Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/12/2012

Potvrdené rozhodnutím 1Co/208/2013
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Táni Veščičikovej a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobkyne Z. P., G. I. G., Q. Č.. XXX, zastúpenej JUDr. Martinou Vnenčákovou, advokátkou, so sídlom v Rožňave, Čučmianska dlhá č. 26, proti žalovaným 1. S.J. Č., G. I. A. K., Z. Č.. XXX a 2. X. Č., G. I. A. K., Z. Č.. XXX, zastúpených JUDr. Ladislavom Csákóom, advokátom so sídlom v Rožňave, Hviezdoslavova č. 4, o vrátenie daru, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 11.3.2013 č.k. 10C/12/2012-203 takto rozhodol: P o t v r d z u j e rozsudok. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Marián Tengely, v právnej veci žalobkyne Z.Ú. P., V.. A., J.. XX.X.XXXX, G. G., Q. XXX, zastúpenej JUDr. Martinou Vnenčákovou, advokátkou so sídlom Rožňava, Čučmianska dlhá 26, proti žalovaným: 1.) S. Č., J.. XX.X.XXXX, G. A. K., Z. Č.. XXX a 2.) X. Č., J.. XX.X.XXXX, G. A. K., Z. Č.. XXX, zastúpených JUDr. Ladislavom Csákóom, advokátom so sídlom Rožňava, Hviezdoslavova č. 4, o vrátenie daru, takto

rozhodol:

Žalobu žalobkyne z a m i e t a .

N e p r i z n á v a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov tohto konania.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil povinnosť žalovaným v 1. a 2. rade vydať žalobkyni nehnuteľnosti zapísané v k.ú. G. na LV č. XXX, rodinný dom súpisné číslo XXX nachádzajúci sa na parcele KNC 440 a parcely KNC 440 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 57 m2, KNC 441 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 39 m2, KNC 442 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 34 m2, KNC 444 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 346 m2 a nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX - rodinný dom súpisné číslo XXX nachádzajúci sa na parcele KNC 439 a parcely KNC 439 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 110 m2, KNC 443/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 26 m2, KNC 443/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 27 m2 a KNC 445/1 - záhrady o výmere 543 m2. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania. Žalobkyňa uviedla, že ako darujúca previedla darovacou zmluvou zo dňa 26.4.2004 nehnuteľnosti zapísané v tom čase na LV č. XXX k.ú. G. na žalovaných v 1. a 2. rade ako obdarovaných každému po jednej polovici. V súčasnej dobe sú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX a LV č. XXXX k.ú. G..

Žalobkyňa zdôraznila, že žalovaní v 1. a 2. rade v priebehu posledných dvoch rokov prestali prejavovať záujem o žalobkyňu, neposkytujú jej potrebnú pomoc v chorobe a starobe. Žalobkyňou pohŕdajú a musí čeliť rôznym atakom a vyhrážkam. Zo strany žalovaných v 1.a 2. rade došlo k viacerým útokom na jej osobu a dokonca spochybnili jej právo doživotného užívania sporných nehnuteľností, ktoré vyplýva z darovacej zmluvy. Žalobkyňa si v minulosti vybavovala príspevok na bývanie od ÚPSVaR Rožňava, kvôli ktorému s ňou žalovaní v 1.a 2. rade uzatvárali nájomné zmluvy, z ktorých ale očakávali finančné plnenia. Žalovaná v 2. rade je jedinou dcérou žalobkyne pochádzajúcou z manželstva so Š. P., ktoré bolo právoplatné rozvedené 21.11.1980. Finančné plnenie z nájomnej zmluvy žiadala žalovaná v 2. rade napriek tomu, že vedela o matkinej hmotnej núdzi a o jej povinnosti poskytnúť jej potrebnú primeranú výživu podľa § 66 Zákona o rodine. Žalovaní v 1.a 2. rade viackrát vyhadzovali na oči žalobkyni daňovú povinnosť k predmetným nehnuteľnostiam. Napriek zmluvnému právu doživotného bývania sa žalobkyňa musela doprosovať, aby ju žalovaní v 1.a 2. rade nechali bývať v dome, ktorý v minulosti sama svojpomocne stavala. Žalobkyňa má silný citový vzťah k nehnuteľnosti a cíti sa ponížená, keď musí sa

svojej dcére a zaťovi prosiť, aby ju nechali bývať v dome, v ktorom sama vytvorila pre nich domov, ako aj pre svoje vnúčatá. Táto situácia u nej vyvoláva úzkosť a silné psychické vypätie. Žalobkyňa má preukaz ťažko zdravotne postihnutej osoby a absolvovala v minulosti viacero operácií. Žalovaní v 1.a 2. rade o ňu neprejavili záujem ani v čase, keď boli operačné zákroky vykonané, ani v čase jej rekonvalescencie napriek tomu, že o jej zdravotných problémoch vedeli. Žalovaní v 1.a 2. rade sa o predmet daru dlhodobo nestarajú a všetka starostlivosť je na žalobkyni. Správanie sa žalovaných v 1.a 2. rade v posledných dvoch rokoch sa stalo neúnosné. Žalovaní v 1.a 2. rade sa jej obrátili chrbtom, znemožnili jej dokonca vídať vlastné vnúčatá a namiesto vďačnosti a ústretovosti prejavujú nepriateľský postoj k nej a urobili jej zo života peklo. Správanie žalovaných v 1.a 2. rade hrubým spôsobom narúša dobré mravy a preto podľa opakovane žiadala o vrátenie daru. Jej žiadosť sa stretla ešte s väčším osočovaním a napádaním. Keďže napriek opakovaným ústnym výzvam žalovaní v 1.a 2. rade dar žalobkyni nevrátili, musela podať žalobu na súd.

Žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že rozhodnutím Centra právnej pomoci č. zo dňa 21.12.2011 jej bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci a určený advokát. Poukázala na ustanovenie , kde na základe jednostranného právneho úkonu darcu voči obdarovanému, ktorý hrubo porušil dobré mravy svojim správaním sa k darcovi, dochádza k dôvodu na vrátenie daru. Žalobkyňa sa dozvedela, že na LV nie je zapísané vecné bremeno a to právo doživotného užívania nehnuteľností. Vzťahy sa zhoršili natoľko, že dochádzalo k útokom zo strany žalovaných v 1.a 2. rade na žalobkyňu, ktorí jej nadávali, hovorili o nej, že je psychicky narušená, nadávali jej do despotov a psychicky ju týrali, nenavštevovali ju v chorobe. Poukázala na to, že na LV č. XXXX sú zapísaní už iní vlastníci a to deti žalovaných v 1.a 2. rade, ale napriek tomu žalobkyňa trvala na tom, aby jej žalovaní v 1.a 2. rade vrátili všetky nehnuteľnosti, ktoré dostali darom.

Žalobkyňa zdôraznila skutočnosť, že žalovaní v 1.a 2. rade ju nechceli pustiť ani za vnúčatami. Potrebovala predložiť nájomnú zmluvu na príspevok na bývanie, pričom jej bolo na úrade práce povedané, že netreba jej nájomnú zmluvu, ale nech predloží doživotné právo užívania nehnuteľností z katastra. Na katastri zistila, že nemá zapísané doživotné právo bývania a až vtedy sa to dozvedela. Príspevok na bývanie dostávala do júla 2011 a odvtedy ho nepoberá, nakoľko nemá uzavretú nájomnú zmluvu. Rozhodnutím úradu práce zo dňa 27.7.2011 jej odňali a zastavili výplatu dávky z dôvodu, že si neuplatnila nárok na príspevok na bývanie. Bolo to preto, že už chce žiť vo svojom a nechce bývať v nejakom nájme. Zmluvu o nájme neuzatvárala z dôvodu, že to bola pre ňu psychická trauma a naviac žalovaná v 2. rade jej stále hovorila, že za ňu platí domovú daň. Stále sa cítila ponížene, keď predtým žiadala o predĺženie nájomnej zmluvy, pričom žalovaní v 1.a 2. rade na dome nerobili.

Vrátenie daru si žalobkyňa uplatnila u žalovanej v 2. rade v januári 2011 z dôvodu, že sa k nej nedobre správali. Bola podvedená pri darovaní a naviac ju nechodili navštevovať ani v chorobe. Žalovaná v 2. rade jej povedala, že sa to nedá, nakoľko žalovaný v 1. rade to nechce. Podvedená bola v tom, že žalovaní v 1.a 2. rade ju ubezpečili, že budú nehnuteľnosť prestavovať, ale po darovaní ju neprestavovali.

Žalovaní v 1.a 2. rade bývali v spornom dome do roku 2005, keď sa odsťahovali do A. K.. Nehnuteľnosť darovala v dobrej viere, nakoľko žalovaní v 1.a 2. rade chceli na nehnuteľnosti stavať podkrovné priestory pre účely svojho bývania. Tým bola úmyselne oklamaná a privedená do omylu, nakoľko prestavbu neurobili a vôbec sa o ňu nestarajú a ani o nehnuteľnosť. Nešlo im o vykonanie žiadnych stavebných úprav v podkroví, ale len o získanie nehnuteľností do svojho majetku. Žalobkyňa prišla o strechu nad hlavou napriek tomu, že v dome býva, ale nie je už vlastníčkou. Žije len z čiastočného invalidného dôchodku vo výške 102,80 € a nemá nárok na príspevok na bývanie a nemá finančné prostriedky, aby chátrajúci dom opravila. Žalovaný v 1. rade ju vydiera v tom, že dá zapísať do katastra vecné bremeno len vtedy, ak by žalobkyňa stiahla žalobu. Žalovaný v 1. rade pritom dom nestaval, ani nijako sa nepodieľal na jeho údržbe a získal ho podvodným spôsobom a táto okolnosť je pre žalobkyňu stresujúca a bolestivá. Dom potrebuje opravu, ktorú jeho noví vlastníci nerobia a vôbec sa nezaujímajú. Žalobkyňa je bez finančných prostriedkov a nevie si tieto práce zabezpečiť. Je presvedčená, že záujmom žalovaného v 1. rade je len dediť a dedičku psychicky likvidovať. V konaní predložila čestné prehlásenia občanov obce G., kde je zoznam podpísaných šesťdesiatich občanov, ktorým záleží na tom, aby boli nehnuteľnosti vrátené žalobkyni. Žalovaní v 1.a 2. rade v nehnuteľnostiach pred darovaním bývali a žalobkyňa sa im starala o maloleté deti. Stále ju vychvaľovali, ako im je dobre a následne sa všetko po darovaní zmenilo. Nesúhlasila s ich tvrdeniami, že by ich vyhnala z nehnuteľnosti, veď im ešte bola upratovať nové bývanie a odniesla im aj vápno na murovanie v kotolni. Urážali ju s tým, že uviedli, že má neandertálske spôsoby.

Žalobkyňa poukázala na to, že mala konflikt so žalovanou v 2. rade dňa 29.9.2011, keď boli na autobusovej zastávke. Dcéra počula, keď hovorila jednej známej, že nemá ani životné minimum na lieky a dcéra sa zlostila, že to je len jej verzia. Takisto sa s dcérou stretla v decembri 2009, keď jej povedala, že pôjde ležať do nemocnice v januári 2010, avšak dcéra ju nebola ani pozrieť. Za žalobkyňou prišli jej kamarátky. S vnučkou sa stretla v roku 2011, ktorá jej však pri návšteve povedala, že ju nesmie vyprevadiť, aby ju nevidel žalovaný v 1. rade. Napriek tomu ju vyprevadila, nakoľko jej nabalila nejaké veci a so žalovaným v 1. rade sa aj pozdravili. Zle jej však padlo, že takto je dieťa naučené od žalovaných v 1.a 2. rade. Dňa 12.9.2011 mal jej vnuk meniny, bola za ním v škole, aj s ním bola na 10 - 15 minút v cukrárni. Potešilo ju, že sa s ním stretla. Keď mal 14.12.2011 vnuk 15 rokov, tak už za ním nešla a vyriešila to cez pohľadnicu. V roku 2009 mala problém so susedom E., nakoľko jej tiekla voda k domu. Volala žalovanému v 1. rade, ktorý jej povedal, že nemá čas a neprišiel sa tam ani pozrieť. Poslal jej splnomocnenie, že to má riešiť sama. Ďalej poukázala na to, že žalovaná v 2. rade sa vydávala ako osemnásťročná a žalovaný v 1. rade mal vtedy dvadsaťjeden rokov. Stále žila pre nich, pomáhala im aj s deťmi. Žalovaný v 1. rade chodil štyri roky do školy v Bratislave a potom si ešte robil doktorát. Žalobkyňa sa starala o jeho deti, on ani nevie, ako vyrástli a teraz sa dočkala od nich takého poďakovania. Keď odišli preč bývať do A. K., zle to znášala, nakoľko bola zvyknutá na deti. Žalovaná v 2. rade jej povedala, že aby k nim nechodila, lebo žalovaný v 1. rade si to neželá. Keď sa sťahovali, bola im ešte pomáhať upratovať dom, aj známy im odniesol okná na zasklenie. Osobne pešo na vozíku doniesla tri vedrá vápna pre maliarov. Pri darovaní sa jej notár pýtal, či si to dobre rozmyslela, pričom mu uviedla, že žalovaní v 1.a 2. rade idú stavať a preto si to dobre rozmyslela. Kúpili aj črepy na strechu, ktoré neskôr predali a odišli preč bývať ako víťazi.

