Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11C-301-2015.pdf
PDF · 94.05 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/301/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35831154, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava p r o t i žalovanej: L. R., S.. X.X.XXXX, Q. M. Q., Ď. XXX, t.č. na neznámom mieste, zastúpená opatrovníčkou Mgr. H. S., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Prešov, o zaplatenie 731,48 Eur a prísl. takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 525 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 8,05% ročne od 21.12.2015 do zaplatenia a trovy konania na účet právnej zástupkyne žalobcu vo výške 91,68 Eur, z trovy právneho zastúpenia vo výške 70,37 Eur, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.
odôvodnenie:
Pôvodný žalobca obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. sa žalobou zo dňa 10.7.2015 domáhala zaplatenia sumy 731,48 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 6.8.2012 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel 2.12.2011 zmluvu o pôžičke, ktorou poskytol žalovanej celkovú sumu pôžičky 921,36 Eur, z ktorej doposiaľ uhradila len sumu 62,82 Eur. Pôvodný žalobca listom zo dňa 24.7.2012 vyzval žalovanú k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo.
V priebehu konania obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. postúpila zmluvou zo dňa 1.10.2015 túto pohľadávku spoločnosti Intrum Justitia Slovakia s.r.o., pričom súd túto zmenu žaloby pripustil právoplatným uznesením č.k. 11C/301/2015 - 38 zo dňa 4.12.2015.
Žalovaná sa zdržiava na neznámom mieste, preto jej bol v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovený pre toto konanie opatrovník, ktorý sa k žalobe nevyjadril, aj keď tá mu bola doručená ešte dňa 9.12.2015.
Vzhľadom na to, že jedná sa o drobný spor, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na § 115a ods. 2 O. s. p.
Podľa § 115a ods. 2 O. s. p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 O. s. p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 Eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Súd vykonal dokazovanie úverovou zmluvou zo dňa 2.12.2011, všeobecnými obchodnými podmienkami, predžalobnou upomienkou zo dňa 24.7.2012 s doručenkou, prehľadom splátok a úhrad, zmluvou o
postúpení pohľadávok zo dňa 1.10.2015, identifikáciou postúpenej pohľadávky a zistil tento skutkový stav:
Dňa 2.12.2011 uzavrela spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. ako veriteľ a žalovaná ako dlžník zmluvu o pôžičke č. 2620507765. Touto zmluvou veriteľ poskytol žalovanej pôžičku vo výške 600 Eur, pričom žalovaná sa zaviazala pôžičku splatiť 48 mesačnými splátkami po 20,94 Eur. Celkové náklady spotrebiteľa tak boli vyčíslené na 321,36 Eur a celková suma pôžičky na 921,36 Eur. Ako termín konečnej splatnosti je uvedený december 2015. Zmluva obsahuje aj údaj o ročnej úrokovej sadzbe vo výške 32%, RPMN vo výške 26,13 % a priemernej hodnoty RPMN vo výške 45,66 %.
V predmetnej zmluve a ani vo všeobecných obchodných podmienkach nebola upravená možnosť predčasného zosplatnenia úveru. Z bodu 6 § 2 však vyplýva, že splátka je splatná do 20.dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci.
Listom zo dňa 24.7.2012 spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. vyzvala žalovanú k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo v súlade s VOP, ktoré však nešpecifikovala. Istinu v tomto liste vyčíslila na 864,81 Eur a žiadala ju zaplatiť najneskôr do 3 dní od doručenia tejto výzvy. Uvedenú zásielku žalovaná prevzala dňa 2.8.2012.
Právny vzťah medzi účastníkmi bolo potrebné posúdiť podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (v danom prípade v znení účinnom od 1.12.2011 do 31.12.2012). Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci, poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona spotrebiteľom podľa tohto zákona sa rozumie fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 2 písm. b/ citovaného zákona veriteľom sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 2 písm. d/ citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 9 ods. 1 vety prvej citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 9 ods. 2 citovaného zákona. Medzi nimi pod písm. j/ je uvedená ročná percentuálna miera nákladov a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miere nákladov.
Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20150930>/, <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150930>/ a y/ a § 10 ods. 1.
Za jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa je údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len „RPMN“), pretože uvedený údaj zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Zákonodarca v záujme poskytnutia ochrany slabšej zmluvnej strany v spotrebiteľskom právnom vzťahu, teda spotrebiteľovi, stanovil prísne obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré sprísnil aj tým, že pri údaji o RPMN sa podľa vyššie citovanej právnej úpravy musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet. Je pritom nepochybné, že v zmluve spomínaný údaj chýba, napriek tomu, že je uvedená hodnota RPMN, čo však v zmysle citovaného zákonného ustanovenia nepostačuje. Súd preto musel
dospieť k záveru, že v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba povinný údaj v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ spočívajúci v uvedení všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN.
V dôsledku absencie vyššie citovanej obligatórnej náležitosti zmluvy je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná by teda mala žalobcovi vrátiť len sumu poskytnutého úveru t.j. 600 Eur.
Aktívna legitimácia žalobcu vyplýva z § 524 a násl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).
Podľa § 524 ods. 1 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa § 524 ods. 2 OZ s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 526 ods. 1 OZ postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
Žalobca uplatnil si aj úroky z omeškania zo žalovanej sumy od 6.8.2012, pričom vychádzal z toho, že listom zo dňa 24.7.2012 došlo k predčasnému zosplatneniu úveru. Súd k tomu uvádza, že takáto možnosť vyplýva z ustanovenia § 565 OZ, podľa ktorého ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
V danom prípade však žalobca nepreukázal dohodu jeho právneho predchodcu a žalovanej ohľadom možnosť predčasného zosplatnenia úveru. Súd navyše nezistil, že by došlo k inému predčasnému ukončeniu zmluvy (žalobca to napokon ani netvrdil) a preto úroky z omeškania súd priznal až odo dňa po konečnej splatnosti úveru. Tá bola stanovená na 4 roky do decembra do 20.12.2015, kedy bola stanovená splatnosť poslednej splátky. Súd teda priznal úroky z omeškania až od nasledujúceho dňa a preto žalobu v prevyšujúcej časti, keďže žalobca žiadal úroky z omeškania už od 6.8.2012 a vo väčšom rozsahu - 8,75% ročne, hoci mal nárok len na úroky z omeškania vo výške 8,05% ročne, súd zamietol.
Podľa § 517 ods. 1 vety prvej OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 1.7.2010 do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013 ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31.1.2013.
Vzhľadom na to, že zmluvný vzťah medzi účastníkmi vznikol ešte dňa 2.12.2011, výška úrokov z omeškania sa posudzuje podľa doterajšieho predpisu. Ku dňu 21.12.2015 predstavuje 8,05% ročne.
V danom prípade vzhľadom na to, že nepochybne predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere je spotrebiteľskou zmluvou, súd sa zaoberal aj otázkou premlčania jednotlivých splátok, nakoľko s poukazom na § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa má túto povinnosť stanovenú ex offo.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočnosti dovolával.
Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa názoru súdu nepochybne spotrebiteľské zmluvy majú občianskoprávny charakter, čo napokon vyplýva z ich zaradenia v rámci Občianskeho zákonníka (§ 52 a násl.), pričom súdy už judikovali, že pri spotrebiteľských úveroch je potrebné pri posúdení premlčania aplikovať Občiansky zákonník a nie Obchodný zákonník (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove 6Co 27/2012 zo dňa 30.10.2012 alebo 13Co 100/2012 zo dňa 28.2.2013). Vychádzali pritom z ustanovenia § 54 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého pri spotrebiteľskej zmluve a to vrátane zmluvy o spotrebiteľskom úvere platí pre spotrebiteľa výhodnejšia právna úprava o premlčaní, teda trojročná premlčacia lehota podľa Občianskeho zákonníka a nie štvorročná premlčacia lehota upravená Obchodným zákonníkom.
