Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11C-231-2011.pdf
PDF · 92.42 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/231/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobcu: GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom Košická 56, Bratislava, IČO: 35838825, zastúpený HMG & PARTNERS, s.r.o. so sídlom Štefanovičova 12, Bratislava, p r o t i žalovanému: J. H., nar. XX.X.XXXX, posledne bytom J., H. R. X, t.č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou Máriou Balážovou, tajomníčkou Krajského súdu v Prešove, o zaplatenie 721,49 Eur a prísl. takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Účastníci n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca ako postupník sa domáhal žalobou zo dňa 19.9.2011 zaplatenia sumy 721,49 Eur pozostávajúcej z istiny vo výške 509,53 Eur, úrokov z úveru ku dňu 21.12.2010 vo výške 7,15 Eur, úrokov z omeškania ku dňu 21.12.2010 vo výške 196,19 Eur a poplatkov vo výške 8,62 Eur. Nárok uplatnil zo zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa 2.12.2003 uzavretej medzi postupcom Slovenskou sporiteľňou a.s. a žalovaným.
Žalovaný sa zdržiava na neznámom mieste, má hlásený pobyt bezdomovca, preto mu bol v zmysle § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) ustanovený pre toto konanie opatrovník, ktorý sa na pojednávanie napriek riadnemu a včas doručenému predvolaniu nedostavil. Súd s použitím § 101 ods. 2 O.s.p. konal v jeho neprítomnosti. Opatrovník pritom vzniesol námietku premlčania a žiadal žalobu zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie žalobcu, písomným vyjadrením opatrovníčky žalovaného, výpoveďou zmluvy o sporožírovom účte zo dňa 13.8.2007 s návratkou, všeobecnými obchodnými podmienkami Slovenskej sporiteľne a.s., zmluvou o sporožírovom účte zo dňa 28.8.2000, zmluvou o kontokorentnom úvere zo dňa 2.12.2003, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2010 s prílohou, písomnými vyjadreniami žalobcu, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Slovenská sporiteľňa a.s. a žalovaný uzavreli dňa 28.8.2000 zmluvu o sporožírovom účte podľa §§ 708 až 715 Obchodného zákonníka. Dňa 2.12.2003 uzavreli zmluvu o kontokorentnom úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka, ktorá sa týkala už zriadeného sporožírového účtu žalovaného. Dohodnutý bol pritom úverový rámec 15.000,- Sk s úrokmi 10,85% p.a. Konečná splatnosť úveru bola stanovená na 1.12.2004. Zmluva bola uzavretá na dobu jedného roka a jej platnosť sa predlžovala vždy o jeden rok, maximálne do 65. roku veku dlžníka, pokiaľ dlžník neoznámil veriteľovi najneskôr v lehote 1 mesiaca
pred uplynutím doby trvania zmluvy, že nemá záujem o predĺženie zmluvy (čl. IV.). Podstatou zmluvy bol záväzok veriteľa na poskytnutie úveru dlžníkovi tým spôsobom, že bude realizovať jeho príkazy na prevod alebo výbery finančných prostriedkov zo sporožírového účtu aj v prípade, ak nebude existovať dlžníkova pohľadávka z účtu, ktorá vznikla v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v prospech jeho účtu alebo vkladom na jeho účet a to do výšky úverového rámca. Uzavretá zmluva predstavuje tzv. typovú alebo formulárovú zmluvu.
Listom zo dňa 13.8.2007 Slovenská sporiteľňa a.s. vypovedala zmluvu o sporožírovom účte žalovaného. Zostatok na jeho účte pričom vyčíslila sumou 15.181,50 Sk. Zásielka bola doručovaná doporučene do vlastných rúk adresáta. Žalovaný list neprevzal, po opakovanom neúspešnom doručovaní bola zásielka uložená na pošte dňa 16.8.2007.
Dňa 21.12.2010 bola uzavretá písomná zmluva o postúpení pohľadávok medzi postupcom Slovenskou sporiteľňou a.s. a žalobcom ako postupníkom. Podľa prílohy č. 1 bola na žalobcu postúpená aj predmetná pohľadávka. Tá predstavuje istinu 509,53 Eur, kapitalizovaný úrok 10,85% ročne z istiny od výpovede zmluvy do 21.12.2010 (do postúpenia pohľadávky) vo výške 7,15 Eur a kapitalizovaných úrokov z omeškania 9% ročne z istiny za to isté obdobie vo výške 196,19 Eur a napokon predstavuje poplatky za správu účtu 0,25% mesačne z výšky úverového rámca vo výške 8,62 Eur.
Žalobca poukázal na to, že účinky doručenia výpovede zmluvy nastali dňa 16.8.2007 t.j. dňom uloženia zásielky na pošte s poukazom na bod 17 zmluvy o sporožírovom účte, v ktorom sa uvádza, že sporiteľňa môže zmluvu písomne vypovedať bez uvedenia dôvodu s účinnosťou ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola klientovi výpoveď doručená. Ak je zásielka nedoručiteľná, pokladá sa za deň doručenia deň uloženia zásielky na pošte.
