Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B1-33Cb/104/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III sudcom Mgr. Radimom Hudecom v spore žalobcu: H Point, s.r.o., so sídlom Magnezitárska 11, 040 13 Košice, IČO: 43 838 286, zastúpený: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, 040 01 Košice-Staré Mesto, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, 811 05 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 31 595 545, zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 422,71 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 422,71 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 422,71 eura od 25.06.2021 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 03.08.2021 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 422,71 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 422,71 eura od 25.06.2021 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Svoj návrh odôvodnil tak, že dňa 11.05.2021 došlo k poistnej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle SEAT LEON, EČV: R. (ďalej len „motorové vozidlo“), ktoré v čase poistnej udalosti patrilo E. H., bytom X. XX, XXX XX X. (ďalej aj ako „poistený“). Poistná udalosť bola riadne ohlásená žalovanému, t.j. KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, u ktorého má poistený uzatvorené havarijné poistenie pod číslom poistnej zmluvy 6815204722/2759017721. Žalovaný predmetnú poistnú udalosť zaregistroval ako poistnú udalosť č. 8014500416. Náklady na opravu tohto poisteného motorového vozidla boli vo výške 5.252,02 €, v zmysle priloženej faktúry. Táto pohľadávka bola následne uplatnená poisteným u žalovaného. Žalovaný po ukončení šetrenia poistnej udalosti nepriznal poistenému uplatnenú sumu poistného plnenia, ktorá je predmetom žaloby. Dôvodom krátenia nároku na náhradu škody bolo neprimerané účtovanie normohodiny prác pre neautorizovaný servis a neprimerane účtované náklady na lakovací materiál. 2.1. Vyššie uvedená neuhradená pohľadávka za opravu motorového vozidla v žalovanej sume bola poisteným postúpená na žalobcu, a to Zmluvou o postúpení pohľadávky. 2.2. Žalobca je toho názoru, že skutočnosti, ktoré žalovaný v Oznámení o poistnom plnení uviedol nemajú zákonný ani zmluvný podklad. Ich cieľom je iba účelovo sa vyhnúť vyplateniu celého poistného plnenia, na ktoré má poistený, resp. žalobca nárok. Poistený, resp. žalobca ako jeho právny nástupca žiada len zaplatiť sumu, ktorú skutočne uhradil za opravu poisteného motorového vozidla.

2.3. Žalobca uviedol, že žalovaný priznal žalobcovi primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 20,00 EUR/NH bez DPH a primerané náklady na lakovací materiál (výška lakovacej konštanty 100%). Takéto limitovanie výšky normohodiny je v rozpore so zákonom. Zároveň rozlišovanie servisov na autorizované a neautorizované nemá oporu v zákone. Predmetné rozlišovanie, kedy poisťovne jednu skupinu podnikateľov zvýhodňujú na úkor druhej skupiny podnikateľov, je neplatné podľa konštantnej judikatúry. Servis, t. j. žalobca, pri oprave poisteného motorového vozidla postupoval tak, aby motorové vozidlo bolo z technického a funkčného hľadiska rovnako prevádzky schopné ako pred poistnou udalosťou. Oprava bola prevedená účelne a smerovala len k odstráneniu následkov poistnej udalosti, jej cieľom a zmyslom bolo, aby poistené motorové vozidlo spĺňalo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické kritériá ako pred poistnou udalosťou. Náklady na prácu a lakovanie, sa vypočítajú len s priznaním hodinovej sadzby účtovanej autoservisom (vrátane DPH), ktorá neprevyšuje sumu obvyklú v danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla. Pre porovnanie poukázal na cenník lakovacích a mechanických prác v regióne pre daný typ motorového vozidla:

- Moris Slovakia s.r.o., Alejová 4, 040 11 Košice - mechanické práce 40,00€ bez DPH / klampiarske a lakovacie práce 37,00€ bez DPH

- Auto Gábriel, s.r.o., Osloboditeľov č. 70, 040 17 Košice - mechanické, klampiarske a lakovacie práce 45,00€ bez DPH

