Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 6 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (13)Rozsudok_11Co-309-2014.pdf
PDF · 99.19 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/309/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Adriany Gallovej v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti odporcom: v rade 1/ G. N., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. E., K. XXX/XX, v rade 2/ N. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. E., K. XXX/XX, v rade 3/ Q. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. E., M. D. XXXX/ X, v konaní o zaplatenie 2.678,70 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu v rade 1/ a v rade 2/ proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 6C/173/2013-96 zo dňa 24. februára 2014, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku I., ktorým odporcom v 1/ a v 2/ rade spoločne a nerozdielne a odporcovi v 3/ rade uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.821,75 eur s 8,75 %-ným úrokom z omeškania ročne od 05.08.2012 do zaplatenia zo sumy 2.678,70 eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že splnením povinnosti odporcov v 1/ a v 2/ rade v rozsahu tohto plnenia zaniká povinnosť plnenia odporcovi v 3/ rade a vo výroku III. o trovách konania, ktorým okresný súd odporcom v 1/ až v 3/ rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 503,37 eur a ďalšie trovy konania vo výške 160,50 eur, ktoré sú povinní zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa do 3 dní od právoplatnosti rozsudku vo vzťahu k odporcom v 1/ a v 2/ rade, p o t v r d z u j e .
Vo zvyšku s a rozsudku okresného súdu n e d o t ý k a .
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že odporcovia 1/, 2/ spoločne a nerozdielne a odporca 3/ sú povinní zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.821,75 eur s 8,75 %-ným úrokom z omeškania ročne od 05.08.2012 do zaplatenia zo sumy 2.678,70 eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, s tým, že splnením povinnosti odporcov v 1/ a 2/ rade v rozsahu tohto plnenia zaniká povinnosť plnenia odporcovi v 3/ rade. Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol. Zároveň odporcom v 1/ až 3/ rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 503,37 eur a ďalšie trovy konania vo výške 160,50 eur, ktoré sú povinní zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Prvostupňový súd konštatoval, že zmluva, z ktorej nároky boli žalované, je nielen zmluvou o úvere podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, čo je uvedené aj v záhlaví zmluvy, ale súčasne ide o zmluvu o
spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorá spĺňa jej náležitosti potrebné k tomu, aby išlo o zmluvu platnú a veriteľ mohol žiadať zo zmluvy úroky a poplatky.
Tiež uviedol, že podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal zaplatenia 30 splátok, ktorých splatnosť nastala od 20.11.2010 do 20.04.2013, ktoré spolu predstavujú sumu 2.678,70 eur (30 x 89,29 eur /2.690,- Sk/).
Podľa okresného súdu v konaní nebola sporná skutočnosť, že by vyššie uvedené splátky boli uhradené, odporcovia však namietali premlčanie. Odporkyňa v 1/ rade, ktorá podľa výpovedí odporcov v 2/ a 3/ rade, mala na starosti splácanie úveru, premlčanie zdôvodňovala tým, že úver sa prestal splácať v roku 2008 a potom mala banka tri roky na to, aby si uplatnila svoje nároky.
Podľa okresného súdu tejto úvahe o možnom premlčaní by zodpovedala situácia, kedy by bolo v zmluve (vrátane jej súčastí v podobe VOP) dohodnuté, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stáva zročným celý dlh.
V prejednávanej veci podľa okresného súdu tomu tak nebolo, keďže takéto dojednanie sa v zmluve, ani vo VOP nenachádza. Zo zmluvných dojednaní, konkrétne z čl. 7.6, bod 7.6.1 VOP, vyplýva, že neplatenie splátok je dôvodom, aby sa stal splatným celý dlh, ale táto predčasná splatnosť nenastáva automaticky len samotným neplatením, resp. omeškaním, ale až vtedy, keď banka urobí prejav vôle v podobe vyhlásenia o mimoriadnej splatnosti úveru alebo výpovede, či odstúpenia od úverovej zmluvy (čo sa deje spravidla písomnou formou) a tento prejav vôle sa potom následne dostane do dispozície dlžníka/dlžníkov (spravidla doručením danej písomnosti).
Pre úplnosť súd okresný súd citoval znenie čl. 7.6, bod 7.6.1 VOP spomínané v predchádzajúcom odseku.
Na návrh odporcov v 1/ až 3/ rade okresný súd žiadal od právneho predchodcu navrhovateľa, Slovenskej sporiteľne, a. s. správu, či do času, kedy postúpila pohľadávku z danej úverovej zmluvy, túto zmluvu vypovedala, odstúpila od nej, vyhlásila mimoriadnu splatnosť alebo urobila iný úkon, na základe ktorého došlo k predčasnej splatnosti úveru a v prípade, že sa tak stalo, aby boli tieto listiny súdu doručené spolu s dokladmi o ich doručovaní.
