Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tos/154/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov JUDr. Ladislava Révesa a JUDr. Andrey Kondllovej, v konaní o žiadosti odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 23.08.2023 v Trnave, prejednal sťažnosť odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 28.06.2023, sp. zn. a takto

rozhodol:

Podľa sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., z a m i e t a.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak, že („citácia“):

Podľa , zamieta návrh odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., hlásený trvalý pobyt mesto D., t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, z 23.05.2023 na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody uloženého rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. -368 zo 16. decembra 2022 podľa vo výmere 14 (štrnásť) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Okresný súd napadnuté uznesenie odôvodnil v rozsahu č.l. 34 - 36 spisu.

V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd konštatoval splnenie formálnej podmienky, teda, že odsúdený vykonal potrebnú časť z výmery uloženého trestu, ako aj splnenie prvej materiálnej podmienky. Súd sa v prípade prvej materiálnej podmienky priklonil na stranu odsúdeného, ktorý síce nie je prvýkrát vo výkone trestu odňatia slobody, avšak medzičasom bol v cudzine, kde viedol riadny život a pracoval, pričom z jeho správania je zrejmé a preukázané polepšenie sa počas výkonu trestu odňatia slobody. Hoci odsúdený si doteraz nevytvoril podmienky na udelenie čo i len jednej disciplinárnej odmeny, no prejavil záujem o prácu, je pracovne zaradený. Skutočnosť, že nedostal odmenu, okresný súd odvodzoval od relatívnej krátkosti výkonu trestu odňatia slobody v jednotlivých ústavoch, keďže u odsúdeného nebol zaznamenané žiadne negatívne poznatky. Udelenie disciplinárnej odmeny by podľa názoru okresného súdu len podčiarklo to, že odsúdený si plní všetky povinnosti, ktoré mu vyplývajú z výkonu trestu odňatia slobody.

Pokiaľ ide o druhú materiálnu podmienku, okresný súd skonštatoval, že táto nie je splnená, keď pri posudzovaní tejto podmienky okresný súd vychádzal z odpisu z registra trestov, v ktorom má odsúdený evidovaných 8 záznamov, pričom spoločnosť opakovane poskytla odsúdenému formou či už podmienečného odsúdenia alebo podmienečného prepustenia šancu na preukázanie samému sebe i spoločnosti, že je schopný viesť riadny život bez páchania akejkoľvek trestnej činnosti. Odsúdený ani jednu z ponúknutých šancí nevyužil, pretože po uplynutí skúšobnej doby podmienečného odkladu

výkonu trestu odňatia slobody, resp. podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody pokračoval v páchaní trestnej činnosti, čo viedlo okrem iného k uloženiu nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorý odsúdený aktuálne vykonáva. S poukazom na nesplnenie všetkých zákonných podmienok podmienečného prepustenia, okresný súd návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol.

Prokurátor prítomný na verejnom zasadnutí sa vzdal práva na podanie sťažnosti (č.l. 30 spisu).

Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote, podal sťažnosť odsúdený osobitným písomným podaním odovzdaným riaditeľovi príslušného ústavu na výkonu trestu odňatia slobody dňa 03.07.2023, doručeným okresnému súdu dňa 07.07.2023 (č.l. 32 spisu). Podanú sťažnosť odsúdený odôvodnil osobitným písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 24.07.2023, v ktorom argumentoval tým, že je si vedomý svojej trestnej minulosti, na ktorú pri rozhodovaní okresný súd prihliadal, ale nemal by sa ňou riadiť. Naposledy bol vo výkone trestu odňatia slobody v roku 2009. Boli mu ukladané aj podmienečné tresty odňatia slobody, ktoré vykonal osvedčením sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Zo Slovenska odišiel, aby sa postavil na vlastné nohy a mohol začať splácať svoj dlh na výživnom. Počas výkonu trestu odňatia slobody si plní všetky záväzky, ktoré sú mu sťahované z pracovnej odmeny. Nemá sociálne zlyhanie, práve naopak, má pri sebe ľudí, na ktorých mu záleží a ktorým záleží na ňom. Navyše má možnosť sa v zahraničí zamestnať, a tým svoj dlh rýchlejšie vyrovnať. Rovnako chce pomôcť svojim rodičom, ktorí majú už svoj vek a byť oporou svoje družke, ktorá má momentálne zdravotné problémy. Nemá vedomosť o tom, ako sa dá vo výkone trestu odňatia slobody preukázať ako bude žiť v budúcnosti.

