Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/100/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr. Petra Šama a JUDr. Romana Tótha, v právnej veci žalobcu: GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom v Bratislave, Košická 56, IČO: 35 838 825, zastúpeného Advokátskou kanceláriou HMG & PARTNERS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Štefanovičová 12, IČO: 35 885 459, proti žalovanému: J. H., nar. XX.X.XXXX, posledne bytom J., H. R. X, t.č. na neznámom mieste, zastúpenému ustanovenou opatrovníčkou H. L., tajomníčkou Krajského súdu v J., o zaplatenie 721,49 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 9.5.2012 pod č.k. - 119, jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

N e p r i z n á v a žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Okresný súd Prešov vyššie označeným rozsudkom zamietol žalobu, ktorou žalobca žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 721,49 €, pozostávajúcej z istiny vo výške 509,53 €, úrokov z úveru ku dňu 21.12.2010 vo výške 7,15 €, úrokov z omeškania ku dňu 21.12.2010 vo výške 196,19 € a poplatkov vo výške 8,62 €. Zároveň rozhodol, že účastníci nemajú nárok na náhradu trov konania.

Rozhodol tak po zistení, že žalobca nárok uplatnil zo zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa 2.12.2003, uzavretej medzi jeho predchodcom Slovenskou sporiteľňou, a.s., a žalovaným. Tejto zmluve predchádzala zmluva zo dňa 28.8.2000 o sporožírovom účte, uzavretá podľa § 708 až 715 Obch. zákonníka. Dohodnutý bol pri tom úverový rámec 15.000,- Sk s úrokmi 10,85 % p.a. a konečná splatnosť úveru bola stanovená na 1.12.2004.

Zmluva bola uzavretá na dobu jedného roka a jej platnosť sa predlžovala vždy o jeden rok, maximálne do 65. roku veku dlžníka, pokiaľ dlžník neoznámi veriteľovi najneskôr v lehote jedného mesiaca pred uplynutím doby trvania zmluvy, že nemá záujem o jej predĺženie (č. IV). Podstatou zmluvy bol záväzok veriteľa na poskytnutie úveru dlžníkovi tým spôsobom, že bude realizovať jeho príkazy na prevod alebo výbery finančných prostriedkov zo sporožírového účtu aj v prípade, ak nebude existovať dlžníkova pohľadávka z účtu, ktorá vznikla v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v prospech jeho účtu alebo vkladu na jeho účet, a to do výšky úverového rámca. Úverová zmluva predstavuje tzv. typovú alebo formulárovú zmluvu. Listom zo dňa 13.8.2007 Slovenská sporiteľňa, a.s., (predchodca žalobcu) vypovedala zmluvu o sporožírovom účte žalovaného. Zostatok na jeho účte vyčíslila sumou 15.181,50 Sk. Po opakovanom neúspešnom doručovaní bola zásielka uložená na pošte dňa 16.8.2007. Dňa 21.12.2010 bola uzavretá písomná zmluva o postúpení pohľadávok medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s., ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, ktorej predmetom, okrem iných, bola aj pohľadávka tvoriaca predmet tohto sporu. Tá predstavuje istinu 509,53 €, kapitalizovaný úrok 10,85 % ročne z istiny od výpovede zmluvy do 21.12.2010 (do postúpenia pohľadávky) vo výške 7,15 € a kapitalizované úroky z omeškania 9 % ročne z istiny za to isté obdobie vo výške 196,19 € a napokon poplatky za správu účtu 0,25 % mesačne z výšky úverového rámca vo výške 8,62 €.

Súd prvého stupňa nárok žalobcu vyplývajúci zo zmluvy o kontokorentnom účte zo dňa 2.12.2003 posúdil podľa o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase jej uzavretia, a zároveň ako zmluvu spotrebiteľskú podľa o ochrane spotrebiteľa, taktiež v znení účinnom v čase jej uzavretia.

