Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/89/2023

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcu: Inovatium s. r. o. so sídlom Tajovského 15390/15, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 54 355 648, zastúpeného Aequitas s.r.o., so sídlom Dolná 19, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 628 841, proti žalovaným: 1/ Global Finance, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 73, 821 05 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 47 836 521, zastúpeného BAJO LEGAL, s. r. o. so sídlom Landererova 8, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 860 581, 2/ BRACKETS by TRIAD s.r.o., so sídlom Brigádnická 27, 841 10 Bratislava, IČO: 48 065 633, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu bývalého Okresného súdu Bratislava I zo dňa 29.09.2022, č.k. -128, takto

rozhodol:

I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

II. Žalovaní 1/ a 2/ majú proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a žalovaným 1/ a 2/ nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie svoje zamietajúce rozhodnutie právne odôvodnil ust. , , , , ,,, , a , ,, , a , a , a (ďalej len „“), , , Autorský zákon ( ďalej len „Autorský zákon“). Vecne rozhodnutie odôvodnil tým, že po preskúmaní návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, vrátane listín a CD nosičov tvoriacich jeho prílohy, návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia posúdil ako nedôvodný. Konštatoval nevykonateľnosť žalobcom navrhovaného petitu neodkladného opatrenia ako i alternatívneho petitu, nakoľko žalobca požadoval, aby nariadené neodkladné opatrenie konzumovalo vec samú, čo je v rozpore s ustanovením . Ďalším dôvodom na zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bola absencia aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca odvodzoval aktívnu vecnú legitimáciu od Zmluvy o dielo a Licenčnej zmluvy uzatvorenej dňa 27.09.2018 medzi obchodnou spoločnosťou Sokrea s. r. o., ako objednávateľom, a obchodnou spoločnosťou CTA Develop s. r. o., ako zhotoviteľom, v znení Dodatku č. 1 k Zmluve o dielo a Licenčnej zmluve zo dňa 20.12.2018. Poukázal na to, že podľa ust. Autorského zákona dielo na objednávku možno vytvoriť iba v rámci zmluvného vzťahu medzi objednávateľom a autorom, pričom autorom je podľa ust. Autorského zákona vždy iba fyzická osoba, ktorá dielo vytvorila. Autorské právo k akémukoľvek dielu sa vždy odvíja od fyzickej osoby ako autora diela. Na základe listinných dôkazov predložených žalobcom súd zistil, že táto fyzická osoba (autor diela) nevystupuje v žiadnom zmluvnom vzťahu. Zmluva o dielo a Licenčná zmluva uzatvorená dňa 27.09.2018 medzi obchodnou spoločnosťou Sokrea s. r. o., ako objednávateľom, a obchodnou