Nárok žalobcu teda vyplýva zo zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa 2.12.2003 a preto je ho potrebné posúdiť podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.
Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm. b/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1 zákona veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa § 3 ods. 2 zákona spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Zmluva o kontokorentnom úvere uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, ktorá bola uzavretá medzi veriteľom ako právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej podnikateľskej činnosti okrem iného aj poskytovanie pôžičiek a na strane druhej spotrebiteľom ako fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania a teda je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Zo zmluvy totiž nevyplýva, že by sa jednalo o prípady upravené v § 1 ods. 2 a 3 zákona č. 258/2001 Z.z.
Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 4 ods. 2 a pod písm. g/ k týmto nevyhnutným náležitostiam zmluvy patrí aj uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov ( § 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy).
Zároveň však zmluvu zo dňa 2.12.2003 je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, ako to vyplýva z § 23 a ods. 1 zákona č. 634/1992 o ochrane spotrebiteľa opäť v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.
Podľa § 23 a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa § 23 a ods. 2 typová zmluva nesmie obsahovať
a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä
1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby,
2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu;
b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.
Do Občianskeho zákonníka bol zavedený inštitút spotrebiteľských zmlúv novelou č. 150/2004 účinnou od 1.4.2004. Je pravdou, že podľa tejto novely spotrebiteľské zmluvy boli definované inak než v zákone o ochrane spotrebiteľa, čo však neznamená, že by nebolo možné vychádzať z definície spotrebiteľských, teda typových zmlúv v už citovanom zákone o ochrane spotrebiteľa, ktoré boli už platné v čase uzavretia spornej zmluvy a podľa ktorých nepochybne sú naplnené atribúty typovej zmluvy (uzatvárajú sa vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje).
Zákon č. 150/2004 Z.z. stanovil určité zásady pri spotrebiteľských zmluvách. Konkrétne podľa § 53 ods. 1 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).
Podľa § 54 ods. 1 citovaného zákona zmluvné podmienky upravené spotrebiteľkou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa prechodného ustanovenia § 879 e ods. 3 citovaného zákona spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do 3 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
Podľa § 879 e ods. 4 citovaného zákona ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto zákona podľa ods. 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
V súvislosti s premlčaním je nepochybné, že pre spotrebiteľa ako dlžníka je nevýhodnejšia úprava premlčania v Obchodnom zákonníku, ktorý upravuje štvorročnú premlčaciu lehotu ako úprava v Občianskom zákonníku, ktorý zakotvuje len trojročnú premlčaciu lehotu. S poukazom na už citovaný § 54 ods. 1 OZ (v znení novely č. 150/2004 Z.z.) preto platí pre spotrebiteľa výhodnejšia právna úprava, teda úprava v Občianskom zákonníku.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
V danom prípade premlčacia doba začala plynúť najneskôr od 1.10.2007, kedy došlo k ukončeniu zmluvy výpoveďou (výpoveď doručená 16.8.2007 a výpovedná lehota uplynula 30.9.2007) a preto trojročná premlčacia lehota uplynula 1.10.2010. Keďže žaloba bola podaná na súd až 19.9.2011, v dôsledku námietky premlčania zo strany opatrovníčky žalovaného, súd musel žalobu z dôvodu premlčania uplatneného nároku, zamietnuť.
Súd poznamenáva, že k záveru o premlčacej lehote v zmysle Občianskeho zákonníka pri spotrebiteľských zmluvách dospel aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí 5MCdo 20/2009 zo dňa 25.1.2011 a poukázať možno aj na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne 17Co 167/2011-73 zo dňa 23.11.2011.
Pre úplnosť súd dodáva, že ako už bolo konštatované, obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch bolo aj uvedenie RPMN. V danom prípade zmluva o kontokorentnom úvere neobsahovala spomínaný údaj, preto s poukazom na § 4 ods. 2 písm. g/ citovaného zákona žalobca nemá nárok na uplatňovanie úrokov a poplatkov. Úroky z úveru je navyše možné priznať len do doby splatnosti úveru, prípadne doby platnosti úverovej zmluvy. V danom prípade žalobca uplatňoval úroky z úveru za dobu po výpovedi zmluvy do budúcna, teda za obdobie, kedy už úverová zmluva nebola platná. Súd zastáva názor, že právny predchodca žalobcu sám sa rozhodol pre ukončenie zmluvného vzťahu a preto mu za ďalšie obdobie vznikol len nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej sumy, teda sankčných úrokov a nie na platenie úrokov, ktoré tvoria obligatórnu a charakteristickú náležitosť úverovej zmluvy a na ktoré má žalobca nárok len počas trvania zmluvného vzťahu.
Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a tej skutočnosti, že úspešný žalovaný si nárok na náhradu trov konania v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil a žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi tento nárok na náhradu trov konania nevznikol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.