Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/187/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Klepancovej a členiek senátu JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: N. J., bytom D. - W., Z. XXXX/XX, zastúpený advokátom JUDr. Jaroslavom Fridrichom, Bratislava 1, P. O. Box 171, Moyzesova 8, proti odporcovi: DUSLO, a.s., Administratívna budova, evidenčné číslo 1236, Šaľa, IČO: 35 826 487, zastúpený advokátskou kanceláriou agner & partners, s.r.o., Bratislava, Špitálska 10, IČO: 36 722 758, o zaplatenie 34.505,08 eur na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta sp. zn. -302 zo dňa 15. marca 2012 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej m e n í tak, že návrh navrhovateľa z a m i e t a .

O trovách konania rozhodne súd prvého stupňa.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 34.505,07 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanoveniami , , a , ďalej ustanoveniami a , a , vyhl. č. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania berúc do úvahy dôsledky trvalých následkov poškodenia zdravia v príčinnej súvislosti s chorobou z povolania, ktorá bola u navrhovateľa zistená dňa 14.01.1986 vo veku 35 rokov, dospel k záveru, že navrhovateľ je jednoznačne prípadom hodným osobitného zreteľa. K chorobe z povolania došlo u navrhovateľa v dôsledku dlhodobej expozície a inhalovania sírouhlíka. Dôsledky takejto situácie mali dopad nielen na samotného navrhovateľa, ale aj na jeho rodinné a sociálne prostredie. Zdravotné problémy viedli k zmene osobnosti u navrhovateľa, došlo k úplnému rozkladu a k zmene jeho osobnosti, čo viedlo k úplnému rozpadu rodinnej a sociálnej štruktúry. Zdravotné problémy navrhovateľa z dôvodu chronickej intoxikácie sírouhlíkom sa prejavujú v neurologickej a v psychickej rovine. Dôsledky sú podľa názoru súdu prvého stupňa na základe lekárskych stanovísk v príčinnej súvislosti s chorobnými príznakmi sprevádzajúcimi chronickú intoxikáciu sírouhlíkom. Súd prvého stupňa jednoznačne uzavrel, že pred prepuknutím choroby z povolania navrhovateľ viedol riadny rodinný život, venoval sa deťom a manželke, amatérsky športoval. Po prejavení choroby u odporcu došlo k rozpadu rodinných väzieb a rozvodu jeho manželstva v dôsledku konfliktných situácií. Tieto skutočnosti sú následkom choroby z povolania, ako to vyplýva z vyjadrenia Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie. Podľa odborného stanoviska v dôsledku neurologických a psychiatrických problémov v oblasti poškodenia hybnosti a poškodenia centrálneho nervového systému a mozgu je akékoľvek ďalšie uplatnenie navrhovateľa v oblasti spoločenskej, kultúrnej, prípadne ďalších oblastiach života spoločnosti takmer vylúčené. Zdravotné poškodenie navrhovateľa je nevyliečiteľné, je progredujúce, postihujúce životne dôležité orgány, pričom následky