spoločnosťou CTA Develop s. r. o., ako zhotoviteľom, je zmluvou uzatvorenou medzi dvomi právnickými osobami, a preto na základe nej nemohla spoločnosť Sokrea s. r. o. nikdy nadobudnúť majetkové práva k dielu. Každý počítačový program, tzn. aj počítačové programy s označením „Futuria“ a „Global Digital“, ktorých zdržania sa akéhokoľvek používania, alternatívne zákazu akéhokoľvek používania žalovanými 1/ a 2/ sa žalobca domáha, je chránený podľa Autorského zákona iba za predpokladu, že je výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora (fyzickej osoby). Žalobca neosvedčil, že počítačové programy s označením „Futuria" a „Global Digital" sú výsledkom tvorivej duševnej činnosti ich autorov (fyzických osôb). Pokiaľ žalobca tvrdil, že následne nadobudol od obchodnej spoločnosti Sokrea s. r. o. majetkové práva k dielu na základe Zmluvy o postúpení práv k počítačovému programu uzatvorenej dňa 08.02.2022 medzi obchodnou spoločnosťou Sokrea s.r.o., ako postupcom, a ním ako postupníkom, súd uviedol, že takéto postúpenie majetkových práv nie je možné podľa Autorského zákona. Preto na základe Zmluvy o postúpení práv k počítačovému programu zo dňa 08.02.2022 nemohol žalobca nikdy nadobudnúť majetkové práva k dielu. Ďalej súd konštatoval absenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu aj na domáhanie sa nárokov z nekalej súťaže. Nakoľko v čase, kedy malo dôjsť k tvrdenému nekalosúťažnému konaniu, žalobca ešte nebol zapísaný v Obchodnom registri Slovenskej republiky. Dňom zápisu žalobcu do Obchodného registra Slovenskej republiky je deň 27.01.2022, čo mal súd za preukázané z výpisu žalobcu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I z prístupnej webovej stránky Obchodného registra Slovenskej republiky A.. Žalobca teda nemal v čase, kedy malo dôjsť k tvrdenému nekalosúťažnému konaniu, postavenie súťažiteľa. Pokiaľ žalobca tvrdil, že práva z ochrany proti nekalej súťaži boli na neho postúpené Zmluvou o postúpení práv k počítačovému programu zo dňa 08.02.2022, táto ním tvrdená skutočnosť zo Zmluvy o postúpení práv k počítačovému programu zo dňa 08.02.2022 nevyplývala. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenie, ani zo Zmluvy o postúpení práv k počítačovému programu zo dňa 08.02.2022, nebolo zrejmé, na základe čoho zaraďuje žalobca pod termín „všetky súvisiace práva“ aj práva z nekalej súťaže. Doplnil, že i v prípade, ak by bol žalobca aktívne vecne legitimovaný v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, bol by jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý pre neosvedčenie neodkladnosti úpravy pomerov ako jedného z predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia. Upriamil pozornosť na to, že žalobca k potrebe neodkladnosti úpravy pomerov a jej osvedčeniu argumentoval iba tým, že neodkladnosť potreby upraviť pomery medzi stranami je daná pokračujúcim konaním žalovaného 1/ a potenciálnym pokračujúcim konaním žalovaného 2/ vo forme zasahovania do práv žalobcu chránených Autorským zákonom, resp. , v zmysle popísaných okolností. Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia je návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia vo veciach práva duševného vlastníctva podľa citovaných ustanovení a , pričom singulárnou náležitosťou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo veciach práva duševného vlastníctva je identifikovanie zásahov do práva duševného vlastníctva, vo vzťahu ku ktorým musí smerovať aj petit návrhu na nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia. Splnenie podmienky neodkladnosti potreby úpravy pomerov žalobca v tomto smere netvrdil ani neosvedčil, pričom uvádzal rozporné skutočnosti. Bezodkladnosť potreby úpravy pomerov nenavodzuje ani skutočnosť, že žalobca s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý má zabezpečiť bezodkladnú a naliehavú úpravu pomerov, vyčkával obdobie takmer 7 mesiacov (od 08.02.2022 do 30.08.2022) a sám a dobrovoľne vstúpil do pozície subjektu, ktorého práva sú, podľa jeho tvrdenia, porušované konaním žalovaných 1/ a 2/, pričom žalobca ako jednoosobová spoločnosť s ručením obmedzeným, ovládaná identickou osobou (pánom B. C. ako jediným spoločníkom a konateľom) ako jeho právny predchodca (obchodná spoločnosť Sokrea s. r. o., IČO: 50 679 619, ktorej jediným spoločníkom a konateľom je tiež pán B. C.), vedel o tvrdenom porušovaní práv a zjavne nebol nikým nútený k nadobudnutiu tvrdených porušovaných práv. Mal za to, že nevykonateľným je i alternatívny petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý nezohľadňuje dočasnosť poskytovanej petitórnej ochrany. Vzhľadom k uvedenému súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

3. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie postupoval v súlade s ust. , a uviedol, že žalovaný 1/ a žalovaný 2/ mali v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia plní úspech, keďže súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Zohľadnil skutočnosť, že žalovanému 2/ žiadne trovy nevznikli a vo vzťahu k žalovanému 1/, ktorý doručil súdu podanie dňa 27.09.2022 ( keď vedomosť o podanom návrhu získal nahliadnutím do spisu), za stavu, že súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia stranám vopred nedoručuje, nárok na náhradu trov konania nepriznal ani žalovanému 1/ .