Pri konflikte na zastávke o problémoch hovorila pani W., keď to počula žalovaná v 2. rade. Keď na ňu kričala žalovaná v 2. rade, pani W. tam už nebola, ale vypočula si to O. S.. Žalobkyňa uviedla, že o pomoc žalovaných v 1.a 2. rade nežiadala, nakoľko ani predtým jej nikdy nepomohli. Odkedy zistila, že na katastri nemá zriadené vecné bremeno na doživotné užívanie nehnuteľností, tak už sa nestretávali. Po podaní žaloby sa stretla s dcérou, od ktorej žiadala vrátenie daru s tým, že stiahne žalobu. Žalovaná v 2. rade jej povedala, že dar by jej vrátila, ale žalovaný v 1. rade to nechce a tiež, že sa nechce dať zavrieť bankou, lebo nehnuteľnosť je zaťažená. Žalobkyňa uviedla, že sa nestretávajú z toho dôvodu, že žalovaní v 1.a 2. rade o ňu nemajú záujem, hovoria o nej, že je psychicky narušená a že je despota a schizofrenička.

Nesúhlasila s tvrdeniami žalovaných v 1.a 2. rade, že by sa im vyhrážala fyzickou likvidáciou, veď nevlastní žiadnu zbraň a svoje deti a vnúčatá miluje. Poukázala však na to, že žalovaní v 1.a 2. rade milujú len jej majetok, ktorý si chcú trvalo privlastniť už počas jej života, aj keď je samozrejmé, že dedičstvo sa dedí až po smrti. Nesúhlasila s tým, že by žalovaná v 2. rade mala z nej psychické problémy. Tieto mala kvôli problémom v zamestnaní s M. Z., ktorá mala vysoké manko. Z tejto stresovej situácie mala žalovaná v 2. rade zdravotné problémy, ktoré sa prejavovali výraznými fľakmi na tvári a po celom tele. Žalovaná v 2. rade ju navštívila naposledy v januári 2011 a aj vtedy jej vynadala do despotov. Aj predtým, keď k nej prišla, stále jej zdôraznila, že môže byť rada, že ju vôbec prišla navštíviť. Ani vnúčatá k nej nepúšťala s tým, že má dať potvrdenie z psychiatrie, že je normálna. Takéto urážky boli pre ňu dehonestujúce a spôsobujúce veľké duševné utrpenie, čo sa prejavilo na jej zdravotnom stave. Dňa 11.5.2011 bola na operácii štítnej žľazy, pričom žalovaní v 1.a 2. rade ju ani neboli navštíviť v nemocnici. Žalobkyňa uviedla, že láska sa nedá vynútiť a žalovaní v 1.a 2. rade ju nechcú a preto to musí prijať, aj keď s bolesťou, nakoľko ich miluje. Viac sa už nemohla obetovať, ako sa obetovala dovtedy, ale za svoju pomoc zažila len nenávisť, osočovanie a pohŕdanie. Nesúhlasila s tvrdením žalovaných v 1.a 2. rade, že by bola pozvaná na oslavu šesťdesiatky otca žalovaného v 1. rade, resp. na oslavu tridsiatych narodenín žalovaného v 1. rade. Na oslave nebola z dôvodu, že ju nikto nepozval. Nesúhlasila ani s tvrdeniami, že by zbila vnučku, z čoho mala mať do tretieho ročníka psychické problémy. Takisto nesúhlasila s tým, že by žalovaná v 2. rade mala psychické problémy zo žalobkyne. Tie mohla mať len zo žalovaného v 1. rade. Poukázala na to, že žalovaná v 2. rade sa vyjadrila na jej adresu, že má neandertálske spôsoby a asi ju považuje za primitíva, čo môže byť naopak, o čom svedčia veselé SMS-ky, ktoré napísala na jej adresu. Pritom v roku 2001 v liste uviedla, že koľko starostlivosti a lásky dostala od rodičov a starých rodičov. Nesúhlasila ani s výpoveďami svedkov, ktorých vypočutie navrhli žalovaní v 1.a 2. rade, ktorí svedčili o problémoch so zamokaním domu a jednalo sa o svedkov, ktorí uvádzali nepravdu. Namietala výpoveď I. K., Z. E., ako aj výpoveď svedkyne K., s ktorou nekomunikuje, lebo jej spôsobila škodu. Svedkyňa ju len špinila a uvádzala nepravdivé okolnosti. Žalovaní v 1.a 2. rade zámerne vyhľadávali svedkov, ktorí

majú osobný spor so žalobkyňou a ktorí boli ochotní ublížiť jej krivou výpoveďou. Svedkovia využívajú výrazové prostriedky žalovaných v 1.a 2. rade tak, ako ich to oni naučili.

Žalobkyňa mala zato, že dokazovaním bolo preukázané, že zo strany žalovaných v 1.a 2. rade došlo k hrubému porušeniu dobrých mravov, čo je dôvodom na vrátenie daru. Jej zdravotný stav nie je dobrý a preto zo strany žalovaných v 1.a 2. rade by mal byť väčší záujem o ňu. Právo doživotného bývania bolo spochybnené najmä tým, že žalovaní v 1.a 2. rade previedli zmluvou na svoje maloleté deti časť nehnuteľností, avšak v zmluve sa nenachádza záväzok na doživotné bývanie. Keďže žalobkyňa je staršou osobou, tak je žiaduce, aby bol o ňu záujem zo strany žalovaných a nie, aby ona sa o nich zaujímala viac, ako oni. Žalovaní v 1.a 2. rade sa práve správajú opačne, ako by sa to vyžadovalo od nich v rámci príbuzenského vzťahu a zaužívaných zvyklostí. Žalovaní v 1.a 2. rade len verbálne naznačovali to, že by vedeli niečo riešiť ohľadom vecného bremena, ale stále to bolo len vo fáze tvrdení počas konania. Takisto bolo preukázané hrubé porušenie dobrých mravov aj počas konania o vrátenie daru.

Žalovaní v 1.a 2. rade nesúhlasili s podanou žalobou, navrhli ju zamietnuť a priznať náhradu trov konania. Zdôraznili tú skutočnosť, že podľa žalobkyne hrubé porušenie dobrých mravov malo vzniknúť tým, že jej neposkytujú pomoc v chorobe a starobe, že sa jej vyhrážajú, spochybňujú jej právo doživotného bývania, alebo nestarajú sa o predmet daru. Tvrdenia žalobkyne nie sú pravdivé z dôvodu, že k spochybňovaniu práva doživotného bývania nikdy nedošlo a ani k tomu, že by sa im musela doprosovať, aby ju nechali bývať v dome. K darovaniu nehnuteľností došlo za takých okolností, že pri spisovaní darovacej zmluvy bola prítomná len žalobkyňa a notár JUDr. P.. Práve žalobkyňa skoncipovala znenie a rozhodla sa pre záväzkovo právnu formu úpravy práva doživotného bývania. Žalovaní v 1.a 2. rade dar bez výhrad a podmienok slobodne a vážne prijali a darovaciu zmluvu podpísali. Celý konflikt začal kvôli tomu, že žalobkyňa pri získavaní príspevku od ÚPSVaR Rožňava navštívila Správu katastra v Rožňave, kde zistila, že na LV č. XXX k.ú. G. nie je vyznačené právo doživotného bývania. Následne začala obviňovať žalovaných v 1.a 2. rade osobne, ako aj telefonicky, že ju podviedli, že podplatili zamestnancov katastra, ako aj notára, aby ju mohli vyhodiť na ulicu. Preto jej bol zaslaný list, v ktorom bolo vysvetlené právo doživotného bývania, pričom nikdy predtým, ani potom nebolo spochybnené jej právo doživotného bývania a preto tieto tvrdenia sú ničím nepodložené.

Tvrdenie žalobkyne, že sa nestarali o predmet daru, tiež nie je pravdivé, nakoľko s prácami okolo domu sa začalo v období, keď sa žalobkyňa rozhodla odcestovať do zahraničia. Žalovaní v 1.a 2. rade sa rozhodli vykonať rekonštrukciu nehnuteľnosti, ktorú im žalobkyňa darovala a za tým účelom nakúpili strešnú krytinu, dali si vyhotoviť stavebný projekt, za ktorý museli zaplatiť. Mali pripravenú dohodu so stavebnou firmou, ktorá mala realizovať projekt. Finančné prostriedky na prestavbu chceli použiť z fondu rozvoja bývania za účelom opravy domu súpisné číslo XXX. Navyše druhý rodinný dom súpisné číslo XXX hneď po svadbe v roku 1995 rekonštruovali z peňazí, ktoré boli ich výlučným vlastníctvom, nakoľko dom nebol obývateľný, nemal vodovodnú sieť a nebol prispôsobený na bývanie v zimnom období. Zaviedli plynovú prípojku a inštalovali gamatky do všetkých izieb, vykonali rôzne drobné stavebné práce zo svojich finančných prostriedkov, nakoľko žalobkyňa bola dlhodobo nezamestnaná a pracovala len príležitostne. Takisto bolo potrebné urovnať susedský spor, ktorý bol vyvolaný zo strany žalobkyne a žalovaný v 1. rade ho riešil cez Obecný úrad v G..

Žalovaní v 1.a 2. rade nesúhlasili s tvrdeniami žalobkyne, že by očakávali finančné plnenie z nájomnej zmluvy, ktorú uzatvárali z dôvodu, aby dostávala príspevok na bývanie. Nájomnú zmluvu uzatvárali len na podnet a žiadosť žalobkyne a prvýkrát ju uzavreli dňa 27.1.2004 z dôvodu, že jej nechceli priznať k dávke v hmotnej núdzi príspevok na bývanie. Takto sa to realizovalo aj v roku 2005, kým sa neodsťahovali z darovanej nehnuteľnosti. Problém nastal v roku 2006, keď žalobkyňa kontaktovala žalovaného v 1. rade, že jej nechcú priznať príspevok na bývanie k dávke v hmotnej núdzi z dôvodu potreby zabezpečenia dokladov. Na úrade práce bolo žalovanému v 1. rade oznámené, že ak žalobkyňa chce poberať príspevok na bývanie, musí mať uzavretú nájomnú zmluvu s vlastníkom, musí byť doložené potvrdenie o zaplatení dane z nehnuteľnosti a musí byť predložené čestné prehlásenie o pravidelnom uhrádzaní nájmu. Táto okolnosť však nepreukazuje skutočnosť, že by žalobkyňa aj niekedy hradila nájom, všetko sa to robilo len kvôli priznaniu príspevku na bývanie k dávke v hmotnej núdzi. Žalobkyňa naviac manipulovala s nehnuteľnosťami a minimálne od roku 2006 ich prenajímala bez súhlasu žalovaných v 1.a 2. rade. Žalovaný v 1. rade vybavoval žalobkyni príspevok ešte začiatkom roka 2011, keď vypracovával nájomnú zmluvu a upravoval ju na základe pokynov žalobkyne len, aby dostala príspevok na bývanie. Vďakou žalobkyne bolo to, že ho nazvala podvodníkom, vyhrážala sa mu

fyzickou likvidáciou a preto jej napísal list, v ktorom ju upozornil, že ak bude pokračovať v osočovaní a urážkach, využije všetky dostupné prostriedky trestného práva, by s tým prestala. Odvtedy sa žalobkyňa s ním nekontaktovala.