Navrhovateľ súdu doručil oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 16.07.2012 (adresované odporcom v 2/ a 3/ rade) a zo dňa 18.07.2012 (adresované odporkyni v 1/ rade).
Ďalej okresný súd zistil, že Slovenská sporiteľňa, a. s. listom zo dna 18.02.2014 (č. l. 81, 92 spisu) oznámila, že vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru vzniknutého z danej úverovej zmluvy ku dňu 19.06.2012, pričom predmetným oznámením nedisponuje, keď dňa 27.06.2012 pohľadávku, ktorá je predmetom konania, postúpila na navrhovateľa a zmluvu o úvere, vrátane súvisiacej dokumentácie o danom záväzkovom vzťahu odovzdala navrhovateľovi.
Okresný súd konštatoval, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by nastala predčasná splatnosť úveru, resp. jeho zostatku inak, ako na základe oznámenia o mimoriadnej splatnosti úveru, ktoré bolo nepochybne vykonané v roku 2012. Preto splátky úveru, ktorých splatnosť bola podľa úverovej zmluvy pred vyhlásením predčasnej splatnosti úveru, boli splatné v termínoch dohodnutých v zmluve a splátky úveru, ktorých splatnosť bola podľa úverovej zmluvy po vyhlásení predčasnej splatnosti, sa stali splatnými v dôsledku tohto úkonu predčasne (podľa oznámenia ku dňu 16.07.2012, resp. 18.07.2012) a mali byť podľa tohto oznámenia zaplatené do 26.07.2012, resp. 28.07.2012.
Tiež konštatoval, že predmetom konania je zaplatenie splátok, ktoré boli splatné po 20.11.2010.
Prvostupňový súd ďalej dôvodil, že úverová zmluva je nielen zmluvou o úvere, ale aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 2 písm. b) a § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, podľa ktorých zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Vzhľadom na spotrebiteľský charakter danej zmluvy potom určil, že otázku premlčania je potrebné posudzovať podľa § 101 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Okresný súd konštatoval, že žalované splátky úveru premlčané nie sú, keďže návrh na začatie konania bol súdu doručený dňa 04.11.2013 a splatnosť žalovaných splátok nastala v rámci trojročnej premlčacej doby, v období po 20.11.2010.
Na základe uvedeného dospel okresný súd k záveru, že námietka odporcu o premlčaní žalovaných nárokov je nedôvodná a keďže nebolo sporné, že predmetné splátky zaplatené neboli, súd návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáhal ich zaplatenia v celkovej sume 2.678,70 eur, vyhovel.
Ďalej okresný súd dôvodil, že popri nezaplatených splátkach si navrhovateľ žalobným návrhom uplatňuje aj zaplatenie vyčísleného úroku z omeškania, a to vo výške 8,75 % zo sumy 89,29 eur od 21.11.2010 do 04.08.2012 vo výške 13,31 eur, 8,75 % zo sumy 89,29 eur od 21.12.2010 do 04.08.2012 vo výške 12,67 eur, 8,75 % zo sumy 89,29 eur od 21.01.2011 do 04.08.2012 vo výške 12,01 eur, 8,75 % zo sumy 89,29 eur od 21.02.2011 do 04.08.2012 vo výške 11,34 eur, 8,75 % zo sumy 89,29 eur od 21.03.2011 do 04.08.2012 vo výške 10,75 eur, 8,75 % zo sumy 89,29 eur od 21.04.2011 do 04.08.2012 vo výške 10,08 eur, 8,75 % zo sumy 89,29 eur od 21.05.2011 do 04.08.2012 vo výške 9,44 eur, 8,75 % zo sumy 89,29 eur od 21.06.2011 do 04.08.2012 vo výške 8,78 eur, 8,75 % zo sumy 89,29 eur od 21.07.2011 do 04.08.2012 vo výške 8,13 eur, 8,75 % zo sumy 89,29 eur od 21.08.2011 do 04.08.2012 vo výške 7,47 eur, 8,75 % zo sumy 89,29 eur od 21.09.2011 do 04.08.2012 vo výške 6,81 eur, 8,75 % zo sumy 89,29 eur od 21.10.2011 do 04.08.2012 vo výške 6,16 eur, 8,75 % zo sumy 89,29 eur od 21.11.2011 do 04.08.2012 vo výške 5,50 eur, 8,75 % zo sumy 89,29 eur od 21.12.2011 do 04.08.2012 vo výške 4,86 eur, 8,75 % zo sumy 89,29 eur od 21.01.2012 do 04.08.2012 vo výške 4,20 eur, 8,75 % zo sumy 89,29 eur od 21.02.2012 do 04.08.2012 vo výške 3,53 eur, 8,75 % zo sumy 89,29 eur od 21.03.2012 do 04.08.2012 vo výške 2,91 eur, 8,75 % zo sumy 89,29 eur od 21.04.2012 do 04.08.2012 vo výške 2,25 eur, 8,75 % zo sumy 89,29 eur od 21.05.2012 do 04.08.2012 vo výške 1,61 eur, 8,75 % zo sumy 89,29 eur od 21.06.2012 do 04.08.2012 vo výške 0,94 eur,8,75 % zo sumy 89,29 eur od 21.07.2012 do 04.08.2012 vo výške 0,30 eur, spolu v sume 143,51 eur.
