie žalovaných, že žalobca nemyslel odstúpenie od kúpnej zmluvy vážne rovnako neobstojí, nakoľko dôvod, o ktorý toto tvrdenie žalovaní opierajú, je vytrhnutý z kontextu jeho výpovede a vôbec nevyjadruje to, čo žalobca vo svojom výsluchu na pojednávaní odprezentoval. Pokiaľ išlo o argument žalovaných o neplatnosti odstúpenia žalobcu od kúpnej zmluvy z dôvodu, že odstúpenie nebolo žalovaným doručené každému osobitne, ale len jednou zásielkou obom žalovaným spoločne, pričom analogicky poukazovali na postup pri ukončení spoločného nájmu bytu manželov, je právne neopodstatnený. Naviac obidvaja žalovaní vo svojich účastníckych výpovediach potvrdili, že o písomnom odstúpení od kúpnej zmluvy vedeli.
Žalovaní vo vyjadrení na odvolanie žalobcu navrhli, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu, v ktorom nebol zo strany žalovaných napadnutý odvolaním. Mali za to, že prvostupňový súd správne právne vec posúdil, keď zamietol žalobu v časti o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy pre nedostatok naliehavého právneho záujmu. Pokiaľ išlo o uplatnený nárok na náhradu škody, žalobca vo svojom odvolaní neuviedol žiadne relevantné argumenty, ktoré by odôvodňovali iný záver, k akým dospel prvostupňový súd.
Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolatelia domáhali jej preskúmania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné čiastočne a odvolanie žalovaných nie je dôvodné.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. V zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
V zmysle týchto ustanovení odvolací súd posudzoval odvolania žalobcu a žalovaných s tým, že súčasne upozornil na odvolacom pojednávaní žalovaných, že nedostatok doručenia odstúpenia od zmluvy obom bol namietaný až v odvolaní, dovtedy takúto námietku, či skutočnosť v konaní neuplatnili.
Ďalej odvolací súd v súvislosti s podaným odvolaním žalobcu v zmysle § 213 ods. 2 O.s.p. vyzval účastníkov konania na vyjadrenie v tom zmysle, že na vec sa vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité. Odvolací súd mal za to, že nárok, ktorý žalobca uplatnil z titulu náhrady škody je treba posudzovať z titulu bezdôvodného obohatenia práve z dôvodu, že ide o nárok, ktorý žalobca uplatnil z titulu odstúpenia od zmluvy.
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Žalovaní sa vyjadrili v tom zmysle, že aj pri takomto hodnotení sú relevantné ich odvolacie námietky.
Žalobca sa v súvislosti s výzvou podľa § 213 ods. 2 O.s.p. vyjadril tak, že túto otázku ponecháva na právne posúdenie odvolacieho súdu. Poukázal však na to, že už podaním predchádzajúceho právneho zástupcu zo dňa 30.11.2010 bol upravený petit v tom zmysle, že zaplatenie sumy 39.000,- eur bolo požadované z titulu bezdôvodného obohatenia a aj vtedy sa takto tento nárok posudzoval. Pokiaľ išlo o námietku premlčania uplatnenú žalovanými, poukázal na to, že ide o rovnaké lehoty premlčacej doby pri nároku na náhradu škody i nároku na bezdôvodné obohatenie. Zdôraznil, že pokiaľ ide o dom, bola povolená jeho rekonštrukcia a z tohto hľadiska nemohol vedieť, že došlo k zbúraniu domu a o tejto skutočnosti sa dozvedel až zo znaleckého dokazovania. Pokiaľ sa týkalo jeho odvolania proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým tento zamietol jeho návrh na určenie, že došlo k zrušeniu zmluvy, v tomto smere odvolanie zobral späť.