Žalovaní v 1.a 2. rade k námietkam neposkytovania pomoci v chorobe a starobe uviedli, že u žalobkyne sa nejedná o starú a chorú osobu, čo vyplýva už z jej samotného veku. Žalobkyňa má zdravotné problémy, ktoré pramenia z jej zjavnej nadváhy a nie sú nejako výnimočné jej veku a hmotnosti. Ťažko zdravotne postihnutá je dlhodobo, asi 30 rokov, z dôvodu odrezania jedného alebo dvoch prstov na stroji v dôsledku čoho má sťažené uchopenie. Čo sa týka pohybového ústrojenstva, nikdy nevedeli, že má nejaké problémy z dôvodu, že bežne chodievala po V. a po A. K. pešo alebo na bicykli. O problémoch so štítnou žľazou žalovaná v 2. rade vedela od začiatku roka 2011, keď jej žalobkyňa oznámila, že v marci pôjde na operáciu. Žalobkyňa však neoznámila, kedy pôjde skutočne na operáciu a na zákrok išla až v mesiaci máj, o čom žalovaní v 1.a 2. rade nemali vedomosť. Žalovaní v 1.a 2. rade tiež nesúhlasili s tým, že by stratili záujem o žalobkyňu, avšak poukázali na to, že v mesiaci marec 2004 bola žalobkyňa dlhodobo nezamestnaná a poberala dávky v hmotnej núdzi. Rozhodla sa vycestovať za prácou do Nemecka, kde uviedla, že viac sa tam nevráti. Vyčítala žalovaným v 1.a 2. rade, že v Nemecku sú lepší ľudia, nakoľko, že jej neprejavujú potrebnú úctu. Žalobkyňa sa stala silno veriacou v cirkvi M. N. O. a nútila žalovaných v 1.a 2. rade k vykonávaniu rôznych cirkevných obradov súvisiacich s cirkvou. Museli sa modliť pred každým jedlom, mali zákaz vykonávať akúkoľvek pracovnú činnosť od piatka večera do soboty večera, museli spievať náboženské piesne a boli nútení chodievať na stretnutia každú sobotu s členmi cirkvi. Zakazovala im navštevovať akékoľvek spoločenské a kultúrne podujatia a odmietala za tým účelom zostávať s deťmi, pokiaľ chceli ísť niekam posedieť. Zakazovala styk maloletých detí s rodičmi žalovaného v 1. rade. Keďže žalovaní v 1.a 2. rade časom prestali akceptovať jej zákazy, vznikali konflikty, hlavne zo strany žalobkyne, ktorá si svoju pravdu začala vynucovať vulgárnymi nadávkami. Uvítali preto pracovnú príležitosť žalobkyne v zahraničí a dúfali, že sa jej správanie a chovanie zmení. V tom čase sa rozhodli vykonať rekonštrukčné práce. Po príchode žalobkyne z Nemecka sa jej správanie zmenilo na nepoznanie a prišla vo veľmi zlom psychickom stave. V tom období začalo dochádzať k postupným a intenzívnym verbálnym vulgárnym útokom na žalovanú v 2. rade, ktorá to psychicky nezvládala. Takisto sa útoky žalobkyne stupňovali aj voči žalovanému v 1. rade a tiež na jeho matku, ktorá následne odmietala k nim chodiť na návštevy. Vzhľadom na zlý psychický stav žalovanej v 2. rade a neochotu návštev všetkých rodinných príslušníkov a blízkych osôb a z obavy pred nevypočítateľným správaním sa žalobkyne aj voči ich deťom sa v roku 2005 rozhodli odsťahovať z darovaného domu a kúpiť si dom mimo trvalého bydliska žalobkyne. Urobili tak hlavne preto, aby ich psychicky neničila a preto dňa 6.7.2005 uzavreli kúpnu zmluvu na kúpu nehnuteľnosti v A. K.. Predmet kúpy bol financovaný prostredníctvom hypotekárneho úveru na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli zakúpené v A. K. a zároveň aj na nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX k.ú. G.. Od žalobkyne sa odsťahovali v septembri 2005 z dôvodu neprekonateľných rozporov v názoroch na život, ako aj z dôvodu neprimeraných reakcií na rôzne životné situácie a správanie sa žalobkyne. Od tej doby prestali ku žalobkyni chodievať aj rodičia žalovaného v 1. rade. Popierali skutočnosť, že by žalobkyňa musela znášať ich pohŕdanie a znášať ataky a vyhrážky. Práve zo strany žalobkyne dochádzalo k slovným vyhrážkam jednak na žalovaných v 1.a 2. rade, ako aj na ďalších rodinných príslušníkov. Problémy vypukli do takej miery, že žalovaná v 2. rade v rokoch 2007 a 2008 vyhľadala psychologickú pomoc, ktorá jej odporučila návštevu psychiatra z dôvodu, že pri stretnutiach so žalobkyňou dostávala nervové záchvaty a viditeľné červenanie na celom tele. Záver bol ten, že nervové a fyziologické prejavy pochádzajú z čias detstva a príčinou je žalobkyňa. Za takýchto okolností sa prestali stretávať od leta 2007, keď žalobkyňa vyhodila žalovanú v 2. rade z domu so slovami: „Vypadni, nechcem ťa viac vidieť, neželám si, aby si viac prekročila prah tohto domu!“ K vzťahovým problémom patrí aj tá skutočnosť, že začiatkom roka 2007 sa žalovaná v 2. rade po dlhých dvadsiatich siedmich rokoch začala kontaktovať so svojim otcom. Dňa 28.5.2007 dovŕšila tridsať rokov a zorganizovala oslavu, kde bol prítomný aj jej otec a rodičia žalovaného v 1. rade. Žalobkyňa na uvedenej oslave nebola z dôvodu, že otec žalobkyne ako aj rodina žalovaného v 1. rade by boli terčom urážok a osočovania. So žalobkyňou plánovali urobiť samostatné posedenie, pričom keď sa žalobkyňa dozvedela, že bola oslava, nadávala na osoby, ktoré sa zúčastnili oslavy. Žalovaná v 2. rade chodievala k žalobkyni každý druhý týždeň s deťmi, aj keď mala nervové problémy z ich stretnutia. Výsledkami problémov bolo to, že sa problémy prenášali aj do vzťahu medzi žalovanými v 1.a 2. rade. Vnúčatá žalobkyne chodievali za ňou, avšak od leta 2008 odmietali chodiť k nej na návštevu z dôvodu, že pred nimi začala nadávať na rodičov žalovaného v 1. rade, ku ktorým mali obe vypestovaný silný citový vzťah. Keď jej to bolo vytýkané, nazvala obe vnúčatá

klamármi. Jej vnúčatá nemali nikdy zákaz návštev alebo stretávania sa s ňou, avšak vzhľadom na svoj vek si samy vytvorili vlastný úsudok a odmietali sa stretávať so žalobkyňou.

Žalovaní v 1.a 2. rade darovacou zmluvou zo dňa 19.9.2006 previedli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX k.ú. G., dom súpisné číslo XXX a parcely č. 439, 443/1, 443/2 a 445/1 do vlastníctva svojich maloletých detí a vlastnícke právo bolo zapísané na LV č. XXXX k.ú. G.. Žaloba preto v časti vrátenia daru ohľadom darovaných nehnuteľností maloletým deťom je úplne nedôvodná a petit nevykonateľný, pričom žalobkyni táto okolnosť bola známa.

Žalovaní v 1.a 2. rade poukázali aj na právnu úpravu uvedenú v ustanovení , kde predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu na vrátenie daru nie je akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného, alebo len samotná jeho nevďačnosť, ale také správanie, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Právne relevantné je také správanie sa obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo a nejde len o subjektívny pocit a úsudok darcu, ako je to v konkrétnej veci. Tvrdenia žalobkyne sú nepravdivé a sú len jej subjektívnym pocitom a presvedčením. Práve žalobkyňa sa správa tak, že hrubo porušuje dobré mravy. Žalovaní v 1.a 2. rade popierali to, že by ich konanie naplnilo skutkovú podstatu vrátenia daru a z opatrnosti vzniesli námietku premlčania vzhľadom na skutočnosť, že k zhoršeniu vzťahov došlo v dobe pred viac ako tromi rokmi od podania žaloby. Žalobkyňu nikdy fyzicky nenapadli, nevyhrážali sa jej, neurážali ju. Vždy jej boli ochotní pomôcť v prípade, ak o pomoc slušne a včas požiadala. Poukázali aj na princíp vzájomnosti o potrebe brať do úvahy a hodnotiť aj správanie sa darcu a zistiť, či tento sám sa nespráva v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaných.

Žalovaný v 1. rade poukázal na to, že manželstvo so žalovanou v 2. rade uzatváral v roku 1995, v roku 1996 sa im narodil syn a v roku 1999 dcéra. Po uzavretí manželstva bývali v spoločnej domácnosti so žalobkyňou s tým, že v rokoch 1997 až 2001 študoval na vysokej škole a v roku 2002 si urobil doktorát. Počas spolužitia prispievali na domácnosť a postupne upravovali dom. Do domu súpisné číslo XXX zaviedli vodu a do domu súpisné číslo XXX zaviedli plyn. Urobili podlahy, žalúzie, bojlér. Ešte pred darovacou zmluvou žalovaná v 2. rade zle znášala prejavy žalobkyne a nastávali konflikty. V decembri 2003 sa so žalovanou v 2. rade rozprávali o tom, že musia odísť z tohto prostredia. Sama žalobkyňa mala iniciatívu im dom darovať a preto pripravila darovaciu zmluvu, kde jej notár vysvetlil právo doživotného bývania s tým, že po darovaní na liste vlastníctva nebolo zapísané vecné bremeno, avšak toto vyplývalo z uzavretej darovacej zmluvy. V roku 2004 vybavovali peniaze na rekonštrukciu prostredníctvom fondu rozvoja bývania. Dali vypracovať projekt, zohnali strešnú krytinu a dvakrát neuspeli s projektmi. V apríli až máji 2005 dospeli k tomu, že nemôžu ďalej spolu bývať a preto navrhli žalobkyni, že jej kúpia byt, aby sa to vyriešilo. Nastávali medzi nimi konflikty, ktoré vyvrcholili tým, že ich poslala do „P“. Miesto toho, že by si opravili nehnuteľnosť, tak si vybavili hypotéku a za 1.300.000 Sk kúpili dom v A. K. a v septembri 2005 sa odsťahovali. K narušeniu vzťahov teda došlo minimálne pred siedmimi rokmi. Vzhľadom na správanie žalobkyne jej žalovaný v Brade uviedol, že ak bude musieť odísť z domu, viac sa už nevráti. Po odsťahovaní žalobkyňu však naďalej navštevovali. V januári 2006 jej boli aj na päťdesiatke, avšak stále od cudzích ľudí sa dozvedeli, že ich ohovára. Stále, keď potrebovala pomoc, prišli jej pomôcť, aj keď ich pri tom urážala. Žalobkyňa mala problém so susedom E. s tým, že viackrát mu volala, aby prišiel riešiť susedský konflikt. Preto sa spísala aj zmluva s pánom E. ohľadom vyriešenia problému, napriek tomu žalobkyňa žalovanému v 1. rade aj pánovi E. škaredo vynadala. Vec sa riešila aj cez komisiu na obecnom úrade, kde 11.11.2009 bola zvolaná komisia, pričom žalobkyňa nadávala aj na starostu aj na pána H.. V decembri 2009 vulgárne nadávala na rodičov žalovaného v 1. rade a preto sa ďalej odmietal s ňou stretávať. V lete 2007 žalovaná v 2.rade mala ísť s matkou žalovaného v 1. rade do Anglicka a žalobkyňa sa vyjadrila v tom smere, že: „bodaj by s tou „Ku“ spadlo lietadlo!“ Keď jej oznámili, že idú aj deti, žalobkyňa uviedla: „nech spadne aj s nimi.“ Napriek tejto skutočnosti žalovaný v 1. rade ju naďalej navštevoval a bol jej pomôcť oberať jablká. Čo sa týka maloletých detí, tieto ku žalobkyni chodili, avšak žalobkyňa nadávala na rodičov žalovaného v 1. rade, s ktorými majú deti dobrý vzťah a preto deti nechceli navštevovať žalobkyňu. Ďalej poukázal na to, že žalobkyňa je päťdesiatpäť ročná osoba a teda nejedná sa o starú a chorú osobu a keď aj mala problémy so štítnou žľazou, tak žalovanej v 2.rade uviedla, že pôjde na operáciu, avšak následne im neoznámila, že bola na operácii a preto ju neboli navštíviť. Žalobkyňa dostávala príspevok na bývanie už pred spísaním darovacej zmluvy. Po darovaní bolo potrebné doložiť doklady ohľadom nájmu, čo bolo stále vybavené až do januára 2011. Žalobkyňa vtedy na katastri zistila, že nemá zapísané právo vecného bremena a preto žalovanému v 1.

rade nadávala a hovorila, že ho fyzicky zlikviduje, aj jeho rodičov, preto jej napísal list ohľadom práva doživotného bývania. Príspevok nepoberá z vlastnej viny, nakoľko si ho neuplatnila. Napriek tomu pred ľuďmi uvádza, že žije zo životného minima a ohovára žalovaných v 1. a 2. rade na verejnosti, že ju okradli a že nepúšťajú k nej deti.

Žalovaný v 1. rade nesúhlasil s tým, že by podviedli žalobkyňu pri prerábaní domu, nakoľko vybavovali si potrebné povolenia a investovali do projektu 59.000 Sk a zakúpili strešnú krytinu za 55.000 Sk, pričom vynaložili aj ďalšie náklady na stavebné povolenie. Žalovaní v 1. a 2. rade mali záujem stavať, avšak museli z darovanej nehnuteľnosť odísť pre správanie sa žalobkyne.

K zdravotnému stavu žalobkyne žalovaný v 1. rade uviedol, že už od roku 1995 bola ťažko zdravotne postihnutá a mala rôzne problémy s nohami a s kŕčovými žilami. Bola len na jednej operácii v máji 2011 a preto ju nenavštevovali v nemocnici, nakoľko nevedeli o tom. Žalobkyňa totiž s nimi nekomunikovala a nejedná sa o osobu, ktorá by bola imobilná, alebo že by sa nevedela o seba postarať. Nesúhlasil s tvrdeniami žalobkyne, že ju podviedli a že nemá kde bývať, že urobili z nej bezdomovca, nakoľko za celé obdobie jej pomáhali vybavovať príspevok na bývanie, hradili daň za nehnuteľnosť, aby nemala s tým problémy. Žalobkyňa sa sama vzdala aj aktivačného príspevku, nakoľko predtým pracovala pre obec pri roznášaní obedov, za čo mala 50,00 € s tým, že táto práca sa jej nepáčila a už sa o ňu neuchádzala. Žalobkyňa mala v roku 2006 príjem aj z prenájmu domu súpisné číslo XXX a naviac ešte aj opatrovala staré osoby. Žalovaní v 1. a 2. rade si na zabezpečenie bývania v A. K. museli zobrať úver a preto mali zvýšené výdavky. Z toho dôvodu aj uvažovali o prenájme domu s.č. XXX, aby mali nejaké finančné prostriedky, ktoré by použili na údržbu a rekonštrukciu tejto nehnuteľnosti. Nesúhlasil s tvrdeniami, že by k zhoršeniu vzťahov došlo len v januári 2011, nakoľko k zhoršeniu vzťahov došlo už v roku 2005, keď zutekali z G.. Žalobkyňa neprišla na oslavu šesťdesiatych narodenín otca žalovaného v 1. rade, aj keď bola riadne pozvaná a takisto neprišla ani na tridsiate narodeniny žalovaného v 1. rade. Nesúhlasil ani s tvrdeniami žalobkyne, že z nájomných zmlúv by očakávali finančné plnenie a tieto tvrdenia sú nepravdivé, nakoľko za celé obdobie od žalobkyne nezobrali ani cent. Navrhol spor vyriešiť tak, že by zriadil vecné bremeno v prospech žalobkyne so zápisom na liste vlastníctva, pričom ani doteraz nikdy nebolo spochybnené právo bývania žalobkyne v nehnuteľnostiach. Nehnuteľnosti od roku 2005 žalovaní v 1. a 2. rade neužívajú a nemajú do nich ani kľúče.