- PO CAR, s.r.o., Petrovianska 11565/1, 080 05 Prešov - mechanické, klampiarske a lakovacie práce 39,00€ bez DPH. Žalobca si účtoval pri motorovom vozidle za 1 normohodinu mechanickej práce a lakovacej práce sumu vo výške 36,00 EUR bez DPH, čo je v porovnaní s ostatnými autoservismi porovnateľná resp. výhodnejšia a nižšia cena. Preto považuje za nedôvodné, že nebola uznaná cena práce v plnej výške. Podľa názoru žalobcu žalovaný mohol v predmetnom prípade krátiť výplatu poistného plnenia len v prípade, ak by zo strany poisteného ako právneho predchodcu žalobcu došlo k porušeniu povinností, ktoré mali vplyv na vznik poistnej udalosti alebo zväčšenie následkov poistnej udalosti, v súlade s . Ďalej uviedol, že v predmetnom prípade, žalobca, resp. poistený ako jeho právny predchodca si splnil všetky povinnosti stanovené mu poistnou zmluvou a zákonom, naproti tomu mu neboli uhradené ním uplatnené náklady v celej výške. Oznámenie žalovaného o poistnom plnení je v rozpore s legislatívou. Žalovaný nepredložil ani len kalkuláciu podľa ktorej vykonával šetrenie poistnej udalosti, a na ktorú sa odvoláva. Na základe uvedeného považuje žalobca oznámenie o poistnom plnení žalovaného za nedôvodné, nepreskúmateľné a arbitrárne. V danom prípade sa teda jedná o svojvôľu žalovaného pri stanovení nákladov na opravu, čo je neakceptovateľné.

3. Na základe tvrdení žalobcu a predložených listinných dôkazov Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 26.08.2021 platobný rozkaz sp. zn. , ktorým návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

4. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor. Uviedol, že návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanovením , nakoľko podľa ods. 1 tohto ustanovenia sa v žalobe ,,okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.“. Zároveň podľa ods. 2: ,,Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.“. V tomto smere má žalovaný za to, že žalobca mal v žalobnom návrhu v časti Opisu skutočností, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok, označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera. Žalobca pritom nešpecifikoval základné údaje - napr. o špecifikácii samotnej škodovej udalosti a o realizovaných úkonoch týkajúcich sa škodovej udalosti zo strany Poisteného. Žalobca však údaje o týchto podstatných náležitostiach neuviedol, niektoré síce vyplývajú z príloh, čo však absolútne nie je, vzhľadom na znenie ustanovenia , postačujúce. 4.1. Ďalej namietol nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu, že z uvedeného skutkového stavu vyplýva, že Poistený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej Faktúre. Poistený tak predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Uvedené pritom potvrdzuje a preukazuje žalobcom predložená Faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve Poistený. Poukázal na znenie ust. , z ktorého vyplýva, že nakoľko Poistený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť Zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej Zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky Poisteného na žalobcu, nakoľko uvedenú pohľadávku nikdy neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávka nevznikla, ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku Poisteného, ktorý v zmysle vystavenej Faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Uvedeným postúpením došlo medzi Poškodeným ako

postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávok žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ust. . 4.2. Ďalej namietal absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky podľa , z dôvodu nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného vzťahu, a to preto, že predmetom Zmluvy o postúpení pohľadávky bolo postúpenie pohľadávky zo strany Poisteného, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči Poistenému ako dlžníkovi, t. j. neexistujúci predmet postúpenia. 4.3. Namietal, že samotný predmet Zmluvy o postúpení pohľadávky je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný. Z obsahu uvádzaného predmetu zrealizovaného postúpenia vyplýva, že Poistený ako postupca postupuje pohľadávku, ktorú má voči žalovanému, pričom táto pohľadávka má predstavovať sumu, ktorá vznikla ako krátenie fakturovanej sumy v zmysle Faktúry vystavenej zo strany žalobcu voči Poistenému za opravu MV, a to v dôsledku škodovej udalosti. Žalobca nepreukázal, že by Poistený zaplatil Faktúru v časti návrhu uplatňovaného nároku v kauzálnom dôsledku čoho Poistenému nemohli vzniknúť ani účelne vynaložené náklady na opravu jeho MV a nedošlo ani k úbytku majetkovej podstaty Poisteného. Zároveň vo vzťahu k uzatvorenej Zmluve o postúpení pohľadávky poukázal na to, že v predmetnej zmluve absentuje konkrétny prejav vôle Poisteného ako postupcu týkajúci sa postúpenia samotnej pohľadávky.