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca dôvodiac ust. , , a . Namietal porušenie zásady nestrannosti súdu, nakoľko žalovaný 1/ mal vedomosť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže nahliadol do spisu dňa 21.09.2022. Nebolo mu zrejmé ako sa žalovaný 1/ dozvedel o prebiehajúcom konaní, pričom toto nahliadnutie do spisu považoval i za nezákonné. Listiny nachádzajúce sa v súdnom spise neboli spôsobilé umožniť žalovanému 1/ nahliadnutie so súdneho spisu. Uviedol, že súd prvej inštancie svoje úvahy založil na obsahu vyjadrenia žalovaného 1/, čo považoval za porušenie nestrannosti súdu a tým i naplnenie odvolacieho dôvodu podľa ust. a . Súd prvej inštancie návrh zamietol z dôvodu nevykonateľnosti petitu, čo je v rozpore s ust. o náležitostiach návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko neukladá súdu nariadiť neodkladné opatrenia totožné so znením návrhu. Ak súd založil svoje rozhodnutie na vade návrhu, mal návrh odmietnuť v zmysle ust. . Avšak okrem vytknutia vady v rozpore so zákonom, nevyplýva z odôvodnenia, z akého konkrétneho dôvodu bol navrhovaný petit nevykonateľný, čo malo postačovať „samo o sebe“ na zamietnutie návrhu. Pokiaľ súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia i z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, tento záver považoval za nesprávny a v rozpore s ust. Autorského zákona. Spoločnosť Sokrea (právny predchodca žalobcu) uzatvorila Zmluvu o dielo a Licenčnú zmluvu so spoločnosťou CTA Develop s.r.o. ako zhotoviteľom. Spoločnosť Sokrea vykonával od vzniku diela všetky majetkové práva na podklade ustanovení v spojení s Autorského zákona. Na základe Zmluvy o dielo nadobudla majetkové práva k dielu, ktoré jej boli udelené spoločnosťou CTA Develop ako zamestnávateľom autorov, čo potvrdzuje Zmluva o dielo a Licenčná zmluva v znení Dodatku č.1 bod 11.3.. Keďže súd prvej inštancie neodôvodnil svoj záver, že žalobca neosvedčil, že počítačové programy s označením „Futuria“ a „Global Digital“ sú výsledkom tvorivej činnosti ich autorov(fyzických osôb)“, nemá možnosť sa týmto tvrdeniam brániť. Ním predložené listiny preukazujú, že označené počítačové programy sú výsledkom tvorivej duševnej činnosti v zmysle ust. Autorského zákona. Zároveň považoval za nesprávne konštatovanie súdu o nemožnosti postúpenia majetkových práv, pričom poukázal aj na znenie Zmluvy o dielo a Licenčnej zmluvy v znení Dodatku č.1, bod 11.4 písm. g). Nebolo mu zrejmým, z akého dôvodu súd poukázal na neexistenciu žalobcu ako právneho subjektu v čase „tvrdeného nekalosúťažného konania“ ako i záver súdu o nepostúpení práv z ochrany proti nekalej súťaži zo spoločnosti Sokrea na žalobcu. Mal za to, že spolu s postúpením všetkých „ súvisiacich“ práv k počítačovému programu v zmysle Zmluvy o dielo a Licenčnej zmluvy boli na neho postúpené aj práva na ochranu postúpených práv. Rovnako namietal záver súdu, že neodkladnosť úpravy pomerov neosvedčil ani netvrdil. K návrhu predložil všetky potrebné dôkazy na preukázanie podmienky neodkladnosti potreby úpravy pomerov, avšak súd k predloženým dôkazom (s výnimkou zmlúv) nezaujal stanovisko. Žalovaný 1/ pokračuje v protiprávnom konaní opísanom v návrhu, preto bol nútený podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a domáhať sa ochrany svojho práva súdnou cestou. Súd prvej inštancie sa ani čiastočne nevysporiadal s predloženými dôkazmi, a to dokumentom označeným ako „CMR Špecifikácia, Global finance s.r.o.“ a obrazovo-zvukovým záznamom z online komunikácie medzi predstaviteľmi žalovaného 1/ a žalovaného 2/, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a rozhodol v súlade s ním navrhovaným petitom, príp. napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný 1/ vyjadril podaním zo dňa 28.11.2022, majúc za to, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Vo vzťahu k námietke porušenia zásady nestrannosti súdu uviedol, že ak bol žalobca toho názoru, že vo veci nerozhodoval nestranný a nezaujatý sudca, mal podať námietku zaujatosti sudcu. O konaní získal vedomosť na základe žiadosti na Okresný súd v Banskej Bystrici a následne nahliadol do súdneho spisu na Okresnom súde Bratislava I. Pred nahliadnutím do spisu predložil plnú moc, ktorá je v spise založená. Teoretické úvahy žalobcu, či súd mal jeho návrh odmietnuť alebo odmietnuť považoval za bezpredmetné. V podanom odvolaní žalobca nevyvrátil závery súdu prvej inštancie, že spoločnosť Sokrea nikdy nenadobudla majetkové práva k počítačovému programu Futuria, keďže zmluvu o vytvorení počítačového programu na objednávku, nie je možné podľa ustanovení Autorského zákona uzatvoriť medzi dvoma právnickými osobami. Podľa ust. § 91 ods. 1 Autorského zákona zmluva o dielo na objednávku môže byť uzavretá iba medzi objednávateľom a autorom, nie medzi objednávateľom a iným nositeľom majetkových práv k dielu. Nie je zrejmým, z akého titulu žalobca odvíja existenciu výkonu majetkových práv spoločnosťou Sokrea s.r.o.. Žalobca neosvedčil, že zhotoviteľ bol zamestnávateľom autorov. Spornou je i skutočnosť, či dielo bolo zhotovené zamestnancami spoločnosti CTA Develop s.r.o. ako autormi, keďže uvedená spoločnosť má iba jedného zamestnanca. Nesprávnou je i argumentácia žalobcu o údajnej možnosti postúpenia práv k programu

medzi Sokrea s.r.o. a žalobcom, nakoľko žalobca najskôr poukazoval na rozpor s ust. Autorského zákona a následne poukázal na ust. § 72 ods. 2 Autorského zákona, ktorý upravuje postúpenie licencie, nie postúpenie majetkových práv k dielu. Postúpenie práv z nekalej súťaže nevyplýva zo zmluvy a je v rozpore s jej znením. Poukázal na to, že žalobca vyčkával s podaním návrhu viac ako 7 mesiacov a sám vstúpil do postavenia subjektu, ktorého práva sú údajne porušované. Ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku žalobcu týkajúcu sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