Pri úvahe o tom, aký právny predpis sa použije na posúdenie premlčania, súd sa navyše riadil aj úpravou pôsobnosti Obchodného zákonníka v § 261 a v súvislosti s vyriešením tejto spornej otázky poukazuje na § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka. Podľa neho touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy okrem iného zo zmluvy o úvere (§ 497). Použitie Obchodného zákonníka je teda uvedené explicitne v citovanom § a teda aplikuje sa len na zmluvy uzavreté podľa § 497 Obchodného zákonníka, čo však nie je tento prípad. Zmluva totiž bola uzavretá podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľskom úvere, ktorý je potrebné považovať za špeciálny právny predpis. Preto podľa súdu je vylúčená aplikácia Obchodného zákonníka aj v súvislosti s premlčaním a keďže ani osobitný právny predpis, teda zákon o spotrebiteľských úveroch, nerieši otázku premlčania, je potrebné pri premlčaní vychádzať z ustanovenia Občianskeho zákonníka. Napokon pochybnosti v tomto smere boli už odstránené novelou Občianskeho zákonníka zákonom č. 102/2014 Z.z., ktorou bol doplnený § 52 ods. 2 o nasledovnú vetu: „na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva“.
Citované ustanovenie sa pritom má použiť vzhľadom na absenciu prechodných ustanovení aj na právne vzťahy, ktoré vznikli pred účinnosťou tejto novely ako to vyplýva z právneho záveru vysloveného v rozsudku Najvyššieho súdu SR 3MCdo 12/2014 zo dňa 21.4.2015.
Podľa 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 OZ ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
S poukazom na § 103 OZ teda každá splátka predstavuje samostatné plnenie a pre každú z nich platí trojročná premlčacia lehota podľa § 101 OZ, ktorá plynie samostatne od splatnosti tej ktorej splátky (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove 7Co 179/2014 zo dňa 23.10.2014 alebo Krajského súdu v Žiline 11Co 309/2014 zo dňa 13.10.2014).
V danom prípade bola žaloba podaná 10.7.2015, čo znamená, že premlčané splátky sú do 10.7.2012. Žalovaná pritom uhradila len prvé tri splátky do marca 2012. Keďže splatnosť každej splátky bola 20.dňa v mesiaci, nepremlčaných je 42 splátok, ktoré však súd počítal len vo výške 12,5 Eur za jednu splátku (nie 20,94 Eur ako to bolo uvedené v zmluve). Vyplýva to zo záveru súdu o tom, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Znamená to, že žalovaná by mala vrátiť len sumu poskytnutého úveru t.j. 600 Eur a keďže tento úver mala splatiť 48 mesačnými splátkami, jedna splátka predstavuje
12,5 Eur (600/48). Za 42 nepremlčaných mesačných splátok súd prisúdil žalobcovi sumu 525 Eur a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. Náhradu trov konania si uplatnil len žalobca, a to za zaplatený súdny poplatok zo žaloby vo výške 43,50 Eur a za trovy právneho zastúpenia vo výške 143,62 Eur. Vykonané boli dva úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia a podanie žaloby. Tarifná odmena za 1 úkon právnej služby podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. činí 51,45 Eur. Pripočítaný bol aj režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky 2 x 8,39 Eur a napokon 20% DPH podľa § 18 ods. 3 vyhlášky vo výške 11,97 Eur. Súd z uplatnených trov konania priznal náhradu v podiele 49%. Žalobca mal totiž úspech v pomere 72% a neúspech v pomere 23% a preto rozdiel týchto čísel predstavuje pomer jeho úspechu. Z uplatnených trov konania v celkovej výške 187,12 Eur (43,50 +143,62) priznaná náhrada činí 91,68 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 143,62 Eur táto náhrada predstavuje sumu 70,33 Eur (49% zo sumy 143,62).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.