choroby sú nezvratné. K námietke odporcu o nedodržiavaní zdravej životosprávy a liečebného režimu navrhovateľom súd poukázal na stanovisko Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie. Presné a striktné dodržiavanie liečebného režimu by následky choroby z povolania nielenže nezhojilo, neprispelo by ani k zastaveniu progresie ochorenia. Súd prvého stupňa v danom prípade považoval tieto skutočnosti za odôvodňujúce pre uplatnenie mimoriadneho zvýšenia odškodnenia nad rámec základného bodového ohodnotenia. Odškodnenie navrhovateľa zvýšil o stonásobok základného bodového ohodnotenia 700 bodov. V peňažnom vyjadrení po odpočítaní zaplatenej sumy 348,54 eur predstavuje odškodnenie 34.505,07 eur. Súd prvého stupňa dospel k takejto sume vypočítaním 700 bodov x 0,50 eur x 100, čo je 34.853,61 eur. Súd prvého stupňa považoval zvýšenie o stonásobok za odôvodnené vzhľadom na dobu, po ktorú je navrhovateľ obmedzovaný v svojom bežnom a dovtedajšom spôsobe života, vzhľadom na hĺbku a charakter tohto obmedzenia, na progresívny vývoj smerujúci k zhoršovaniu prejavov choroby z povolania. K námietke premlčania vznesenej odporcom súd prvého stupňa uviedol, že sa premlčujú len subjektívne práva, nepremlčuje sa nárok. Poukázal na závery uznesenia odvolacieho súdu zo dňa 25.08.2011, že nároky vyplývajúce zo základnej náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia sú odlišné od nároku na mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Z toho dôvodu je aj režim premlčania týchto nárokov rozdielny. Súd prvého stupňa poukázal na to, že právny poriadok Slovenskej republiky pozná pojem premlčania práva, nepozná však pojem premlčania práva osoby domáhať sa súdnej ochrany. Priznáva žalovateľnosť všetkým právam fyzických a právnických osôb, v niektorých prípadoch ich však nie je možné v dôsledku premlčania priznať, čo však neznamená, že tieto práva neexistujú a nie sú žalovateľné. Nárok na priznanie mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia sa však v zmysle príslušných právnych predpisov v žiadnom prípade neprekluduje. Choroba z povolania u navrhovateľa bola zistená v roku l986, druhý posudok o zvýšení bodového ohodnotenia bol vydaný v roku 2000. Napriek tomu nie je možné sa stotožniť s názorom odporcu, že navrhovateľ si svoj uplatnený nárok na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia uplatňuje v zmysle týchto posudkov. Z týchto posudkov môže byť odvodzovaný nárok navrhovateľa na základné odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia. V prípadoch posudzovania nároku na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia tieto posudky sú iba dôkazným prostriedkom preukazujúcim existenciu choroby z povolania. Nemôže dôjsť k premlčaniu práva, ktoré dovtedy neexistovalo. Právo na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia vzniká až právoplatnosťou súdneho rozhodnutia. V prípade progredujúcej choroby z povolania nie je možné jednoznačne určiť časový bod, od ktorého by bolo možné v zmysle argumentácie odporcu počítať plynutie premlčacej lehoty. Od vypracovania posudkov z rokov 1986 a 2000 dochádza k vzniku stále nových prejavov choroby navrhovateľa. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej s poukazom na ustanovenie

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonnej lehote podal odvolanie odporca. Súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, dôsledne sa neriadil pokynmi odvolacieho súdu. Podľa názoru odporcu navrhovateľ prípadom hodným osobitného zreteľa nie je. Samotné základné bodové ohodnotenie zohľadňuje okolnosť, že poškodený je vplyvom následkov choroby z povolania obmedzený vo svojich možnostiach. Zvýšenie náhrady nad vyhláškou stanovený limit je prípustné podľa vyhl. č. iba v celkom výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa. Navrhovateľ v priebehu celého konania neuviedol žiadne obmedzenia, nepredložil relevantné dôkazy o tom, že by v dôsledku choroby z povolania nastali u neho obmedzenia, ktoré by svojou povahou odôvodňovali použitie vyhlášky č. K miere zdravotného poškodenia navrhovateľa poukazuje odporca na posudky Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie, ktoré nevyužili možnosť prekročenia stanovenej sadzby podľa ustanovenia vyhlášky. Sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľa určil hlboko pod hornou hranicou základnej sadzby bodového ohodnotenia na 700 bodov. Svedčí to o tom, že poškodenie zdravia navrhovateľa nie je natoľko závažné, ako sa to navrhovateľ snaží vykresliť. Navrhovateľ si niektoré svoje zdravotné problémy spôsobuje, resp. zhoršuje sám, keď je už mnoho rokov silným fajčiarom, nedodržiava nariadenú diétu ani liečebný režim. Navrhovateľ sa nevenoval na vrcholovej úrovni žiadnemu športu, výrazným spôsobom sa neangažoval v politickom, kultúrnom, či spoločenskom živote, jeho obmedzenia v pracovnej oblasti nie sú dané len chorobou z povolania, ale aj takými faktormi ako sú vek, dosiahnutý stupeň vzdelania či vysoká miera nezamestnanosti v SR. Navrhovateľ nemal pred zistením choroby z povolania žiadne výnimočné predpoklady na uplatnenie v pracovnom, spoločenskom, kultúrnom, športovom či politickom živote, prípadne v oblasti súkromnej, ktorými by sa výrazne odlišoval od iných ľudí s tým, že tieto predpoklady