Záverom navrhol, aby mu krajský súd dal šancu na preukázanie, že vie žiť riadny život a nepozeral sa na jeho minulosť.

Podľa , pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a/ správnosť výrokov napadnutého uznesenia proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť b/ konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Krajský súd v Trnave, ako nadriadený súd okresného súdu, podľa , preskúmal zákonnosť a dôvodnosť napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo a tak zistil, že sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou, v zákonom stanovenej lehote, nie je však dôvodná.

Preskúmaním zákonnosti a dôvodnosti napadnutého uznesenia ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, krajský súd zhodne ako súd I. stupňa zistil, že :

Odsúdený vykonáva trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený:

• rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 16.12.2022,

• odsúdený je vo výkone trestu odňatia slobody pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa , písmeno b) v spojení s a vykonáva trest vo výmere 14 mesiacov,

• začiatok trestu mal odsúdený 07.10.2022, lehotu na podanie žiadosti o podmienečné prepustenie spĺňa 15.04.2023 (po započítaní väzby podľa a predbežnej a vydávacej väzby podľa a ) a predpokladaný koniec trestu má odsúdený 15.11.2023.

Z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou (č.l. 17 spisu) vyplynulo, že

• správanie a vystupovanie odsúdeného je na požadovanej úrovni,

• doposiaľ nebol disciplinárne odmenený ani potrestaný,

• pracovne zaradený od 07.03.2023 na pracovisku v ústave s dohľadom Terminals, k jeho pracovnej morálke nie sú evidované negatíva, plní si pracovnej povinnosti,

• odsúdený je rozvedený, je otcom dospelého syna, na ktorého má zaostalé výživné, vyživovaciu povinnosť si nahlásil a v závislosti od pracovného zaradenia si ju plní, počas výkonu trestu odňatia slobody sa kontaktuje s matkou, nevlastným otcom a partnerkou formou telefonovania a kontaktných návštev,

• odsúdený spĺňa ciele stanovené programom zaobchádzania,

• resocializačná prognóza je priaznivá, na základe nízkeho rizika recidívy trestnej činnosti,

• odsúdený preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a odporúča ho podmienečne prepustiť,

• z registra trestov u odsúdeného vyplynulo, že má 8 záznamov.

Krajský súd konštatuje, že okresný súd postupoval v danej veci v súlade so zákonom a správne, keď na podklade návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody určil termín procesného úkonu na 28.06.2023, kde zabezpečil prítomnosť všetkých procesných strán na tomto úkone a tento procesne správne zrealizoval a dospel k správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení svojho uznesenia okresný súd v súlade s ustanovením dostatočne a presvedčivo zdôvodnil, prečo nie je možné návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody vyhovieť.

S odôvodnením rozhodnutia okresného súdu sa krajský súd v plnej miere stotožňuje a poukazuje na toto odôvodnenie.

Odôvodnenie rozhodnutí I. stupňového a II. stupňového súdu nemožno posudzovať izolovane, keďže z hľadiska predmetu tvoria jeden celok ().

Podľa písmeno a) , súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, Podľa , pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva. Aj podľa názoru krajského súdu odsúdený spĺňa formálnu podmienku na podmienečné prepustenie, keď vykonal požadovanú časť uloženého trestu v zmysle písmeno a) , a to dňa 15.04.2023. Odsúdený splnil aj prvú materiálnu podmienku a to, že svojim správaním počas výkonu trestu odňatia slobody preukázal snahu po polepšení napriek tomu, že nedostal disciplinárnu odmenu, mal správanie a vystupovanie na požadovanej úrovni, plnil si pracovné povinnosti, plnil ciele stanovené programom zaobchádzania. Pokiaľ ide o splnenie druhej materiálnej podmienky túto súd skúma a objasňuje komplexnejšie, posudzuje všetky okolnosti súvisiace s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj spoločenským normám, k prostrediu, v ktorom žil celý a doterajší život, povahu a charakter trestnej činnosti, pre ktorý je vo výkone trestu s jediným cieľom, či všetky tieto skutočnosti umožňujú prijať prognózu, že v prípade prepustenia na slobodu povedie riadny život, t.j. život v súlade s právnymi, morálnymi a etickými normami spoločnosti. Materiálnu podmienku, možnosti očakávania, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život v zmysle je potrebné skúmať aj pri zohľadnení okolností predchádzajúceho života odsúdeného vrátane jeho skorších odsúdení (R 5/2017). Podmienku vedenia riadneho života v budúcnosti v prípade podmienečného prepustenia je potrebné vykladať tak, že od odsúdeného sa očakáva vedenie riadneho života nielen počas skúšobnej doby, ale aj po jej uplynutí a že správanie odsúdeného bude dlhodobo spočívať vo vedení riadneho života aj bez páchania trestnej činnosti.