Žalovaná v 2.rade v konaní uviedla, že v januári 2012 ju oslovila žalobkyňa, že ich dala na súd, aby vrátili dar. Žalobkyni vysvetlila, že dom je založený kvôli banke, nakoľko si vybrali úver a že sa to nedá urobiť. Druhú časť nehnuteľnosti previedli na svoje maloleté deti, nakoľko uvažovali o budúcnosti a chceli, aby deti mali vyriešenú istotu. Uviedla, že žalobkyni nikdy neublížila, ani sa k nej zle nesprávala a raz na ňu použila slovo „despota“ z dôvodu, že to bolo vyvrcholenie ich vzájomných problémov a stavov, keď žalobkyňa stále vytvárala nejaké konflikty. Žalovaná v 2.rade uviedla, že v roku 2005 odišla bývať preč z G., nakoľko bola doslova vyhodená, keď žalobkyňa v kuchyni buchla po stole a poslala ich preč. Napriek tomu raz za dva týždne chodila za žalobkyňou aj s deťmi. Vzťahy sa narúšali až do roku 2007, keď sa prestala so žalobkyňou kontaktovať a začala navštevovať aj psychologickú ambulanciu, kde jedným z problémov bol vzťah so žalobkyňou. Aj žalobkyni navrhla, aby išla za psychologičkou, ktorá to však odmietla. Preto sa so žalobkyňou od roku 2007 nekontaktovala, pričom žalovaný v 1. rade za žalobkyňou chodil. Riešil tam aj susedské spory a pomáhal jej. Opätovne sa nadviazal vzťah so žalobkyňou na Vianoce 2010, keď ich bola navštíviť a následne boli pozvaní na jej narodeniny 26. januára 2011. Oslava prebehla bez problémov, avšak opäť začala téma, aby dom vrátili a opäť zo strany žalobkyne nastali nadávky a vulgarizmy. Vznikla hádka a opäť utiekli. Stalo sa tak možno už po stí krát a preto odvtedy nekomunikovali a spolu sa nestretávali, iba tu na súde. Otázka vrátenia daru rezonovala aj v minulosti a začalo sa to okolo roku 2007. Išlo to postupne, stále im vykrikovala, aby jej vrátili dar a pri konfliktoch sa to stupňovalo. Žalovaná v 2. rade uviedla, že preto nevrátila dar, lebo sa nikdy nezachovala k žalobkyni zle, nikdy jej neubližovala a nikdy nerobila takú činnosť, ktorá by bola v neprospech žalobkyne. Zároveň je tu problém aj so záložným právom a je tu aj finančný problém. Žalobkyňa sama prišla s návrhom, že im dom daruje a dohodli sa, že nehnuteľnosť prerobia, avšak všetko zmarila žalobkyňa. Žalobkyňa jej v decembri 2010 alebo v januári 2011 uviedla, že má kupca na nehnuteľnosť za 1.000.000 Sk a žalovaná v 2. rade jej uviedla, že v prípade, ak by sa nehnuteľnosť mala predať, tak chcela by z toho aspoň 300.000 Sk. Žalovaná v 2. rade uviedla, že naposledy sa skontaktovala so žalobkyňou, keď mala päťdesiate piate narodeniny a po konflikte na narodeninách sa už nestretávali. Uviedla, že žalobkyňa má päťdesiatšesť rokov a nezaraďuje ju medzi starých a slabých ľudí. Po prerušení kontaktov sama nevyvíjala iniciatívu, aby sa opätovne stretávali, lebo tak bola usmernená aj psychologičkou, aby sa stiahla do ústrania

vzhľadom na ich vzájomné problémy a jej zdravotné problémy. Žalobkyňa len prezentuje pred druhými, že má finančné problémy s tým, že ona si od nikoho nepýtala nejakú finančnú výpomoc. Ak by žalovaná v 2. rade vedela, že žalobkyňa má zdravotné problémy, alebo že jej zdravotný stav je zlý, určite by jej pomohla, ale žalobkyňa by musela o to stáť. Žalovaná v 2. rade zdôraznila, že nikdy nepýtala peniaze od žalobkyne za nájom, pričom za nehnuteľnosť žalovaná v 2. rade platí dane a túto skutočnosť oznámila žalobkyni, ale nie preto, že by od nej chcela nejaké finančné prostriedky. Nesúhlasila s tvrdeniami žalobkyne, že by jej neumožňovali bývať v nehnuteľnosti, nakoľko z nehnuteľnosti ju nikto nevyháňa, ona si tam robí čo chce, má tam právo doživotného bývania. Nesúhlasila ani s tvrdeniami, že by nepúšťala deti k žalobkyni. Poukázala na to, že keď bol u žalobkyne ich pätnásť ročný syn, tak žalobkyňa nadávala na svokrovcov, čo zle padlo synovi. Keď to žalobkyni vytýkala, tá jej uviedla, že: „či verí deťom?“ Žalovaná v 2. rade poukázala aj na to, že žalobkyňa bežne používa vulgarizmy a je to s ňou už vžité. Osobne to nepovažovala za niečo mimoriadne, avšak problém bol so žalovaným v 1. rade, ktorý vyrástol v inom prostredí a nevedel to pochopiť. Žalobkyňa zvykla nadávať na žalovaného v 1. rade, že je „Ko“, na svokru, že je „Ku“. Žalovaná v 2. rade, ani jej manžel nepoužívali voči žalobkyni žiadne vulgarizmy a momentálne sa jej lepšie žije v prostredí, kde nie je takáto komunikácia, keď sa používajú neandertálske spôsoby. Žalovaná v 2. rade uviedla, že predložené veselé SMS-ky žalobkyňou neboli pre žalobkyňu, ale jednalo sa o jej zápisky, ktoré nechala v dome a ktoré tam žalobkyňa musela nájsť. K oslave svojich tridsiatych narodením žalovaná v 2. rade uviedla, že na oslavu pozvala aj svokrovcov aj svojho otca, s ktorými žalobkyňa má zlé vzťahy a preto to riešila tak, že urobila dve oslavy, jednu pre nich a jednu plánovala urobiť pre žalobkyňu v Reštaurácii Barónka, čo však žalobkyňa odmietla a preto druhú oslavu urobili u nej doma. Žalovaná v 2. rade zdôraznila, že žalobkyňa jednou rukou dáva a dvomi berie a preto radšej odišla z darovanej nehnuteľnosti. Chce, aby žila pokojne, avšak žalobkyňa to týmto sporom neukončí. Medzi sebou už dávnejšie mali problémy a mali v podstate zlý vzťah, nakoľko celé detstvo jej žalobkyňa ukazovala dvere, keď sa jej nepáči. Takisto žalobkyňa by mohla celú nehnuteľnosť darovať tretej osobe, nakoľko tak sa správa, odkedy sa dala do cirkvi. Poukázala na to, že ľudia z obce G. ju oslovujú a odsudzujú za to, že vyhadzuje matku z domu, pričom to nie je pravdou, nakoľko žalovaná v 2. rade nemá ani kľúče od domu. Nikdy nespochybnila jej právo doživotného bývania a do domu nechodí z dôvodu, že chce mať pokoj a nechce mať problémy so žalobkyňou. Po začatí súdneho sporu sa už spolu nekontaktovali z dôvodu zlých vzťahov.

Súd v konaní vykonal dokazovanie výsluchom svedkov a zistil nasledovné:

Svedok K. A., brat žalobkyne uviedol, že nebýval s účastníkmi a tak nemal konkrétne vedomosti o tom, či mali medzi sebou spory. Pamätal si, že keď žalobkyňa chcela darovať dom, ešte ju odhováral, aby to nerobila. Mal vedomosť o tom, že na dvore mali uskladnené palety črepov, avšak strecha a nerobila, lebo je pôvodná. Osobne nebol svedkom ich stretnutí, resp. rozporov, väčšinou, keď prišla za ním žalobkyňa a povedala mu, že niečo potrebuje, tak jej pomohol svedok alebo jeho synovia. Zabezpečil jej napríklad drevo na zimu, resp. ho jej popílil, alebo jeho syn jej pokosil záhradu. Nemal vedomosť o tom, že by žalovaní v 1. a 2. rade v niečom pomáhali žalobkyni. Takisto nemal vedomosti, či ju boli navštevovať v čase jej hospitalizácie. Aj keď kupovali rodinný dom v A. K., ani mu o tom nepovedali, určite by ich od toho odhováral. Mal vedomosť aj o tom, že bol spor so susedom žalobkyne ohľadom zamokania domu a niečo sa riešilo cez komisiu a nedopadlo to dobre. Uviedol, že žalovaní v 1. a 2. rade by sa mali riadne starať o dom a takisto aj o žalobkyňu, ktorá im darovala nehnuteľnosť. Ďalej zdôraznil, že žalobkyňa sa riadne starala o žalovaných v 1. a 2. rade aj o ich deti a tým umožňovala žalovaným v 1. a 2. rade chodiť po zábavách a po dovolenkách. Svedkovi sa nepáčilo, keď žalovaná v 2.rade vyhrala zájazd a nedala ho žalobkyni, ale ho dala svojmu otcovi, pričom to musela byť pre žalobkyňu rana na psychiku. Žalovaní v 1. a 2. rade dennodenne chodia cez G., ale nepozrú sa za žalobkyňou, či niečo nepotrebuje. V minulosti sa žalobkyňa na nich nesťažovala, v súčasnej dobe, keď niečo potrebuje, tak osloví svedka, ktorý jej podľa svojich možností pomôže. Naposledy jej pomáhal s drevom, s kosením záhrady a urobil jej novú policu v špajzi.

Svedkyňa V. A., švagriná žalobkyne uviedla, že žalobkyňa sa začala sťažovať na žalovaných v 1. a 2. rade zhruba pred tromi rokmi, že nemá od nich pokoja, že ju obviňujú, že im bila deti a že na nich kričala. Svedkyňa však uviedla, že žalobkyňa sa od malička starala o deti, pričom navštevovala aj svedkyňu. Stále bola zodpovedná. Ďalej mala vedomosť, že žalovaní v 1. a 2. rade chceli opravovať dom, kúpili aj strešnú krytinu, aj boli u nich na návšteve a boli si pozrieť povalu, kde chceli urobiť podkrovné izby, avšak dodnes ich neurobili. Žalovaní v 1. a 2. rade stále chodili na zábavy, nakoľko žalobkyňa sa im riadne postarala o deti a domácnosť. Svedkyňa uviedla, že žalobkyňa určite nezbila dcéru žalovaných

v 1. a 2. rade, ako to bolo tvrdené. Mala vedomosť o tom, že žalovaní v 1. a 2. rade do domu kúpili tri gamatky, nejaký bojlér a nič iné. Žalobkyňa im často hovorila, že nemá peniaze na drevo na zimu a preto jej s manželom drevo zabezpečili, aj ho porezali. Predtým chodil k nim žalovaný v 1. rade po triesky, ale nikdy sa nezaujímal, či žalobkyňa ich nepotrebuje a nikdy pre ňu triesky nezobral. Svedkyňa ďalej uviedla, že žalovaná v 2.rade vyhrala zájazd a nedala ho svojej matke, ale svojmu otcovi, čo si žalobkyňa nezaslúžila. Záhrada pri dome je v katastrofálnom stave s tým, že syn svedkyne bol pokosiť záhradu, nakoľko žalovaní v 1. a 2. rade sa o ňu vôbec nestarajú. Dom je v zlom stave, absolútne sa o neho nestarajú, žalobkyňa žije len z pár eur a musí bývať vo svojom dome v nájme, čo na ňu zle pôsobí. O konfliktoch vedela z rozprávania žalobkyne. Svedkyňa uviedla, že žalovaná v 2.rade sa správala k matke arogantne a povýšenecky, pričom žalobkyňa sa o nich stále vyjadrovala v dobrom. Keď žalobkyňa išla do nemocnice, prišla za svedkyňou a dala jej kľúče od domu, aby jej poliala kvety. Na otázku svedkyne, prečo ich nedá svojej dcére uviedla, že dcéra sa o ňu nestará. Počas pobytu v nemocnici žalovaná v 2.rade vôbec nebola za žalobkyňou. Svedkyňa sa so žalovanými v 1. a 2. rade nestretávala, nebola ich ani navštíviť odkedy bývajú v A. K. a odkedy beží spor, vyhýba sa stretnutiam.

Svedkyňa S.. M. H., kamarátka žalobkyne uviedla, že žalobkyňu pozná od detstva a takisto aj žalovanú v 2. rade. Žalobkyňa je dobrý a slušný človek, ktorý všetkým naokolo pomáha. Sama sa trápila s dcérou, nakoľko bola rozvedená, sama postavila dom, ktorý je predmetom sporu. Po tom, ako sa jej dcéra vydala, pomáhala jej s deťmi a urobila všetko pre nich. Nevidela príčinu, prečo by nemala mať dom späť. Osobne nebola pri žiadnom konflikte, ale od žalobkyne vie, že žalobkyňa mala problémy s dcérou. Tá jej nepomáhala s ničím, nepomohla jej s drevom, s opravou domu. Rozpory sú možno posledné dva roky. Žalobkyňa sa trápi kvôli tomu, že jej nepomôže vlastná dcéra a ešte jej zobrala aj dom. Od žalobkyne má vedomosť o tom, že žalovaní v 1. a 2. rade chceli opravovať dom a potrebovali pôžičku. Kúpili si strešnú krytinu a žalobkyňa im to podpísala. Chcela pomôcť svojej dcére s tým, že budú spolu žiť v dome. Žalobkyňu potrebovali len dovtedy, kým boli deti malé a keďže už teraz nepotrebujú pomoc, odišli od žalobkyne. Svedkyňa uviedla, že žalobkyňa každému pomáhala a nikdy sa nevyjadrovala škaredo. V minulosti opatrovala otca svedkyne a nosila tam aj deti žalovaných v 1. a 2. rade. Žalobkyňa má problémy s nohami od mladosti, keďže bola predavačka. Svedkyňa o konkrétnych sporoch medzi účastníkmi vedela len z rozprávania žalobkyne, pričom v súčasnej dobe jej pomáha v záhrade, aj finančne jej pomohla. Svedkyňa nemala vedomosť, že by jej žalovaní v 1. a 2. rade pomáhali.