6. Žalobca vo vyjadrení k podaniu žalovaného 1/ uviedol, že „Oznámenie o prevzatí právneho zastupovania“ a „Splnomocnenie“ neboli a nie sú spôsobilé na umožnenie nahliadnutia do spisu. Ak súd dospel k záveru, že neodkladné opatrenie je potrebné časovo ohraničiť, bolo výlučne na jeho právnom posúdení takúto povinnosť uložiť. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného 1/, že právny poriadok umožňuje uzavrieť zmluvu vždy iba autorovi diela ako fyzickej osobe, nakoľko opomenul ust. § 91 ods. 4 Autorského zákona. Bez vplyvu na posúdenie aktívnej legitimácie žalobcu je otázka počtu zamestnancov spoločnosti CTA Develop s.r.o.. Ust. § 90 ods. 5 Autorského zákona umožňuje zamestnávateľovi právo výkonu majetkových práv autora postúpiť tretej osobe, ak nie je dohodnuté inak. Licencia predstavuje výkon majetkových práv k dielu a postúpením licencie dochádza k postúpeniu majetkových práv k dielu. Postúpením všetkých práv k počítačovému programu v zmysle Zmluvy o dielo a Licenčnej zmluvy boli postúpené aj práva na ochranu týchto postúpených práv. Iný výklad by znamenal, že iba pôvodný subjekt, ktorý už nie je nekalosúťažným konaním poškodzovaný, by sa mohol domáhať práv na ochranu nekalosúťažného konania.

7. Podaním zo dňa 22.05.2023 žalovaný 1/ zopakoval svoje predchádzajúce vyjadrenia.

8. Žalovaný 2/ sa k odvolaniu žalobcu vyjadril podaním zo dňa 01.08.2023 a uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s tvrdeniami žalovaného 1/ a odvolanie žalobcu považuje za neopodstatnené. Žalobcom tvrdené konanie nepredstavuje porušenie práv duševného vlastníctva ani nekalosúťažné konanie. Ich spoločnosť nemala ani nemá prístup k zdrojovému kódu počítačového programu Futuria. Predmetom ochrany autorského práva je pri počítačovom programe práve zdrojový kód. Predmetom autorského práva nie sú funkcie akéhokoľvek počítačového programu, resp. myšlienky a princípy, na ktorých je počítačový program založený, čo je výslovne uvedené v ust. § 87 ods. 1 Autorského zákona. Ku kopírovaniu zdrojového kódu nedošlo ani nemohlo dôjsť. Nebolo mu zrejmé, prečo je označený ako žalovaný 2/, keďže vo vzťahu k nemu žalobca uvádza len akúsi domnienku, že používa dielo (Futuria) a toto rozširuje, čo je však fakticky nemožné a nepravdivé, čoho si musí byť žalobca vedomý. Za sporné považoval i to, či vôbec spoločnosť Inovatium s.r.o. má nejaké práva duševného vlastníctva k počítačovému programu „Futuria“, a teda či má aktívnu vecnú legitimáciu. Nebola osvedčená ani podmienka neodkladnosti úpravy pomerov, keďže žalobca neosvedčil, v čom by mala táto neodkladnosť potreby úpravy pomerov vlastne spočívať. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

9. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, vychádzajúc z ust. , , , dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

10. Podľa ust. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

13. Podľa ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

14. Podľa , neodkladným opatrením môže súd nariadiť strane, aby sa zdržala konania, ktorým ohrozuje alebo porušuje právo duševného vlastníctva.

15. Podľa , ak sa neodkladné opatrenie nariaďuje pred konaním vo veci samej, súd určí lehotu na podanie žaloby, márnym uplynutím tejto lehoty neodkladné opatrenie zaniká.

16. Zo zákonných ustanovení upravujúcich neodkladné opatrenia možno jednoznačne vyvodiť, že právna úprava ohľadom rozhodovania o návrhoch na neodkladné opatrenie popri nevyhnutnosti rýchlo a pružne vyriešiť vzniknutý stav, vyžaduje aj hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, resp. podmienok na nariadenia neodkladného opatrenia. Podľa príslušných ustanovení je možnosť nariadenia neodkladného opatrenia uvedená v prípade potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

17. Odvolací súd zdôrazňuje, že úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi sporovými stranami, ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku), a súčasne vyžaduje, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej (dočasnej) úpravy. Samotný nárok teda nemusí byť preukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne osvedčenie, že bez okamžitej úpravy pomerov, by bolo právo niektorej zo strán ohrozené. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie meritórneho rozhodnutia, čo ale neoslabuje potrebu osvedčenia aspoň základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov.

18. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, čo je skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí návrhu vyžadovaných v . Súd sa v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu a z použiteľného, spravidla hmotného práva, čo súvisí aj s tým, že účastníci (strany ) nemusia byť vypočutí a súd nie je povinný vykonávať žiadne iné dokazovanie. Význam toho, že pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, je podstatný v prípade odvolania proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd za základ svojho rozhodnutia vezme len skutkový stav a právne posúdenie, ktoré tu bolo v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a nemôže prihliadnuť na zmeny právneho stavu veci.

19. Vo vzťahu k splneniu základného predpokladu pre nariadenie neodkladného opatrenia odvolací súd uvádza, že hodnoverné osvedčenie nároku musí viesť k záveru súdu, že miera pravdepodobnosti úspešnosti strany v následnom konaní o žalobe, je v danom prípade vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia (uznesenie Krajského súdu v Trnave, sp. zn. ). Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku preto nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia (uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. ). Z hľadiska skutkového je preto nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia taký stupeň spoľahlivého osvedčenia základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a na ich základe usudzovať s väčšou mierou pravdepodobnosti na vydanie priaznivého rozhodnutia vo veci samej (uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. ).

20. V posudzovanej veci sa žalobca návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal uloženia povinnosti žalovaným 1/ a 2/ zdržať sa akéhokoľvek používania počítačového programu s označením

„Futuria“ a počítačového programu označením „Global Digital“ a akéhokoľvek obsahom alebo vyjadrením obdobného počítačového programu. Zároveň žiadal žalovanému 1/ a 2/ uložiť povinnosť zdržať sa poskytovania akýchkoľvek služieb prostredníctvom počítačového programu s označením „Global Digital“ a akéhokoľvek obsahom alebo vyjadrením obdobného počítačového programu. Alternatívne žalobca žiadal, aby súd zakázal žalovaným 1/ a 2/ akéhokoľvek používanie počítačového programu s označením „Futuria“ a počítačového programu označením „Global Digital“ a akéhokoľvek obsahom alebo vyjadrením obdobného počítačového programu. Zároveň žiadal žalovanému 1/ a 2/ zakázať poskytovanie akýchkoľvek služieb prostredníctvom počítačového programu s označením „Global Digital“ a akéhokoľvek obsahom alebo vyjadrením obdobného počítačového programu. V návrhu žalobca tvrdil, že žalovaný 1/ poskytol žalovanému 2/ prístup do „Futurie“ a následne žalovaný 2/ vytvoril dokument označený ako „CRM Špecifikácia Global finance s.r.o.“, ktorý kopíruje funkcionalitu a obsah počítačového programu „Futuria“. Žalovaný 1/ tak naďalej používa dielo počítačový program „Futuria“ pre svoje podnikateľské potreby a zasahuje do výkonu výhradného majetkového práva navrhovateľa ako nositeľa práv na udelenie súhlasu na používanie diela. Pričom navrhovateľ nevylučoval, že by uvedené dielo naďalej používal a rozširoval aj žalovaný 2/ v rámci predmetu podnikania. Zároveň konanie žalovaných naplnilo znaky nekalej súťaže tým, že žalovaný 1/ nekalým spôsobom zavádzal žalobcu v otázke korektnej spolupráce a porušil obchodné tajomstvo.

21. Naplnenie odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p ( súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) odvolateľ odôvodnil tým, že súd umožnil žalovanému 1/ nahliadnuť do súdneho spisu, a to nezákonne. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd nemal za preukázané naplnenie citovaného odvolacieho dôvodu. Z vyjadrenia žalovaného 1/ k odvolaniu a ním predloženej listiny zo dňa 12.09.2022 vyplýva, že žalovaný 1/ získal vedomosť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia voči jeho osobe z odpovede na jeho dožiadanie adresovanej Okresnému súdu Banská Bystrica. Odvolací súd zároveň nahliadnutím do spisu zistil, že súd prvej inštancie dňa 21.09.2022 umožnil právnemu zástupcovi žalovaného 1/ nahliadnuť do súdneho spisu, a to na základe ním predloženého plnomocenstva zo dňa 14.09.2022. Zo Splnomocnenia udeleného dňa 14.09.2022 žalovaným 1/ advokátskej kancelárii BAJO LEGAL, s.r.o. vyplýva, že toto bolo udelené na zastupovanie žalovaného 1/ v právnej veci žalobcu, v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, vedenej na Okresnom súde Bratislava I sp.zn. . Pričom právny zástupca žalovaného 1/, následne na základe vlastného rozhodnutia, doručil súdu prvej inštancie dňa 27.09.2022 vyjadrenie k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Vzhľadom k uvedenému postup súdu prvej inštancie, ktorý umožnil právnemu zástupcovi žalovaného 1/ nahliadnutie so spisu, bol zákonný a súd tak neporušil zásadu nestrannosť.