5. K odporu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 22.10.2021, v ktorom uviedol, že z obsahu žaloby jednoznačne vyplýva opis rozhodujúcich skutočností v zmysle ust. . Skutočnosti, ktoré žalovaný vymenúva v odpore proti platobnému rozkazu, nepredstavujú rozhodujúce skutočnosti v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia. Poistná udalosť je v žalobe špecifikovaná dostatočne jasne, zrozumiteľne a bez možnosti omylu s inými poistnými udalosťami, kedy je v žalobe uvedené, kedy došlo k poistnej udalosti, aké motorové vozidlo bolo v jej dôsledku poškodené, aj pod akým číslom danú poistnú udalosť žalovaný zaregistroval. Z uvedeného dôvodu námietku absencie špecifikácie škodovej udalosti považuje žalobca za bezpredmetnú. 5.1. K námietke aktívnej vecnej legitimácie žalobca uviedol, že pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným, a ktorá bola postúpená, predstavuje nárok na poistné plnenie. Nárok uplatnený v tomto konaní vznikol krátením časti poistného plnenia, ktoré si uplatnil poistený, resp. žalobca, na základe uzatvorenej poistnej zmluvy so žalovaným. Nárok na poistné plnenie, vzniká okamihom vzniku škody a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla, a teda nie je ani rozhodujúce v prípade navrátenia veci do predošlého stavu kto a ako (t. j. platobné miesto) uhradí škodu, resp. faktúru za opravu. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku je vznik škodovej udalosti. Právo na náhradu škody alebo na poistné plnenie teda nevzniká až vtedy, keď poškodený/ poistený preukáže poisťovateľovi finančné dopady rizika, t.j. doklad o úhrade nákladov vynaložených na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou. Poistený ako veriteľ postúpil nárok na krátené poistné plnenie, ktoré mal voči žalovanému ako dlžníkovi, pričom faktúra žalobcu predstavovala iba vyčíslenie, nepostúpil svoj dlh voči žalobcovi, ako to nesprávne a účelovo prezentuje žalovaný. 5.2. K námietkam žalovaného, týkajúcim sa Zmluvy o postúpení pohľadávky, a to, že v zmluve o postúpení pohľadávky medzi postupcom a postupníkom absentuje konkrétny prejav vôle poškodeného ako postupcu, týkajúci sa postúpenia samotnej pohľadávky a že predmet zmluvy o postúpení pohľadávky je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný, uviedol, že s uvedenými tvrdeniami nesúhlasí. V predmetnom prípade postupca postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému, t. j. sumu spolu vo výške 422,71 EUR, ktorá mu mala byť vyplatená z titulu nároku na poistné plnenie z poistnej udalosti, na postupníka, t. j. žalobcu, aby priamo žalobca mohol vymáhať neuhradenú pohľadávku od žalovaného. Takýto postup je v právnej praxi bežný a súdmi akceptovaný. Bol toho názoru, že postupca v danom prípade vyjadril svoju vôľu postúpiť pohľadávku na postupníka, a to vyjadrením súhlasu s výškou a špecifikáciou postupovanej pohľadávky. Žalobca považuje predmetnú zmluvu o postúpení pohľadávky za platnú a účinnú, pričom riadne zakladá aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore. V zmysle vyššie uvedeného preto považuje námietku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu za bezpredmetnú a nedôvodnú. 5.3. Žalobou uplatňované nároky považuje žalobca za preukázané, oprávnené a dôvodné, pričom poukazuje na svoju argumentáciu obsiahnutú v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Je toho názoru, že žalobca v predmetnom súdnom konaní preukázal, že ním uplatnený nárok na doplatenie poistného plnenia v sume 422,71 EUR je dôvodný, a to aj predložením cenníkov opráv iných servisov v danom regióne a čase na preukázanie ceny obvyklej pre daný typ a značku vozidla, naproti tomu žalovaný nepredložil nič.

6. Spis bol dňa 27.10.2021 postúpený na Okresný súd Bratislava I.

7. Vyjadrenie žalobcu zo dňa 22.10.2021 bolo doručené žalovanému a bolo mu umožnené sa k nemu vyjadriť v lehote 15 dní od doručenia. Žalovaný svoje procesné právo nevyužil a vo veci sa ďalej nevyjadril.

8. Na pojednávaní konanom 21.08.2023 strany sporu zotrvali na svojich písomných podaniach. Strany neurobili spornými skutkové okolnosti vedúce ku vzniku skutočnej škody na strane poškodeného, t. j. vlastníka motorového vozidla poškodeného v dôsledku škodovej udalosti zavinenej motorovým vozidlom poisteným u žalovaného na základe zmluvy o havarijnom poistení. Spornosť spočívala v tom, či žalovaný postupoval správne, keď znížil požadovanú náhradu škody. Spornou bola aj otázka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky.