Svedkyňa S. P., kamarátka žalobkyne uviedla, že so žalobkyňou sa pozná asi tridsať rokov a žalovanú v 2. rade pozná od mala, nakoľko často k nim chodila domov. Žalobkyňa žila s dcérou ako rozvedená, kúpila dom, ktorý bol v dezolátnom stave a ťažko ho prerábala. Svedkyňa uviedla, že vie veľa o vzťahoch medzi účastníkmi, nakoľko tam chodila často. Pamätá si, keď žalovaní v 1. a 2. rade kupovali dom v A. K., ešte ich podporila, nech idú žiť mladí sami. Svedkyňa uviedla, že problémy medzi nimi boli odvtedy, odkedy prepísala žalobkyňa na nich dom. Žalovaná v 2. rade by mala stáť pri nej, čo sa nestalo. Žalobkyňa im stále pomáhala, strážila im deti, ktoré zbožňovala. Svedkyňa nebola svedkom konfliktov medzi účastníkmi, ale bola pri tom, keď žalovaná v 2. rade hovorila, že dala svojmu otcovi dovolenku, pričom tento človek ju v živote nebol pozrieť. Svedkyňa mala dojem, že chce ponížiť žalobkyňu. Uviedla, že žalovaná v 2. rade nie je dobrá dcéra a nezaslúži si to, čo dostala. Žalovaní v 1. a 2. rade by boli radi, keby žalobkyňa nebola a mali by ku všetkému prístup. Svedkyňa pomáha žalobkyni, lebo vie, že nemá pomoc od druhých. Vie o jej zdravotných problémoch, aj o operáciách. Navarila jej, zaniesla nákupy, navštevovala ju v nemocnici a poskytla jej aj psychickú pomoc. Žalovaná v 2. rade sa o svoju matku nestará, nepomáha jej, nechodí ju navštevovať a nezaujíma sa o ňu. Žalovaná v 2. rade je namyslená a nebola ideálna už ako dieťa, nakoľko dokázala ubližovať a bola vypočítavá. Svedkyňa ďalej uviedla, že žalobkyňa vymenila na dome okná za posledné peniaze, asi pred dvomi rokmi. Žalovaní v 1. a 2. rade jej neboli pomoc ani pri výmene okien, ani pri zabezpečení firmy. Na druhej strane žalobkyňa im pomáhala, keď sa sťahovali, chodila im upratovať. Svedkyňa uviedla, že bola pri tom, keď žalovaná v 2. rade odvrkla žalobkyni a po odsťahovaní sa zo sporného domu sa stretla so žalovanou v 2. rade asi štyrikrát a so žalovaným v 1. rade asi dvakrát. Svedkyňa uviedla, že žalovaní v 1. a 2. rade preto nechodia za žalobkyňou, lebo ju nechcú. Ani pri zdravotných problémoch jej nepomáhali, ani ju nenavštevovali. Žalobkyňa mala problémy s nohami, bola na ortopédii a potom bola na operácii štítnej žľazy v Ružomberku. Svedkyňu zaujímalo, keď išla k lekárovi, zaujímala sa o ňu aj telefonicky, alebo ju bola navštíviť. Svedkyňa ďalej uviedla, že má taký pocit, že žalovaná v 2. rade svoju matku nenávidí. Mala by vrátiť dar, nakoľko sa o ňu nestará a nezaujíma sa o ňu.

Svedkyňa S. N., kamarátka žalobkyne uviedla, že žalobkyňa je veľmi dobrý človek, má dobré srdce a nie je majetkovo založená. Rada pomáha a pomohla aj svedkyni. Žalovaná v 2. rade si na svoje tridsiate narodeniny pozvala otca, ale nepozvala svoju matku a to bolo od nej zlé gesto. Svedkyňa žalobkyni povedala, nech si pýta majetok späť, hoci aj súdnou cestou. Svedkyňa uviedla, že často chodila ku žalobkyni a bola svedkom, ako sa žalovaná v 2. rade zle správala ku svojej matke. Žalobkyňa teraz nemá ani dom, ani dcéru, ani vnúčatá. Naviac nemá ani finančné prostriedky, takže má problémy. Žalovaná v 2. rade si na svoju oslavu pozvala otca, ktorý sa o ňu vôbec nestaral a nezavolala svoju matku, ktorá sa o ňu riadne starala celý život. Žalovaní v 1. a 2. rade by mali vrátiť darovaný dom, keď nechceli stavať. V súčasnej dobe menej navštevuje žalobkyňu, nakoľko sa starala o vnúčatá a mala aj zdravotné problémy, ale sú v telefonickom kontakte. Osobne nebola pri konflikte, ktorý mal byť medzi žalobkyňou a žalovanými v 1. a 2. rade. Má však vedomosť o tom, že žalovaná v 2. rade nebola pozrieť žalobkyňu v čase, keď bola chorá, pritom vedela, že je v nemocnici. Tieto informácie má od žalobkyne. Od roku 2005 nemá osobnú skúsenosť, nakoľko nebola prítomná pri stretnutí, kde by bol nejaký konflikt. So žalovaným v 1. rade sa stretla ešte v roku 2006 a potom pred pojednávaním, keď ju bol navštíviť. Svedkyňa uviedla, že žalobkyňa sa nikdy vulgárne nevyjadrovala na adresu žalovaných v 1. a 2. rade.

Svedkyňa O. S., kamarátka žalobkyne uviedla, že bližšie okolnosti o vzťahov účastníkov nepozná, len raz bola svedkom v autobuse, keď sa žalovaná v 2. rade škaredo rozprávala so žalobkyňou. Žalobkyňa začala plakať a svedkyňa len vycítila, že sa žalovaná v 2. rade s ňou škaredo rozpráva, ale nevedela, o čom hovorili. Keď vystúpili z autobusu žalobkyňa jej povedala: „vidíš, ako sa so mnou hnusne rozpráva.“ Svedkyňa usúdila, že sa s ňou škaredo rozpráva z celkovej gestikulácie.

Svedok I. K., bez pomeru k účastníkom uviedol, že asi pred tromi rokmi bol pomôcť pánovi E. osadiť čističku odpadových vôd. Keď začali vykonávať výkopové práce, prišla tam žalobkyňa, ktorá začala na nich kričať a nadávať im, že jej chcú rozkopať dom. Kričala, aby prestali kopať, že má zaťa policajta a preto s prácami počkali, kým to pán E. riešil so žalovaným v 1. rade.

Svedok Z. E., sused žalobkyne uviedol, že dňa 7.5.2009 vykonával stavebné úpravy na svojom rodinnom dome a potreboval prekopať cestu a osadiť čistiareň odpadových vôd. Žalobkyňa chcela práce prerušiť, zavolala aj starostu aj žalovaného v 1. rade. Po vysvetlení žalovaného v 1. rade sa spísala dohoda ohľadom prekopávky cesty a napojenia dažďovej vody do nádrže. Žalobkyňa mala problém, najprv, že jej spadne dom a potom mala problém s dažďovou vodou. Žalobkyňa pri konflikte bola hlučná, hysterická a nadávala. Na adresu matky svedka nadávala, že je „Ku“, „Pi“ a zároveň vyčítala žalovanému v 1. rade, že dosť nerobí napriek tomu, že tento urovnal spor. Spor sa riešil na viackrát.

Svedkyňa S. K., uviedla, že v minulosti bola dobrou kamarátkou žalobkyne, ale v súčasnej dobe nemajú medzi sebou dobrý vzťah a vôbec sa spolu nebavia a so žalovanými v 1. a 2. rade vychádza dobre. Vzťah so žalobkyňou sa narušil potom, ako jej syn kúpil starší rodinný dom nad domom žalobkyne a začali sa problémy pri rekonštrukcii. Žalobkyňa ich obvinila, že jej ničia dom, ale väčší konflikt nastal na jeseň 2008, keď jej žalobkyňa vytýkala zamokanie domu, pričom vtedy bolo vonku daždivé počasie a všade bolo mokro. Žalobkyňa vtedy na ňu vulgárne nadávala a preto odvtedy spolu nekomunikujú. Žalovaní v 1. a 2. rade sa z domu odsťahovali asi pred šiestimi až siedmimi rokmi, vie to od žalobkyne, nakoľko vtedy sa často stretávali. Kúpili strešnú krytinu a mali plány na rekonštrukciu, ale odsťahovali sa kvôli konfliktom so žalobkyňou. Aj žalobkyňa vravela, že sa teší, že sa odsťahujú a bude mať od nich pokoj. Žalobkyňa je konfliktný typ a často aj na deti kričala. Nevyjadrovala sa pekne ani o svojej dcére, ani o zaťovi. Stále sa vulgárne vyjadrovala, čo sa svedkyni nepáčilo. Nadávala aj na rodičov žalovaného v 1. rade, že sú leniví ľudia a používala rôzne nepekné slová, ako „Ku“ a svoju dcéru nazývala „Pi“. Keď kričala na deti, bol to až hysterický krik, takže radšej sa od nej odsťahovali. Bola im aj pomáhať v novom dome, aby čím skôr odišli. Svedkyňa nebola osobne pri konfliktoch medzi účastníkmi konania, stále sa rozprávala so žalobkyňou, ktorá jej rozprávala, čo sa udialo. V poslednom období svedkyňa sa so žalobkyňou nekontaktuje a nevie, aké sú vzťahy medzi účastníkmi. Svedkyňa uviedla, že žalobkyňa sa vyjadrovala vulgárne aj pred deťmi a keď sa rozprávali o nejakých ďalších známych, o nich sa tiež vyjadrovala vulgárne.

Svedok S. Č., syn žalovaných v 1. a 2. rade uviedol, že asi dva roky sa nestretáva so žalobkyňou a takisto ani jeho rodičia. Prestali sa stretávať z dôvodu, že všade, kde chodí, ich ohovára. Sám bol toho svedkom, keď išli po ulici a známym hovorila, že to je jej vnuk, ktorého rodičia nechcú k žalobkyni púšťať. Ku žalobkyni nechodí preto, že naposledy, keď bol pri nej, začala ohovárať druhých starých rodičov z

O. a urážala aj svedka, keď sa ich zastal, bolo zle. Keď tam už nechcel ísť, žalobkyňa povedala jeho mame, že klamal. Sestra tiež nechodí ku žalobkyni, pričom rodičia im umožňovali tam chodiť, ale oni tam nechceli ísť. Rodičia sa snažili pomôcť žalobkyni, aj keď sa robil odtok, svedok tam bol prítomný a žalobkyňa len hovorila na otca, aký je neschopný. So žalobkyňou sa svedok stretol, keď mal narodeniny, bola za ním v škole, aj v cukrárni sa stretli. So žalobkyňou sa nestretáva z dôvodu, že rodinné vzťahy nie sú dobré, nakoľko ich žalobkyňa všade ohovára.

Svedkyňa L. A. uviedla, že so žalobkyňou má narušený vzťah a k žalovaným v 1. a 2. rade má neutrálny vzťah. So žalobkyňou sa stali blízkymi, boli spolu v cirkvi M. N. O. a učili sa spolu bibliu. Problémy vo vzťahoch účastníkov nastali asi tri až štyri mesiace po svadbe žalovaných v 1. a 2. rade, keď žalobkyňa hovorila, že ich manželstvo rozbije, rozvedie, pričom svedkyňa jej hovorila, nech im radšej pomôže a nie ich rozbíja. Pri náboženských stretnutiach stále hovorila o problémoch svojej rodiny, nadávala na svokrovcov, pričom svedkyňa jej vravela, nech tak nehovorí a nech sa teší zo šťastia mladých. Vulgárne sa vyjadrovala vtedy, keď stratila kontrolu nad sebou. Nadávala na žalovaného v 1. rade a na jeho rodičov, že mu nedali nič, žiadny majetok. Svedkyňa ďalej uviedla, že žalobkyňa raz v zbore povedala, že mladí sa idú vysťahovať, nakoľko s nimi nebude bývať. Hľadajú si byt, lebo im dala ultimátum. Tiež bola svedkom, keď udrela svojho vnuka po ústach a kričala na neho, že sa neslušne správa, pričom nerobil nič. Žalobkyňa sa správa ako schizofrenička a nechce si priznať vlastnú chybu.

Svedok S.. K. S., kolega žalovaného v 1. rade uviedol, že žalovaní v 1. a 2. rade bývali v G. v rodinnom dome so svokrou a v roku 2005 sa presťahovali do A. K., kde býva aj svedok. Od žalovaného v 1. rade sa dozvedel, že mal problémy so svojou svokrou a bol vyhodený z rodinného domu. Ako dôvod mu uviedol, že mal problémy a nedalo sa to tam vydržať. Svokra ho mala vyhodiť z domu a urážala jeho rodinu. Žalovaný v 1. rade z celej situácie nebol psychicky v pohode. Tiež povedal svedkovi, že tam v živote nepôjde.

Z výpovede svedkyne S. K. vyplynulo, že je kamarátkou žalobkyne, ktorej pomáha. Bola jej pomôcť vykopať zemiaky, keď na záhradu prišla pani K., ktorá vypovedala na súde ako svedkyňa a kričala na žalobkyňu, aby zmizla a zaliezla do búdy. So žalobkyňou sa poznajú dlho, zvykne jej pomôcť, nakoľko nevládze na nohy. Pomohla jej napríklad s ukladaním dreva, so zberom hrušiek a jabĺk. Nemá vedomosti o tom, že by žalovaní v 1. a 2. rade pomáhali žalobkyni.