22. K námietke odvolateľa, že napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. K odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa (t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov.

23. Z obsahu odvolania vyplýva, že odvolateľ namietal nesprávnosť právnych záverov súdu prvej inštancie vo vzťahu ku konštatovaniu nevykonateľnosti ním navrhovaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Vychádzajúc zo skutočnosti, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovaným zdržať sa konania, ktoré porušuje právo

duševného vlastníctva, súd prvej inštancie správne v odôvodnení rozhodnutia poukázal na ust. z ktorého vyplýva, že v prípade, ak sa takýto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podáva pred začatím konania, obligatórne naň musí nadväzovať konanie vo veci samej. Vychádzajúc z princípu „iura novit curia“, bez ohľadu na to, či petit navrhovaného neodkladného opatrenia obsahoval uloženie povinnosti žalobcovi podať v určenej lehote žalobu na súd, posúdenie uloženia povinnosti podľa ust. bolo na rozhodnutí súdu („súd určí“). Preto záver súdu prvej inštancie, ktorý z dôvodu nezohľadnenia dočasnosti poskytovanej ochrany v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, vyvodil, že žalobcom navrhovaný petit ako i alternatívny petit sú nevykonateľné, nie je správny.

24. Pokiaľ odvolateľ namietal, že v prípade, ak súd prvej inštancie mal za to, že ním predložený návrh je vadný, mal podanie odmietnuť a nie zamietnuť je potrebné uviesť, že exaktne vymedzuje obsahové náležitosti podania, a to jednak všeobecne v a jednak osobitne pre jednotlivé druhy podaní, v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v a . Ak vykazuje návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vady, môže to mať za následok odmietnutie bez toho, aby sa súd návrhom ďalej zaoberal. Z hľadiska právnej úpravy neodkladných opatrení je osobitne významné, či zistené vady návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bránia pokračovaniu v konaní. Pokračovaniu v konaní pritom bránia také vady návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v dôsledku ktorých je návrh neprejednateľný, ide predovšetkým o vady všeobecných náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa v nadväznosti na . V danom prípade z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva záver súdu prvej inštancie, že dôvodom na zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bola vada návrhu, preto úvahy odvolateľa o tom, ako mal a mohol súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia postupovať, sú nadbytočnými. Pre doplnenie možno uviesť, že v posudzovanej veci návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia netrpel takýmito nedostatkami, ktoré by bránili súdu prvej inštancie v konaní pokračovať, preto ani nebol daný dôvod na postup podľa . Dôvodom na odmietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenie, by v súlade s ust. bola skutočnosť, kedy by návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahoval predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. Pokiaľ však absentoval opis skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku ako i označenie dôkazov alebo listín, ktoré mal žalobca (navrhovateľ) k návrhu pripojiť, uvedené je dôvodom na zamietnutie návrhu.

25. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prednostne skúmal, či žalobcovi svedčí v konaní aktívna vecná legitimácia. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. ). Vychádzajúc z toho, že žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdil, že konaním žalovaných dochádza k porušovaniu a ohrozeniu jeho práv vyplývajúcich z Autorského zákona, zásadným bolo posúdenie, či žalobcovi svedčí ním tvrdené právo duševného vlastníctva.

26. Autorský zákon chápe autorské dielo ako výsledok duševnej a tvorivej činnosti autora, ktorý je jedinečný a neopakovateľný, lebo je výrazom osobnosti autora samého a jeho schopností. V zmysle ust. § 87 ods. 1 Autorského zákona platí, že počítačový program je súbor príkazov a inštrukcií použitých priamo alebo nepriamo v počítači, pričom príkazy môžu byť napísané alebo vyjadrené v zdrojovom kóde alebo v strojovom kóde. Neoddeliteľnou súčasťou počítačového programu je aj podkladový materiál potrebný na jeho prípravu. Musí byť výsledkom vlastnej tvorivej činnosti autora a musí byť vyjadrený v podobe vnímateľnej zmyslami. Až po splnení uvedených podmienok možno počítačový program považovať za dielo a môže byť predmetom ochrany a nakladania v súlade s ustanoveniami Autorského zákona. V prejednávanej veci z predložených listinných dôkazov, a to Zmluvy o dielo a licenčnej zmluvy uzavretej dňa 27.09.2018 medzi spoločnosťou Sokrea s.r.o. (v postavení objednávateľa) a spoločnosťou CTA Develop s.r.o. (v postavení zhotoviteľa), v znení jej príloh a dodatkov, vyplýva, že spoločnosť CTA Develop s.r.o. sa ako zhotoviteľ zaviazala pre spoločnosť Sokrea s.r.o. ako objednávateľa zhotoviť počítačový program a grafické návrhy, v rozsahu a spôsobom a za podmienok uvedených v Prílohe