by len následkom choroby z povolania boli úplne stratené, resp. obmedzené. Súd prvého stupňa mal vziať do úvahy i skutočnosti, že navrhovateľ je stále samoobslužný, dokáže sa bez problémov sám najesť, obliecť, vykonať úkony osobnej hygieny, vybaviť bežné veci. Poukazoval na výpoveď bývalej manželky navrhovateľa. V žalobe uvádzané obmedzenia v bežnom živote boli v mnohých prípadoch len vymyslené, išlo o čisto účelové tvrdenia. Ak by aj boli skutočnosti uvádzané navrhovateľom v návrhu riadne preukázané, nie sú tieto skutočnosti takého charakteru, aby odôvodňovali posudzovanie prípadu navrhovateľa ako hodného osobitného zreteľa. Odporca namietal niektoré skutočnosti, ktoré uvádzal súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia, že tieto sú v rozpore s tvrdeniami svedkov, prípadne nevyplynuli z vykonaného dokazovania. Odporca poukázal, že v prípade navrhovateľa sa rozhodne nejedná o najťažší prípad chronickej intoxikácie sírouhlíkom, keďže posudkom KPLaT bolo navrhovateľovi za sťaženie spoločenského uplatnenia priznaných len 700 z možných 1000 bodov. Záver súdu o tom, že presné a striktné dodržiavanie liečebného režimu by neprispelo k zastaveniu progresie ochorenia nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd prvého stupňa sa opomenul v plnom rozsahu vyrovnať s dôsledkami nedodržiavania liečebného režimu, resp. zdravej životosprávy navrhovateľom a na jeho zdravotný stav. Aj keby dodržiavanie progresiu ochorenia nezastavilo, rozhodne by ju aspoň spomalilo. Odhliadnuc od toho, že odporca prípad navrhovateľa nepovažuje za prípad hodný osobitného zreteľa a z toho dôvodu jeho žaloba nie je dôvodná, vyjadruje sa aj k otázke premlčania. Poukazuje na ustanovenie a , z ktorého vyvodzuje, že nárok na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia podlieha premlčaniu. Je zrejmé, že rozhodnutie súdu o priznaní mimoriadneho zvýšenia odškodnenia podľa vyhl. č. je podmienené vydaním posudku Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie, ktorým sa poškodenému priznáva základný nárok. Navrhovateľ odvodzuje výšku sumy mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za SSU práve od základného počtu bodov, ktoré mu boli priznané posudkami KPLaT. Nárok uplatnený navrhovateľom v tomto konaní je v celom rozsahu premlčaný, resp. je premlčané právo navrhovateľa domáhať sa na súde, aby rozhodol o mimoriadnom zvýšení náhrady na SSU, pri stanovení výšky ktorého by súd vychádzal práve z posudku KPLaT. V rozpore s tým však súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní odporcom vznesené námietky premlčania vôbec nezohľadnil. Odporcovi nie je známe žiadne rozhodnutie ani stanovisko Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého by v obdobnom prípade predmetný nárok, resp. právo sa nepremlčovalo. Práve naopak, odporca poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 28.02.2011, z ktorého je zrejmé, že mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podlieha premlčaniu. Nesprávnym posúdením otázky premlčania zo strany prvostupňového súdu je porušovaný princíp právnej istoty ako jeden zo základných princípov právneho štátu garantovaných SR. Poukázal na usmernenie odvolacieho súdu v jeho zrušujúcom uznesení č.k. zo dňa 25. augusta 2011, ktoré súd prvého stupňa v plnom rozsahu nerešpektoval a neriadil sa ním. Znamená to, že konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozsudku, teda postup súdu, mal vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Rozhodovanie súdu o priznaní mimoriadneho zvýšenia odškodnenia podľa vyhlášky č. je vždy podmienené vydaním posudku Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie, ktorým sa poškodenému priznáva základný nárok. Navrhovateľ v konaní výšku sumy mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia odvodzuje od základného počtu bodov, ktoré mu boli priznané posudkami KPLaT. Navrhovateľ svojim návrhom teda uplatnil mimoriadne zvýšenie náhrady škody ako škody určitého druhu, ktorá mu vznikla v určitom rozsahu. K tomu, aby si mohol toto mimoriadne zvýšenie uplatniť na súde, je potrebné vyjadriť ho v peniazoch. Keďže výšku mimoriadneho zvýšenia odvíja od počtu bodov priznaných mu v posudku KPLaT, posudky teda neslúžia len ako dôkazný prostriedok preukazujúci existenciu choroby z povolania. Keď mal navrhovateľ k dispozícii posudok, v ktorom bolo jeho sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotené príslušným počtom bodov, teda keď sa dozvedel o tom, že mu vznikla ujma určitého druhu a rozsahu, mohol si na súde uplatniť nárok na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorého výška sa odvíja práve od počtu bodov uvedených v takomto posudku. Súd prvého stupňa zjavne vôbec nerozlišoval medzi progresiou choroby z povolania navrhovateľa a progresiou sťaženia jeho spoločenského uplatnenia. Predmetom tohto súdneho konania je pritom mimoriadne odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia navrhovateľa, ku ktorému došlo v dôsledku profesionálneho ochorenia a nie odškodnenie navrhovateľa za samotnú existenciu choroby z povolania. Sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľa bolo naposledy ohodnotené v roku 2000 a zvýšené celkom na 700 bodov. Odvtedy navrhovateľ nebol dobodovaný, čo znamená, že od roku 2000 u neho nedošlo k žiadnemu progresu pokiaľ ide o sťaženie spoločenského uplatnenia. To nevylučuje, že u navrhovateľa mohlo od roku 2000 dôjsť k zhoršeniu zdravotného stavu. Upozornil na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 25.04.2012, ktorý z dôvodu premlčania zamietol