Sumu vyčíslených úrokov ustálil prvostupňový súd vo výške 143,05 eur (13,33 + 12,69 + 12,02 + 11,36 + 10,76 + 10,10 + 9,46 + 8,79 + 8,15 + 7,49 + 6,82 + 6,18 + 5,52 + 4,88 + 4,21 + 3,55 + 2,93 + 2,26 + 1,62 + 0,96 + 0,32).
Čo do rozdielu medzi sumou 143,51 eur a 143,05 eur okresný súd návrh ako nedôvodný zamietol. Čo do úroku z omeškania v sume 143,05 eur okresný súd návrhu vyhovel, pretože ide o úrok z omeškania žiadaný za čas od splatnosti splátok, ktorá nastala ešte dňa 20.11.2010, 20.12.2010, 20.01.2011, 20.02.2011, 20.03.2011, 20.04.2011, 20.05.2011, 20.06.2011, 20.07.2011, 20.08.2011, 20.09.2011, 20.10.2011, 20.11.2011, 20.12.2011, 20.01.2012, 20.02.2012, 20.03.2012, 20.04.2012, 20.05.2012, 20.06.2012, 20.07.2012. Okresný súd konštatoval, že odporcovia tieto splátky doposiaľ nezaplatili, takže odo dňa nasledujúceho po splatnosti týchto splátok sú v omeškaní s ich zaplatením. Navrhovateľovi tak podľa okresného súdu náleží úrok z omeškania žiadaný ním vo výške 8,75 % ročne, a to podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.01.2013, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Pokiaľ ide o trovy konania, právo na ich náhradu podľa ust. § 142 ods. 3 O. s. p. vzniklo podľa okresného súdu navrhovateľovi, keďže bol v konaní, až na neúspech v nepatrnej výške, úspešný. Okresný súd preto navrhovateľovi priznal právo na náhradu trov konania, ktoré vynaložil na zaplatenie súdneho poplatku v sume 160,50 eur, ako aj právo na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 503,37 eur.
Proti citovanému rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie odporcovia 1/, 2/, ktorí namietali dôvodnosť rozhodnutia súdu o povinnosti zaplatiť istinu s príslušenstvom z toho dôvodu, že sa jedná o premlčaný dlh. Poukázali na to, že pri prvostupňovom pojednávaní ešte nemali dôkaz o zrušení účtu - úveru, o čom zaslali fotokópiu listu, kde im banka vrátila splátku úveru kvôli zrušenému účtu, a teda dlh je premlčaný. Prvostupňový súd tento dôkaz nemal a nemohol rozhodnúť tak, ako navrhli, preto žiadajú,
aby ich súd oslobodil od povinnosti zaplatiť túto sumu. Poukázali aj na priloženú fotokópiu výpisu z úverového účtu, kde ich banka informovala o nulovom zostatku dlhu voči nej.
K podanému odvolaniu sa vyjadril navrhovateľ, pričom poukázal na to, že si uplatňuje splátky úveru splatné od 20.11.2010 do 20.04.2013 v počte 30 a celkovej výške 2.678,70 eur. Splátky pôvodne splatné od 20.08.2012 do 20.04.2013 sa stali splatnými dňa 06.08.2012, kedy navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Poukázali na to, že odporcovia neuviedli vo svojom vyjadrení žiadne nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali nárok navrhovateľa na zaplatenie dlžnej sumy a navrhovateľ sa preto stotožnil s názorom prvostupňového súdu.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O. s. p. (vychádzajúc z obsahu odvolania, odvolanie sa nedotýka výroku II. rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým vo zvyšku návrh žalobcu zamietol a výroku I., ktorým uložil odporcovi v rade 3/ zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.821,75 eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 05.08.2012 do zaplatenia zo sumy 2.678,70 eur) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) rozsudok okresného súdu postupom v zmysle ust. § 156 ods. 3 O. s. p. potvrdil v zmysle ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p. vo výroku I., ktorým odporcom v 1/ a v 2/ rade spoločne a nerozdielne a odporcovi v 3/ rade uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.821,75 eur s 8,75 %-ným úrokom z omeškania ročne od 05.08.2012 do zaplatenia zo sumy 2.678,70 eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že splnením povinnosti odporcov v 1/ a v 2/ rade v rozsahu tohto plnenia zaniká povinnosť plnenia odporcovi v 3/ rade a vo výroku III. o trovách konania, ktorým okresný súd odporcom v 1/ až v 3/ rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 503,37 eur a ďalšie trovy konania vo výške 160,50 eur, ktoré sú povinní zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa do 3 dní od právoplatnosti rozsudku vo vzťahu k odporcom v 1/ a v 2/ rade.
