Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_11C-410-2015.pdf
PDF · 92.86 KB
No categories available
11C/410/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35724803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava p r o t i žalovanej: J. S.Á., M.. XX.X.XXXX, Q. P. XX, o zaplatenie 491,36 Eur a prísl. takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 205,99 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 8,05% ročne od 21.4.2014 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.
Účastníci n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Pôvodný žalobca obchodná spoločnosť Consummer Finance Holding a.s. sa žalobou zo dňa 12.10.2015 domáhala zaplatenia sumy 491,36 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 2.1.2012 do zaplatenia. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovanou uzavrela 8.11.2010 zmluvu o pôžičke, ktorou poskytla žalovanej celkovú sumu pôžičky 885 Eur, z ktorej doposiaľ žalovaná uhradila 425Eur. Pôvodný žalobca listom zo dňa 25.10.2012 vyzval žalovanú k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo.
V priebehu konania obchodná spoločnosť Consummer Finance Holding a.s. postúpila zmluvou zo dňa 27.11.2015 túto pohľadávku spoločnosti EOS KSI Slovensko s.r.o., pričom súd túto zmenu žalobcu pripustil právoplatným uznesením č.k. 11C/410/2015-23 zo dňa 19.2.2016.
Žalovanej bola doručená žaloba s prílohami ešte dňa 28.10.2015, doposiaľ sa však k žalobe nevyjadrila.
Vzhľadom na to, že jedná sa o drobný spor, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na § 115a ods. 2 O. s. p.
Podľa § 115a ods. 2 O. s. p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 O. s. p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 Eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Súd vykonal dokazovanie zmluvou o pôžičke zo dňa 8.11.2010, Všeobecnými obchodnými podmienkami, predžalobnou upomienkou zo dňa 25.10.2012 s doručenkou, prehľadom splátok a úhrad, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.11.2015 s prílohou a zistil tento skutkový stav:
Dňa 8.11.2010 uzavrela spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. ako veriteľ a žalovaná ako dlžník zmluvu o pôžičke č. 20007358. Touto zmluvou veriteľ poskytol žalovanej pôžičku vo výške 637 Eur na kúpu počítačovej zostavy. Žalovaná sa zaviazala pôžičku splatiť 41 mesačnými splátkami po 20 Eur. Celkove náklady spotrebiteľa tak boli vyčíslené na 183 Eur a celková suma pôžičky na 885 Eur. Ako termín konečnej splatnosti je uvedený apríl 2014. Zmluva obsahuje aj údaj ročnej úrokovej sadzbe 16,25%, RPMN 16,25% a priemernej hodnoty RPMN 47,39%.
V predmetnej zmluve a ani vo Všeobecných obchodných podmienkach nebola upravená možnosť predčasného zosplatnenia úveru. Z bodu 6 § 2 však vyplýva, že splátka je splatná do 20.dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci.
Listom zo dňa 25.10.2012 spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. vyzvala žalovanú k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo v súlade s VOP, ktoré však nešpecifikovala. Istinu v tomto liste vyčíslila na 468 Eur a žiadala ju zaplatiť najneskôr do 3 dní od doručenia tejto výzvy. Uvedenú zásielku žalovaná v odbernej lehote si neprevzala.
Právny vzťah medzi účastníkmi bolo potrebné posúdiť podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.
Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci, poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona spotrebiteľom podľa tohto zákona sa rozumie fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 2 písm. b/ citovaného zákona veriteľom sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 2 písm. d/ citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 9 ods. 1 vety prvej citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 9 ods. 2 citovaného zákona. Medzi nimi pod písm. j/ je uvedená ročná percentuálna miera nákladov a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miere nákladov.
Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20150930>/, <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150930>/ a y/ a § 10 ods. 1.
Za jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa je údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len „RPMN“), pretože uvedený údaj zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Zákonodarca v záujme poskytnutia ochrany slabšej zmluvnej strany v spotrebiteľskom právnom vzťahu, teda spotrebiteľovi, stanovil prísne obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré sprísnil aj tým, že pri údaji o RPMN sa podľa vyššie citovanej právnej úpravy musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet. Je pritom nepochybné, že v zmluve spomínaný údaj chýba, napriek tomu, že je uvedená hodnota RPMN, čo však v zmysle citovaného zákonného ustanovenia nepostačuje. Súd preto musel dospieť k záveru, že v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba povinný údaj v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ spočívajúci v uvedení všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN.
V dôsledku absencie vyššie citovanej obligatórnej náležitosti zmluvy je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná by teda mala žalobcovi vrátiť len sumu poskytnutého úveru t.j. 637 Eur.
Aktívna legitimácia žalobcu vyplýva z § 524 a násl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).
Podľa § 524 ods. 1 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa § 524 ods. 2 OZ s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 526 ods. 1 OZ postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
Žalobca uplatnil si aj úroky z omeškania zo žalovanej sumy od 2.11.2012, pričom vychádzal z toho, že listom zo dňa 25.10.2012 došlo k predčasnému zosplatneniu úveru. Súd k tomu uvádza, že takáto možnosť vyplýva z ustanovenia § 565 OZ, podľa ktorého ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
V danom prípade však žalobca nepreukázal dohodu jeho právneho predchodcu a žalovanej ohľadom možnosti predčasného zosplatnenia úveru. Súd navyše nezistil, že by došlo k inému predčasnému ukončeniu zmluvy (žalobca to napokon ani netvrdil) a preto úroky z omeškania súd priznal až odo dňa po konečnej splatnosti úveru. Tá bola stanovená na 41 mesiacov, pričom prvá splátka podľa splátkového kalendára bola dohodnutá na 20.12.2010, čo znamená, že splatnosť úveru nastala 20.4.2014, kedy bola stanovená splatnosť poslednej splátky. Súd teda priznal úroky z omeškania až od nasledujúceho dňa a preto žalobu v prevyšujúcej časti, keďže žalobca žiadal úroky z omeškania už od 2.11.2012 a vo väčšom rozsahu - 8,75% ročne, hoci mal nárok len na úroky z omeškania vo výške 8,05% ročne, súd zamietol.