č.1. V bode 11.2. Zmluvy sa strany dohodli, že momentom vytvorenia Predmetu duševného vlastníctva bude objednávateľ (Sokrea s.r.o.) vlastniť a vykonávať všetky práva k tomuto predmetu duševného vlastníctva, vrátane majetkových práv. Spoločnosť Sokrea s.r.o. na základe uvedenej zmluvy nadobudla licenciu v neobmedzenom rozsahu s oprávnením využívať ju bez obmedzení ( čl. 11 bod 11.4. písm. b) Dodatku č. 1 k Zmluve o dielo a Licenčnej zmluvy), a to na čas trvania majetkových práv k predmetu duševného vlastníctva ( čl. 11 bod 11.4. písm. c) Dodatku č. 1 k Zmluve o dielo a Licenčnej zmluvy). Uzavretím licenčnej zmluvy tak spoločnosť CTA Develop s.r.o. udelila spoločnosti Sokrea s.r.o. súhlas s použitím diela podľa ust. § 19 ods. 4 Autorského zákona. V čl. 11 bod 11.2. Dodatku č.1 k Zmluve o dielo a Licenčnej zmluve sa strany dohodli, že momentom vytvorenia Predmetu duševného vlastníctva bude spoločnosť Sokrea s.r.o. (objednávateľ) vlastniť a vykonávať všetky práva k tomuto Predmetu duševného vlastníctva, vrátane majetkových autorských práv. Spoločnosť Sokrea s.r.o. bola oprávnená namiesto autora ako iný nositeľ práv domáhať sa nárokov podľa § 58 ods. 1 písm. b) až i) a ods. 2 Autorského zákona ( ust. § 63 ods. 2 Autorského zákona). Dodatkom č.1 zo dňa 20.12.2018 k Zmluve o dielo a Licenčnej zmluve uzavretým medzi spoločnosťou Sokrea s.r.o. (objednávateľ) a spoločnosťou CTA Develop s.r.o.(zhotoviteľ), zhotoviteľ okrem iného udelil objednávateľovi súhlas kedykoľvek postúpiť licenciu alebo jej časť tretej osobe ako i súhlas na prevod a prechod licencie alebo jej časti na tretiu osobu bez obmedzenia. Preto pokiaľ spoločnosť Sokrea s.r.o. Zmluvou o postúpení práv k počítačovému programu zo dňa 08.02 2022 previedla a postúpila na žalobcu všetky svoje práva k počítačovému programu „Futuria“, tento postup bol súladným s ust. § 72 a nasl. Autorského zákona a žalobca takto nadobudol majetkové práva v rozsahu udelenej licencie t.z. aj právo na uplatňovanie ochrany proti zásahom do vykonávania týchto práv. Nesprávne sú i úvahy súdu prvej inštancie týkajúce sa aplikácie ust. § 13 ods. 1 a § 91 ods. 1 Autorského zákona na prejednávanú vec. Autorský zákon v ôsmej hlave, Osobitné režimy tvorby, umožňuje vytvoriť dielo na objednávku. Podľa ust. § 91 ods. 1 Autorského zákona, dielo na objednávku je dielo vytvorené autorom na základe zmluvy o dielo. Ak autor vytvoril dielo na objednávku, platí, že udelil súhlas na jeho použitie na účel vyplývajúci zo zmluvy, ak nie je dohodnuté inak. Objednávateľ je oprávnený použiť toto dielo na iný účel len so súhlasom autora, ak tento zákon neustanovuje inak. Pričom podľa ust. § 91 ods. 4 Autorského zákon sa na počítačový program, databázu podľa § 131 a kartografické dielo vytvorené celkom alebo sčasti na objednávku vzťahujú ustanovenia o zamestnaneckom diele, kedy sa objednávateľ považuje za zamestnávateľa.