Podľa § 212 ods. 1 O. s. p., odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
Podľa § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ust. § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Krajský súd primárne uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia vyššie citovaného zákonného ustanovenia, keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného súdu a v podrobnostiach na jeho závery odkazuje. Krajský súd dodáva, že v prípade aplikácie ust. § 219 ods. 2 O. s. p. nie je žiaduce, aby boli zopakované tie vecne správne závery, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu, ako aj správne posúdenie, pretože práve za použitia ust. § 219 ods. 2 O. s. p. je postačujúce, ak vo vzťahu k odvolacím dôvodom, v danom prípade odporcov 1/, 2/, sa len na zvýraznenie vecnej správnosti rozsudku okresného súdu zdôraznia podstatné a rozhodné skutočnosti a okolnosti. Uvedený postup a záver krajského súdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/2009 zo dňa 8. 10. 2009, podľa ktorého „....odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/2005, III. ÚS 264/2008, IV. ÚS 372/2008). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všetkých všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“.
Pre úplnosť odvolací súd k odvolacím dôvodom uvádza, že dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O. s. p.). Hodnotením dôkazov
je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovanými právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.
Odvolací súd sa stotožnil so záverom prvostupňového súdu, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by nastala predčasná splatnosť úveru, resp. jeho zostatku inak ako na základe oznámenia o mimoriadnej splatnosti úveru, ktoré bolo nepochybne vykonané v roku 2012. Preto splátky úveru, ktorých splatnosť bola podľa úverovej zmluvy pred vyhlásením predčasnej splatnosti úveru boli splatné v termínoch dohodnutých v zmluve a splátky úveru, ktorých splatnosť bola podľa úverovej zmluvy po vyhlásení predčasnej splatnosti sa stali splatnými v dôsledku tohto úkonu predčasne (podľa oznámenia ku dňu 16.07.2012, resp. 18.07.2012) a mali byť podľa tohto oznámenia zaplatené do 26.07.2012, resp. 28.07.2012.
Okresný súd tiež správne konštatoval, že žalované splátky úveru premlčané nie sú, keďže návrh na začatie konania bol súdu doručený dňa 04.11.2013 a splatnosť žalovaných splátok nastala v rámci 3- ročnej premlčacej doby v období po 20.11.2013.
Pokiaľ ide o námietku odvolateľov, že pri prvostupňovom pojednávaní nemali dôkaz o zrušení účtu
- úveru, keďže tento bol zrušený už v roku 2008 a platby úveru sa nedali vykonávať, ako aj výpis z účtu za rok 2012, túto pokladá odvolací súd za nedôvodnú, jednak z toho dôvodu, že odvolatelia tieto skutočnosti tvrdili prvýkrát až v odvolacom konaní, avšak nenavrhli vykonať dokazovanie ohľadne preukázania týchto skutočností. Za tejto procesnej situácie odvolací súd nebol oprávnený, vzhľadom na zásadu kontradiktórnosti, vykonať dokazovanie ohľadne skutočností tvrdených odvolateľmi, pričom prvostupňový súd ukončil dokazovanie s poučením v zmysle § 120 ods. 4 O. s. p., podľa ktorého všetky dôkazy a skutočnosti sú účastníci konania povinní predložiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na ust. § 205a ods. 1 písm. d) O. s. p., podľa ktorého skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku odvolacím dôvodom len vtedy, ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa, čo však v danom prípade naplnené nebolo. Z uvedených dôvodov potom nebolo možné zaoberať sa argumentáciou odvolateľov, a preto rozsudok okresného súdu odvolací súd potvrdil ako vecne správny.
Zároveň odvolací súd potvrdil súvisiaci výrok o náhrade trov prvostupňového konania, hoci tento výrok nebol napadnutý odvolaním odporcov s tým, že zodpovedá zákonu a stavu konania v čase vyhlásenia rozhodnutia prvostupňového súdu.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že odporcovia 1/, 2/ v odvolacom konaní úspech nemali a navrhovateľovi žiadne trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.