Keďže ustanovený opatrovník žalovaného vzniesol námietku premlčania nároku a žiadal žalobu zamietnuť, v súvislosti s premlčaním uzavrel, že pre spotrebiteľa ako dlžníka je nevýhodnejšia úprava premlčania v , ktorý upravuje štvorročnú premlčaciu lehotu, než úprava v , ktorý zakotvuje len trojročnú premlčaciu lehotu. S poukazom na ustanovenie Obč. zákonníka (v znení novely č. ), preto platí pre spotrebiteľa výhodnejšia právna úprava, teda úprava v . V danom prípade premlčacia doba začala plynúť najneskôr od 1.10.2007, kedy došlo k ukončeniu zmluvy výpoveďou (výpoveď doručená 16.8.2007 a výpovedná lehota uplynula 30.9.2007) a preto trojročná premlčacia lehota uplynula 1.10.2010. Keďže žaloba bola podaná na súd až 19.9.2011, v dôsledku námietky premlčania návrh žalobcu zamietol. Ohľadom záveru o premlčacej lehote v zmysle Obč. zákonníka pri spotrebiteľských zmluvách poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.1.2011 sp. zn. , ako aj na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23.11.2011 pod č. k. -73. Zároveň, keďže zmluva o kontokorentnom úvere neobsahovala údaj o RPMN podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, v tejto súvislosti žalobca nemá nárok na uplatňovanie úrokov a poplatkov ( tohto zákona).

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa . Keďže úspešný žalovaný si nárok na náhradu trov uplatnil, tieto mu priznané neboli, pričom žalobca bol v konaní neúspešný.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalobca odvolanie, ktorým žiadal zrušiť rozsudok a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolanie zdôvodnil v podstate predovšetkým tým, že právne relevantnou skutočnosťou na posúdenie otázky premlčania je okamih uzavretia zmluvy, pričom až podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Obč. zákonníka, účinného až do 1.1.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Pretože ustanovenia Obč. zákonníka zmluvu o úvere neupravujú a za druh spotrebiteľskej zmluvy by ju bolo možné považovať až od 1.1.2008 je nepochybné, že v prejednávanom prípade sa jedná o zmluvu obchodno-právneho charakteru. Teda ide o zmluvy, ktoré sa spravujú ručne ustanoveniami Obch. zákonníka bez ohľadu na subjekty, ktoré ju uzavreli. Podľa ustanovenia § 879 j) Obč. zákonníka v znení neskorších predpisov, vznik právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.1.2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. V uvedenom období Obč. zákonník ustanovenia obsahujúce neprijateľné podmienky neupravoval. V prípade aplikácie spomenutého ustanovenia Obč. zákonníka by preto išlo o neprípustnú retroaktivitu, kedy nová právna úprava mení sám vznik určitého právneho vzťahu alebo následky právneho vzťahu, ktoré nastali pred dňom jej účinnosti. Uzavrel, že na právne vzťahy vzniknuté pred 1.2.2004 sa aplikuje štvorročná premlčacia lehota v zmysle Obch. zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy. Jednou zo všeobecných komunitárnych zásad právneho štátu je zásada právnej istoty, ktorá uvedenými zmenami bola porušená. Tu vzniká značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán, ale v neprospech veriteľa.

Žalovaný sa na odvolanie žalobcu nevyjadril.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu podľa zásad uvedených v , , a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Ak súd prvého stupňa jeho návrh zamietol z dôvodu premlčania, v tejto súvislosti správne zistil skutkový a správne ho aj právne vyhodnotil. Preto odvolací plne odkazuje na zdôvodnenie rozsudku okresným súdom ( ).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a odvolacím dôvodom žalobcu odvolací súd dopĺňa:

Uplatnený nárok žalobca vyvodí zo zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa 2.12.2003, ktorej predchádzala zmluva o sporožírovom účte zo dňa 28.8.2000, všetky uzavreté medzi právnym predchodcom žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) a žalovaným. V čase uzavretia týchto zmlúv už platil o ochrane spotrebiteľa a o spotrebiteľských úveroch.

Podľa ochrane spotrebiteľa v znení neskorších doplnkov, účinného v čase uzavretia zmluvy o kontokorentnom úvere (ku dňu 2.12.2003), typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Typová zmluva nesmie obsahovať neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä

podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby, podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu, alebo podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

Je nepochybné, a v tejto súvislosti aj správne konštatoval súd prvého stupňa, že v prípade oboch zmlúv ide o typové zmluvy v zmysle uvedeného ustanovenia, pričom žalovaný ich uzavrel ako spotrebiteľ. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že keďže ide o spotrebiteľský úver, už podľa svojej povahy z neho vyplývajúci vzťah nemôže byť obchodnoprávnym vzťahom, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia Obch. zákonníka, ale vzťahom občianskoprávnym, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia Obč. zákonníka. Teda aj podľa ustanovení Obč. zákonníka sa o prejednávanom prípade posudzuje plynutie 3-ročnej premlčacej doby, teda tak, ako to správne uzavrel súd prvého stupňa, keď návrh žalobcu ako podliehajúci premlčaniu zamietol.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny ( ).

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s . Keďže úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli, ich náhrada mu priznaná nebola.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.