Krajský súd je názoru, že u odsúdeného nie je naplnená druhá materiálna podmienka a to, že od odsúdeného možno očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, nakoľko skúsenosti s jeho predchádzajúcim spôsobom života (8 záznamov v registri trestov) rovnako ako aj jeho hodnotenie z príslušného ústavu na výkon trestu odňatia slobody nesvedčia v prospech možnej prognóze, že by v prípade prepustenia na slobodu viedol riadny život. Z trestnej minulosti odsúdeného bolo zistené, že páchal prevažne majetkovú trestnú činnosť (podvod, opakovane sprenevera), na základe čoho možno vyvodiť záver, že odsúdený sa protiprávnou činnosťou snažil zlepšiť svoju životnú situáciu. Treba podotknúť, že opakovane páchal aj totožnú trestnú činnosť spočívajúcu v neplní si zákonnej vyživovacej povinnosti, ktorú má okrem iného ako otec voči svojmu jedinému dieťaťu. Bez povšimnutia nezostal ani ten fakt, že odsúdený spáchal trestnú činnosť, za ktorú si aktuálne odpykáva nepodmienečný trest odňatia slobody, v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia v inej trestnej veci. Navyše odsúdený v minulosti pri výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody bol podmienečný prepustený, a preto možno konštatovať, že formálne deklarovanie snahy odsúdeného viesť riadny život, nebolo ani pre krajský súd dostatočnou zárukou na jeho podmienečné prepustenie. Ani predchádzajúce odsúdenia nemali na odsúdeného pozitívny vplyv a v súčasnosti je vo výkone trestu odňatia slobody pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa , písmeno b) v spojení s písmeno b) , keďže si neplnil vyživovaciu povinnosť od 12.06.2016 do 16.12.2022, kedy mu vznikol dlh na výživnom vo výške 10.800,- eur, a to i napriek tomu, že odsúdený bol zamestnaný v zahraničí, kam vycestoval aj za účelom plnenia si vyživovacej povinnosti ako sám prezentoval. Odsúdenému už bola opakovane zo strany spoločnosti daná možnosť dokázať, že ďalší výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody v jeho prípade nie je potrebný, pričom odsúdený túto šancu nevyužil a naďalej páchal protiprávnu činnosť. K očakávaniu, že odsúdený v prípade podmienečného prepustenia povedie riadny život nenasvedčujú ani skutočnosti vyplývajúce z hodnotenia príslušným na výkon trestu odňatia slobody, ktoré taktiež krajský súd pri skúmaní prognózy vedenia riadneho života vyhodnocoval. Aj na základe tohto hodnotenia ( napriek tomu, že bolo konštatované, že splnil podmienky na podmienečné prepustenie) krajský súd dospel k záveru, že odsúdený len formálne deklaruje vedenie riadneho života, pretože v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody nijakým iným spôsobom neprejavil snahu dať spoločnosti najavo, že to so svojim polepšením myslí vážne, keďže nedostal žiadnu disciplinárnu odmenu, neabsolvoval žiadny rekvalifikačný kurz ani iné formy vzdelávania či sa nezapojil do oddielových aktivít organizovaných v rámci kultúrno-osvetovej činnosti. Rovnako tak v tomto smere zohráva významnú úlohu aj jeho život pred nastúpením výkonu trestu, a teda skutočnosť, že odsúdený mal rodinné a sociálne zázemie, pričom ani jeho oslabenie či prípadná strata neodvrátili jeho úmysel páchať trestnej činnosť. Záver z celkového zhodnotenia osoby odsúdeného a jeho doterajšieho života, teda ani podľa názoru sťažnostného súdu neumožňuje prijať pozitívnu prognózu jeho budúceho správania, t.j. že bude žiť v súlade s právnymi, etickými a morálnymi normami spoločnosti. Krajský súd preto nemal pochybnosť, že u odsúdeného už uložený trest neplní resocializačnú funkciu, funkciu individuálnej a generálnej prevencie, či morálneho odsúdenia, ale len funkciu ochrannú, kedy sa ďalším výkonom trestu chráni okolitá spoločnosť. K sťažnostným námietkam odsúdeného K sťažnostným námietkam odsúdeného, v ktorých namietal, že je si vedomý svojej trestnej minulosti, na ktorú pri rozhodovaní okresný súd prihliadal, ale nemal by sa ňou riadiť, k tomuto krajský súd uvádza, že podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko recidívy, pričom takouto okolnosťou, ktorá má pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení význam, je podľa odbornej literatúry, ako aj bohatej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu (napr. uznesenia Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ), aj predchádzajúci spôsob života odsúdeného, vrátane jeho trestnej činnosti. Krajský súd odsúdenému pripomína, že zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za plnenie príkazov a nariadení príslušníkov a zamestnancov zboru, prípadne za dobrú prácu v podmienkach výkonu trestu, bol páchateľ automaticky prepustený, tak ako tomu bolo v tomto prípade (podľa hodnotenia riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody odsúdený mal v podmienkach výkonu trestu správanie na požadovanej úrovni, nebol disciplinárne riešený), po odpykaní stanovenej doby, bez ohľadu na účel trestu, ale podmienečné prepustenie je namieste len vtedy, keď vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život, a že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy. Preto krajský súd tieto sťažnostné námietky odsúdeného vyhodnotil ako nedôvodné, nakoľko považoval odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia za správne a logické, vychádzajúce z celkového komplexného hodnotenia