Svedok V. X., farár cirkvi, ktorej členkou je žalobkyňa uviedol, že o problémoch účastníkov priamo nevie, len z rozprávania žalobkyne vie, že darovala nehnuteľnosti žalovaným v 1. a 2. rade s tým, že nemajú medzi sebou dobré vzťahy, cíti sa oklamaná, nakoľko žalovaní v 1. a 2. rade tam mali ísť bývať a nakoniec sa odsťahovali. Žalobkyňu pozná ako pohostinnú milú osobu, s ktorou nemal žiadny konflikt a v jeho prítomnosti žalobkyňa nevyvolávala žiadne konflikty. Takisto sa nevyjadrovala nepekne alebo neslušne na žalovaných v 1. a 2. rade alebo na ich rodinných príslušníkov. Takéto vedomosti nemá ani od ostatných farníkov.

Svedkyňa D. A., kamarátka žalobkyne uviedla, že nemá vedomosti o vzťahoch účastníkov, nakoľko nebola prítomná. Vie, že žalobkyňa miluje svoje vnúčatá, dcéru aj zaťa. Bola päťkrát operovaná, má finančné problémy a napriek tomu je milá a pohostinná a žije riadnym kresťanským životom. O darovaní jej žalobkyňa toľko uviedla, že dom im musí dať, lebo ju nútia s tým, že musí im to trikrát podpísať a dať im to s láskou, lebo chcú stavať.

Súd sa ďalej oboznámil s listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:

Z darovacej zmluvy spísanej vo forme notárskej zápisnice N72/04, zo dňa 26.2.2004 vyplýva, že žalobkyňa ako darujúca darovala žalovaným v 1. a 2. rade ako obdarovaným nehnuteľnosti vtedy zapísané na LV č. XXX k.ú. G., domy súpisné číslo XXX a XXX a parcely č. 439, 440, 441, 442, 443/1, 443/2, 444 a 445/1. V bode III darovacej zmluvy sa žalovaní v 1. a 2. rade zaviazali poskytnúť žalobkyni doživotné užívanie nehnuteľností, ktoré sú predmetom zmluvy.

Z aktuálneho LV č. XXX k.ú. G. vyplýva, že sú tam zapísané parcely 440, 441, 442 a 444 a dom súpisné číslo XXX a vlastnícke právo svedčí žalovaným v 1. a 2. rade v podiele po jednej polovici. V časti C je zapísaná ťarcha záložné právo v prospech VÚB a.s. Bratislava.

Z LV č. XXXX k.ú. G. vyplýva, že sú tam zapísané parcely č. 439, 443/1, 443/2, 445/1 a dom súpisné číslo XXX a vlastnícke právo svedčí v prospech maloletého S. Č. a maloletej M. Č. v podiele po jednej polovici na základe darovacej zmluvy pod V 1697/06.

Z darovacej zmluvy zo dňa 19.9.2006 vyplýva, že bola uzavretá medzi žalovanými v 1. a 2. rade a ich maloletými deťmi, kde predmetom daru boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX k.ú. G. a to parcely č. 439, 443/1, 443/2, 445/1 a dom súpisné číslo XXX a maloleté deti žalovaných v 1. a 2. rade nadobudli nehnuteľnosti v podiele po jednej polovici.

Z rozhodnutia Centra právnej pomoci Košice zo dňa 21.12.2011 vyplýva, že žalobkyni bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci a určená právna zástupkyňa JUDr. Martina Vnenčáková.

Z nájomnej zmluvy zo dňa 27.1.2004 (na č.l. 23) vyplýva, že prenajímateľom je žalovaná v 2.rade a nájomcom žalobkyňa, ohľadom nehnuteľnosti, bytu nachádzajúceho sa v G. na Ulici Q. č. XXX, kde nájomný pomer bol uzavretý na dobu 10 rokov od 1.1.2004 do 31.12.2013 s dohodnutým nájomným 800 Sk mesačne a úhradou nákladov za elektrinu, plyn a vodu podľa skutočnej spotreby.

Z čestného prehlásenia žalovanej v 2. rade vyplýva, že nájomné za mesiac júl až december 2010 bolo uhradené.

Z nájomnej zmluvy zo dňa 1.1.2010 uzavretej medzi žalovanou v 2. rade a žalobkyňou vyplýva, že predmetom nájmu je rodinný dom so súpisným číslom XXX, nájom je uzavretý na dobu neurčitú a mesačné nájomné bolo určené vo výške 15 €.

Z príjmových dokladov zo dňa 3.3.2004, 12.3.2004 a 31.3.2004 vyplýva, že žalovaný v 1. rade uhradil v projektovej kancelárii P. U.E. sumu 5000 Sk, 15.000 Sk a 39.000 Sk za vypracovanie projektu. Z výdavkového dokladu zo dňa 4.3.2004 vyplýva, že O. N. prevzal sumu 55.000 Sk.

Z príjmového dokladu zo dňa 18.5.2004 vyplýva, že žalovaná v 2. rade uhradila sumu 700 Sk za stavebné povolenie. Z príjmového dokladu z 26.2.2004 vyplýva, že žalovaný v 1. rade uhradil 2270 Sk za notársku zápisnicu N 72/04.

Z čestného prehlásenia šesťdesiatich občanov obce G. vyplýva, že čestne prehlasujú, že majú vedomosť o tom, že žalovaní v 1. a 2. rade v poslednom období nenavštevujú žalobkyňu, ani sa o ňu nezaujímajú, ani jej nejakým spôsobom nepomáhajú. Majú vedomosť o tom, že žalobkyňa darovala žalovaným v 1. a 2. rade nehnuteľnosti a myslia si, že by ich mali z morálneho hľadiska vrátiť.

Z potvrdenia MUDr. Z. A. psychiatrickej ambulancie vyplýva, že u žalobkyne pretrvávajú problémové situácie vo vzťahu s dcérou, emočne citlivé problémy v rodine, ktoré vyvolávajú úzkostné stavy s poruchami spánku, X. a navštívila psychiatrickú ambulanciu v máji a v júni 2011. Jedná sa o stav M. O. X. doteraz bez liečby. F. J., F., K. F., aj N. a O. v myslení bez bludov, vnímanie intaktné. Afektívne zmeny osobnosti s dopadom na kvalitu sociálneho fungovania vo všetkých sférach. Diagnóza Ú.-O. K. V. K..

Z písomného vyjadrenia Mgr. V. O., ambulancie klinickej psychológie zo dňa 11.6.2012 vyplýva, že žalovaná v 2.rade začala navštevovať psychologickú ambulanciu v januári 2007 a vzťah so žalobkyňou patril medzi nosné témy psychoterapie u žalovanej v 2. rade. Žalovaná v 2. rade vyrastala od troch rokov sama s matkou. Nezhody datovala od svojho pubertálneho až adolescentného obdobia. Popisovala averziu matky voči mužom, ktorú jej od detstva matka fixovala. Matka podľa žalovanej v 2. rade nenávidela mužov, neustále jej verbalizovala, ako sa kvôli nej obetovala a nenašla si partnera. Žalovaná v 2. rade sa ale domnieva, že je to najmä z dôvodu konfliktnej povahy žalobkyne, ktorá túžila byť neustále v dominantnej pozícii a mať veci a ľudí pod kontrolou. U žalovanej v 2. rade sa postupne znižovalo sebavedomie, sebadôvera a sebahodnotenie, neverila si. Z toho dôvodu nedokázala adekvátne komunikovať najmä z mužským pohlavím, mala pocity zahanbenia. Nedokázala prijímať komplimenty, žalobkyňa jej vštepovala, že to robia len neslušné dievčatá. Kontinuálne mala strach, čo povie žalobkyňa na jej správanie, ako bude vyzerať v jej očiach, čo sa sluší a patrí. Čokoľvek urobila, nikdy nebola dosť dobrá pre žalobkyňu. D. sa rozvinula asi od roku 2000. Od toho obdobia jej uvedený psychický problém značne znižoval kvalitu života najmä z dôvodu, že pracuje kontinuálne s ľuďmi, dostáva sa do kontaktu zväčša s mužským pohlavím (stávková kancelária). Uviedla, že v dôsledku

D. jej uniklo aj niekoľko pracovných ponúk. Z psychologického nálezu Mgr. V. O. zo dňa 2.2.2012 vyplýva, že psychologickú ambulanciu žalovaná v 2. rade navštívila v januári 2007 pre výraznú D. a Ú. N. vyskytujúce sa niekoľko rokov. Absolvovala individuálne psychoterapeutické sedenia po dobu jedného roka a psychoterapia ukončená v marci 2008 vcelku s pozitívnym efektom - D. pozorovaná iba v niektorých sociálnych situáciách. Medzi centrálne témy patril vzťah s matkou, ktorý nie je možné nazvať pozitívny, najmä od veku, kedy si začala uvedomovať rolu ženy. Osobnosť dobre diferencovaná, štruktúrovaná, submisívna, senzitívna so sklonom k anxiete. Na uvedenom osobnostnom teréne a vonkajších okolnostiach sa rozvinula D.. Možno konštatovať aj podiel matkinho prístupu ku klientke. Aktuálne sa opätovne vyskytujú situácie, v ktorých sa D. objavuje.

Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave zo dňa 21.8.2012 vyplýva, že žalobkyni sa nepriznáva dávka a príspevky s tým, že dávka v hmotnej núdzi nebola priznaná z dôvodu, že príjem žalobkyne vo výške 77,10 € je vyšší o 14,60 € ako je suma nárokov vo výške 62,50 €. Príspevok na bývanie nebol priznaný z dôvodu, že na LV nie je vyznačená ťarcha - vecné bremeno - právo doživotného užívania nehnuteľností a preto nevznikol nárok na príspevok na bývanie.

Zo správy od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave zo dňa 19.2.2013 vyplýva, že žalobkyni bola poskytovaná dávka v hmotnej núdzi s príspevkom na bývanie od 1.6.2004 do 30.6.2011. Žalobkyňa v uvedenom období predkladala doklady potrebné na priznanie a následné opätovné prehodnocovanie nároku a to potvrdenie o zaplatení nájomného a úhrad spojených s užívaním nehnuteľností, ktoré zahŕňa potvrdenie o zaplatení dane z nehnuteľností, overená nájomná zmluva, list vlastníctva č. XXX a čestné prehlásenia prenajímateľov o pravidelných úhradách nájomného zo strany nájomcu. Od 1.7.2011 bola žalobkyni dávka v hmotnej núdzi a príspevky odňaté rozhodnutím zo dňa 27.7.2011, nakoľko si neuplatnila nárok na príspevok na bývanie, nepredložila doklady potrebné na opätovné prehodnotenie nároku na príspevok na bývanie na základe čoho jej bol vtedajší príjem vo výške 74,62 € o 12,12 € vyšší, ako suma nároku vo výške 62,50 €.

Zo zmluvy o dielo č. 1/2004 uzavretej medzi P. U.S., CSAPROJ a objednávateľmi žalovanými v 1. a 2. rade vyplýva, že predmetom zmluvy je nadstavba rodinného domu č. XXX v G. na Ulici Q. pre stavebné povolenia a realizačný projekt. Zmluva bola uzavretá 26.2.2004.

Z potvrdenia MUDr. Z. Č.Q. o podanie správy o zdravotnom stave žalobkyne vyplýva, že žalobkyňa je schopná vykonávať aktivačné práce za podmienok, že bude pracovať na skrátenú dobu štyri hodiny denne bez dvíhania a nosenia ťažkých bremien, bez nadmerného jednostranného zaťaženia horných a dolných končatín, bez dlhého státia a dlhej chôdze, bez práce vo výškach, bez práce, ktorá vyžaduje jemnú motoriku prstov oboch rúk a bez práce v nočných zmenách.

Z písomného vyjadrenia D. Č. a S.Á. Č., rodičov žalovaného v 1.rade vyplýva, že žalobkyňa mala zvláštny vzťah k ich synovi a stále pripomínala, že nevie nič robiť a je lenivý a neuznávala duševne pracujúceho človeka. Ich vzťahy so žalobkyňou ochladli dávno, viac ako pred desiatimi rokmi. Napriek pozvaniu, nebola na oslave šesťdesiatych narodenín otca žalovaného v 1.rade a na svoju oslavu päťdesiatych narodenín ich žalobkyňa nepozvala. Sami boli prekvapení, keď sa žalovaní v 1.a 2.rade odsťahovali do A. K., ale príčinou bolo to, že ich žalobkyňa vyhodila z domu.

Zo spisu Obvodného oddelenia PZ Rožňava ORP-P-1692/RV-2006 vyplýva, že S. I. podala podnet proti žalobkyni na prejednanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a zo zápisnice vyplýva, že bývala u žalobkyne v podnájme v dome číslo XXX a v dňoch 4.,11.a 13.12.2006 jej žalobkyňa robila schválnosti, keď jej vypla elektrinu. Žalobkyňa k oznámeniu uviedla, že S. I. bývala u nej v podnájme a preto jej vypla elektrinu, že ňou kúrila, pričom mala kúriť drevom. Preto sa musí aj z domu odsťahovať.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Rožňava vyplýva, že žalobkyňa a žalovaná v 2.rade uzavreli súdny zmier v konaní o príspevok na výživu žalobkyne, podľa ktorého sa žalovaná v 2.rade zaviazala prispievať na žalobkyňu po 15 € mesačne od 1.10.2012 do budúcna.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná a preto ju zamietol.

Podľa darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

Podľa (ďalej ) darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Právo na vrátenie daru musí darca uplatniť jednostranným úkonom, v ktorom sa musí dovolať zákonných dôvodov vrátenia daru. Obdarovaný môže odoprieť vrátenie daru tým, že poprie existenciu týchto dôvodov, v takom prípade musí darca uplatniť svoj nárok na súde.