Podľa § 517 ods. 1 vety prvej OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 1.7.2010 do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013 ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31.1.2013.
Vzhľadom na to, že zmluvný vzťah medzi účastníkmi vznikol ešte dňa 8.11.2010, výška úrokov z omeškania sa posudzuje podľa doterajšieho predpisu. Ku dňu 21.4.2014 predstavuje 8,05% ročne.
V danom prípade vzhľadom na to, že nepochybne predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere je spotrebiteľskou zmluvou, súd sa zaoberal aj otázkou premlčania jednotlivých splátok, nakoľko s poukazom na § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa má túto povinnosť stanovenú ex offo.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočnosti dovolával.
Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa názoru súdu nepochybne spotrebiteľské zmluvy majú občianskoprávny charakter, čo napokon vyplýva z ich zaradenia v rámci Občianskeho zákonníka (§ 52 a násl.), pričom súdy už judikovali, že pri spotrebiteľských úveroch je potrebné pri posúdení premlčania aplikovať Občiansky zákonník a nie Obchodný zákonník (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove 6Co 27/2012 zo dňa 30.10.2012 alebo 13Co 100/2012 zo dňa 28.2.2013). Vychádzali pritom z ustanovenia § 54 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého pri spotrebiteľskej zmluve a to vrátane zmluvy o spotrebiteľskom úvere platí pre spotrebiteľa výhodnejšia právna úprava o premlčaní, teda trojročná premlčacia lehota podľa Občianskeho zákonníka a nie štvorročná premlčacia lehota upravená Obchodným zákonníkom.
Pri úvahe o tom, aký právny predpis sa použije na posúdenie premlčania, súd sa navyše riadil aj úpravou pôsobnosti Obchodného zákonníka v § 261 a v súvislosti s vyriešením tejto spornej otázky poukazuje na § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka. Podľa neho touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy okrem iného zo zmluvy o úvere (§ 497). Použitie Obchodného zákonníka je teda uvedené explicitne v citovanom § a teda aplikuje sa len na zmluvy uzavreté podľa § 497 Obchodného zákonníka, čo však nie je tento prípad. Zmluva totiž bola uzavretá podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľskom úvere, ktorý je potrebné považovať za špeciálny právny predpis. Preto podľa súdu je vylúčená aplikácia Obchodného zákonníka aj v súvislosti s premlčaním a keďže ani osobitný právny predpis, teda zákon o spotrebiteľských úveroch, nerieši otázku premlčania, je potrebné pri premlčaní vychádzať z ustanovenia Občianskeho zákonníka. Napokon pochybnosti v tomto smere boli už odstránené novelou Občianskeho zákonníka zákonom č. 102/2014 Z.z., ktorou bol doplnený § 52 ods. 2 o nasledovnú vetu: „na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva“.
Citované ustanovenie sa pritom má použiť vzhľadom na absenciu prechodných ustanovení aj na právne vzťahy, ktoré vznikli pred účinnosťou tejto novely ako to vyplýva z právneho záveru vysloveného v rozsudku Najvyššieho súdu SR 3MCdo 12/2014 zo dňa 21.4.2015.
Podľa 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 OZ ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
S poukazom na § 103 OZ teda každá splátka predstavuje samostatné plnenie a pre každú z nich platí trojročná premlčacia lehota podľa § 101 OZ, ktorá plynie samostatne od splatnosti tej ktorej splátky (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove 7Co 179/2014 zo dňa 23.10.2014 alebo Krajského súdu v Žiline 11Co 309/2014 zo dňa 13.10.2014).
V danom prípade bola žaloba podaná dňa 12.10.2015, čo znamená, že premlčané splátky sú splátky do 20.9.2012. Nepremlčané sú splátky od 20.10.2012 do 20.4.2014, čo je 19 splátok. Súd počítal jednu splátku len vo výške 15,39 Eur a to vzhľadom na záver súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Ako už bolo konštatované, žalovaná mala vrátiť žalobcovi len sumu poskytnutého úveru t.j. 637 Eur 41 splátkami, teda jedna splátka predstavuje 15,39 Eur. Za 19 nepremlčaných splátok ide o sumu 292,41 Eur (19 x 15,39 Eur). Vychádzajúc zo splátkového kalendára je zrejmé, že žalovaná zaplatila za obdobie do 20.5.2012 (teda za obdobie, v ktorom sú splátky premlčané) úhrnne sumu 425 Eur. Uvedené obdobie predstavuje 22 splátok, ktoré mala zaplatiť vo výške 338,58 Eur (22 x 15,39 Eur). Za uvedené obdobie teda zaplatila navyše 86,42 Eur (425 - 338,58) a preto tento rozdiel je potrebné odpočítať z jej dlhu
za nepremlčané splátky vo výške 292,41 Eur ako jej preplatok. Výsledná suma, ktorá predstavuje dlh žalovanej voči žalobcovi, tak činí 205,99 Eur (292,41 - 86,42). Sú preto žalovanú zaviazal k zaplateniu len tejto istiny a žalobu vo zvyšku, pokiaľ ide o istinu, ale aj čiastočne úroky z omeškania, z už uvedených dôvodov, zamietol.
Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. Náhradu trov konania si len uplatnil len žalobca, ten však bol neúspešný v prevažnej časti uplatneného nároku a preto mu náhrada trov konania neprislúcha.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.