osoby odsúdeného, jeho osobných a charakterových vlastností, celkového postoju k spoločenským normám a pravidlám, z prostredia, v ktorom žil pred nástupom na výkon trestu, z povahy a charakteru spáchanej trestnej činnosti. Samotné vyjadrenie odsúdeného o tom, že sa bude viesť riadny život a poučil sa zo svojej trestnej minulosti, nepostačujú na záver, že jeho náprava bola po čiastočnom výkone trestu odňatia slobody dovŕšená, resp. realizovaná v takej miere, že v ďalšom výkone trestu nie je potrebné pokračovať. Snahu odsúdeného o vedenie riadneho života v prípade prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody na slobodu, ktorý by viedol tak, aby sa do budúcnosti nedostával do rozporu s právnymi normami, súd nijako nespochybňuje. To, čo vyvoláva dôvodné pochybnosti, je však skutočná ochota odsúdeného po zmene modelu jeho správania, ktorý sa premietal do opakovaných odsúdení za páchanie trestnej činnosti. Jeho ochota viesť riadny život je len deklarovaná a je v rozpore s jeho správaním sa v minulosti, keď aj počas plynutia skúšobnej doby podmienečného prepustenia sa dopustil páchania ďalšej trestnej činnosti, ale aj jeho správanie vo výkone trestu odňatia slobody, kedy ako už bolo vyššie konštatované nedosiahol žiadnu disciplinárnu odmenu, neabsolvoval žiadny rekvalifikačný kurz resp. nezapojil sa do žiadnej formy vzdelávania ani do oddielových aktivít organizovaných v rámci kultúrno-osvetovej činnosti. Na margo sťažnostnej argumentácie odsúdeného ohľadom jeho zázemia – má okolo seba ľudí, ktorým záleží na ňom a naopak jemu na nich, má možnosť vycestovať do zahraničia a zamestnať sa, krajský súd uvádza, že odsúdený mal aj v minulosti vytvorené zázemie, avšak ani toto ho neodradilo od páchania trestnej činnosti, preto považoval krajský súd túto argumentáciu za neopodstatnenú. Záverom krajský súd dodáva, že na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody neexistuje právny nárok, podmienečné prepustenie je na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený sa vplyvom výkonu trestu odňatia slobody polepšil a na slobode povedie riadny život. U odsúdeného sú zakorenené sklony k páchaniu trestnej činnosti, k nerešpektovaniu právneho poriadku, základných noriem občianskej spoločnosti či k nedodržiavaniu zákonných povinností, a preto bolo podľa mienky súdu potrebné, aby pokračoval vo výkone uloženého trestu odňatia slobody. Podľa , nadriadený orgán zamietne sťažnosť ak nie je dôvodná.

Keďže krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu napadnutého uznesenia, ktoré by boli v prospech odsúdeného, sťažnosť ako nedôvodnú v zmysle ustanovenia zamietol.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.