9. Súd právne posúdil vec na základe týchto zákonných ustanovení:

9.1. Podľa uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

9.2. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

9.3. Podľa vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (ďalej aj „“) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola vo výške 0%.

9.4. Podľa a sa poistnou zmluvou poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

9.5. Podľa prvá veta plnenie je splatné do 15 dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrovanie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť.

9.6. Podľa až 3 poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalostí, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.

9.7. Podľa z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.

9.8. Podľa a veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

9.9. Podľa a (ďalej len „“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech

len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

9.10. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

10. Súd aplikoval citované právne normy na zistený skutkový stav. V prvom rade sa súd zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu. Podľa zmluvy o postúpení pohľadávky z 21.06.2021 uzavretou medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, postupca prehlasuje, že má voči žalovanému pohľadávku z poistnej udalosti č. 8014500416 vo výške 422,71 eura. Predmetom tejto zmluvy je postúpenie tejto pohľadávky z postupcu na postupníka za podmienok stanovených touto zmluvou. Odplata za postúpenie je predmetom osobitnej dohody. Postupca prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna.

11. Z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi žalobcom a poškodeným tak plynie, že predmetom postúpenia bol nárok poškodeného voči žalovanému spočívajúci v doplatení zníženej náhrady škody, a práve tento nárok bol predmetnou zmluvou postúpený žalobcovi. Predmetom postúpenia nebol dlh poškodeného voči žalobcovi z titulu opravy poškodeného motorového vozidla. Bol postúpený konkrétny nárok na náhradu škody v presne stanovenej výške. Zmluva o postúpení pohľadávky tak mala spôsobilý predmet postúpenia. Zároveň účastníci zmluvy sú riadne označení; postúpená pohľadávka je jednoznačne identifikovateľná; predmet zmluvy je riadne určený. Z obsahu zmluvy vyplýva prejav vôle zmluvných strán. Postupca (poškodený) v uvedenom prípade vyjadril svoju vôľu postúpiť pohľadávku na postupníka (žalobcu), a to vyjadrením súhlasu s výškou a špecifikáciou postupovanej pohľadávky. Taktiež v článku III predmetnej zmluvy zmluvné strany (teda postupca a postupník) vyhlásili, že zmluva predstavuje ich skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu a na znak súhlasu ju podpisujú. Na základe uvedeného možno jednoznačne konštatovať, že postupca prejavil svoju vôľu pohľadávku postúpiť. Išlo teda o platný právny úkon a práve touto zmluvou žalobca preukázal aktívnu vecnú legitimáciu (pozri napr. rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 19.05.2020). Možno preto uzavrieť, že samotná škoda vznikla momentom vzniku škodovej udalosti, pričom faktúra vystavená žalobcom slúži len na preukázanie výšky škody, nie však vzniku samotnej škody. Právo na náhradu škody vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Žalobca žiada iba zaplatiť sumu za skutočne vykonané a fakturované opravy. Zmluva je platná a jej predložením žalobca preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu. Súd považuje za potrebné tiež doplniť, že platnosti zmluvy nebráni, že odmena za postúpenie je predmetom osobitnej dohody (napr. rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 15.02.2023). Námietka žalovaného je preto nedôvodná.

12. Súd dáva do pozornosti aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2008 , podľa ktorého základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou, a nie zásadou. Nie je teda ústavne konformné a v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcim z je taká prax, keď všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu uprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom neplatnosť zmluvy nezakladajúcim. Súd zdôrazňuje, že vôľa účastníkov zmluvy o postúpení pohľadávky zohráva pri jej vytváraní a jej interpretácii zásadnú úlohu; právny formalizmus a ním vnášané prehnané nároky na formuláciu zmluvy nemožno z ústavnoprávneho hľadiska akceptovať, lebo evidentne zasahujú do zmluvnej slobody osoby v zmysle . Nie je teda ústavne konformná a je v rozpore s princípmi právneho štátu taká prax, kedy by súd uprednostnil výklad vedúci k neplatnosti zmluvy. Civilné súdy musia brať zreteľ na (súkromnú) autonómnu vôľu zmluvných strán, posudzovanú ako ústavnú hodnotu, lebo aj Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane uvádza (porovnaj: I. ÚS. 640/2014, , , ), že ide o všeobecnú zásadu, ktorá je súčasťou princípov právneho štátu, resp. zmluvnej autonómie, ktorá medzi tieto princípy patrí. To, že zásada „actus interpretandus est potius, ut valeat quam, ut pereat“ (úkon treba vykladať skôr tak, aby platil, ako by neplatil - Ulpianus, Digesta, kniha 45, titul 1, fragment 80) je jednou zo základných zásad súkromného práva konštatoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí . Uvedené potvrdil aj Ústavný súd Českej republiky v rozhodnutí sp. zn. z 02.08.2022 „Právní jednání je určité tehdy, má-li jistý minimální