K zániku darovacieho vzťahu podľa dochádza na základe jednostranného právneho úkonu darcu voči obdarovanému, ktorý hrubo porušil dobré mravy svojim správaním k darcovi alebo k členom jeho rodiny. Hrubým porušením dobrých mravov sa rozumie ich porušenie značnej intenzity alebo ich sústavné porušovanie. Právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného.

Povinnosťou žalobkyne v tomto konaní bolo preukázať, že žalovaní v 1. a 2. rade ako obdarovaní sa k nej správajú tak, že hrubo porušujú dobré mravy.

Podľa (ďalej ) účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie dôkazného bremena.

Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Žalobkyňa v konaní uviedla, že žalovaní v 1. a 2. rade sa voči nej správajú tak, že hrubo porušujú dobré mravy z dôvodu, že v priebehu posledných dvoch rokov prestali o ňu prejavovať záujem, neposkytujú jej potrebnú pomoc v chorobe a v starobe, pohŕdajú žalobkyňou, pričom musí čeliť atakom a vyhrážkam. Zo strany žalovaných v 1. a 2. rade došlo na jej osobu k viacerým útokom a dokonca spochybnili jej právo doživotného užívania darovaných nehnuteľností. Žalovaní v 1. a 2. rade uzatvárali so žalobkyňou nájomné zmluvy, z ktorých očakávali finančné plnenia napriek tomu, že vedeli o hmotnej núdzi žalobkyne. Žalobkyňa sa musela u žalovaných v 1. a 2. rade doprosovať, aby ju žalovaní v 1. a 2. rade nechali bývať v dome. Žalovaní v 1. a 2. rade o ňu neprejavili záujem, neboli ju navštíviť po operácii a počas rekonvalescencie a o predmet daru sa dlhodobo nestarajú. Znemožnili jej vídať vlastné vnúčatá a namiesto ústretovosti prejavujú k nej nepriateľský postoj a urobili jej zo života peklo. Žalovaní v 1. a 2. rade podviedli žalobkyňu pri darovaní, nakoľko nehnuteľnosť mali prestavovať, avšak ju neprestavali. Žalobkyňa zistila, že nemá zapísané doživotné právo bývania na liste vlastníctva, preto nemôže poberať príspevok na bývanie od úradu práce a preto už nechce bývať v nájme, ale chce byť vo svojom dome, ktorý postavila.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní v 1. a 2. rade popierali dôvody na vrátenie daru, bolo povinnosťou žalobkyne v konaní preukázať, že jej tvrdenia ohľadom správania sa žalovaných v 1. a 2. rade, ktorým porušujú hrubým spôsobom dobré mravy, sú pravdivé.

Z vykonaného dokazovania z jednotlivých dôvodov na vrátenie daru, ktoré uviedla žalobkyňa, súd zistil nasledovné:

Z darovacej zmluvy uzavretej vo forme notárskej zápisnice zo dňa 26.2.2004 vyplýva, že v bode III sa žalovaní v 1. a 2. rade zaviazali poskytnúť žalobkyni doživotné užívanie nehnuteľností, ktoré boli predmetom darovacej zmluvy.

Z darovacej zmluvy teda vyplýva, že účastníci sa dohodli na práve žalobkyne doživotne užívať nehnuteľnosti, ktoré darovala ako záväzkovo právny vzťah medzi darkyňou a obdarovanými. Nejednalo sa o vecné bremeno, ktoré by malo charakter vecného bremena podľa a preto nebolo ani zapísané v katastri nehnuteľností. Táto skutočnosť však bola účastníkom známa od počiatku, teda od uzavretia darovacej zmluvy. V konaní tak žalobkyňa, ako aj žalovaní v 1. a 2. rade zhodne uviedli, že akýmsi spúšťačom na vrátenie daru a následne na podanie žaloby bolo zistenie žalobkyne, že na liste vlastníctva nemá zriadené vecné bremeno v práve doživotného užívania nehnuteľností. Táto skutočnosť však v žiadnom prípade nemôže byť dôvodom, prečo by sa žalobkyni mali vrátiť darované nehnuteľnosti, nakoľko sa nejedná o novú skutočnosť a nebola spôsobená žalovanými v 1. a 2. rade a preto sa na ňu nedá hľadieť ako na skutočnosť, ktorá by bola v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Súd zdôrazňuje, že od prvej chvíle po darovaní neexistovalo pre žalobkyňu vecné bremeno zapísané na LV č. XXX k.ú. G. a preto žalovaní v 1. a 2. rade nemohli vykonať žiaden úkon k tomu, aby vecné bremeno z listu vlastníctva vymazali. Žalobkyňa v konaní nepreukázala, že by žalovaní v 1. a 2. rade ju z nehnuteľností vyháňali, že by spochybnili jej právo doživotného užívania nehnuteľností, že by sa im musela doprosovať, aby mohla ostať v dome a naviac, že by z nájomných zmlúv očakávali finančné plnenie. Bolo to len tvrdenie žalobkyne, ktoré žalovaní v 1. a 2. rade rozhodne popreli a žiaden z vypočutých svedkov na tieto okolnosti nepodal svedectvo, že by mal osobnú skúsenosť s tým, že by bola žalobkyňa akýmkoľvek spôsobom obmedzovaná v užívaní nehnuteľností. Proti tvrdeniam žalobkyne svedčia aj objektívne preukázané skutočnosti a to, že žalobkyňa od darovania až doteraz sama užíva všetky nehnuteľnosti (do roku 2005 ich užívala spolu so žalovanými v 1. a 2. rade ), žalovaní v 1. a 2. rade nemajú ani kľúče od rodinných domov, nehnuteľnosti nijakým spôsobom nevyužívajú a vôbec nezasahujú do spôsobu užívania, resp. prípadných opráv nehnuteľností, ktoré vykonala žalobkyňa (napríklad výmena okien). Žalobkyňa tiež nebola obmedzovaná v tom, aby nehnuteľnosti prenajímala (S. I.Z.I.). Je pravdou, že žalovaní v 1. a 2. rade so žalobkyňou uzatvárali nájomné zmluvy, v ktorých bolo uvedené aj finančné plnenie z titulu nájmu, avšak v konaní bolo preukázané, že jediným motívom na uzavretie nájomnej zmluvy bol príspevok na bývanie, ktorý žalobkyňa poberala od úradu práce. Nájomné zmluvy boli uzatvárané už od roku 2004, teda bezprostredne po darovaní nehnuteľností, až do roku 2011 (prvá nájomná zmluva bola uzatvorená dokonca na dobu určitú - 10 rokov, do 31.12.2013, č.l. 23). V konaní žalobkyňa uviedla, že nájomná zmluva bola uzatváraná zo zištných dôvodov na strane žalovaných v 1. a 2. rade, nakoľko z nej očakávali plnenie. Toto tvrdenie sa však nepreukázalo, nakoľko z výpovedí účastníkov vyplýva, že za celé obdobie žalobkyňa žalovaným v 1. a 2. rade nájomné neplatila a všetky úkony spojené s nájmom boli robené len z dôvodu poberania príspevku na bývanie, kde bolo potrebné, ako to vyplýva zo správy od úradu práce, predkladať na opätovné prehodnocovanie nároku potvrdenie o zaplatení nájomného a úhrad spojených s užívaním nehnuteľností vrátane potvrdenia o zaplatení dane z nehnuteľností, nájomnú zmluvu, list vlastníctva a čestné prehlásenie prenajímateľa. Sama žalobkyňa uviedla, že za obdobie od 1.7.2011 si už príspevok na bývanie neuplatnila, nakoľko nechcela už mať nájom, ale chcela bývať vo svojom. Z toho vyplýva, že nie žalovaní v 1.a 2.rade spôsobili, že žalobkyňa nedostala príspevok na bývanie, ale samotná žalobkyňa vytvorila stav, keď si sama zo svojej vôle tento príspevok neuplatnila. Preto ani túto okolnosť súd nemohol považovať za dôvod na vrátenie daru.

Ďalej žalobkyňa poukazovala na to, že žalovaní v 1.a 2.rade v posledných dvoch rokoch prestali o ňu prejavovať záujem, neposkytujú jej potrebnú pomoc v chorobe a starobe, neboli ju navštíviť po operácii a po rekonvalescencii. Z výpovedí účastníkov vyplýva, že od päťdesiatych piatych narodenín žalobkyne, teda od 26.1.2011, sa účastníci nestretávajú a z toho vyplýva, že žalovaní v 1.a 2.rade ani neposkytujú pomoc žalobkyni. Žalovaní v 1.a 2.rade však uviedli, že opäť nastal konflikt so žalobkyňou a preto sa s ňou radšej nestretávali, nakoľko stále vyvolávala spory. Žalobkyňa na nich nadávala z dôvodu, že začala tému vrátenia daru a keďže sa na tom nedohodli, strhla sa hádka a preto radšej utiekli. Keďže sa to stalo opakovane, prestali sa so žalobkyňou stretávať. Preto nesúhlasili s tým, že by sa k žalobkyni správali v hrubom rozpore s dobrými mravmi, ale ich správanie bolo len reakciou na útoky žalobkyne.

Na vzájomné vzťahy účastníkov boli vypočutí svedkovia, ktorí však nevedeli uviesť konkrétne situácie, pri ktorých by boli prítomní a kde mali vznikať konflikty medzi účastníkmi. Svedkovia potvrdili tú skutočnosť, že žalovaní v 1.a 2.rade v poslednom období nenavštevujú žalobkyňu, nepomáhajú jej, ale nevedeli uviesť konkrétny prípad, kde by sa žalovaní v 1.a 2.rade dopustili voči žalobkyni konania, ktoré by bolo v hrubom rozpore s dobrými mravmi a výpovede boli založené len na poznatkoch, ktoré získali od žalobkyne. Vo výpovediach žalobkyne ako aj svedkov, ktorých navrhla, rezonovala tá skutočnosť, že žalovaná v 2.rade sa nespráva k žalobkyni dobre, nakoľko ju nenavštívila v chorobe, nepozvala ju na

oslavu narodenín, kde však bol jej otec - bývalý manžel žalobkyne, ktorému darovala zájazd a podobne. Svedkovia opisovali, že táto skutočnosť bola ranou na psychiku žalobkyne, ktorá sa od mala o žalovanú v 2.rade starala a preto to nebolo od nej pekné.

Súd ani vyššie uvedené skutočnosti nemohol považovať za správanie sa v hrubom rozpore s dobrými mravmi, nakoľko skutočnosť, že žalovaná v 2.rade nadviazala vzťahy so svojim biologickým otcom v žiadnom prípade nemôže byť dôvodom na vrátenie daru, ani to, že ho pozvala na oslavu, alebo mu darovala zájazd. Podobne aj pre žalobkyňu zorganizovala oslavu, avšak vzhľadom na zlé vzťahy medzi žalobkyňou a jej bývalým manželom, ich nepozvala oboch odrazu, čím sa snažila vyhnúť prípadným konfliktom.

Z výpovedí účastníkov nebolo sporné, že žalovaní v 1.a 2.rade nenavštívili žalobkyňu v nemocnici, keď bola operovaná na štítnu žľazu, resp. nenavštívili ju po návrate domov. Toto potvrdzovali aj svedkyne, ktoré pomohli žalobkyni v tom čase. Z výpovedí účastníkov však vyplýva aj tá skutočnosť, že v januári 2011 nastal konflikt medzi účastníkmi, prestali sa stretávať a žalobkyňa bola na operácii v máji 2011. Žalovaní v 1.a 2.rade popierali tú skutočnosť, že by im žalobkyňa oznámila, kedy pôjde na operáciu a preto ju neboli pozrieť. Žalobkyňa v konaní opätovne nepreukázala, že by žalovaní v 1.a 2.rade jej odmietli poskytnúť pomoc a podporu v čase, keď bola na operácii. Tiež nepreukázala, že žalovaným v 1.a 2.rade dala na vedomie, že nastupuje do nemocnice - neuviedla konkrétny termín.

Žalobkyňa ďalej vytýkala žalovaným v 1.a 2.rade, že jej znemožnili vídať vlastné vnúčatá a majú k nej nepriateľský postoj. Táto okolnosť tiež v konaní nebola preukázaná, nakoľko k svojim tvrdeniam žalobkyňa neuviedla žiaden dôkaz, pričom žalovaní v 1.a 2.rade toto popierali a uviedli, že deťom nikdy nebránili v stretávaní sa so žalobkyňou, avšak správanie žalobkyne spôsobilo, že deti odmietali chodiť za žalobkyňou, lebo nadávala na žalovaných v 1.a 2.rade, ako aj na rodičov žalovaného v 1.rade. Tieto okolnosti potvrdil aj syn žalovaných v 1.a 2.rade.

Ďalším dôvodom, pre ktorý žalobkyňa žiadal vrátenie daru bola skutočnosť, že ju žalovaní v 1.a 2.rade pri darovaní podviedli, nakoľko mali prestavovať nehnuteľnosť, avšak po darovaní sa tak nestalo.