Odvolací súd po preskúmaní spisu dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil otázku týkajúcu sa platnosti kúpnej zmluvy vychádzajúc z toho, že simulovaný právny úkon znamená, že obe strany právneho úkonu len predstierajú vážnosť vôle, pretože ak by vážnosť vôle chýbala len u jednej strany a druhá strana by uzatvárala právny úkon vážne, nejde o právny úkon simulovaný, a teda neplatný pre nedostatok vážnosti vôle. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalovaní mali v úmysle spoluvlastnícky podiel od žalobcu kúpiť, a teda nič pri uzatváraní kúpnej zmluvy nepredstierali. Iná vec je, ak nedostatok vážnosti vôle bola len u žalobcu, pretože v takom prípade ide o tzv. mentálnu rezerváciu, čo však nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu, ak vážnosť vôle nechýbala u druhej strany zmluvy. Pokiaľ išlo o platnosť odstúpenia od predmetnej zmluvy, z hľadiska vykonaného dokazovania súd túto otázku posúdil správne a pokiaľ v odvolacom konaní žalovaní namietali nedostatok doručenia odstúpenia od zmluvy obom, odvolací súd v tejto súvislosti musí zdôrazniť znenie ust. § 205a ods. 1 O.s.p., podľa ktorého skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 4.3.2013 je evidentné, že predseda senátu poučil prítomných účastníkov podľa § 120 ods. 4 O.s.p. o povinnosti navrhnúť alebo označiť dôkazy do skončenia dokazovania a to predtým, než vyhlásil uznesenie o skončení dokazovania. Odvolací súd teda na túto okolnosť už v odvolacom konaní nemohol prihliadnuť. Ďalšie námietky súvisiace s neplatnosťou odstúpenia od zmluvy nie sú právne relevantné, pretože odstúpenie od zmluvy, ktoré bolo vykonané zástupkyňou žalobcu, bolo vykonané v súlade so zákonom na základe riadneho plnomocenstva žalobcu dané ho svojej manželke a tiež v súlade s § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Námietka žalovaných, že odstúpenie od zmluvy o prevode nehnuteľností musí mať písomnú formu a že k tomuto odstúpeniu je treba pripojiť aj plnomocenstvo, nie je v súlade s ust. § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Taktiež neobstojí námietka neplatnosti plnomocenstva pre manželku žalobcu a námietka, že by k odstúpeniu od kúpnej zmluvy nedošlo vážne a že by tento právny úkon nebol v súlade s ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že došlo k platnému odstúpeniu od predmetnej kúpnej zmluvy, a preto je aj vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým súd určil, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností v pomere 6/10 k celku (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
Neobstojí však právny záver súdu prvého stupňa pokiaľ ním dospel k takému rozhodnutiu, ktorým zamietol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 16.620,- eur z titulu nároku z odstúpenej zmluvy. Odvolací súd má za to, že ak došlo k platnému odstúpeniu od kúpnej zmluvy, potom je treba aplikovať ust. § 457 Občianskeho zákonníka, a teda k vráteniu bezdôvodného obohatenia v podobe peňažnej náhrady. Obohatený je povinný poskytnúť tomu, na úkor ktorého sa bezdôvodne obohatil peňažnú náhradu zodpovedajúcu hodnote, za akej by bolo obdobné plnenie obvykle poskytované v danom mieste a čase a za obdobných podmienok. Rozsah práva na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je daný tým, aká majetková ujma vznikla inému, ale aký majetkový prospech získal obohatený v okamžiku jeho získania. Na povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, nemá vplyv čo sa s predmetom bezdôvodného obohatenia stalo potom, čo ho obohatený získal a nezáleží ani na tom, či v dobe rozhodovania súdu obohatenému ešte nejaký prospech zostal. Súd prvého stupňa správne zistil z hľadiska posudzovania zásadnej prestavby a straty stavebne technického charakteru stavby otázku existencie predmetného rodinného domu, keď dospel k záveru, že dom, ktorý bol predmetom kúpnej
zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade už v čase rozhodovania neexistuje a jeho prestavbou došlo k vzniku novej veci. Z tohto pohľadu je preto namieste peňažitá náhrada v spojení s ust. § 457 Občianskeho zákonníka, ktorá zodpovedá sume 16.620,- eur, čo zodpovedá hodnote podielu, ktorý na tomto dome mal žalobca (hodnota domu 834.487,26 Sk viď znalecký posudok Ing. T. O., ktorý stanovil cenu domu k 3.6.2006, teda blízko obdobiu zodpovedajúcemu uzavretiu kúpnej zmluvy a 6/10 zodpovedá po premene na platnú menu sume 16.620,- eur).
Pokiaľ išlo o námietku premlčania tohto nároku, ktorú žalovaní uplatnili, treba v tejto súvislosti povedať, že žalobca tento nárok uplatnil už v priebehu konania a to podaním, ktoré došlo súdu 30.11.2010, a ak by sa aj vychádzalo zo záveru, ktorý prijal súd prvého stupňa, že od 9.2.2010 začala plynúť dvojročná premlčacia lehota, potom jeho nárok bol uplatnený včas. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa pokiaľ ide o nárok žalobcu vyplývajúci z ust. § 457 Občianskeho zákonníka tak, že jeho návrhu v tejto časti vyhovel.
Odvolací súd odvolacie konanie zastavil ohľadne odvolania žalobcu proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bola zamietnutá žaloba o určenie, že kúpna zmluva zo dňa 27.2.2006, uzavretá medzi ním a žalovanými je v dôsledku odstúpenia zrušená, keďže v tomto rozsahu žalobca svoje odvolanie zobral späť. Rozhodnutie odvolacieho súdu má oporu v ust. § 207 ods. 3 O.s.p..
O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa podľa § 224 ods. 4 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.