27. Nedôvodnou sa však javí argumentácia odvolateľa, že osvedčil potrebu neodkladnosti úpravy pomerov, majúc za to, že k návrhu predložil všetky potrebné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalobca svoje tvrdenie, že žalovaný 1/ bezprostredne po skončení spolupráce so spoločnosťou Sokrea s.r.o. neoprávnene poskytol žalovanému 2/ prístup do počítačového programu „Futuria“ preukazoval obrazovo-zvukový záznam z online komunikácie žalovaného 1/ a žalovaného 2/. Na uvedený dôkaz súd prvej inštancie pri rozhodovaní vzhliadol ( bod 33 odôvodnenia) a i s prihliadnutím na tento dôkaz konštatoval nedôvodnosť návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia. I keď sa súd prvej inštancie s uvedeným dôkazom osobitne v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal má odvolací súd za to, že tento žalobcom predložený dôkaz nebol spôsobilým preukázať žalobcom tvrdené skutočnosti. Možno súhlasiť s argumentáciou žalovaného 1/, že žalobca získanie uvedených dôkazov ničím nezdôvodnil, nemožno ich verifikovať ani posúdiť, či boli získané legálne a ich obsah nebol pozmeňovaný. Pokiaľ žalobca porušenie autorských práv odvodzoval od toho, že žalovaný 1/ zneužil prístup do počítačového programu „Futuria“ a neoprávnene poskytol prístup žalovanému 2/, za účelom získania všetkých potrebných informácií, dát, know – how a iných podkladov z počítačového systému Futuria, tieto tvrdenia žalobca nepreukázal. Zo žalobcom predloženého dôkazu „CRM Špecifikácia, Global finance s.r.o.“ zo dňa 26.05.2022 vyplýva, že k začatiu písania programu CRM došlo už 17.05.2021, t.z. v čase kedy žalovaný 1/ mal platne uzavretú zmluvu s právnym predchodcom žalobcu ( do 20.01.2022), kedy podľa tvrdení žalobcu spolupráca so žalovaným 1/ prebiehala bezproblémovo. Zo skutkových tvrdení žalobcu, Zmluvy o spolupráci zo dňa 01.10.2018 vyplýva, že idea a princíp počítačového programu „Futuria“ vznikla v roku 2018. Žalobca svoje tvrdenia týkajúce sa kopírovania funkcionality a obsahu počítačového programu „Futuria“ vo vzťahu k počítačového programu „CRM Špecifikácia, Global Finance s.r.o.“ preukazoval listinnými dôkazmi (čl. 35-61). Uvedené listinné dôkazy však neosvedčujú, že počítačový program „Futuria“ (dátum tlače 11.07.2022) je identickým s verziou počítačového programu „Futuria“, ktorú bol oprávnený ako užívateľ užívať žalovaný 1/.

28. Zásadnou sa javí i argumentácia žalovaného 1/, že žalobca netvrdil ani nepreukazoval, že by mal žalovaný 1/ prístup k zdrojovému kódu alebo strojovému kódu či podkladovému materiálu potrebnému na jeho vytvorenie. Podľa ust. § 87 ods. 1 Autorského zákona, počítačový program je súbor príkazov a

inštrukcií vyjadrených v akejkoľvek forme použitých priamo alebo nepriamo v počítači alebo v podobnom technickom zariadení, je chránený podľa tohto zákona, ak je výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora. Príkazy a inštrukcie môžu byť napísané alebo vyjadrené v zdrojovom kóde alebo v strojovom kóde. Súčasťou počítačového programu je aj podkladový materiál použitý na jeho vytvorenie. Nakoľko autorskoprávna ochrana v prípade počítačového programu sa vzťahuje na zdrojový kód alebo strojový kód a podkladový materiál na jeho vytvorenie, prístup ku ktorým žalovaní nemali, nemohli sa ani dopustiť žalobcom tvrdeného porušenia autorských práv.

29. Samotná skutočnosť, že žalobca a žalovaný 1/ sú činní v rovnakej oblasti hospodárskej súťaže neznamená, že žalovaný 1/ po ukončení spolupráce so žalobcom nemôže za účelom podnikania využívať iné počítačové programy vytvorené tretími osobami. I z čl. II Zmluvy o spolupráci vyplýva, že právny predchodca žalobcu umožnil žalovanému 1/ využívať počítačový program „Futuria“ exkluzívne minimálne po dobu 12 mesiacov, t.z., po uplynutí tejto doby mohol právny predchodca žalobcu tieto práva na používanie počítačového programu „Futuria“ udeliť aj iným tretím osobám. Za stavu, že k ukončeniu spolupráce medzi stranami došlo, na strane žalovaného 1/ vznikla potreba používať iný počítačový program, preto toto jeho konanie nemožno považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi, spôsobilé privodiť ujmu žalobcovi.

30. Vo vzťahu k ostatným námietkam odvolateľa odvolací súd uvádza, že podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , a podobne). Preto na zostávajúcu odvolaciu argumentáciu odvolateľa odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

31. Za danej situácie, keď z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a listinných dôkazov založených v súdnom spise nemožno vyvodiť osvedčenie danosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana a následne tak nemožno vyvodiť ani osvedčenie nevyhnutnej a bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, nie je možné poskytnutie procesnej prevencie súdom.

32. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie (vrátane výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie), ako vecne správne podľa potvrdil.

33. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení a C.s.p tak, že žalovaní 1/ a / majú nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi. S tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník

34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).