návrh navrhovateľa v obdobnej právnej veci. Odporca navrhoval, aby Krajský súd v Trnave ako odvolací súd rozhodol tak, že odvolaniu v celom rozsahu vyhovie, rozsudok súdu prvého stupňa zmení a nárok navrhovateľa v celom rozsahu zamietne, prizná odporcovi náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, proti rozhodnutiu, proti ktorému bol tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal vec podľa ustan. a , prejednal na pojednávaní nariadenom podľa ustan. , na ktorom vypočul právnych zástupcov účastníkov konania, a dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zmeniť, návrh navrhovateľa zamietnuť. Senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0 ( veta tretia z.č. ).

Súd prvého stupňa sa musí zaoberať pred začatím konania vo veci samej i počas konania otázkou splnenia podmienok konania. Pred hmotnoprávnym posúdením a vykonávaním dôkazov súd prvého stupňa musia byť splnené procesné podmienky - úplnosť návrhu na začatie konania, legitimácia účastníkov konania a pod.

Odporca namietal jednak premlčanie nároku, ktorý si navrhovateľ v tomto konaní uplatnil, jednak namietal právo navrhovateľa domáhať sa na súde rozhodnutia o mimoriadnom zvýšení náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. S týmito námietkami premlčania sa súd prvého stupňa nevyporiadal správne.

Podľa ustan. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Pri vyporiadaní s námietkou premlčania súd prvého stupňa predovšetkým mal posúdiť, či mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia je majetkovým právom alebo nie je. Len po posúdení tejto otázky mohol rozhodnúť, či ide o premlčanie tohto práva alebo nie.

Podľa ustan. § 100 ods. 2 veta prvá O.Z. premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.