Žalovaní v 1.a 2.rade v konaní potvrdili, že pred darovaním len čiastočne rekonštruovali nehnuteľnosti zavedením vody, plynu, urobením podláh s tým, že mali v úmysle darované nehnuteľnosti zrekonštruovať prestavaním podkrovia. V konaní predložili listinné dôkazy, z ktorých vyplýva, že si dali vyhotoviť projekt, zakúpili strešnú krytinu, avšak pre konflikty so žalobkyňou nehnuteľnosť nerekonštruovali a z darovaných nehnuteľností v roku 2005 odišli a kúpili si rodinný dom v susednej obci. Z uvedeného vyplýva, že aj keď žalovaní v 1.a 2.rade nakoniec nehnuteľnosti nerekonštruovali, nie je možné hodnotiť ich konanie za také, ktoré by nejakým spôsobom uviedlo do omylu žalobkyňu. Pri darovaní sa totiž darca rozhodne darovať svoje nehnuteľnosti bezplatne a bez akýchkoľvek podmienok. Je zrejmé, že účastníci sa pred darovaním dohodli na tom, že žalovaní v 1.a 2.rade v nehnuteľnostiach budú bývať a že ich aj prerobia a podnikli k tomu aj kroky, avšak následne, keď medzi účastníkmi došlo ku konfliktom, nehnuteľnosti opustili. Ani z tohto ich správania nemožno vyvodiť, že by sa správali spôsobom, ktorý hrubo porušuje dobré mravy.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že vzťahy medzi účastníkmi sú narušené mnoho rokov, o čom svedčí skutočnosť, že žalovaní v 1.a 2.rade sa od žalobkyne odsťahovali. Zo strany žalobkyne táto skutočnosť bola vnímaná tak, že žalovaní v 1.a 2.rade nadobudli majetok a tak ju už nepotrebovali, pričom žalovaní v 1.a 2.rade vnímali vzťahy so žalobkyňou ako veľmi narušené a preto radšej zvolili odsťahovanie sa do inej nehnuteľnosti, ktorú kúpili na úver, aby predišli konfliktom. Žalovaná v 2.rade poukázala na to, že vzťah so žalobkyňou bol jednou z príčin pre, ktoré vyhľadala odbornú pomoc v psychologickej ambulancii v roku 2007, čím aj zdôvodňovala minimálne kontakty so žalobkyňou, ktoré u nej spôsobovali psychické problémy. Z uvedeného teda vyplýva, že konfliktné situácie boli hneď po darovaní s tým, že správanie sa žalovaných v 1.a 2.rade opätovne nemožno hodnotiť ako jednostranné konanie hrubo porušujúce dobré mravy. Podobne aj žalobkyňa predložila potvrdenie od psychiatričky, ktorú navštívila v máji a júni 2011, teda v období, keď už si u žalovaných v 1.a 2.rade uplatňovala vrátenie daru. Je zrejmé, že účastníci majú odlišný náhľad na rovnaké situácie a preto u nich dochádza ku konfliktom, pričom zo strany žalobkyne vidieť tendenciu, že by chcela ovplyvňovať a ovládať žalovaných v 1.a 2.rade a zo strany žalovaných v 1.a 2.rade vidieť snahu žiť nezávisle od žalobkyne, čo je vlastne základnou príčinou ich narušených vzťahov.

Na základe zhodného prejavu účastníkov možno konštatovať, že žalobkyňa si ústne uplatnila u žalovaných v 1.a 2.rade vrátenie daru, najneskôr však podaním žaloby. Z toho dôvodu sa mohla žalobou domáhať vrátenia daru pri splnení zákonných podmienok. Ustanovenie umožňuje vyvodiť zodpovednosť za porušenie morálnych pravidiel správania sa ako súhrnu určitých historických nemenných a všeobecne akceptovaných noriem morálky, mravnosti a etiky.

Vrátenie daru možno považovať za sankciu, ktorou darca postihuje obdarovaného za jeho správanie hrubo porušujúce morálne pravidlá (). Právo darcu na vrátenie daru nezakladá každé negatívne správanie sa obdarovaného voči darcovi. Toto právo nevzniká pri nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov (R31/1999). Predpokladom vrátenia daru je len také negatívne správanie sa obdarovaného, ktoré vzhľadom na všetky významné okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. O také správanie ide spravidla v prípade porušenia dobrých mravov spôsobom vyznačujúcim sa značnou intenzitou alebo sústavnosťou, pričom jeho vonkajším prejavom môžu byť fyzické násilie, hrubé urážky, neposkytnutie potrebnej pomoci, hrubý nezáujem a podobne. V súlade s ustanovením možno za právne relevantné považovať len také správanie sa obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo. Pritom nie je rozhodujúci subjektívny pocit a úsudok darcu (R61/1997). Pri posudzovaní správania sa obdarovaného treba vziať do úvahy a hodnotiť i správanie sa samotného darcu v tom zmysle, či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu - princíp vzájomnosti. Uplatnenie princípu vzájomnosti znamená, že pri skúmaní určitého správania sa obdarovaného z hľadiska, či vykazuje znaky hrubého porušenia dobrých mravov sa vezme zreteľ tiež na správanie sa darcu za účelom posúdenia, či on sám sa nespráva alebo nesprával voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny. V kladnom prípade sa darca nemôže úspešne domáhať vrátenia daru, lebo následnú darcom vyvolanú reakciu obdarovaného, i keby bola nevhodná, by nebolo možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Výnimkou by však bolo také správanie sa obdarovaného, ktoré by bolo v zrejmom nepomere k správaniu sa samotného darcu ().

Právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov napríklad prevedenie darovanej nehnuteľnosti na tretie osoby, nenavštevovanie darcu pri príležitosti sviatkov alebo životných jubileí, prípadne vzťahy v rámci rodiny s osobami, voči ktorým môže mať darca výhrady resp. zlé vzťahy. Dobré mravy, hoci sú zákonným pojmom, nie sú zákonom definované. Vo všeobecnosti treba za dobré mravy považovať súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, rešpektovaných rozhodujúcou časťou spoločnosti a majúcich povahu základných noriem. Je to súhrn etických všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad. Dobré mravy sú meradlom hodnotenia konkrétnej situácie zodpovedajúcej všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti v súlade so všeobecnými zásadami morálky demokratickej spoločnosti ().

Právne vzťahy založené prevodom vlastníctva darovacou zmluvou zakladajú stav, ktorý má právnu istotu, požíva právnu ochranu s tým, že záväznosť z neho vyplývajúcu zobrali na seba zmluvné strany samy a dobrovoľne. K narušeniu tohto stavu už nemôže dochádzať zo svojvôle darcu. Nezohľadnenie správania sa darcu by malo za následok nesprávne právne posúdenie veci.

V prejednávanej veci možno konštatovať, že medzi účastníkmi je značne narušený vzájomný vzťah, aj keď sa jedná o blízkych príbuzných, najmä vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou v 2.rade, keďže sa jedná o matku a dcéru. Uvedený stav pretrváva mnoho rokov, ako to vyplýva z vyjadrení účastníkov a objektívne sa prejavil v roku 2005, keď kvôli konfliktom sa žalovaní v 1. a 2.rade od žalobkyne odsťahovali. V prípade, že by vzťahy boli dobré, určite by účastníci žili do dnešnej doby spolu v darovanej nehnuteľnosti a určite by ju žalovaní v 1.a 2.rade rekonštruovali, nakoľko vykonali množstvo úkonov, ktoré k tomu smerovali (projekt, strešná krytina, stavebné povolenie, žiadosti o dotáciu z fondu). Následne však žalovaní v 1.a 2.rade vybrali úver a zakúpili si inú nehnuteľnosť, v ktorej do dnešnej doby bývajú. O tom svedčí skutočnosť, že účastníci navzájom museli k sebe nadobudnúť negatívny vzťah, keď radšej od seba odišli. Následne po prerušení spolužitia vzťahy sa neprerušili, ale boli obmedzené, pričom od roku 2007 žalovaná v 2.rade sa prestala kontaktovať so žalobkyňou kvôli konfliktom, ktoré zle vplývali na jej psychiku a poukázala aj na negatívny postoj žalobkyne k tomu, že nadviazala vzťah so svojim otcom. So žalobkyňou boli udržiavané vzťahy na minimálnej úrovni cez žalovaného v 1.rade,

keď opätovne na Vianoce 2010 sa účastníci začali kontaktovať, avšak už v januári 2011 pri oslave päťdesiatych piatych narodenín žalobkyne opäť nastal konflikt z dôvodu, že si žalobkyňa uplatňovala vrátenie daru a preto opätovne došlo k prerušeniu vzťahov, ktoré trvá do dnešnej doby. Z uvedeného vyplýva, že účastníci navzájom sa k sebe správajú nevhodne. Žalobkyňa by mala tolerovať a strpieť, že žalovaní v 1.a 2.rade majú vlastnú rodinu, vlastné názory a náhľady na život a žalovaní v 1.a 2.rade by mali citlivejšie pristupovať k žalobkyni, ktorá momentálne žije sama a má aj zdravotné problémy a takisto aj nízky príjem a zároveň očakáva výraznejší prejav vďačnosti žalovaných v 1.a 2.rade, keď im darovala nehnuteľnosti.

Súd preto nedospel k záveru, že správanie sa žalovaných v 1.a 2.rade by napĺňalo znaky správania sa, ktoré hrubo porušuje dobré mravy tak, ako je to uvedené v ustanovení . Z dokazovania vyplynulo, že tak žalobkyňa, ako aj žalovaní v 1.a 2.rade sa voči sebe správajú nevhodne, keď pre vzájomné rozpory sa dokážu na seba hnevať dlhodobo a do takej miery, že nedokážu sa spolu stretávať a riešiť bežné záležitosti. Súd konštatuje, že k zlým vzájomným vzťahom prispeli obe strany a preto nie je možné za uvedený stav viniť len žalovaných v 1.a 2.rade s následkom sankcie v podobe vrátenia daru.

Žalovaní v 1.a 2.rade vzniesli námietku premlčania ohľadom im vytýkaných skutkov vzhľadom na skutočnosť, že k zhoršeniu vzťahov došlo v období viac ako troch rokov pred podaním žaloby. Z tohto hľadiska súd musel prihliadnuť na obdobie, odkedy sa žalobkyňa domáhala vrátenia daru. Určiť presné obdobie, odkedy sa žalobkyňa domáhala vrátenia daru vzhľadom na výpovede účastníkov, nebolo možné, nakoľko malo sa tak stať viackrát, avšak zhodný prejav účastníkov bol v tom, že o vrátenie daru ich požiadala v januári 2011. Keďže v žalobe boli uvedené okolnosti, ktoré sa mali stať od roku 2004, teda po darovaní, nebolo možné prihliadnuť na vytýkané správanie sa žalovaných v 1.a 2.rade pred januárom 2008, nakoľko za toto obdobie žalovaní v 1.a 2.rade vzniesli námietku premlčania, pričom podľa ustanovenia je všeobecná premlčacia lehota trojročná odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Právo darcu totiž podlieha premlčaniu od doby správania sa obdarovaného, ktoré vykazuje znaky hrubo porušujúce dobré mravy.

Súd v konaní nevykonal dokazovanie, ktoré navrhli žalovaní v 1.a 2.rade, najmä výsluchom všetkých účastníkov, ktorí podpísali petíciu, vyžiadaním si charakteristiky na žalobkyňu od jej cirkvi, nariadením znaleckého dokazovania z odboru psychológie na profil účastníkov o ich pravdovravnosti z dôvodu, že podľa názoru súdu uvedené dokazovanie by bolo nadbytočné na objasnenie sporu vzhľadom na skutočnosť, že dovtedy vykonané dôkazy boli dostatočné na rozhodnutie vo veci.

Z vykonaného dokazovania súd teda dospel k záveru, že žaloba žalobkyne na vrátenie daru z titulu správania sa žalovaných v 1.a 2.rade spôsobom, ktorý hrubo porušuje dobré mravy, nie je dôvodná. Správanie sa žalovaných v 1.a 2.rade k žalobkyni je síce nevhodné, avšak podmienené správaním sa žalobkyne a jedná sa o vzájomne narušený zlý vzťah, aký by nemal byť medzi najbližšími príbuznými. Správanie sa žalovaných v 1.a 2.rade k žalobkyni nedosahuje takú intenzitu, že by tým hrubo porušovali dobré mravy. Skôr možno konštatovať, že žalovaní v 1.a 2.rade sa vyhýbajú kontaktom so žalobkyňou, aby s ňou nemali konflikty. U žalobkyne toto ich správanie môže subjektívne vyvolávať pocit ich nevďačnosti, čo jednoznačne vyplýva aj z vytýkaných správaní sa, na základe ktorých žiadala vrátenie daru.

Žalobkyňa si uplatnila vydanie nehnuteľností u žalovaných v 1.a 2.rade z titulu vrátenia daru, ktoré boli predmetom darovania a ktoré sú zapísané na LV č. XXX a LV č. XXXX k.ú. G.. Žaloba o vrátenie daru je v podstate žalobou o vydanie vecí, lebo v prípade, že dôjde k účinnému uplatneniu vrátenia daru, darca má právo na jeho vydanie, ak mu ho obdarovaný dobrovoľne nevydá. Z dokazovania však vyplynulo, že časť darovaných nehnuteľností, ktoré sú t.č. zapísané na LV č. XXXX, k.ú. G., nie sú vo vlastníctve žalovaných v 1.a 2.rade, ale ich maloletých detí, ktoré neboli účastníkmi konania. Ohľadom žaloby na vydanie nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. G. teda žalovaní v 1.a 2.rade nemali pasívnu legitimáciu v spore a preto v tejto časti bolo potrebné žalobu zamietnuť.

Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie , podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosť, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril, to neplatí ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Vzhľadom na výsledok sporu by žalovaní v 1.a 2.rade mali právo na náhradu trov konania. Súd však dospel k záveru, že v prejednávanej veci sa jedná o prípad, kde je potrebné použiť ustanovenie z dôvodu samotného predmetu konania a rodinného vzťahu účastníkov. Tiež súd prihliadol aj na sociálne pomery účastníkov, kde žalobkyňa má len invalidný dôchodok, pričom žalovaní v 1.a 2.rade sú obidvaja zamestnaní. Zároveň prihliadol aj na samotný predmet konania, kde žalobkyňa sa mohla subjektívne domnievať, že jej vzniklo právo na vrátenie daru a práve v tom súd videl dôvody hodné osobitného zreteľa, že nepriznal trovy žiadnemu z účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa , možno odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. , pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.