obsah a může-li být zjištěn jeho smysl. Podstatné je, aby obsah právního jednání byl v okamžiku uzavření smlouvy zřejmý především smluvním stranám. Je povinností soudů volit přednostně takový výklad právního jednání, který zakládá jeho platnost, a nikoliv jeho neplatnost nebo zdánlivost. Odepřou- li soudy formalistickým výkladem smlouvy autonomnímu projevu vůle smluvních stran důsledky, které zamýšlely právním řádem nezakázaným právním jednáním ve své právní sféře vyvolat, poruší tím jejich právo na soudní ochranu podle čl. 36 odst. 1 Listiny základních práv a svobod.“.

13. Následne sa súd zaoberal uplatneným nárokom. Na základe oznámenia o poistnom plnení z 10.06.2021 bola poškodenému poskytnutá náhrada škody v sume 4.829,31 eura. Nepriznaná časť 422,71 eura predstavovala neprimerane účtované náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis a na lakovací materiál. Žalovaný priznal náklady na cenu práce len v sume 20 eur bez DPH / normohodina práce pre neautorizovaný servis. Hoci žalovaný v oznámení o poistnom plnení uviedol, že priznáva náklady na lakovací materiál - výška lakovacej konštanty 100%, toto sa nijako nepremietlo do zníženia náhrady škody, keďže podľa spomenutej listiny suma 422,71 eura predstavuje len neprimerane účtovanú cenu za prácu.

14. Skutočnou škodou na veci je taká ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodovou udalosťou, a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré je treba vynaložiť na uvedenie veci do predošlého stavu. Poškodenie motorového vozidla preto predstavuje skutočnú škodu, pretože majetkový stav poškodeného sa znižuje práve o hodnotu, ktorú v dôsledku poškodenia vozidla stráca. Na náhradu škody má poškodený právo bez ohľadu na to, ako s poškodeným vozidlom naloží, teda či ho opraví alebo nie, pretože účelom náhrady škody je reparovať zníženie majetkového stavu. Spôsob akým poškodený reaguje na poškodenie motorového vozidla je okolnosťou so škodovou udalosťou nesúvisiacou, a preto sa do náhrady škody nepremieta. Výnimkou je situácia, kedy si poškodený nechá vozidlo opraviť, vtedy sa poškodenému umožňuje vyčísliť výšku škody cenou opravy. Uplatňuje sa reparačný charakter náhrady škody, keďže náhrada má smerovať primárne ku kompenzácii vzniknutej ujmy.

15. K nutnosti a účelnosti vynaložených nákladov na opravu motorového vozidla pristupuje samotná skutočnosť, že poškodenému z titulu škodovej udalosti bol nanútený skutkový a právny stav, kedy nemohol užívať svoje motorové vozidlo, pretože si vyžadovalo opravu. Koncepcia náhrady škody ale vychádza zo záverov, že má byť nahradená cena opravy, ktorá je obvyklá, teda nie cena najnižšia alebo cena podľa individuálnych výpočtov zamestnanca žalovaného, pretože v dôsledku poškodenia motorového vozidla dochádza k závažnému zásahu do vlastníckeho práva vlastníka poškodeného vozidla v podobe straty možnosti jeho riadneho užívania. Pokiaľ ide o cenu opravy poškodeného motorového vozidla, túto je možné považovať za neprimerane vysokú vtedy, ak výrazne vybočuje z cenového pásma v danom mieste a čase. Pri posudzovaní ceny obvyklej je potrebné vychádzať z celého cenového pásma, teda aj najnižších ako aj najvyšších cien. Preto pokiaľ cena opravy z tohto pásma výrazne nevybočuje je potrebné ju akceptovať ako cenu obvyklú. Poškodený navyše nemá nijakú povinnosť, na základe ktorej by mal po dopravnej nehode (škodovej udalosti) hľadať najlacnejší servis a podrobne skúmať podmienky opravy. Predsa poškodený bol obmedzený už samotným poškodením vozidla, nie je dôvod, aby zavinením inou osobou bol obmedzovaný ešte o to viac, aby hľadal a porovnával autoservisy.