Zásadne sa premlčujú všetky majetkové práva vrátane ich príslušenstva, najmä úrokov. Z toho vyplýva, že v oblasti občianskeho práva premlčaniu nepodliehajú iné než majetkové práva. Ide o taxatívny výpočet nepremlčateľných práv, t.j. že všetky práva majetkovej povahy podliehajú premlčaniu, pokiaľ zákon výslovne neustanoví výnimku.

Premlčanie je uplynutie času stanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by bolo právo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže vzniesť námietku premlčania. Námietka premlčania má za následok, že premlčané právo nemožno oprávnenému priznať (§ 100 ods.1 Obč. zákonníka).

Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.

Podľa právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia sa najneskoršie právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Súd oprávnenej osobe premlčané subjektívne občianske právo nemôže priznať, lebo vznesením námietky premlčania došlo k zániku nároku. V dôsledku toho súd po zistení, že vznesenie námietky premlčania je odôvodnené, musí návrh, ktorým sa tohto premlčaného práva domáha, zamietnuť. Uplatnením námietky premlčania na súde prestáva byť subjektívne právo vynútiteľné.

Samo subjektívne občianske právo však ani po zamietavom právoplatnom rozhodnutí súdu nezaniká, ale trvá ďalej, aj keď je oslabené o nárok (t.j. o vynútiteľnosť prostredníctvom štátneho autoritatívneho orgánu - súdu).

Sťaženie spoločenského uplatnenia je považované za majetkové právo viazané len na osobu navrhovateľa, ktoré sa premlčuje. Ide o peňažnú satisfakciu, ktorej základom je nemajetková rovina. Vyjadrenie v peniazoch spôsobuje, že ide o osobné právo majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje.

Charakter majetkového práva, viazaného na osobu navrhovateľa, má aj mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Takýto názor na premlčateľnosť práva na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vyslovil Krajský súd v Trnave tiež v obdobnej veci spis. zn. v svojm rozsudku zo dňa 25. apríla 2012.

Právo poškodeného uplatniť nárok na zvýšenie odškodnenia podľa vyhlášky č. vzniká okamihom, kedy sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto za škodu zodpovedá. Zvýšenie náhrady podľa citovanej vyhlášky môže byť priznané len súdnym rozhodnutím, podmienkou však je, aby toto právo poškodený uplatnil na súde v zákonom stanovenej premlčacej lehote. Na základe súdneho rozhodnutia vzniká potom poškodenému právo a zodpovednému subjektu povinnosť na plnenie, t.j. zaplatiť mimoriadne zvýšenie odškodnenia podľa citovanej vyhlášky.

Pre začiatok behu premlčacej doby je rozhodujúci okamih, keď bol ustálený zdravotný stav poškodeného, bolo vykonané ohodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Tento okamih je rozhodujúci aj pre začiatok plynutia premlčacej lehoty pre uplatnenie nároku na mimoriadne odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia na súde. Ak príde k dobodovaniu v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu poškodeného, je to rozhodujúci okamih pre ďalšie uplatnenie nároku a možné ďalšie priznanie mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia.

Choroba z povolania bola u navrhovateľa zistená dňa 14.01.1986. Po zistení choroby bolo obodované sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľa. Naposledy bol vydaný posudok KPLaT dňa 04.05.2000, keď bolo zvýšené bodové ohodnotenie na 700 bodov.

S poukazom na uvedené navrhovateľ mohol nárok na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia uplatniť na súde najneskôr do 04.05.2002, aby jeho právo nebolo premlčané. Navrhovateľ uplatnil nárok na súde návrhom zo dňa 02.09.2008, teda po uplynutí premlčacej lehoty.

Z tohto dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil podľa ustan. a návrh navrhovateľa zamietol. Vzhľadom na hospodárnosť konania odvolací súd sa nezaoberal splnením podmienok navrhovateľom na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia tak, že o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa z dôvodu, že o trovách konania súd prvého stupňa nerozhodoval, toto rozhodnutie ponechal na samostatné uznesenie.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.