16. Žalobca predložil faktúru č. 2021169 z 07.06.2021 znejúcu na sumu 5.252,02 eura s DPH a k nej prislúchajúcu kalkuláciu č. ZP001478, podľa ktorej účtoval za normohodinu práce sumu vo výške 36,- eur bez DPH. V zmysle oznámenia o poistnom plnení z 10.06.2021 žalovaný priznal len normohodinu v sume 20 eur bez DPH. Podľa predloženého cenníka Auto Gábriel, s. r. o. je výška normohodiny pri vozidle SEAT LEON vo výške 45,- eur bez DPH, Moris Slovakia s. r. o. je výška normohodiny pri vozidle SEAT LEON vo výške 40,- eur bez DPH mechanické práce / 37,- eur bez DPH klampiarske a lakovacie práce. Podľa cenníka PO CAR, s. r. o. je výška normohodiny pri vozidle SEAT LEON vo výške 39,- eur bez DPH. Žalobca bol povinný preukázať, že ním účtovaná suma za normohodinu práce 36,- eur bez DPH je sumou obvyklou nevybočujúcou z cenového pásma. Na základe uvedených listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že žalobcom účtovaná cena za normohodinu práce nijako nevybočuje z cien iných opravovní opravujúcich rovnaký typ motorových vozidiel. Žalovaný preto neoprávnene znížil žalobcom požadovanú náhradu škody, keďže do úvahy nezobral cenové pásmo normohodiny za prácu od najnižších po najvyššie.

17. Súd dospel k záveru, že žalovanému sa v konaní nepodarilo preukázať dôvodnosť neposkytnutia plnenia v žalobcom uplatnenej výške. Žalovaný nepreukázal, že by výška normohodiny nezodpovedala časovým normám technologických postupov určených výrobcom danej značky a typu vozidla. Žalobca preukazoval cenu obvyklú predloženými cenníkmi, z ktorých vyplýva, že ním uplatnenú výšku normohodiny možno považovať za obvyklú v danom regióne. Súd preto dospel k záveru, že žalobca výšku škody dostatočne preukázal.

18. Súd zdôrazňuje, že akákoľvek kalkulácia žalovaného, z ktorej vychádzal nie je preukázaním dôvodnosti zníženia náhrady škody, pretože kalkulácia poistného plnenia môže paušálne (odhadom) podľa nastavenia systému stanoviť predpokladanú cenu opravy, avšak nemôže zohľadniť všetky rozhodné skutočnosti k výslednej skutočnej (primeranej a účelnej) cene realizovanej opravy poškodeného vozidla. Podľa názoru súdu kalkulácia nie je bez ďalšieho objektívnym a už vôbec nie jediným nástrojom pre výpočet - zistenie výšky reálnej ceny uskutočnenej opravy a v podstate má poisťovni slúžiť ako porovnávacia pomôcka. Kalkuláciou žalovaného je určená potencionálna škoda, nie však skutočná škoda, pretože kalkulačný program nemôže premietnuť všetky okolnosti konkrétnej opravy poškodeného vozidla. Zníženie poistného plnenia len podľa kalkulácie je bez ďalšieho neoprávnené.

19. Priznaná náhrada škody, ktorá bola zo strany žalovanej neoprávnene znížená je tak v sume 422,71 eura. Možno preto uzavrieť, že žalobca dostatočne preukázal nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov na opravu motorového vozidla, a to predloženou faktúrou v spojení s kalkuláciou a cenníkmi iných servisov. V konaní tak bola spoľahlivo zistená výška škody, pričom v žiadnom prípade nemôže ísť o sumu, ktorú určí zamestnanec žalovaného. V nadväznosti na uvedené preto súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 422,71 eura žalobcovi.

20. Žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti č. 8014500416 dňa 09.06.2021 - tento deň oznámil listom adresovaným poškodenému, že plniť v celom uplatnenom rozsahu nebude. Žalovaný bol povinný poskytnúť plnenie do 15 dní od skončenia prešetrovania poistnej udalosti a keďže tak neurobil, je od 25.06.2021 v omeškaní s plnením sumy 422,71 eura. Súd preto zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úroku z omeškania žalobcovi v žalobcom požadovanej výške 5 % ročne zo sumy 422,71 eura od 25.06.2021 do zaplatenia podľa a v spojení s ustanovením vlády Slovenskej republiky č. vo výške o päť percentuálnych bodov vyššej ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ktorá bola v čase vzniku omeškania s plnením dlhu vo výške 0 %).

21. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s v spojení s , podľa zásady úspechu v spore. Žalobca mal v spore plný úspech, súd mu preto priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava III.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ().

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.